Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 23. marec 2018

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 27C/15/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3116201041
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Boris Vittek

ECLI: ECLI:SK:OSTN:2018:3116201041.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín sudcom Mgr. Borisom Vittekom v spore žalobcu M. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom G.

č. XXX, zast. Advokátska kancelária, JUDr. Ondrej Polák, s.r.o. so sídlom Železničná 90/12, Považská
Bystrica, IČO 47 248 432 proti žalovanej Slovenská republika, za ktorú koná Generálna prokuratúra
Slovenskej republiky so sídlom Štúrova 2, Bratislava, IČO 00166481 o náhradu škody takto

r o z h o d o l :

Súd konanie v časti o zaplatenie 8,50% úroku z omeškania zo sumy 14 830,11 € od 01.12.2015 do
zaplatenia z a s t a v u j e .

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi titulom náhrady nemajetkovej ujmy sumu 3 000 € a titulom

náhrady škody sumu 1 618,09 €, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti s a žaloba z a m i e t a.

Žalobcovi s a p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v hodnote 60%, o ktorej
výške rozhodne súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 22.01.2016 domáhal, aby súd uložil žalovanej povinnosť
zaplatiť mu sumu 14 830,11 € s 8,50% úrokom z omeškania ročne od 01.12.2015 do zaplatenia a

náhradu trov konania. Suma 14 830,11 € pozostávala z nemajetkovej ujmy v sume 13 000 € a z trov
obhajoby v sume 1 830,11 €.

2. Uviedol, že uznesením ČVS ORP: 326/OEK-TN-2009 zo dňa 03.03.2009 bol stíhaný ako obvinený
pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorý mal spáchať tým, že sa M. vyhrážal,
že mu vyhodí auto do vetra, vypichne mu oči, a že ho zlikviduje ak neuhradí faktúru p. B. a bude to jeho
koniec, a že chce mať prachy na účte, lebo sa bude mať popiči. Proti tomuto uzneseniu podal sťažnosť,

v ktorej poprel vinu zo zločinu. Sťažnosť bola zamietnutá uznesením sp. zn. 1Pv 234/2009-9 zo dňa
24.03.2009. Podrobil sa mnohým úkonom vyšetrovania a nakoniec dňa 25.01.2010 podala Okresná
prokuratúra Trenčín na Okresný súd Trenčín obžalobu. Okresný súd Trenčín vydal 03.06.2011 trestný
rozkaz 2T/11/2010, ktorým bol uznaný vinný zo zločinu vydierania a bol mu uložený trest odňatia slobody
na dva roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu dva roky. Voči trestnému rozkazu podal
odpor a Okresný súd Trenčín dňa 23.11.2012 vyhlásil rozsudok, ktorým ho spod obžaloby oslobodil
podľa § 285 písm. c) Trestného poriadku. Voči rozsudku podal prokurátor odvolanie, načo Krajský súd v

Trenčíne uznesením vyhláseným na verejnom zasadnutí odvolanie prokurátora zamietol. Nezákonným
rozhodnutím bolo v jeho prípade uznesenie o jeho trestnom stíhaní zo dňa 03.03.2009, voči ktorému
podal riadny opravný prostriedok a uvedené uznesenie bolo v konečnom dôsledku vyvrátené, nakoľko
bol právoplatne v trestnom konaní oslobodený.3. Na základe týchto skutočností si uplatnil trovy obhajoby, ktoré musel zaplatiť svojmu obhajcovi N..
B. C., v celkovej výške 1 830,11 €, ktoré špecifikoval v priloženej listine a z ktorých ku dňu spísania

žalobného návrhu uhradil sumu 740 €. Ku dňu spísania žalobného návrhu si celý záväzok voči obhajcovi
nesplnil, nakoľko nemal naň peniaze.

4.Zároveňsadomáhalnemajetkovejujmyvsume13000€,ktorúdovodiltým,žesamotnékonštatovanie
porušenia práva, nie je v jeho prípade dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu, ktorá mu vznikla

v súvislosti s trestným stíhaním. V minulosti nebol odsúdený, nebol trestne stíhaný a ani sa nedopustil
žiadneho protispoločenského konania. Mal dobrú povesť a spoločnosť ho vnímala ako poctivého a
čestného človeka. V čase zahájenia trestného stíhania mal 20 rokov, chcel si nájsť partnerku oženiť
sa a mať deti. Mal zamestnanie a hľadal perspektívu pre profesionálne uplatnenie do budúcna.
Vzniknutú ujmu pokladá za závažnú. Od okamihu predvedenia na políciu a vznesenia obvinenia až
do právoplatného skončenia trestnej veci bol v neustálom napätí, strese, neistote a strachu. Trestné

stíhanie trvalo takmer päť rokov, čo pokladá vzhľadom na okolnosti prípadu za neprimerane dlhú
dobu. Musel čeliť pochybnostiam zo strany vlastnej rodiny, kolegov a nadriadených v zamestnaní a
zo strany spoluobčanov v obci. Bol obvinený pre zločin vydierania, ktorý spoločnosť a bezprostredné
okolie mimoriadne odsudzuje a zavrhuje. Pokiaľ nebol právoplatne oslobodený okolie ho považovalo
za potencionálneho zločinca a správalo sa k nemu nedôverčivo. Dokonca ani samotné oslobodenie

nezmylo jeho vinu a niektorý ľudia vyslovujú o ňom pochybnosti v tom smere, že boh vie ako to v
skutočnosti bolo. Pod tlakom trestného stíhania bol neustále v strese a napätí. Pracoval ako robotník
na cestách na vodorovnom značení ciest. Ide o prácu, ktorá vyžaduje maximálne sústredenie, aby sa
nedopustil pri nej chyby, a ktorá sa vykonáva na verejných cestách za plnej premávky. Jeho zlyhanie by
malo vážne následky. Práve v období trestného stíhania sa oženil a narodilo sa mu dieťa. Rodina jeho

manželky mala veľkú pochybnosť a mal s tým aj dosť trápenie. Skutočnosť trestného stíhania sužovala
jeho manželku a najbližšiu rodinu, kde bola stiesnená atmosféra. Počas trestného stíhania sa musel,
mnohokrát dostaviť a cestovať na výsluch k orgánom činných v trestnom konaní. Vynechával pracovné
zmeny, tratil na zárobku mal cestovne a ďalšie výdavky, ktoré nedali konkrétne vyčísliť ani uplatniť.

5. Uviedol, že nárok uplatnil dňa 05.05.2015 žiadosťou, ktorú adresoval Slovenskej republike -
Ministerstvu spravodlivosti SR, ktorá ju postúpila podaním zo dňa 20.05.2015 na generálnu prokuratúru,
ktorá ju postúpila naspäť na Ministerstvo spravodlivosti, pričom preposielanie medzi týmito orgánmi
pokračovalo aj ďalšími prípismi. Výsledok predbežného prerokovania bol taký , že žalovaná sa jeho
žiadosťou vecne nezaoberala a neuhradila mu žiadnu sumu.

6. Žalobca označil nasledovné dôkazy - listiny: špecifikáciu trov obhajoby, kópiu technického preukazu a
kópiu benzínových bločkov, príjmové pokladničné doklady, list Ministerstva spravodlivosti z 20.05.2016,
z 05.06.2015, z 02.07.2015, list generálnej prokuratúry -z 01.06.2016, z 22.06.2015, žiadosť o náhradu
škody, spis Okresného súd Trenčín č.k. 2T/11/2010, výsluch N., poštový poukaz, potvrdenie o transakcii.

7. Žalovaná uviedla, že výsledky prípravného konania jednoznačne odôvodňovali postavenie žalobcu
pred súd, čo je podporené aj tým, ž súd obžalobu prijal, neodmietol ju ako nezákonnú a ani trestné
stíhanie nezastavil a z toho je zrejmé, že všetky úkony v prípravnom konaní boli vykonané v súlade s
právnymi predpismi. Navyše žalobca sa v prípravnom konaní doznal, že počas troch telefonátov, ktoré

mal s M. U. mu vulgárne nadával a uviedol, že ak to neuhradí bude to jeho koniec. Vzhľadom k jeho zlosti
sa nevedel vyjadriť, či sa mu vyhrážal vyhodením auta do vzduchu prípadne jeho zabitím. Telefonáty
boli potvrdené svedeckými výpoveďami. Žalobca svoje konanie oľutoval a M. U. sa ospravedlnil.
Až následným dokazovaním bol žalobca oslobodený, nakoľko nebolo dokázané, že skutok spáchal
obžalovaný.

8. Konštrukcia žalobcu, že ide o nezákonné uznesenie vyšetrovateľa o vznesení obvinenia neobstojí,
nakoľko ide o zákonný postup upravený trestným poriadkom, pričom v trestnom konaní boli už v čase
jeho začatia zabezpečené dôkazy, ktoré žalobcu zo spáchania skutku usvedčovali ako aj tie, ktoré ho
z neho vyviňovali. Vzhľadom na oslobodenie nemožno automaticky považovať uznesenie o vznesení

obvinenia za nezákonné, nakoľko to nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. Tento
zákon z tohto dôvodu nepriznáva uzneseniu o vznesení obvinenia status nezákonného rozhodnutia.
Uznesenie o vznesení obvinenia nepredpokladá istotu, že skutok sa stal, a že ho spáchal obvinený, a
že je trestným činom. Pravdepodobnosť spáchania skutku bola preukázaná už v čase začatia trestnéhostíhania, v čase zamietnutia sťažnosti ako i v čase podania obžaloby. V danej veci nie je splnený už
jeden z troch predpokladov náhrady škody, a to podmienka nezákonného rozhodnutia či nesprávneho
úradného postupu. Trestné stíhanie bolo vedené legitímne, pričom štátu nemožno uprieť legitímny

záujem na vedení trestného stíhania proti konkrétnej osobe, ak je tu dôvodné podozrenie zo spáchanie
trestného činu. Názor, že oslobodenie obžalovaného spod obžaloby automaticky má za následok
nezákonnosť uznesenia o vznesení obvinenia bol prelomený nálezom Ústavného súdu sp. zn. II. ÚS
163/2013-50.

