Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. jún 2020

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 4Cdo/213/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5617202654
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 06. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:5617202654.1

Uznesenie

Najvyšší súd Slovenskej republiky v spore žalobcov 1/ R. W., 2/ O. W., oboch bývajúcich vo R., F. XXX,
oboch zastúpených JUDr. Dušanom Jančim, advokátom v Liptovskom Mikuláši, Garbiarska 695, 3/ R.
W.,VOJSTAV-STAVEBNÁOBCHODNÁČINNOSŤ„vkonkurze",smiestompodnikaniavoVažci,Múrna
890, IČO: 10 856 358, proti žalovaným 1/ D.. L. H., so sídlom kancelárie v C. P., S. XXXX, správkyni
konkurznej podstaty úpadcu žalobcu 3/, 2/ LICITOR group, a.s., so sídlom v Žiline, Tajovského 5, IČO: 36

421 561, 3/ HERALD SUN, a.s., so sídlom vo Vysokých Tatrách, Dolný Smokovec 29, IČO: 46 372 202,
zastúpenému JUDr. Petrom Behúňom, advokátom v Poprade, Nám. sv. Egídia 44, o určenie neplatnosti
opakovanejdobrovoľnejdražby,vedenomnaOkresnomsúdeLiptovskýMikulášpodsp.zn.20C8/2017,
o dovolaní žalovanej 1/ a žalovanej 2/ proti rozsudku Krajského súdu v Žiline zo 16. mája 2018 sp. zn.
7 Co 10/2018, takto

r o z h o d o l :

Dovolanie žalovanej 1/ a žalovanej 2/ o d m i e t a.

Žalobcom 1/ a 2/ voči žalovanej 1/ a žalovanej 2/ p r i z n á v a nárok na náhradu trov dovolacieho
konania.

Žalobcovi 3/ a žalovanej 3/ nárok na náhradu trov dovolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žilina (ďalej „vykonávací súd“ alebo „okresný súd“) rozsudkom zo 4. októbra 2017
č. k. 20 C 8/2017-90 zamietol žalobu, ktorou sa žalobcovia domáhali určenia neplatnosti opakovanej
dobrovoľnej dražby konanej 21. decembra 2016 o 13:00 hod. v zmysle oznámenia žalovanej 2/ č. D
XXXXXXX, uverejneného v Centrálnom registri dražieb 22. novembra 2016 pod sp. zn. registra NCRdr č.
XXXX/XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti, nachádzajúce sa v obci Važec a katastrálnom území
R., zapísané v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš - katastrálny odbor na liste

vlastníctva č. XXXX ako KN-C parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 489 m2,
KN-C parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2, rodinný dom súp. č. XXX
postavený na KN-C parcele č. XXXX/X vo vlastníctve podielu 1/1 žalobcov 1/ a 2/, ktorej priebeh bol
osvedčený notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, spísanou 21.
decembra 2016 notárkou D.. Ľ. B. so sídlom notárskeho úradu v Žiline, 1. mája 5; žalovaným priznal
náhradu trov konania v plnom rozsahu. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na § 1 ods.

1, § 2 písm. a/, § 10 ods. 1, § 11 ods. 1, 4, § 12 ods. 1, 5, § 17 ods. 5, § 21 ods. 2, 4 zákona č.
527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992
Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon
o dobrovoľných dražbách“) sa primárne zaoberal posúdením aktívnej vecnej legitimácie žalobcov na
podaní žaloby a vychádzal z vymedzenia citovaného zákona, že stranami sporu o neplatnosť dražby
sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ a predchádzajúci vlastník. Ako súd prvej inštancie preto

uviedol, v súdenom spore boli stranami všetky subjekty, ktoré podľa tohto predpisu nimi musia byť,
na strane žalobcu 3/ však konštatoval nedostatok aktívnej vecnej legitimácie v spore, nakoľko ideo subjekt, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz a od tohto momentu prechádza na správcu
konkurznejpodstaty(vprejednávanejvecinažalovanú1/)právokonaťzaúpadcu(žalobcu3/)voveciach
týkajúcich sa majetku podliehajúceho konkurzu. Preto súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca 3/ nemal

