Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 24. marec 2021

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 16C/124/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4118210633
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Filip Demo

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2021:4118210633.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudcom JUDr. Filipom Demom, v spore žalobcu: N.. H. U., nar. XX. XX. XXXX,

bytom U.. I. XXXX/XX, P., zast. Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, so sídlom Hlavná 1221, Vráble,
proti žalovanému: T.. U. Strieška, nar. XX. XX. XXXX, bytom Z. XX, o nahradenie prejavu vôle, takto

r o z h o d o l :

Nahrádza sa prejav vôle žalovaného uzavrieť k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09.07.2012 dodatok v nasledovnom znení:

DODATOK K DOHODE O VYPORIADANÍ
BEZPODIELOVÉHO SPOLUVLASTNÍCTVA MANŽELOV

1. Účastníci dohody

T.. U. U., rodné priezvisko U.
dátum narodenia XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX
trvale bytom XXX XX Z. XX

a

N.. H. U., rodné priezvisko W.
dátum narodenia XX. XX. XXXX, rodné číslo XXXXXX/XXXX
trvale bytom XXX XX P., U.. I. XXXX/XX

2. Predmet dodatku - doplnenie článku II. A 1/ dohody

Článok II. A 1/ dohody sa mení a bude znieť nasledovne :

Účastníci dohody sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností zapísaných Okresným
úradom Nitra, katastrálny odbor, v Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie P. ako
byt č. X na 4. podlaží bytového domu so súpisným číslom XXXX vo vchode s orientačným
číslom XX, ktorý sa nachádza na pozemku s parc. č. XXX, spoluvlastnícky podiel XXXX/XXXXXX
k spoločným častiam a spoločným zariadeniam bytového domu, spoluvlastnícky podiel

XXXX/XXXXXX k pozemku s parc. č. XX (parcela registra C evidovaná na katastrálnej mape),
druh pozemku zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2.

X. č. X pozostáva zo 4 izieb a príslušenstva, ktorým je kuchyňa, kúpeľňa, WC, chodba, špajza, šatník,
pivnica č. 9 a balkón (do podlahovej plochy sa nezapočítava), s celkovou výmerou podlahovej plochy
88,70 m2.Spoločné časti bytového domu tvoria základy, obvodové múry - panelové, strecha - betónová, priečelie,
vchody, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné a izolačné konštrukcie, fasáda - tvrdá,
klampiarske prvky - zvody a lemovania.

Spoločné zariadenia bytového domu tvoria 3x kočikáreň, 3 x miestnosť pre bicykle, 2 xmiestnosť pre
motocykle, práčovňa, 3 x sušiareň, 3 x elektrorozvodňa, 3 x miestnosť pre upratovačky, schodištia a
chodby, STA, bleskozvod, vodovodné potrubia, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, schránky na
listy.

3. Predmet dodatku - vypustenie článku II. A 4/ dohody

Článok II. A 4/ dohody sa vypúšťa.

4. Predmet dodatku - vypustenie časti článku III. Dohody

V článku III. dohody sa vypúšťajú slová „- Nehnuteľnosti označené v článku II.A/4/ tejto dohody“.

5. Predmet dodatku - doplnenie článku V. dohody

Článok V. dohody sa dopĺňa novým odsekom, ktorý bude znieť nasledovne:

N.. H. U. vyhlasuje a podpisom dohody potvrdzuje, že pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov
bytov U. I. XXXX, so sídlom U. I. XXXX/XX, XXX 01Vráble, IČO XX 111 449.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca žalobou doručenou Okresnému súdu Nitra ( ďalej len „ súd“ ) požaduje , aby súd nahradil
prejav vôle žalovaného uzavrieť k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným dňa 09.07.2012 dodatok, ktorého znenie špecifikoval v petite

žaloby. Žalobu odôvodnil tým, že sporové strany dňa 09.07.2012 uzatvorili dohodu o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov ( ďalej len „BSM“ ), na základe ktorej bol dňa 14.03.2018
podaný návrh na vklad vlastníckeho práva a konanie je vedené pod č. V XXXX/XXXX. Okresný úrad
Nitra, katastrálny odbor konanie o vklade vlastníckeho práva prerušil z dôvodu a sporové strany vyzval
na odstránenie nedostatkov návrhu na vklad, resp. nedostatkov samotnej dohody o vyporiadaní BSM ,

ktorá trpí vadami a to: s poukazom na § 5 ods. 1 písm. c) , písm. g) zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v
dome musí byť písomná a musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať určenie a popis spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípade určenie, ktoré
spoločné časti domu a spoločné zariadenie domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú

len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, resp. musí obsahovať vyhlásenie
nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov
alebo k zmluve o výkone správy. Ďalej úrad uviedol, že vlastník nesmie previesť viac práv ako sám
má a nehnuteľnosť , ktorá je uvedená v čl. II. A 4 dohody o vyporiadaní BSM a keďže účastníci nie
sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti táto nesmie byť predmetom dohody. Tieto nedostatky

vytkol úrad opätovne a ich odstránenie je potrebné formou uzavretia dodatku k dohode o vyporiadaní
BSM, čo nie je možné bez súčinnosti oboch účastníkov dohody, t.j. oboch sporových strán. Žalovaný
právnemu zástupcovi žalobkyne oznámil, že dodatok nepodpíše. Okresný úrad Nitra návrh na vklad
vlastníckeho práva rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol. Bez súčinnosti
žalovaného, a teda uzavretia dodatku k dohode o vyporiadaní BSM vklad vlastníckeho práva na

jej základe vykonaný nebude. Povinnosť žalovaného uzavrieť dodatok vyplýva priamo zo zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
( katastrálny zákon) ďalej len ( „ katastrálny zákon“ ) a rovnako vyplýva aj z Občianskeho zákonníka.

2. Žalovaný podaním zo dňa 19.11.2019 žiadal žalobu zamietnuť. Žalobkyňa mala povinnosť zabezpečiť

vklad dohody o vyporiadaní BSM , keďže jej predmetom bolo aj vyporiadenie nehnuteľnosti.Žalobkyňa návrh na vklad podala až dňa 14.03.2018, teda takmer 6 rokov po uzavretí dohody.
Nedostatky, ktoré vytýka Okresný úrad Nitra ( určenie a popis spoločných zariadení domu, v ktorom sa
nachádza vyporiadavaný byt, vyhlásenie nadobúdateľa o pristúpení k zmluve o výkone správa alebo

k zmluve o spoločenstve vlastníkov, predloženie aktuálneho potvrdenia správcu domu, vylúčenie z
dohody nehnuteľnosti , ktoré netvoria bezpodielové spoluvlastníctvo účastníkov a osvedčenie podpisu
žalobkyne) . Tieto nedostatky mala žalobkyňa možnosť riešiť bez jeho súčinnosti, nakoľko osvedčenie
jej podpisu a vyhlásenie správcu jeho súčinnosť nevyžadovalo a prehlásenie o pristúpení k výkonu
správy je obsiahnuté v čl. III. Dohody. K vytýkanému nedostatku - popisu spoločných častí a zariadení

domu poukázal na stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra , ktorý uviedol, že ak je predmetom
vyporiadenia BSM byt, postačuje, aby v dohode bol byt označený údajmi katastra nehnuteľnosti. Dohoda
o vyporiadaní BSM takéto údaje obsahuje. Ak dohoda o vyporiadaní BSM obsahovala aj nehnuteľnosti,
ktoré netvorili predmet BSM , tieto nemali byť v návrhu na vklad a pokiaľ sa tak stalo , úrad má možnosť
ohľadne týchto nehnuteľností návrh na vklad zamietnuť. Zároveň poukázal na to, že ani po odstránení
vytýkaných nedostatkov nebude možné vo vkladovom konaní rozhodnutie o povolení vkladu vlastníctva

na základe dohody vydať , pretože z § 149a Občianskeho zákonníka vyplýva, že pokiaľ sa dohody medzi
manželmi podľa § 149 týkajú nehnuteľností, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom
do katastra. Ak dohoda nebola predložená na vklad v prekluzívnej trojročnej lehote, nemohli nastať jej
účinky, ale nastali účinky zo zákona ( podľa § 149 ods. 4 OZ ) , t.j. vzniklo podielové spoluvlastníctvo
a tým zanikla možnosť vyporiadať zrušené BSM dohodou. Z uvedených dôvodov nie sú dané dôvody,

pre ktoré by mohol nahradiť prejav jeho vôle pri uzatvorení dodatku k dohode o vyporiadaní BSM.

3. Žalobkyňa v reakcii na vyjadrenie žalovaného uviedla, že z rozhodnutí Okresného úradu Nitra
je zrejmé, že odstránenie vytýkaných nedostatkov je možné len prostredníctvom uzavretia dodatku
k tejto dohode, na ktorú je potrebné súčinnosť strán. Konanie žalovaného nemá žiadny rozumný a

akceptovateľný dôvod a nejedná sa o nič iné, len o bezdôvodné kladenie prekážok. Žalobkyňa vzhľadom
na postup úradu nemá inú možnosť ako domáhať sa nahradenia prejavu vôle žalovaného v súdnom
konaní. Žalobkyňa voči rozhodnutiu úradu o zamietnutí návrhu na vklad podala odvolanie. S tvrdením
žalovaného , že ani po odstránení nedostatkov nie je možné vydať rozhodnutie o povolení vkladu sa
nestotožňuje. V predmetnej veci je nesporné , že dohoda o vyporiadaní BSM bola platne uzavretá

v rámci trojročnej lehoty a nie je ani sporné , že návrh na jej vklad bol podaný po uplynutí lehoty
stanovenej v § 149 ods. 4 OZ. Z platnej dohody vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky;
obsah dohody sa stáva pre nich rovnako a bezpodmienečne záväzným, teda dohoda nadobúda právnu
účinnosť jej uzavretím. Následné rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva
nie je rozhodnutím, ktoré by bolo z hľadiska obligačno-právnych účinkov podmienkou pre nadobudnutie

účinnosti dohody v zmysle § 47 OZ , resp. podmienkou pre nadobudnutie účinnosti vyporiadania
dohodou v zmysle § 149 ods. 4 OZ: Vkladom sa potvrdzuje len vecno - právna účinnosť dohody, t. j. že
vlastníctvo sa mu ponecháva a druhý o toto vlastníctvo prichádza. Dohoda o vyporiadaní BSM je vkladu
schopná a vykonať vklad vlastníckeho práva na jej základe je možné po predložení dodatku k nej, k
uzavretiu ktorého je potrebné nahradiť prejav vôle žalovaného .Ak by bola argumentácia žalovaného

správna, kataster by vklad vlastníckeho práva zamietol práve z tohto dôvodu.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že v právnom systéme Slovenskej republiky platí zásada „vigilantibus
iura scripta sunt“, t. j. práva patria len bdelým, teda tým, ktorí a aktívne zaujímajú o ochranu a výkon
svojich práv a ktorá svoje procesné oprávnenia uplatňujú však a s dostatočnou starostlivosťou. Nie je

mysliteľné, aby účastníci zmluvného vzťahu boli viazaní svojimi zmluvnými prejavmi po neobmedzene
dlhú dobu bez toho, že by nastali vecno-právne účinky vyporiadania ich BSM, teda že by bolo zrejmé,
kto o vlastníctvo prichádza a komu sa vlastníctvo ponecháva. Takáto právna neistota by bola v právnom
štáte neprípustná.

5. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému voči žalobkyni priznal náhradu trov konania v
rozsahu 100%. Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 149 ods. 1, 4, § 149a, § 150 Občianskeho
zákonníka, § 137 písm. a), § 229 CSP a uviedol, že dňa 09. 07. 2012 sporové strany uzatvorili
dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Vyplýva z nej, že rozsudkom zo
dňa 28. 03. 2012 č. k. 26P/64/2012-13, právoplatným dňa 19. 04. 2012, bolo manželstvom strán

sporu rozvedené, čím zaniklo aj bezpodielové spoluvlastníctvom manželov. V dohode ustálil majetok -
hnuteľný i nehnuteľný, ktorý bol počas BSM nadobudnutý a dohodli sa na jeho vyporiadaní. Predmetom
zmluvy bol i byt č. 9, ktorý bol špecifikovaný spolu s príslušenstvom (kuchyňa, chodba, kúpeľňa, WC,
špajza, šatník a pivnice). Z vkladového sporu V 2132/18 vyplýva, že žalobkyňa dňa 14. 03. 2018 podalanávrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, a to na podklade dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 27. 03. 2018
Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľnosti prerušil

a vytkol návrhu vady a to s poukazom na § 5 ods. 1 písm. c), písm. g) zákona č. 182/1993 Z. z. o
vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva o prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v
dome musí byť písomná a musí okrem všeobecných náležitostí obsahovať určenie a popis spoločných
častí domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadne určenie, ktoré
spoločné časti domu a spoločné zariadenie domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú

len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, resp. musí obsahovať vyhlásenie
nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov
alebo k zmluve o výkone správy. Keďže s návrhom nebolo doložené aktuálne vyhlásenie správcu
alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov, vyzval stranu na jeho predloženie. Ďalej úrad uviedol,
že vlastník nesmie previesť viac práv ako sám má a nehnuteľnosť, ktorá je uvedená v čl. II. A 4
dohody o vyporiadaní BSM, a keďže účastníci nie sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti,

táto nesmie byť predmetom dohody. Zároveň uviedol, že je potrebné, aby bezpodielová spoluvlastníčka
(žalobkyňa) uznala svoj podpis za vlastný. Podaním zo dňa 03. 05. 2018 žalobkyňa doplnila návrh
a predložila vyhotovenie dohody o vyporiadaní BSM s overeným podpisom žalobkyne a aktuálne
vyhlásenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov. Vo vyjadrení poukázala na to, že pri vyporiadaní
BSM nedochádza k prevodu vlastníctva bytom k veci, ktorá bola v BSM, a teda dohoda o vyporiadaní

BSM nemusí obsahovať osobitné náležitosti vyžadované ustanovením § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993
Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K vytýkanej vade označenia nehnuteľností, ktorých
neboli zmluvné strany bezpodielovými spoluvlastníkmi, uviedla, že uvedenie týchto nehnuteľností v
texte dohody bolo len na odstránenie prípadných pochybností o tom, že tieto nehnuteľnosti v čase
uzavretia dohody sú a aj po vyporiadaní zostanú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Uvedenie týchto

nehnuteľností v dohode nie je prekážkou vykonania vkladu vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené,
žalobkyňa žiadala Okresný úrad, aby vklad vlastníckeho práva povolil. Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 14. 05. 2018 konanie o návrhu na vklad práva do
katastra nehnuteľnosti opätovne prerušil a vytkol vady predstavujúce určenie a popis spoločných častí
domu, spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípadne určenie, ktoré

spoločné časti domu a spoločné zariadenie domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú
len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, tiež, že dohoda musí obsahovať
vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve
vlastníkov alebo k zmluve o výkone správy, a že nehnuteľnosť, ktorá nebola v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov a je označená v čl. II a IV. dohody nesmie byť predmetom zmluvy o

vyporiadaní BSM, nakoľko ju účastníci dohody nevlastnia. Žalobkyňa úrad požiadala o predĺženie lehoty
na odstránenie nedostatkov podaním zo dňa 13. 08. 2018. Podaním zo dňa 20. 08. 2018 opätovne
žalobkyňa zaslala úradu vyjadrenie sa k vytýkaným vadám, ktoré je obsahovo totožné ako jej prvé
vyjadrenie. Rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 27. 08. 2018 Okresný úrad, katastrálny odbor
návrh na vklad práva do katastra nehnuteľnosti zamietol, pretože neboli odstránené vytýkané vady. Proti

tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalobkyňa, poukazujúc na nedostatok riadneho odôvodnenia, na
nesprávny procesný postup správneho orgánu spočívajúci v tom, že ak mal správny orgán za to, že
účastníci konania neodstránili vytýkané nedostatky, bolo rozhodnúť nie o zamietnutí návrhu na vklad,
ale prípadne o zastavení konania. Zároveň uviedla svoj výklad nedostatkov. Správny orgán odstúpil spis
nadriadenému orgánu na rozhodnutie o odvolaní. Úrad geodézie, kartografie a katastra rozhodnutím

č. P. XX/XXXX/K. zo dňa 18. 04. 2019 napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho
odboru č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 27. 08. 2018 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V odôvodnení
uviedol, že sa v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi odvolania a poukázal na to, že správny orgán
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Správny orgán
právne neodôvodnil, prečo predmetný návrh zamietol, obmedzil sa iba na citáciu zákonných ustanovení.

Odvolací orgán poukázal na to, že správny orgán nedostatočne odôvodnil, prečo náležitosti § 5 ods. 1
zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov musia byť súčasťou aj dohody o
vyporiadaní BSM a prečo pristúpenie k zmluvy o výkone správy je alebo nie je povinnou náležitosťou
predmetnej dohody. Rovnako je potrebné sa vysporiadať i s potrebou doloženia potvrdenia správcu o
nedoplatkoch. Bude tiež potrebné sa vysporiadať s náležitým odôvodnením toho, že vlastník nesmie

previesť viac práv, ako má on sám. Úrad tiež poukázal na to, že správny orgán sa vôbec nevysporiadal
so skutočnosťou, že dohoda o vyporiadaní BSM bola podaná po uplynutí troch rokov od nadobudnutia
právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva a prípadným vznikom fikcie podielového spoluvlastníctva
a ani s tým, prečo konanie nezastavil aj napriek skutočnosti, že účastníkov konania o tejto možnostipoučil v rozhodnutí o prerušení konania. Z rozhodnutia V XXXX/XXXX-XX zo dňa 17. 06. 2019 vyplýva,
že správny orgán konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti prerušil
do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je preukázanie právoplatného ukončenia súdneho konania

evidovaného pod č. 16C/124/2018. V zmysle ustanovenia § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce
povinnosť prejavu vôle nahrádzajú tento prejav. Rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle sú typicky
rozsudky, ktoré ukladajú povinnosť uzavrieť nejakú zmluvu, či povinnosť uskutočniť nejaký právny úkon.
Len čo rozsudok, ktorý ukladá povinnosť uzavrieť určitú zmluvu, nadobudne právoplatnosť, účinkom
tejto právoplatnosti je, že právny úkon (napr. zmluva) sa považuje za dovŕšený (zmluva za uzatvorenú)

dňom právoplatnosti rozhodnutia. Predpokladom úspešnosti žaloby o nahradenie prejavu vôle, t. j.
žaloby o splnenie povinnosti je, že žalovaný je povinný na základe právneho predpisu prejaviť svoju
vôľu určitého obsahu a zároveň neochota žalovaného tak urobiť. Na základe vykonaného dokazovania,
najmä oboznámením sa listinnými dôkazmi, mal súd za to, že žalobe nie je možné vyhovieť, preto ju ako
nedôvodnú zamietol. V konaní nebolo sporné, že sporové strany dňa 09. 07. 2012 uzatvorili dohodu o
vyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželov,ktorejpredmetombolovyporiadaniehnuteľného

i nehnuteľného majetku nadobudnutého počas trvania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré
zaniklo právoplatnosťou rozhodnutia súdu sp. zn. 26P/64/2012-13 o rozvode manželstva ku dňu 19.
04. 2012. V konaní rovnako nebola sporná skutočnosť, že návrh na vklad do katastra nehnuteľnosti
bol žalobkyňou na Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor podaný dňa 14. 03. 2018. Z ustanovenia §
149a OZ jednoznačne vyplýva, že pokiaľ sa dohody medzi manželmi podľa ustanovenia § 149 OZ týkajú

nehnuteľnosti, musia mať písomnú formu a nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra nehnuteľnosti.
Vkladom nadobúda dohoda o vyporiadaní BSM účinky, no ak nebola predložená na vklad v prekluzívnej
trojročnej lehote, nemohli nastať jej účinky, pretože v tomto prípade nastali účinky zo zákona a to
§ 149 ods. 4 OZ, t. j. vzniklo podielové spoluvlastníctvo a tým zanikla možnosť vyporiadať zrušené
bezpodielovéspoluvlastníctvomanželovdohodou.Uvedenýzáverbolvjudikatúreslovenskýchičeských

súdov možné považovať za ustálený (napr. Krajský súd v Ostrave sp. zn. 22Co 671/1995, Krajský súd v
Brne sp. zn. 35Ca 52/2016, Uz. ÚS ČR z 05. 07. 1996, sp. zn. II. ÚS 33/1995, RC 87/2011, RC 44/2000,
Krajský súd v Bratislave sp. zn. 5Sp/9/2016). Vzhľadom k uvedenému mal súd za to, že na strane
žalovanéhozatejtosituácienevzniklapovinnosťuzatvoriťdodatokkdohodeovyporiadaníBSM,pretože
táto dohoda, keďže nebola predložená na vklad do katastra nehnuteľnosti v lehote 3 rokov od zániku

manželstva, nenadobudla účinnosť, vo vzťahu k nehnuteľným veciam, ktoré sú predmetom dohody o
vyporiadaní BSM vzniklo podielové spoluvlastníctvo a to na základe nevyvrátiteľnej právnej domnienky
a žalovaný tak nemá povinnosť uzatvoriť dodatok z zmluve o vyporiadaní BSM, ktorá deklaruje iný
právnystav(výlučnévlastníctvostránkjednotlivým,vdohodeuvedenýmnehnuteľnostiam).Aniprípadný
dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov by vzhľadom na vyššie

konštatované závery nebol spôsobilý vyvolať žalobkyňou očakávané právne následky, keďže podanému
návrhu na vklad vlastníckeho práva nie je možné vyhovieť. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa
ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanej, ktorá mala plný úspech vo veci,
priznal voči žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100%, o výške ktorých rozhodne súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie v celom
rozsahu a navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a nahradil prejav vôle žalovaného
uzavrieť k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi žalobkyňou
a žalovaným dňa 09. 07. 2012 dodatok v znení, ktoré uviedol. Žiadal priznať žalobkyni náhradu

