Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. november 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13CoKR/15/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118211274
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5118211274.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Sociálna
poisťovňa, so sídlom 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 30 807
484, proti žalovanému: I & R KONKURZY A REŠTRUKTURALIZÁCIE, k. s., so sídlom Šoltésovej 2, 811
08 Bratislava, IČO: 36 865 265, sídlo kancelárie Revolučná 10, 010 01 Žilina, správca úpadcu: GDM
- Slovakia, s.r.o., so sídlom Družstevná 5, 031 82 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 379 263, zastúpenému
zástupcom IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808,
v konaní o určenie pohľadávky proti podstate, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu

Žilina č.k. 18Cbi/13/2018-122 zo dňa 21. februára 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Žilina č.k. 18Cbi/13/2018-122 zo dňa 21. februára 2019 p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že pohľadávka žalobcu titulom poistné za mesiac
december 2017 v sume 1.781,54 Eur je čo do právneho dôvodu a výšky a poradia pohľadávkou proti
podstate úpadcu GDM - Slovakia, s.r.o., so sídlom Družstevná 5, Liptovský Mikuláš, IČO: 36 379 263,
v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Žilina pod sp.zn. 1K/14/2017. O nároku na náhradu

trov prvoinštančného konania rozhodol tak, že žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2.Vodôvodnenísvojhorozhodnutiaokresnýsúdpoukázalnavykonanýmdokazovanímzistenýskutkový
stav, ktorý právne posúdil za aplikácie Čl. 8, Čl. 11 ods. 1, Čl. 15 ods. 1, 2, § 186 ods. 2, § 154, §
191 ods. 1, 2 CSP v spojení s ust. § 87 ods. 1, § 87 ods. 2 písm. i), k) zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze

a reštrukturalizácii (ďalej len ,,ZKR“), § 2, § 142 ods. 1 a 2, § 231 ods. 1 písm. f) zákona č.
461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len ,,ZoSP“) a dospel k záveru o dôvodnosti podanej žaloby.

3. Okresný súd mal za zistené, že uznesením sp. zn. 1K/14/2017 zo dňa 26.09.2017, zverejnenom v OV
č. 188/2017 zo dňa 03.10.2017, začal súd konkurzné konanie voči dlžníkovi. Ďalej zistil, že uznesením
zo dňa 27.12.2017, sp. zn. 1K/14/2017, zverejnenom v OV č. 3/2018 zo dňa 04.01.2018 bol vyhlásený
konkurz na majetok dlžníka, pričom boli vyzvaní veritelia, aby si prihlásili svoje pohľadávky.

4. Bolo preukázané, že žalobca podaním zo dňa 25.06.2018 uplatnil pohľadávku proti podstate vo výške
1.530,33 Eur, ktorá po oprave predstavuje sumu 1.781,54 Eur. Žalovaný podaním zo dňa 28.06.2018,doručeným žalobcovi dňa 03.07.2018 oznámil, že ním uplatnenú pohľadávku proti podstate neuznáva.
Žalobca podal dňa 18.07.2018 žalobu o určenie popretých pohľadávok.

5. V prvom rade z úradnej povinnosti okresný súd preveril, či žaloba o určenie pohľadávky proti
podstate bola podaná v zákonnej lehote. Oznámenie o neuznaní pohľadávky proti podstate bolo
žalobcovidoručenédňa03.07.2018,pričomžalobabolapodanáelektronickyadoelektronickejschránky
okresného súdu bola doručená dňa 18.07.2018. Zároveň včasnosť podania žaloby nebola medzi
stranami sporná. Okresný súd skonštatoval, že žaloba o určenie pohľadávky proti podstate bola podaná

včas.

6. Podľa okresného súdu pohľadávka z titulu poistného na sociálne poistenie za mesiac december 2017
nepochybne spadá do vecného vymedzenia pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR,
a to s poukazom na úpravu podľa § 2 ZoSP. Rovnako táto pohľadávka je pohľadávkou, ktorá vznikla
po vyhlásení konkurzu. Účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu GDM - Slovakia, s.r.o. nastali

dňa 05.01.2018.

7. Okresný súd poukázal na to, že podľa § 231 ods. 1 písm. f) ZoSP úpadca (ako vyplýva z č.l. 3
žaloby) predložil žalobcovi mesačný výkaz poistného a príspevkov za mesiac december 2017 dňa
28.01.2018 (táto skutočnosť medzi stranami nebola sporná s poukazom na § 151 CSP), čím si splnil ako

zamestnávateľ svoju zákonnú povinnosť v zmysle citovaného zákonného ustanovenia. Až na základe
predloženia výkazu žalobca nadobudol vedomosť o výške sumy zodpovedajúcej povinnosti úpadcu
odviesť a platiť sociálne poistenie v jeho členení na jednotlivé druhy v zmysle úpravy § 2 ZoSP.

8. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania okresný súd aplikujúc úpravu § 143 ods. 2 ZoSP

skonštatoval, že poistné na sociálne poistenie za mesiac december 2017 bolo splatné v posledný deň
mesiaca január 2018, čo spadá do časového intervalu potom, ako nastali účinky vyhlásenia konkurzu na
majetok označeného úpadcu. Tým bola naplnená podmienka vyplývajúca z úpravy § 87 ods. 2 písm. i)
ZKR viazaná k časovému kritériu vzniku pohľadávky po vyhlásení konkurzu. Okresný súd zdôraznil, že
otázka vzniku pohľadávky žalobcu na zaplatenie poistného na sociálne poistenie je upravená výlučne v

špeciálnej právnej úprave vyplývajúcej zo ZoSP a v zmysle tejto úpravy sa úpadca ako zamestnávateľ
nemôže stať dlžníkom poisťovne - žalobcu skôr, než mu vôbec vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť
poistné, teda skôr, než na základe úpadcom predložených mesačných výkazov poistného nebude
zrejmé, v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného. Uvedený
záver, s ktorým sa okresný súd v prejednávanej veci stotožnil, vyplýval i z odôvodnenia rozsudku

Krajského súdu Košice č.k. 4CoKR/27/2013-90 zo dňa 28.1.2014.