9. Pokiaľ ide o náhradu nemajetkovej ujmy, nie je ničím preukázaná príčinná súvislosť medzi vydanými
rozhodnutiami a zhoršením jeho sociálnych väzieb v osobnom a rodinnom živote. Uvedené subjektívne
pocity sú na preukázanie nároku absolútne nepostačujúce a irelevantné. Žalobca ničím konkrétnym
nepreukázal, že sa zhoršil jeho zdravotný stav. Ani zo súvisiacich oslobodzujúcich rozhodnutí nevyplýva,
že by oba súdy vytkli prokuratúre nedostatočný a nezákonný dozor v rámci prípravného konania
či spochybnili zákonnosť a dôvodnosť podanej žaloby. Orgány prokuratúry nedisponujú oprávnením

rozhodnúť o nevine obžalovaného, na rozdiel od súdu, a to v prípade, ak nie sú schopné dostatočne
ustáliť vinu obžalovaného na trestnom čine obsiahnutom v obžalobe prokurátora.

10. Žalovaná ako dôkazy označila výsluch žalobcu a oboznámenie trestného spisu sp. zn. 2T/11/2011.

11. Na pojednávaní dňa 23.02.2018 zobral žalobca žalobu v časti, ktorou sa domáhal úroku z omeškania
späť.

12. Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež "CSP"), ak je žaloba vzatá späť sčasti,
súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci

samej.

13. Žalobca zobral žalobu v časti o zaplatenie 8,50% úrokov z omeškania zo sumy 14 830,11 € od
01.12.2015 do zaplatenia späť, preto súd konanie v tejto časti zastavil.

14. Súd vykonal dokazovanie špecifikáciou trov obhajoby, kópiou technického preukazu a kópiami
benzínových bločkov, príjmovými pokladničnými dokladmi, listom Ministerstva spravodlivosti z
20.05.2016, z 05.06.2015, z 02.07.2015, listom generálnej prokuratúry -z 01.06.2016, z 22.06.2015,
žiadosťou o náhradu škody, spisom Okresného súd Trenčín č.k. 2T/11/2010, výsluchom žalobcu, N. F.,
I. F., D. B., poštovým poukaz, potvrdenie o transakcii, pričom výsluch svedka Z. B. nevykonal, nakoľko

žalobca tento návrh zobral späť a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

15. Zo zápisnice o trestnom oznámení podaného M. U. zo dňa 27.02.2009 s dodatkom zo dňa
02.03.2009 vyplýva, že M. U. podal trestné oznámenie nakoľko, dňa 27.02.2009 obdržal telefonát z
utajeného čísla, ktorým mu volajúci oznámil, že či mu ešte nevyletelo auto do vzduchu, že mu vypichne

oči, a že pokiaľ nezaplatí faktúru p. B. tak bude posledný koho v živote uvidí a že sa nedožije rána. Ďalší
telefonát mal dňa 02.03.2009, ktorým mu oznámil, že ak neuhradí faktúru tak, že sa nedožije rána , že
mu vyhodí auto do vzduchu, vypichne mu oči, a že ho zlikviduje.

16. Uznesením ČVS:ORP-326/OEK-TN-2009 zo dňa 02.03.2209 bolo začaté trestné stíhanie pre zločin

vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, nakoľko neznáma osoba sa mala M. U. vyhrážať
telefonicky tým, že mu vyletí auto do vzduchu a vypichne mu oči ak nezaplatí p. B. a že bude posledný
koho uvidí a že sa neodžije rána a že sa má do hodiny spojiť s p. B. a vyplatiť mu peniaze, a že pokiaľ
tak neurobí do rána, že ho zlikviduje. A že nestotožnená osoba sa opätovne vyhrážala M. U., že mu
vyhodí auto do vzduchu a že mu vypichne oči a zlikviduje ho, ak neuhradí faktúru a bude to jeho koniec

a že chce mať peniaze na účte do 24 hodín, lebo sa bude mať popiči.

17. Uznesením ČVS:ORP-326/OEK-TN-2009 Jv zo dňa 03.03.2009 bolo vznesené obvinenie voči
žalobcovi pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že
dňa 02.03.2009 okolo 11.00 sa počas troch telefonátov vyhrážal M. U., že mu vyhodí auto do vetra, že

mu vypichne oči, a že ho zlikviduje, ak neuhradí faktúru p. B. a bude to jeho koniec a že chce mať prachy
do 24 hodín na účte, lebo sa bude mať popiči.18. Voči uvedenému uzneseniu podal žalobca sťažnosť zo dňa 06.03.2009, kde poprel spácha zločinu
dávaného mu za vinu, poprel že by sa mu vyhrážal alebo ho vydieral, ktorá bola uznesením č.k. 2Pv
234/2009 zo dňa 24.03.2009 zamietnutá, nakoľko nebola dôvodná. Žalobca si v predmetnej trestnej

veci zvolil obhajcu JUDr. B. C., čo dokladá plnomocenstvo zo dňa 06.03.2009.

19. Uznesením ČVS:ORP-326/OEK-TN-2009 Jv zo dňa 29.06.2209 bolo vznesené obvinenie voči Z.
B. pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že dňa
27.02.2009 sa počas dvoch telefonátov vyhrážal M. U., že mu vyletí auto do vzduchu, že mu vypichne

oči, ak nezaplatí p. B., ktorému dlhuje peniaze, a že bude posledný koho v živote uvidí, a že nedožije
rána, ako aj že sa má do hodiny spojiť s p. B. a vyplatiť mu peniaze, a ak tak neurobí bude sa mať popiči.

XX. Z. B. si v predmetnej trestnej veci zvolil obhajcu N.. B. C., čo dokladá plnomocenstvo zo dňa
06.07.2009. Z oznámenia o prevzatí obhajoby vyplýva, že Z. B. dňa 01.04.2010 vypovedal N.. B. C. plnú
moc a ustanovil si za obhajcu N.. N. Y., čo dňa 08.04.2010 oznámil súdu takisto N.. B. C..

21. Zo zápisnice o výsluchu žalobcu ako obvineného zo dňa 03.03.2009 na útvare Policajného zboru
v Dubnici nad Váhom vyplynulo, že žalobca bol jedenkrát súdne trestaný pre prečin marenia výkonu
úradného rozhodnutia a jeho čistý príjem bol 14 000,-Sk. Vo vzťahu ku skutku, pre ktorý bolo vznesené
obvinenie žalobca uviedol, že celá vec sa stala tak ako bola uvedená v uznesení o jeho trestnom stíhaní

až na drobné zmeny. K tomu trestnému činu priznáva, vzhľadom na to, že jeho zamestnávateľovi p. B.
nebola vyplatená faktúra jeho objednávateľom bol nahnevaný a dňa 02.03.2009 zavolal M. U. a uviedol
mu, že mu nadával, pričom uviedol, že ak neuhradí faktúru bude to jeho koniec, že sa bude mať popiči.
To, že mu vyhodí auto do vetra prípadne ho zabije si však nepamätal. Ak sa mu tak vyhrozil je mu to
veľmi ľúto.

22. Z odpisu registra trestov žalobcu vyplýva, že v roku 1999 bol odsúdený pre trestný čin Výtržníctva
a úmyselné ublíženie na zdraví- odsúdenie bolo zahladené, v roku 2003 bol odsúdený pre trestný čin
Marenie výkonu úradného rozhodnutia, nakoľko vykonával činnosť ktorá mu bola zakázaná - odsúdenie
bolo zahladené, v roku 2005 bol odsúdený pre výtržníctvo v spolupáchateľstva - odsúdenie bolo

zahladené. Počas trestného konania pre iné skutky nebol trestne stíhaný.

23. Zo správy mestskej polície Považská Bystrica zo dňa 12.03.2009 vyplýva, že žalobca nebol z ich
strany riešený za priestupky a ani neevidujú na neho žiadne oznámenia.

24. Zo správy Obvodného úradu Považská Bystrica zo dňa 12.03.2009 ako i zo dňa 21.12.2009 vyplýva,
že žalobca nimi nebol priestupkovo riešený.

25. Zo správy ÚPSVaR vyplýva, že žalobca bol od 21.01.2009 vedený v evidencii uchádzačov o
zamestnanie, pričom sa jedná o prvá evidenciu v predmetnom období, t.j. od 01.01.2008.

26. Zo potvrdenia ÚPSVaR vyplýva, že žalobca bol od 01.11.2007 poberateľom dávky v hmotnej núdzi.

27. Zo správy o povesti z obce Papradno vyplýva, že im rodinné či majetkové pomery žalobcu nie sú
známe. Obec so žalovaným neriešila žiadny spor.

28. Zo správy o povesti Mestského úradu považská Bystrica vyplýva, že žalobca bol riešený v roku 2004
za porušenie dopravného označenia.

29. Z podania Sociálnej poisťovne vyplýva, že žalovaný nepoberal dôchodkové dávky, dávky v

nezamestnanosti, úrazové dávky, a že bol prihlásený do registra poistencov od 15.11.2007 do
15.09.2009 u zamestnávateľa N. S..

30. Z trestného rozkazu č.k. 2T/11/2010-197 zo dňa 03.06.2011 vyplýva, že ním bol žalobca uznaný
za vinného zo skutku uvedeného v obžalobe pre trestný čin vydierania a bol odsúdený na trest odňatia

slobody v dĺžke 2 roky s podmienečným odkladom na 2 roky. Voči uvedenému trestnému rozkazu podal
obhajca žalobcu odpor.31. Žiadosťou o zmenu termínu hlavného pojednávania určeného na deň 23.05.2012 požiadal obhajca
žalobcu o zmenu termínu.

32. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 22.06.2012 vyplýva, že trvalo od 08.30 do 11.20 a
účastnil sa ho aj obhajca žalobcu.

33. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 19.09.2012 vyplýva, že trvalo od 10.30 do 12.30 a
účastnil sa ho aj obhajca žalobcu.

34. Žiadosťou o odročenie pojednávania zo dňa 15.10.2012 požiadal zástupca obžalovaného Z. B.
o odročenie pojednávania stanoveného na 24.10.2012, v dôsledku čoho bolo hlavné pojednávania
dňa 24.10.2012 odročené na 23.11.2012, pričom prítomný na odročenom pojednávaní bol aj zástupca
žalobcu N.. B. C..

35. Zo zápisnice z hlavného pojednávania zo dňa 23.11.2012 vyplýva, že trvalo od 11.00 do 14.00 a
účastnil sa ho aj obhajca žalobcu a bol na ňom vyhlásený oslobodzujúci rozsudok, voči ktorému podal
prokurátor odvolanie.