trov konania v rozsahu 100%, ako aj náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Odvolanie
odôvodnila tým, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mohla mať, resp. mala
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces a napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho

právneho posúdenia veci. Skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, žalobkyňa vidí v tom, že súd prvej inštancie
v konaní postupoval v rozpore s ustanovením § 194 Civilného sporového poriadku, keď posudzoval
právny vzťah medzi sporovými stranami a meritum tohto súdneho konania v rozpore s existujúcim
rozhodnutím správneho orgánu. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní vedenom na základe

dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými stranami
pod V XXXX/XXXX opakovane svojimi rozhodnutiami na základe ustanovenia § 31a písm. c) zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov a konanie o vklade vlastníckeho práva prerušil z dôvodu nedostatkov vytýkaných vpredloženej dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že sporové strany
ako účastníci vkladového konania boli vyzvaní na odstránenie týchto nedostatkov, ktoré je možné
len prostredníctvom uzavretia dodatku k tejto dohode oboma sporovými stranami. Predmetom tohto

súdneho konania je potom práve dosiahnutie uzavretia dodatku k dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v súlade s tým ako v konaní o vklade vlastníckeho práva rozhodol správny
orgán, a to prostredníctvom nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorý dodatok k tejto dohode uzavrieť
odmieta. Meritum veci v tomto konaní predstavuje zodpovedanie otázky, či má alebo nemá žalovaný
povinnosť uzavrieť dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nie

však už zodpovedanie otázky, či po uzavretí dodatku k tejto dohode bude alebo nebude vykonaný
vklad vlastníckeho práva na jej základe, t.j. nie už, či sú alebo nie sú splnené podmienky na vykonanie
vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
uzavretej medzi sporovými stranami. To bude musieť byť a aj bude predmetom konania o vklade
vlastníckeho práva na Okresnom úrade Nitra, katastrálny odbor a prípadne to bude môcť byť predmetom
súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu, ak bude podaná proti rozhodnutiu správneho

orgánu správna žaloba. Súd sa v tomto konaní nemal zaoberať otázkou, či na základe dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov po uzavretí dodatku k nej bude alebo vykonaný
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, resp. či budú alebo nebudú splnené hmotnoprávne
podmienky na vykonanie vkladu vlastníckeho práva vyplývajúce z Občianskeho zákonníka. Tým, že
súd prvej inštancie túto otázku riešil a na základe jej posúdenia žalobu zamietol, postupoval v rozpore

s ustanovením § 194 Civilného sporového poriadku. Ak nebude dodatok k dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov správnemu orgánu predložený, správny orgán ani nebude
posudzovať dohodu ako takú, nebude posudzovať čas jej uzavretia a čas podania návrhu na vklad, ale
konanie o vklade vlastníckeho práva zastaví podľa ustanovenia § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995
Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon)

v znení neskorších predpisov, pretože nebudú odstránené vytýkané nedostatky dohody. Teda, súd
svojim rozhodnutím o zamietnutí žaloby o nahradenie prejavu vôle vytvorí stav, kedy bude v konaní
o vklade vlastníckeho práva znemožnené posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania
vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
ktorá bola riadne a platne medzi sporovými stranami uzavretá. Za pochybenie súdu prvej inštancie

považuje aj tú skutočnosť, že súd prvej inštancie v konaní nevychádzal z existujúceho právoplatného
rozhodnutia správneho orgánu o prerušení katastrálneho konania s výzvou na odstránenie nedostatkov
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov prostredníctvom uzavretia dodatku
k nej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v úplnom rozpore s doterajším posúdením dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov a vykonania vkladu vlastníckeho práva na

jej základe zo strany na to kompetentného správneho orgánu. Jedná sa o situáciu, kedy podľa
právoplatnéhorozhodnutiasprávnehoorgánuvykonaniuvkladuvlastníckehoprávanazákladedohodyo
vyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovbránilenodstráneniejejformálnychnedostatkov
prostredníctvom uzavretia dodatku k nej a súd svojim rozhodnutím uzavretie toho dodatku znemožní.
V tomto prípade súd mal nahradiť prejav vôle žalovaného, aby dodatok k dohode o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva mohol byť predložený správnemu orgánu a aby správny orgán, ktorý
je na to kompetentný, mohol posúdiť splnenie všetkých, aj hmotnoprávnych podmienok vykonania
vkladu vlastníckeho práva a o tejto veci rozhodnúť, t.j. vklad vlastníckeho práva povoliť alebo jeho
vykonanie zamietnuť. Skutočnosť, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil
žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivýproces,žalobkyňavidívprvomradevtom,žesúdprvejinštancieohľadompredbežnejotázky
zaujal názor nezávisle od výsledkov správneho konania, že jeho rozhodnutie znemožňuje splnenie
toho, čo podľa rozhodnutia správneho orgánu bráni vykonaniu vkladu vlastníckeho práva a že jeho
rozhodnutie vytvára stav, kedy bude v konaní o vklade vlastníckeho práva znemožnené posúdenie
splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o

vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola riadne a platne medzi sporovými
stranami uzavretá. Naplnenie odvolacieho dôvodu v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 písm. b) Civilného
sporového poriadku žalobkyňa vidí aj v porušení jej práva na vyporiadanie sa so všetkými relevantnými
skutočnosťami v konaní zo strany súdu, v porušení jej práva na riadne odôvodnenie súdneho
rozhodnutia. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania na

také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a
skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov v súdnom
konaní. V predmetnej právnej veci má za to, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie neobsahuje náležitú argumentáciu vo vzťahu k tomu, akým spôsobom súd prvej inštancieprihliadol, resp. sa vyporiadal s doterajšími výsledkami správneho konania o vklade vlastníckeho práva
na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými
stranami, konkrétne najmä so skutočnosťou, že podľa právoplatného rozhodnutia správneho orgánu

vykonaniu vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželovbránilenodstráneniejejformálnychnedostatkovprostredníctvomuzavretiadodatkuknej.Súd
prvejinštanciedostatočnýmspôsobomnevysvetlil,prečosivytvorilnapredbežnúotázkunázornezávisle
od výsledkov správneho konania, ku ktorým skôr dospel príslušný správny orgán, prečo nevychádzal pri
svojom rozhodovaní z právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o prerušení katastrálneho konania,

prečo sa nepridržiaval stavu, ktorý z tohto rozhodnutia správneho orgánu vyplýva a prečo v konaní
riešil otázku splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho práva na základe
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, hoci túto otázku je kompetentný
a bude ju riešiť správny orgán. Rozhodnutie súdu prvej inštancie tiež vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Tvrdenie, že ani pri odstránení nedostatkov vytýkaných Okresným úradom
Nitra, katastrálny odbor, vo vkladovom konaní vedenom pod V XXXX/XXXX, nie je možné vydať

rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými stranami, nakoľko návrh na vklad vlastníckeho
práva bol podaný po uplynutí trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov,
je tvrdenie nesprávne. Poukázal na ustanovenie § 149 ods. 4 a § 149a Občianskeho zákonníka
a uviedol, že z ustanovenia § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka vyplýva, že existujú tri spôsoby

vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov, a to dohodou, súdnym rozhodnutím a zo
zákona uplynutím doby. Právne účinky vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov teda
nastávajú buď dňom, keď došlo k vyporiadaniu dohodou alebo dňom právoplatnosti rozhodnutia súdu
o vyporiadaní, prípadne márnym uplynutím trojročnej lehoty po zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, kedy platí zákonom stanovená nevyvrátiteľná právna domnienka o vyporiadaní. Je zrejmé,

že ak sa dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov týka aj nehnuteľností, musí
mať písomnú formu a účinnosť nadobúda vkladom do katastra. Na tomto mieste je však potrebné
rozlišovať medzi účinnosťou dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov vo
sfére obligačno-právnej a jej účinnosťou vo sfére vecno-právnej. Z platnej dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov vznikajú pre jej účastníkov obligačné právne účinky; obsah

dohody sa stáva pre nich rovnako a bezpodmienečne záväzným, teda dohoda nadobúda právnu
účinnosť jej uzavretím. Následné rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností nie je rozhodnutím, ktoré by bolo z hľadiska obligačných právnych účinkov
podmienkou pre nadobudnutie účinnosti dohody v zmysle ustanovenia § 47 Občianskeho zákonníka,
resp. podmienkou pre nadobudnutie účinnosti vyporiadania dohodou v zmysle ustanovenia § 149 ods. 4

Občianskeho zákonníka. Podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, resp. rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu
vlastníckeho práva, nie je podmienkou účinnosti dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, je podmienkou toho, aby došlo k vecno-právnym následkom vyporiadania bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov je platne

uzavretá na základe zhodných prejavov vôle jej účastníkov. Jej uzavretím sa dohoda o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov stáva nielen platná, ale aj účinná; jej obsah sa stáva pre jej
účastníkov rovnako a bezpodmienečne záväzným. Už uzavretím dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva začína spôsobovať chcené právne následky, t.j. jej účastníci sú touto dohodou viazaní
tým spôsobom, že sa môžu relevantne domáhať plnení z nej vyplývajúcich. Vznik dohody o vyporiadaní

bezpodielového spoluvlastníctva manželov, jej perfektnosť, platnosť a účinnosť nastávajú zároveň s jej
uzavretímnazákladezhodnýchprejavovvôlejejúčastníkov.Účinkyvkladuvlastníckehoprávaspočívajú
v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-
právnych následkoch dohody, ktoré nastali platným uzavretím dohody. Teda, uzavretím dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, s ktorým je spojené nadobudnutie platnosti a

účinnosti tejto dohody, dochádza k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou
tak, ako to má na mysli ustanovenie § 149 Občianskeho zákonníka. K vyporiadaniu bezpodielového
spoluvlastníctva manželov nedochádza až vykonaním vkladu vlastníckeho práva na jej základe;
týmto dochádza už len k vecno-právnym následkom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Ustanovenie § 149a Občianskeho zákonníka nezavádza ohľadom platnosti a účinnosti

dvojstranného právneho úkonu, resp. ohľadom jeho vecno-právnych následkov iný a odlišný právny
režim ako pri iných zmluvách o prevode nehnuteľností. Účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka) spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva, t.
j. vo vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktorénastali už platným uzavretím zmluvy. Rozhodnutie okresného úradu o povolení vkladu vlastníckeho
práva nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti zmluvy o prevode nehnuteľností,
ale s týmto rozhodnutím zákon spája účinky vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností

spočívajúce v nadobudnutí vlastníckeho práva. Ustanovenie § 47 Občianskeho zákonníka sa od
roku 1992 netýka zmlúv o prevode nehnuteľností, toto ustanovenie sa stalo obsolentné. Poukázal
na rozhodnutie Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2Cdo/184/2005 zo dňa 28.
02. 2006 (publikované pod R 59/2007) a výklad obsiahnutý v Katastrálnom bulletine č. 1/2012. K
uzavretiu dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov v tomto prípade došlo v

rámci trojročnej lehoty od zániku manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, teda
v tomto prípade došlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov dohodou v rámci
trojročnej lehoty od zániku manželstva a zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Teraz ide
o to, aby s návrhom na vklad vlastníckeho práva bola predložená platná, perfektná a účinná dohoda
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, pričom dohoda, ktorá bola uzavretá medzi
sporovými stranami, platná a účinná stále je, len k jej perfektnosti je podľa rozhodnutia okresného