9. Okresný súd ďalej poukázal na súdnu prax, v zmysle ktorej zamestnávateľ sa nemôže stať
dlžníkom poisťovne skôr, než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na
základe mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazov poistného nestane zrejmým, za ktorého

zamestnanca a v akej výške je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného.
Oprávnenie poisťovne požadovať poistné (uplatniť pohľadávku), ako určitú konkrétnu majetkovú
hodnotu za konkrétny kalendárny mesiac nemohlo vzniknúť v tomto kalendárnom mesiaci, ak výplata
miezd sa viaže k 30. dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Zo žiadneho ustanovenia zákona
nevyplýva oprávnenie poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo dátumu určeného

na výplatu mesačnej mzdy, teda ani na rozlíšenie poistného ku dňu vyhlásenia konkurzu (rozsudok
Najvyššieho súdu SR č.k. 4Sžso/5/2011 zo dňa 28. júna 2012).

10. Po vyhodnotení skutkovej a právnej argumentácie strán sporu, pri zohľadnení aj záverov rozsudku
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 zo dňa 27. októbra 2015,

dospel okresný súd k záveru, že sporná pohľadávka žalobcu titulom poistného na sociálne poistenie
(§ 2 ZoSP) je pohľadávkou proti podstate podľa ust. § 87 ods. 1 písm. i) ZKR, nakoľko spĺňa nielen
časové kritérium vzniku po vyhlásení konkurzu, ale aj vecné kritérium súvisu s prevádzkovaním podniku
počas konkurzu. V tejto súvislosti citoval odsek 36. odôvodnenia rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1Sžso/37/2014 z 27. októbra 2015, v zmysle ktorého: „Čo sa týka sporného

výkladu ust. § 87 ods. 2 písm. i) zákona č. 7/2005 Z.z. a jeho dopadu na druhú pohľadávku, Najvyšší súd
tu poukazuje na striktnú ochranu zamestnanca garantovanú Zákonníkom práce. Pokiaľ správca ukončil
pracovno-právne vzťahy so zamestnancami úpadcu tým spôsobom, že títo boli nútení v nich zotrvať
až do ukončenia plynutia výpovednej doby, potom je irelevantné, či im mala alebo vôbec mohla byťprideľovaná práca. Naopak, slovné spojenie „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je
nutné vykladať aj na účely konkurzu s dôkazom na definíciu podniku v zmysle obchodného práva. Práve
štrukturálna požiadavka zákonodarcu na členenie súboru na hmotných ako aj osobných a nehmotných

zložiek podnikania si vyžaduje u podniku objektívne prítomnosť zamestnancov ako osobnej zložky
podnikania, ktorá napomáha podnikaniu, resp. v čase jeho ukončenia dochádza zákonným spôsobom
aj k ukončeniu činnosti zamestnancov. Podľa § 5 Obchodného zákonníka podnikom sa na účely tohto
zákona rozumie súbor hmotných ako aj osobných a nehmotných zložiek podnikania. K podniku patria
veci,právaainémajetkovéhodnoty,ktorépatriapodnikateľoviaslúžianaprevádzkovaniepodnikualebo

vzhľadom na svoju povahu majú tomuto účelu slúžiť“.

11. Výklad slovného spojenia „ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ v zmysle ust. § 87
ods. 2 písm. i) ZKR, ktorý bol v tomto konaní v súvislosti s neuznaním žalobcom uplatnenej pohľadávky
proti podstate prezentovaný žalovaným, okresný súd s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, považoval za reštriktívny a nesúhlasil s ním. Poukázal na to, že súčasťou

činnosti prevádzkovania podniku počas konkurzu správcom sú aj úkony, ktoré smerujú k ukončeniu
jeho prevádzkovania, pokiaľ v súlade s ust. § 88 ZKR správca sa rozhodne vzhľadom na zistené
skutočnosti v prevádzkovaní podniku úpadcu nepokračovať. O prevádzkovaní podniku úpadcu je tak
nevyhnutné hovoriť až do toho momentu, kým nedôjde k ukončeniu všetkých právnych vzťahov, ktoré s
prevádzkovaním podniku úpadcu súvisia, resp. súviseli. Zamestnanci úpadcu sú súčasťou podniku ako

osobná zložka podnikania (§ 5 Obchodného zákonníka), a pokiaľ nedôjde k definitívnemu ukončeniu
pracovno-právnych vzťahov všetkých zamestnancov úpadcu, a to bez ohľadu na dôvod, pre ktorý
k ich ukončeniu nedošlo (napr. z dôvodu ochrannej doby podľa § 64 ods. 1 písm. c) Zákonníka
práce) a žalovaný v postavení správcu úpadcu naďalej je povinný plniť vo vzťahu k zamestnancom
úpadcu povinnosti, ktoré vyplývajú zamestnávateľovi zo ZoSP, tak pohľadávky titulom poistného na

sociálne poistenie uplatnené žalobcom v konkurze na majetok úpadcu je potrebné považovať za
pohľadávky proti podstate podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i) ZKR. Okresný súd zdôraznil, že samotný
žalovaný priznal poistnému na sociálne poistenie za obdobie 1/2018 až 4/2018 status pohľadávok
proti podstate, nakoľko tieto pohľadávky okrem časového hľadiska súčasne spĺňajú aj vecné kritérium
posudzovania pohľadávok - pohľadávky súvisia so správou majetku úpadcu počas konkurzu, kedy bol

správca nútený ukončiť pracovné pomery so zamestnancami úpadcu v súlade so Zákonníkom práce,
preto nemožno pohľadávke za mesiac 12/2017, ktorý predchádza obdobiu 1/2018 až 4/2018 nepriznať
súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu. Pohľadávka žalobcu vznikla v príčinnej súvislosti s
prevádzkovaním podniku.

12. Z uvedených skutočností okresný súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel, pričom nepovažoval
za potrebné osobitne preskúmavať výšku uplatnenej pohľadávky proti podstate (v tejto súvislosti pripustil
na pojednávaní aj zmenu žalobného návrhu), nakoľko táto bola neuznaná len vo väzbe na neuznanie
právneho dôvodu tejto pohľadávky. Žalovaný samotnú výšku nepoprel, dokonca výslovne uviedol, že ju
nerozporuje a nenamieta.

13.Podľaust.§255CSPokresnýsúdpriznalžalobcovináhradutrovkonaniavočižalovanémuvrozsahu
100%, nakoľko bol úspešný v celom rozsahu, keďže žalobe bolo v celom rozsahu vyhovené, pričom o
výške trov bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP až po právoplatnosti rozhodnutia.

14. Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný prostredníctvom zástupcu z
dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), h) CSP. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h)
CSP žalovaný poukázal na to, že v konaní pred súdom prvej inštancie bolo spornou otázkou medzi
stranami posúdenie momentu vzniku pohľadávky na poistnom za obdobie mesiaca december 2017, s
dôrazom na vyhlásenie konkurzu na majetok úpadcu dňa 05.01.2018, teda či pohľadávka vznikla pred

vyhlásením konkurzu a má charakter pohľadávky, ktorá sa uplatňuje v konkurze prihláškou pohľadávky
podľa § 28 ZKR alebo až po jeho vyhlásení a má charakter pohľadávky proti podstate podľa § 87
ZKR, teda, či pohľadávka uplatnená žalobcom spĺňa časové kritérium pohľadávky proti podstate.
Žalovanýbolnázoru,žesúdprvejinštancienasprávnezistenýskutkovýstavaplikovalnesprávnuprávnu
normu - zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, v dôsledku čoho nesprávne identifikoval okamih

vzniku pohľadávky žalobcu z pohľadu konkurzného konania a následne nesprávne priznal pohľadávke
žalobcu status pohľadávky proti podstate, teda nesprávne vec právne posúdil. Žalovaný poukázal na
to, že zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov neupravuje vznik
nároku Sociálnej poisťovne na poistné odvádzané zamestnávateľom za zamestnanca za príslušnýkalendárny mesiac, a teda rovnako ani okamih vzniku tohto nároku. Navzdory absencie úpravy vzniku,
resp. okamihu vzniku pohľadávky žalobcu v ZoSP, súd prvej inštancie pre účely určenia vzniku, resp.
okamihu vzniku pohľadávky žalobcu neodôvodnene považoval za správne aplikovať ustanovenia ZoSP

o splatnosti poistného (§ 143 ods. ods. 2 veta prvá ZoSP), čím nesprávne stotožnil vznik a splatnosť,
resp. okamih vzniku a splatnosti nároku žalobcu ako pohľadávky. Žalovaný poukázal na ustanovenie §
142 ods. 1 ZoSP, podľa ktorého sa poistné na sociálne poistenie platí mesačne pozadu. Pohľadávka
však vzniká už v predchádzajúcom mesiaci, len jej úhrada sa realizuje s jednomesačným odstupom,
v ktorej súvislosti poukázal na právny názor vyjadrený v rozsudku Okresného súdu Nitra, sp. zn.

27Cbi/20/2010 zo dňa 16.02.2012. Podľa žalovaného úpadca ako zamestnávateľ bol podľa ZoSP
povinný platiť poistné za rozhodné obdobie, ktorým je kalendárny mesiac. Za činnosť zamestnancov
úpadcu vykonávanú za obdobie mesiaca 12/2017, t.j. v období, keď konkurz na majetok úpadcu nebol
vyhlásený, zamestnancom prislúchala mzda, z ktorej sa odvádza poistné na sociálne poistenie za
12/2017 ako odvod v prospech žalobcu - mzda a odvod poistného na sociálne poistenie zo mzdy
sa týkal obdobia mesiaca 12/2017. Ak je teda žalobcom uplatnená pohľadávka pohľadávkou, ktorá

vznikla z titulu neuhradeného poistného za mesiac december 2017, vznikla v zmysle citovaného
rozhodnutia najneskôr dňa 01.01.2018, čo znamená, že vznikla v období pred vyhlásením konkurzu na
majetok úpadcu, teda predo dňom 05.01.2018. Žalovaný zhrnul, že ZoSP neobsahuje ustanovenie, v
ktorom by bola definovaná pohľadávka proti podstate z titulu nezaplateného poistného a s ohľadom na
absenciu úpravy vzniku pohľadávky žalobcu v ZoSP, nemá žalovaný ako odvolateľ žiadne pochybnosti

o tom, že súd prvej inštancie bol povinný pri posudzovaní pohľadávky žalobcu, najmä okamihu
jeho vzniku, vrátane jeho postavenia v konkurznom konaní, na zistený skutkový stav aplikovať ako
správnu právnu normu zákon č. 7/2005 Z.z., nie však ZoSP, konkrétne ustanovenie § 120 ods. 2
ZKR. V danom prípade bolo nepochybné, že okamihom, kedy bol úpadca oprávnený plniť a ktorý
je zároveň okamihom vzniku pohľadávky žalobcu, bol najneskôr deň 01.01.2018, kedy bol fakticky

uzavretýpredchádzajúcimesiac,zaktorýžalovanýakozamestnávateľodvádzapoistnéžalobcovi.Podľa
žalovaného v odôvodnení rozsudku tak možno identifikovať závažný rozpor so základnými princípmi
a zásadami konkurzného práva, spočívajúci v nesprávnom právnom posúdení vzťahu dvoch právnych
predpisov. Na podporu svojej argumentácie žalovaný poukázal aj na rozsudok Krajského súdu v Trnave
sp. zn. 21CoKR/14/2013 zo dňa 30.09.2014, ktorým potvrdil napadnutý rozsudok Okresného súdu

Trnava zo dňa 19.04.2013, sp. zn. 15Cbi/l/2011, v ktorom súd prvej inštancie posudzoval totožnú právnu
otázku za absolútne porovnateľného skutkového stavu prejednávanej veci.

15. Žalovaný uviedol, že predložením mesačných výkazov o vyplatených mzdách a výkazoch poistného
Sociálnejpoisťovni,zamestnávateľvýlučnelendeklarujemzdovýnárokzamestnancaavýškupoistného,

ktorú z tohto mzdového nároku zrazil a odviedol za zamestnanca v súlade s povinným sociálnym
poistením, ktoré v súlade s § 20 ZoSP vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na
príjem, t.j. založením pracovnoprávneho pomeru medzi zamestnávateľom a zamestnancom, o založení
ktorého je zamestnávateľ povinný informovať Sociálnu poisťovňu vopred, v súlade s § 231 ZoSP. Ak
by pohľadávka na poistnom mala vzniknúť až predložením mesačného výkazu príslušnej organizačnej

zložke Sociálnej poisťovne, potom by nepredloženie takéhoto výkazu nevyhnutne muselo mať za
následok to, že pohľadávka na poistnom ani nevznikne, čo je zrejme nezmyselné. Žalovaný dodal, že
nárok žalobcu na poistné je nespochybniteľným nárokom, ktorý v rámci zavedeného systému sociálneho
poistenia vzniká ako odvodový nárok štátu Slovenskej republiky z pracovnej činnosti vykonanej
zamestnancom pre zamestnávateľa, ktorý je povinne v tomto systéme registrovaný a rovnako registruje

svojho zamestnanca, a to uplynutím zákonom určeného obdobia. Tento nárok vzniká bez ohľadu na
skutočnosť, či sa o pracovnej činnosti vykonanej zamestnancom pre zamestnávateľa predložením
mesačného výkazu o vyplatených mzdách a výkazoch poistného Sociálna poisťovňa dozvie alebo
nie. Predpísaním tohto poistného Sociálna poisťovňa len deklaruje, že takýto nárok za dané obdobie
vznikol. Pre vznik nároku na poistné tak nie je a ani nemôže byť rozhodná subjektívna vedomosť

