Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. február 2021

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 14Csp/34/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220202426
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Jakubová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2021:2220202426.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudkyňou JUDr. Monikou Jakubovou, v spore žalobcu: BNP PARIBAS

PERSONAL FINANCE SA, so sídlom Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzsko, i.č. 542 097
902, konajúca na území Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA,pobočkazahraničnejbanky,sosídlomKaradžičova2,Bratislava82108,IČO:47258713,zastúpená
advokátskou kanceláriou JUDr. Marek Czompoly, s. r. o., so sídlom Ventúrska 16, Bratislava, IČO: 47
234 547, konajúc JUDr. Marekom Czompolyom, proti žalovanému: I. N., M.. XX. XX. XXXX, Q. B. E.
XXX/XX, XXX XX A. W., o zaplatenie 1.788,92 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 1.611,30 eur s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo

sumy 1.611,30 eur od 08.10.2020 až do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.
III. Žalobca má nárok voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 80,14%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 02.07.2020 domáhal od žalovaného zaplatenia
sumy 1.788,92 eur s úrokom vo výške 18% ročne zo sumy 1.611,30 eur od 03.03.2018 do zaplatenia,
s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.768,92 eur od 03.03.2018 do zaplatenia, ako
aj náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 04.08.2017 uzavrel žalobca so žalovaným
Zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Žalobca poskytol žalovanému úver na financovanie kúpy spotrebného

tovaru u predajcu uvedeného na úverovej zmluve. Žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver spolu s
dohodnutými úrokmi a poplatkami. Žalovaný po dobu trvania úverového vzťahu vyčerpal úver 1.611,30
eur. Žalovaný neuhradil ani časť dlžnej sumy, na výzvy nereagoval. V dôsledku neplnenia dohodnutých
splátok zo strany žalovaného žalobca vyhlásil dňa 02.03.2018 mimoriadnu splatnosť úveru, čím sa stal
dlh žalovaného splatný v celom rozsahu. Dlžná suma 1.788,92 eur pozostáva zo sumy 1.611,30 eur z
titulu zvyšku dlžnej úverovej istiny, zo sumy 132,06 eur z titulu dlžných úrokov z úveru, zo sumy 25,56
eur z titulu dlžného poistného, zo sumy 20 eur z titulu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky.

Okrem toho si uplatnil úrok vo výške 18% ročne zo sumy 1.611,30 eur od 03.03.2018 do zaplatenia
a úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.768,92 eur od 03.03.2018 do zaplatenia, ako aj
náhradu trov konania.
2. Súdny poplatok žalobca na výzvu súdu zaplatil 15.07.2020 v sume 107 eur (č.l. 61).
3. Žalovaný v mieste hláseného trvalého pobytu zásielky nepreberal. Úkony súdu potrebné na zistenie
adresy jeho skutočného pobytu boli neúspešné. Dňa 22.09.2020 zverejnil súd na úradnej tabuli ako aj
na webovej stránke úradné oznámenie o podanej žalobe. Žalovaný sa k žalobe písomne nevyjadril, v

konaní nepredložil žiadne prostriedky procesnej obrany, skutkovým základom pre rozhodnutie súdu sa
stali skutočnosti tvrdené žalobcom, podložené listinnými dôkazmi
4. Strany sporu sa nezúčastnili pojednávania, pričom súd nezistil žiadny dôležitý dôvod na odročenie
pojednávania, preto s odkazom na ustanovenie § 180 C. s. p. realizoval pojednávanie v ichneprítomnosti. Súd rešpektujúc aj ustanovenie § 295 CSP vykonal dokazovanie listinami tvoriacimi
obsah súdneho spisu, a to konštatovaním žalobného návrhu, zmluvy o spotrebiteľskom úvere zo
04.08.2017 (č.l. 12 - 17), prehľadom splácania úveru (č.l. 26), oznámením o vyhlásení mimoriadnej

splatnosti revolvingového úveru z 28.03.2018 (č.l. 27), potvrdením o odfinancovaní peňažných
prostriedkov (č.l. 82), stanoviskom žalobcu z 05.10.2020 (č.l. 78), (upozornenie na neplnenie a výzva
na zaplatenie omeškaných splátok nepredložené), pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav:
5. Dňa 04.08.2017 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená Zmluva o spotrebiteľskom úvere,
s výškou úveru 1.611,30 eur, jednorázovo bezhotovostne, cena tovaru 1.791,30 eur (kuchyňa, vaňa,