úradu potrebné predložiť dodatok, na ktorom nahradenie prejavu vôle žalovaného je predmetom tohto
súdneho konania. Následné uplynutie lehoty troch rokov od zániku manželstva a zániku bezpodielového
spoluvlastníctvamanželovpotom,čoeštevrámcitejtolehotybolaplatneuzavretádohodaovyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, nič nemení na viazanosti účastníkmi tejto dohody prejavmi
ich vlastnej vôle. Pretože k uzavretiu dohody už došlo, tento nárok na vzájomné vyporiadanie majetku

patriaceho do bezpodielového spoluvlastníctva manželov trvá aj po následnom uplynutí trojročnej
lehoty od zániku manželstva, a to bez ohľadu na to, v akom štádiu sa nachádza vecno-právny
aspekt veci, t.j. bez ohľadu na to, či bol alebo nebol podaný v rámci trojročnej lehoty od zániku
manželstva návrh na vklad vlastníckeho práva. Dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov platne uzavretá v rámci trojročnej lehoty od zániku manželstva znamená, že došlo k

vyporiadaniu dohodou, ktorej obsahom sú jej účastníci viazaní. Zo žiadneho ustanovenia žiadneho
právneho predpisu nemožno v danom prípade vyvodiť prelomenie zásady pacta sunt servanda. Dohoda
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi sporovými stranami je pre
sporové strany záväzná a jej nesplnenie by bolo porušením tejto dohody. Ak žalovaný a súd prvej
inštancie tvrdia, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov nenadobudla

účinnosť, tak popierajú obsah tejto dohody a záväznosť jej obsahu pre sporové strany; Poukazovanie
na princíp právnej istoty spôsobom, ktorým to robí žalovaný, je úplne pomýlený. Právna istota tu
neznamená, že žalovaný už nemá byť viazaný dohodou, ktorú platne uzavrel. Právna istota tu znamená
presný opak, sporové strany sú povinné platne uzavretú dohodu dodržať a túto dohodu je povinný
akceptovať tak súd, ako aj okresný úrad. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp. zn. IV. ÚS 201/96

zo dňa 07. 10. 1996. Ohľadom dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov si je
navyše potrebné uvedomiť, že vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nemá charakter
typického prevodu vlastníckeho práva. Vyporiadaním bezpodielového spoluvlastníctva manželov sa
vlastníctvo nezriaďuje, nenadobúda a nejde o žiaden prevod ani prechod vlastníckeho práva. Vzhľadom
na chápanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov ako dvojitého úplného vlastníctva manželov,

vkladom nenadobúda vlastníctvo ten, komu nehnuteľnosť zostala, pretože už vlastníctvo má. Vkladom
sa potvrdzuje len vecno-právna účinnosť dohody, t. j. že vlastníctvo sa ponecháva jednému z manželov a
druhýototovlastníctvoprichádza.Natejtoskutočnosti,tedanatom,žekvyporiadaniudohodoudošlo,už
nič nemení podanie návrhu na vklad vlastníckeho práva, nič na nej nemení to, či došlo k podaniu návrhu
na vklad ešte v rámci plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov

alebo po uplynutí plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Inými
slovami, vklad vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov platne uzavretej v rámci plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov môže byť vykonaný aj po uplynutí tejto trojročnej lehoty. Niet žiadneho dôvodu pripisovať
iný význam a iné následky návrhu na vklad vlastníckeho práva podanému ešte v rámci plynutia

trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov a iný význam a následky návrhu
na vklad vlastníckeho práva podanému po uplynutí plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov. Pre také rozlišovanie nie je daná žiadna zákonná právna opora. Vecno-
právne účinky vkladu vlastníckeho práva totiž nastávajú nie podaním návrhu na vklad vlastníckeho
práva, ale až na základe a dňom právoplatného rozhodnutia okresného úradu o povolení vkladu

vlastníckeho práva (§ 133 ods. 2 Občianskeho zákonník, § 28 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o
katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v
znení neskorších predpisov). Ak podľa slovenskej právnej úpravy moment podania návrhu na vklad
nie je rozhodujúci pre nadobudnutie vecno-právnych účinkov (moment podania návrhu na vklad nieje totožný s nadobudnutím vlastníckeho práva), tak právny názor o potrebe podať návrh na vklad v
trojročnej lehote od zániku manželstva nemá právnu oporu. Ak by podľa slovenskej právnej úpravy
mala byť rozhodujúca lehota troch rokov od zániku manželstva, tak by sme dospeli k záveru, že do

troch rokov od zániku manželstva nestačí len podať návrh na vklad, ale vklad musí byť aj povolený
katastrálnym úradom. A to je záver nesprávny aj preto, že splnenie tejto podmienky by potom nebolo
závislé od konania a prejavov vôle účastníkov dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, ale aj od činnosti správneho orgánu rozhodujúceho v katastrálnom konaní o povolení vkladu
vlastníckeho práva. Občiansky zákonník ako právny predpis upravujúci občianskoprávne vzťahy však

takúto podmienku pre konanie a rozhodovanie správneho orgánu len v rámci tejto hmotno-právnej
lehoty nestanovuje, a preto ho nemožno vykladať spôsobom negujúcim tak zmluvnú autonómiu strán,
ako aj základné pravidlo civilného práva, že dohody treba zachovávať. Poukázala na odlišnosť českej
právnej úpravy ohľadom momentu právnych účinkov vkladu, keď podľa českej právnej úpravy použitej
v rozhodnutiach českých súdov spomenutých v ods. 20 odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie,
sa právne účinky vkladu viažu ku dňu doručenia návrhu na vklad katastrálnemu úradu. Z tohto

dôvodu nie je korektné zo strany súdu prvej inštancie odvolávanie sa na českú judikatúru uvedenú
v odôvodnení napadnutého rozsudku. Predpokladom vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dohodou je uzavretie dohody v rámci plynutia trojročnej lehoty od zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov, nie vykonanie vkladu vlastníckeho práva na základe tejto dohody. Preto v
danom prípade je dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá medzi

sporovými stranami vkladu schopná; vykonať vklad vlastníckeho práva na jej základe je možné
po predložení dodatku k nej, k uzavretiu ktorého je potrebné len nahradiť prejav vôle žalovaného.
Preto napokon ani okresný úrad v danom prípade návrh na vklad vlastníckeho práva nezamietol z
dôvodu, že tento bol podaný po uplynutí trojročnej lehoty od zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov. Poukázala na rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 24Sp/35/2012 zo dňa 10.

01. 2012, z ktorého vyplýva právny názor potvrdzujúci správnosť argumentácie žalobkyne o tom, že
dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá v trojročnej lehote od zániku
manželstva je vkladu schopná aj v prípade, že návrh na vklad vlastníckeho práva na jej základe je
podaný po uplynutí trojročnej lehoty od zániku manželstva. Odmietnutie žalovaného podpísať dodatok
k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov za účelom odstránenia formálnych

nedostatkov bez vplyvu na obsah uzavretej dohody postrádalo akýkoľvek rozumný a akceptovateľný
dôvod. Zo strany žalovaného sa nejednalo o nič iné ako o bezdôvodné kladenie prekážok žalobkyni.
Práve toto odmietnutie bolo dôvodom, pre ktorý je žalobkyňa nútená sa domáhať nahradenia prejavu
vôle žalovaného v súdnom konaní. Po vyhlásení rozsudku súdu prvej inštancie sa však ukázalo, že
žalovaný nechce rešpektovať platne uzavretú dohodu o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov. Tento postoj žalovaného je však neprijateľný a protiprávny. Obsahom platne uzavretej dohody
o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov bolo a je rozdelenie spoločného majetku, v
rámci ktorého žalobkyňa nadobúda predmetný byt do výlučného vlastníctva. Nadobudnutie tohto bytu
do výlučného vlastníctva žalobkyne nemožno teraz dodatočne podmieňovať ďalším plnením v prospech
žalovaného. Má za to, že nemožno už opätovne, inak a za ďalšiu protihodnotu vyporiadavať ten majetok,

ktorý už súčasťou vyporiadania podľa uzavretej dohody bol. Nadobudnutie tohto bytu do výlučného
vlastníctva žalobkyne nemožno takto oddeliť od ostatného obsahu dohody. Pri tom vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktoré bolo dohodnuté, žalovaný nemá a nemôže mať žiaden
ďalší nárok, ako sa teraz snaží naznačovať. Žalobkyňa uzavretú dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v celom rozsahu chce rešpektovať, nemá záujem a nenárokuje si v tomto

konaní nič iné, ako splnenie platne uzavretej dohody a vykonanie vkladu vlastníckeho práva v súlade
s obsahom tejto dohody. Pravidlo, že dohody treba zachovávať, je úplne základné pravidlo civilného
práva. Práve podľa tohto základného pravidla by mal aj v tomto prípade rozhodnúť súd. Ak je však
stanovisko žalovaného iné, tak je potrebné napokon poukázať na ďalší podstatný aspekt súvisiaci s
dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o otázku možnosti, prípustnosti,

následkov a ďalšieho postupu v prípade len čiastočného vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov dohodou. Buď dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretá
medzi sporovými stranami má byť považovaná za účinnú, záväznú a úplnú a ako taká má byť oboma
jej účastníkmi akceptovaná alebo dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov
uzavretá medzi sporovými stranami účinná, záväzná a úplná nie je, čo znamená, že potrebné je

uskutočniť ďalšie vyporiadanie spoločného majetku, ktorý vyporiadaný v zmysle dohody nebol. Zákonná
fikcia o vzniku podielového spoluvlastníctva v súlade s ustanovením § 149 ods. 4 Občianskeho
zákonníka sa však potom nevyhnutne musí uplatniť nielen vo vzťahu k tomu, čo sa žalovanému hodí, ale
musí sa uplatniť vo vzťahu ku všetkým nehnuteľným veciam a všetkým majetkovým právam tvoriacimpredmet bezpodielového spoluvlastníctva manželov a existujúcim ku dňu zániku manželstva, ktoré
dohodou riešené a vyriešené neboli.

7. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne uviedol, že hlavnými dôvodmi odvolania žalobkyne má
byť skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mala za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej. Žalobkyňa poukazuje na to, že súd posudzoval právny vzťah medzi
sporovými stranami a meritum tohto súdneho konania v rozpore s existujúcim rozhodnutím správneho
orgánu. Žalobkyňa poukázala na to, že v konaní Okresného úradu Nitra, katastrálny odbor o vklade

Dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými stranami
vedenom pod číslom V XXXX/XXXX bolo prerušené konanie a žalobkyňa bola vyzvaná na odstránenie
jeho nedostatkov. Poukázal na to, že hlavnými nedostatkami návrhu na vklad dohody do katastra,
ktorý podala žalobkyňa dňa 14. 03. 2018 bola absencia jej úradne osvedčeného podpisu a povinnej
prílohy návrhu na vklad - potvrdenie správcu o neexistencii nedoplatkov za byt. Hoci žalobkyňa vo
viacerých bodoch svojho odvolania poukazuje na to, že súd prvej inštancie nevychádzal z existujúceho

právoplatného rozhodnutia správneho orgánu o prerušení katastrálneho konania, neuviedla, čím má byť
vlastne súd v tomto rozhodnutí viazaný. Ide totiž o úpravu procesného postupu správneho orgánu, a nie
jeho meritórne rozhodnutie vo vkladovom konaní. Treba pritom poukázať na to, že otázkou prípustnosti
vkladovania zmluvy po šiestich rokoch od jej uzatvorenia sa správny orgán vôbec nezaoberal a
Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky v rozhodnutí číslo VoÚ 97/2018/Fi zo

dňa 18.04.2019 (na strane 11) výslovne vytkol Okresnému úradu Nitra, že sa v rozhodnutí žiadnym
spôsobom nevysporiadal so skutočnosťou, že dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov bola podaná až po uplynutí troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o rozvode
manželstva a prípadným vznikom fikcie podielového spoluvlastníctva. Súčasne odvolací orgán vytkol
prvostupňovému správnemu orgánu, že konanie nezastavil napriek skutočnosti, že o následkoch

neodstránenianedostatkovdohody,alenapadnutýmrozhodnutímnávrhnavkladzamietol.Žalobkyňavo
svojom odvolaní namieta, že "súd prvej inštancie v podstate prekročil meritum veci" tým, že sa zaoberal
otázkou, či na základe dohody o vyporiadaní BSM po uzavretí dodatku budú alebo nebudú splnené
hmotnoprávne podmienky na vykonanie vkladu vlastníctva. Súd však bol povinný sa touto otázkou v
konaní zaoberať, pretože ako predbežnú otázku musel posudzovať to, či je žalovaný ešte (po uplynutí

šiestich rokov) uzatvorenou dohodou viazaný. Nie súd zamietnutím žaloby o nahradenie prejavu vôle
vytvorí stav, kedy bude v konaní o vklade vlastníctva znemožnené posúdenie splnenia hmotnoprávnych
podmienok vykonania vkladu, ale žalobkyňa svojim nekonaním po dobu šiestich rokov takýto stav sama
vytvorila. V celom konaní ani raz nezdôvodnila, prečo po túto dobu sama návrh na začatie vkladového
konania nepodala. V bodoch 17.-36.odvolania sa žalobkyňa vyjadruje ku skutočnosti, či právna úprava

vyžadovala podanie návrhu na vklad tejto dohody do katastra v trojročnej lehote. Napáda pritom použitie
aj judikatúry súdov Českej republiky s tým, že ak je dohoda platne uzavretá v rámci trojročnej lehoty
od zániku bezpodielového spoluvlastníctva manželov, je bez obmedzenia lehoty možné podať návrh na
vkladvlastníctvadokatastra.Poukázalanato,žedohodaovyporiadaníbezpodielovéhospoluvlastníctva
uzavretá medzi sporovými stranami má byť považovaná za účinnú, záväznú a úplnú a ako taká má

byť oboma jej účastníkmi akceptovaná. Ak by tak nebolo, je potrebné uskutočniť ďalšie vyporiadanie
spoločného majetku, ktorý vysporiadaní v zmysle dohody nebol. Žalobkyňa tým popiera význam ust.
§ 149 a) Obč. zákonníka a skutočnosť, že v prípade nepodania návrhu dohody na vklad v zákonom
stanovenej lehote dochádza ex lege k nástupu fikcie podľa § 149 ods. 4 Obč. zákonníka, t.j. ku vzniku
podielového spoluvlastníctva k nehnuteľným veciam. Takýto stav zapríčinila výlučne žalobkyňa, ktorá

sa po dobu šiestich rokov nezaujímala o majetok, ktorý napokon užívala výlučne sama. Z uvedených
dôvodov považuje odvolanie žalobkyne za nedôvodné, napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za
správny a navrhol, aby ho odvolací súd v plnom rozsahu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100%.

8. Žalobkyňa vo vyjadrení k vyjadreniu žalovaného uviedla, že s obsahom vyjadrenia nesúhlasí a
pridržiava sa svojho odvolania.

9. Odvolací súd v intenciách vyššie citovaných ustanovení preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvej
inštancie a dospel k záveru, že záver súdu prvej inštancie nie je správny a súd prvej inštancie neposúdil

vec podľa všetkých, na vec dopadajúcich ustanovení.

10. Keďže predmetom konania bolo nahradenie prejavu vôle žalovaného k uzavretiu dohody o
vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, súd prvej inštancie sa mal predovšetkýmzaoberať tým, či takto zvolený prostriedok právnej ochrany zodpovedá procesnej situácii strán sporu, či
je prípustný a či tak formulovanému, ako je navrhnutý, mu je možné vyhovieť. Aj keď súd prvej inštancie
neuviedol výslovne, že zvolený spôsob právnej ochrany považoval za prípustný, dá sa to vyvodiť z

jeho odôvodnenia, keď sa následne zaoberal tým, či vznikla žalovanému povinnosť takýto dodatok
uzavrieť, avšak toto posúdil len vo vzťahu k otázke podania návrhu na vklad dohody o vyporiadaní BSM
do katastra po trojročnej lehote od zániku manželstva strán sporu, bez posúdenia aj ďalších otázok s
tým súvisiacich.

11. Odvolací súd považoval za potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že Okresný úrad Nitra,
katastrálny odbor svojim rozhodnutím zo dňa 17. 06. 2019 č. V XXXX/XXXX-31 konanie o návrhu na
vklad práva do katastra nehnuteľností prerušil do vyriešenia predbežnej otázky, ktorou je preukázanie
právoplatného ukončenia súdneho konania sp. zn. 16C/124/2018, teda do skončenia tohto konania, je
zvolený prostriedok ochrany práv žalobkyne prípustný, pričom vyplýva tiež z ustanovenia § 42 ods. 4
Katastrálneho zákona, podľa ktorého sa chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti v zmluve

môžu od účinnosti novely č. 212/2018 Z. z. vykonať len dodatkom k zmluve. Keďže žalovaný takýto
dodatok odmietol podpísať, žalobkyňa sa nahradenia prejavu vôle žalovaného domáha práve touto
žalobou. Ďalšou otázkou potom bolo posúdiť, v akom rozsahu dodatok k dohode o vyporiadaní BSM
zasahuje do obsahu pôvodnej dohody, teda, či ide o takú zrejmú nesprávnosť, ktorú je možné odstrániť
dodatkom alebo o nesprávnosť spôsobujúcu absolútnu neplatnosť, ktorú takýmto spôsobom nie je

možné odstrániť. Žalobkyňa navrhla v dodatku upresniť predmet dohody, doplniť článok II. A 1/ dohody
tak, že okrem prvých dvoch odsekov tohto bodu, v ktorých je byt riadne špecifikovaný by odsek 3,
ktorý znel: "S vlastníctvom bytu je spojené spoluvlastníctvo spoločných častí, spoločných zariadení
domu a príslušenstva a pozemkov, CKN parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 720
m2" bol nahradený takto: "Spoločné časti bytového domu tvoria základy, obvodové múry - panelové,

strecha - betónová, priečelie, vchody, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie, zvislé nosné a izolačné
konštrukcie, fasáda - tvrdá, klampiarske prvky - zvody a lemovania." "Spoločné zariadenia bytového
domu tvoria 3 x kočikáreň, 3 x miestnosť pre bicykle, 2 x miestnosť pre motocykle, práčovňa, 3 x
sušiareň, 3 x elektrorozvodňa, 3 x miestnosť pre upratovačky, schodištia a chodby, STA, bleskozvod,
vodovodné potrubia, kanalizačná prípojka, elektrická prípojka, schránky na listy. Zároveň navrhla

vypustiť článok II. A 4/ dohody a s tým súvisiaci text v článku III. dohody: "Nehnuteľnosti označené v
článku II. A/4 tejto dohody." Článok V. dohody navrhla doplniť novým odsekom, ktorý znie: "N.. H.
U. vyhlasuje a podpisom dohody potvrdzuje, že pristupuje k zmluve o spoločenstve vlastníkov bytov
U. I. XXXX, so sídlom U. I. XXXX/XX, 952 1 P., IČO: 36 111 449." Otázkou možnosti odstránenia
nedostatkov dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva uzavretej medzi stranami sa už

zaoberal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor v rozhodnutí zo dňa 27.03.2018, č.: VXXXX/XXXX-
XX, v ktorom konanie prerušil na 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia za účelom odstránenia
nedostatkov návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa dohody o vyporiadaní
BSM uzavretej medzi stranami sporu, pričom nedostatky špecifikoval v tomto rozhodnutí. Časť z týchto
nedostatkov mohla pritom odstrániť sama žalobkyňa bez súčinnosti so žalovaným, na časť z nich

potrebovala súčinnosť žalovaného, ktorý jej ju odmietol poskytnúť. Po tom, ako žalobkyňa odstránila
nedostatky, ktoré mohla odstrániť aj bez súčinnosti so žalovaným, avšak ostatné zostali neodstránené,
vydal Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor dňa 14. 05. 2018 rozhodnutie č.: V XXXX/XXXX-XX, ktorým
konanie prerušil a opätovne poskytol lehotu 30 dní odo dňa doručenia tohto rozhodnutia na odstránenie
nedostatkov návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podľa dohody o vyporiadaní

BSM. Následne Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor rozhodnutím zo dňa 27. 08. 2018 č.: V XXXX/
XXXX-XX návrh na vklad práva do katastra nehnuteľností zamietol, pričom neskôr bolo toto rozhodnutie
rozhodnutím Úradu geodézie, kartografie a katastra SR zo dňa 18. 04. 2019 č. P. XX/XXXX/K. zrušené
a vec bola vrátená na nové konanie.