aktívnu vecnú legitimáciu v spore, ktorú mal jedine správca konkurznej podstaty, ktorým je žalovaná 1/.
Následne sa súd prvej inštancie zaoberal ďalšími žalobnými námietkami poukazujúcimi na nedodržanie
ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách pri realizovaní predmetnej dobrovoľnej dražby. Na základe
vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru, že tieto námietky nie sú dôvodné. Pokiaľ
sa týka miesta, dátumu a času dražby, podľa názoru súdu prvej inštancie ich žalovaná 2/ ako dražobník

určila tak, aby sa dražby zúčastnil čo najväčší počet záujemcov. Miestom dražby bolo Mesto Žilina,
ktoré je komfortne dostupné z miesta trvalého bydliska žalobcov 1/ a 2/ verejnou dopravou, vlakom či
autobusom, a práve toto miesto umožňovalo zúčastniť sa dražby väčšiemu počtu záujemcov, než ak
by miestom konania dražby malo byť bydlisko žalobcov. Ďalej súd prvej inštancie dospel k záveru, že
žalovaná 2/ riadne zabezpečila zverejnenie oznámenia o dobrovoľnej dražbe na úradnej tabuli obce
Važec a oznámenie o opakovanej dražbe spĺňalo všetky obligatórne náležitosti stanovené Zákonom

o dobrovoľných dražbách. Pokiaľ sa týka doručovania písomností, súd prvej inštancie uviedol, že
námietky žalobcov, že im nebolo doručené oznámenie o opakovanej dražbe ani znalecký posudok, boli
neopodstatnené. Žalovaná 2/ predložila fotokópie doručeniek, z ktorých vyplýva, že uvedené listiny boli
pred konaním dražby v zákonnej lehote, určenej v zmysle § 17 ods. 5 v spojení s § 17 ods. 2 a 4
Zákona o dobrovoľných dražbách žalobcom 1/ a 2/ doručené. Ďalšia námietka žalobcov smerovala k

nesprávnemu ohodnoteniu predmetu dražby znaleckým posudkom č. 65/2013. Súd prvej inštancie ani
túto námietku nepovažoval za dôvodnú. Žalobcovia súdu predložili nimi zabezpečený znalecký posudok,
v zmysle ktorého hodnota nehnuteľností, ktoré boli predmetom dražby, bola stanovená vo vyššej sume,
než to bolo určené v znaleckom posudku použitom pri dobrovoľnej dražbe. Okresný súd poukázal na
to, že žalobcovia nevyužili svoje právo a u dražobníka námietky proti znaleckému posudku nevzniesli;

pasivita dlžníkov v čase pred podaním žaloby v dražobnom procese, preto znamená nutne ich neúspech
v spore o neplatnosť dražby. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.
Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“).

2. Krajský súd v Žiline (ďalej len „odvolací súd“) na odvolanie žalobcov rozsudkom z 3. apríla 2019 sp.

zn. 1 Co 260/2018 I. napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku, ktorým žalobu žalobcu
3/ zamietol a v časti výroku, ktorým žalovaným priznal voči žalobcovi 3/ nárok na náhradu trov konania
potvrdil ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p.; II. rozsudok súdu prvej inštancie v časti výroku,
ktorým žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol a v časti výroku, ktorým žalovaným priznal voči žalobcom 1/
a 2/ nárok na náhradu trov konania, podľa § 388 C.s.p. zmenil tak, že určil neplatnosť opakovanej

dobrovoľnej dražby konanej 21. decembra 2016 o 13:00 hod. v zmysle oznámenia žalovaného 2/ č. D
5090713, uverejneného v Centrálnom registri dražieb 22. novembra 2016, pod sp. zn. registra NCRdr č.
XXXX/XXXX, ktorej predmetom boli nehnuteľnosti nachádzajúce sa v obci Važec a katastrálnom území
R., zapísané v Katastri nehnuteľností Okresného úradu Liptovský Mikuláš - katastrálny odbor na liste
vlastníctva č. XXXX ako KN-C parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 489 m2, KN-C

parcela č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 140 m2, rodinný dom súp. č. XXX postavený
na KN-C parcele č. XXXX/X vo vlastníctve podielu 1/1 žalobcov 1/ a 2/, ktorej priebeh bol osvedčený
notárskou zápisnicou N XXX/XXXX, NZ XXXXX/XXXX, NCRIs XXXXX/XXXX, spísanou 21. decembra
2016 notárkou D.. Ľ. B. so sídlom notárskeho úradu v Žiline, 1. mája 5; III. žalobcom 1/ a 2/ priznal
voči žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu; IV. žalobcom 1/ a 2/ voči žalovaným