Sociálnej poisťovne o výške poistného. V tejto súvislosti dal do pozornosti znenie dôvodovej správy
k zákonu č. 377/2016 Z.z., ktorým sa novelizovalo aj ustanovenie § 120 ods. 2 ZKR. V kontexte
uvedeného považoval za nutné dospieť k záveru, že napadnutý rozsudok je v priamom rozpore s
aplikačnou praxou a nemožno na daný skutkový prípad aplikovať ani rozsudok Krajského súdu Košice
č.k. 4CoKR/27/2013-90 zo dňa 28.01.2014, na ktorý sa okresný súd odvolal.

16. Podľa žalovaného v dôsledku aplikácie nesprávnej právnej normy súdom prvej inštancie na zistený
skutkový stav (ZoSP) namiesto správnej právnej normy (konkrétne § 120 ods. 2 posledná veta ZKR)
a stotožnenia splatnosti pohľadávky na poistnom so vznikom pohľadávky na poistnom, súd prvejinštancie nesprávne vyhodnotil, že pohľadávka žalobcu titulom poistného na sociálne poistenie za
mesiac 12/2017 vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu (až predložením mesačného výkazu
ako povinnosti zamestnávateľa v zmysle § 231 ods. 1 písm. f) ZoSP, teda po dni 05.01.2018, čím mala

splniť časové kritérium pohľadávky proti podstate. Pokiaľ sa okresný súd v ďalšej časti odôvodnenia
pomerne podrobne zaoberal rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. lSžso/37/2014
zodňa27.10.2015,takvprípadepohľadávkyžalobcubolopotrebnéprimárnevyriešiťsplneniečasového
kritéria pohľadávky žalobcu, t.j. kedy pohľadávka žalobcu vznikla, nie však vecné kritérium pohľadávky
žalobcu, z ktorého dôvodu mal za to, že predmetné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR nebolo na

prejednávanú vec vôbec aplikovateľné. Až za predpokladu, že časové kritérium by pohľadávka žalobcu
splnila, čo však žalovaný s poukazom na dátum vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu odmieta tak,
ako to uviedol v oznámení o neuznaní, bolo by možné uvažovať o naplnení vecného kritéria, t.j. o
tom, či pohľadávka žalobcu súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu alebo so správou alebo
speňažovaním majetku.

17. V súvislosti s odôvodnením splnenia vecného kritéria pohľadávky žalobcu súdom prvej inštancie,
žalovaný poukázal na zjavne nesprávnu argumentáciu, z ktorej okresný súd vychádzal, keď pohľadávke
žalobcu priznal súvis s prevádzkovaním podniku počas konkurzu podľa § 87 ods. 2 písm. i) ZKR.
Žalovaný uviedol, že až odo dňa vyhlásenia konkurzu, t.j. odo dňa 05.01.2018 by žalovaný ako správca
konkurznej podstaty úpadcu, s poukazom na § 88 ods. 1 ZKR, mal možnosť zhodnotiť pokračovanie

v prevádzkovaní podniku úpadcu po vyhlásení konkurzu a podľa okolností ukončiť prevádzkovanie
podniku alebo pokračovať v prevádzkovaní podniku úpadcu. Túto možnosť by mal žalovaný vždy len po
vyhlásení konkurzu, nikdy nie pred vyhlásením konkurzu. V období mesiaca 12/2017, kedy sa úpadca
ešte nenachádzal v konkurze, tak nemožno hovoriť o tom, že by podnik úpadcu bol vôbec počas
konkurzu prevádzkovaný. Žalovaný bol názoru, že pohľadávka žalobcu nespĺňa nielen časové, ale ani

vecné kritérium, nakoľko z pohľadu času, kedy mala byť pracovná činnosť zamestnancom vykonaná
(obdobie mesiaca 12/2017), z ktorej zamestnancom prináleží mzdový nárok, z ktorého musí byť
žalobcovi zrazený nárok na poistné, táto nesúvisí s prevádzkovaním podniku úpadcu počas konkurzu,
ani so správou alebo speňažovaním majetku úpadcu počas konkurzu. Nemožno spochybňovať fakt,
že pohľadávka žalobcu, t.j. poistné za obdobie mesiaca 12/2017, sa týka zamestnancov úpadcu a

ich činnosti pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu, t.j. pred dňom 05.01.2018, teda v čase,
kedy zamestnancom žiadne úlohy v súvislosti s prevádzkovaním podniku úpadcu, ani so správou či
speňažovaním majetku úpadcu počas konkurzu zadávané neboli a ani nemohli byť, keďže v danom
čase konkurz na majetok úpadcu nebol vyhlásený, a preto nemôže v danom prípade byť naplnené ani
vecné kritérium pohľadávky proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) a písm. k) ZKR. Žalovaný mal za

to, že na prejednávanú vec nie je aplikovateľný ani rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/5/2011
zo dňa 28.06.2012, nakoľko jeho predmetom bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Sociálnej
poisťovne, bez posudzovania charakteru pohľadávky v zmysle ZKR, či spôsobu jej prihlasovania v
konkurznom konaní tak, ako konštatoval už aj Krajský súd v Trnave v rozsudku sp. zn. 21CoKR/14/2013
zo dňa 30.09.2014. V súvislosti s rozsudkami Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso/5/2011 a sp. zn.

