Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 25. január 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 13Co/42/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8214205486
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8214205486.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu

JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Andreja Radomského v spore žalobcov: 1. U. K., nar. XX.XX.XXXX, I.
XXXX/X, XXX XX H. - S. W., 2. U. T., nar. XX.XX.XXXX, R. XXXX/XX, XXX XX H. - S. W., 3. Z. G., nar.
XX.XX.XXXX, T. Q. Z. XX, XXX XX F., 4. Y. G., nar. XX.XX.XXXX, X. XXXX/XX, XXX XX H. - S. W.,
zastúpených:JUDr.VieroslavaVočková,advokáts.r.o.,Slovenská69,08001Prešov,IČO:47250631,v
mene ktorej koná advokátka JUDr. Vieroslava Bednárová, proti žalovaným: 1. I.. N. Y., nar. XX.XX.XXXX,
bytom C. XXXX/XX, XXX XX H., 2. V.. U. D. rod. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. R. XXXX/XX, XXX
XX H., (pôvodne žalovaný: H. Y., Z., XXX XX H. Y., V.: XX XXX XXX, zastúpenému: JUDr. Ján Jurč,

advokát, Partizánska 5, 085 01 Bardejov,) o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam a o určenie
do dedičstva, o odvolaniach strán sporu proti rozsudku Okresného súdu Bardejov č.k. 6C 155/2014-534
zo dňa 11.03.2020 takto

r o z h o d o l :

I. Pripúšťa, aby do konania na miesto doterajšieho žalovaného vstúpili:

žalovaný v 1. rade I.. N. Y., narodený XX.XX.XXXX bytom C. XXXX/XX, XXX XX H.

a

žalovaná v 2. rade V.. U. D. rodená Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. R. XXXX/XX, XXX XX H..

II. Potvrdzuje rozsudok.

III. Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1.Napadnutýmrozsudkomsúdprvejinštanciezamietolžalobužalobcov,ktorousatítodomáhaliurčenia,

že žalobkyňa v 1. rade je podielovou spoluvlastníčkou parcely C KN č. XXXX/X v podiele X/X a určenia,
že N. G. bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom tejto nehnuteľnosti a v X/X táto patrí do
dedičského konania po ňom, že nebohý N. G. bol ku dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom tejto
nehnuteľnosti v rozsahu X/X a patrí do dedičského konania po ňom, ako aj to, že nebohý Y. G. bol ku
dňu svojej smrti podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti v rozsahu X/X a táto patrí do dedičského
konania po ňom.

2. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní zistil tento skutkový stav:

„C. mpč. XXX/XX zapísaná v pozemnoknižnej zápisnici č. XXX, kat. úz. S. W. (č.l. XX, XXX) ako lúka v
celostivovlastníctveN.C.,zodpovedajúcapodľastavuENparceleč.XXXX/XXovýmereXXXXmXbolapodľa geometrického plánu č. XXX-XXX-XX z X.XX.XXXX (č.l. XXX-XXX) zrušená a zlúčená do parcely
EN XXXX/XX - zastavaná plocha a nádvorie X XXX m2. Z rozhodnutia č. XXXX/XX-XXX zo X.X.XXXX
bolo zistené, že táto parcela bola predmetom vyvlastňovacieho konania vedeného vtedajším B. D.y B. v

H. na žiadosť Čs. D. H. Y. z XX.X.XXXX dokumentovanej v zmysle ustanovení § 45 vyhlášky č. 144/59
Úr. V. a že tejto žiadosti XX.X.XXXX predchádzalo konanie v kancelárii I. S. W.. Týmto rozhodnutím
malo dôjsť k vyvlastneniu okrem iného aj parcely mpč. XXX/XX vedenej v záp. č. XXX stotožnenej s
parcelou EN č. XXXX/XX vo výmere X XXX m2, vlastnícky vedenej na N. C., S. W. č. XX, ktorý však v
tom čase nežil, čo nebolo medzi stranami sporné (v zmysle uznesenia štátneho notárstva sp. zn. D XXX/

XX z XX.X.XXXX zomrel X.X.XXXX) a to za náhradu v náhradnom pozemku, ktorý mal podľa znenia
predloženého rozhodnutia č. XXXX/XX-XXX na písomnú žiadosť poskytnúť finančný odbor B. v H..