parkety),priamaplatbapredajcovi180eur,smesačnousplátkou84,70eur,spočtommesačnýchsplátok
24 so splatnosťou v 15.deň v mesiaci, so splatnosťou prvej mesačnej splátky 15.09.2017, s konečnou
splatnosťou 15.08.2019, s úrokovou sadzbou 18% ročne, RPMN 19,56%, odplata 18%, priemernou
RPMN 9,81%, celková čiastka k zaplateniu 1.930,56 eur, poplatok za poistenie 5,29%.
6. Z prehľadu splátok a úhrad, ako aj z potvrdení o odfinancovaní peňažných prostriedkov, je zrejmé, že
žalovaný čerpal dňa 30.08.2017 sumu 1.611,30 eur, pričom nezaplatil žiadne splátky.

7. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru vyplýva, že veriteľ pre neplnenie dlžníka úver
zosplatnil k 02.03.2018 v sume 1.788,92 eur, a to na úverovej istine vo výške 1.611,30 eur, na úrokoch,
poplatkoch a poistnom vo výške 157,62 eur a na nákladoch spojených s uplatnením pohľadávky v sume
20 eur. Doručenie adresátovi žalobca predložené s poznámkou - adresát je neznámy. Upozornenie na
neplatenie a výzvu na zaplatenie omeškaných splátok s upozornením na zosplatnenie úveru žalobca

nepredložil.
8. Žalobca vo svojom vyjadrení (č.l. 78) k výpočtu RPMN uviedol, že v bode 1.1 úverovej zmluvy je
uvedený údaj o výške poistného 5,29%, a to vo výške 4,26 eur. Má za to, že tento údaj nemohol byť
zarátaný do celkových nákladov úveru, nakoľko bol dobrovoľný, a žalovaný poistenie mohol kedykoľvek
ukončiť. Náklady s uplatnením pohľadávky 20 eur si uplatnil z titulu poštovného, administratívnych,

personálnych nákladov, nákladov vynaložených na telefonický kontakt s klientom, náklady spojené
o zasielaním SMS správ. K bonite klienta uviedol, že schopnosť klienta splácať úver posudzoval
samostatne na základe informácií o konkrétnom žiadateľovi a jeho finančnej situácii uvádzaných v
žiadosti o úver. K uvedenému žiadny doklady o výške príjmu, a výdavkoch žalovaného nepredložil.
9.Vdanomprípadesúdsapredovšetkýmzaoberalnáležitosťamizmluvyospotrebiteľskomúvere,keďže

uvedenú zmluvu je potrebné posúdiť podľa zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch v znení
účinnom v čase uzavretia zmluvy.
10. Podľa § 53 ods. 1 až 3 a 5 Občianskeho zákonníka, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,

ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
(2) Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. (3) Ak dodávateľ
nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú

za individuálne dojednané. (5) Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú
neplatné.
11. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní

na uplatnenie tohto práva.
12. Podľa § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

13. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
14. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (účinného od 1.júna 2017, teda

v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere, ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) na
účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho
podnikania alebo povolania a veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo
poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.15. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je pred uzavretím zmluvy
ospotrebiteľskomúverealebopredzmenoutejtozmluvyspočívajúcejvnavýšeníspotrebiteľskéhoúveru
povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom

berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru,
príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel spotrebiteľského úveru.
16. Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľ je povinný poskytnúť
veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver; tým nie je dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z

príslušnej databázy za podmienok ustanovených osobitným zákonom.
17. Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20
ods. 1 písm. a) , banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní na účely poskytovania spotrebiteľských úverov poskytovať
údaje o spotrebiteľských úveroch aspoň do jedného elektronického registra údajov o spotrebiteľských

úveroch(ďalejlen"register");toneplatípreúdajeoinýchúverochapôžičkáchprespotrebiteľov,ktorénie
sú spotrebiteľskými úvermi, ktoré poskytuje veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a) , banka, zahraničná banka a pobočka zahraničnej
banky.
18. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20

ods. 1 písm. a) , banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky17a) sú povinní s vynaložením odbornej starostlivosti na účely posudzovania
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získavať a účelne využívať údaje o spotrebiteľských
úveroch tak, aby boli splnené podmienky podľa odsekov 16 a 17.