1/ a 3/ nárok na náhradu trov konania nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia s poukazom na §
380 ods. 1 C.s.p., § 12, § 22 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách nepovažoval odvolanie žalobcu
3/ za dôvodné, nakoľko odvolacia námietka žalobcu 3/ spočívajúca v tvrdení o nesprávnosti záverov
súdu prvej inštancie, týkajúcich sa porušení Zákona o dobrovoľných dražbách pri realizácii spornej
dražby, nekorešpondovala s právnymi dôvodmi a skutkovými zisteniami napadnutého rozhodnutia, pre

ktoré vo vzťahu k žalobcovi 3/ bola žaloba zamietnutá. Vo vzťahu k žalobcom 1/ a 2/ bol odvolací súd
toho názoru, že ich odvolaniu bolo nutné vyhovieť, nakoľko z vyššie citovaných zákonných ustanovení
vyplýva,ževprípadekonaniadražby,ktorejpredmetomjenehnuteľnosť,musíbyťcenapredmetudražby
určená znaleckým posudkom, v ktorom znalec po ohodnotení závad vlastníctva alebo iného práva, ktoré
dražbou nezaniknú, upraví príslušným spôsobom „odhad“ ceny. Nový odhad ceny v prípade opakovanej

dražby v zmysle citovaného § 22 ods. 1 Zákona o dobrovoľných dražbách nemusí byť vykonaný, ak má
dražobník k dispozícii odhad nie starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Z opakovaného
dokazovania mal odvolací súd preukázané, že bola vykonaná opakovaná dražba 21. decembra 2016
a pri odhade ceny vydražovaných nehnuteľností vychádzal dražobník zo Znaleckého posudku č. XX/XXXX, t. j. zo znaleckého posudku, ktorý bol starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby.
Predložené odborné vyjadrenie, z ktorého následne dražobník vychádzal, ako odvolací súd uviedol,
nemalo náležitosti znaleckého posudku a ani nebolo uvedené oznámení o konaní dražby pri údaji o

hodnote dražených nehnuteľností. Okrem toho, z odborného vyjadrenia mal odvolací súd za zrejmé,
že tam uvedený znalec vychádzal len z tvrdení dražobníka týkajúcich sa stavu nehnuteľností, ktoré sú
predmetom dražby. Takéto ničím nepodložené vyjadrenie znalca nemohol preto odvolací súd akceptovať
ako posudok, prípadne vyjadrenie spôsobilé určiť relevantný odhad ceny nehnuteľnosti. O trovách
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 257 C.s.p.

3. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala žalovaná 1/ (ďalej aj „dovolateľka 1/“) dovolanie
s tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, ktorá v
rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.). Ako
dovolateľka 1/ zdôraznila, odvolací súd vo svojom rozhodnutí nijako nezohľadnil otázku posúdenia
prednosti ZoKR pred ustanoveniami Zákona o dobrovoľných dražbách, nakoľko prípustnosť odklonu od

Zákona o dobrovoľných dražbách ako lex generalis, ktorú upravuje zákon č. 7/2005 Z.z. o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZoKR“) v § 92 ods. 6 ZoKR
ako lex specialis, a preto v posudzovanom prípade sa Zákon o dobrovoľných dražbách v zmysle ZoKR
ako lex specialis mal použiť len primerane. Preto bola dovolateľka 1/ toho názoru, že pokiaľ vykonaním
dražby bola v zmysle § 92 ods. 1 písm. b/ ZoKR, ako aj v zmysle záväzného pokynu príslušného

orgánu, poverená dražobná spoločnosť, t. j. žalovaná 2/, s poukazom na ZoKR ako lex specialis voči
Zákonu o dobrovoľných dražbách, ktorý sa pri vykonaní dražby mal použiť len „primerane“, bolo odborné
vyjadrenie znalca spôsobilé preukázať relevantnú hodnotu nehnuteľnosti. Z týchto dôvodov navrhla
napadnutý rozsudok odvolacieho súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

4. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu podala aj žalovaná 2/ (ďalej aj „dovolateľka 2/“) dovolanie
s tým, že napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, pri ktorej
riešení sa súdy nižších inštancií odklonili od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu (§ 421 ods.
1 písm. a/ C.s.p.). Ako dovolateľka 2/ zdôraznila, pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu
sú subjekty povinné vystupovať spôsobom, ktorý čo najlepšie splní účel speňažovania a keďže v

danej veci išlo o dražbu organizovanú správcom, je zrejmé, že podľa § 92 ods. 6 ZoKR sa Zákon o
dobrovoľných dražbách mal použiť iba primerane. Dovolateľka 2/ preto konštatovala, že vyhotovenie
novéhoznaleckéhoposudkubybolovrozporesozásadouhospodárnostikonkurznéhokonania,keďžek
mene hodnoty konkurznej podstaty nedošlo. Z týchto dôvodov navrhla napadnutý rozsudok odvolacieho
súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

5. Žalovaná 2/ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu žalovanej 1/ sa s týmto dovolaním plne
stotožnila a žiadala mu vyhovieť.

6. Žalobcovia 1/ a 2/ vo svojom vyjadrení k podanému dovolaniu žalovanej 1/ považovali dovolaním

napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu za správne a navrhli dovolanie zamietnuť ako nedôvodné.

7. Ohľadne dovolania podaného žalovanou 1/ Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej aj „najvyšší súd“
alebo „dovolací súd“) ako súd dovolací (§ 35 C.s.p.) po zistení, že dovolanie podala v stanovenej lehote
(§ 427 ods. 1 C.s.p.) strana spĺňajúca podmienky vysokoškolského právnického vzdelania druhého

stupňa (§ 429 ods. 2 písm. a/ C.s.p.), resp. strana zastúpená v súlade so zákonom (§ 429 ods. 2
písm. b/ C.s.p.), v ktorej neprospech bolo napadnuté rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.), bez nariadenia
pojednávania (§ 443 C.s.p.) dospel k záveru, že dovolanie žalovanej 1/ a žalovanej 2/ treba odmietnuť.

8. V zmysle § 419 C.s.p. je proti rozhodnutiu odvolacieho súdu dovolanie prípustné, (len) ak to

zákon pripúšťa. Rozhodnutia odvolacieho súdu, proti ktorým je dovolanie prípustné, sú vymenované v
ustanoveniach § 420 a § 421 C.s.p. (poznámka dovolacieho súdu: pokiaľ sa v ďalšom texte odkazuje v
zátvorke na „Cdo“, ide o odkaz na rozhodnutie najvyššieho súdu príslušnej spisovej značky).

9. Podľa § 421 ods. 1 C.s.p. je dovolanie prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa

potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe
dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je
dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.10. Dovolanie prípustné podľa § 421 C.s.p. možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v
nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ

uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto
právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

11. Dovolací súd je dovolacmi dôvodmi viazaný (§ 440 C.s.p.). Dovolacím dôvodom je nesprávnosť
vytýkaná v dovolaní (porovnaj § 428 C.s.p.). Pokiaľ nemá dovolanie vykazovať nedostatky, ktoré v

konečnom dôsledku vedú k jeho odmietnutiu podľa § 447 písm. f/ C.s.p., je (procesnou) povinnosťou
dovolateľa vysvetliť v dovolaní zákonu zodpovedajúcim spôsobom, z čoho vyvodzuje prípustnosť
dovolania a v dovolaní náležite vymedziť dovolací dôvod (§ 420 C.s.p. alebo § 421 C.s.p. v spojení s §
431 ods. 1 C.s.p. a § 432 ods. 1 C.s.p.). V dôsledku spomenutej viazanosti dovolací súd neprejednáva
dovolanie nad rozsah, ktorý dovolateľ vymedzil v dovolaní uplatneným dovolacím dôvodom.

12. Pre právnu otázku, ktorú má na mysli § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p., je charakteristický „odklon“ jej
riešenia, ktorý zvolil odvolací súd, od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu. Ide tu teda o
situáciu,vktorejsaužrozhodovaniesenátovdovolaciehosúduustálilonaurčitomriešeníprávnejotázky,
odvolací súd sa však svojím rozhodnutím odklonil od „ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu“.