12. Krajský súd v Nitre ďalej uviedol, že v predmetnom konaní nie je sporné, že k dohode o vyporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej len BSM) medzi stranami došlo v lehote 3 rokov od
zániku ich manželstva, ako ani to, že táto ich dohoda o vyporiadaní BSM bola predložená Okresnému
úradu v Nitre, katastrálnemu odboru až po uplynutí lehoty 3 rokov od zániku ich manželstva. Podstatnou
pre posúdenie predmetu sporu bolo posúdenie otázky, či vznikla žalovanému povinnosť uzavrieť

žalobkyňou navrhovaný dodatok k zmluve o vyporiadaní BSM a či ňou navrhovaný dodatok je v súlade
so zákonom, teda mohlo takýmto spôsobom dôjsť k doplneniu zmluvy uzavretej medzi stranami sporu,
ktorá bola predložená na vklad Okresnému úradu, katastrálnemu odboru. Zohľadniť je potrebné aj
to, že toto už riešil katastrálny úrad vo svojich rozhodnutiach, keď práve on vyzval žalobkyňu napredloženie dodatku k dohode v naznačenom smere. Súd prvej inštancie sa uvedenými otázkami vôbec
nezaoberal a právne posúdenie veci zameral len na posúdenie otázky, či je pre povolenie vkladu
dohody o vyporiadaní BSM potrebné, aby bol návrh na vklad podaný v lehote 3 rokov od zániku BSM

alebo môže byť podaný aj po tejto lehote, resp. či ak bola dohoda o vyporiadaní BSM podaná na
vklad až po lehote 3 rokov od zániku BSM, či mohli nastať jej účinky, preto považoval odvolací súd
jeho rozhodnutie za nepreskúmateľné a predčasné, pričom jeho postupom došlo k porušeniu práva
na spravodlivý súdny proces. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že ak dohoda o vyporiadaní BSM
nebola predložená na vklad do katastra nehnuteľností v prekluzívnej trojročnej lehote, nemohli nastať

jej účinky, pretože v tomto prípade nastali účinky zo zákona a to § 149 ods. 4 OZ, vzniklo podielové
spoluvlastníctvo, s takýmto záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd nestotožňuje. Z ustanovenia
§ 149 Občianskeho zákonníka vyplýva len to, že dohoda o vyporiadaní BSM musí byť uzavretá v
lehote troch tokov od zániku BSM, avšak nič nehovorí o tom, v akej lehote musí byť návrh na vklad
vlastníckeho práva na základe takejto dohody o vyporiadaní BSM podaný. Aj keď judikatúra v tejto
otázke nie je jednotná, odvolací súd sa prikláňa k názoru, že aj keď v zmysle ustanovenia § 149a

OZ dohody týkajúce sa nehnuteľností nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, pod účinnosťou v
tomto ustanovení treba mať v kontexte s Katastrálnym zákonom na mysli vecno-právne účinky, pričom
samotná účinnosť takejto dohody nastáva samotným jej uzavretím. Účinnosť zmluvy vo všeobecnosti
znamená skutočnosť, že zmluva začala spôsobovať chcené právne následky. Právny následok účinnosti
spočíva najmä vo vzniku, zmene alebo zániku právneho vzťahu, resp. nejakého práva či povinnosti. Od

momentu účinnosti zmluvy sa možno úspešne domáhať plnenia zo zmluvy a jej jednotlivé ustanovenia
v zmluve sa stávajú súčasťou záväzkovo-právneho vzťahu, ktorý vzniká na základe zmluvy. Pri kúpnej
zmluve, ktorou sa prevádza vlastníctvo k nehnuteľnosti, vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne
účinky, t. j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy záväzný už jej uzatvorením. Účinnosť zmluvy
nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy. Účinky vkladu spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, t. j. vo vecno-právnych následkoch. Pri uzavretí dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov pritom dochádza k zmene vlastníckeho podielu, teda ide o prevod aj
napriek tomu, že pri tomto prevode právna úprava poskytuje určité úľavy, popr. nespája s ním tieto
povinnosti, ktoré platia všeobecne pri ostatných prevodoch (rozhodnutie NS SR sp. zn. 1 Sžo-KS
139/2004). Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2Cdo/184/2005: "...Účastníkmi učinené

zhodné prejavy vôle, smerujúce k vzniku zmluvy, sú právnymi úkonmi zakladajúcimi v zmysle § 2 ods.
1 Občianskeho zákonníka medzi účastníkmi občianskoprávny vzťah, z ktorého účastníkom vyplývajú
určité vzájomné práva a povinnosti. Na tomto mieste považuje dovolací súd za potrebné poznamenať,
že účinnosť zmluvy nastáva súčasne so vznikom platnej zmluvy, pravda pokiaľ zákon (§ 47 Občianskeho
zákonníka) alebo dohoda strán neustanovujú inak. Rozhodnutie správy katastra o povolení vkladu

vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nie je rozhodnutím, s ktorým by zákon spájal vznik účinnosti
zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnej veci. Účinky vkladu podľa ustanovenia § 133
ods. 2 Občianskeho zákonníka spočívajú v nadobudnutí vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, t.j. vo
vecno-právnych následkoch, a nie v obligačno-právnych následkoch (v účinnosti) zmluvy, ktoré nastali
platným prijatím návrhu na uzavretie zmluvy (§ 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Z platnej zmluvy

vznikajú pre jej účastníkov obligačno-právne účinky, t.j. obsah zmluvy sa stáva pre účastníkov zmluvy
rovnako a bezpodmienečne záväzným (účinnosť zmluvy). Viazanosť účastníkov ich prejavmi vôle,
smerujúcimi k vzniku zmluvy, ku vzniku vecno-právnych účinkov ktorej treba ešte kladné rozhodnutie
orgánu katastra. .....". Napriek uvedenému názoru odvolacieho súdu odvolací súd zastáva tiež názor, že
súd prvej inštancie mal v tomto konaní posudzovať len to, či súd mohol nahradiť prejav vôle žalovaného

tak, ako navrhovala žalobkyňa (rozsah zmeny vykonanej dodatkom k dohode o vyporiadaní BSM)
bez posudzovania komplexných podmienok na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam do katastra
na základe vkladu práv k nehnuteľnostiam, pričom týmito otázkami sa bude zaoberať Okresný úrad,
katastrálny odbor pri rozhodovaní o posudzovaní návrhu na vklad vlastníckeho práva na základe dohody
o vyporiadaní BSM. Aj keď rozhodovanie o vklade vlastníckeho práva prináleží katastrálnemu úradu a

súd si môže túto otázku ako predbežnú riešiť, nesprávnym posúdením tejto otázky súd vytvoril stav, kedy
by sa ňou katastrálny úrad už ani nezaoberal. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie podľa § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušil a vec mu podľa § 391 ods. 1 CSP vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Aj keď z rozhodnutí súdov vyplýva, že ak je predmetom dohody o
vyporiadaní BSM byt, takáto dohoda nemusí obsahovať náležitosti podľa Zákona o vlastníctve bytov a

nebytových priestorov (Krajský súd v Nitre sp. zn. 11 S 183/2011, Krajský súd v Prešove, sp. zn. 3 Sp
6/2012), v danej veci je potrebné tiež zohľadniť, že strany sporu sú tým, ako katastrálny úrad vyhodnotil
nedostatky dohody, ktoré je potrebné pre povolenie vkladu odstrániť, záväzné. Z uvedeného dôvodu
je preto potrebné, keďže ide o prejudiciálnu otázku, o ktorej rozhodnúť patrí inému orgánu, avšak ajod tejto otázky závisí rozhodnutie súdu vo veci samej, v prípade, ak by súd dospel k inému názoru
ako správny orgán - Okresný úrad, katastrálny úrad vo svojich rozhodnutiach, je žiaduce, aby takýto
svoj záver náležite odôvodnil, aby bola naplnená požiadavka, aby orgány verejnej moci rozhodovali o

rovnakých otázkach zásadne rovnako.

13. Podľa § 137 písm. a) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmú o splnení povinnosti.

14. Podľa § 229 CSP právoplatné rozsudky ukladajúce povinnosť prejavu vôle nahradzujú tento prejav.

15. Podľa § 194 ods. 1 CSP otázku, o ktorej má právomoc rozhodovať iný orgán verejnej moci ako orgán
podľa § 193, môže súd posúdiť sám, nemôže však o nej rozhodnúť.

16. Podľa § 194 ods. 2 CSP, ak bolo o otázke podľa odseku 1 rozhodnuté, súd na také rozhodnutie
prihliadne a vysporiada sa s ním v odôvodnení rozhodnutí.

17. Zákon č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len "Katastrálny zákon") v ustanovení § 4 ods.
1 zakotvuje, že práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do
katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam

v katastri.

18. Podľa § 1 ods. 1 citovaného zákona kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické
určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a
to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu

a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva a o iných právach a povinnostiach z vecného
bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo
správy majetku štátu, zo strany majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných
právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej 5 rokov (ďalej len "právo k
nehnuteľnosti").

19. V zmysle § 5 ods. 1 citovaného zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa
alebo zaniká právo k nehnuteľnostiam.

20. Podľa § 16 ods. 2 veta prvá citovaného zákona správa katastra vykonáva štátnu správu na úseku

katastra v územnom obvode okresu.

21. Podľa § 28 ods. 1 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

22. Podľa § 28 ods. 2 citovaného zákona práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia
sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

23. Podľa § 28 ods. 3 citovaného zákona právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

24. V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

25. Podľa § 30 ods. 1, 2 citovaného zákona účastníkom konania o povolení vkladu je účastník právneho

úkonu, na ktorého základe má vzniknúť, zmeniť sa alebo zaniknúť právo k nehnuteľnosti. Konanie o
povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

26. Podľa § 31 ods. 1 citovaného zákona správa katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy

vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné a či zmluvná voľnosť, prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené.27. Podľa § 31 ods. 2 citovaného zákona pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

28. Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad
povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné,
správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

29. Podľa § 31 ods. 6 citovaného zákona rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom

jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok.

30. Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky č. 79/1996
Z. z., ktorou sa vykonáva zákon NR SR č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje,
či právny úkon svojím obsahom alebo účelom neodporuje zákonom alebo či ho neobchádza alebo či sa

neprieči dobrým mravom, a to najmä, či účastník bol spôsobilý na právne úkony, účastník nespôsobilý
na právne úkony bol zastúpený zákonným zástupcom alebo iným zástupcom, za právnickú osobu konal
oprávnený zástupca, zmluva, ktorej účastníkom je osoba, ktorá nemôže písať alebo čítať, bola uzavretá
vo forme notárskej zápisnice, v zmluve ide skutočne o písomné prejavy vôle osôb v nej uvedených s
osobitným zreteľom na tých, ktorých právo na jej základe zaniká alebo sa obmedzuje, uzavretiu zmluvy

účastníkov nie sú na prekážku okolnosti, ktoré bránia nakladaniu s nehnuteľnosťou, a či k právnemu
úkonu účastníka, ktorý je obmedzený pri disponovaní s nehnuteľnosťou, prípadne k zmluve ako celku
bol udelený potrebný súhlas.

31. Podľa § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona, ak zmluva po podaní návrhu na vklad obsahuje chyby

v písaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti, účastníci konania môžu vykonať opravu len dodatkom k
zmluve. Ak je zmluva vyhotovená vo forme notárskej zápisnice, chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé
nesprávnosti sa opravia postupom podľa osobitného predpisu.

32. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa

zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

33. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

35.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

36. Súd vykonal pojednávanie a rozhodol vo veci v súlade s ustanovením § 1 ods. 2 Vyhlášky MS SR
č. 24/2021 v spojení s Vyhláškou MS SR č. 91/2021 z dôvodu, že výkladom tohto ustanovenia dospel k
záveru, že vzhľadom na to, že ide o reštančnú vec, táto neznesie ďalší odklad a túto skutočnosť písomne
oznámil stranám sporu v dostatočnom časovom predstihu pred pojednávaním.