19. Podľa § 7 ods. 16 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný postupovať
pri poskytovaní spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere obozretne a ponúkať
a poskytovať spotrebiteľské úvery a) spôsobom, ktorý nepoškodzuje spotrebiteľov, a b) s odbornou
starostlivosťou; vynaloženie odbornej starostlivosti je veriteľ povinný hodnoverne preukázať.
20. Podľa § 7 ods. 17 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vynaložením

odbornej starostlivosti sa rozumie najmä to, že veriteľ a) poskytne spotrebiteľovi
informácie pred uzatvorením zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 4 a , b) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver
s ohľadom na získané informácie o spotrebiteľovi; ak je veriteľom veriteľ podľa § 20

ods. 1 písm. a) , banka,
zahraničná banka a pobočka zahraničnej banky,17a) posúdi schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver najmä s
ohľadom na údaje získané z jedného alebo viacerých registrov, do ktorých poskytujú údaje
veritelia, ktorých počet sa rovná aspoň dvojtretinovej väčšine veriteľov, ktorými sú veritelia podľa

§ 20 ods. 1 písm. a) ,
ktorí sú zverejnení v zozname veriteľov podľa § 8a , banky, zahraničné banky a pobočky zahraničných bánk, v čase
posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
21. Podľa § 7 ods. 18 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ je povinný v záujme

odbornej starostlivosti pri poskytovaní spotrebiteľských úverov vytvoriť a udržiavať systém posúdenia
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a postupovať v súlade s týmto systémom a vytvoriť
a udržiavať systém poskytovania spotrebiteľských úverov.
22. Podľa § 7 ods. 19 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm.a),banka,zahraničná

banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní určiť, dodržiavať a pravidelne prehodnocovať limit pre
ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
23. Podľa § 7 ods. 20 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch na výpočet ukazovateľa
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver sa použijú tieto položky: a) čistý príjem spotrebiteľa,
b)nákladynazabezpečeniezákladnýchživotnýchpotriebspotrebiteľaaosôb,vočiktorýmmáspotrebiteľ

vyživovaciu povinnosť, c) výška splátky spotrebiteľského úveru a d) peňažné záväzky znižujúce príjem
spotrebiteľa.
24. Podľa § 7 ods. 21 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm.a),banka,zahraničnábanka a pobočka zahraničnej banky sú povinní limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver určiť tak, aby súčet hodnôt položiek na výpočet limitu pre ukazovateľ schopnosti
spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver podľa odseku 20 písm. b) až d) neprevyšoval hodnotu položky

podľa odseku 20 písm. a).
25. Podľa § 7 ods. 22 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm.a),banka,zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri spotrebiteľskom úvere, pri ktorom nie je určená fixná
úroková sadzba počas celej lehoty splatnosti spotrebiteľského úveru, zahrnúť do výpočtu ukazovateľa

schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver dopad možného navýšenia úrokovej sadzby.
26. Podľa § 7 ods. 23 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1
písm.a),banka,zahraničná
bankaapobočkazahraničnejbankymôžuposkytnúťspotrebiteľskýúverspotrebiteľovi,lenakspotrebiteľ
spĺňa limit pre ukazovateľ schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.
27. Podľa § 7 ods. 42 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch veriteľ podľa § 20 ods. 1

písm.a),banka,zahraničná
banka a pobočka zahraničnej banky sú povinní pri získavaní, uchovávaní a spracúvaní údajov
potrebných na posudzovanie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver od spotrebiteľa
postupovať v súlade s týmto zákonom a s osobitným predpisom. Veriteľ podľa § 20 ods. 1 písm. a)
, banka, zahraničná banka a

pobočka zahraničnej banky sú oprávnení bez súhlasu spotrebiteľa údaje potrebné na posudzovanie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver získať kopírovaním, skenovaním alebo iným
zaznamenávaním.
28. Podľa § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o
úvere ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1 , nie je oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové
splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a
bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez

akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia na
údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať
spotrebiteľský úver. Za hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje aj porušenie ustanovení § 7 ods. 19 až 42
.

29. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
30. Podľa § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka (v stave účinnom od 1.februára 2013), výška úrokov z omeškania je o 5
percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania splnením peňažného dlhu.
31. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), spotrebiteľský
spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy, alebo súvisiaci

so spotrebiteľskou zmluvou.
32. Súd vyhodnotil predloženú zmluvu medzi stranami sporu ako spotrebiteľskú podľa § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka v spojení s § 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, kde sú na jednej strane
dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom
vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Nepochybne zmluva je spotrebiteľskou zmluvou aj

v zmysle zákona o ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou
ochrany spotrebiteľa v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách.
33. Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil

dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských
zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu založeného spotrebiteľskou zmluvou.
34. Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil, že žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník
uzavreli dňa 04.08.2017 zmluvu spotrebiteľskom úvere. Keďže išlo o úver, ktorý je svojím charakterom
spotrebiteľskýmúveromapriamonanehodopadajúustanoveniaoznačenéhozákonaospotrebiteľských
úveroch, žalobca ako veriteľ bol povinný splniť si pred jeho poskytnutím povinnosť skúmať s odbornou

starostlivosťou schopnosť žalovaného ako spotrebiteľa splácať poskytnutý spotrebiteľský úver a to
postupom vyplývajúcim z § 7 zákona o spotrebiteľských úveroch a to pod sankciou vyplývajúcou z § 11
ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v prípade porušenia tejto povinnosti.
35. Žalobca pri poskytovaní úveru žalovanému súdu nepreukázal akým spôsobom zisťoval schopnosť
splácať úver. Súdu nepredložil žiadne záznamy o zisťovaní jeho príjmu a výdavkov, ani v zmluve nie
sú uvedené ani základné údaje o príjme a výdavkoch klienta. V tomto smere nepredložil ani na výzvu

súdu zo dňa 02.09.2020 nič.
36. Z vykonaného dokazovania listinami, ako aj zo žalobcových tvrdení, že pri posudzovaní schopnosti
žalovaného žalobca nemal preukázanú ani výšku mesačného príjmu žalovaného ako dlžníka za
primerané obdobie pred poskytnutím úveru, rovnako tak nemal preukázané a ním ani neboli zisťované
ani jeho výdavky aj s ohľadom na počet výživou odkázaných osôb a ani iné peňažné záväzky znižujúce

príjem žalovaného. Žalobca netvrdil a ani nepreukazoval, že by využil zákonom predpokladanú možnosť
žiadať dlžníka ako spotrebiteľa, aby poskytol úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie
schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver a tieto úadaje si ani nemohol overiť a už vôbec nie
vyhodnotiť. Žalobca v konaní tiež netvrdil a ani nepreukázal, že by akýmkoľvek spôsobom skúmal výšku
výdavkov žalovaného a jeho rodiny a vplyv týchto výdavkov na posúdenie jeho spôsobilosti splácať daný

úver.
37. Cieľom § 7 v spojitosti s § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch je dosiahnuť, aby dodávateľ
vzal na zreteľ existujúcu situáciu klienta, najmä jeho príjmy a výdavky, tak i skutočnosti, ktoré možno na
základe informácií dostupných pred uzavretím zmluvy s vysokou mierou pravdepodobnosti očakávať.
Dôraz pri posúdení úverovej schopnosti je pritom kladený na pomer medzi príjmami a výdavkami

spotrebiteľa a na posúdenie toho, či spotrebiteľovi zostane po vynaložení bežných výdavkov mesačne
taká čiastka, aká bude potrebná pre splácanie úveru. Pri posudzovaní budúcej schopnosti spotrebiteľa
splácať úver sa vychádza z existujúceho stavu a prezumpcie jeho zachovania do budúcna. Nejde však
pritom o získanie stopercentnej istoty, že úver bude v budúcnosti splatený, pretože nie je možné s istotou
vylúčiť, že spotrebiteľ dostane výpoveď z pracovného pomeru, dlhodobo ochorie a pod. Z uvedeného je

zrejmé, že cieľom zákonodarcu bolo efektívne zamedziť predlžovaniu spotrebiteľov, ktorí nie sú schopní
svoje záväzky riadne splácať. Z textu zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že informácie pre
rozhodnutie dodávateľa o tom, či zmluvu uzavrie alebo nie, si má veriteľ zabezpečiť sám a to aj v
spolupráci so žiadateľom o úver. Pri získavaní relevantných informácií za účelom posúdenia úverovej
schopnosti spotrebiteľa tak veriteľ vychádza ako z informácií dodaných spotrebiteľom (a samozrejme

ním aj preukázaných), tak z informácií, ktoré získava z iných dostupných zdrojov. Je povinnosťou veriteľa
takto získané informácie zhromaždiť, vyhodnotiť ich dostatočnosť a rozhodnúť, či a ktoré informácie je
nevyhnutné ďalej overovať. Za dostatočné sa považujú iba také informácie o príjmoch a výdavkoch, z
ktorých je veriteľ schopný získať objektívny obraz o žiadateľovej finančnej situácii. Spotrebiteľ je povinný
poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé údaje.

