Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 17. december 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 1CoCsp/21/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119347326
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:6119347326.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.

MarekaKohútaaJUDr.AnnyIlčinovej,vsporežalobcu:EOSKSISlovensko,s.r.o.,sosídlomPajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného: Remedium Legal, s.r.o., so sídlom Pajštúnska
5, 851 02 Bratislava, IČO: 53 255 739, proti žalovanému: S. K., H.. XX.X.XXXX, C. Ď. XX, XXX XX
S., o zaplatenie 3.000,- eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov č.k.
9Csp/81/2020-120 z 3.9.2020, takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Vychádzal zo zistenia, že podanou žalobou sa žalobca domáhal na žalovanom zaplatenia sumy
3.000,- eur s príslušenstvom. Uplatnenú pohľadávku nadobudol postúpením od K. zmluvou zo dňa
23.6.2017. Žalobca mal za to, že jeho právny predchodca úver platne predčasne zosplatnil a následne
pohľadávku platne postúpil. Právny predchodca žalobcu uzavrel so žalovaným dňa 14.4.2015 Zmluvu

o splátkovom úvere. Žalovanému bol poskytnutý úver 20.000,- eur, ktorý mal vrátiť v 108. splátkach
vo výške 292,47 eur mesačne. Splatnosť prvej splátky bola dohodnutá na deň 20.5.2015 a poslednej
splátky na deň 20.4.2024. Žalobca súdu predložil Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti zo dňa
24.1.2017, ktorým bol žalovaný vyzývaný na zaplatenie celého úveru jednorázovo v sume 20.595,69 eur.
Poskytnutý úver nebolo možné platne predčasne zosplatniť postupom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka a § 565 Občianskeho zákonníka, pretože žalobca napriek vyzvaniu súdom nepreukázal
vyhotovenie a doručenie upozorňujúcej výzvy podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka žalovanému

a rovnako nepreukázal ani doručenie vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, čo spôsobilo neplatnosť
predčasného zosplatnenia úveru. Dňa 23.6.2017 malo dôjsť k postúpeniu uplatnenej pohľadávky zo K.
K., B..K.. na žalobcu. Ak k platnému predčasnému zosplatneniu úveru nedošlo, nemohla byť pohľadávka
z neho predmetom postúpenia, a žalobca tak v prejednávanej veci nie je aktívne vecne legitimovaný.

3. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP tak,
že úspešnému žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal z dôvodu, že mu žiadne trovy

nevznikli.4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil
tak, že žalobe žalobcu vyhovie, alternatívne, aby rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie.

5. Odvolanie podal z dôvodov, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie

vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).

6. Namietal, že postupca pri poskytovaní splátkového úveru žalovanému postupoval s odbornou
starostlivosťou, pričom v zmysle zákonnej požiadavky bola zo strany postupcu dostatočným spôsobom
preverená i bonita žalovaného, v dôsledku čoho bol postupca oprávnený vyhlásiť mimoriadnu splatnosť
úveru a následne postúpiť pohľadávku na žalobcu. Postupca postúpil pohľadávku voči žalovanému na

žalobcu, pričom postúpená pohľadávka bola v čase postúpenia po splatnosti a predstavovala sumu
vo výške 21.930,77 eur z toho istina vo výške 18.799,68 eur, zvyšok postúpenej pohľadávky tvorilo
príslušenstvo. Žalobca si v predmetnom konaní uplatňuje len časť nezaplatenej istiny pohľadávky
vo výške 3.000,- eur a zvyšnú časť si v tomto konaní neuplatňuje, a teda aj keby bola zmluva o
splátkovom úvere považovaná za bezúročnú a bez poplatkov, tak táto skutočnosť by sa žiadnym

spôsobom neprejavila na možnosti uplatnenia si žalovanej sumy od žalovaného, nakoľko ide len o časť z
postúpenej istiny. V nadväznosti na uvedené považoval žalobca záver súdu prvej inštancie o nedostatku
aktívnej vecnej legitimácie žalobcu za nesprávny. Žalovaný bol pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti
úveru vyzývaný k úhrade omeškaných splátok úveru a taktiež bol postupcom upozornený na možnosť
uplatnenia práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Aj v prípade, ak by žalovaný bol na uplatnenie

práva podľa § 565 Občianskeho zákonníka upozornený len v podaní zo dňa 24.1.2017, ktorým postupca
vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru, tak v zmysle odbornej literatúry je takéto vyhlásenie mimoriadnej
splatnosti v plnom súlade s ust. § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak je spotrebiteľ v tomto
podaní upozornený na uplatnenie tohto práva v lehote nie kratšej ako 15 dní do doby, do ktorej má
pohľadávku zaplatiť. Postup pri vyhlásení mimoriadnej splatnosti pre neplnenie splátkového kalendára

spotrebiteľom podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka nepredpokladá samostatné predchádzajúce
písomné upozornenie dodávateľa na uplatnenie tohto práva. Dodávateľ môže spotrebiteľa upozorniť na
uplatnenie tohto práva aj priamo v podaní, ktorým si toto právo uplatňuje. V posudzovanom prípade
postupca využil svoje oprávnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka v spojení s § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka a podaním zo dňa 24.1.2017 upozornil žalovaného, že si toto právo uplatňuje.

Zároveň žalovaného týmto podaním vyzval v lehote 15 dní k dobrovoľnej úhrade pohľadávky, t.j. k
zosplatneniu úveru prišlo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie v zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka. Postupca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru plne v súlade s § 53 ods. 9 Občianskeho
zákonníka.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu nevyjadril.

8. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

9. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne
zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú
vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto
správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania,
nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie

a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
porušenie práva na spravodlivý proces vo vzťahu k žalobcovi.

