Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 22Co/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118203682
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Kandriková

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8118203682.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Kandrikovej a členov

senátu JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Michala Boroňa v spore žalobkyne: Y. J., K.. XX.XX.XXXX, O.
S. W. I. XX, XXX XX V., zastúpenej JUDr. Milanom Szőllőssym, advokátom so sídlom Mlynská 28, 040
01 Košice, proti žalovanému: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Bajkalská 19B, 826 58
Bratislava, IČO: 36 062 235, zastúpenému: KOOPERATIVA poisťovňa, a. s. Vienna Insurance Group,
so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, o náhradu škody z ublíženia na zdraví, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 19C/16/2018-122 zo dňa 11.11.2019
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok s výnimkou výroku I.

II. Priznáva žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100 %, o
výške ktorej bude rozhodnuté samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) rozhodol takto, cit.:

„I. Konanie o zaplatenie sumy 16.964 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania v sume 1.087,56 eura, stratu na zárobku
v sume 804,07 eura s 5 % úrokom z omeškania od 16.3.2018 do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanému nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude
rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

2. Citoval ustanovenie § 4 ods. 1 až 4, § 5 ods. 1 písm. b) č. 1, § 11 ods. 6 až 8 zákona č. 381/2001
Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového
vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZoPZP“), § 2 ods. 2, § 4, § 5,
§ 7 a § 8 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia a o zmene a doplnení zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 273/1994 Z.z. o
zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej poisťovne
a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v znení

neskorších predpisov.

3. V odôvodnení súd prvej inštancie uviedol, že predmetom konania boli nároky žalobkyne na náhradu
škody v dôsledku poistnej udalosti, ktorý nárok je potrebné posúdiť podľa ustanovení § 420 a 427Občianskeho zákonníka s tým, že nároky poškodenej na náhradu škody z ublíženia na zdraví upravuje
ZoPZP ako špeciálny právny predpis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku. Konštatoval, že keďže
Slovenská kancelária poisťovateľov v zmysle § 24 ods. 9 ZoPZP postúpila vybavenie škodovej udalosti

na KOOPERATIVU poisťovňu, a. s. Vienna Insurance Group a táto aj predmetné nároky žalobkyne
uspokojovala, niet sporu o pasívnej legitimácii žalovanej. Vo vzťahu k námietkam žalovanej poisťovne o
nedôvodnosti uplatnených nárokov s poukazom na príbuzenský pomer vodiča, ktorý spôsobil dopravnú
nehodu k poškodenej žalobkyni uviedol, že nároky, ktoré uplatňuje žalobkyňa sú nárokmi dôvodnými
a tieto nároky jej v zmysle zákona aj patria, pretože nároky podľa § 5 ods. 1 písm. b) č. 1 ZoPZP sú

dôvodnými, keďže sa jedná o nárok podľa § 4 ods. 2 písm. a) a to škodu na zdraví. Žalobkyňa uplatnila
nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, o čom predložila žalovanej poisťovni lekársky posudok
Q.. X. O., Q. z 22.02.2018, listom zo dňa 27.2.2018, ktorý žalovaná poisťovňa prevzala dňa 01.03.2018.
Keďže však v tejto časti došlo k späťvzatiu žaloby, súd prvej inštancie konanie podľa § 144 a 145 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) zastavil a pokračoval len o nároku na
úroky z omeškania, ktoré žalobkyňa uplatnila v paušalizovanej čiastke 1.087,56 eura ako aj o nároku

na stratu na zárobku s prísl.

4. Poukázal na to, že je potrebné akékoľvek nároky poškodeného v zmysle ZoPZP vykladať
eurokonformne a rovnako aj predmetnú právnu úpravu ZoPZP. Citoval články 40 a 41 Smernice
Európskeho parlamentu a Rady 2009/103/ES zo 16. septembra 2009 o poistení zodpovednosti za

škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o kontrole plnenia povinnosti poistenia tejto
zodpovednosti, z ktorých jednoznačne vyplýva, že platenie úrokov z výšky náhrady stanovenej
poisťovňou patrí v súvislosti s tým, ak sa plnenie nezrealizovalo v predpísanej lehote, pričom v
danom prípade je zrejmé, že sa nezrealizovalo, pretože ani jeden z nárokov žalobkyne nebol plnený
v trojmesačnej lehote. V každom z týchto nárokov navyše poisťovňa pochybila s aplikáciou právnych

predpisov aj s postupom uspokojenia nároku žalobkyne. Pokiaľ poisťovňa neplnila žalobkyni nárok z
titulu sťaženia spoločenského uplatnenia, pričom sama konštatovala pri odbornom vyjadrení, ktoré si
dalavypracovať,žetentoposudokbolsprávny,musíznášaťnásledok,žekeďnedôvodneneplnila,patria
žalobkyni úroky z omeškania. Rovnako je tomu aj v tom prípade, ak sa rozhodla neplniť nárok žalobkyne
z titulu straty na zárobku s poukazom na nesprávnu právnu úpravu. Poisťovňa je profesionálna inštitúcia,

ktorá by mala predovšetkým postupovať v prípade likvidácie nárokov z dopravných nehôd vo vzťahu k
poškodeným na zdraví tak, že tieto nároky by mala v prvom rade čo najstarostlivejšie posúdiť, priznať
a vyplatiť. Keďže tak podľa súdu nepostupovala, v oboch prípadoch žalobkyni patrí aj nárok na úroky
z omeškania. Súd prvej inštancie považoval nárok na úroky z omeškania za dôvodný už po uplynutí
troch mesiacov od doručenia listu žalovanej poisťovni, pretože toto je zákonná lehota, v ktorej má

