Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/5/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120277842
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Turza

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120277842.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Turzu a

členov senátu JUDr. Jána Burika a JUDr. Ladislava Mejstríka, v spore žalobcu POMO, s. r. o., so sídlom
Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 52 756 904, právne zastúpený ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so
sídlom Závodská cesta 3911/24, Žilina, IČO: 36 864 455, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa,
a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpený JUDr.
Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava - Staré Mesto, IČO:
37 928 422, o zaplatenie sumy vo výške 408,- eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Žilina, č. k. 49C/55/2020-96 zo dňa 23. októbra 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1) Napadnutým rozsudkom súd rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 408,- eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 408,- eur od 02.04.2020 do zaplatenia, a
to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a zároveň priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu
trov konania v celom rozsahu.

2) Svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 4 ods. 2 písm. b) Zákona o povinnom zmluvnom poistení v spojení
s ust. § 427 ods. 1, 2, ust. § 442 ods. 1, ust. § 524 ods. 1 a ust. § 525 Občianskeho zákonníka, keď
konštatoval, že žalobcom uplatňovaný nárok na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla je
aj s prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov dôvodný. Mal preukázané, že dňa 27.01.2020 došlo v
Kysuckom Novom Meste k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na osobnom motorovom
vozidle poškodeného prevádzkou motorového vozidla povinne zmluvne poisteného u žalovaného.
Žalobca ako prenajímateľ a poškodený ako nájomca uzatvorili zmluvu o nájme č. 15/2020, ktorej

predmetom bol nájom osobného motorového vozidla s tým, že v zmluve bolo dojednané denné nájomné
vo výške 55, - eur, zmluvné nájomné vo výške 49,- eur denne a poplatok za pristavenie a prevzatie
vozidla vo výške 30, - eur. Dňa 18.02.2020 vystavil žalobca faktúru č. 0162020, ktorou fakturoval
poškodenému prenájom náhradného vozidla za obdobie od 06.02.2020 do 17.02.2020, t. j. za 12
dní sumu 588 eur (12 x 49,- eur) a poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla v sume 30,- eur; t.j.
spolu 618,- eur. Dňa 18.02.2020 uzavreli žalobca ako postupník a poškodený ako postupca zmluvu
o postúpení pohľadávky, na základe ktorej poškodený postúpil peňažnú pohľadávku voči žalovanému

titulom vzniknutých nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodovou
udalosťou a žalobca sa zaviazal uhradiť poškodenému za postúpenie pohľadávky odplatu vo výške
618,- eur. Na základe zmluvy sa vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a
na úhradu nájomného za náhradné vozidlo) započítali. Žalovaný ukončil šetrenie poistnej udalosti,na základe ktorého žalobcovi poukázal poistné plnenie vo výške 210,- eur. Postúpenie pohľadávky
poškodeného voči žalovanému na náhradu nákladov za užívanie náhradného vozidla na žalobcu
považoval za platný právny úkon v dôsledku čoho mal preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu na

uplatňovanie si časti predmetnej postúpenej pohľadávky v konaní. Vysporiadanie záväzku poškodeného
voči žalobcovi z titulu neuhradenej faktúry bolo vyriešené v zmluve o postúpení, bod 5, a to vzájomným
započítaním s nárokom poškodeného na odplatu za postúpenie pohľadávky, a preto sa nestotožnil s
námietkou žalovaného, podľa ktorej nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky poškodeného,
keďže poškodený bol dlžníkom žalobcu. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa ust. § 11 ods. 7

zákona č. 381/2001 Z. z. a priznal žalobcovi z priznanej časti žalovaného nároku aj úrok z omeškania,
a to v zmysle § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskehozákonníka,atood02.04.2020,t.j.odnasledujúcehodňaplynúcehooduplynutia15dníodo
dňa skončenia prešetrenia poistnej udalosti (ktoré bolo skončené dňa 17.03.2020). O trovách konania
rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP poukazujúc na úspech žalobcu v konaní.

3) Proti tomuto rozsudku podal žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu v zákonnej lehote
odvolanie z dôvodov podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. h) CSP a žiadal, aby odvolací súd vydal
rozhodnutie, ktorým napadnuté rozhodnutie zruší a vec vráti súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
Rozsudok považoval za nesprávny, nezákonný, arbitrárny. Podľa neho je výsledkom zjavnej svojvôle
súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj samotnou nepreskúmateľnosťou. Namietal aktívnu

vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Žalobca vo vednom spore žiadnym spôsobom nepreukázal, že
poškodený pred údajnou cesiou pohľadávky aj uhradil faktúru žalobcovi. Poškodený mal voči žalobcovi
záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, to znamená, že poškodený predstavoval subjekt, ktorý
bol dlžníkom žalobcu. Postúpenie pohľadávky bolo preto v rozpore s ust. § 524 OZ, v dôsledku čoho
je takýto právny úkon podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný. Uviedol, že

súd priznal žalobcovi aj úroky z omeškania, a to v rozpore s ustálenou judikatúrou, v ktorej súvislosti
poukázal na závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, podľa
ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o
výške náhrady škody.

4) Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu k odvolaniu uviedol, že nie je dôvod na zrušenie
rozsudku. Súd prvej inštancie sa s námietkou nedostatku aktívnej vecnej legitimácie správne
vysporiadal. V záujme predísť dvojakému splneniu vzájomných pohľadávok - na strane poškodeného
povinnosti splniť žalobcovi nájomné za prenájom vozidla a na strane žalobcu povinnosti zaplatiť
poškodenému odplatu za postúpenú pohľadávku - tak žalobca a poškodený uzatvorili súčasne s

postúpením pohľadávky dohodu o vzájomnom započítaní týchto pohľadávok. Argumentácia žalobcu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a nie je súladná s ustálenou súdnou praxou súdov
(Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 30.05.2019, sp. zn. 9Co/300/2018, Rozsudok Krajského
súdu v Žiline zo dňa 25.07.2019, sp. zn. 14Cob/55/2019, Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa
27.09.2019, sp. zn. 8Co/132/2019 a Rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 27.03.2020, sp. zn.

8Co/24/2020), v ktorej mali súdy s poukazom na zmluvu o postúpení pohľadávky, kde k úhrade
nájomného došlo započítaním, existenciu škody za jednoznačne preukázanú. Napadnutý rozsudok
považoval za správny aj v časti priznaného úroku z omeškania.

5) Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu nevyjadril.

6)Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
(§ 379 CSP, § 380 ods. 1 CSP) a bez nariadenia pojednávania (§ 385 CSP) odvolaním napadnutý
rozsudok podľa ust. § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil.

7) Odvolací súd preskúmaním napadnutého rozsudku, prislúchajúceho obsahu spisového materiálu a
vyhodnotením toho, čo uviedol v rámci odvolacieho konania odvolateľ - žalovaný, konštatuje, že súd
prvej inštancie vo veci samej v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a
vykonal dokazovanie a následne dospel k správnym skutkovým a právnym záverom. V tomto smere sa
odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v takomto prípade

nie je potrebné opakovať (ust. § 387 ods. 2 CSP), keďže odvolateľ vo svojom odvolaní neuviedol žiadne
skutočnosti, s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal, a ktoré by boli spôsobilé inak vyhodnotiť
zistený skutkový stav a prijaté právne závery. Rozhodnutie súdu prvej inštancie zodpovedá zákonným
požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medziskutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane
druhej.

8) Na doplnenie odvolací súd považoval za nevyhnutné zdôrazniť, že rovnako, ako súd prvej
inštancie má za to, že v konaní bol preukázaný vznik škody, predstavujúci náklady za zapožičanie
vozidla, ktoré vznikli v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou. Zároveň z predloženej Zmluvy o
postúpení pohľadávky zo dňa 18.02.2020 uzatvorenej medzi postupcom - poškodeným a žalobcom ako
postupníkom mal preukázané, že predmetný nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné

užívanie náhradného vozidla platne prešiel na žalobcu, čím bola v konaní preukázaná jeho aktívna
vecná legitimácia.

9) Nemožno súhlasiť ani s tvrdením žalovaného, že by zmluva o postúpení pohľadávky bola neplatná,
resp. že by odporovala ust. § 524 a nasl. ustanovenia OZ. Z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky
medzi žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči

poisťovni, predstavujúci úhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorý poistný nárok poškodeného bol
postúpený na žalobcu (resp. započítaný). Poškodený bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči
poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov za prenájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi.
Neobstojí tvrdenie žalovaného, že na strane poškodeného sa jedná o škodu fiktívnu, keďže nebol
predložený žiadny doklad o zaplatení vystavenej faktúry, a to z dôvodu, že zo zmluvy o postúpení

pohľadávky vyplýva, že došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok jej strán (žalobcu a poškodeného),
a to nároku na náhradu odplaty za postúpenie pohľadávky poškodeného a nároku žalobcu na úhradu
nájomného za náhradné vozidlo, v dôsledku čoho sa poškodený dostal do rovnakej situácie ako keby
svoj dlh zaplatil, keďže účinky započítania sú rovnaké ako v prípade plnenia, inými slovami neexistuje
predsa rozdiel v tom, či poškodený uhradí žalobcovi v hotovosti nájomné a následne žalobca zaplatí

tú istú sumu ako odplatu za postúpenie pohľadávky späť poškodenému, alebo sa toto zrealizuje
vzájomným zápočtom. Vzhľadom na uvedené neobstoja ani námietky žalovaného ohľadne neplatnosti
postúpenia pohľadávky podľa § 39 OZ, keďže poškodený ako postupca postupoval na žalobcu ako
postupníka jeho existujúcu pohľadávku voči žalovanému, a preto žalobca bol ako aktívne vecne
legitimovaný túto si v spore proti žalovanému uplatniť

10) Odvolací súd ako nedôvodnú posúdil aj námietku žalovaného, ktorý namietal, že súd žalobcovi
nesprávne priznal aj úroky z omeškania.