36. Z rozsudku č.k. 2T/11/2010-243 zo dňa 23.11.2012 vyplýva, že žalobca bol zo žalovaného

skutku oslobodený, nakoľko nebolo preukázané, že skutok spáchal obžalovaný. Žalobca na hlavnom
pojednávaní uviedol, že v rozčúlení telefonoval poškodenému, aby mu vyplatil peniaze, pričom mu dosť
vulgárne nadával do darebákov a aj škaredšie, ale vôbec sa mu nevyhrážal.

37. Verejné zasadnutie o odvolaní sa konalo dňa 19.11.2013 v Trenčíne od 11.30 do 12.10, pričom

odvolanie prokuratúra bolo zamietnuté. Zasadnutia sa účastnil aj obhajca žalobcu.

38. Z uznesenia č.k. 2To/36/2013-274 zo dňa 19.11.2013 bolo zamietnuté odvolanie prokurátora, pričom
odvolací súd uviedol, že nebolo preukázané, že sa obžalovaní dopustili skutku a uviedol, že v prípade
pochybností musí súd postupovať v prospech obžalovaného, pričom je nutné uviesť, že vzhľadom na

dôkaznú situáciu u obžalovaného F. dokonca pretrváva pochybnosť, či sa skutok (vyslovenie vyhrážok)
vôbec stal, čo by odôvodňovalo priaznivejší ustanovenie oslobodení. Výrok Okresného súdu Trenčín
však zmeniť nemohol, nakoľko odvolanie podal iba prokurátor.

39. V prípravnom konaní bol ďalej dňa 22.04.2009 vykonaný výsluch svedka I. trvajúci od 13.00 do 14.47

v S. O. N., ktorého sa účastnil obhajca žalobcu.

40. Dňa 20.05.2009 bol vykonaný výsluch svedka B. trvajúci od 13.55 do 14.20 v S. nad D., O. N.,
ktorého sa účastnil obhajca žalobcu.

41. Dňa 16.07.2009 bol vykonaný výsluch svedkyne F. trvajúci od 10.40 do 11.15 v S. nad D., O. N.,
ktorého sa účastnil obhajca žalobcu. Dňa 16.07.2009 bol vykonaný výsluch svedka B. trvajúci od 13.50
do 14.50 v S. nad D., O. N., ktorého sa účastnil obhajca žalobcu. Dňa 16.07.2009 bol vykonaný výsluch
svedka B. trvajúci od 13.50 do 14.50 v S. nad D., O. N., ktorého sa účastnil obhajca žalobcu. Dňa
16.07.2009 bol vykonaný výsluch obvineného trvajúci od 9.15 do 10.28 v S. nad D., O. N., ktorého sa

účastnil obhajca žalobcu.

42. Dňa 08.01.2010 bola vykonaná konfrontácia trvajúca od 08.30 do 8.50 v Dubnici nad Váhom, Ulica
Jesenského, ktorého sa účastnil obhajca žalobcu. Dňa 08.01.2010 bola vykonaná konfrontácia trvajúca
od 10.35 do 10.55 v Dubnici nad Váhom, Ulica Jesenského, ktorého sa účastnil obhajca žalobcu.

43. Dňa 12.01.2010 od 9.00 do 10.30. sa uskutočnilo preštudovanie spisu, ktorého bol prítomný obhajca
žalobcu.

44. Žalobca na výsluchu uviedol, že pracuje od 18 - 20 rokov svojho života, obvinenie ho v jeho

skromnom živote zbrzdilo a skomplikovalo. Rok pred ním riešil bývanie chcel si kúpiť byt. V období
stíhania mal svadbu v roku 2010 a narodil sa mu syn. Do vznesenia obvinenia pracoval ako robotník
na živnosť a v práci potom začali naňho inak pozerať. Po 4 mesiacoch od vznesenia obvinenia sa
zamestnalnaplnýúväzokvspoločnostiSATES,kderobildopravnéznačenia.Uviedol,žeživnosťukončila zamestnal sa preto, lebo to bola preňho väčšia istota, mal záujem si kúpiť byt a preto zamestnanie
prestavovalo väčšiu istotu, nakoľko ako aj z trestnej veci vyplynulo nebýval niekedy v živnosti vyplácaný.
Na hypotéku potreboval stabilný príjem i keď lepši príjem dosahoval na živnosť. K mesiacu november

2017 mal s priateľkou vzťah približne 13 rokov. V spoločnej domácnosti žijú spolu asi od roku 2010, keď
kúpil byt. Uviedol, že žil neustále trestným stíhaním, ale v práci žiadnu nehodu nespôsobil. V súkromnom
živote uviedol, že manželka bola počas trestného stíhania nervózna, ale nič proti nemu nevykonala,
nemohla sa sústrediť na vlastnú rodinu, nakoľko bola v neistote. Ľudia na dedine sa ho začali strániť,
čo pociťoval tak, že sa s ním nebavili. Uviedol, že mu hovorili, že je mafián a vydierač, ale bolo to tak,

že sto ľudí sto chutí, niektorí keď im povedal za aký skutok je stíhaný sa ho stránili, niektorí chápali. V
súvislosti s predchádzajúcimi odsúdeniami uviedol, že obec v ktorej býval reagovala na jeho odsúdenia
zle a ľudia sa ho stránili a cestu späť si k nemu nenašli. S terajšími susedmi má dobré vzťahy im sa to
vysvetliť dalo, ale v celej dedine budú natrvalo pochybnosti. Informáciu, že ho ľudia na dedine odsudzujú
má od známych, nakoľko ľudia na dedine si povedia všetko. Vo firme G. už ďalej nepracuje, nakoľko
dal výpoveď a išiel pracovať do Nemecka, kde pracuje ako stavbár na živnosť. Manželka sa s ním

nerozviedla, neodsťahovala sa a ani nepodala žiadosť o rozvod. Zdravotný stav má dobrý, ale v práci je
v strese. V práci sa zaňho, keďže obvinenie mu nerobilo dobré meno musel prihovoriť jeho svokor, ktorý
tam robil stavbyvedúceho inak by letel. Skutok nebol zverejnený v médiách ani v rozhlase, ale nakoľko
žije na dedine so 600 obyvateľmi, každý sa o všetkom dozvedel.

45. Svedok I. F., uviedol, že žalobca je jeho sused, bývajú v spoločnej novej bytovke. Uviedol, že v
dedine, kde žijú sa začali šíriť informácie, že sa niekomu vyhrážal a že vyzerá ako výpalník. Po tejto
informácii ho len pozdravil, pričom dovtedy mali kamarátske vzťahy chodili grilovať, následne sa mu
vyhýbal. Odbehol preč alebo odišiel. Informácie o žalobcom oslobodení zo skutku uviedol, že už má o
ňom svoju víziu. Po oslobodení s ním žalobca komunikoval snažil sa o to, ale s takým človekom, nechce

nič mať. Z manželkou žalobcu má klasicky vzťah. O jeho predchádzajúcich stíhaniach nemal informácie.
Informáciu o jeho trestnom stíhaní získal tak, že sa začala šíriť po dedine a aj na hasičskej súťaži k
ním pristúpil jeden pán, že či, že v bytovke majú kriminálnika. Uviedol, že z bytu chodili hádky, avšak
nevie o čom sa žalobca s manželkou hádali. V súčasnosti sa ľudia z bytovky zo žalobcom už aj sem
tam porozprávajú.

46. Manželka žalobu uviedla, že sa zosobášili s manželom 11.09.2010 a dieťa sa im narodilo 14.02.2011.
Uviedla, že v čase trestného stíhania sa brali z dôvodu, že otehotnela. Bola na pochybách či skutok
je pravdivý alebo nie. Vzťahy s manželom mali napäté. Okolie aj ona sama manžela spochybňovali,
nakoniec je rada, že je oslobodený, lebo nevie, čo by robila s dieťaťom, ak by bol odsúdený. Vzťah sa

manželom majú od roku 2005-2006, bývali vedľa seba na sídlisku v Považskej Bystrici. Príčiny hádok
uviedla, že manžel bol nervózny, nakoľko bol trestne stíhaný. Informáciu o predchádzajúcich trestných
stíhaniach manžela nemala. Rodina, keď zistila, že manžel je trestne stíhaný, sa jej pýtali, či si ho chce
vziať a aj okolie kde bývajú, ju začalo len zdraviť a už sa ani neporozprávali ako predtým. Do začatia
trestného stíhania mala manžel dobrú povesť. Ďalej uviedla, že si myslí, že by si skôr manžela nevzala,

ak by nečakali dieťa. Po oslobodení manžela bola svedkyňa šťastná a vzťahy sa skľudnili. Uviedla, že
novú prácu manželovi vybavil otec svedkyne. O trestnom stíhaní manželka vedela od počiatku. Uviedla,
že sa snažila veriť v nevinu manžela, aj keď samozrejme to nebolo 100%, nakoľko pochybnosti vždy
boli. Aj pred trestným stíhaním sa hádali, avšak nie tak často, na manželovi bolo vidieť, že je nervózny.
So žalobcom bývajú od roku 2009, kedy sa nasťahovali do bytovky v Stupnom bolo to na jeseň 2009,

dovtedy spolu nebývali. Počas trestného stíhania sa so susedmi maximálne pozdravili. V súčasnosti
vzťahy so susedmi aj s pánom F. svedkyňa označila za dobré. Uviedla, že s manželom sa susedia už
rozprávajú aj spolu grilujú - približne 2 roky.

47. Svedok D. B., brat manželky žalobcu uviedol, že v čase začatia trestného stíhania pracoval

so žalobcom ako živnostník. Uviedol, že trestné stíhanie bol pre žalobcu a jeho rodinu veľký šok.
Predvolávali ich na vyšetrovanie a posudzovali ich ako nejakých vrahov. Uviedol, že v práci sa ani teraz
žalobca nesústredí robí hlúposti, ktoré by normálne nerobil. Keď sa s ním dá od reči uvádza, že ho
trápi trestné stíhanie. Uviedol, že v medzi žalobcom a jeho sestrou boli témy, či je rozumné uzatvárať
manželstvo, nakoľko hrozilo možné odsúdenie žalobcu. Uviedol že v súvislosti s trestným stíhaním sa s

ním bavili žalobcovi susedia, že či skutok spáchal a či ho poznajú tak dobre, ako si mysleli.