poisťovňa dôvodné nároky plniť. Ak neskončila prešetrovanie v trojmesačnej lehote a ak neplnila, ako
v tomto prípade, dostala sa do omeškania. Pätnásťdňová lehota na plnenie by poisťovni patrila len v
prípade, ak by prešetrenie riadne v zákonnej lehote ukončila a uznala nároky žalobkyne. V zmysle § 517
Občianskeho zákonníka považoval za dôvodný nárok žalobkyne v prípade omeškania s plnením nároku
na náhradu škody za sťaženie spoločenského uplatnenia v zmysle upraveného žalobného návrhu a

jeho špecifikácie, keď žalobkyňa si uplatňuje 5%-ný ročný úrok z omeškania od 12.6.2018, hoci žaloba
bola podaná 06.04.2018 a počítaná žalobkyňou do 23.09.2019, kedy došlo k zaplateniu dôvodnej sumy
16.964 eura, čo predstavuje 1.087,56 eura. Vo vzťahu k nároku na náhradu straty na zárobku, pokiaľ
žiada žalobkyňa o zaplatenie úrokov z omeškania od 16.3.2018, súd považoval nárok za dôvodný už
po uplynutí troch mesiacov od doručenia listu, ktorým nárok bol riadne uplatnený teda od 08.11.2017,

avšak rovnako aj v tomto prípade nemohol prekročiť návrh žalobkyne ohľadom tohto nároku.

5. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ustanovení § 255 a § 262 CSP
tak, že priznal žalobkyni, ktorá mala vo veci 100 % úspech voči žalovanému plnú náhradu trov konania.

6. Proti tomuto rozsudku v rozsahu výrokov II. a III. podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie
z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) CSP. Je toho názoru, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď dospel k záveru, že žalobkyňa má
voči žalovanému nárok na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré po kapitalizácii predstavujú sumu
1.087,56 eura. Súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, ktorý nemá základ v

platnej právnej úprave, ani v rozhodovacej praxi súdov, keď konštatoval, že žalovaný sa dostal do
omeškania s poskytnutím plnenia. Žalovaný vyjadril právny názor, že peňažná sankcia v podobe úrokov
z omeškania upravená v ustanovení § 11 ods. 8 ZoPZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti
poisťovne vyjadrenej v ustanovení § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) v trojmesačnej lehote a jej účelom jeochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala nečinná
a aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho
poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania je tak viazaná výlučne na nesplnenie tejto

povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na poskytnutie
poistného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté; relevantné tak nie je, ako mala, resp. mohla inak
poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Uvedené možno dovodiť aj zo znenia čl. 4 ods. 6 smernice 2000/26/
ES Európskeho parlamentu a Rady zo 16. mája 2000 o aproximácii právnych predpisov členských
štátov týkajúcich sa poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorových vozidiel a o

zmene a doplnení smerníc Rady č. 73/239/EHS a 88/357/EHS. Omeškanie poisťovateľa s vyplatením
poistného plnenia je potrebné posudzovať podľa ustanovenia § 11 ods. 6, 7, 8 ZoPZP , ktoré nie je
u poisťovateľa viazané na nesplnenie jeho povinnosti uloženej mu v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti na základe oznámenia poškodeného. Podobný právny názor vyjadril Krajský súd v Bratislave
v rozsudku zo 14.06.2016, sp. zn. 8Co/151/2016 a z 31.05.2017, sp. zn. 3Cob/70/2017 a Krajsky
súd v Prešove v rozsudku z 27.02.2017, sp. zn. 8Co/321/2015. Poukázal na to že, v prípade nároku

na sťaženie spoločenského uplatnenia, prostredníctvom spoločnosti KOOPERATIVA poisťovňa a.s.
pristúpil k vyplateniu predmetného nároku po tom, čo bola zo strany žalobkyne v prebiehajúcom súdnom
konanídoloženádosúdnehospisuzdravotnádokumentáciažalobkyne.Toutoskutočnosťousasúdprvej
inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec nezaoberal a úplne opomenul skutočnosť, že žalobkyňa až
v priebehu súdneho konania, na základe výzvy súdu, doložila zdravotnú dokumentáciu nevyhnutnú na

posúdenie opodstatnenosti jej nároku (uvedené potvrdzuje skutočnosť, že v odôvodnení rozhodnutia, v
časti skutkový stav, súd medzi bodmi 22. a 23. túto skutočnosť účelovo vynechal.). Vzhľadom na vyššie
uvedené má žalovaný ďalej za to, že žaloba bola podaná predčasne, nakoľko v čase podania žaloby
nebolo ukončené šetrenie resp. likvidácia predmetnej poistnej udalosti.

7. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam a súčasne rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci v prípade posúdenia otázky straty na zárobku žalobkyne počas pracovnej neschopnosti.
Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala voči žalovanému uhradenia sumy 804,07 eura z titulu
rozdielu medzi požadovanou (2.121,82 eura) a vyplatenou sumou (1.317,75 eura) straty na zárobku

zo strany žalovaného. Žalovaný pri určení denného vymeriavacieho základu vychádzal z rozhodnutia
Sociálnej poisťovne č.XXX-XXXXXX-CA-XX/XXXX. Žalobkyňa uviedla, že jej denný vymeriavací základ
v predmetnom období bol 22,5966 eura, pričom poukázala na potvrdenie, ktoré jej bolo výstavné zo
strany zamestnávateľa. Uvedené potvrdenie však nekorešponduje s rozhodnutím Sociálnej poisťovne,
z ktorého vyplýva, že výška denného vymeriavacieho základu žalobkyne bola 14,3000 eur. Nesúhlasil

preto so záverom súdu prvej inštancie, že žalobkyňa má nárok na dávky vychádzajúce z denného
vymeriavacieho základu tak, ako je uvedené v potvrdení od zamestnávateľa s tým, že za správnosť
určenia je zodpovedný zamestnávateľ. Z uvedeného dôvodu má žalovaný za to, že žalobkyňou
požadovaný nárok na doplatenie sumy 804,07 eura, nie je dôvodný a rozhodnutie súdu prvej inštancie
je v tejto časti nesprávne. Dodal, že aj v prípade nároku na stratu na zárobku žalobkyne, si splnil svoje

povinnosti v zmysle ust. § 11 ods. 6 a násl. ZoPZP, a preto sa nemohol dostať do omeškania.

8. Taktiež žalovaný namietal samotný výrok rozsudku o trovách konania. Citoval ustanovenie § 4 ods.
2 písm. c) a § 5 ods. 1 písm. b) bod 1. ZoPZP. Žalobkyňa, ako aj vodič motorového vozidla (X. J.),
ktorý spôsobil škodovú udalosť, žijú, resp. v čase dopravnej nehody žili v spoločnej domácnosti, a

preto žalobkyňa nemá nárok na priznanie náhrady trov právneho zastúpenia. Poukázal na skutočnosť,
že žalobkyňa nedala súhlas na trestné stíhanie obvineného X. J. vo veci vedenej pred Okresnou
prokuratúrou Prešov č. XPv XXX/XX/XXXX-XX. Napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd prvej
inštancie priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. Dodal, že s
uvedenou námietkou žalovaného sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia vôbec nevysporiadal

a túto úplne opomenul.

9. Na záver žalovaný uviedol, že súd prvej inštancie nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čo
zakladá inú vadu konania, ako odvolací dôvod, keď sa súd prvej inštancie vôbec nezaoberal námietkou
žalovaného uvedenou v bode III. tohto podania t.j. námietkou voči trovám konania, a rovnako sa súd

prvej inštancie nezaoberal žalovaným namietanou predčasnosťou žaloby a napokon v odôvodnení
rozhodnutia opomenul skutočnosť, že žalobkyňa v predsúdnom konaní odmietala predložiť žalovanému
požadovanú zdravotnú dokumentáciu a túto predložila až v priebehu konania pred súdom prvej inštancie
na základe výzvy súdu. Na základe vyššie uvedeného navrhol, aby odvolací súd rozsudok súduprvej inštancie zmenil/vo veci sám rozhodol a to tak, že žalobu žalobkyne voči žalovanému v celom
rozsahu zamietne a prizná žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho konania.
Alternatívne navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na

ďalšie konanie.

10. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyňa uviedla, že v predmetnej právnej veci postupovala zákonným
spôsobom, keď právo na náhradu škody oznámila a preukázala zákonným spôsobom. Právo na
náhradu škody z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia a jej výšku preukázala lekárskym posudkom

vystaveným Q.. X. O., ktorý preukazuje bodové hodnotenie SSU poškodenej osoby, na základe čoho
sa v zmysle § 5 ods. 1 zákona číslo 437/2004 Z. z. určila výška náhrady za SSU. To, že žalovaný v
predmetnej právnej veci nerešpektoval ustanovenie § 4 ods. 2 z. č. 437/2004 Z. z. a oproti zákonnej
úprave podmienil nárok žalobkyne na preukázanie rozsahu škody lekárskymi správami, nepreukazuje
nemožnosť ukončenia šetrenia vo veci v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP a vylúčenie jeho povinnosti
uhradiť sankciu. Žalovaný ani v jednom písomnom podaní neuviedol, že má dôvodné pochybnosti o

správnom hodnotení SSU v lekárskom posudku. Podanie žaloby bolo dôvodné, lebo uplatnený nárok
nebol žalovaným (poisťovateľom) uspokojený v lehote, ako to poisťovateľovi ukladá zákonodarca v
ustanovení § 11 ods. 6, 7 ZoPZP. Tvrdenie žalovaného o predčasnosti podania žaloby nemá právnu
oporu, lebo žalovaný v predmetnej právnej veci neskončil šetrenie z dôvodu nerešpektovania zákonom
stanovenej povinnosti, konal v rozpore so zákonnou úpravou a konal len v zmysle interných usmernení.

Uviedla, že si povinnosti vyplývajúce jej z ustanovení ZoPZP, ako i zo z. č. 437/2004 Z. z. splnila.
Vzniklo jej právo na náhradu škody z titulu ublíženia na zdraví. V predmetnej veci jej nevznikla povinnosť
podania určovacej žaloby, lebo žalovaný má povinnosti uložené ZoPZP, ktoré však obchádza. Vo
vzťahu k uplatneniu nároku na škodu z titulu straty na zárobku počas práceneschopnosti, z titulu SSU
uviedla, že pri stanovení výšky škody vychádzala z Potvrdenia o strate na zárobku počas PN vydaného

zamestnávateľom F. F., W.. Y.. R.. O. zo dňa 31.10.2017, kde zamestnávateľ určil denný vymeriavací
základ vo výške 22,5966 eura a za správnosť tohto určenia je zodpovedný zamestnávateľ. Žalovaný,
ako to vyplýva z jeho podania zo dňa 19.03.2018, z titulu straty na zárobku uhradil len 1.317,75 eura,
keď vychádzal z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného Sociálnou poisťovňou
pre určenie nároku na nemocenské vo výške 14,3000 eura. Vo vzťahu k ročnému úroku z omeškania

