Uznesenie ,
Zrušené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21CoP/24/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8518201430
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8518201430.2

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členov
senátu JUDr. Elišky Wagshalovej a JUDr. Ingrid Kalinákovej v rodinnoprávnej veci navrhovateľky B. H.,
nar. X.X.XXXX, trvale bytom B. C., t. č. bytom R. XX, B. C. proti osobe povinnej z vyživovacej povinnosti:
V. H., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom B. C., t.č. S. XX, XXX XX W., H. republika, v konaní o príspevku
na výživu rozvedeného manžela, o odvolaní bývalého manžela proti rozsudku Y. súdu Stará Ľubovňa

č.k. 4Pc/7/2018-200 zo dňa 03.12.2019 takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výrokoch I., II. a IV. a v rozsahu zrušenia vec v r a c i a súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom na začatie konania domáhala určenia príspevku na výživu
rozvedeného manžela v sume 250,- Eur mesačne s účinnosťou od podania návrhu. Návrh odôvodnila
tým, že je poberateľkou invalidného dôchodku, a jej príjem jej nepostačuje na jej výživu. Z manželstva
pochádzajú aj maloleté deti, ktoré má zverené do svojej osobnej starostlivosti po rozvode manželstva.

2. Osoba povinná z vyživovacej povinnosti (ďalej len „rozvedený manžel) s návrhom nesúhlasil

a navrhoval vo svojej procesnej obrane návrh zamietnuť. Poukázal na skutočnosť, že je dlhodobo
práceneschopný, poberá nemocenské dávky, a jeho zdravotný stav smeruje k čiastočnej invalidite. S
terajšou partnerkou má dve maloleté deti a pribudli mu vyživovacie povinnosti k dvom maloletým deťom.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

3. Okresný súd Stará Ľubovňa ako súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol
tak, že:
„I. Odporca - bývalý manžel je p o v i n n ý prispievať na výživu rozvedenej manželky sumou 40,- eur
mesačne vždy k 1. dňu v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 22.8.2018.
II. Dlžné výživné za obdobie od 22.8.2018 do 30.11.2019 vo výške 612,- eur je odporca - bývalý manžel
p o v i n n ý uhrádzať navrhovateľke v pravidelných mesačných splátkach po 20,- eur mesačne

spolu s bežným výživným počnúc právoplatnosťou rozsudku, pod následkom straty výhody splátok pri
neuhradení čo i len jednej splátky.
III. V prevyšujúcej časti súd návrh z a m i e t a.
IV. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov tohto konania“.

4. Rozhodnutie právne zdôvodnil s poukazom na ust. § 72 ods.1 až 3 zákona č.36/2005 Z.z. o rodine a

o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“).5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že skutkovo mal za preukázané, že
navrhovateľka je poberateľkou invalidného dôchodku vo výške 134,- Eur mesačne, prídavkov na deti
vo výške 47,36 Eur mesačne, a poberá aj výživné na dve mal. deti vo výške 150,- Eur mesačne. Od

mesiaca február 2019 pracuje ako upratovačke na základe dohody o pracovnej činnosti a jej mesačný
príjem činí cca 230,- Eur, spolu má mesačný 561,36 Eur. Aktuálne býva s mal. deťmi u svojej matky
v 1,5 izbovom byte. Navrhovateľka uhrádza spolu s matkou náklady na bývanie 230,- Eur (elektrina,
voda, plyn). Ďalšie výdaje sú spojené so stravovaním mal. deti, ošatením a pod. Bývalý manžel je
poberateľom čiastočného invalidného dôchodku vo výške 4.040,- Kč /158,- Eur/ mesačne, zároveň je

evidovaný na úrade práce a poberá podporu vo výške 475,- Eur mesačne za prvé dva mesiace a
následne 366,- Eur a 329,- Eur. Od mesiaca jún 2017 do mesiaca júl 2019 bol odporca práceneschopný
a poberal nemocenskú dávku vo výške cca od 697,92 Eur do 1018,25 Eur. Partnerka odporcu je na
materskej dovolenke, jej príjem činí 448,- Eur, prídavky na 2 mal. deti 47,- Eur. V súčasnosti má odporca
vyživovaciu povinnosť aj k 2 maloletým deťom pochádzajúcich zo súčasného partnerského vzťahu.
Odporca uhrádza výživné vo výške 150,- Eur spolu na 2 mal. deti z predchádzajúceho manželstva,

ktoré boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľke, ďalej jeho výdavky predstavuje nájomné
za bývanie vo výške 64,62 Eur, poplatok za komunálny odpad vo výške 4,90 Eur mesačne, vodné a
stočné 67,- Eur mesačne, dodávka elektrickej energie vo výške 71,- Eur mesačne, tuhé palivo vo výške
42,- eur mesačne, ostatné mesačné výdavky 110,50 Eur mesačne, SIPO 134,- Eur mesačne, daň z
nehnuteľností 0,86 Eur mesačne, poplatok za komunálny odpad 6,08 Eur mesačne, výdavky na stravu

na mal. deti cca 100,- Eur mesačne.