Medzi stranami sa ukázalo v priebehu konania ako nesporné, že žalobcom ani ich právnym
predchodcom nebol za vyvlastňovaný pozemok pridelený finančným odborom B. náhradný pozemok,
o čom svedčí aj oznámenie B. úradu v H. č. XX/XXXXX-práv/XXX zo X.X.XXXX (č.l. 127), podľa

ktorého v evidencii žiadostí občanov o pridelenie náhradného pozemku, ktorá sa viedla na bývalom
majetkovoprávnom oddelení finančného obvodu B. v H. nie je evidovaná žiadosť N. C., S. W. č. XX o
pridelenie náhradného pozemku za pozemky, ktoré boli vyvlastnené rozhodnutím B. D. B. v H. č. XXXX/
XX-XXX zo X.X.XXXX. Sporné však medzi stranami bolo, či rozhodnutie Odboru výstavby a energetiky
B. v H. č. XXXX/XX-XXX zo X.X.XXXX nadobudlo právoplatnosť, keďže vlastník vedený k mpč. XXX/

XX, záp. č. XXX, N. C. v čase prebiehajúceho vyvlastňovacieho konania nemal právnu subjektivitu z
dôvodu úmrtia pred podaním žiadosti o vyvlastnenie z 28.3.1968.

Z doloženého súpisu hlásení a listín pre zápis zmien v evidencii nehnuteľností za rok XXXX vyplýva, že
pod pol. v. z. X/XXXX bolo na podklade rozhodnutia doručeného B. dňa 20.6.1969 (označeného značkou

2215/68-II) zapísané v evidencii nehnuteľností zrušenie parcely EN č. XXXX/XX o výmere X XXX mX
na mene N. C. a jej zlúčenie s parcelou EN č. XXXX/XX, ktorej výmera bola zmenená na X XXX mX a
rovnako bola zapísaná aj zmena vlastníka zlúčenej parcely EN č. XXXX/XX na Čs. štát - Čs. D. H. kúpele
na podklade „Rozhodnutia B. - odboru výstavby D.. Y. v Y. a geometrického plánu č. XXX-XXX-XX“. Na
základe tohto zápisu tak parcela EN č. XXXX/XX, pôvodne kat. úz. S. W., neskôr kat. úz. H. začala byť

vedená na Čs. D. H. Y. na LV č. XXXX. Po technicko-hospodárskom meraní bola parcela EN č. XXXX/
XX pod pol. v. z. XXX/XX prečíslovaná na parcelu EN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere X XXX
mX (viď. oznámenie Okresného úradu H. č. OU-BJ-Y z X.XX.XXXXX na č.l. XXX), kedy súčasne začali
byť na označenom LV vedené aj parcely EN č. XXXX/X - zastavaná plocha o výmere XXX mX a parcela
EN č. XXXX - zastavaná plocha o výmere XXX m2. Porealizačné zameranie stavieb na parcelách EN č.

XXXX/X a XXXX (skleníky a plynová kotolňa) bolo zapísané až na podklade geometrického plánu I. W. č.
XXX-XX/X-XX z XX.X.XXXX pod pol. v. z. XXX/XXXX a rozhodnutia I. úradu H. č. XXX/XX z XX.X.XXXX
a č. XX/XXXX z XX.X.XXXX o pridelení súpisných čísel stavieb pod pol. v. z. XXX/XX, pod ktorou bol
súčasne zrušený LV č. XXXX, kat. úz. H. a nehnuteľnosti tam predtým vedené prepísané na LV č. 9,
kat. úz. H., na ktorom bolo vedené vlastníctvo pre G. W. Y. H. Y., V.: XX XXX XXX (Z XXX/XX, pol. v. z.

XXX/XX). Na označenom LV č. 9, kat. úz. H. bola parcela č. XXXX/X vedená pod por. č. XXX, najskôr o
výmere X XXX (X XXX) m2, ktorá bola pod pol. v. z. XXXX/XX zmenená na výmeru X XXX m2, pod pol.
v. z. XXXX/XX na výmeru XXX mX (táto zmena vyplýva zo zápisu geometrického plánu vyhotoveného
spoločnosťou K. H., s.r.o. X.X.XXXX pod č. XX/XXXX na vytvorenie parciel C KN č. XXXX, XXXX/X,
XXXX/X-XXXX/XX na návrh evidovaného vlastníka z X.X.XXXX - č.l. XXX) a nakoniec bola parcela C

KN č. XXXX/X zastavaná plocha o výmere XXX mX z tohto LV pod pol. v. z. XXX/XX odpísaná na iný LV
a to na základe prevodu kúpnou zmluvou z 23.1.2017 na spoločnosť X. V., XXX XX H. Y. XXXX, V.: XX
XXX XXX (č.l. XXX spisu). Z dokumentácie zabezpečenej cestou katastra nehnuteľností ďalej vyplýva,
že k odstráneniu stavby súp. č. XXXX/X „Z. G. H. Y.“ došlo na základe rozhodnutia I. H. č. ŽP XXXX/
XXXXX zo 4.2.2016, ktoré nadobudlo právoplatnosť 29.2.2016.

