Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jana Kotrčová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Zrušujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/261/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119227003
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119227003.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej a
členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, o podaní JUDr. Tomáša Zboju, advokáta
so sídlom F. X, H., podaného v mene žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, Sučany,
IČO: 50 387 189, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, o zaplatenie 210 € s príslušenstvom, na odvolanie žalobcu
proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš č. k. 6C/11/2019 zo dňa 18.09.2019, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd podanie doručené Okresnému súdu Banská Bystrica dňa
11.02.2019,označenéako„Návrhnavydanieplatobnéhorozkazu“,odmietol,žalovanémuvočižalobcovi
priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o výške trov konania rozhodne po
právoplatnostirozhodnutiasamostatnýmuznesením,ktorévydásúdnyúradník.Vdôvodochrozhodnutia
uviedol, že návrh na vydanie platobného rozkazu (žaloba) je podľa § 123 ods. 2 CSP podaním vo veci
samej. Pokiaľ žalobca podáva žalobu prostredníctvom zvoleného zástupcu (advokáta), musí k žalobe
pripojiť plnomocenstvo, ktoré oprávňuje zvoleného zástupcu na takýto úkon spolu s osvedčovacou
doložkou zaručenej konverzie listinného dokumentu (plnomocenstva) do elektronickej podoby. Bez
tohto dokumentu nemôže súd považovať úkony advokáta za urobené osobou na to oprávnenou.
Advokát, JUDr. Tomáš Zboja predložil súdu elektronicky nevyplnené „tlačivo“ splnomocnenia. Ide o
listinný dokument, ktorý previedol do elektronickej podoby. V prípade tohto dokumentu sa vyžaduje,
aby bol vyplnený a predložený v origináli alebo v overenej fotokópii. Na platné preukázanie plnej
moci nestačí podpísanie prázdneho „tlačiva“ zaručeným elektronickým podpisom a to ani v prípade,
ak ho podpíše aj splnomocnenec aj splnomocniteľ. Zásadným nedostatkom procesnej podmienky
umožňujúcej vôbec ďalej konať o podaní, je to, že nie je platne predložené plnomocenstvo udelené
advokátovi na zastupovanie v konaní. Bez tejto listiny nemožno úkony zástupcu považovať za úkony
urobené osobou na to oprávnenou. V uznesení, ktorým súd vyzval žalobcu na odstránenie vád podania,
boli uvedené jeho nedostatky a i to, ako treba podanie doplniť. Žalobca nedoplnil svoje neúplné podanie
vo veci samej o všeobecnú náležitosť podania a pre uvedený nedostatok podmienky nemožno v konaní
pokračovať (§ 129 ods. 3 CSP).
2. Proti uzneseniu prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalobca. Uviedol, že
uznesením zo dňa 05.06.2019 súd vo výroku 1. i napriek tomu, že Okresný súd Banská Bystrica
v upomínacom konaní vydal 20.02.2019 platobný rozkaz, ktorým vyhovel žalobe žalobcu, vyzval
žalobcu na predloženie fyzicky podpísaného splnomocnenia spolu s osvedčovacou doložkou zaručenej
konverzie listinného dokumentu do elektronickej podoby a vo výroku 2. i na to, aby dostatočne určito
uviedol, čoho sa podanou žalobou domáha. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca v zákonnej lehote
sťažnosť, v ktorej špecifikoval dôvody, pre ktoré nesúhlasil so zaslanou výzvou. Za podstatné považoval,že požadované splnomocnenie bolo súdu už raz predložené a že žalobný návrh je presne špecifikovaný
v podanom návrhu na vydanie platobného rozkazu v rámci upomienkového konania, v znení ktorého
sa domáha zaplatenia sumy 210 € spolu s náhradou trov konania žalobcu na skutkovom základe ako je
opísaný vo vyjadrení zo dňa 03.05.2019. Súd však sťažnosť žalobcu nepovažoval v časti proti výroku 1.
za dôvodnú a neakceptoval vysvetlenie žalobcu s odôvodnením, že súdu bolo postúpené elektronicky
len nevyplnené „tlačivo“ splnomocnenia, vypracované na hlavičkovom papieri, bez uvedenia údaja o
spisovej značke, bez dátumu podpisu a bez samotného fyzického podpisu v kolónke na to určenej.
Vzhľadom na uvedené súdu opätovne doručil dňa 18.07.2019 elektronicky podpísané splnomocnenie,
čo napokon potvrdil i súd v bode 4. napadnutého uznesenia. Z uvedeného zastal názor, že Okresný
súd Liptovský Mikuláš zámerne neakceptoval platne udelenú plnú moc vyhotovenú v elektronickej
podobe, čím bolo porušené právo účastníka konania na spravodlivý súdny proces. Za podstatné
považoval zdôrazniť, že predmetné splnomocnenie nikdy nebolo vyhotovené v listinnej forme a teda
nemohla byť vyhotovená jeho konverzia a predložená osvedčovacia doložka. Plná moc bola podpísaná
výlučne ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom tak právneho zástupcu
žalobcu (splnomocnenca), ako aj samotného žalobcu (splnomocniteľa). Táto plná moc bola v súlade
so zákonom č. 305/2013 Z.z. o e-Governmente doručená Okresnému súdu v Banskej Bystrici už v
rámci upomínacieho konania spolu s návrhom na vydanie platobného rozkazu. Takto udelenú plnú
moc akceptujú okresné a krajské súdy v celej Slovenskej republike. Nie je preto zrejmé, z akého
dôvodu sa Okresný súd Liptovský Mikuláš rozhodol svojvoľne neakceptovať dokument vyhotovený
výlučnevelektronickejpodobe,ktorýbolpodpísanýelektronickyvsúladesplatnýmiprávnymipredpismi.