žalobkyňa uviedla, že poisťovateľ nie je v zmysle § 11 ods. 6 písmena a), b) ZoPZP povinný len začať
prešetrovanie poistnej udalosti, skončiť ho v lehote do 3 mesiacov a oznámiť výsledky prešetrenia
poškodenému, ale poisťovateľ je predovšetkým povinný poškodenému jeho oprávnené preukázané
nároky reálne plniť. Pokiaľ poisťovateľ nesplní svoju peňažnú povinnosť voči poškodenému (veriteľovi)
a neposkytne mu plnenie náhrady škody riadne a včas, dostáva sa v zmysle § 517 ods. 1 Občianskeho

zákonníka ako dlžník do omeškania. V tejto súvislosti zdôraznila, že poisťovateľ sa s plnením tejto
konkrétnej peňažnej povinnosti v prípade jej neplnenia riadne a včas dostane do omeškania bez ohľadu
na to, či zašle alebo nezašle oznámenie v zmysle § 11 ods. 6 písmena a), b) ZoPZP. Ak by sa prijal
názor na ktorý poukazuje žalovaný v podaní, že povinnosť zaplatiť úroky z omeškania mu vzniknú
až doručením právoplatného rozhodnutia, tak takýto právny názor zjavne odporuje spravodlivému

usporiadaniu občianskoprávnych vzťahov. K odvolacej námietke tykajúcej sa trov konania žalobkyňa
uviedla, že žalobou si neuplatňuje právo na trovy konania, ktoré jej vznikli pred žalobou pri uplatnení
nárokov na náhradu škody, nejde tu o prípad podľa § 4 ods. 2 písmena c) ZoPZP. Žalobkyňa si uplatňuje
právo na tie trovy konania, ktoré súvisia s konaním pred súdom, teda v súvislosti s uplatňovaním alebo
bránením práva tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 251 a nasl. CSP.

11. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom
stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal rozhodnutie v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§

385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli a webovej
stránke odvolacieho súdu a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať. Vzhľadom na suspenzívny účinok odvolania
žalovaného, odvolací súd preskúmal rozhodnutie len v jeho napadnutej vyhovujúcej časti vo výroku II. avýroku III. o trovách konania. Nakoľko žalobkyňa odvolanie vo vzťahu k výroku I. nepodala, odvolací súd
nemohol preskúmať správnosť výroku, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie
16.964 eura.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietanou inou vadou konania, nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením,
teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne
predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení

rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale
iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky
II.ÚS 78/05).

14.Zobsahuspisuboloodvolacímsúdomzistenéamedzistranamisporunebolosporným,žežalobkyňa
si uplatnila svoj nárok na náhradu škody proti žalovanému v dôsledku poistnej udalosti (dopravnej

nehody) na základe zákona č. 381/2001 Z.z., ktorý upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti
za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov.
Škoda na zdraví žalobkyne bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla osoby bez uzavretého
poistenia zodpovednosti. Trestné stíhanie voči vodičovi motorového vozidla bolo zastavené uznesením
Okresnej prokuratúry V.. XPv/XXX/XX/XXXX-XX zo dňa 07.10.2016, z dôvodu neudelenia súhlasu

poškodenej žalobkyne na trestné stíhanie. Slovenská kancelária poisťovateľov poverila vybavením
škodovej udalosti spoločnosť KOOPERATIVA poisťovňa, a. s., Vienna Insurance Group (ďalej aj ako
„poisťovňa“), ktorej postúpila aj nároky na vybavenie.

15. Žalobkyňa si uplatnila nárok z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 16.964 eur s 5 %

úrokom z omeškania od 12.06.2018 (po uplynutí 3 mesiacov a 15 dní od dňa uplatnenia nároku voči
poisťovni) do zaplatenia. Zároveň predložila poisťovni lekársky posudok Q.. X. O., Q. z 22.02.2018 o
bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia. Poisťovňa nárok vo výške 16.964 eur uspokojila až
23.09.2019, v dôsledku čoho žalobkyňa vzala svoju žalobu v časti istiny 16.964 eur späť a súd prvej
inštancie konanie podľa § 144 a 145 CSP zastavil a pokračoval v konaní len o nároku na úroky z

omeškania z istiny z priznanej sumy za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré žalobkyňa uplatnila v
paušalizovanej čiastke 1.087,56 eura za obdobie od 12.06.2018 do 23.09.2019.

16. Z obsahu podaného odvolania, ako aj z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplýva, že
spornými medzi sporovými stranami bolo určenie okamihu, od ktorého prináleží žalobkyni zákonný úrok

z omeškania z priznanej sumy za sťaženie spoločenského uplatnenia.

17. Odvolací súd sa preto v odvolacom konaní vo vzťahu k výroku II. zaoberal otázkou, či súd prvej
inštancie rozhodol správne, keď považoval za dôvodný nárok na úrok z omeškania nerealizovaním
požadovaného plnenia poisťovňou v zákonnej 3-mesačnej lehote alebo mal správne priznať úrok z

omeškania odo dňa právoplatnosti rozsudku súdu prvej inštancie, tak ako namietala poisťovňa.

18. Vo vzťahu k momentu platenia úrokov z omeškania odvolací súd upriamuje pozornosť na znenie
§ 11 ods. 6 ZoPZP z ktorého vyplýva, že poisťovateľ (v predmetnom prípade žalovaný) je povinný
bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť

peňažné plnenie, pričom je povinný do 3 mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného jednak (i) skončiť
prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti a zároveň (ii) oznámiť poškodenému výšku
poistného plnenia, a v prípade, ak poškodeným požadovaná výška plnenia nebola uznaná sčasti
alebo vôbec uviesť aj dôvody, pre ktoré bolo poistné plnenie znížené alebo zamietnuté. V prípade
nesplnenia uvedenej povinnosti ZoPZP sankcionuje uvedenú nečinnosť poisťovateľa v zmysle § 11 ods.

8 povinnosťou zaplatiť poškodenému úrok z omeškania podľa osobitného predpisu.

19. Podľa § 11 ods. 7 ZoPZP, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení
prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo
po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto

rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

20. Odvolací súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Cdo/212/2017 zo dňa
26.02.2019, kde dovolací súd v bode 23. a 24. odôvodnenia vo vzťahu k § 11 ods. 8 ZoPZP uviedol,že: „Pre zákon č. 381/2001 Z.z. ako pre špeciálny právny predpis upravujúci určitú oblasť poistenia
vo vzťahu k Občianskemu zákonníku platí, že jeho ustanovenia majú prednosť pred ustanoveniami
Občianskeho zákonníka. Túto prirodzenú právnu zákonitosť zaviedol zákonodarca v ustanovení

§ 1 ods. 2. Pravidlo, aby zákon stanovil inak, nemožno chápať doslovne požiadavkou, aby bol
Občiansky zákonník aplikovaný na všetky prípady, kedy zákon č. 381/2001 Z.z. výslovne jeho aplikáciu
nespochybňuje. Znamená to, že v prípadoch, keď zákon č. 381/2001 Z.z. určuje rozsah práv a povinností
odlišne od Občianskeho zákonníka, je namieste vylúčené použitie zákonných ustanovení Občianskeho
zákonníka, avšak tam, kde zákon neustanovuje žiadnu odlišnosť od Občianskeho zákonníka, nie

je dôvod neaplikovať Občiansky zákonník. K rovnakým záverom dospela aj právna teória (porovnaj
PETRUĽÁK Martin, ŠULÍKOVÁ Martina: Poistné zmluvy, I. vyd. Praha, C.H. Beck, 2012, s. 265, 375).

21. Peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania je upravená v § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001
Z.z. a je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a/ alebo b/
zákona č. 381/2001 Z.z. Z právnej úpravy možno vyvodiť, že umožňuje úročenie poistného plnenia v

tých prípadoch, keď si poisťovateľ nesplní svoju povinnosť uloženú mu v súvislosti so šetrením poistnej
udalosti, a tiež keď poškodenému zašle oneskorené vysvetlenie dôvodov, pre ktoré poisťovateľ odmietol
poskytnúť poistné plnenie, t. j. povinnosti poisťovateľa viaže výlučne vo vzťahu k prešetrovaniu poistnej
udalosti. Jej účelom je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala
nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej

udalosti. Poskytnutie dôkladného vysvetlenia poškodeným osobám v ustanovenej lehote chráni rovnako
aj poisťovateľa pred uložením sankcie - úroku z omeškania. Sankcia v podobe úroku z omeškania má
však inú povahu, už sa nejedná o nárok poškodenej osoby, ktorý si môže, ale nemusí uplatniť (ako je to
obvyklé pri omeškaní v občianskoprávnych vzťahoch). Z dikcie tohto ustanovenia je zrejmé, že zákon o
poistenízodpovednostiukladápoisťovateľomautomatickytútosankciu-akopovinnosť,tedabezohľadu,

či si úrok z omeškania poškodený uplatní alebo nie; iba výška úroku z omeškania sa posudzuje podľa
občianskoprávnych predpisov - OZ a jeho vykonávacieho nariadenia.“ Najvyšší súd SR následne v bode
25. a 26. odôvodnenia posledná veta ešte uviedol, že: „25. Zo spisu je zrejmé, že v posudzovanom
prípade si žalovaná splnila povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že listom z 18.
septembra 2007 (č. l. 475 spisu) poskytla žalobcovi písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla

poskytnúť poistné plnenie, ktoré si žalobca od nej nárokoval, a ďalej, že oprávnená výška nárokov
žalobcu bola zrejmá až z právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Dovolací súd vzhľadom k vyššie
uvedenému dospel k záveru, že žalovaná si svoju povinnosť ako poisťovateľ podľa § 11 ods. 6 zákona
č. 381/2001 Z.z. splnila, nebola preto povinná uhradiť žalobcovi ako poškodenému úroky z omeškania.
Do omeškania by sa dostala s plnením náhrady škody až vtedy, ak by po doručení právoplatného

rozhodnutia súdu o výške náhrady škody neuhradila v lehote určenej súdom priznanú náhradu škody
žalobcovi podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z.“ Rovnaké závery prijal Najvyšší súd SR aj v
rozhodnutiach sp. zn. 3Cdo/145/2017 z 22.11.2018 a sp. zn. 7Cdo/109/2018 z 27.05.2020.