Zo žalobkyňou v 1. rade predložených žiadostí z 12.6.2014, 10.4.2008, 6.5.2008, 31.3.2008 vyplýva,
že žalovaný nimi bol vyzývaný k predloženiu listinných dôkazov o nadobudnutí vlastníctva parcely mpč.
XXX/XX, ako aj náprave jeho prípadného nezákonného zabratia uzavretím prevodnej zmluvy k pozemku
na žalobkyňu v 1. rade. Z kópie žiadosti z 15.4.1996 (č.l.123) doručenej žalovanému 17.4.1996, vyplýva,

že ňou Y. G. (právny predchodca žalobcu v 4. rade) žalovaného požiadal o vyplatenie finančnej náhrady
za parcelu mpč. XXX/XX - roľa o výmere X XXX m2, ktorá mala byť vyvlastnená rozhodnutím č. XXXX/
XX zo X.X.XXXX, pričom podaním doručeným 12.6.1996 svoju žiadosť dokladoval kópiou rozhodnutia
B. D. B. v H. č. XXXX/XX-XXX zo X.X.XXXX.Z rozhodnutia C. úradu v H. č. XXX/XXXX z XX.X.XXXX vyplýva, že ním podľa § 9 ods. 4 zákona č.
229/1991Zb.oúpravevlastníckychprávkpôdeainémupoľnohospodárskemumajetkubolorozhodnuté,

že I. N. (uvedená aj v spornom vyvlastňovacom rozhodnutí č. XXXX/XX-XXX zo X.X.XXXX) spĺňa
podmienky zákona na vydanie nehnuteľnosti podľa § 6 ods. 1 písm. h) označeného zákona z dôvodu,
že pozemok v kat. úz. S. W. pôvodne vedený v poz. kn. záp. č. XXX, mpč. XXX/XX pod H a H v podiele
XX/XXX-in na jej mene, roľa o výmere X XXX m2, prešiel do vlastníctva štátu v dôsledku vyvlastnenia
bez vyplatenia náhrady. Zároveň podľa § 11 ods. 2 označeného zákona C. úrad v H. rozhodol, že I. N.

má právo, aby sa jej bezodplatne previedli do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu a správe G.
a ak s týmto prevodom nebude súhlasiť, má nárok na náhradu podľa § 16 ods. 1 označeného zákona.

Podľa úradného záznamu z 18.3.1968 napísaného na I. národnom výbore v S. W. (č.l. 126) sa vo
veci vyriešenia pozemkov pre výstavbu skleníka v H. Y. na označenom mieste uskutočnilo jednanie,
na ktorom zástupca Q.. štátnych Y. oboznámil zainteresovaných o plánovanej výstavbe skleníka a

prítomným užívateľom ponúkol za dotknuté parcely kúpnu cenu X,XX Y. za X m2. Jednania sa podľa
záznamu zúčastnili aj N. G., Y. G. a N. I., ktorí výhradu k odpredaju nevzniesli, ale požadovali vyplatenie
sumy XX,- Y. za 1 m2.

Podľa rozhodnutia I. národného výboru, odboru výstavby v H. z X.XX.XXXX došlo v prospech Q.. štátu

I. v H. za účelom zriadenia W. H.. Y. aj parciel mpč. XXX a XXX, záp. č. XX vo výmere X XXX m2, ku
ktorým mali vedené vlastnícke práva aj N. I. v X/XX-inách, N. G. v X/XXX-ine, N. G. v X/XX-ine a Y. G. v
X/XX-ine, celkovo ocenených v sume XXX,- Y., náhradu ktorú bol žiadateľ povinný vložiť na účet D. G.
v H. do 2 mesiacov od nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Zo spisu sp. zn. D XXX/XX (č.l. XXX-XXX) vedeného v dedičskej veci po N. C., zomr. X.X.XXXX bolo
zistené, že v čase vedenia tohto dedičského konania (r. XXXX) pripadali ako dedičia do úvahy vnuci: N.
I., nar. XX.XX.XXXX po nebohej Z. I., rod. C. a N. G., nar. X.X.XXXX, N. G., nar. XX.X.XXXX a Y. G., nar.
XX.X.XXXX po nebohej I. G.. Podľa lustra z XX.X.XXXX na osobu poručiteľa boli vedené nehnuteľnosti
vedené v poz. kn. záp. č. XX pod mpč. XXX - roľa o výmere X XXX mX v XX/XXXX-inách, v poz. kn. záp.