13. V zmysle záverov najvyššieho súdu vyjadrených v rozhodnutí publikovanom ako judikát R 71/2018
patria do pojmu „ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu“ predovšetkým stanoviská alebo
rozhodnutia najvyššieho súdu, ktoré sú (ako judikáty) publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho
súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Súčasťou ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho
súdu je tiež prax vyjadrená opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho súdu,

alebo dokonca aj v jednotlivom, dosiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré neskôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,
prípadne tieto názory akceptovali a z hľadiska vecného na ne nadviazali. Do ustálenej rozhodovacej
praxe dovolacieho súdu treba zahrnúť aj naďalej použiteľné, legislatívnymi zmenami a neskoršou
judikatúrou neprekonané civilné rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierkach súdnych rozhodnutí

a stanovísk vydávaných Najvyššími súdmi ČSSR a ČSFR, ďalej v Bulletine Najvyššieho súdu ČSR a vo
Výbere rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SSR a napokon aj rozhodnutia, stanoviská a správy
o rozhodovaní súdov, ktoré boli uverejnené Zborníkoch najvyšších súdov č. I, II. a IV vydaných SEVT
Praha v rokoch 1974, 1980 a 1986.

14. Dôvod prípustnosti dovolania podľa § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. predpokladá, že právnu otázku
kľúčovú pre rozhodnutie vo veci samej dovolací súd dosiaľ neriešil a je tu daná potreba, aby dovolací súd
akonajvyššiasúdnaautoritatútootázkuvyriešil.Právnaúpravaúčinnáod1.júla2016dávadovolaciemu
súdu právomoc rozhodnúť o tom, či ide o otázku zásadného právneho významu, ktorá nebola dosiaľ
riešená. Základným predpokladom prípustnosti dovolania je, že dovolací súd vo svojej rozhodovacej

činnosti doposiaľ neposudzoval právnu otázku nastolenú dovolateľom (t. j. právne posúdenie veci
odvolacím súdom, s ktorým dovolateľ nesúhlasí). Ak dovolateľ vyvodzuje prípustnosť dovolania z § 421
C.s.p.,máviazanosťdovolaciehosúdudovolacímidôvodmi(§440C.s.p.)kľúčovývýznamvtomzmysle,
že posúdenie prípustnosti dovolania závisí od toho, ako dovolateľ sám vysvetlí (konkretizuje a náležite
doloží), že rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia dovolateľom označenej právnej otázky

a že ide o prípad, na ktorý sa vzťahuje toto ustanovenie.

15. Aby na základe dovolania podaného podľa § 421 ods. 1 písm. a/ resp. § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.
mohlo byť rozhodnutie odvolacieho súdu podrobené meritórnemu dovolaciemu prieskumu z hľadiska
namietaného nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.), musia byť (najskôr) splnené

predpoklady prípustnosti dovolania, medzi ktoré okrem iného patrí riadne odôvodnenie dovolania
prípustnými dovolacími dôvodmi a spôsobom vymedzeným v ustanoveniach § 431 až § 435 C.s.p.
(porovnaj 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 216/2017, 4 Cdo 64/2018, 6 Cdo 113/2017, 7 Cdo 95/2017 a 8 Cdo
95/2017). K posúdeniu dôvodnosti dovolania (či dovolateľom napadnuté rozhodnutie skutočne spočíva
na nesprávnom právnom posúdení) môže dovolací súd pristúpiť len po prijatí záveru o prípustnosti

dovolania. Aj právna úprava dovolacieho konania obsiahnutá v C.s.p., podobne ako predchádzajúca
právna úprava, dôsledne odlišuje prípustnosť a dôvodnosť dovolania.16. Otázkou relevantnou podľa § 421 ods. 1 písm. a/ resp. b/ C.s.p. môže byť len otázka právna
(nie skutková otázka). Môže ísť tak o otázku hmotnoprávnu (ktorá sa odvíja od interpretácie napríklad
Občianskeho zákonníka, Obchodného zákonníka, Zákonníka práce, Zákona o rodine), ako aj o

otázku procesnoprávnu (ktorej riešenie záviselo na aplikácii a interpretácii procesných ustanovení).
Otázkou relevantnou podľa tohto ustanovenia môže byť len právna otázka, na ktorej spočívalo
rozhodnutie odvolacieho súdu. Otázky síce riešené súdmi v priebehu konania, avšak netvoriace
základ ich rozhodnutí, nemajú relevanciu v zmysle tohto ustanovenia. Predmetná otázka musí byť
zároveň procesnou stranou nastolená v dovolaní. Právne otázky, dovolateľom v dovolaní nenastolené

a nepomenované, nemajú relevanciu z hľadiska prípustnosti dovolania podľa tohto ustanovenia.