22. Z uvedenej judikatúry vyplýva, že pri posudzovaní od kedy patrí poškodenému aj úrok z omeškania

v prípadoch nároku na náhradu škody z ublíženia na zdraví je potrebné rozlišovať, či na strane
poisťovateľa došlo alebo nedošlo k splneniu zákonnej povinnosti v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP. V
prípade, ak si poisťovateľ túto zákonnú povinnosť splnil v zákonnej lehote, možno úrok z omeškania
poškodenému priznať len v tom prípade, ak na základe výsledku súdneho konania, bol poisťovateľ
zaviazaný k nahradeniu výšky sťaženia spoločenského uplatnenia poškodenému, avšak túto povinnosť

si v zmysle právoplatného rozsudku nesplnil. Až od uvedeného momentu, t.j. po právoplatnosti
rozsudku a márnom uplynutí paričnej lehoty sa tak poisťovateľ dostáva do omeškania s plnením dlhu
a poškodenému až týmto momentom vzniká nárok na zákonné úroky z omeškania. Na strane druhej,
v prípade, ak poisťovateľ si svoju zákonnú povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP nesplní v zákonom
stanovenej lehote vôbec, v takom prípade vzniká poškodenému nárok na zákonné úroky z omeškania v

zmysle§11ods.8ZoPZP,atoužmomentommárnehouplynutialehotyustanovenejv§11ods.6Zákona
o PZP v spojení s § 11 ods. 7 ZoPZP, t.j. 3 mesiace a 15 dní od doručenia oznámenia poisťovateľovi
o uplatnení nároku na náhradu škody.

23. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobkyňa listom

zo dňa 27.02.2018 si uplatnila v poisťovni nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia počas
práceneschopnosti. K listu priložila lekársky posudok o sťažení spoločenského uplatnenia, vypracovaný.
Q.. X. O., Q. dňa 22.08.2018 podľa § 4 ods. 2 zákona č 437/2004 Z. z., podľa ktorého bolo sťaženie
spoločenského uplatnenia ohodnotené u žalobkyne na 930 bodov. List bol doručený poisťovni dňa01.03.2018 a od nasledujúceho dňa, t.j. od 02.03.2018 začala poisťovni plynúť zákonná 3-mesačná
lehota na prešetrenie udalosti a oznámenie žalobkyni, v akej výške jej bude plniť, resp. uvedenie
dôvodov, prečo plniť nebude. Z uvedeného tak vyplýva, že poisťovňa bola povinná splniť svoju povinnosť

v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP najneskôr do 02.06.2018. Poisťovňa sa v odvolaní bránila tým, že z
predloženého lekárskeho posudku neboli zrejmé skutočnosti, na základe ktorých posudzujúci lekár
dospel k celkovému počtu 930 bodov v prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Podľa
poisťovne žalobkyňa predložila príslušnú lekársku dokumentáciu až v rámci súdneho konania.

24. Odvolací súd zistil z obsahu spisu, že v priebehu tejto 3-mesačnej lehoty bol zo strany poisťovne
zaslaný žalobkyni len email jej odbornej likvidátorky zo dňa 15.03.2018, v ktorom oznámila žalobkyni,
že rieši uplatnený nárok sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, pričom považovala zdravotnú
dokumentáciu, ktorou disponuje, za dosť strohú. Na základe toho požiadala žalobkyňu o zabezpečenie
chýbajúcej zdravotnej dokumentácie, aby mohla adekvátne posúdiť uplatnený nárok, riadne vykonať
úkon znaleckej činnosti za účelom preskúmania správnosti hodnotenia sťaženia spoločenského

uplatnenia v lekárskom posudku a skončila tak prešetrenie potrebné na zistenia rozsahu povinnosti
poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie v zmysle ustanovenia § 11 ods. 6 písm. ZoPZP.

25. Po predložení zdravotnej dokumentácie žalobkyne v rámci predmetného súdneho konania,
poisťovňadňa23.08.2019predložilasúduprvejinštancieodbornévyjadrenieč.XXX/XXXXvypracované

H. E. s.r.o., znaleckou organizáciou v odbore Zdravotníctvo a farmácia, kde táto zhodnotila lekársky
posudok Q.. O., Q. vo veci bodového ohodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia za správny
a nárok za preukázaný. Až listom zo dňa 19.09.2019 (po roku a pol od doručenia výzvy) poisťovňa
oznámila právnemu zástupcovi žalobkyne, že dňa 17.09.2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti a
poukazuje sumu 16.964 eur žalobkyni.

26. Odvolací súd sa stotožňuje so súdom prvej inštancie, že žalobca nepreukázal, aby žalobkyňu
preukázateľne informoval v lehote 3 mesiacov o spôsobe vybavenia jej poistnej udalosti v zmysle §
11 ods. 6 ZoPZP. Skutočnosť, že žalovaný žiadal najprv od žalobkyne doplniť lekársku dokumentáciu
za účelom doplnenia lekárskeho posudku a následne až po doplnení lekárskej dokumentácie požiadal

znaleckú organizáciu expertíz s.r.o. o vypracovanie odborného vyjadrenia (nie znaleckého posudku ako
hovorí § 7 ods. 6 ZoPZP) nezbavuje ho povinnosti dodržať zákonnú 3-mesačnú lehotu podľa § 11 ods.
6 ZoPZP.

27. V danom prípade by správny postup poisťovne v prípade, ak mala pochybnosti o správnosti

lekárskeho posudku Q.. O.Á., Q. bol ten, že mala do troch mesiacov odo dňa oznámenia žalobkyne o
škodovej udalosti, poskytnúť jej písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietla poskytnúť plnenie.