48. Žalobca, ako vyplýva z príjmových pokladničných dokladov, z potvrdenia z internetbankingu a
z poštového poukazu, zaplatil svojmu obhajcovi v trestnom konaní trovy obhajoby platbami zo dňa27.02.2009 vo výške 300 €, zo dňa 16.07.2009 vo výške 100 €, zo dňa 17.04.2012 vo výške 100 €, zo
dňa 17.09.2012 vo výške 50 €, zo dňa 22.10.2013 vo výške 100 €, zo dňa 19.04.2014 vo výške 90 €,
dňa 04.01.2018 vo výške 500 €, dňa 22.02.2018 vo výške 590,11 €, t.j. celkovo uhradil sumu 1830,11

€ za trovy obhajoby svojmu obhajcovi.

49. Z technického preukazu vyplýva, že priemerná spotreba vozidla obhajcu slúžiaceho na cestu na
úkony súvisiace s trestným konaním bola 6,8 l benzínu. Z pokladničných bločkov vyplýva, že dňa
14.04.2009 nakúpil obhajca benzín v hodnote 1,034 €/l, dňa 01.05.2009 v hodnote 1,029 €/l, dňa

08.07.2009 v hodnote 1,169 €/l, dňa 03.11.2009 v hodnote 1,180 €/l, dňa 21.06.2012 v hodnote 1,546 €/
l, dňa 14.08.2012 v hodnote 1,534 €/l, dňa 09.11.2012 v hodnote 1,534 €/l a dňa 25.11.2013 v hodnote
1,440 €/l. Nakoľko posledný úkon bol vykonaný dňa 19.11.2013, súd nemohol vychádzať z bločku zo
dňa 25.11.2013, a preto vychádzal z údajov Štatistického úradu, ktorý však za 47. týždeň (18. 11. 2013
- 24. 11. 2013) stanovoval zhodnú priemernú cenu benzínu v sume 1,440 €/l.

50. Dňa 13.05.2015 požiadal žalobca Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky o predbežné
prerokovanie nároku pozostávajúceho zo sumy 13 000 €, ako nemajetkovej ujmy a zo sumy 1 830,11 €
z trov obhajoby, čo dôvodil zhodne s obsahom žaloby. Uvedená žiadosť bola postúpená na Generálnu
prokuratúru Slovenskej republiky. Žalovaná v rámci požadovanej náhrady škody neuhradila žalobcovi
žiadnu sumu.

51. Podľa § 3 ods. 1 písm. a) zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených
týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nezákonným rozhodnutím.

52. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

53. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím má účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto
konaní.

54. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým
bola škoda spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý
rozhoduje o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

55. Podľa § 6 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy,
ak poškodený podal proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných
predpisov. Splnenie tejto podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

56. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím
o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

57. Podľa § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z., ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený

domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z
titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania

nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

58. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný
predpis neustanovuje inak.59. Podľa § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z., v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia
práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím

alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné
uspokojiť ju inak.

60. Podľa § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa
určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije

a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

61. Podľa § 18 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených
trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo

rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení
osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo
trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

62. Podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia,

ktoré zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta.9)Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na
náhradu škody pred príslušným orgánom.

63. Podľa § 189 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z.z. Trestného zákona (ďalej len "Tr. zák."),

kto iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy núti, aby niečo konal, opomenul alebo
trpel, potrestá sa odňatím slobody na dva roky až šesť rokov.

64. Podľa § 1 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (ďalej tiež "Vyhlášky") v znení do 30.6.2013, výpočtovým
základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej

republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka (ďalej len "výpočtový základ").

65. Podľa § 1 ods. 3 Vyhlášky v znení od 1.7.2013, výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky
je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len "výpočtový základ").

66. Podľa § 1 ods. 4 Vyhlášky v znení od 1.7.2013, výpočtovým základom na účely výpočtu tarifnej
odmeny advokáta za zastupovanie klienta v trestnom konaní a konaní o priestupkoch je priemerná
mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok kalendárneho roka,
ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3.

67. Podľa § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky, pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je
základnou sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon
ustanovuje trest odňatia slobody, ktorého horná hranica prevyšuje päť rokov a neprevyšuje desať rokov,
jedna osmina výpočtového základu.

68. Podľa § 13 ods. 3 Vyhlášky v znení účinnom do 31.5.2010, základná sadzba tarifnej odmeny sa zníži
o 20%, ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých osôb.

69. Podľa § 14 ods. 1 písm. a), b, c) Vyhlášky, odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí

za tieto úkony právnej služby: prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s
klientom, písomné podanie na súd alebo iné orgán vo veci samej, účasť pri vyšetrovacích úkonoch,
pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo na konaní pred súdom alebo iným
orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a to za každé začaté dve hodiny
bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných počas dvoch hodín;

70. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky, od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne
telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu zakaždý úkon právnej služby. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom
osobitne nedohodol.

71. Podľa § 16 ods. 4 Vyhlášky, na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú
osobitné predpisy,5) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

72. Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky, pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom
advokáta, za čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo

výške jednej šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

73.Podľa§17ods.2Vyhlášky,aksacestapodľaodseku1týkavykonaniaúkonovpreviacerýchklientov,
výška náhrady určená podľa odseku 1 sa pomerne rozdelí medzi jednotlivých klientov.

74. Podľa § 20b Vyhlášky, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júnom 2010, patrí

advokátovi odmena podľa doterajších predpisov.

75. Podľa § 20c Vyhlášky, za úkony právnych služieb, ktoré boli vykonané pred 1. júlom 2013, patrí
advokátovi odmena podľa predpisov účinných do 30. júna 2013.

76. Podľa § 7 ods. 4 zákona č. 283/2002 Z.z., náhrada za spotrebované pohonné látky patrí
zamestnancovi podľa cien pohonných látok prepočítaných podľa spotreby pohonných látok (ďalej len
"spotreba")uvedenejvtechnickompreukazecestnéhomotorovéhovozidlaalebovosvedčeníoevidencii
cestného motorového vozidla (ďalej len "technický preukaz").

77. Podľa § 7 ods. 5 zákona č. 283/2002 Z.z., cenu pohonnej látky preukazuje zamestnanec dokladom
o kúpe pohonnej látky, z ktorého je zrejmá súvislosť s pracovnou cestou (ďalej len "doklad o kúpe"). Ak
zamestnanec preukazuje cenu pohonnej látky viacerými dokladmi o kúpe, cena pohonnej látky sa môže
vypočítaťaritmetickýmpriemerompreukázanýchcien.Akzamestnanecnepreukážecenupohonnejlátky
dokladom o kúpe, na výpočet sa použije cena pohonnej látky, ktorá platila v čase nástupu na pracovnú

cestu zistená Štatistickým úradom Slovenskej republiky,

78. Podľa § 7 ods. 9 zákona č. 283/2002 Z.z., výsledná suma základnej náhrady sa zaokrúhľuje na
najbližší eurocent nahor. Výsledná suma náhrady za spotrebované pohonné látky vypočítaná podľa
odsekov 4 až 8 sa zaokrúhľuje na najbližší eurocent nahor.

79. Ako vyplýva z ustanovenia § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za škodu spôsobené
spôsobenú nezákonným rozhodnutím a ako vyplýva z § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z.z. štát
zodpovedá aj za nemajetkovú ujmu, ktorá v súvislosti s nezákonným rozhodnutím vznikla. V zmysle
§ 18 ods. 1 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. predstavuje škoda, za ktorú zodpovedá štát v súvislosti s

nezákonným rozhodnutím aj trovy právneho zastúpenia. V tomto konaní si žalobca uplatňuje jednak
nemajetkovú ujmu v peniazoch a jednak škodu za trovy právneho zastúpenia. Osobou, ktorá má právo
na náhradu škody ako i nemajetkovej ujmy je v zmysle § 5 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. ten komu
škoda a ujma vznikla v príčinnej súvislosti s nezákonným rozhodnutím, avšak za predpokladu, že podal
proti nezákonnému rozhodnutia riadny opravný prostriedok.

80. Spoločnými podmienkami, ktoré musia byť splnené pre priznanie náhrady škody a náhrady
nemajetkovej ujmy v peniazoch sú existencia nezákonného rozhodnutia, vznik škody a nemajetkovej
ujmy a príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou a medzi nezákonným rozhodnutím
a nemajetkovou ujmou.

81. Judikatórne bolo dovodené, že v prípade trestného stíhania je nezákonný rozhodnutím uznesenie
o vznesení obvinenia za predpokladu, že bol obžalovaný spod obžaloby oslobodený. V danom prípade
je existencia tohto nezákonného rozhodnutia nepochybná, nakoľko voči žalobcovi bolo vznesené
obvinenie uznesením č.k. ČVS:ORP-326/OEK-TN-2009 Jv zo dňa 03.03.2009. V uvedenej veci
bol žalobca oslobodený spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu Trenčín č.k. 2T/11/2010-243

zo dňa 23.11.2012, ktorý sa stal právoplatným dňa 19.11.2013, keď odvolanie prokurátora proti
oslobodzujúcemu rozsudku bolo odvolacím súdom uznesením č.k. 2To/36/2013-274 zo dňa 19.11.2013
zamietnuté. V prípade oslobodenia obžalovaného spod obžaloby je tak daná zodpovednosť štátu za
škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, t.j. uznesením o vznesení obvinenia výsledkom tohtotrestného konania - oslobodením. Ide o zodpovednosť objektívnu, pričom podstatným pre posúdenie
rozhodnutiazanezákonnéjetuvýsledoktrestnéhokonania,avšaknieto,žesamotnévydanieuznesenia
o vznesení obvinenia bolo vydané v súlade s podmienkami, ktoré stanovuje Trestný poriadok. Pre

poskytnutie náhrady škody a náhrady nemajetkovej ujmy v prípade nezákonného rozhodnutia musí byť
splnená aj negatívna podmienka stanovená v § 6 ods.2 zákona č. 514/2003 Z.z., a to, že poškodený
využil riadny opravný prostriedok proti tomuto nezákonnému rozhodnutiu (i keď judikatúra sa už v
niektorých prípadoch od nutnosti splnenia tejto podmienky odkláňa). V danej veci žalobca splnil aj
túto podmienku, nakoľko proti uznesenie o vznesení obvinenia podal sťažnosť, ktorá bola zamietnutá

uznesením Okresnej prokuratúry Trenčín č.k. 2Pv/234/2009-9 zo dňa 24.03.2009.