17. Ešte pred posúdením samotného „právneho odklonu“ (§ 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.) a „vyriešenia
právnej otázky“ (§ 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p.) treba uviesť, že správnosť súdmi riešených skutkových
otázoknemôžebyťvdovolacomkonanípodrobenámeritórnemuprieskumu,lebodovolacísúdjeviazaný
skutkovým stavom tak, ako ho zistil odvolací súd (§ 442 C.s.p.); skutková okolnosť (t.j. skutková otázka,

resp. riešenie skutkovej otázky) z hľadiska § 421 ods. 1 C.s.p. je irelevantná.

18. V danom spore odvolací súd na základe výsledkov vykonaného opakovaného dokazovania dospel k
skutkovému záveru o tom, že bola vykonaná opakovaná dražba 21. decembra 2016 a pri odhade ceny
vydražovaných nehnuteľností vychádzal dražobník (žalovaná 2/) zo Znaleckého posudku č. 65/2013,

t. j. zo znaleckého posudku, ktorý bol starší ako jeden rok pred konaním opakovanej dražby. Ďalej
odvolací súd konštatoval, že predložené odborné vyjadrenie, z ktorého následne žalovaná 2/ ako
dražobník vychádzala, nemalo náležitosti znaleckého posudku a ani nebolo uvedené oznámení o konaní
dražby pri údaji o hodnote dražených nehnuteľností. Okrem toho, z odborného vyjadrenia mal odvolací
súd za zrejmé, že tam uvedený znalec vychádzal len z tvrdení dražobníka (žalovanej 2/) týkajúcich

sa stavu nehnuteľností, ktoré sú predmetom dražby. Preto odvolací súd uzavrel, že takéto ničím
nepodložené vyjadrenie znalca nemohlo byť akceptované ako posudok, prípadne vyjadrenie spôsobilé
určiť relevantný odhad ceny nehnuteľnosti. Predmetný, z výsledkov vykonaného dokazovania vyvodený
hodnotiaci skutkový záver súdov nepredstavuje právne posúdenie. Tento ich skutkový záver nemožno
v dovolacom konaní úspešne spochybniť - dovolací súd je totiž viazaný skutkovým stavom tak, ako ho

zistilodvolacísúd(§442C.s.p.),atoajvtedy,keďjevdovolaníspochybňovaný(aj)skutkovýstavzistený
odvolacím súdom. Najvyšší súd preto v danom dovolacom konaní vychádzal zo skutkového zistenia
odvolacieho súdu, že žalobcami 1/ a 2/ napadnutá dražba je neplatná z dôvodu absencie riadneho
znaleckého posudku ako relevantného dokladu odhadu ceny predmetných dražených nehnuteľností.

19. Podľa názoru žalovanej 1/ je jej dovolanie prípustné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p., ohľadne
nesprávneho právneho posúdenia ustanovenia § 92 ods. 6 ZoKR, v zmysle ktorého sa ustanovenia
Zákona o dobrovoľných dražbách použijú iba primerane, a preto bolo odborné vyjadrenie znalca
spôsobilé preukázať relevantnú hodnotu nehnuteľnosti bez potreby vypracovania znaleckého posudku.

20. Podľa § 92 ods. 1 ZoKR správca môže na účely speňaženia majetku a/ vyhlásiť verejnú obchodnú
súťaž, b/ poveriť predajom majetku dražobníka (Zákon o dobrovoľných dražbách), c/ poveriť predajom
majetku obchodníka s cennými papiermi, d/ zorganizovať dražbu, ponukové konanie alebo iný súťažný
proces smerujúci k predaju majetku, e/ predať majetok iným vhodným spôsobom.