1Sžso/37/2014 nemožno opomenúť ani skutočnosť, že v čase ich rozhodovania absentovala právna
úprava vzniku pohľadávky z verejnoprávneho vzťahu v zmysle ustanovenia § 120 ods. 2 ZKR. Na
podporu svojich tvrdení žalovaný krátko poukázal na inštitút mzdy a sociálneho poistenia v spojení so
systematikou inštitútu pohľadávok proti podstate v konkurze. Žalovaný poukázal na to, že v ustanovení
§ 87 ZKR sú jasne ustanovené kritéria pre určenie pohľadávky proti podstate a len tie pohľadávky, ktoré

splnia všetky zákonom stanovené kritéria, a to kritérium časové a kritérium vecné, možno považovať za
pohľadávky proti podstate, čo v prejednávanej veci nebolo naplnené. Rozsudkom okresného súdu podľa
žalovaného bola popretá systematika inštitútu pohľadávok proti podstate v konkurze, ako aj inštitútu
mzdy a sociálneho poistenia.

18. K odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP, a to k porušeniu práva žalovaného
na spravodlivý proces žalovaný uviedol, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v celom
rozsahu považuje za nezrozumiteľné, nepresvedčivé a z tohto dôvodu za nepreskúmateľné, ktoré javí
prvky arbitrárnosti. Tým, že súd prvej inštancie rozsudok riadne neodôvodnil, podstatným spôsobom
znemožnil žalovanému ako strane konania, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej

miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a súčasne týmto postupom môže byť popretá
dvojinštančnosť súdneho konania najmä v prípade, ak by odvolací súd takéto rozhodnutie potvrdil. Podľa
žalovaného sa súd prvej inštancie absolútne nevysporiadal s okamihom vzniku pohľadávky žalobcu, a
teda naplnením časového kritéria pohľadávky proti podstate, nesprávne zamenil splatnosť pohľadávkyna poistnom so vznikom pohľadávky na poistnom. Rozsudok nemožno považovať za presvedčivý v časti
tykajúcej sa splnenia časových kritérií pohľadávky žalobcu tak, aby bolo možné pohľadávku žalobcu
považovať za pohľadávku, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, t.j. pohľadávku

so statusom pohľadávky proti podstate, ktorý jej bol priznaný výrokom súdu prvej inštancie. Súd prvej
inštancie sa tak ani sčasti nevyporiadal s procesnou obranou žalovaného, odkazujúcou na potrebu
aplikácie § 120 ods. 2 posledná veta ZKR. Mal za to, že odôvodnenie rozsudku nespĺňa náležitosti
zodpovedajúce kritériám § 220 ods. 2 CSP. Okresný súd sa zaoberal predovšetkým posudzovaním
vecného kritéria pohľadávky bez toho, aby mal aspoň rámcovo odôvodnené splnenie časového kritéria.

Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, alternatívne zrušiť a vrátiť vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

19.Kdoručenémuodvolaniužalovanéhosapísomnevyjadrilžalobcavpodanízodňa16.04.2019.Podľa
jeho názoru neobstojí názor žalovaného, že na prejednávanú vec nie je aplikovateľný rozsudok NS SR
sp. zn. 4Sžso/5/2011 a sp. zn. 1Sžso/37/2014, vo vzťahu ku ktorým tvrdenie žalovaného nemá oporu

v § 120 ZKR. Žalobca dal do pozornosti skutočnosť, že predmetné ustanovenie § 120 ZKR upravuje
vznik predmetných pohľadávok z verejnoprávneho vzťahu v reštrukturalizačnom konaní podľa III. časti
ZKR. Právna úprava pohľadávok proti podstate v konkurze je upravená v II. časti ZKR a v súlade s touto
zákonnou úpravou, ako aj zákonnou úpravou obsiahnutou v zákone o sociálnom poistení, sú pohľadávky
na poistnom za obdobie 12/2017 pohľadávkami proti podstate.

20. K doručenému vyjadreniu žalobcu sa písomne vyjadril žalovaný prostredníctvom zástupcu v
podaní zo dňa 06.05.2019. Vyjadrenie žalobcu považoval žalovaný v celom rozsahu za irelevantné
pre rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže žiadnym spôsobom nereflektuje zásadné vady konania a
vady rozhodnutia, identifikované a opísané v odvolaní žalovaného. Argumentáciu žalobcu, že tvrdenie

žalovaného v bode 25. odvolania nemá oporu v ust. § 120 ods. 2 ZKR, nakoľko predmetné ustanovenie
upravuje vznik prednostných pohľadávok z verejnoprávneho vzťahu v reštrukturalizačnom konaní,
nepovažoval za správnu a relevantnú. Žalovaný poukázal na ust. § 120 ods. 2 ZKR, pričom mal za
nepochybné, že vzťah Sociálna poisťovňa a úpadca ako zamestnávateľ je vzťahom verejnoprávnym,
a teda okamihom, kedy bol úpadca oprávnený plniť a ktorý je zároveň okamihom vzniku pohľadávky

žalobcu, bol najneskôr deň 01.01.2018, v ktorom období konkurz na majetok úpadcu ešte vyhlásený
nebol,kedybolfaktickyuzavretýpredchádzajúcikalendárnymesiac,zaktorýúpadcaakozamestnávateľ
vypláca mzdy a z nich odvádza poistné plnenie v prospech Sociálnej poisťovne - žalobcu (mesiac
12/2017), kedy výška týchto nárokov sa stala objektívne zistiteľná, resp. určiteľná. V období mesiaca
12/2017, za ktoré zamestnancom prislúcha mzda, z ktorej sa odvádza poistné na sociálne poistenie v

prospech žalobcu, žiadne úlohy zamestnancom úpadcu, ktoré by súviseli s prevádzkovaním podniku,
ani správou, či speňažovaním majetku úpadcu zadávané neboli, keď v danom čase konkurz na majetok
úpadcueštenebolvyhlásený,apretonemôžubyťaaniniesúvprípadepohľadávkyžalobcukumulatívne
naplnené oba predpoklady vzniku pohľadávok proti podstate podľa § 87 ods. 2 písm. i) a písm. k) ZKR.
K zjavne nedôvodnej námietke žalobcu žalovaný osobitne poukázal na dôvodovú správu k zákonu č.