82. Uznesenie o vznesení obvinenia nemožno automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu,
že v čase jeho vydania existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych
dôvodov nepotvrdila (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS. 163/2013). Ako však bolo
uvedené vyššie zákon č. 514/2003 Z.z. zakladá objektívnu zodpovednosť štátu bez ohľadu na zavinenie

či porušenie právnej povinnosti konkrétnym orgánov verejnej správy. Teda aj keď trestné stíhanie sa
v čase, keď bolo vedené sa javilo ako zákonné v súlade s ustálenou judikatúrou ho treba považovať
za nezákonné, pretože sa uplatňuje fikcia nezákonnosti začatia a vedenia trestného stíhania práve v
dôsledku právoplatného oslobodzujúceho rozsudku. V danej veci žalovaný uviedol, že žalobca sa ku
skutku doznal. Je pravdou, že žalobca vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že celá vec

sa stala tak ako je uvedené v uznesení obvinenia, avšak uvedenú vetu nemožno vytrhávať z jeho
výpovede,aletrebajudaťdosúvislostisovšetkým,čožalobcavypovedal.Žalobcatotižďalejpokračoval,
že sú tu drobné zmeny. Tieto drobné zmeny ako uvádza žalobca, osoba neznalá práva, totižto vôbec
drobnými neboli, nakoľko podstatou trestného činu, pre ktorý bol žalobca stíhaný je ako na to poukázal
aj Krajský súd v uznesení, ktorým odvolanie prokurátora zamietnuté "vyslovenie vyhrážok", teda nútenie

iného násilím, hrozbou násilia alebo hrozbou inej ťažkej ujmy, aby niečo konal. Tieto vyhrážky uvedené
v skutkovej vete obvinenia, a to vyhodenia auta do vzduchu vypichnutie očí, likvidácie poškodeného
žalobca vôbec na výsluchu neuviedol, práve naopak uviedol, že si nepamätí či mu v zlosti uviedol, že
mu vyhodí auto do vzduchu alebo či ho zabije. Uviedol, že mu povedal, že sa bude mať popiči resp. e to
bude jeho koniec, čo však nemožno kvalifikovať ako spáchanie trestného činu, nakoľko tieto slová vôbec

nemuseli predstavovať násilie, či spôsobenie inej ťažkej ujmy, čo nakoniec potvrdil aj oslobodzujúci
rozsudok, ktorým je súd viazaný v zmysle § 6 ods. 1 posledná veta zákona č. 514/2003 Z.z.

83. Ďalšou podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu vrátane práva žalobcu na uhradenie
nemajetkovej ujmy v peniazoch je existencia škody a vznik nemajetkovej ujmy. Škodou rozumieme

zníženiemajetku,kuktorémubynebyťnezákonnéhorozhodnutianedošlo.Vkonaníbolopreukázané,že
žalobca uhradil svojmu obhajcovi aj v priebehu tohto konania sumu 1 830,11 € ako trov obhajoby. Teda
došlo k zníženiu majetku žalobcu. Nakoľko išlo o trovy obhajoby v trestnom konaní, z ktorého si žalobca
uplatňuje náhradu škody je daná aj príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a škodou,
nakoľko nebyť obvinenia žalobcu, ten by nemusel vynaložiť náklady na obhajobu. Z uvedeného vyplýva,

že základ nároku na náhradu škody spočívajúcej v uhradených trovách obhajoby je daný, nakoľko tu
je nezákonné rozhodnutie, vznik škody - zmenšenie majetku, príčinná súvislosť medzi nezákonným
rozhodnutím a škodou, podanie riadneho opravného prostriedku proti tomuto nezákonnému rozhodnutiu
ako i uplatnenie nároku u štátu. Nakoľko základ nároku na náhradu škody je daný je možné pristúpiť k jej
vyčísleniu. Nakoľko žalobca má nárok aj na náhrady škody spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia,

súd vychádzal z vyčíslenia trov obhajoby žalobcu, ktoré si uplatnil v špecifikácii trov obhajoby.

84. Žalobca na ochranu svojich záujmov v trestnom konaní uzavrel s obhajcom N.. B. C. mandátnu
zmluvu.Žalobcasiuplatňujevočištátuajtrovykonaniavovýške 1830,11eur,ktorémuvzniklivtrestnom
konaní v súvislosti s jeho obhajobou. V súvislosti s náhradou trov konania ide o zásadu, že sa priznáva

len náhrada trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva, pričom za účelom náhrady
škody sa vychádza z tarifnej odmeny advokáta (§ 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.).

85. Z obsahu spisu plynie, že voči žalobcovi bolo uznesením sp. zn. ČVS:ORP-326/OEK-TN-2009 z
3.3.2009 vznesené obvinenie pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 1 Trestného zákona, za ktorý mu

hrozil trest odňatia slobody od dvoch do šiestich rokov. V súlade s § 12 ods. 3 písm. b) Vyhlášky je
základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna osmina výpočtového základu.86. Pokiaľ ide o výpočtový základ pre úkony vykonané do 30.6.2013, je ním priemerná mesačná
mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho
roka (rok 2009 vo výške 695,41 eur, rok 2010 vo výške 721,40 eur, rok 2012 vo výške 763 eur). Za

jeden úkon právnej služby vykonaný dňa 19.11.2013 - účasť na verejnom zasadnutí, je výpočtovým
základom priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok
kalendárneho roka, ktorý o štyri roky predchádza roku určujúcemu výpočtový základ podľa odseku 3,
t.j. vo výške 695,41 eur.

87. Základná sadzba tarifnej odmeny za rok 2009 je vo výške 86,93 eur (695,41/8), za rok 2010 vo
výške 90,17 eur (721,40/8), za rok 2012 vo výške 95,37 Eur (763/8) a za rok 2013 vo výške 86,93 eur
(695,41/8).

88. Obhajca mal takisto nárok na režijný paušál v zmysle § 16 ods. 3 Vyhlášky vo výške 1/100
výpočtového základu. Výška režijného paušálu tak za rok 2009 bola v sume 6,95 €, za rok 2010 v sume

7,21 €, za rok 2012 v sume 7,63 € a za rok 2013 v sume 7,81 €.

89. Pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za čas strávený
cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej šesťdesiatiny
výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu. Náhrada za stratu času za každú aj začatú

polhodinu bola v roku 2009 v sume 11,59 €, v roku 2010 v sume 12,02 €, v roku 2012 v sme 12,71 €
a v roku 2013 v sume 13,01 €.

90.Vkonaníbolopreukázané,ževšetkýchuplatnenýchúkonovprávnejslužbyvzmyslešpecifikácietrov
obhajoby sa obhajca JO. v trestnom konaní zúčastnil a sú účelné, nakoľko každý má právo na obhajobu

v trestnom konaní a týkajú sa účasti na vyšetrovacích úkonoch, konania pred súdom, podania sťažnosti
a samotného prevzatia obhajoby, teda žiaden úkon nemožno považovať za nadbytočný či neúčelný,
nakoľko sa nimi zabezpečovala riadna obhajoba.

91. Pokiaľ ide o uplatnenú výšku trovy obhajoby, táto nereflektuje na tú skutočnosť, že obhajca v určitom

časovom okamihu v priebehu trestného konania zastupoval oboch obvinených (okrem žalobcu aj obv.
AT.), čo má v zmysle ust. § 13 ods. 3 vyhlášky vplyv na uplatnenú základnú sadzbu tarifnej odmeny,
keďže táto mala byť znížená o 20%. Na základe dohody o plnomocenstve obhajca odo dňa 06.07.2009
zastupoval v konaní aj obv. Z. B. (čl. 26). Plnú moc mu obv. B. vypovedal dňa 01.04.2010 a v tento
deň si tento obvinený splnomocnil iného obhajcu (čl. 190). Zníženie základnej sadzby tarifnej odmeny

o 20% sa vzťahuje na tieto úkony právnej služby - 1/ výsluch obvineného Z. B., svedkov F., D. B.,
M. U., X., konfrontácia medzi Z. B. a M. U. z 16.9.2009, 2/ konfrontácia B.á, výsluch svedkyne F. z
8.1.2010, 3/ konfrontácia U. - B. , výsluch svedka U. z 12.1.2010, 4/ preštudovanie spisov z 12.1.2010.
Obhajcovi vznikol nárok pri týchto úkonoch právnej služby na odmenu za jeden úkon právnej služby
realizovaný v roku 2009 vo výške 69,54 eur (o 20% krátená odmena zo sumy 86,93 eur) a v roku 2010

vo výške 72,14 eur (o 20% krátená odmena zo sumy 90,17 eur). V tomto smere je relevantné tiež ust.
§ 17 ods. 2 Vyhlášky, v zmysle ktorej mala byť odmena za stratu času krátená počtom klientom, teda
v predmetnom prípade na polovicu uplatnenej sumy, čo obdobne je potrebné vztiahnuť aj na uplatnené
cestovné, nakoľko cesta bola vykonaná v záujme dvoch klientov preto, je potrebné cestovné rozdeliť
medzi nich rovnakým dielom.

92. Súd tak vychádzajúc zo špecifikácie trov obhajoby, žalobcovi priznal titulom náhrady škody, náhradu
trov jeho obhajoby a to za:

- prevzatie a príprava obhajoby.........................86,93 eur (úkon právnej služby) + 6,95 eur (režijný

paušál), t.j. sumu 93,88 € (86,93 + 6,95).

- sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia ako písomné podanie týkajúce sa veci
samej .......................................................................86,93 eur (úkon právnej služby) + 6,95 eur (režijný
paušál) t.j. sumu 93,88 € (86,93 + 6,95).