21. Podľa § 92 ods. 6 ZoKR ak správca speňažuje majetok podliehajúci konkurzu inak ako predajom
podniku,častipodnikualebopodstatnejčastimajetkupatriacehokpodniku,môžespeňažiťnehnuteľnosť
podliehajúcukonkurzulendražbou;týmniejedotknutéustanovenie§93ods.1.Nadražbuorganizovanú
správcom sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu (Zákon o dobrovoľných dražbách);
oznámenia súvisiace s dražbou správca zverejňuje v Obchodnom vestníku.

22. Žalovaná 1/ vyvodzuje prípustnosť jej dovolania z § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. Ňou zadefinovaná
právna otázka prednosti ustanovení ZoKR pred ustanoveniami Zákona o dobrovoľných dražbách v
prípade dražby majetku zapísaného do konkurznej podstaty majetku úpadcu by mohla mať znaky
relevantné v zmysle § 421 ods. 1 písm. b/ C.s.p. iba vtedy, ak by výsledok jej riešenia (posúdenia a

vyhodnotenia) odvolacím súdom predstavoval jediný a výlučný dôvod, pre ktorý bolo žalobe žalobcov 1/
a 2/ vyhovené. Žalovaná 1/ ale túto otázku nastolila v inej situácii. Vychádzajúc z obsahu spisu, ako aj
dovolateľkou 1/ podaného dovolania, zabezpečený (záložný) veriteľ H. T. J., I..J.. podľa § 82 ods. 2 písm.
b/ ZoKR udelil žalovanej 1/ ako správkyni konkurznej podstaty majetku úpadcu (žalobcu 3/) záväznýpokyn na speňaženie majetku oddelenej podstaty - speňaženie nehnuteľností, ktoré sú predmetom
dražby, ktorej neplatnosti sa žalobcovia touto žalobou domáhali, a to formou dražby s tým, že vykonaním
dražby mal byť poverený dražobník - žalovaná 2/. V súlade s týmto záväzným pokynom žalovaná 1/

podľa § 92 ods. 1 písm. b/ ZoKR na účely speňaženia majetku poverila predajom predmetného majetku
(nehnuteľností) žalovanú 2/ ako dražobníka, ktorá vykonala dražbu podľa Zákona o dobrovoľných
dražbách. Pokiaľ teda dovolateľka 1/ namietala prednostné použitie ustanovení ZoKR pred Zákonom
o dobrovoľných dražbách v súvislosti so speňažením majetku patriaceho do konkurznej podstaty
majetku úpadcu prostredníctvom dražby, resp. pokiaľ namietala, že ustanovenia Zákona o dobrovoľných

dražbách mali byť použité „len“ primeraným spôsobom, je potrebné zdôrazniť, že § 92 ods. 6 druhá veta
ZoKR ustanovuje primerané použitie ustanovení Zákona o dobrovoľných dražbách len za podmienky
zorganizovania dražby správcom podľa § 92 ods. 1 písm. d/ ZoKR, pričom uvedená podmienka v danej
veci nenastala. Predmetná „dovolacia“ otázka sa teda v okolnostiach tohto dovolacieho konania netýkala
takého predpokladu prednostného použitia ustanovení zákona č. 7/2005 Z.z. pred použitím ustanovení
Zákona o dobrovoľných dražbách, výlučne na ktorom spočíva dovolaním napadnuté rozhodnutie. Takto

dovolateľkou 1/ nastolená otázka má v danom prípade povahu (len) akademickú, ktorej zodpovedanie
dovolacím súdom by nemohlo viesť k zrušeniu alebo zmene dovolaním napadnutého rozhodnutia.
Pritom cieľom civilného sporového konania (aj pred dovolacím súdom) je poskytnúť reálnu ochranu
právam, nie riešiť teoretické otázky, ktorých výsledok sa nijako nepremietne do právnej sféry procesných
strán.

23. So zreteľom na uvedené dospel dovolací súd k záveru, že otázka nastolená žalovanou 1/ v dovolaní
nemá v okolnostiach daného sporu (a tohto dovolacieho konania) znaky relevantné v zmysle § 421 ods.
1 písm. b/ C.s.p.; v dôsledku čoho prípustnosť jej dovolania z tohto ustanovenia nevyplýva. So zreteľom
na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej 1/ odmietol podľa § 447 písm. f/ C.s.p. ako dovolanie

neodôvodnené prípustnými dovolacími dôvodmi.