377/2016 Z.z.. Napriek tomu, že ustanovenie § 120 ods. 2 ZKR sa v systematike ZKR nachádza v tretej
časti ZKR, analogicky sa v aplikačnej praxi presadzuje aj v konkurze a v oddlžení, s čím pri prijatí tohto
znenia ustanovenia počítal aj sám zákonodarca, čo práve vyjadril v dôvodovej správe. Vzhľadom na
znenie dôvodovej správy nemožno ustanovenie § 120 ods. 2 ZKR pri posudzovaní pohľadávok veriteľov
striktne aplikovať len na reštrukturalizačné konania, z ktorého dôvodu tvrdenia žalobcu považuje za

bezpredmetné. Žalovaný sa pridržiaval skutkového a právneho stavu podrobne opísaného v odvolaní.

21.Postupomokresnéhosúdu,atopodanímzodňa10.05.2019bolovyjadreniežalovanéhokvyjadreniu
žalobcu doručené žalobcovi, s možnosťou vyjadriť sa k nemu v lehote 10 dní od doručenia, ktorú
možnosť žalobca v lehote určenej okresným súdom, ani k momentu rozhodovania krajského súdu

nevyužil.

22. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec v medziach ust. § 379, §
380 ods. 1 CSP na základe podaného odvolania žalovaného a postupom bez nariadenia pojednávania
verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok

okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie
bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.23. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia
pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13CoKR/15/2019-177 zo dňa
13.11.2019,keďmiestoačasverejnéhovyhláseniarozsudkubolooznámenénaúradnejtabuliKrajského

súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia dňa
19.11.2019 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k
verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline.

24. Primárne krajský súd uvádza, že rozsudok okresného súdu posudzoval v rozsahu a v medziach

odvolacích dôvodov žalobcu, obsiahnutých v odvolaní za dôslednej aplikácie ust. § 379, § 380
ods. 1 CSP. Pri posudzovaní odvolacích dôvodov žalobcu krajský súd vychádzal zo skutkového stavu
zisteného súdom prvej inštancie, ktorým bol viazaný za aplikácie ust. § 383 CSP.

25. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, ako aj, že
rozsudok je nepresvedčivý, nezrozumiteľný, a tým nepreskúmateľný, javiaci znaky arbitrárnosti. Tým,

že rozsudok súdu prvej inštancie nebol riadne odôvodnený, došlo k porušeniu práva žalovaného na
spravodlivý súdny proces. Vo vzťahu k týmto odvolacím dôvodom žalovaného krajský súd uvádza,
že neboli relevantné. Rozsudok okresného súdu nie je arbitrárny, nie je ani nezrozumiteľný a je
dostatočne odôvodnený, pretože okresný súd vyjadril skutkové zistenia, závery a tieto aj správnym
spôsobom zhodnotil. Vo všeobecnosti krajský súd uvádza, že podstatou práva na spravodlivý súdny

proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v
konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou
súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov
Slovenskej republiky. Procesný postup súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal rozhodnutiu vo veci
samej, bol postupom, ktorým žalovanému ako sporovej strane nebola znemožnená realizácia jemu

patriacich procesných oprávnení a nebola ani marená možnosť žalovanému ako sporovej strane jej
aktívnej účasti na konaní, čo vyplýva z priebehu postupu konania pred súdom prvej inštancie. Realizácia
procesných oprávnení sa sporovej strane neznemožňuje právnym posúdením. Je potrebné zdôrazniť,
že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa
všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným

výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo
vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, I. ÚS 97/97, II. ÚS 3/97 a II.
ÚS 251/03). Vzhľadom k rozsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu bolo zrejmé,
že procesné oprávnenie žalovaného na využitie všetkých prostriedkov procesnej obrany ako sporovej

strane, nebolo popreté. Je však potrebné poukázať na pozíciu súdu, do výlučnej právomoci ktorého
patrí posúdenie, akým spôsobom tieto prostriedky obrany vyhodnotí. Krajský súd ďalej uvádza, že podľa
obsahu a náležitostí odôvodnenia rozsudku okresného súdu nevyplýva argument použitý žalovaným v
odvolaní o nedostatku odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu. Rozhodnutie okresného
súdu má atribúty odôvodnenia vyžadované procesno-právnym predpisom, a to Civilným sporovým

poriadkom. Nedostatok odôvodnenia rozsudku okresného súdu by zakladal jeho nepreskúmateľnosť
len v tom prípade, ak by písomné vyhotovenie rozhodnutia neobsahovalo zásadné vysvetlenie dôvodov
podstatných pre rozhodnutie okresného súdu. V odôvodnení napadnutého rozsudku však súd prvej
inštancieuviedolskutkovézhodnotenia,zktorýchvyvodilsvojeprávnezávery,pretorozsudokokresného
súdu bol rozsudkom s dostatočným, riadnym odôvodnením, a tým spôsobilým na posudzovanie v rámci

vyvolaného odvolacieho konania. Skutočnosť, že sporová strana má na vec odlišný názor a rozhodnutie
okresného súdu nie je odôvodnené podľa jej predstáv, nie je dostačujúcou pre relevantnosť odvolacích
dôvodov. Účelom a zmyslom odvolacieho konania, za aplikácie ust. § 387 ods. 3 druhá veta CSP je,
aby sa odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia vysporiadal s podstatnými tvrdeniami uvedenými
v odvolaní.

26. Základným odvolacím dôvodom bola námietka žalovaného, že okresný súd vec nesprávne právne
posúdil, pretože pohľadávka žalobcu vznikla pred vyhlásením konkurzu, teda nespĺňa časové a ani
vecné kritérium pohľadávky proti podstate.

27. Pri posúdení odvolacieho dôvodu žalovaného bolo potrebné tak, ako uviedol okresný súd, vychádzať
z platnej právnej úpravy k 05.01.2018, a to tak u zákona č. 7/2005 Z.z., ako aj u zákona č. 461/2003
Z.z., keďže účinky vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka GDM - Slovakia, s.r.o., so sídlom Družstevná
5, 031 82 Liptovský Mikuláš, IČO: 36 379 263, nastali zverejnením uznesenia Okresného súdu Žilinazo dňa 27.12.2017, sp. zn. 1K/14/2017, v Obchodnom vestníku č. OV2018/3 zo dňa 4.1.2018 dňom
05.01.2018 v zmysle ust. § 199 ods. 9 zákona č. 7/2005 Z.z..

28. Bolo zrejmé, že pohľadávka žalobcu sa týkala poistného na sociálne poistenie za obdobie mesiaca
december 2017.

29. Podľa ust. § 87 ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len ,,zákon č.
7/2005 Z.z.“) pohľadávky proti podstate sú pohľadávky proti všeobecnej podstate a pohľadávky proti

oddelenej podstate.