č. XXX pod mpč. XXX - roľa o výmere X XXX mX v X-ine a v poz. kn. záp. XXX pod mpč. XXX/XX - roľa o
výmereXXXXmXvX/X-ine,kat.úz.S.W..Napojednávaníkonanom23.3.1976prítomnídedičiaodhadli
cenu dedičstva v sume 1.240,- Y. a súčasne prehlásili, že časť z týchto nehnuteľností bola vyvlastnená
za protihodnotu XXX,- Y., ktoré sú zložené v G.. D. a že zbytok poľnohospodárskych nehnuteľností je
združený v N.. Následne D. notárstvo v H. vydalo 23.3.1976 uznesenie, ktorým potvrdilo, že majetok

poručiteľa pozostávajúci z nehnuteľností označených vyššie, ktorých časť bola vyvlastnená, nadobudli
vnuci N. I. v X-ine a N. G., N. G. a Y. G. spolu v X-ine. V odôvodnení označeného uznesenia bolo
ozrejmené, že predmetom dedenia sa stali len poľnohospodárske nehnuteľnosti v menšej výmere, ktoré
boli združené v N.. Opravným uznesením Okresného súdu H. sp. zn. D 147/1976 z 23.7.2014 bolo v
uznesení D. notárstva sp. zn. D XXX/XX z 23.3.1976, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4.5.1976 opravené

označenie mpč. XXX/XX v poz. kn. záp. č. XXX.

Zo spisu sp. zn. D XXX/XX (č.l. XXX-XXX) vedeného v dedičskej veci po N. I., nar. XX.XX.XXXX,
zomrelom X.X.XXXX bolo zistené, že dedičmi po menovanom boli bývalá manželka I. I., nar. X.X.XXXX,
N. I. nar. XX.XX.XXXX, Q. I., nar. XX.X.XXXX, žalobkyňa v 1. rade a I. I., nar. XX.X.XXXX. C. rozhodnutia

sp. zn. D XXX/XX z XX.X.XXXX mala nadobudnúť mpč. XXX/XX v záp. č. XXX/XX v podiele X-iny
žalobkyňa v 1. rade, podľa doplňujúceho lustra z 10.12.1991 označená nehnuteľnosť bola v označenej
poz. kn. záp. vedená na meno N. C. a v evidencii nehnuteľností bol pre dotknuté parcely vedený
tzv. hluchý LV č. XXX bez uvedenia parcelného čísla a ostatných identifikačných údajov pozemkov
zapísaných na základe rozhodnutia D XXX/XX, podľa poz. kn. záp. č. XX,XXX a XXX.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. XD/XX/XXXX z 30.8.2012 vyplýva, že po Y. G., nar. XX.X.XXXX, zomr.
X.X.XXXX prichádzajú do úvahy ako dedičia N. R., nar. XX.X.XXXX, I. C., nar. XX.X.XXXX, G. G., nar.
XX.X.XXXX a žalobca v 4. rade. Z jeho obsahu nevyplýva, že by predmetom dedenia bola parcela mpč.
XXX/XX, kat. úz. S. W., alebo iná s ňou stotožnená parcela reg. C KN.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 3D XXX/XXXX z 18.9.2013 a osvedčenia o dedičstve sp. zn. D XXX/XX
z 19.5.1998 vyplýva, že po N. G., nar. XX.X.XXXX, zomr. XX.X.XXXX prichádzajú do úvahy ako dedičiaI. G., nar. X.X.XXXX a žalobkyňa v 3. rade. Z ich obsahu nevyplýva, že by predmetom dedenia bola
parcela mpč. XXX/XX, kat. úz. S. W., alebo iná s ňou stotožnená parcela reg. C KN.