28. Z uvedeného tak vyplýva, že poisťovňa sa dostala do omeškania po uplynutí lehoty 3 mesiacov
a 15 dní odo dňa, kedy jej bolo zo strany žalobkyne doručené uplatnenie nároku na náhradu škody z

ublíženia na zdraví z titulu sťaženia spoločenského uplatnenia (list zo dňa 27.02.2018). Uvedené má
potom za následok postup v zmysle § 11 ods. 8 ZoPZP, a teda povinnosť poisťovne zaplatiť žalobkyni
aj úroky z omeškania.

29. Ďalšou odvolacou námietkou žalovaný namietal nesprávne právne posúdenie pri určení výšky

priznanej straty na zárobku žalobkyne, keď súd prvej inštancie vychádzal z potvrdenia zamestnávateľa
žalobkyne o dennom vymeriavacom základe. Oponoval, že potvrdenie zamestnávateľa žalobkyne
nekorešponduje s rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXX-D. zo dňa
09.05.2016, na základe ktorého bol žalobkyni priznaný nárok na nemocenské.

30. Podľa § 446 Občianskeho zákonníka, náhrada za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti
poškodeného sa posúdi a suma tejto náhrady sa určí rovnako ako úrazový príplatok podľa všeobecných
predpisov o sociálnom poistení.

31. Strata na zárobku, ku ktorej došlo pri škode na zdraví, sa uhradzuje peňažným dôchodkom;

pritom sa vychádza z priemerného zárobku poškodeného, ktorý pred poškodením dosahoval. Novelou
Občianskeho zákonníka (zákonom č. 404/2004 Z. z.) sa od 01.08.2004 zmenila právna úprava
náhrady za stratu na zárobku počas pracovnej neschopnosti tak, že sa táto náhrada posudzuje ako
úrazový príplatok podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Nárok za stratu na zárobkupočas pracovnej neschopnosti je časovo vymedzený obdobím práceneschopnosti. Toto obdobie začína
uznaním poškodeného za neschopného na výkon práce a končí dňom jeho uznania za práceschopného,
prípadne dňom priznania invalidného dôchodku.

32. Podľa § 87 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, suma úrazového príplatku je a) 55%
denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od prvého dňa dočasnej pracovnej neschopnosti
vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania do tretieho dňa tejto dočasnej
pracovnej neschopnosti, b) 25% denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 84 od štvrtého dňa

dočasnej pracovnej neschopnosti vzniknutej v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.

33. V zmysle ust. § 84 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení je denný vymeriavací základ
vypočítaný ako podiel súčtu vymeriavacích základov, ktoré zamestnanec dosiahol v rozhodujúcom
období a počtu kalendárnych dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúcim obdobím je v zmysle § 54
zákona č. 461/2003 Z.z. kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na

poskytnutie nemocenskej dávky.

34. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa v konaní predložila potvrdenie o strate na zárobku počas PN -
úrazovýpríplatokzodňa31.10.2017,ktorévydaljejzamestnávateľ-spoločnosťF.F.W.,W..Y..R..Podľa
uvedeného potvrdenia denný vymeriavací základ žalobkyne je v zmysle § 84 zákona č. 461/2003 Z.z. vo

výške 22,5966 eura. Zamestnávateľ žalobkyne zároveň potvrdil, že bola práceneschopná od 10.04.2016
do 14.05.2017. Na druhej strane rozhodnutím Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXX-
D. zo dňa 09.05.2016 bol žalobkyni priznaný nárok na nemocenské, pričom Sociálna poisťovňa stanovila
pravdepodobný denný vymeriavací základ žalobkyne na určenie výšky nemocenského po zaokrúhlení
na štyri desatinné miesta nahor 14.300 eur, pričom 55 % tejto sumy je 7,86500000 eura.

35. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že by zamestnávateľ mohol uviesť v potvrdení akúkoľvek
sumu nezodpovedajúcu reálnemu stavu a za zamestnanca odvádzať do Sociálnej poisťovne odvody v
nižšej sume a takto sa obohatiť, odvolací súd v prvom rade poukazuje na to, že zamestnávateľ vydal
potvrdenie o strate na zárobku počas PN - úrazový príplatok podľa § 231 ods. 1 písm. l) zákona č.

461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, podľa ktorého je zamestnávateľ povinný vydávať zamestnancom
na ich žiadosť potvrdenia o rozhodujúcich skutočnostiach na účely sociálneho poistenia a starobného
dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom. Nadväzujúc na uvedené odvolací súd
konštatuje, že v zmysle § 237 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení, ak fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá plní povinnosti podľa tohto zákona, (teda aj zamestnávateľ) nesprávne

potvrdila skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku, nárok na jej výplatu alebo jej sumu a v dôsledku
toho sa dávka poskytla neprávom alebo vo vyššej sume ako patrila, je povinná nahradiť neprávom
vyplatené sumy, ak sú vyššie ako 5 eur.

36. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, ktorý priznal žalobkyni nárok na

náhradu straty na zárobku za dobu práceneschopnosti od 10.04.2016 do 14.05.2017 (372 dní) v sume
37,28 eura (3 dní x 22,5966 eura denný vymeriavací základ žalobkyne x 55 %) a v sume 2.084,54 eura
(369 dní x 22,5966 eura denný vymeriavací základ žalobkyne x 25 %), t.j. spolu v sume 2.121,82 eura.
Žalobkyni teda pri skoršom plnení poisťovne vo výške 1.317,75 eura vznikol nárok na náhradu za stratu
na zárobku počas práceneschopnosti vo výške 804,07 eura.