30. Podľa ust. § 87 ods. 2 písm. i), k) zákona č. 7/2005 Z.z. pohľadávky proti všeobecnej podstate sú
a uspokojujú sa zo všeobecnej podstaty v tomto poradí:
i) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové

sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia s prevádzkovaním podniku počas konkurzu,
k) pohľadávky na daniach, poplatkoch, clách, poistnom na zdravotné poistenie, poistnom na sociálne
poistenie, príspevkoch na starobné dôchodkové sporenie a príspevkoch na doplnkové dôchodkové
sporenie, ktoré vznikli po vyhlásení konkurzu, ak súvisia so správou a speňažovaním majetku.

31. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z.z.“),
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na
príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak
tento zákon neustanovuje inak.

32. Podľa ust. § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. za zamestnanca odvádza poistné na nemocenské
poistenie, poistné na dôchodkové poistenie a poistné na poistenie v nezamestnanosti zamestnávateľ.
Zamestnávateľ vykoná zrážku poistného na nemocenské poistenie, poistného na dôchodkové poistenie
a poistného na poistenie v nezamestnanosti, ktoré je povinný platiť zamestnanec.

33. Podľa § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v
Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zaplatením odplaty
za postúpenie pohľadávky na poistnom postúpenej podľa § 149 sa podmienka zaplatenia poistného
považuje na účely nároku na dávku za splnenú.

34. Podľa § 143 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné
v deň určený na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Ak je výplata týchto
príjmov pre jednotlivé organizačné útvary zamestnávateľa rozložená na rôzne dni, poistné je splatné v
deň poslednej výplaty príjmov zúčtovaných za príslušný kalendárny mesiac. Ak nie je taký deň určený,

poistné je splatné v posledný deň kalendárneho mesiaca nasledujúceho po mesiaci, za ktorý sa platí
poistné. Ak deň splatnosti poistného pripadne na sobotu a na deň pracovného pokoja, poistné je splatné
v najbližší nasledujúci pracovný deň.

35. Podstatným pre daný sporový prípad bolo zodpovedanie, či pohľadávka dlžného poistného na

sociálne poistenie za obdobie mesiaca december 2017 je pohľadávkou proti podstate v zmysle vyššie
citovaného ust. § 87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z., to znamená, či išlo o pohľadávku, ktorá vznikla
až po vyhlásení konkurzu, t.j. po 05.01.2018. Krajský súd sa v tomto smere stotožňuje s vyvodeným
záverom okresného súdu, že pohľadávka poistného na sociálne poistenie za obdobie december 2017
je pohľadávkou proti podstate. K záveru krajského súdu, ktorý sa zhoduje so záverom okresného súdu,

že išlo o pohľadávku proti podstate, ktorá vznikla po vyhlásení konkurzu, považoval krajský súd za
potrebné poukázať nielen na prevažujúcu rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov v tejto otázke,
napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžso 5/2011, sp. zn. 7Sžso/81/2011, Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 41CoKR/20/2014, Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoKR/7/2018, Krajského
súdu v Trnave sp. zn. 23 CoKR/14/2014, primerane NS SR R 5/2016, ale aj na právnu úpravu zákona č.

461/2003 Z.z. v účinnom znení. Pokiaľ aj právna úprava zákona č. 461/2003 Z.z. v piatom diely upravuje
vznik a zánik sociálneho poistenia v § 20 až v § 25, tak ide o vznik uvedeného vzťahu, až z ktorého vzniká
poistné ako pohľadávka. To znamená, najskôr je zákonnou úpravou vyjadrený vznik vzťahu, z ktorého je
potrebné ustáliť, kedy poistné nadobúda charakter pohľadávky, čo korešponduje aj ustanoveniu § 148ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pod ktorým ustanovením § 148 je označenie „pohľadávky“. Práve ust. §
87 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. vyjadruje, že musí ísť o pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu,
aby išlo o pohľadávku proti podstate.

36. Pokiaľ žalovaný argumentoval poukazom na úpravu v ust. § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. s tým, že pohľadávka vzniká už v predchádzajúcom mesiaci, len jej úhrada sa realizuje s
jednomesačným odstupom, teda, ak je žalobcom uplatnená pohľadávka, pohľadávkou, ktorá vznikla
z titulu neuhradeného poistného za mesiac december 2017, vznikla najneskôr dňa 01.01.2018, t.j.

pred vyhlásením konkurzu, tak odvolací súd poukazuje na to, že je potrebné rozlišovať vznik a zánik
povinného sociálneho poistenia ako právneho vzťahu medzi poisteným - fyzickou osobou, v danom
prípade zamestnancom a poisťovňou a právneho vzťahu medzi platiteľom poistného a poisťovňou,
pričom platiteľom poistného je jednak zamestnávateľ zamestnanca, ako aj samotný zamestnanec. V
zmysle § 141 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. za zamestnanca však odvádza poistné zamestnávateľ,
ktorý aj vykonáva zo mzdy zamestnanca zákonom predpísané zrážky na jednotlivé zákonom stanovené

druhypoistenia,akjeichzamestnanecpovinnýplatiť.Povinnosťzamestnávateľaplatiťpoistnéastanoviť
jeho výšku a odviesť poistné za zamestnanca je povinnosťou, ktorá sa viaže nielen na existenciu
vzniku a zániku samotného pracovného pomeru, ale na okolnosti podmieňujúce vznik nároku na mzdu,
jej výšku a osobný status zamestnanca, ako platiteľa poistného. Poistné je zamestnávateľ povinný
odviesť v sumách uvedených vo výkaze poistného, ktorý je súhrnom všetkých odvodov poistného

zaťažujúcich mzdy všetkých zamestnancov (jednotlivo i v súhrne), za príslušné mesačné obdobie v
lehotách stanovených zákonom. Poistné, ktoré platí a odvádza zamestnávateľ, je splatné v deň určený
na výplatu príjmov, ktoré sú vymeriavacím základom zamestnanca. Podľa § 142 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z.z. poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici za kalendárny mesiac
pozadu, ak tento zákon neustanovuje inak. Zamestnávateľ sa tak nemôže stať dlžníkom poisťovne skôr,

než mu vznikne povinnosť zaplatiť a odviesť poistné, teda skôr, než sa na základe mesačných výkazov
o vyplatených mzdách a výkazoch poistného nestane zrejmým, za ktorého zamestnanca, v akej výške
je zamestnávateľ povinný platiť a odviesť jednotlivé druhy poistného.