37. Na pojednávaní dňa 24.03.2021, na ktorom sa zúčastnil zástupca žalobkyne a žalovaný, pristúpil
súd vzhľadom na zmenu zákonného sudcu, ako aj vzhľadom k zrušujúcemu uzneseniu Krajského súdu v
Nitre,kopätovnémupredbežnémuprávnemuposúdeniuvecivzmysle§181ods.2CSPzohľadňujúctak
právo strán na ochranu pred prekvapivým rozhodnutím súdu, na čo zástupca žalobkyne uviedol, že trvá
na podanej žalobe, myslí si, že je plne dôvodná, a to aj s poukazom na súčasný postoj žalovaného, ako

aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre v tejto veci. Podľa jeho názoru nemá súdu aké dôkazy predložiť
alebo navrhnúť, keďže ide o posúdenie právnej otázky. Samozrejme s tým vedomím, že aj pokiaľ by
boli v tomto spore úspešní, čaká ich s klientkou pokračovanie v konaní pred Okresným úradom Nitra vo
veci vkladu, ktorého výsledok ešte vôbec nie je jasný. Žalovaný uviedol, že je svojprávny človek a preto
samotná žaloba o nahradenie prejavu vôle je podľa neho veľmi otázna. Zároveň si je vedomý toho, že

vec bude ďalej posudzovať Okresný úrad v Nitre, ale od dohody s bývalou manželkou uplynul tak dlhý
čas a okolnosti, za ktorých k dohode bolo pristúpené, boli natoľko odlišné ako v súčasnosti, že trvá a aj
bude trvať na tom, že od neho nie je možné požadovať, aby v súčasnosti pristúpil k dodatku k dohode,
ktorá bola vykonaná pred tak dlhým časom. Zároveň uviedol, že napriek všetkým okolnostiam, ktorésúd uviedol a ktoré sú uvedené v uznesení Krajského súdu v Nitre, trvá na nesúhlase so súčinnosťou s
protistranou a Okresným úradom v Nitre a na nesúhlase so žalobou.

38. Okresný súd Nitra, plne zohľadňujúc odôvodnenie zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Nitre,
ako aj vysporiadajúc sa s odvolacími dôvodmi žalobkyne, rozhodol vzhľadom na skutočnosť, že strany
konania nenavrhli vykonanie ďalších dôkazov a v súlade s vyjadrením svojho predbežného právneho
posúdenia na pojednávaní tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, pretože má za to, že
žaloba je dôvodná.

39. Súd konštatuje, a uviedol to aj zástupca žalobkyne na pojednávaní, že v tejto veci ide výlučne o
posúdenie právnej otázky, ktorej zodpovedanie nepodliehalo vykonaniu ďalšieho dokazovania. Sporové
konanie zároveň nie je riadené vyšetrovacou zásadou a súd posudzuje a vykonáva iba také dôkazy,
aké mu strany sporu predložia, alebo navrhnú vykonať. V konaní boli všetky písomne podané, ako
aj ústne predložené vyjadrenia, spolu s predloženými dôkazmi realizované na prvom a do dnešného

dňa jedinom pojednávaní dňa 27.11.2019, na ktorom zároveň nedošlo k dokazovaniu čítaním listín
alebo oboznámením ich obsahu, pretože ich odpisy boli stranám doručené a nebol spochybnený ich
obsah. Spochybnenie obsahu zároveň právna teória chápe ako spochybnenie ich pravosti. Zároveň bolo
vykonané oboznámenie prečítaním obsahu vkladového spisu P./XXXX ako aj rozhodnutia Okresného
úradu Nitra, katastrálny odbor zo 17.06.2019. Súd teda vykonal dokazovanie oboznámením sa so

žalobou, dohodou o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva, katastrálnym spisom, rozhodnutím
Úradu geodézie, kartografie a katastra, rozhodnutím V XXXX/XXXX-31 zo dňa 17.06.2019 vyjadreniami
strán sporu k a zistil, že dňa 09.07.2012 sporové strany uzatvorili dohodu o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov . Vyplýva z nej, že rozsudkom zo dňa 28.03.2012, č. k. 26P/64/2012-13,
právoplatným dňa 19.04.2012 bolo manželstvom strán sporu rozvedené, čím zaniklo aj bezpodielové

spoluvlastníctvom manželov. V dohode ustálili majetok- hnuteľný i nehnuteľný , ktorý bol počas BSM
nadobudnutý a dohodli sa na jeho vyporiadaní. Predmetom zmluvy bol i byt č. 9, ktorý bol špecifikovaný
spolu s príslušenstvom (kuchyňa, chodba, kúpeľňa, WC, špajza, šatník a pivnice). Z vkladového spisu V
XXXX/XX vyplýva, že žalobkyňa dňa 14.03.2018 podala návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľnosti a to na podklade dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov.

Rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-XX zo dňa 27.03.2018 Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor konanie o
návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľnosti prerušil a vytkol návrhu vady a to s poukazom na § 5
ods. 1 písm. c) , písm. g) zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov zmluva o
prevode vlastníctva bytu a nebytového priestoru v dome musí byť písomná a musí okrem všeobecných
náležitostíobsahovať určenieapopisspoločnýchčastídomu,spoločnýchzariadenídomu,príslušenstva

a priľahlého pozemku a prípade určenie, ktoré spoločné časti domu a spoločné zariadenie domu, časti
príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových
priestorov, resp. musí obsahovať vyhlásenie nadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o
pristúpeníkzmluveospoločenstvevlastníkovalebokzmluveovýkonesprávy. Keďžesnávrhomnebolo
doložené aktuálne vyhlásenie správcu alebo predsedu spoločenstva vlastníkov bytov vyzval stranu na

jeho predloženie. Ďalej úrad uviedol, že vlastník nesmie previesť viac práv ako sám má a nehnuteľnosť,
ktorá je uvedená v čl. II. A 4 dohody o vyporiadaní BSM a keďže účastníci nie sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľnosti táto nesmie byť predmetom dohody. Zároveň uviedol, že je potrebné aby
bezpodielová spoluvlastníčka (žalobkyňa) uznala svoj podpis za vlastný. Podaním zo dňa 03.05.2018
žalobkyňa doplnila návrh a predložila vyhotovenie dohody o vyporiadaní BSM s overeným podpisom

žalobkyne a aktuálne vyhlásenie predsedu spoločenstva vlastníkov bytov. Vo vyjadrení poukázala na to,
že pri vyporiadaní BSM nedochádza k prevodu vlastníctva bytom k veci, ktorá bola v BSM a teda dohoda
ovyporiadaníBSMnemusíobsahovaťosobitnénáležitostivyžadovanéustanovením§5ods.1zákonač.
182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. K vytýkanej vade označenia nehnuteľností ,
ktorých neboli zmluvné strany bezpodielovými spoluvlastníkmi uviedla, že uvedenie týchto nehnuteľností

v texte dohody bolo len na odstránenie prípadných pochybností o tom, že tieto nehnuteľnosti v čase
uzavretia dohody sú a aj po vyporiadaní zostanú vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Uvedenie týchto
nehnuteľností v dohode nie je prekážkou vykonania vkladu vlastníckeho práva. Vzhľadom na uvedené
žalobkyňa žiadala Okresný úrad, aby vklad vlastníckeho práva povolil. Okresný úrad Nitra, katastrálny
odbor rozhodnutím č. V XXXX/XXXX-16 zo dňa 14.05.2018 konanie o návrhu na vklad práva do katastra

nehnuteľnosti opätovne prerušil a vytkol vady predstavujúce určenie a popis spoločných častí domu,
spoločných zariadení domu, príslušenstva a priľahlého pozemku a prípade určenie, ktoré spoločné
časti domu a spoločné zariadenie domu, časti príslušenstva a priľahlého pozemku užívajú len niektorí
vlastníci bytov a niektorí vlastníci nebytových priestorov, tiež, že dohoda musí obsahovať vyhlásenienadobúdateľa bytu alebo nebytového priestoru v dome o pristúpení k zmluve o spoločenstve vlastníkov
alebo k zmluve o výkone správy a , že nehnuteľnosť, ktoré nebola v bezpodielovom spoluvlastníctve
manželov a je označená v čl. II a IV. dohody nesmie byť predmetom zmluvy o vyporiadaní BSM,

nakoľko ju účastníci dohody nevlastnia. Žalobkyňa úrad požiadala o predĺženie lehoty na odstránenie
nedostatkov podaním zo dňa 13.08.2018. Podaním zo dňa 20.08.2018 opätovne žalobkyňa zaslal úradu
vyjadrenie sa k vytýkaným vadám, ktoré je obsahovo totožné ako jej prvé vyjadrenie. Rozhodnutím č.
V XXXX/XXXX-21 zo dňa 27.08.2018 Okresný úrad, katastrálny odbor návrh na vklad práva do katastra
nehnuteľnosti zamietol, pretože neboli odstránené vytýkané vady. Proti tomuto rozhodnutiu podala

odvolanie žalobkyňa poukazujúc na nedostatok riadneho odôvodnenia, na nesprávny procesný postup
správneho orgánu spočívajúci v tom, že ak mal správny orgán za to, že účastníci konania neodstránili
vytýkané nedostatky , holo rozhodnúť nie o zamietnutí návrhu na vklad, ale prípadne o zastavení
konania. Zároveň uviedla svoj výklad nedostatkov. Správny orgán odstúpil spis nadriadenému orgánu na
rozhodnutie o odvolaní. Úrad geodézie, kartografie a katastra rozhodnutím č. VoÚ XX/XXXX/K. zo dňa
18.04.2019 napadnuté rozhodnutie Okresného úradu Nitra, katastrálneho odboru č. V XXXX/XXXX-21

zo dňa 278.08.2018 zrušil a vec mu vrátil na nové konanie. V odôvodnení uviedol, že sa v plnom
rozsahu stotožnil s dôvodmi odvolania a poukázal na to, že správny orgán rozhodnutie nedostatočne
odôvodnil a je nepreskúmateľné pre jeho nezrozumiteľnosť. Správny orgán právne neodôvodnil prečo
predmetný návrh zamietol, obmedzil sa iba na citáciu zákonných ustanovení. Odvolací orgán poukázal
na to, že správny orgán nedostatočne odôvodnil prečo náležitosti § 5 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.

z. o vlastníctve bytom a nebytových priestorov musia byť súčasťou aj Dohody o vyporiadaní BSM a
prečo pristúpenie k zmluvy o výkone správy je alebo nie je povinnou náležitosťou predmetnej dohody.
Rovnako je potrebné sa vysporiadať i spotrebou doloženia potvrdenia správcu o nedoplatkoch. Bude tiež
potrebné sa vysporiadať s náležitým odôvodnením toho, že vlastník nesmie previesť viac práv, ako má
on sám. Úrad tiež poukázal na to, že správny orgán sa vôbec nevysporiadal so skutočnosťou, že Dohoda

o vyporiadaní BSM bola podaná po uplynutí troch rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku o
rozvodemanželstvaaprípadnýmvznikomfikciepodielovéhospoluvlastníctva,aanistým,prečokonanie
nezastavil aj napriek skutočnosti, že účastníkov konania o tejto možnosti poučil v rozhodnutí o prerušení
konania.