6. Právne uzavrel, že čiastočne je dôvodný návrh navrhovateľky, pretože navrhovateľka sa po rozvode
manželstva dostala do situácie, kedy nie je sa schopná živiť a musela sa vysťahovať spolu s maloletými
deťmi z bytu, v ktorom dovtedy bývali. Poukázal na to, že pomery a schopnosti bývalého manžela

odôvodňujú platenie príspevku na výživu aj napriek tomu, že je poberateľom invalidného dôchodku,
zároveň je však evidovaný na úrade práce a príjem má aj partnerka, ktorá je poberateľkou materskej
dávky a rodinných prídavkov na dve deti, čím príjem s príjmom partnerky 1.128,- Eur. Ďalej mal za to,
že ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom, avšak nebolo preukázané, či požiadal o prácu na
polovičný úväzok a či naďalej reálne nemohol byť zamestnaný. Za primeranú považoval sumu 40,-

Eur mesačne.

III. Obsah odvolania a vyjadrení k odvolaniu

7. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie bývalý manžel, ktorý s napadnutým rozhodnutím

súdu prvej inštancie nesúhlasí. Poukazuje na to, že nie je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť
príspevok na výživu rozvedenej manželke. Má za to, že súd nevyhodnotil dostatočne jeho súčasné
schopnosti a možností a dospel tak k nesprávnym skutkovým zisteniam a k právnemu posúdeniu veci.
Súd vychádza z toho, že jeho príjem počas nemocenských dávok je 1.000,- Eur, čo sa nezakladá na
pravde, pretože z potvrdenia o vyplácaných dávkach nemocenského poistenia vyplýva, že tento jeho

príjem sa pohyboval vo výške od 47.820,- do 25.999,- Kč, čo znamená pri kurze od 608,- do 660,- Eur.
Neprekročil príjem 660,- Eur, stal sa invalidným dôchodcom, invalidný dôchodok je mu vyplácaný vo
výške 158,- Eur a bola mu vyplácaná podpora v nezamestnanosti vo výške 475,- Eur. V čase rozhodnutia
boli jeho príjmy vo výške 524,- Eur. Nepresné sú aj informácie o jeho výdajoch. Príjmu za obdobie od
vzniku práceneschopnosti až doposiaľ nepokrývajú všetky náklady na starostlivosť o novú rodinu. Súd

vzal do úvahy aj príjem partnerky. Poukazuje na to, že nemal záujem o prácu na polovičný úväzok,
pričom z dôkazov o jeho zdravie je nepochybné, že sú zjavne obmedzené jeho aktivity. Navrhuje, aby
rozsudok bol zrušený a vec vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. Navrhovateľka navrhla potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

9. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) ako súd odvolací po zistení, že odvolanie bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej len „C.s.p.“),

oprávneným subjektom - účastníkom konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
C.s.p.) proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 2 v
spojení s § 357 písm. d/, g/ C.s.p.) po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127
a § 363 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 zákona č. 161/2015Z.z. Civilný mimosporový poriadok, ďalej len „CMP“), a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 329 ods. 1 C.s.p.), a zistil, že neboli splnené podmienky pre jeho zmenu
alebo potvrdenie.

10. Odvolateľ namieta nedostatočné zistenie skutočného stavu veci a následné nesprávne právne
posúdenie tejto veci. Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, rozsahom vykonaného
dokazovania a zohľadňujúc námietky odvolateľa považuje súdom skutočný stav za nedostatočne
zistený pre rozhodnutie vo veci. Za daného stavu odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok postupom

vyplývajúcim z ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) C.s.p. a v rozsahu zrušenia vrátil vec súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Neúplné zistenie skutočného stavu veci považuje
za nesprávny procesný postup, ktorým znemožnil účastníkom konania, aby uskutočňovali im patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok
zároveň nemožno odstrániť v odvolacom konaní, dodržiavajúc zásadu dvojinštančnosti súdneho
konania. V prejednávanom prípade sa de facto presúva dokazovanie na odvolací súd, proti záverom

ktorého účastníci konania nie sú oprávnení podať riadny opravný prostriedok.