10. V konaní bolo nepochybne preukázané, že právny predchodca žalobcu K. uzavrel dňa 14.4.2015
so žalovaným Zmluvu o splátkovom úvere (spotrebiteľský úver), na základe ktorej poskytol žalovanému

úver vo výške 20.000,- eur. Žalovaný sa zaviazal splatiť úver v 108. mesačných splátkach po 292,47
eur mesačne splatných k 20. dňu so splatnosťou prvej splátky dňa 20.5.2015 a poslednej splátky
dňa 20.4.2024. Oznámením o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 24.1.2017 K. vyhlásila ku dňu
29.12.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky s výzvou na úhradu celej zosplatnenej pohľadávky vovýške 20.595,69 eur. Výzvou z 22.3.2017 K. K., B..K.. vyzývala žalovaného na zaplatenie omeškaného
dlhu vo výške 21.109,88 eur s tým, že Banka je oprávnená postúpiť pohľadávku tretej osobe. Zmluvou
o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa XX.X.XXXX bola pohľadávka postúpená žalobcovi.

11. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

12. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

13. Cieľom citovaného ustanovenia § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je zamedziť zneužívaniu

predčasnej splatnosti pohľadávky v režime podľa § 565 Občianskeho zákonníka. Pre účinné
zosplatnenie pohľadávky podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je však potrebné, aby boli splnené
kumulatívne všetky tri zákonné podmienky, a to že právo na zosplatnenie celej pohľadávky veriteľ môže
uplatniť najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania zo zaplatením splátky, dodávateľ v lehote nie
kratšej ako 15 dní pred jednorazovým zosplatnením pohľadávky upozornil spotrebiteľa na výkon tohto

práva a doručenie tohto upozornenia spotrebiteľovi.

14. Z listu právneho predchodcu žalobcu zo dňa 24.1.2017 (Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti) je zrejmé, že využil svoje právo podľa § 565 Občianskeho zákonníka a pre omeškanie Dlžníka
so splácaním Pohľadávky Banky o viac ako 3 mesiace vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky a

žiadal o zaplatenie celej pohľadávky.

15. Z obsahu spisu nevyplýva, že by dodávateľ upozornil žalovaného na to, že mieni vyhlásiť mimoriadnu
splatnosť úveru.

16. Oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru z 24.1.2017 nemožno považovať za splnenie
povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, pretože týmto listom právny predchodca žalobcu
žalovanému oznámil, že týmto uplatňuje svoje právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a mimoriadnu
splatnosť úveru vyhlásil spätne ku dňu 29.12.2016.

17. Žiadne iné listy, výzvy, upomienky či upozornenia právneho predchodcu žalobcu, ktoré by
preukazovali splnenie povinnosti podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka obsahom súdneho spisu
nie sú, preto žalobca ohľadne preukázanie splnenia tejto povinnosti neuniesol dôkazné bremeno.

18. Nesplnenie tejto povinnosti má ten následok, že právny predchodca žalobcu v danej veci nemohol

platne uplatniť právo na zaplatenie celej pohľadávky, čoho dôsledkom je neplatnosť právneho úkonu
- vyhlásenia mimoriadnej splatnosti úveru, pretože tento úkon odporuje zákonu (§ 39 Občianskeho
zákonníka). Ak nedošlo k platnému a účinnému zosplatneniu úveru, právny predchodca žalobcu postúpil
živý bankový úver, preto Zmluva o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE zo dňa 23.6.2017 je
rovnako neplatným právnym úkonom v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka. Žalobcovi preto v spore

chýba aktívna vecná legitimácia. S ohľadom na túto skutočnosť odvolací súd v zhode so súdom prvej
inštancie dospel k záveru, že žalobca nie je nositeľom práva, ktoré bolo predmetom postúpenia a
žalobcom uplatnené v tomto konaní, preto mu nie je možné toto právo priznať.

19. Vychádzajúc z uvedených dôvodov, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým

žalobu zamietol ako vecne správny potvrdil vrátane výroku o trovách konania (§ 387 ods. 1 CSP), aj
keď v prípade výroku o nepriznaní náhrady trov konania žalovanému existujú pochybnosti o správnosti
rozhodnutia súdu prvej inštancie, pretože jeho úlohou bolo rozhodnúť len o nároku na náhradu trov
konania (§ 262 ods. 1 CSP) a nezaoberať sa ich výškou, pretože to je predmetom konania podľa §
262 ods. 2 CSP. Žalovaný však odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie nepodal, a preto pri

rešpektovaní zásady zákazu zmeny k horšiemu v neprospech žalobcu ako odvolateľa (zákaz reformatio
in peius), odvolací súd potvrdil aj tento výrok napadnutého rozsudku.20. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa
ktorého žalovaný ako sporová strana, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu
trovtohtoštádiakonaniaprotižalobcovi,ktorývodvolacomkonaníúspechnemal.Výškutýchtotrovustáli

postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho
súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej, alebo ktorým sa
konanie končí, ak:

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca, alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo, alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca, alebo nesprávny obsadený súd,
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 430 CSP).

Dovolanie je prípustne proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky:
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxi dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená,
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v ods. 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.1, 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné ak:

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desať násobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania, len príslušenstvo, pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písm. a) a b).

Na určenie výšky určenie minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v ods. 1 je rozhodujúci deň podania
žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech
bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacoch od doručenia

rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom, alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1,2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne a
čoho sa dovolateľ domáha (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je:
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá ma vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec, alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobouzaloženou,alebozriadenounaochranuspotrebiteľa,osobouoprávnenounazastupovaniepodľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a ochrane pred diskrimináciou, alebo odborovou organizáciou, a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 1, 2 CSP).

Rozsah v akom sa rozhodnutie napadá môže dovolateľ rozšíriť, len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).