- výsluch svedka I. z 22.4.2009 ako účasť pri vyšetrovacích úkonoch................ 86,93 eur (úkon právnej
služby) + 6,95 eur (režijný paušál). Zároveň trovy obhajoby predstavujú náklady za náhradu za stratu
času v sume 23,18 € (2 x 11,59), nakoľko však bola uplatnená v sume 23,13 €, súd ju priznal v tejtovýške nakoľko je viazaný návrhom, pričom strata času zodpovedá vzdialenosti z Považskej Bystrice
do Dubnice nad Váhom. Cestovné bola vyúčtované za spotrebované pohonné hmoty v sume 4,77 €.
Uplatnená vzdialenosť 70 km na cestu z Považskej Bystrice do Dubnice nad Váhom a späť zodpovedá

skutočnosti a teda v zmysle technického preukazu bolo na túto cestu spotrebovaných 4,76 l pohonných
hmôt a pri cene1,034 € /l sa suma náhrady za pohonné hmoty rovná 4,93 €. Nakoľko však cestovné
bolo vyúčtované v sume 4,77 € súd ju priznal v tejto výške t.j. v súvislosti s týmto úkonom, súd priznal
sumu 121,78 € (86,93 + 6,95 + 23,13 +4,77).

- výsluch svedka Z. B. z 20.5.2009 ako účasť pri vyšetrovacích úkonoch................ 86,93 eur (úkon
právnej služby) + 6,95 eur (režijný paušál). Zároveň trovy obhajoby predstavujú náklady za náhradu za
stratu času v sume 23,18 € (2 x 11,59), nakoľko však bola uplatnená v sume 23,13 € súd ju priznal v
tejto výške nakoľko je viazaný návrhom, pričom strata času zodpovedá vzdialenosti z Považskej Bystrice
do Dubnice nad Váhom. Cestovné bola vyúčtované za spotrebované pohonné hmoty v sume 4,77 €.
Uplatnená vzdialenosť 70 km na cestu z Považskej Bystrice do Dubnice nad Váhom a späť zodpovedá

skutočnosti a teda v zmysle technického preukazu bolo na túto cestu spotrebovaných 4,76 l pohonných
hmôt a pri cene1,029 € /l sa suma náhrady za pohonné hmoty rovná 4,90 €. Nakoľko však cestovné
bolo vyúčtované v sume 4,77 € súd ju priznal v tejto výške t.j. v súvislosti s týmto úkonom, súd priznal
sumu 121,78 € (86,93 + 6,95 + 23,13 +4,77).

- výsluch obvineného Z. z 16.9.2009 (realizované v čase od 9:20 - 10:28, 10:40 -11:15, 11:45-12:40,
12:50 - 13:12, 13:20 - 13:40, 13:50 - 14:50, t.j. spolu 3x dve začaté hodiny vyšetrovacieho
úkonu ................... 3x 69,54 eur (80% z dôvodu obhajoby dvoch osôb v zmysle §13 ods. 3 Vyhlášky
+ 6,95 eur (režijný paušál). Zároveň trovy obhajoby predstavujú náklady za náhradu za stratu času v
sume 23,18 (2 x 11,59), nakoľko však uvedený úkon bol vykonaný pri zastupovaní dvoch klientov, súd

uznal ako škodu náhradu za stratu času v sume 1/2 , t.j. 11,59 €, nakoľko pri zastupovaní viacerých
klientov majú hradiť náhradu za stratu času klienti pomerne, pričom strata času zodpovedá vzdialenosti z
Považskej Bystrice do Dubnice nad Váhom. Cestovné bola vyúčtované za spotrebované pohonné hmoty
v sume 4,77 €. Uplatnená vzdialenosť 70 km na cestu z Považskej bystrice do Dubnice nad Váhom a
späť zodpovedá skutočnosti a teda v zmysle technického preukazu bolo na túto cestu spotrebovaných

4,76 l pohonných hmôt a pri cene 1,169 € /l sa suma náhrady za pohonné hmoty rovná 5,57 €. Nakoľko
sa však klienti majú na úhrade hotových nákladov podieľať pomerne súd uznal ako náhradu nákladov
obhajoby sumu ?, t.j. 2,79 € (§ 17 ods. 2 Vyhlášky) t.j. v súvislosti s týmto úkonom, súd priznal sumu
229,95 € (3*69,54 + 6,95 + 11,59 +2,79).

- konfrontácia B. - F. a výsluch svedkyne F. z 8.1.2010 ako účasť pri vyšetrovacích úkonoch realizované v
čase 10.00-10.55........... 72,14 eur (80% z dôvodu obhajoby dvoch osôb v zmysle §13 ods. 3 Vyhlášky )
+ 7,21 eur (režijný paušál). Zároveň trovy obhajoby predstavujú náklady za náhradu za stratu času v
sume 24,04 € (2 x 12,02), nakoľko však uvedený úkon bol vykonaný pri zastupovaní dvoch klientov,
súd uznal ako škodu náhradu za stratu času v sume 1/2 , t.j. 12,02 €, nakoľko pri zastupovaní viacerých

klientov majú hradiť náhradu za stratu času klienti pomerne, pričom strata času zodpovedá vzdialenosti z
Považskej Bystrice do Dubnice nad Váhom. Cestovné bola vyúčtované za spotrebované pohonné hmoty
v sume 5,56 €. Uplatnená vzdialenosť 70 km na cestu z Považskej bystrice do Dubnice nad Váhom a
späť zodpovedá skutočnosti a teda v zmysle technického preukazu bolo na túto cestu spotrebovaných
4,76 l pohonných hmôt a pri cene 1,18€ /l sa suma náhrady za pohonné hmoty rovná 5,62 €. Nakoľko

sa však klienti majú na úhrade hotových nákladov podieľať pomerne súd uznal ako náhradu nákladov
obhajoby sumu ? z 5,62 €, t.j.2,81 € (§ 17 ods. 2 Vyhlášky) v súvislosti s týmto úkonom, súd priznal
sumu sumu 94,18 € (72,14 + 7,21 + 12,02 +2,81).

- konfrontácia U. - B. a výsluch svedka U. z 12.1.2010 ako účasť pri vyšetrovacích úkonoch realizované

v čase od 8.00-8-20, 8.30-8.50 t.j. za dve začaté hodiny vyšetrovacieho úkonu.......... 72,14 eur (80%
z dôvodu obhajoby dvoch osôb v zmysle §13 ods. 3 Vyhlášky ) + 7,21 eur (režijný paušál). Zároveň
trovy obhajoby predstavujú aj náklady za náhradu za stratu času v sume 24,04 (2 x 12,02), nakoľko
však uvedený úkon bol vykonaný pri zastupovaní dvoch klientov, súd uznal ako škodu náhradu za
stratu času v sume 1/2 , t.j. 12,02 €, nakoľko pri zastupovaní viacerých klientov majú hradiť náhradu za

stratu času klienti pomerne, pričom strata času zodpovedá vzdialenosti z Považskej Bystrice do Dubnice
nad Váhom. Cestovné bola vyúčtované za spotrebované pohonné hmoty v sume 5,56 €. Uplatnená
vzdialenosť 70 km na cestu z Považskej bystrice do Dubnice nad Váhom a späť zodpovedá skutočnosti,
a teda v zmysle technického preukazu bolo na túto cestu spotrebovaných 4,76 l pohonných hmôt a pricene 1,18€ /l sa suma náhrady za pohonné hmoty rovná 5,62 €. Nakoľko sa však klienti majú na úhrade
hotových nákladov podieľať pomerne súd uznal ako náhradu nákladov obhajoby sumu ? z 5,62 €, t.j.
2,81 € (§ 17 ods. 2 Vyhlášky) v súvislosti s týmto úkonom, súd priznal sumu 94,18 € (72,14 + 7,21 +

12,02 + 2,81).

- preštudovanie spisu z 12.01.2010 ako účasť pri oboznámení sa výsledkami vyšetrovania ....................
72,14 eur (80% z dôvodu obhajoby dvoch osôb v zmysle §13 ods. 3 Vyhlášky + 7,21 eur (režijný paušál)
v súvislosti s týmto úkonom, súd priznal sumu 79,35 € (72,14 + 7,21).

- zastupovanie na hlavnom pojednávaní z 22.6.2012 od 8:30 - 11:20, ako účasť na konaní pred súdom t.j.
2 začaté dvojhodiny úkonu právnej služby........................................................2x 95,37 eur(úkon právnej
služby) + 7,63 eur (režijný paušál). Zároveň trovy obhajoby predstavujú aj náklady za náhradu za stratu
času v sume 38,13 € (3 x 12,71), pričom súd ju priznal v tejto výške, nakoľko zodpovedá vzdialenosti z
Považskej Bystrice na Okresný súd Trenčín t.j. približne 33-40minút. Súd náhradu za stratu času priznal

iba za 3 začaté polhodiny, a nie za 4 začaté polhodiny ako si uplatnil žalobca, nakoľko účelom náhrady
za stratu času je kompenzovať obhajcovi prípadný ušlý zisk, ktorý nemohol dosiahnuť z dôvodu, že v
tom čase nemohol poskytovať právne služby. Teda treba spočítať celkový čas na cestu do a z miesta
úkonu a až ten následne mať za základ pre určenie náhrady za stratu času, v danom prípade 1 hod
20 minút, t.j. 3 začaté polhodiny. Cestovné bolo vyúčtované za spotrebované pohonné hmoty v sume

8,99 €. Uplatnená vzdialenosť 90 km na cestu z Považskej Bystrice na Okresný súd Trenčín a späť
zodpovedá skutočnosti a teda v zmysle technického preukazu bolo na túto cestu spotrebovaných 6,12 l
pohonných hmôt a pri cene1,546€ /l sa suma náhrady za pohonné hmoty rovná 9,47 €. Nakoľko si však
obhajca uplatnil nižšiu sumu, súd mu ju priznal v ním uplatnenej výške 8,99 €. t.j. v súvislosti s týmto
úkonom, súd priznal sumu 245,49 € (2x95,37+ 7,63+ 38,13 +8,99).