11. Podľa § 35 CMP, je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie.
Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho
priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

Podľa § 36 CMP súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na
zistenie skutočného stavu veci.

12. Z dikcie ustanovenia § 72 ods. 1 Zákona o rodine je zrejmé, že príspevok na výživu na rozvedeného

manžela možno priznať len za situácie, ak rozvedený manžel nie je schopný sám sa živiť.

13. Povinnosť prispievať na výživu rozvedeného manžela, na rozdiel od vyživovacej povinnosti rodičov
alebo vzájomnej vyživovacej povinnosti medzi manželmi, nevzniká zo zákona, ale len na základe
dohody rozvedených manželov alebo rozhodnutia súdu. Zánik manželstva ako právna skutočnosť

zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi manželmi (vo všeobecnosti znamená
ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných potrieb a jej individuálne znášanie).
V niektorých prípadoch ich existencia pretrváva. Ustanovenie § 72 Zák. o rodine (ďalej aj ZR)
predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. V rámci hierarchie
vyživovacích povinností v zmysle výslovnej zákonnej úpravy príspevok na výživu rozvedeného manžela

predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno vyvodiť aj prednosť
pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných. Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť
je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi, keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v
zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa kvalifikovaná miera odkázanosti. Neschopnosť sám sa
živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého

zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí, straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch
rokov, starostlivosti o invalidné dieťa, neschopnosti vykonávať prácu na základe lekárskeho posudku
dosahuje príjmy (z príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú
pokryť základné životné potreby, pokiaľ iný záver neodôvodňujú ani jeho celkové majetkové pomery.
Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného súd skúma v zmysle kritérií ustanovených v §

75 ZR. Označením „príspevok na výživu“ chcel zákonodarca zdôrazniť rozdiely vo vzťahu k výživnému
medzi manželmi spočívajúce jednak v podmienkach ich vzniku, ako aj v ich rozsahu. Primeraná výživa
znamená užší rozsah výživného, ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva.
Uspokojené majú byť v primeranej miere životné potreby rozvedeného manžela ako bývanie, ošatenie,
kultúrne potreby, a to s prihliadnutím na jeho vek, zdravotný stav, spôsob života a pod.

14.Zobsahuzistenéhoskutočnéhostavuvecivyplýva,žemanželstvoúčastníkovkonaniajeprávoplatne
rozvedené. Navrhovateľka je invalidnou dôchodkyňou, poberá invalidný dôchodok vo výške 134,- Eur
mesačne. Od februára 2019 začala pracovať na základe dohody o vykonaní práce, v priemere mesačne
zarobí 236,- Eur, má vyživovaciu povinnosť k dvom maloletým deťom M. a M., ktoré sú žiačkami

základnej školy a má ich vo svojej osobnej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, ktorým bolo
manželstvorodičovrozvedenéabolidetizverenédojejosobnejstarostlivosti(rozsudokOkresnéhosúdu
Stará Ľubovňa č.k. 2P/30/2017-57 zo dňa 06.03.2018). V mesiacoch jún až október 2017 pracovala na
základe dohody o vykonaní práce a v priemere mesačne zarábala 46,50 Eur. Dôvodom je aj potrebariešenia bývania, pričom potrebuje si vyriešiť otázku bývania pre seba a deti, podnájom. Nemá však
príjem na zabezpečenie bývania.

15. U rozvedeného manžela súd zistil, že bol práceneschopným a práceneschopnosť bola ukončená
dňa 08.07.2019. Ukončil pracovný pomer so svojím zamestnávateľom zamestnávateľa a to dohodou.
Požiadal o priznanie invalidného dôchodku, ktorý je mu priznaný od 14.06.2019. Bola mu priznaná od
20.09.2019 podpora v nezamestnanosti po dobu 5 mesiacov. Žije v spoločnej domácnosti so svojou
priateľkou, má ďalšie dve vyživovacie povinnosti okrem maloletých detí pochádzajúcich z manželstva

s navrhovateľkou.

16. Súd vyhodnocoval aj príčiny rozvratu manželstva. Poukázal na to, že bývalý manžel udržiaval
mimomanželský pomer počas manželstva. Súd považoval za rozhodné aj to, že nepreukázal bývalý
manžel, aby ukončil pracovný pomer so zamestnávateľom z objektívnych dohodou, nepreukázal, že je
schopný u neho vykonávať prácu na polovičný úväzok.