24. Z obsahu dovolania žalovanej 2/ odôvodneného § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. je zrejmé, že žalovaná
2/, ako právnická osoba konajúca prostredníctvom člena, ktorý má vysokoškolské právnické vzdelanie
druhého stupňa, uviedla všeobecnú charakteristiku nesprávností, ku ktorým podľa jej názoru došlo v

konaní pred odvolacím súdom, avšak nekonkretizovala právnu otázku, na riešení, ktorej založil odvolací
súd svoje rozhodnutie a neoznačila žiadne konkrétne rozhodnutie, stanovisko, judikát najvyššieho súdu
(ustálená rozhodovacia prax dovolacieho súdu) od záverov, ktorého sa odvolací súd odklonil. Uviedla
len, že pri speňažovaní majetku podliehajúceho konkurzu sú subjekty povinné vystupovať spôsobom,
ktorý čo najlepšie splní účel speňažovania a keďže v danej veci išlo o dražbu organizovanú správcom, je

zrejmé, že podľa § 92 ods. 6 ZoKR sa Zákon o dobrovoľných dražbách mal použiť iba primerane. V čom
konkrétne sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, dovolateľka 2/
neuviedla. Žalovaná 2/ týmto argumentom vyjadrila len svoj nesúhlas s právnym posúdením a postupom
odvolacieho súdu. Vyššie uvedená dovolacia argumentácia žalovanej 2/ o nesprávnosti skutkových
záverov odvolacieho súdu je preto neopodstatnená a nespôsobilá založiť prípustnosť dovolania podľa §

421 ods. 1 písm. a/ C.s.p. Samotné polemizovanie dovolateľky 2/ s právnymi názormi odvolacieho súdu,
prosté spochybňovanie správnosti jeho rozhodnutia alebo kritika toho, ako odvolací súd pristupoval k
riešeniu právnej otázky, významovo nezodpovedajú kritériu uvedenému v § 421 ods. 1 písm. a/ C.s.p.
(porovnaj rozhodnutia najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 203/2016, 3 Cdo 6/2017, 3 Cdo 67/2017, 4 Cdo
95/2017, 7 Cdo 140/2017).

25. Dôvodom pre odmietnutie dovolania je skutočnosť, že dovolateľkou 2/ uplatnený dovolací dôvod
nebol vymedzený spôsobom uvedeným v § 432 ods. 2 C.s.p. v spojení s § 421 ods. 1 tohto právneho
predpisu. Dovolateľka 2/ totiž označila za dovolací dôvod nesprávne právne posúdenie veci podľa § 421
ods. 1 písm. a/ C.s.p. Podľa názoru dovolacieho súdu podmienky prípustnosti dovolania podľa § 421

C.s.p. neboli splnené, keď žalovaná 2/ v dovolaní neoznačila rozhodnutia dovolacieho súdu vyjadrujúce
právnenázory,odktorýchsaodvolacísúdodklonilazaujalinýprávnynázor,nežakývkonkrétnejprávnej
otázke zaujal dovolací súd vo svojich rozhodnutiach. Z tohto dôvodu dovolací dôvod nebol žalovanou
2/ vymedzený spôsobom uvedeným § 431 až 435 C.s.p. Absenciu takej náležitosti považuje C.s.p. za
dôvod pre odmietnutie dovolania.

26. So zreteľom na uvedené dovolací súd dovolanie žalovanej 2/ odmietol podľa § 447 písm. f/ C.s.p. ako
dovolanie, v ktorom dovolacie dôvody nie sú vymedzené spôsobom uvedeným v § 431 až § 435 C.s.p.27. Žalobcovia 1/, 2/ boli v dovolacom konaní v plnom rozsahu úspešní (§ 255 ods. 1 C.s.p.), a vznikol im
nárok na náhradu trov konania. O nároku na náhradu trov rozhodol najvyšší súd podľa ustanovení § 453
ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti

rozhodnutia dovolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

28. Rozhodnutie o nároku na náhradu trov dovolacieho konania žalobcu 3/ a žalovanej 3/ najvyšší súd
neodôvodňuje (§ 451 ods. 3 veta druhá C.s.p.).

29. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.