- zastupovanie na hlavnom pojednávaní z 19.9.2012 od 10:30 - 12:30, ako účasť na konaní pred súdom
t.j.. jedna začatá dvojhodina úkonu právnej služby............................................................... 95,37 eur
(úkon právnej služby) + 7,63 eur (režijný paušál) . Zároveň trovy obhajoby predstavujú aj náklady za
náhraduzastratučasuvsume38,13€(3x12,71),pričomsúdjupriznalvtejtovýške,nakoľkozodpovedá

vzdialenosti z Považskej Bystrice na Okresný súd Trenčín t.j. približne 33-40minút. Súd náhradu za
stratu času priznal iba za 3 začaté polhodiny, a nie za 4 začaté polhodiny ako si uplatnil žalobca, nakoľko
účelom náhrady za stratu času je kompenzovať obhajcovi prípadný ušlý zisk, ktorý nemohol dosiahnuť z
dôvodu, že v tom čase nemohol poskytovať právne služby. Teda treba spočítať celkový čas na cestu do
a z miesta úkonu a až ten následne mať za základ pre určenie náhrady za stratu času, v danom prípade

1 hod 20 minút, t.j. 3 začaté polhodiny. Cestovné bolo vyúčtované za spotrebované pohonné hmoty v
sume 9,54€. Uplatnená vzdialenosť 90 km na cestu z Považskej Bystrice na Okresný súd Trenčín a späť
zodpovedá skutočnosti a teda v zmysle technického preukazu bolo na túto cestu spotrebovaných 6,12
l pohonných hmôt a pri cene 1,534€ /l sa suma náhrady za pohonné hmoty rovná 9,39 € a preto súd
žalobcovi priznal túto sumu t.j. v súvislosti s týmto úkonom, súd priznal sumu 150,52 € (95,37+ 7,63+

38,13 +9,39).

- zastupovanie na hlavnom pojednávaní z 23.11.2012 od 11:00 - 14:00 ako účasť na konaní pred
súdom t.j. 2 začaté dvojhodiny úkonu právnej služby........................................................2x 95,37 eur
(úkon právnej služby) + 7,63 eur (režijný paušál). Nakoľko si však žalobca uplatnil iba sumu 1x95,37 súd

mu ju priznal v tejto výške spolu s režijným pauálom. Zároveň trovy obhajoby predstavujú aj náklady za
náhraduzastratučasuvsume38,13€(3x12,71),pričomsúdjupriznalvtejtovýške,nakoľkozodpovedá
vzdialenosti z Považskej Bystrice na Okresný súd Trenčín t.j. približne 33-40minút. Súd náhradu za
stratu času priznal iba za 3 začaté polhodiny, a nie za 4 začaté polhodiny ako si uplatnil žalobca, nakoľko
účelom náhrady za stratu času je kompenzovať obhajcovi prípadný ušlý zisk, ktorý nemohol dosiahnuť z

dôvodu, že v tom čase nemohol poskytovať právne služby. Teda treba spočítať celkový čas na cestu do
a z miesta úkonu a až ten následne mať za základ pre určenie náhrady za stratu času, v danom prípade
1 hod 20 minút, t.j. 3 začaté polhodiny. Cestovné bola vyúčtované za spotrebované pohonné hmoty v
sume 9,38€. Uplatnená vzdialenosť 90 km na cestu z Považskej Bystrice na Okresný súd Trenčín a späť
zodpovedá skutočnosti a teda v zmysle technického preukazu bolo na túto cestu spotrebovaných 6,12 l

pohonných hmôt a pri cene 1,534€ /l sa suma náhrady za pohonné hmoty rovná 9,39 €. Nakoľko si však
obhajca uplatnil nižšiu sumu súd mu ju priznal v ním uplatnenej výške 9,38 €. t.j. v súvislosti s týmto
úkonom, súd priznal sumu 150,51 € (95,37+ 7,63+ 38,13 +9,38).-zastupovanienaverejnomzasadnutíz19.11.2013od11:30-12:10akoúčasťnakonanípredsúdomt.j..
jedna začatá dvojhodiny úkonu právnej služby............................................................... 86,93 eur (úkon

právnej služby v zmysle § 1 ods. 4 Vyhlášky účinnej ku dňu vykonania úkonu + 7,81 eur (režijný paušál) .
Zároveň trovy obhajoby predstavujú aj náklady za náhradu za stratu času v sume 39,03 (3 x 13,01),
pričom súd ju priznal v tejto výške, nakoľko zodpovedá vzdialenosti z Považskej Bystrice na Okresný
súd Trenčín t.j. približne 33-40minút. Súd náhradu za stratu času priznal iba za 3 začaté polhodiny, a nie
za 4 začaté polhodiny ako si uplatnil žalobca, nakoľko účelom náhrady za stratu času je kompenzovať

obhajcovi prípadný ušlý zisk, ktorý nemohol dosiahnuť z dôvodu, že v tom čase nemohol poskytovať
právne služby. Teda treba spočítať celkový čas na cestu do a z miesta úkonu a až ten následne mať
za základ pre určenie náhrady za stratu času, v danom prípade 1 hod 20 minút, t.j. 3 začaté polhodiny.
Cestovné bola vyúčtované za spotrebované pohonné hmoty v sume 9,54 €. Uplatnená vzdialenosť 90
km na cestu z Považskej Bystrice na Krajský súd v Trenčíne a späť zodpovedá skutočnosti a teda v
zmysle technického preukazu bolo na túto cestu spotrebovaných 6,12 l pohonných hmôt a pri cene

1,440€ /l sa suma náhrady za pohonné hmoty rovná 8,82 € a preto súd žalobcovi priznal túto sumu a
vo zvyšnej časti žalobu zamietol t.j. v súvislosti s týmto úkonom, súd priznal sumu 142,59 € (86,93+
7,81,+ 39,03 +8,82).

93. Trovy obhajoby v zmysle tarify tak boli v sume 1 618,09 eur. Nakoľko žalobca obhajcovi uhradil

odmenu za právne služby v sume 1 830,11 €, pričom je však pre súd rozhodujúca výška vypočítaná v
zmysletarify,priznalsúdžalobcovititulomnáhradyškodyspočívajúcejvžalobcomvynaloženýchtrovách
za právne zastúpenie sumu 1 618,09 € a vo zvyšnej časti žalobu týkajúcej sa náhrady za trovy právneho
zastúpenia zamietol

94. K nemajetkovej ujme. Ako vyplýva z pojmu nemajetková ujma, ide o ujmu, ktorá sa dotkla
nemajetkovej sféry poškodeného. Predpokladmi na jej úhradu v peniazoch je nezákonné rozhodnutie,
vznik nemajetkovej ujmy, príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím a nemajetkovou ujmou a
to, že iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na
ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím. Ako vyplýva z bodu 81. a 82. tohto odôvodnenia nezákonné

rozhodnutie tu je dané. V prípade trestného stíhania v zásade nemajetková ujma vzniká, nakoľko každé
trestné stíhanie ovplyvňuje osobný život trestne stíhaného, na ktorého je síce potrebné do právoplatnosti
rozsudku nazerať ako na nevinného, avšak samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého. Už
samotné trestné konanie výrazne zasahuje do súkromného a osobného života jednotlivca, do jeho cti a
dobré povesti, a to o to viac, keď sa preukáže nevina zo spáchaného skutku.

95. V danej veci žalobcovi nemajetková ujma vznikla a iba samotné konštatovanie porušenia práva
nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím, preto
žalobcovi vznikol aj nárok na úhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Totižto vedenie trestného stíhania
predstavuje jeden z najrepresívnejších prejavov štátnej moci vo vzťahu k jednotlivcovi, ktorý v konečnom

dôsledku môže viesť až k odňatiu slobody jednotlivca, v prípade uloženia trestu odňatia slobody, ktorý
nie je vylúčený pri žiadnom trestnom čine. V § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., sú demonštratívne
určené najpodstatnejšie kritéria pre stanovenie nemajetkovej ujmy. Z vykonaného dokazovania, a to
z výsluchov svedkov a žalobcu vyplynulo, že žalobca nebol bezúhonný. Do začatia trestného stíhania
bol žalobca už trikrát odsúdený za úmyselné trestné činy a to v roku 1999 pre trestný čin výtržníctva

a úmyselné ublíženie na zdraví, v roku 2003 za marenie výkonu úradného rozhodnutia a v roku 2005
bol odsúdený pre výtržníctvo v spolupáchateľstve. Odsúdenia boli zahladené. Priestupkov sa žiadnych
nedopustil, okrem porušenia dopravného značenia. Do začatia trestného stíhania vykonával robotnícke
povolania na živnosť. Mal priateľku s ktorou začal v priebehu trestného konania spoločne žiť, a ktorá sa
v priebehu trestného konania stala jeho manželkou.

96. Treba povedať, že k trestnému stíhaniu pre zločin vydierania došlo v súlade s trestným poriadkom,
keď existovalo trestné oznámenie poškodeného a jeho výpoveď ako aj výpoveď ostatných svedkov,
ktoré vytvorili podozrenie, že ku skutku došlo, teda v žiadnom prípade nedošlo k zneužitiu štátnej moci
a trestné stíhanie bolo legitímne vedené.

97. Ujma poškodenému vznikla tým, že sa jeho okolie a obec dozvedela o jeho trestnom stíhaní. Žalobca
prišiel do nového prostredia, kde ho ľudia nepoznali, a nemali vedomosť o jeho skorších odsúdeniach,
ktoré viedli k tomu, že sa ho v mieste jeho pôvodného bydliska ľudia stránili a cestu si k nemu nenašli.V novej obci došlo potom, čo sa jej obyvatelia dozvedeli o vedení trestného stíhania k zníženiu intenzity
vzťahovazásahudopovesti,čopreukázalavýpoveďsvedkaI.F.,keďsahoľudiapýtaličimalvedomosť,
že majú v bytovke kriminálnika. V dôsledku trestného stíhania ako vyplýva z výpovede svedkov i žalobcu

sa ho jeho susedia začali v bytovke strániť, čo viedlo k tomu že od dobrých susedských vzťahov
prejavujúce sa napr. spoločnými grilovačkami ho maximálne susedia pozdravili, pričom v súčasnosti
dochádza už k zlepšenie vzťahov už spoločne so susedmi grilujú, teda negatívne následky vzniknuté
s trestným stíhaním trvajúcim štyri roky a 8 mesiacov už zanikajú. K tvrdeniu suseda, že so žalobcom,
napriek jeho oslobodeniu nechce nič mať nič mať súd neuveril, nakoľko uvedené tvrdenie je v rozpore

s výpoveďou žalobcu a aj jeho manželky, ktorý uvádzajú, že majú so susedmi dobré vzťahy a im sa to
vysvetliť dalo a že vzťahy so susedmi majú za dobré, a to vrátane pána F..