38. Táto povinnosť však nezbavuje veriteľa konať s odbornou starostlivosťou, teda vyžiadať si od
spotrebiteľa potrebné informácie, aktívne si zabezpečovať ďalšie primerané a objektívne zistiteľné
informácie o spotrebiteľovi a takto získané informácie riadne vyhodnotiť. Schopnosť spotrebiteľa
splácať spotrebiteľský úver tak treba chápať ako situáciu, keď v závislosti na frekvencii splácania
zostane spotrebiteľovi v jeho osobnom/domácom rozpočte dostatok finančných prostriedkov, aby mohol

bez akýchkoľvek problémov a obmedzení splácať splátku v predpokladanej výške. Preto dodávateľ
musí okrem iného analyzovať spotrebiteľov osobný/domáci rozpočet a to ako stranu príjmov, tak
stranu výdavkov, a to vždy vo vzťahu ku konkrétnemu žiadateľovi o úver (t.j. konkrétne príjmy
zo zamestnaneckej alebo inej činnosti, konkrétne náklady na bývanie, dopravu, domácnosť alebo
nezaopatrené deti). Analýza iba niektorej zo strán rozpočtu sama o sebe k posúdeniu úverovej

schopnosti nepostačuje.
39. Dôsledkom vyššie uvedeného je tak záver súdu, že v zmysle § 11 ods. 2 v spojení s § 7
zákona o spotrebiteľských úveroch žalobca pred poskytnutím úveru ako veriteľ neposúdil so zákonom
vyžadovanou odbornou starostlivosťou bonitu klienta prostredníctvom preukázania hlavne jeho príjmu,výdavkov a rodinného stavu, čo je potrebné považovať za hrubé porušenie povinnosti zisťovania bonity
klienta s odbornou starostlivosťou vedúce súd k záveru, že poskytnutý úver je bez úrokov a poplatkov.
40. Súd zistil, že žalovaný čerpal sumu v celkovej výške 1611,30 eur, pričom nezaplatil žiadnu

sumu na splátkach. Vzhľadom na túto skutočnosť, ako aj na vyššie uvedené žaloba je dôvodná v
časti neuhradenej úverovej istiny vo výške 1611,30 eur. Preto žalobcovi prináleží nárok na vrátenie
neuhradenej časti istiny úveru a súd z tohto dôvodu zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej istiny vo
výške 1611,30 eur.
41. Nesplnením peňažného záväzku zaplatiť istinu podľa uzavretej zmluvy sa žalovaný dostal do

omeškania a žalobcovi tak zároveň vznikol nárok na úrok z omeškania. Výška úroku z omeškania bola
v zmysle § 517 ods. 2 OZ a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (v znení účinnom od 01.02.2013)
určenápodľazákladnejúrokovejsadzbyEurópskejcentrálnejbanky,zvýšenejo5percentuálnychbodov.
Na základe uvedeného súd priznal žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5% počnúc od 08.10.2020
do zaplatenia, kedy bola žalovanému reálne doručená žaloba, keďže vykonané zosplatnenie úveru
veriteľom bolo neplatné v zmysle ustanovenia § 11 ods. 2 prvej vety z.č. 129/2010 Z.z.

42. Súd žalobu vo zvyšnej časti v súlade s ustanovením § 11 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch
v spojení s ustanovením § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka zamietol. Ak nebolo priznané právo v
žalovanej výške, nevznikol žalobcovi ani nárok na zaplatenie úroku z omeškania z tejto sumy a preto
súd žalobu zamietol aj v časti požadovaného úroku z omeškania z prevyšujúcej sumy.
43. Povinnosť, ktorú súd uložil žalovanému týmto rozsudkom, je žalovaný povinný splniť v súlade s §

232 ods. 3 CSP do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám žalobcu.
44. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 256 ods. 1
CSP a § 255 ods. 2 CSP, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov
konania pomerne rozdelí. O nároku na náhradu trov konania rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Preto súd žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania vo výške 80,14%,

a to podľa pomeru úspechu v spore (90,07% : 9,93%). V súlade s § 262 ods. 1 CSP súd rozhodoval len
o nároku na náhradu trov konania, o ich výške podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok).