Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 19. august 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/233/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204531
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Urbanová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5817204531.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Jany Urbanovej a členov

JUDr. Yvetty Dzugasovej a Mgr. Andreja Kekelyho, v právnej veci žalobkyne: X. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom XXX XX C. XX, proti žalovanému: V. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, zastúpenému
Mgr. Gabrielom Vonsom, advokátom, so sídlom V. XXX, XXX XX W., o určenie neplatnosti právneho
úkonu, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/45/2017-170 zo dňa
03. apríla 2019, takto

r o z h o d o l :

Návrhžalobkynezodňa31.05.2019napristúpeniesubjektovkonanianastranežalovaného zamieta.

Zmenu žaloby žalobkyne zo dňa 31.05.2019 n e p r i p ú š ť a .

Návrh žalobkyne zo dňa 15.06.2020 na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania
vedeného na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn. 7Ps/4/2018 z a m i e t a .

Rozsudok Okresného súdu Námestovo č.k. 7C/45/2017-170 zo dňa 03. apríla 2019 p
o t v r d z u j e .

Žalovaný m á voči žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu zamietol (výrok I.). Súčasne uložil žalobkyni povinnosť
nahradiť žalovanému trovy konania v rozsahu 100 %, ktoré budú vyčíslené v uznesení vydanom po
právoplatnosti rozsudku (výrok II.).
2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou, doručenou súdu 13.10.2017 žalobkyňa žiadala,
aby súd určil, že kúpna zmluva zo dňa 06.09.2017, uzatvorená medzi Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a
C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, obaja trvalo bytom C. č. XXX a V. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo

bytom C. XXX, je neplatná. Žalobu odôvodnila tým, že jej matka Y. L., rod. O. a otec C. L. ako predávajúci
dňa 06.09.2017 uzatvorili so žalovaným ako kupujúcim kúpnu zmluvu o predaji nehnuteľností
špecifikovaných v žalobe. Matke žalobkyne v zmysle ustanovenia zmluvy však nebola uhradená kúpna
cena 1.500,00 Eur. Následne zo strany matky žalobkyne dňa 27.09.2017 bolo žalovanému odoslané
odstúpenie od zmluvy, ktorým matka žalobkyne odstúpila od zmluvy so žalovaným z dôvodu, že
bola uvedená do omylu a kúpna cena jej nebola pred podpisom zmluvy, ani k dnešnému dňu vyplatená.
Matka žalobkyne pochádza z Poľska. Hoci rozumie a hovorí po slovensky, nevie však čítať v

slovenskom jazyku. Sporná zmluva tak nebola pre matku žalobkyne zrozumiteľná a jej obsah jej nebol
vysvetlený. Matka žalobkyne uviedla, že v prípade, že by zmluve rozumela, nepodpísala
by ju. Žalobkyňa preto prezentovala názor, že predmetná kúpna zmluva je absolútne neplatný právny
úkon. Žalovaný svojím podvodným a účelovým konaním uviedol rodičov do omylu za účelom získaniamajetkového prospechu, bez akéhokoľvek právneho nároku na uvedené nehnuteľnosti. Nehnuteľnosti,
ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy majú byť totiž predmetom prípadného dedičstva - dedili by ich tak
žalobkyňa, ako aj žalovaný (žalobkyňa a žalovaný sú súrodenci). Nehnuteľnosti, ktoré rodičia žalobkyne

previedli na žalovaného, majú oveľa vyššiu hodnotu ako kúpna cena uvedená v zmluve,
ktorá sa javí pre rodičov žalobkyne a žalovaného ako neprimeraná, nedostatočná a nevýhodná.
Konanie žalovaného je teda účelové a neopodstatnené a prieči sa dobrým mravom.
3. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobkyňa sa voči žalovanému domáha určenia neplatnosti
kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2017, uzatvorenej medzi Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX a C. L., rod. L.,

nar. XX.XX.XXXX, obaja trvalo bytom C. č. XXX a V. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvalo bytom C. XXX s
tým odôvodnením, že matka žalobkyne kvôli vysokému veku a nadmernému požívaniu alkoholu nebola
schopná tento právny úkon uskutočniť. Ďalej žalobkyňa tvrdila, že jej matka pri uzatvorení kúpnej zmluvy
konala v tiesni, pretože po zdravotnej stránke je v takom stave, že nie je schopná sa o seba postarať
a je odkázaná na pomoc svojho manžela a žalovaného. Okrem toho žalobkyňa tvrdila, že jej matka
zmluvu podpísala za nápadne nevýhodných podmienok, pretože keby vedela, že prevádza majetok za

3.000,00 Eur, tak by zmluvu nepodpísala. Medzi stranami nebolo sporné, že rodičia žalobkyne uzatvorili
spornú kúpnu zmluvu, ktorou na žalovaného previedli nehnuteľnosti. Zostalo medzi nimi sporné, či
Y. L., rod. O. pri uzatvorení zmluvy konala v omyle, v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok a
či (ne)konala v duševnej poruche, ktorá ju na tento právny úkon robila neschopnou. Prvoinštančný
súd konštatoval, že z procesného hľadiska je žaloba v prejednávanej veci žalobou o určenie právnej

skutočnosti podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku, keďže podľa § 2 ods. 1 Občianskeho
zákonníka právne úkony patria medzi právne skutočnosti, pričom takáto žaloba je prípustná len vtedy,
ak možnosť jej podania vyplýva z osobitného predpisu. Možnosť podania tejto žaloby však
nevyplýva zo žiadneho osobitného predpisu. Navyše žalobkyňa v žalobe označila za žalovaného len
jedného z účastníkov napadnutej zmluvy - kupujúceho a za subjekty na strane sporu neoznačila ďalších

účastníkov kúpnej zmluvy - svojich rodičov. Tento nedostatok žaloby je nedostatkom pasívnej vecnej
legitimácie, keďže v prípade žaloby o neplatnosť právneho úkonu sa vyžaduje, aby na strane žalovaných
ako nútené procesné spoločenstvo vystupovali všetci účastníci dotknutého právneho úkonu. Obidva
procesné nedostatky žaloby - jej neprípustnosť podľa § 137 písm. d) Civilného sporového poriadku aj
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie sú samostatnými dôvodmi pre zamietnutie žaloby

bez toho, aby sa súd zaoberal jej vecnou stránkou a preto súd žalobu zamietol.
4. O trovách konania konajúci súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že priznal žalovanému, ktorý
bol v konaní úspešný, nárok na ich náhradu v rozsahu 100%.

5. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobkyňa, ktorá sa domáhala

jeho zrušenia a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie; alternatívne
navrhla, aby odvolací súd jej žalobe v celom rozsahu vyhovel a súčasne uložil žalovanému nahradiť
žalobkyni trovy prvoinštančného i odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
6. Odvolateľka namietala, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým

zisteniam a tiež, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. S poukazom
na rozsah odôvodnenia žalobkyňa mala za to, že rozsudok okresného súdu je i nepreskúmateľný.
Namietala, že okrem listinných dôkazov, ktoré boli obsahom spisu, okresný súd nevykonal žiadny
z ňou navrhovaných dôkazov. Zároveň konajúci súd nezdôvodnil, prečo vykonanie daných dôkazov
(vrátane výsluchu intervenientov na strane žalobkyne) nepripustil. Naviac, konajúci súd sa v odôvodnení

napadnutého rozsudku žiadnym spôsobom nevysporiadal s pozíciou intervenientov na strane žalobkyne
- rodičov strán sporu (predávajúcich v rámci napádaného právneho úkonu), v zmysle § 81 a nasl.
CSP a týchto vo svojom rozhodnutí ani neoznačil. Zároveň z odôvodnenia rozsudku okresného súdu
nie je zrejmé, na základe čoho dospel súd prvej inštancie k záveru, že sa jedná o žalobu podľa
ust. § 137 písm. d) CSP, a teda o určenie právnej skutočnosti, ktorej podmienkou je, že oprávnenie

podať takúto žalobu musí vyplývať z osobitného predpisu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia
tiež nie je zrejmé, prečo by mal v rámci konania existovať nedostatok pasívnej vecnej legitimácie,
ak žalobkyňa označila účastníkov právneho úkonu - kúpnej zmluvy ako intervenientov na jej strane,
a teda zároveň sa jedná o osoby, ktoré majú právny záujem na výsledku konania. Podľa názoru
odvolateľky, podklady, pre ktoré bolo vydané napadnuté rozhodnutie, nie sú obsahom jeho odôvodnenia

a samotné odôvodnenie napadnutého rozsudku nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Okresný súd
totiž žiadnym spôsobom, ani na pojednávaní nezdôvodnil, prečo odmietol realizovať výsluchy strán
sporu navrhovaných svedkov (intervenientov a podobne). To zakladá nepreskúmateľnosť napadnutého
rozsudku.Zodôvodnenianapadnutéhorozsudkuďalejvyplýva,žesúdprvejinštancievyhodnotilpodanúžalobu z procesného hľadiska ako žalobu o určenie právnej skutočnosti v zmysle ust. § 137 písm.
d) CSP, ktorej prípustnosť je založená len v prípade, ak to vyplýva z osobitného právneho predpisu.
Skutočnosť, že možnosť podania tohto typu žaloby nevyplýva z osobitného právneho predpisu je však

podľa názoru žalobkyne možné považovať za odstrániteľnú vadu podanej žaloby, ktorej neodstránenie
však nie je dôvodom pre zamietnutie žaloby, ale jej prípadné odmietnutie. Súd napriek
nesprávnej formulácii petitu môže pokračovať v konaní, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa petit
týka a čo sleduje. V danom prípade je zo všetkých podaní žalobkyne, ako aj prednesov zrejmé, že
cieľom podanej žaloby bolo určenie vlastníckeho práva v prospech intervenientov na strane žalobkyne

1/ Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. a 2/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C., ktoré bolo do katastra nehnuteľností zavkladované v prospech žalovaného na
základe neplatného právneho úkonu - spornej kúpnej zmluvy. Takýto postup priamo predpokladá výklad
prezentovaný v komentári v ust. § 137 písm. d) CSP. Neplatnosť právneho úkonu, t.j. kúpnej zmluvy
uzatvorenej medzi žalovaným a intervenientmi na strane žalobkyne bola žalobkyňou odôvodňovaná v
zmysle ust. § 39, § 49, § 49a a nasl. Občianskeho zákonníka. Žalobkyňa mala ďalej za to, že v

prejednávanomsporeniejemožnévyvodiťzáveronedostatkupasívnejvecnejlegitimáciezasituácie,ak
žalovaný bol priamo účastníkom právneho úkonu, ktorého platnosť je napádaná a intervenienti na strane
žalobkyne majú právny záujem na výsledku konania, keďže sa jedná o určenie ich vlastníckeho práva,
ktoré by mohlo byť súčasťou dedičstva, ktoré sa týka aj priamo žalobkyne. Naviac súd prvej inštancie
sa napriek podaniu žalobkyne zo dňa 05.12.2017 žiadnym spôsobom procesne nevysporiadal s týmto

jej vyjadrením a až do vyhlásenia rozsudku nebolo rozhodnuté o prípustnosti vstupu intervenientov
do konania. Táto skutočnosť nebola v rámci odôvodnenia rozsudku žiadnym spôsobom zohľadnená a
konajúcisúdsaknejžiadnymspôsobomnevyjadril.Určenieneplatnostiprávnehoúkonu-kúpnejzmluvy
podľa Občianskeho zákonníka má v zmysle ustálenej rozhodovacej činnosti praxe súdov účinnosť „erga
omnes“. Preto podľa názoru žalobkyne nie je nutné, aby na strane žalovaného boli označení všetci

účastníci právneho úkonu, ak títo sú súčasne intervenientmi na strane žalobkyne. Ak žalovaný bol
účastníkom daného právneho úkonu na strane kupujúceho, nemožno súhlasiť so záverom okresného
súdu, že v posudzovanom spore existuje nedostatok pasívnej vecnej legitimácie.
Právny záujem intervenientov na strane žalobkyne je nespochybniteľný, keďže boli zmluvnými stranami
právneho úkonu, ktorého (ne)platnosť má byť v rámci konania preskúmaná ako otázka predbežná vo

vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Za popísanej procesnej situácie je zrejmé, že
v posudzovanom prípade nie sú splnené podmienky pre potvrdenie napadnutého rozsudku ako vecne
správneho a preskúmateľného, ktorý by mal oporu v zrealizovanom dokazovaní.
7. V prípade, ak by sa odvolací súd napriek vyššie uvedenému stotožnil so záverom súdu prvej inštancie
ohľadne nedostatku pasívnej vecnej legitimácie, žalobkyňa v súlade s ust. § 79 CSP navrhla,

aby odvolací súd rozhodol, že na strane žalovaných sa pripúšťa vstup do konania 1/
Y. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. a 2/ C. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
C. XXX, XXX XX C..
8. Nadväzne na to žalobkyňa žiadala určiť, že Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C. a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., sú výlučnými vlastníkmi

nehnuteľností nachádzajúcich sa v katastrálnom území a obci C., okres W., zapísaných na
príslušných listoch vlastníctva a presne špecifikovaných v žalobe.

9. Žalovaný sa k odvolaniu žalobkyne písomne nevyjadril.

10. Následne odvolací súd v súlade s ust. § 382 CSP vyzval obidve procesné strany, aby sa v lehote
3 dní od doručenia tejto výzvy vyjadrili k možnej aplikácii ust. § 77, § 78 CSP a § 588 Občianskeho
zákonníka, ktoré doposiaľ pri doterajšom rozhodovaní veci neboli použité. Zároveň vyzval žalobkyňu,
aby odôvodnila existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanej určovacej žalobe.

11. Na túto výzvu reagovala žalobkyňa doplnením odvolania v podaní zo dňa 18.06.2020, v ktorom
uviedla, že kúpna cena v zmysle kúpnej zmluvy nebola nikdy zaplatená. Žalovaný neplánoval nikdy
kúpnu cenu zaplatiť a žalovaná si neuvedomovala význam podpísanej listiny nazvanej kúpna zmluva.
Predmetná kúpna zmluva je neplatná jednak pre absenciu vážnosti vôle na strane kupujúceho a
u predávajúcej z dôvodu, že ju urobila ako osoba nespôsobilá na právne úkony a de facto si

neuvedomovala čo podpisuje. Ustanovenie § 588 Občianskeho zákonníka nie je preto v tomto prípade
aplikovateľné. K aplikácii ust. § 77 a § 78 CSP žalobkyňa mala za to, že predávajúca - jej
mama Y. L. mala byť skôr prizvaná do konania ako intervenient. Mama by však danej výzve v zmysle
§ 86 CSP vzhľadom na jej duševný stav ani neporozumela. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem naurčení neplatnosti predmetnej kúpnej zmluvy, keďže má za to, že rozsudok sa v danej veci vzťahuje a
bude záväzný pre všetkých účastníkov kúpnej zmluvy, teda aj pre C. L., nar. XX.XX.XXXX i Y. L., nar.
XX.XX.XXXX. Zároveň požiadala, aby odvolací súd na strane žalovaných pribral do konania C. L., nar.

XX.XX.XXXX a Y. L., nar. XX.XX.XXXX, obidvaja bytom C. XXX aj za situácie, že mama nebude chápať
významu, že je účastníkom súdneho konania. Naliehavý právny záujem na podaní určovacej žaloby
žalobkyňa odôvodnila tým, že sa jedná o ochranu jej osoby ako dedičky. Uzavretím spornej kúpnej
zmluvy došlo totiž prakticky k jej vydedeniu, keďže jej brat - žalovaný V. L. zneužil nespôsobilosť na
právne úkony ich mamy Y. L. a zneužijúc rozumovú inkapacitu matky, pripravil tak žalobkyňu o majetok.

Žalobkyňa ako dcéra, ktorá si váži a miluje svojich rodičov, má predovšetkým záujem na ich dôstojnom
živote v starobe. Okradnutie svojej mamy, ktorá vzhľadom na svoj duševný stav ho ani nechápe, vníma
preto obzvlášť citlivo. Cíti tak veľkú potrebu a nutnosť chrániť mamine majetkové práva. Výška maminho
dôchodku je totiž 230,00 Eur.
12. Zároveň v zmysle ust. § 366 písm. c), d) CSP žalobkyňa doplnila svoje odvolanie o novoty v
odvolacom konaní, a predložila do spisu správu PhDr. I. S. ohľadne vyšetrenia svojej mamy zo dňa

15.08.2017, znalecký posudok č. 87/2020 znalkyne MUDr. Jany Bullovej zo dňa 25.05.2010 vyhotovený
v súdnom konaní o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony Y. L. vedenom na Okresnom súde
Námestovosp.zn.7Ps/4/2018.Žalobkyňauplatnilaajnovýodvolacídôvod,ato,žezistenýskutkovýstav
neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej strany alebo ďalšie prostriedky procesného
útoku, ktoré neboli uplatnené. Predmetná správa a znalecký posudok neboli doteraz bez viny žalobkyne

predložené v tomto spore, no jednoznačne potvrdzujú jej presvedčenie, že mama nebola v čase
podpisu napadnutej kúpnej zmluvy spôsobilá na tento právny úkon. Žalovaný, uvedomujúc si uvedenú
skutočnosť, jednoducho túto situáciu zneužil, aby sa na škodu matky žalobkyne obohatil. Žalovaný je
v pravidelnom dennom kontakte s ich matkou. Ako normálne vnímajúci človek musel tak vidieť, aký je
zdravotný stav matky žalobkyne. Ak by bola matka žalobkyne predvolaná na súd, aj by sudkyňa osobne

videla a vnímala, v akom stave Y. L. je a urobila si o tom vlastný záver. Bolo by zrejmé, že mama nechápe
zmysel súdneho konania a že jej výsluch by bol nemožný. Prvoinštančný súd sa tiež žiadnym spôsobom
nevysporiadal s lekárskou správou PhDr. I. S.. Konanie žalovaného by preto nemalo požívať právnu
ochranu.
13. Napokon žalobkyňa dala na zváženie odvolacieho súdu prerušiť konanie až do právoplatného

rozhodnutia súdu o obmedzení spôsobilosti na právne úkony Y. L. vedenom na Okresnom súde
Námestovopodsp.zn.7Ps/4/2018,kdebudesnahouzistiť,odkedymenovanániejespôsobilánaprávne
úkony. V ďalšom žalobkyňa zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

14. Žalovaný vo svojom vyjadrení k výzve odvolacieho súdu uviedol, že z ust. § 588 Občianskeho

zákonníka vyplýva, že z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu
odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú
cenu. Účastníkmi kúpnej zmluvy sú teda predávajúci a kupujúci. Na jej vznik je treba zhodný prejav
zmluvnýchstrán,tedaakceptácianávrhuobsahujúcehopodstatnénáležitostizmluvy,atopredmetukúpy
a kúpnej ceny. Účastníkmi kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2017 (ktorej neplatnosti sa žalobkyňa domáha v

tomto konaní) boli na strane predávajúcich C. L. a Y. L., (ktorí nie sú stranami tohto sporu) a na strane
kupujúceho vystupoval žalovaný. Predávajúci ako účastníci kúpnej zmluvy k nehnuteľnosti musia byť
stranami sporu buď aktívne alebo pasívne legitimovanými, pretože predmet sporu sa dotýka ich práv
a povinností ako vlastníkov nehnuteľností a účastníkov kúpnej zmluvy. Z povahy konania o určenie
neplatnosti právneho úkonu vyplýva, že rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov

právneho vzťahu a účastníkmi konania, či už na strane žalobcu alebo žalovaného, musia byť všetci
jeho účastníci, pretože účinky rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich. Z hľadiska hmotno-právneho je
predmetom tohto sporu právo alebo povinnosť nedieľnej povahy a je potrebné, aby sa účinnosť rozsudku
vzťahovala spoločne na všetkých účastníkov. Výrok právoplatného rozsudku je v zmysle § 228 ods. 1
CSP záväzný pre strany a pre tých, ktorí sa stali právnymi nástupcami strán po právoplatnosti rozsudku,

ak nie je ustanovené inak. Žalobkyňa mohla v spore označiť ako ďalších žalovaných predávajúcich
C. L. a Y. L. a tvorili by s ostatnými žalovanými pasívne nerozlučné spoločenstvo. Keďže žalobkyňa
neoznačila v spore ďalšie strany sporu, ktorých práva a povinnosti boli dotknuté, hoci tieto osoby
mali tvoriť nerozlučné procesné spoločenstvo s ostatnými stranami sporu na strane žalovaných, ide o
nedostatok vecnej legitimácie v spore, pretože kúpna zmluva nemôže byť určená za neplatnú len vo

vzťahu k niektorým účastníkom nerozlučného spoločenstva. S poukazom na uvedené žalovaný navrhol,
aby odvolací súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.15. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 05.07.2020 reagoval na predchádzajúce podanie žalobkyne a
uviedol, že si riadne splnil svoju povinnosť vyplývajúcu z článku 4.1 kúpnej zmluvy zo dňa 06.09.2017
a uhradil predávajúcim dohodnutú kúpnu cenu, čo vyplýva aj z obsahu článku 4.2 kúpnej zmluvy, ako aj

písomného vyjadrenia predávajúcich obsiahnutého v späťvzatí odstúpenia od zmluvy zo dňa 28.09.2017
s úradne osvedčenými podpismi predávajúcich. Okruh strán sporu uvádzaný žalobkyňou nie je správny.
Na jednej strane sa žalobkyňa domnieva, že pani Y. L. ako predávajúca mala byť skôr
prizvaná do konania ako intervenient, no hneď v ďalšom odseku svojho vyjadrenia žiada, aby súd na
strane žalovaných pribral do konania pána C. L. a Y. L.. Ak mienila žalobkyňa zmeniť okruh strán

sporu, mala tak urobiť v súlade s príslušným procesným ustanovením Civilného sporového poriadku,
čo sa však nestalo. K dôvodom uvádzaným žalobkyňou na preukázanie naliehavého právneho záujmu
žalovaný poukázal na skutočnosť, že okrem pani Y. L. ako predávajúci vystupoval aj pán C. L.. Z o
žalobkyňou prezentovanej argumentácie je skôr zrejmý jej motív na podanie žaloby, no nie preukázanie
naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Žalovaný už vo vyjadrení zo dňa
23.10.2018 uviedol, že ak by žalobkyňa mala skutočný záujem chrániť mamine majetkové práva, tak by

v rokoch 2016-2017 neumožnila prevod podstatnej časti jej nehnuteľného majetku (najmä v intraviláne
obce a v jeho blízkosti) v prospech jej dcéry A. L.. Zároveň žalovaný predložil do spisu platobný rozkaz
Okresného súdu Banská Bystrica zo dňa 19.06.2020 sp.zn. 16Up/1044/2020 spolu s odôvodnením
návrhu,zktoréhojezrejmé,žežalobkyňaakohlavnýdlžníkuzavrelazmluvuomimoriadnommedziúvere
a stavebnom úvere zo dňa 19.09.2006 a tento prestala riadne a včas splácať, čo spôsobilo mimoriadnu

splatnosť celého úveru. Následne žalobkyňa ako dlžníčka podala na súd návrh na vyhlásenie konkurzu,
ktorému súd vyhovel a dňa 27.12.2017 došlo i k jej oddlženiu. To spôsobilo, že dlhy žalobkyne
budú musieť o. i. splácať jej rodičia C. L. a Y. L., ktorí vystupovali v predmetnom právnom vzťahu
ako spoludlžníci. Konanie o obmedzenie spôsobilosti na právne úkony vedené na Okresnom súde
Námestovo pod sp.zn. 7Ps/4/2018 nie je doposiaľ právoplatne skončené. Jeho možné

účinky aj tak nemôžu pôsobiť spätne, ale len do budúcnosti. Je teda zrejmé, že označené konanie
nesúvisí s prejednávaným sporom, nakoľko je založené na iných podmienkach a účinkoch. K ostatným
nepravdivým a urážlivým vyjadreniam žalobkyne sa žalovaný odmietol vyjadriť. Na preukázanie svojich
tvrdení žalovaný pripojil do spisu predmetný platobný rozkaz i výpis z Obchodného vestníka č. 46/2018
s dňom vydania 06.03.2018.

16. Na uvedené podanie žalobkyňa procesne nereagovala.

17. Ďalšie podania procesných strán v rámci odvolacieho konania neboli produkované.

18. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu
vyplývajúcom v ust. § 379 CSP viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 CSP, bez nariadenia
pojednávania (postupom podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario)
zamietol návrh žalobkyne zo dňa 31.05.2019 na pristúpenie subjektov konania na strane
žalovaného; nepripustil zmenu žaloby žalobkyne zo dňa 31.05.2019; zamietol návrh žalobkyne zo dňa

15.06.2020 na prerušenie tohto konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom
súde Námestovo pod sp.zn. 7Ps/4/2018 a následne rozsudok okresného súdu podľa ust. § 387 ods. 1
CSP vo veci samej (výrok I.), ako aj v závislom výroku o trovách konania (výrok II.) ako vecne správny
potvrdil.

19. Na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej
inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak (§ 378 ods. 1 CSP).

20. Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť (§ 371 CSP).

21. Na odvolacie konanie sa nepoužije ustanovenie o pristúpení subjektov (§ 378 ods. 2 CSP).

22. Civilný sporový poriadok použitie niektorých svojich ustanovení pre odvolacie konanie vylučuje.
Jedná sa jednak o vylúčenie použitia ustanovení o zmene žaloby v súlade s § 371 CSP a tiež vylúčenie
použitia ustanovenia o pristúpení subjektov do konania (§ 378 ods. 2 CSP). Súčasťou odvolania

žalobkynezodňa31.05.2019nač.l.178spisujepráveajnávrhpodľa§79 CSPnapristúpeniesubjektov
do konania na strane žalovaných, a to Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.
a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C.. Odvolací súd preto tento procesný
návrh žalobkyne zamietol. Zároveň žalobkyňa vo svojom odvolaní zmenila žalobu ma žalobu podľa §137 písm. c) CSP tak, že žiadala, aby súd určil, že Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX,
XXX XX C. a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C., sú výlučnými vlastníkmi
sporných nehnuteľností evidovaných v katastrálnom území C., obec C., okres W., špecifikovanými v

žalobnom petite (bod I. záverečného návrhu na č.l. 179 spisu) a tiež žiadala určiť, že Y. L., rod. O., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. je vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat.
úz. C., obec C., okres W., tak ako sú presne špecifikované v bode II. záverečného návrhu (č.l. 179-183
spisu) a tiež, žiadala určiť, že Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. je
vlastníčkou nehnuteľností evidovaných v katastrálnom území I. T., obec I. T., okres W., špecifikovaných

v bode III. záverečného návrhu (č.l. 183-184 spisu). Žalobca však môže počas konania žalobu meniť len
so súhlasom súdu a môže tak urobiť len v štádiu prvoinštančného konania (§ 371 CSP). Z uvedených
dôvodov odvolací súd zmenu žaloby žalobkyne nepripustil.

23. Pokiaľ ide o návrh odvolateľky na prerušenie konania podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, tento
nepovažoval krajský súd za dôvodný a preto ho zamietol. Rozsudok o obmedzení spôsobilosti na právne

úkony je totiž rozhodnutím o osobnom stave a po nadobudnutí právoplatnosti je záväzný erga omnes,
t.j. pre všetkých (§ 43 CMP) a má konštitutívne účinky.

24. Nadväzne na to odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci
vznesené a až na výnimky uvedené ďalej sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej

inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci,
pre rozhodnutie o žalobe žalobkyne, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade
s ust. § 220 až § 222 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v
jednotlivostiach naň poukazuje aj odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom
konaní obmedzil iba na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia (§ 387 ods. 2 CSP).

25. Na doplnenie považoval odvolací súd za nevyhnutné reagovať na odvolacie námietky žalobkyne
formulované v podanom opravnom prostriedku, pričom sa v zmysle princípu neúplnej apelácie
nezaoberal inými prípadnými pochybeniami okresného súdu.

26. Primárne odvolací súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu,
aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS
252/04), ani právo na to, aby bola strana pred všeobecným súdom úspešná, teda aby sa rozhodlo v
súlade s jej požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy a
práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru nepatrí ani právo strany sporu vyjadrovať

sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ňou navrhnutého
spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania,
rozhodnutie, ktoré z dôkazov budú v rámci dokazovania vykonané, je vždy vecou súdov (§ 185 ods. 1
CSP), a nie strán sporu. Odvolacie námietky žalobkyne k spôsobu vyhodnotenia dokazovania okresným
súdom z uvedených dôvodov krajský súd vyhodnotil ako nedôvodné. Okresný súd

v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, prečo žalobu žalobkyne zamietol, pričom so svojím záverom
dospel v kontexte všetkých vykonaných dôkazov s prihliadnutím na individuálne okolnosti prejednávanej
veci. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že právu na odôvodnenie súdneho rozhodnutia (ako
súčasti základného práva na súdnu ochranu) zodpovedá povinnosť dotknutého súdu dať odpoveď nielen
na skutkové a právne otázky daného prípadu, ale i na relevantné argumenty strán.

V súdenej veci však okresný súd svoje rozhodnutie veľmi podrobne a zákonným spôsobom odôvodnil.
Právo na súdnu ochranu však nemožno zamieňať s „právom“ strany sporu byť pred súdom
úspešnou; prípadne s „právom“ na vydanie rozhodnutia v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi.
Preto nie je porušením daného základného práva, ak súd nerozhodne podľa predstáv strany sporu;
vrátane predstáv o obsahu odôvodnenia súdneho rozhodnutia. S prihliadnutím na obsah dokazovania

vykonaného okresným súdom popísaný v odôvodnení jeho rozsudku, krajský súd len doplnil dôvody
napadnutého rozhodnutia. Uvedený postup odvolacieho súdu je v súlade s uznesením Ústavného súdu
SR sp.zn. IV. 350/2009 zo dňa 08.10.2009, podľa ktorého „....odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového
súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie
konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/2005, III. ÚS 264/2008, IV. ÚS

372/2008).Tento právny názor zahŕňa aj požiadavku komplexného posudzovania všetkých rozhodnutí
všetkých všeobecných súdov (tak prvostupňového súdu, ako aj odvolacieho súdu a prípadne
aj dovolacieho súdu), ktoré boli vydané v priebehu príslušného súdneho konania“.27.Vpredmetnejvecisažalobkyňasvojoužaloboudomáhalaneplatnostiurčeniakúpnejzmluvy.Zmluvy
a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť, sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1
Občianskeho zákonníka). Určenie existencie právnej skutočnosti (napr. že právny úkon je neplatný)

odporuje vo svojej podstate zásade, že súd má určiť aktuálny právny stav. Pri určení právnej skutočnosti
hovorí rozsudok o tom, čo bolo v minulosti, nie však nevyhnutne o tom, čo je v prítomnosti. Preto
napríklad výrok rozsudku, že kúpna zmluva je neplatná, nemá výpovednú hodnotu, či už je v čase
jeho vyhlásenia vlastníkom veci žalobca, alebo niekto iný. Z opísaných dôvodov nová právna úprava
Civilného sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že to

vyplýva z právneho predpisu, najmä hmotného práva.

28. V zmysle § 137 písm. d) CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

29. Zároveň krajský súd zdôrazňuje, že aj určovacia žaloba podľa aktuálneho procesného predpisu

upravená v § 137 písm. d) CSP má preventívny charakter. Predovšetkým prichádza do
úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav ohrozenia práva alebo neistoty v
právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť iným spôsobom. Ďalej sa uplatní
v prípadoch, v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne prostriedky zodpovedá obsahu a
povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý

právny rámec, ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi stranami sporu. Tieto funkcie
určovacej žaloby korešpondujú s predpokladom naliehavého právneho záujmu. Ak nemožno
v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny záujem na určení.
Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie, ale aj s otázkou, akého konkrétneho určenia sa
žalobca žalobou domáha. Absencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení

je prvoradým dôvodom, pre ktorý žaloba nemôže obstáť. Pri zistení jeho absencie súdom je akékoľvek
ďalšie dokazovanie vo veci nadbytočné. Existenciu naliehavého právneho záujmu na požadovanom
určenímusívkonanípreukázaťžalobca.Vprípade,žesúddospejekzáveru,žežalobcanemánaliehavý
právny záujem na požadovanom určení, bez ďalšieho rozhodne o zamietnutí žaloby.

30. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa súd musí zaoberať otázkou existencie naliehavého
právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem na
požadovanom určení musí byť daný aj v čase jeho rozhodovania. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre
nedostatok naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, je vylúčené,
aby súčasne žalobu preskúmal po vecnej stránke (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.

4Cdo/111/2008 zo dňa 30.06.2009).

31. Neobstoja preto tvrdenia žalobkyne, že existencia naliehavého právneho záujmu na
požadovanej určovacej žalobe vyplýva z tohto, že chce ochrániť seba ako dediča, nakoľko uzavretím
predmetnej kúpnej zmluvy došlo prakticky k jej vydedeniu a tiež, že žalovaný V. L. zneužil nespôsobilosť

na právne úkony jej mamy Y. L., keď zneužil jej rozumovú inkapacitu a pripravil mamu o majetok, a ani
to, že ako dcéra, ktorá si váži a miluje svojich rodičov, má predovšetkým záujem na ich dôstojnom živote,
starobe a cíti preto potrebu a nutnosť chrániť mamine majetkové práva. Konajúci súd preto konštatoval
správne absenciu naliehavého právneho záujmu žalobkyne na požadovanom určení.

32. Naviac preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na
strane žalobcu), alebo pasívnej (existencia tvrdenej povinnosti na strane žalovaného), je imanentnou
súčasťou súdneho konania (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 zo dňa
29.06.2010). Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania (teraz strany sporu) v hmotno-
právnom vzťahu (niekedy aj v procesno-právnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu

alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotno-právnej povinnosti (záväzku),
má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy,
ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotno-právnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd
žalobu zamietne so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez
ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca

za žalovaného neoznačil (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 6Cdo/214/2011 zo dňa 18.01.2012).33. Nerozlučné spoločenstvo je procesné spoločenstvo, v ktorom ide o také spoločné práva alebo
povinnosti, že sa rozsudok musí vzťahovať na každého, kto vystupuje ako žalobca alebo žalovaný;
procesný úkon jedného z nich platí i pre ostatných (§ 77 ods. 1 CSP).

34. Z právnej úpravy kúpnej zmluvy uvedenej v ust. § 588 a nasl. Občianskeho zákonníka vyplýva,
že kúpna zmluva, ako dvojstranný právny úkon, vzniká medzi predávajúcim na strane jednej a medzi
kupujúcim na strane druhej, pričom na jednej strane alebo na obidvoch stranách môže vystupovať viac
subjektov. Všetci títo účastníci kúpnej zmluvy sú nositeľmi hmotno-právnych oprávnení (povinností),

teda sú vecne legitimovaní, ak sa predmet sporu týka tohto právneho úkonu. Treba zdôrazniť, že
obsahom právneho vzťahu z kúpnej zmluvy sú práva a povinnosti predávajúceho a kupujúceho,
ktoré sú vzájomné (synalagmatické). To znamená, že v tomto právnom vzťahu právam predávajúceho
korešpondujú povinnosti kupujúceho a naopak. Práva a povinnosti vyplývajúce z tohto vzťahu nemožno
navzájom oddeliť. Ak v konaní ide o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, predmet sporu sa preto týka tak
predávajúceho, ako aj kupujúceho. Kúpna zmluva v takomto prípade nemôže byť určená za neplatnú len

voči jednému z jej účastníkov. Rozsudok sa musí vzťahovať na všetkých účastníkov právneho vzťahu
(§ 77 ods. 1 CSP), z čoho vyplýva, že stranami sporu (či už na strane žalobcu alebo žalovaného) o
takejto žalobe musia byť všetci účastníci právneho úkonu, prípadne ich právni nástupcovia, lebo účinky
rozsúdenej veci sa vzťahujú iba na nich (§ 228 ods. 1 CSP); inak žaloba musí byť zamietnutá pre
nedostatok vecnej legitimácie (pozri rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo/122/2002).

35. Tak ako správne konštatoval súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí, v prejednávanom spore
možnosť podania žaloby o neplatnosť kúpnej zmluvy nevyplýva zo žiadneho osobitného
predpisu. U žalobkyne preto absentuje naliehavý právne záujem na požadovanom
určení. Z obsahu žaloby je tiež zrejmé, že na okruh subjektov (strán sporu), nezodpovedá ust. § 77

CSP. Žalobkyňa totiž v žalobe za žalovaného označila len jedného z účastníkov napadnutej zmluvy -
kupujúceho a za subjekty (stranu sporu) už neoznačila ďalších účastníkov tejto zmluvy predávajúcich
- svojich rodičov. V prípade nerozlučného spoločenstva opomenutie konať spôsobom, z ktorej hmotno-
právnych predpisov vyplýva postavenie nerozlučného spoločníka v zmysle § 77 ods. 1 CSP, musí nájsť
svoj odraz aj v rozhodnutí súdu. V prípade tohto spoločenstva platí ustálená judikatúra súdov, podľa

ktorej, ak neboli strany sporu o neplatnosť kúpnej zmluvy všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich
právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia alebo žalovaní, t.j. všetci do úvahy prichádzajúci nerozluční
spoločníci, rozhodnutie súdu nemôže byť účinné voči tým, ktorí neboli stranami sporu a z tohto dôvodu
treba žalobu bez ďalšieho zamietnuť.

36. Žiada sa dodať, že pokiaľ aj žalobkyňa v žalobe i ostatných podaniach označila svojich rodičov -
Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. a C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom C. XXX, XXX XX C. ako zúčastnené osoby alebo intervenientov na strane žalobkyne, nejednalo
sa o intervenciu v zmysle § 81 a nasl. CSP. Intervencia je v civilnom sporovom konaní totiž fakultatívna
a je len na rozhodnutí intervenienta, či do konania vstúpi. Procesné postavenie intervenienta vzniká na

základe jeho vlastného procesného úkonu (§ 82 ods. 3 CSP) alebo na základe oznámenia o
spore podľa § 86 CSP písomným podaním. Y. L., rod. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C. a
C. L., rod. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XXX, XXX XX C. však do konania nevstúpili ani jedným
z uvedených spôsobov. Práve naopak, v reakcii na výzvu okresného súdu zo dňa 15.12.2017 obidvaja
menovaní v podaní zo dňa 27.12.2017 (č.l. 64 spisu),výslovne uviedli, že nemajú záujem

zúčastniť sa tohto sporového konania ako intervenienti na strane žalobkyne a že so žalobou nesúhlasia
a považujú ju za nedôvodnú. Zároveň tvrdili, že pri podpise kúpnej zmluvy zo strany žalovaného neboli
uvedení do omylu a presne vedia čo podpisovali. Na kúpnej zmluve, ktorú podpísali v dobrej viere a
pri plnom vedomí, naďalej trvajú a považujú ju za platnú v plnom znení tak ako ju podpísali, nechcú na
nej nič meniť. Okresný súd preto nemal dôvod rozhodovať o prípustnosti intervencie v zmysle ust. § 83

CSP, ani konať v tomto spore s rodičmi žalobkyne a žalovaného.
37. Zároveň odvolací súd poznamenáva, že aj za situácie, že by boli rodičia strán sporu boli
intervenientmi v tomto spore, rozsudok by bol záväzný subjektívne iba medzi stranami sporu, preto a
contrario platí, že voči intervenientovi záväzný nie je.