98. Žalobca ďalej uvádza, že si chcel v čase začatia nájsť partnerku, mať deti a oženiť sa. Vo vzťahu
k týmto veciam súd konštatuje, že trestné stíhanie začalo v marci 2009, pričom so svojou partnerkou,
s ktorou sú spolu už približne od roku 2006 sa odsťahovali a vytvorili spoločnú domácnosť na jeseň v

roku 2009, t.j. viac ako polrok po začatí trestného stíhania. Navyše v priebehu trestného stíhania, počali
dieťa, ktoré sa narodilo 14.02.2011. ako uviedla manželka žalobcu, to znamená, že k počatiu došlo
približne 15 mesiacov po začatí trestného stíhania, keď už viac ako polroka žili v spoločnej domácnosti
a spolu sa zosobášili 1 a pol roka po začatí trestného stíhania, a to i napriek váhaniu, či je to kvôli
trestnému stíhaniu rozumné. Teda k týmto tvrdením skutočnostiam trestné stíhanie nemalo negatívny

dopad. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že trestné stíhanie spôsobilo intenzívnejšie
hádky medzi manželmi, nakoľko boli z trestného stíhania nervózni, čo preukazujú žalobca a manželka
svojimi výpoveďami, pričom hádky potvrdil aj ich sused. Takisto trestné stíhanie spôsobilo aj váhanie
či je vhodné, aby sa žalobca a jeho partnerka stali manželmi. Teda určitý negatívny dopad trestného
stíhania bol, avšak nespôsobil žiadny rozvrat vzťahu medzi manželmi, naopak počali a majú spolu dieťa,

pričom začali spolu bývať, po začatí trestného stíhania. Ak by nedôvera medzi manželmi bola výrazne
ovplyvnená trestným stíhaním asi ťažko by k vytvoreniu spoločnej domácnosti ako i splodeniu dieťaťa
došlo. Neistota ohľadne výsledku trestného stíhania prirodzene spôsobila žalobcovi ním tvrdení stres,
strach a neistotu, čo tvrdenia manželky o jeho nervozita, pričom táto neistota ako nazeranie okolia na
žalobcu trvalo, nie krátku dobu - štyri roky a osem mesiacov. Avšak je treba uviesť, že tým, že žalobca už

skúsenosti s trestným stíhaním a s odsúdeniami mal už pred týmto trestným stíhaním, jeho stres musel
byť prirodzene menší, než by to bolo u nikdy netrestaného človeka.

99. K závažnosti následkov v spoločenskom uplatnení súd uvádza, že žalobca po začatí trestného
stíhania sám dobrovoľne ukončil živnosť a dal sa zamestnať na pracovnú zmluvu v spoločnosti G.,

pričom aj sám dobrovoľne túto prácu ukončil a opätovne v roku 2013 začal pracovať na živnosť v
Nemecku. Skutočnosť uvádzanú svedkom D. B., že žalobca robí v práci hlúposti, ktoré by normálne
nerobil, však súd do príčinnej súvislosti s trestným stíhaním nedáva, pričom mu má žalobca uvádzať,
že je to tým že ho trápi trestní stíhanie: Žalobca totiž ako sám uviedol, vykonával na pracovnú zmluvu
zodpovednúčinnosťspočívajúcuvznačeníciestzaplnejpremávky,pričomjuvykonávalvčasetrestného

konania, avšak žiadnej chyby sa nedopustil. O to viac má súd za nepravdepodobné, že po skončení
trestného stíhania oslobodzujúcim rozsudkom, ktoré predstavuje pre stíhanie nepochybne uvoľnenia
a odľahnutie, začne robiť chyby, tvrdiac, že je o trápením nad už a v prospech žalobcu ukončeným
trestným stíhaním. I keď určitý dobeh trestného stíhania u žalobcu môže existovať práve plynutím času,
tieto nepríjemné zážitky zanikajú. Žalobca tak naďalej a dobrovoľne vykonáva činnosti, ktoré si zvolil.

Čo sa týka výpovede, žalobcu, že sa v jeho práci vo firme G. musel zaňho prihovoriť svokor inak by
letel, keďže jeho obvinenie mu nerobilo dobré meno, túto skutočnosť súd za preukázanú nemal, nakoľko
žalobca okrem svojej výpovede nijak inak nepreukázal, že práve trestné stíhanie malo byť dôvodom,
pre ktorý nebyť jeho svokra by prišiel o uvedenú prácu, pričom samotné trestné stíhanie nie je v zmysle
právnehoporiadkudôvodom,prektorýmožnopracovnýpomerukončiť.Ajjehomanželkasíce,žesvokor

mu pomohol udržať prácu, avšak opätovne vôbec z toho nevyplýva, že skončenie pracovného pomeru
hrozilo z dôvodu trestného stíhania žalobcu.

100.Ktvrdeniužalobcu,ževynechávalpracovnézmeny,tratilnazárobkumalcestovnéaďalšievýdavky,
ktoré nedali konkrétne vyčísliť ani uplatniť súd uvádza, že nemožno súhlasiť s nemožnosťou vyčíslenia si

týchto výdavkov a straty zárobku, a ak žalobcovi vznikli nič mu nebránilo si ich uplatniť ako svoju škodu.

101. Vzhľadomnazáveryuvedenévbodoch94.-100.,súdstanovilakoprimeranúnáhradunemajetkovej
ujmy sumu 3 000 €.102. Pri stanovení výšky náhrady nemajetkovej ujmy súd vychádzal aj z rozhodovacej činnosti iných
súdov, ktorá však ako vyplýva z nasledujúcich rozhodnutí je ešte značne rozkolísaná. Tak napríklad

Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 8Co/195/2012 priznal nemajetkovú ujmu v sume 4 300 € za
nezákonné vznesenie obvinenia dňa 13.02.2008 a zadržanie pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby
podľa § 208 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. d/. Trestné konanie bolo ukončené oslobodzujúcim rozsudkom
zo dňa 19.05.2009. Poškodený nebol nikdy trestne stíhaný. Bol zadržaný pre nastúpenou celou rotou,
nemohol sa účastniť vojenskej misie a bol vyškrtnutý zo zoznamu na udelenie vyznamenania. Krajský

súd v Bratislave rozsudkom sp. zn. 6Co/589/2015 potvrdil priznanie nemajetkovej ujmy v sume 4 000
€ za nezákonné vznesenie obvinenia dňa 16.09.2010 pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods.
1 Trestného zákona a pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona. Trestné konanie
bolo ukončené oslobodzujúcim rozsudkom zo dňa 06.05.2013, nakoľko skutok nebol trestným činom.
Poškodený nebol nikdy trestne stíhaný. Nedošlo k závažným následkom ako napríklad strata rodiny,
rodičov, zamestnania alebo priateľov, kamarátov.

103. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Co/570/2015 potvrdil priznanie nemajetkovej ujmy
v sume 3 000 € za nezákonné vznesenie obvinenia dňa 19.08.2009 z trestného činu zneužívania
právomoci verejného činiteľa. Konanie bolo ukončené oslobodzujúcim rozsudkom z novembra 2012.
Poškodený nebol nikdy trestne stíhaný a bol prepustený z pomeru policajta

104. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom sp. zn. 16Co/104/2016 potvrdil priznanie nemajetkovej
ujmy v sume 8 500 € za nezákonné vznesenie obvinenia dňa 19.08.2009 pre prečin usmrtenia
spočívajúci v chybnej ordinácii liekov podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona. Konanie bolo
ukončené oslobodzujúcim rozsudkom zo dňa do 11. 12. 2013,. Poškodený nebol nikdy trestne stíhaný,

bol lekárom a po vznesení obvinenia zostal sám, pociťoval neistotu, jeho ďalší život bol ovplyvnený
trestným procesom. Rozhodol sa odísť z nemocnice a pokračoval v neistej súkromnej praxi. Z toho
dôvodu si ani nezaložil rodinu s novou partnerkou.

105. Podľa § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, lehota na plnenie je tri dni a plynie od

právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

106. Žalovaná požiadala z dôvodu administratívnej náročnosti z realizovania úhrady, na ktorú bola
zaviazaná v rozsudku o určenie 30-dňovej lehoty na plnenie. Nakoľko, žalovaný uviedol, že súhlasí s
dlhšou lehotou, súd určil lehotu na plnenia na 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

107. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej tiež "CSP"), ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá
na náhradu trov konania právo.

108. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

109. Súd pri rozhodovaní o trovách konania postupoval podľa § 255 ods. 2 CSP.

110. Predmetom konania bolo zaplatenie sumy 13 000 € titulom nemajetkovej ujmy a 1 830,11 € titulom
náhrady škody. V prípade nemajetkovej ujmy závisí jej výška od úvahy súdu a v týchto prípadoch
nemožno mať za neúspešného žalobcu, nakoľko mu bola priznaná časť uplatneného nároku, t.j. základ
nároku daný bol, avšak súd v rámci svojej úvahy stanovil primeranú výšku nemajetkovej ujmy na nižšiu

sumu. Stranu totiž nemožno zaťažiť zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe úvahy súdu.
Preto treba mať zato, že v rámci nemajetkovej ujmy bol žalobca 100% úspešný, a teda vychádzať z
fikcie, že žalobca si uplatnil titulom nemajetkovej ujmy tú sumu, ktorú mu súd priznal. Žalobca zobral
späť žalobu v časti požadovaného 8,50% úroku z omeškania od 01.12.2015 do zaplatenie. V danej veci,
nakoľko žalobca svojim späťvzatím procesne zavinil, že sa konanie v časti úrokov omeškania muselo

zastaviť, je treba túto časť, v ktorej bolo konanie zastavené považovať za neúspech žalobcu. Výška
úroku z omeškania zo sumy 4 830,11 od 01.12.2015 do späťvzatia dňa 23.02.2018 predstavovala sumu
917,84 €.111. Celkovo tak treba mať zato, že žalobca požadoval sumu 5747,95 € (3 000 € titulom nemajetkovej
ujmy 1830,11 titulom náhrady škody + 917,84 € úrok z omeškania) a z uvedenej sumy bol úspešný v časti
4 618,09 €, čo predstavuje 80% z uplatneného nároku a neúspešný v sume 1 129,86 €, čo prestavuje

20%. Čistý úspech žalobcu tak dosiahol úspechu žalobcu bol 60% (80-20), a preto žalobcovi patrí vo
vzťahu k žalovanému náhrada trov konania v miere 60%. O výške náhrady trov rozhodne súdny úradník
po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu Trenčín v troch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,

b)súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c)rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d)konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f)súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h)rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.