40. Súd, a nie len z dôvodu, že je právnym názorom Krajského súdu v Nitre v tejto veci viazaný, plne
reflektoval na a plne sa stotožnil s odôvodnením zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu, že otázkou
tohto konania nie je, čo Okresný úrad Nitra následne s návrhom na vklad urobí, a či bude názoru, že nie
je možné po uplynutí času túto zmluvu zavkladovať, aj keď podľa právneho názoru odvolacieho súdu
pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že ak dohoda o vyporiadaní BSM nebola predložená na vklad do

katastra nehnuteľností v prekluzívnej trojročnej lehote, nemohli nastať jej účinky, pretože v tomto prípade
nastali zo zákona podľa § 149 ods. 4 OZ, s takýmto záverom sa odvolací súd nestotožnil. Z § 149 OZ
vyplýva len to, že dohoda o vyporiadaní BSM musí byť uzavretá v lehote 3 rokov od zániku BSM avšak
nehovorí nič o tom, v akej lehote musí byť návrh na vklad vlastníckeho práva podaný. Krajský súd v Nitre
ďalej uviedol, že aj keď judikatúra v tejto otázke nie je jednotná, prikláňa sa k názoru, že aj keď podľa §

149a OZ dohody týkajúce sa nehnuteľností nadobúdajú účinnosť vkladom do katastra, pod účinnosťou
treba mať v kontexte s katastrálnym zákonom na mysli vecno-právne účinky, pričom účinnosť takejto
dohody nastáva jej samotným uzavretím.

41. Súd ďalej poukazuje na konštatovanie odvolacieho súdu čo do prípustnosti podanej žaloby, kde

Krajský súd v Nitre pod bodom 39. uznesenia č. k. 9Co/53/2020 - 180 z 11.06.2020 uviedol, že vzhľadom
k tomu, že Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor svojim rozhodnutím zo dňa 17. 06. 2019 č. V XXXX/
XXXX-31 konanie o návrhu na vklad práva do katastra nehnuteľností prerušil do vyriešenia predbežnej
otázky, ktorou je preukázanie právoplatného ukončenia súdneho konania sp. zn. 16C/124/2018, teda do
skončenia tohto konania, je zvolený prostriedok ochrany práv žalobkyne prípustný, pričom vyplýva tiež

z ustanovenia § 42 ods. 4 Katastrálneho zákona, podľa ktorého sa chyby v písaní, počítaní a iné zrejmé
nesprávnosti v zmluve môžu od účinnosti novely č. 212/2018 Z. z. vykonať len dodatkom k zmluve.
Keďže žalovaný takýto dodatok odmietol podpísať, žalobkyňa sa nahradenia prejavu vôle žalovaného
domáha práve touto žalobou. Ďalšou otázkou potom bolo posúdiť, v akom rozsahu dodatok k dohode o
vyporiadaní BSM zasahuje do obsahu pôvodnej dohody, teda, či ide o takú zrejmú nesprávnosť, ktorú

je možné odstrániť dodatkom alebo o nesprávnosť spôsobujúcu absolútnu neplatnosť, ktorú takýmto
spôsobom nie je možné odstrániť. K tejto otázke Okresný súd Nitra uvádza, že určiť, čo je iná zrejmá
nesprávnosť, ktorú možno odstrániť a čo nesprávnosť spôsobujúca absolútnu neplatnosť, ktorú podľa
niektorých názorov nemožno odstrániť, je v niektorých prípadoch zložité. K tejto otázke prax katastra vsúčasnosti pristupuje rôzne, posudzovaním konkrétnych nedostatkov zmlúv. Tiež bolo dlhodobo otázne,
či možno dodatkom zmeniť zmluvu takým spôsobom, že prakticky nastanú nové podmienky a ide o
novú zmluvu - napríklad zmena účastníka, doplnenie predmetu alebo obsahu zmluvy. V súčasnosti

sa k tejto téme pristupuje oveľa menej formalisticky a pripúšťa sa dodatkom k zmluve aj taká zmena,
ktorá spôsobuje, že ide vlastne o novú zmluvu. Aj keď by v tejto otázke by bolo do budúcnosti vhodné
jednoznačnejšie upraviť dotknuté právne predpisy, súd má výkladom príslušných ustanovení, ako aj z
poznatkov z praxe takú vedomosť, že dodatkom je možné doplniť alebo opraviť obsah zmluvy, a teda
ho realizovať nielen v zmysle ustanovenia § 42 ods. 4 ale aj k § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona.

42. Súd má ďalej za to, a toto bolo ďalšou otázkou, ktorej vyriešenie odôvodňuje vydanie rozsudku,
že žalovanému vznikla povinnosť uzavrieť žalobkyňou navrhovaný dodatok k zmluve, pričom sa v
tejto otázke v plnom rozsahu stotožnil s vyjadrením žalobkyne v odvolaní z 13.01.2020, v ktorom
uvádza, že skutočnosť, že konanie pred súdom prvej inštancie má inú vadu, ktorá mala za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci samej, žalobkyňa vidí v tom, že súd prvej inštancie v konaní postupoval

v rozpore s ustanovením § 194 Civilného sporového poriadku, keď posudzoval právny vzťah medzi
sporovými stranami a meritum tohto súdneho konania v rozpore s existujúcim rozhodnutím správneho
orgánu. Okresný úrad Nitra, katastrálny odbor, v konaní vedenom na základe dohody o vysporiadaní
bezpodielového spoluvlastníctva manželov uzavretej medzi sporovými stranami pod V 2132/2018
opakovane svojimi rozhodnutiami na základe ustanovenia § 31a písm. c) zákona č. 162/1995 Z. z.

o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších
predpisov a konanie o vklade vlastníckeho práva prerušil z dôvodu nedostatkov vytýkaných v
predloženej dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov s tým, že sporové strany
ako účastníci vkladového konania boli vyzvaní na odstránenie týchto nedostatkov, ktoré je možné
len prostredníctvom uzavretia dodatku k tejto dohode oboma sporovými stranami. Predmetom tohto

súdneho konania je potom práve dosiahnutie uzavretia dodatku k dohode o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v súlade s tým ako v konaní o vklade vlastníckeho práva rozhodol správny
orgán, a to prostredníctvom nahradenia prejavu vôle žalovaného, ktorý dodatok k tejto dohode uzavrieť
odmieta. Meritum veci v tomto konaní predstavuje zodpovedanie otázky, či má alebo nemá žalovaný
povinnosť uzavrieť dodatok k dohode o vysporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ak

nebude dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov správnemu orgánu
predložený, správny orgán ani nebude posudzovať dohodu ako takú, nebude posudzovať čas jej
uzavretia a čas podania návrhu na vklad, ale konanie o vklade vlastníckeho práva zastaví podľa
ustanovenia § 31b ods. 1 písm. f) zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov, pretože

nebudú odstránené vytýkané nedostatky dohody. Teda, súd svojim rozhodnutím o zamietnutí žaloby
o nahradenie prejavu vôle vytvorí stav, kedy bude v konaní o vklade vlastníckeho práva znemožnené
posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho práva na základe
dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola riadne a platne medzi
sporovýmistranamiuzavretá.Zapochybeniesúduprvejinštanciepovažujeajtúskutočnosť,žesúdprvej

inštancievkonanínevychádzalzexistujúcehoprávoplatnéhorozhodnutiasprávnehoorgánuoprerušení
katastrálneho konania s výzvou na odstránenie nedostatkov dohody o vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov prostredníctvom uzavretia dodatku k nej. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v úplnom rozpore s doterajším posúdením dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a vykonania vkladu vlastníckeho práva na jej základe zo strany na to kompetentného

správneho orgánu. Jedná sa o situáciu, kedy podľa právoplatného rozhodnutia správneho orgánu
vykonaniu vkladu vlastníckeho práva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov bráni len odstránenie jej formálnych nedostatkov prostredníctvom uzavretia dodatku k nej a
súd svojim rozhodnutím uzavretie toho dodatku znemožní. V tomto prípade súd mal nahradiť prejav
vôle žalovaného, aby dodatok k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva mohol byť

predložený správnemu orgánu a aby správny orgán, ktorý je na to kompetentný, mohol posúdiť splnenie
všetkých, aj hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckeho práva a o tejto veci rozhodnúť,
t.j. vklad vlastníckeho práva povoliť alebo jeho vykonanie zamietnuť. Skutočnosť, že súd prvej inštancie
nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobkyni, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, žalobkyňa vidí v prvom rade v tom, že

súd prvej inštancie ohľadom predbežnej otázky zaujal názor nezávisle od výsledkov správneho konania,
že jeho rozhodnutie znemožňuje splnenie toho, čo podľa rozhodnutia správneho orgánu bráni vykonaniu
vkladu vlastníckeho práva a že jeho rozhodnutie vytvára stav, kedy bude v konaní o vklade vlastníckeho
práva znemožnené posúdenie splnenia hmotnoprávnych podmienok vykonania vkladu vlastníckehopráva na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov, ktorá bola riadne a
platne medzi sporovými stranami uzavretá.

43. Súd k vyššie uvedenému zároveň poukazuje na bod 49. odôvodnenia uznesenia Krajského súdu
v Nitre č. k. 9Co/53/2020 - 180 z 11.06.2020, kde odvolací súd v podstate v zhode s odvolaním
žalobkyne uviedol, že v danej veci je potrebné tiež zohľadniť, že strany sporu tým, ako katastrálny úrad
vyhodnotilnedostatkydohody,ktoréjepotrebnéprepovolenievkladuodstrániť,záväzné.Ajztohtopodľa
názoru Okresného súdu Nitra vyplýva, že poskytnutie súčinnosti správnemu orgánu, v tomto prípade

Okresnému úradu Nitra, je povinnosťou strán a teda aj žalovaného, a to najmä po zohľadnení všetkých
osobitostí a okolností tohto prípadu, ako aj z dôvodu, že zo strany žalobkyne išlo o realizáciu spoločnej
vôlesožalovaným.Otázkapretonestojíaninemôžestáťtak,čižalobkyňavsúčasnostiideprotipôvodnej
vôli žalovaného pretavenej do konsenzuálnej dohody bývalých manželov.

44. Vzhľadom k vyššie uvedenému rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku I. rozsudku a prejav

vôle žalovaného nahradil.

45. Keďže týmto rozhodnutím sa konanie končí, rozhodol súd aj o náhrade trov konania podľa § 262
ods. 1 CSP. Pretože žalobkyňa bola v konaní plne úspešná, má proti neúspešnému žalovanému podľa
§ 255 ods. 1 CSP nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. Súčasne súd poznamenáva, že

nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré by súd nemal žalobkyni
nárok na náhradu trov konania priznať. O výške trov rozhodne vyšší súdny úradník podľa § 262 ods. 2
CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí mať náležitosti podľa § 127 ods. 1 a ods. 2 CSP, podľa ktorého, ak zákon na podanie
nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej
veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,

náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). ( § 363 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym

procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.