37. Odvolací súd sa taktiež stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o priznaní úroku z omeškania z
priznanej sumy straty na zárobku. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa si listom zo dňa 06.11.2017
uplatnila v poisťovni nárok na stratu na zárobku počas práceneschopnosti. K listu priložila potvrdenie
o strate na zárobku počas PN - úrazový príplatok zo dňa 31.10.2017, ktoré vydal jej zamestnávateľ -

spoločnosť F. F. W., W.. Y.. R.. a potvrdenie všeobecného lekára o dočasnej práceneschopnosti. List
s prílohami bol doručený poisťovni dňa 08.11.2017 a od nasledujúceho dňa, t.j. od 09.11.2017 začala
poisťovni plynúť zákonná 3-mesačná lehota na prešetrenie udalosti a oznámenie žalobkyni, v akej výške
jej bude plniť, resp. uvedenie dôvodov prečo plniť nebude. Z uvedeného tak vyplýva, že poisťovňa bola
povinná splniť svoju povinnosť v zmysle § 11 ods. 6 ZoPZP najneskôr do 09.02.2018. Poisťovňa v

priebehu tejto lehoty vyzvala žalobkyňu listom zo dňa 14.11.2017 na predloženie rozhodnutia Sociálnej
poisťovne o priznaní nemocenských dávok a doklad o ich vyplatení. Rovnakú výzvu zopakovala
poisťovňa voči žalobkyni listom zo dňa 05.02.2018. Až listom zo dňa 19.03.2018 (po uplynutí 3-mesačnej
lehoty od doručenia výzvy) a predložení rozhodnutia Sociálnej poisťovne, pobočka Bratislava č. XXX-XXXXXX-D. zo dňa 09.05.2016 zo strany žalobkyne, oznámila poisťovňa žalobkyni, že ukončila šetrenie
poistnej udalosti a za dôvodnú výšku straty na zárobku počas práceneschopnosti považovala 1.317,75
eura, vychádzajúc z predmetného rozhodnutia Sociálnej poisťovne.

38. Odvolací súd sa vyporiadal s odvolacou námietkou poisťovne, že súd prvej inštancie svoje
rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, čo založilo inú vadu konania. Je potrebné uviesť, že požiadavka
na riadne úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu, vyplýva to aj z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý

argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný, bola daná v odôvodnení rozhodnutia
odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim
(Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria
A, č. 303-B).

39. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení

rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov
vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,

prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

40. Odvolací súd považuje rozsudok súdu prvej inštancie za preskúmateľný. Súd prvej inštancie
dostatočne vysvetlil, z akých dôvodov priznal žalobkyni uplatnené nároky, ako aj plnú náhradu
trov konania podľa ustanovení CSP a prečo považoval námietky poisťovne ohľadne nároku na

trovy právneho zastúpenia v tomto spore za nedôvodné. Odvolací súd sa nestotožňuje s názorom
odvolateľa, že súd prvej inštancie sa nezaoberal ním namietanou predčasnosťou žaloby a poukazuje
na body 47. a 48. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorých sa prvoinštančný súd vyjadril vo
vzťahu k týmto námietkam. Napokon, pokiaľ ide namietané opomenutie skutočnosti v odôvodnení
rozsudku, že žalobkyňa v predsúdnom konaní odmietala predložiť žalovanému požadovanú zdravotnú

dokumentáciu, ani v tomto smere podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie nepochybil. Súd
prvej inštancie v bode 45 odôvodnenia sa dostatočne vyjadril, prečo nepovažoval za dôvodné požadovať
od poškodenej žalobkyne ďalšie lekárske správy na odstránenie pochybností o správnom hodnotení
v lekárskom posudku. Aj na základe týchto skutočností odôvodnenie jeho rozhodnutia zodpovedá
kritériám odôvodnenia, ktoré sú upravené v § 220 ods. 2 CSP. Nie je možné konštatovať, že by

rozhodovacímprocesomdošlokodňatiumožnostižalovanéhokonaťpredsúdomakporušeniuprávana
spravodlivý súdny proces. Za odňatie možnosti konať pred súdom a za porušenie práva na spravodlivý
súdny proces nie je možné považovať to, ak súd prvej inštancie neodôvodní svoje rozhodnutie podľa
predstáv odvolateľa.

41. S poukazom na uvedené považoval odvolací súd odvolacie námietky žalovaného za nedôvodné a
rozsudok súdu prvej inštancie s výnimkou odvolaním nenapadnutého výroku I. potvrdil, v súlade s ust.
§ 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny.

42. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného k výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že

žalobkyňa si žalobou uplatnila právo na náhradu škody, ako i na trovy konania v zmysle CSP. Žalobou
si žalobkyňa neuplatnila právo na trovy konania, ktoré jej vznikli pred žalobou pri uplatnení nárokov na
náhradu škody, nejde tu o prípad podľa § 4 ods. 2 písmena c) ZoPZP. Žalobkyňa si uplatnila právo na
tie trovy konania, ktoré súvisia so súdnym konaním, teda v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením
práva tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 251 a nasl. CSP.

43. Zároveň v odvolacom konaní úspešnej žalobkyni vo vzťahu k žalovanému bol priznaný nárok na
náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu v súlade s ust. § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods.
1,ods.2CSP,pričomovýškenáhradytýchtotrovrozhodnesúdprvejinštanciesamostatnýmuznesením.

44. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).