11) Podľa ust. § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z. z. poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu

začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch
mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a/ skončiť prešetrovanie potrebné na
zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného
plnenia, ak bol rozsah povinnosť poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody
preukázaný, b/ poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť

alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým
uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah
povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa
považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, kedy ho pošta
vrátila ako nedoručené.

12)Podľaust.§11ods.7zákonač.381/2001Z.z.poisťovateľjepovinnýposkytnúťpoistnéplneniedo15
dníposkončeníprešetrovaniapotrebnéhonazistenierozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistné
plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z
tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.

13) Podľa ust. § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z., ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6,
je povinný zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu.

14) Odvolací súd má za to, že ukončenie prešetrovania žalovaného, aj keď so záverom, že neposkytne

poistné plnenie v plnej uplatnenej výške, ktoré vykonal v lehote stanovenej v § 11 ods. 6 citovaného
zákona, ho nezbavuje zodpovednosti za oneskorené plnenie, ktorého splatnosť je stanovená v § 11
ods. 7 citovaného zákona na uplynutie 15 dní od skončenia prešetrovania potrebného na zistenie
rozsahupovinnostipoisťovateľaposkytnúťpoistnéplneniealebopodoručeníprávoplatnéhorozhodnutiasúdu o výške náhrady škody poisťovateľovi. V danom prípade, keď si žalobca ako právny nástupca
poškodeného priamo uplatnil právo na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 z. č. 381/2001 Z. z. proti
poisťovni nie je namieste aplikovať ust. § 11 ods. 7 po spojke alebo, pretože v tomto prípade je poisťovňa

stranou konania a nie je dôvod jej preto doručovať ešte následne právoplatné rozhodnutie o výške
náhrady škody. Uvedené platí pre prípady, kedy poisťovňa stranou sporu nebola a povinnosť plniť by jej
vyplývala z právneho vzťahu k poistníkovi, ktorý bol stranou sporu.
Ustanovenie § 11 ods. 8 citovaného zákona zakladá špeciálnu úpravu platenia úrokov z omeškania
vo vzťahu k § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Otázka splatnosti poistného plnenia je upravená v

§ 11 ods. 7 citovaného zákona. Pokiaľ poisťovňa nesplní svoj záväzok riadne a včas, t.j. neposkytne
poistné plnenie v lehote splatnosti určenej zákonom, dostáva sa do omeškania, čo znamená právo
popri poistnom plnení požadovať aj úroky z omeškania, ktorý základ je daný v § 517 ods. 2 OZ.
Ust. § 11 ods. 8 citovaného zákona upravuje výlučne následky nesplnenia povinnosti podľa ods. 6
citovaného zákona, t. j. sankcionuje neskoré prešetrenie a vybavenie poistnej udalosti, avšak nezbavuje
poisťovňu povinnosti platiť úroky z omeškania za oneskorené plnenie podľa § 517 ods. 2 OZ. V prípade

prijatia výkladu žalovaného by nebolo možné v prípade uplatnenia si poistného plnenia priznať v
takomto konaní úrok z omeškania. Takýto výklad by nezodpovedal zmyslu a účelu vyššie citovaných
zákonných ustanovení. Zmyslom povinného zmluvného poistenia je pritom zabezpečiť poškodenému
nahradenie škody, a to v čo najkratšom čase. Nezodpovedá spravodlivému usporiadaniu vzťahov, aby
poisťovňa zodpovednosť za svoje nesprávne posúdenie povinnosti poskytnúť poistné plnenie prenášala

na poškodeného. Podľa názoru odvolacieho súdu práve poisťovňa musí znášať následky nesprávneho
posúdenia svojej povinnosti. Pokiaľ žalovaný poukazoval na odôvodnenie rozsudku NS SR sp. zn.
3Cdo/145/2017 z 22.01.2018, odvolací súd poukazuje, že rozhodovacia prax dovolacieho súdu nie je
jednotná. Opačné stanovisko zaujal dovolací súd v rozsudku sp. zn. 5Obo/19/2009 z 25.03.2009, pričom
odvolací súd nemá vedomosť, že by v uvedenej otázke bolo prijaté zjednocujúce stanovisko.

15) O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1 CSP, nakoľko
žalobca mal v odvolacom konaní úspech, a preto má nárok na náhradu trov tohto konania.

16) Toto rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).