Nestotožnil sa ani s výrokom II. napadnutého uznesenia, v ktorom súd zaviazal žalobcu k náhrade trov
konania, nakoľko to, že miestne príslušný súd neobdržal z upomínacieho konania riadne splnomocnenie
elektronickypodpísanéžalobcomajjehoprávnymzástupcom,nemôžebyťnaškodužalobcovi(t.j.strane
konania), ktorý nielenže predmetný procesný nedostatok nespôsobil, ale ho aj odstránil opätovným
doručením požadovaného splnomocnenia. Zároveň dodal, že ak by aj predložené plnomocenstvo
nespĺňalo zákonom požadované náležitosti, tak by už Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom
konaní vyzval žalobcu na odstránenie zistených vád, čo sa však nestalo. Žiadal preto uznesenie zrušiť
a vec vrátiť prvoinštančnému na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
3. Krajský súd, ako odvolací súd (§ 34 CSP), súc viazaný rozsahom podaného odvolania a jeho
odôvodnením (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 385 CSP a contrario
odvolaním napadnuté uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b/, § 191 ods. 1 CSP).
4. Skôr ako o odvolaní žalobcu odvolací súd rozhodol, požiadal Okresný súd Banská Bystrica o
poskytnutie informácie, či sa v spisovom materiáli, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod
sp. zn. 15Up/52/2019, nachádza originál plnej moci vyhotovený v listinnej podobe, ktorým žalobca
SetCar sk, a.s. splnomocnil na úkony v konaní JUDr. Tomáša Zboju. Okresný súd Banská Bystrica
v odpovedi uviedol, že v spisovom materiáli, vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.
zn. 15Up/52/2019 sa nachádza predmetná plná moc len v elektronickej podobe - s kvalifikovaným
elektronickým podpisom, elektronicky podpísaná žalobcom - štatutárnym orgánom spoločnosti SetCar
sk, a.s. (predsedom predstavenstva - Janou Čempelovou) a právnym zástupcom žalobcu - JUDr.
Tomášom Zbojom.
5. Na podklade uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces.
6. Správne totiž žalobca v podanom odvolaní uviedol, že pokiaľ predmetné splnomocnenie nebolo
vyhotovené v listinnej podobe, nemohla byť vyhotovená jeho konverzia a predložená osvedčovacia
doložka. Plná moc bola podpísaná výlučne ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým
podpisom a takto vyhotovená plná moc i podľa vyjadrenia Okresného súdu v Banskej Bystrici bola v
súlade so zákonom č. 305/2013 Z.z. doručená súdu v rámci upomínacieho konania spolu s návrhom na
vydanie platobného rozkazu. Za podstatné odvolací súd považoval, že ak by predložené plnomocenstvo
nespĺňalo zákonom požadované náležitosti, už Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní by
vyzval žalobcu na odstránenie zistených vád, čo sa však nestalo, nakoľko Okresný súd Banská Bystrica
v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz a k pokračovaniu v konaní na miestne príslušnom súde,
ktorým bol Okresný súd Liptovský Mikuláš došlo iba z dôvodu podaného odporu zo strany žalovanéhoa návrhu žalobcu, aby sa ďalej v konaní pokračovalo. Z uvedeného jednoznačne potom vyplýva, že
konanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš ako na miestne príslušnom súde nezačína podaním
žaloby vo veci samej, ale pokračovaním
v konaní skôr začatom pred Okresným súdom Banská Bystrica ako súdom upomínacím.
7. Pokiaľ i ustanovenie § 161 ods. 1 CSP ukladá súd kedykoľvek počas konania prihliadať na to,
či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“) v
prípade, ak nadobudol pochybnosť o preukázaní plnej moci zástupcu žalobcu na zastupovanie žalobcu
v predmetnom konaní, skôr, ako vyzýval žalobcu na odstránenie tohto procesného nedostatku, mohol
kontaktovať Okresný súd Banská Bystrica, na ktorom upomínacie konanie prebehlo, nakoľko z podaní
žalobcu jednoznačne vyplynulo, že splnomocnenie nikdy nebolo vyhotovené v listinnej forme a plná moc
bola podpísaná výlučne ako elektronický dokument so zaručeným elektronickým podpisom, čo napokon
v odpovedi na dotaz odvolacieho súdu potvrdil i Okresný súd Banská Bystrica.
8. V nadväznosti na uvedené preto odvolací súd uznesenie prvoinštančného súdu zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko ním uvádzaný dôvod, pre ktorý pristúpil k odmietnutiu
podania žalobcu doručeného Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 11.02.2019, nepovažoval za
preukázaný a naplnený.
9. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.