37. Odvolací súd poukazuje na to, že vo vzťahu poisťovňa - zamestnávateľ nie je záväzkový vzťah

dlžníka a veriteľa, ale ide o vzťah verejnoprávny, založený na zákonnom oprávnení Sociálnej poisťovne
na poistné a zákonnej povinnosti zamestnávateľa poistné zaplatiť a odviesť. Ak je pohľadávka
charakterizovaná ako právo veriteľa požadovať od dlžníka určitú majetkovú hodnotu, vznik a zánik
pohľadávky poisťovne voči zamestnávateľovi je preto možné posudzovať len na základe ustanovení
zákona č. 461/2003 Z.z., a to tých, ktoré zamestnávateľovi ukladajú povinnosť platiť (zaplatiť) a odviesť

poistné v zákonom stanovenom čase a výške.

38. Je nepochybné, že výslovne, t.j. expressis verbis zákon č. 461/2003 Z.z. moment vzniku pohľadávky
na zaplatenie poistného na sociálne poistenie neupravuje, keďže z ust. § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z. vyplýva, kedy sa platí poistné, t.j. za kalendárny mesiac pozadu a z ust. § 143 ods. 2 zákona č.

461/2003 Z.z. vyplýva terminológia splatnosti poistného, v dôsledku čoho moment vzniku pohľadávky
a moment splatnosti tejto pohľadávky, ktorá sa platí jednorázovo za uplynulý mesiac, je totožný (§
142 a § 143 zákona o sociálnom poistení). Z týchto dôvodov pohľadávku nie je možné prihlásiť skôr,
ako pohľadávka vznikla. Žalobca sa nepochybne o výške poistného na sociálne poistenie dozvedel až
na základe predloženého mesačného výkazu zamestnávateľa, po predložení ktorého mohol predpísať

poistné na konkrétnu sumu a túto si aj uplatniť, nakoľko až na základe predloženého mesačného výkazu
mážalobcaprávoodplatiteľapoistnéhožiadaťkonkrétneplnenie.Uvedenéskutočnostitedaodôvodňujú
stanovenie vzniku pohľadávky na poistnom na majetok úpadcu. V predmetnej veci bol na majetok
úpadcu vyhlásený konkurz dňa 05.01.2018, pričom mesačný výkaz dlžného poistného a príspevkov
bol úpadcom ako zamestnávateľom predložený poisťovni až po vyhlásení konkurzu dňa 28.01.2018

(následne predložený opravný výkaz), teda bolo možné dospieť k záveru, že v danom prípade sa jedná
o pohľadávku proti podstate, tak ako uzavrel okresný súd. V danom prípade oprávnenie poisťovne
požadovať poistné ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu za konkrétny kalendárny mesiac, v danom
prípade za mesiac december 2017, nemohlo vzniknúť v decembri 2017, ak predložený výkaz sa viazal k
poslednému dňu nasledujúceho kalendárneho mesiaca, pričom naviac zo žiadneho ustanovenia zákona

nevyplýva oprávnenie poisťovne vyžadovať výkazy k vyčísleniu poistného mimo dátumu určeného na
výplatu mesačnej mzdy. V tejto súvislosti sa poukazuje i na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 4Sžso/5/2011 zo dňa 28. júna 2012, z ktorého vyplýva, že ...„Oprávnenie poisťovne
požadovať poistné (uplatniť pohľadávku), ako určitú konkrétnu majetkovú hodnotu, za mesiac február2010, nemôže vzniknúť vo februári 2010 v spojení aj s ustanovením § 142 ods. 1 zákona č. 461/2003
Z.z....“, čo dodáva krajský súd, ak poistné sa platí na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici
za kalendárny mesiac pozadu. Z rozhodnutia Krajského súdu v Trenčíne sp. zn. 8CoKR/20/2012 zo

dňa 23.10.2013 vyplýva záver, že ...„Dlžné poistné na sociálne poistenie môže nadobudnúť charakter
pohľadávky žalobcu, to znamená právo na poistné deň po jeho splatnosti v zmysle § 143 ods. 2
zákona č. 461/2003 Z.z... Odvolací súd súhlasí s argumentáciou súdu prvej inštancie, že predmetná
pohľadávka súvisí s prevádzkovaním podniku počas konkurzu, ku ktorej dodáva, že pojem ,,ak súvisia
s prevádzkovaním podniku počas konkurzu“ je potrebné vykladať v zmysle definície podniku uvedenej

v ust. § 5 Obchodného zákonníka, s tým, že ak správca neuskutočnil relevantné úkony smerujúce
k ukončeniu podnikateľskej činnosti úpadcu, dochádza k prevádzkovaniu podniku počas konkurzu
(primerane NS SR sp. sn. 3 Obdo/9/2017).

39. K poukazu žalovaného na neaplikáciu ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. okresným súdom
krajský súd uvádza, že ust. § 120 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z.z. je systematicky zaradené v rámci úpravy

reštrukturalizačnéhokonaniaavymedzuje,ktorépohľadávky,tzv.prednostnépohľadávkysaneuplatňujú
v reštrukturalizácii prihláškou, nepôsobia na ne účinky začatia reštrukturalizačného konania a ani sa
nezahŕňajú do reštrukturalizačného plánu, ibaže by s tým ich veritelia súhlasili, preto ohľadne nich je
možné viesť exekúciu. V danom prípade však je potrebné rozlišovať účel a zmysel reštrukturalizačného
konania, ktorým je ekonomická záchrana dlžníka, t.j. riešenie existujúceho alebo hroziaceho úpadku a

konania konkurzného, v ktorom sa speňažuje majetok dlžníka a zo získaného výťažku sa uspokojujú
pohľadávky veriteľov, a preto predmetná námietka nebola namieste.

40.Odvolacísúduvádza,ževsúladesprincípomprávnejistotypoukazujenaprevládajúcurozhodovaciu
prax Najvyššieho súdu SR a odvolacích súdov pri posudzovaní totožného nároku, aký bol v predmetnej

veci, v súlade s ktorou rozhodol aj súd prvej inštancie, a preto napadnutý rozsudok bol potvrdený ako
vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1 CSP.

41. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči

žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov
konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie
a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred
súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.