17. Pre prijatie záveru o tom, že na strane navrhovateľky je daná kvalifikovaná miera odkázanosti s
výživou na bývalom manželovi a že navrhovateľka nie je schopná sa sama živiť a následne schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného umožňujú ho zaviazať k plateniu príspevku je potrebné
náležité zistenie skutočného stavu. Z doposiaľ zisteného skutočného stavu je zrejmé, že navrhovateľka

je poberateľkou invalidného dôchodku, ako aj má príjem z dohody o výkone pracovnej činnosti.
Absentuje však zistenie v akej výške je znížená miera poklesu pracovať na strane navrhovateľky v
dôsledku jej zdravotného stavu. Následne na základe zníženia miery pracovného poklesu na jej strane
musí byť vyhodnotená existencia závažných prekážok subjektívneho, či objektívneho charakteru, ktoré
by ju vylučovali z výkonu pracovnej činnosti aspoň na mieru, na ktorú nemá zníženú mieru poklesu

pracovať za účelom zlepšenia jej finančnej situácie. Okolnosť neschopnosti sa sám živiť musí byť
náležitým spôsobom preukázaná a zistená. V tejto súvislosti ďalej je potrebné, aby súd vyhodnotil
neschopnosť sám sa živiť na strane navrhovateľky z konkrétnych z okolnosti prípadu, vyhodnotiť
možnosťpracovnýchpríležitostivdôsledkuzníženejmierypoklesupracovať,vyhodnotiťpríjemzdohody
o pracovnej činnosti a teda príjmy, ktoré dosahuje navrhovateľka vyhodnotiť v súlade potrebou pokrytia

základných životných potrieb. Základné životné potreby navrhovateľky musia byť náležitým spôsobom
zistené a vyčíslené.

18. Podľa názoru odvolacieho súdu nebola dostatočným a náležitým spôsobom venovaná pozornosť aj
dôslednému vyhodnoteniu schopnosti a možnosti a majetkových pomerov povinného v zmysle kritérií

ustanovených v § 75 Zákon o rodine. Je potrebné súhlasiť tak s námietkami odvolateľa , že súd
sa nedostatočne vyrovnáva s jeho schopnosťami a možnosťami a tie je potrebné nanovo vyhodnotiť.
Pokiaľ súd vychádza z nemocenských dávok, ktoré mal poberať od júna 2017 do júna 2019, kedy
bol práceneschopný, tak je potrebné zdôrazniť, že nemocenské dávky poberal v dôsledku svojho
zdravotného stavu a je možné na ne prihliadať ako na náhradu príjmu. Následne zo skutočného

zisteného stavu vyplýva, že bol v pracovnom pomere, ukončil pracovný pomer dňa 08.07.2019,
dohodou o skončení pracovného pomeru. V tejto súvislosti však súd vyslovil úvahu, že bolo povinnosťou
bývalého manžela preukázať , dôvody skončenia pracovného pomeru a preukázanie nemožnosti
pracovať u tohto zamestnávateľa na polovičný pracovný úväzok. V režime civilného mimosporového
konania, súd vykonáva aj sám dôkazy z úradnej povinnosti za účelom náležitého zistenia skutočného

stavu veci. V tejto súvislosti tak bude potrebné zistiť vzhľadom na invaliditu rozvedeného manžela,
ktorá vznikla 16.09.2019 a zníženú jeho mieru pracovať vo výške 45 % (č.l. 135-137), zistiť dôvody pre
skončenie pracovného pomeru a ozrejmiť, či dôvodom pre skončenie pracovného pomeru bola znížená
miera jeho schopnosti pracovať. Súd zistí a vyhodnotí jeho možnosti a schopnosti sa v miere, v ktorej
je schopný pracovať sa zamestnať a mať príjem z pracovnej činnosti v dôsledku nezníženej miery jeho

schopnosti pracovať podobne ako u navrhovateľky. Zároveň je potrebné náležitým spôsobom vyhodnotiť
oprávnené potreby osôb, ktoré sú odkázané na jeho výživu, súd v prvom rade musí prihliadnuť na
vyživovacie povinnosti vo vzťahu k maloletým deťom pochádzajúcim z manželstva, ako aj k ďalším
dvom maloletým deťom, ktoré má so súčasného partnerského vzťahu. Rozvedený manžel musí vyjadriť
a vyčísliť oprávnené potreby maloletých detí, pričom súd musí vyhodnotiť aj príjem partnerky, s ktorou

žije v spoločnej domácnosti, keďže ide o príjem, ktorý poberá jeho partnerka v súvislosti s osobnou
starostlivosťou o maloleté deti.19. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie doplniť dokazovanie v intenciách naznačených
odvolacím súdom. Na základe výsledkov doplneného dokazovania súd prvej inštancie vo veci opätovne
rozhodne. V novom rozhodnutí rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( § 396 ods. 3 C.s.p.).

20. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona číslo
757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov § 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).