38.Pokiaľajžalobkyňavosvojompodanízodňa19.06.2020,označenomakovyjadrenie navýzvu
súdu zo dňa 15.06.2020 a doplnenie odvolania, doplnila svoje odvolanie o novoty v odvolacom konaní,
konkrétne správu PhDr. I. S. ohľadom vyšetrenia svojej mamy zo dňa 15.08.2017 a znalecký
posudok č. 87/2020 znalkyne MUDr. Jany Bullovej zo dňa 25.05.2020 vyhotoveného v súdnom konanío obmedzení spôsobilosti na právne úkony Y. L. vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp.zn.
7Ps/4/2018, je potrebné dodať, že tieto prostriedky sú prostriedkami procesného útoku (§ 149
CSP), ktoré však neboli žalobkyňou uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, a súčasne ktorých

použitie v tomto odvolacom konaní nie je možné, keďže v tomto prípade nedošlo k naplneniu ani jednej
z podmienok podľa ust. § 366 CSP. Žalobkyňa podala svoje odvolanie na Okresnom súde Námestovo
dňa 31.05.2019 prostredníctvom svojho splnomocneného zástupcu Mgr. Ivana Mazanca, advokáta (č.l.
185) a svoje odvolanie doplnila o novoty v odvolacom konaní až v podaní zo dňa 15.06.2020, ktoré
došlo na Krajský súd v Žiline dňa 19.06.2020. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Napadnutý rozsudok
bol žalobkyni doručený prostredníctvom jej splnomocneného zástupcu dňa 16.05.2019 (č.l. 173 spisu).
Lehota na podanie odvolania tak začala žalobkyni plynúť dňa 17.05.2019 a skončila dňa 31.05.2019. K
tomuto dňu žalobkyňa neoznačila vo svojom opravnom prostriedku žiadne novoty v odvolacom konaní
v prejednávanej veci. Ustanovenie § 366 CSP takéto prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany, tzv. novoty, umožňuje použiť v odvolacom konaní len za podmienky: a/ sa týkajú procesných

podmienok,b/satýkajúvylúčeniasudcualebonesprávnehoobsadeniasúdu,c/mábyťnimipreukázané,
že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie veci, alebo d/ ich
odvolateľ (v danom prípade žalobkyňa) bez vlastnej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie. V danej sporovej veci zjavne bez akýchkoľvek pochybností nešlo o prípustné novoty, keďže
odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie žalobkyňa menila a dopĺňala až po uplynutí lehoty na

podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Napokon ani sama odvolateľka vo svojom opravnom prostriedku
netvrdila a ani nepreukazovala naplnenie dôvodov uplatnenia týchto novôt v odvolacom konaní.

39. Nakoľko súd prvej inštancie zamietol určovaciu žalobu žalobkyne pre nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení, pri súčasnom konštatovaní neúplného okruhu strán

sporu (okruh strán sporu netvorili všetci účastníci kúpnej zmluvy), je vylúčené, aby zároveň
vykonal dokazovanie a žalobu preskúmal po vecnej stránke, a preto postupoval správne, keď sa
nezaoberal argumentáciou žalobkyne prezentovanou v žalobe a jej podaniach produkovaných v rámci
prvoinštančného konania. Z rovnakých dôvodov sa ani odvolací súd nezaoberal ďalšími odvolacími
námietkami uvádzanými žalobkyňou vo vzťahu k hmotno-právnej argumentácii nároku uplatneného

žalobou. Za vyššie popísanej situácie by akékoľvek ďalšie dokazovanie v tomto konaní by totiž bolo v
rozpore so zásadou hospodárnosti konania.

40. Okresný súd teda vykonal v prejednávanej veci dokazovanie náležitým spôsobom a v potrebnom
rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP,

súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim kontradiktórnosti sporového konania umožnil stranám sporu
realizáciu ich procesných práv a nadväzne zákonným spôsobom vyhodnotil tak procesnú aktivitu strán,
ako aj meritum veci. Po vykonaní a vyhodnotení dokazovania zákonným spôsobom a v potrebnom
rozsahu vydal vecne správne rozhodnutie, ktoré zodpovedajúcim spôsobom v zmysle ust. § 220 až §
222 CSP aj správne a presvedčivo odôvodnil. Odvolacie dôvody žalovaných vyhodnotil krajský súd ako

nepodstatné, pričom zároveň nezistil ani nedostatky v postupe okresného súdu, na ktoré odvolací súd
prihliada z úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP). V dôsledku toho krajský súd rozsudok okresného
súdu vo veci samej, t. j. vo výroku I. ako vecne správny potvrdil.

41. Nadväzne na to odvolací súd ako vecne správny potvrdil aj závislý výrok II. o trovách konania

napadnutého rozsudku, proti ktorému odvolatelia nevzniesli žiadne odvolacie námietky, ktorý však
zodpovedá procesnému úspechu strán v spore a zákonným ustanoveniam v ňom uvedeným.

42. O trovách odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s
§ 255 ods. 1 CSP tak, priznal žalovanému ako úspešnej procesnej strane proti žalobkyni nárok na ich

náhradu v rozsahu 100 %. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

43. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od
vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 1 a 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 CSP).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).