Z osvedčenia o dedičstve sp. zn. 6D XX/XXXX z 13.7.2016 a osvedčenia o dedičstve sp. zn. D XXX/
XX z 27.8.1996 vyplýva, že po N. G., nar. X.X.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX prichádzajú ako dedičia do
úvahy žalobkyňa v 2. rade, I. N., nar. X.X.XXXX, S. G., nar. XX.X.XXXX a K. I., nar. X.X.XXXX. Z ich
obsahu nevyplýva, že by predmetom dedenia bola parcela mpč. XXX/XX, kat. úz. S. W., alebo iná s ňou
stotožnená parcela reg. C KN.“

3. Vec bola súdom prvej inštancie právne posúdená v zmysle ustanovení § 137 písm. c/ CSP, §
80 písm. c/ OSP, § 77 a § 191 CSP, pričom súd prvej inštancie dospel k záveru, že pre konanie
a rozhodnutie o nároku žalobcov je nutné naplnenie procesných podmienok pre tento typ konania
vrátane splnenia podmienky naliehavého právneho záujmu ako aj toho, či sa vo veci koná so
všetkými subjektmi, ktoré sa takéhoto typu konania musia zúčastniť. Dospel k názoru, že bola splnená

podmienka naliehavého právneho záujmu, no v danom prípade nebola splnená podmienka zachovania
nerozlučnéhospoločenstva,pričomvsporochsinýmiosobamitýkajúcimisavecialebomajetkovýchpráv
patriacich do dedičstva sa uvedený vzťah dedičov k poručiteľovmu majetku prejavuje tým, že títo majú
postavenie nerozlučných spoločníkov, nakoľko ide o také spoločné práva a povinnosti, že sa rozhodnutie
v spore musí vzťahovať na všetkých dedičov.

4. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto podmienka nebola splnená a teda v konaní sa
nezúčastňovali všetci dedičia pôvodného pozemnoknižného vlastníka N. C., ktorý zomrel XX.XX.XXXX,
respektíve právni nástupcovia po jeho dedičoch, ktorými boli N. I., pričom právna subjektivita okrem
žalobkynev1.rade,trvalaminimálneajuI.I.narodenejXX.XX.XXXXaI.I.narodenéhoXX.XX.XXXX,N.

G., kedy voči tomuto právna subjektivita ku dňu rozhodovania súdu okrem žalobkyne v 2. rade trvala aj u
I. N. narodenej XX.XX.XXXX a S. G. narodeného XX.XX.XXXX i K. I. narodenej XX.XX.XXXX, vo vzťahu
k N. G. okrem žalobkyne v 3. rade svedčala právna subjektivita aj pre I. G. narodeného XX.XX.XXXX a
vo vzťahu ku Y. G. svedčala subjektivita okrem žalobcu v 4. rade aj u N. R. narodenej XX.XX.XXXX, I.
C. narodenej XX.XX.XXXX a G. G. narodeného XX.XX.XXXX.

5. Je teda zrejmé, že vo vzťahu k časti žalobného nároku, ktorou sa žalobcovia v 2. až 4. rade domáhali
určenia parcely C KN č. XXXX/X v podiele po X/X do dedičstva po N. G., N. G. a Y. G. sa konania
nezúčastnili všetci ich dedičia napriek tomu, že ide o nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 CSP a
tento procesný nedostatok, za ktorého označenie zodpovedajú žalobcovia, nebol odstránený v priebehu

prvoinštančného konania. Táto skutočnosť odôvodňuje zamietavé rozhodnutie v časti žalobného nároku
na určenie, že vec patrí do dedičstva.

6. Rovnakou procesnou vadou je konanie postihnuté aj vo vzťahu k žalobnému nároku žalobkyne v
1. rade o určenie podielového spoluvlastníctva k parcele C KN č. XXXX/X v podiele X/X, nakoľko

z vykonaného dokazovania vyplýva, že v dedičskom konaní po N. C. nebola parcela mpč. XXX/XX
predmetom dedenia, nakoľko táto bola osem rokov predtým predmetom vyvlastňovacieho konania, a
to v roku XXXX o čom mali vedomosť aj účastníci dedičského konania pod sp.zn. D XXX/XXXX ako
vyplýva z obsahu vyhlásenia účastníkov do zápisnice, z ktorého vyplýva, že predmetom dedenia sú len
poľnohospodárskenehnuteľnostivmenšejvýmere,ktorésúzdruženévN..Tomutonasvedčujeajúradný

záznam spísaný na I. v S. W. XX.XX.XXXX pred podaním žiadosti o vyvlastnenie B. žiadateľom Q. D. H.
Y. Nešlo o mylné vyhlásenie dedičov, nakoľko k tomuto záveru nepostačuje poukaz na rozhodnutie I. H.
z XX.XX.XXXX, v ktorom je uvedená odlišná cena náhrady vyvlastneného pozemku (863 Y.) v porovnaní
so sumou uvedenou účastníkmi dedičského konania (XXX Y.), keďže pozemky mpč. XXX a XXX vedené
v pozemkovo-knižnej zápisnici XX k.ú. S. W. boli už v tom čase vo vlastníctve dedičov N. C. na rozdiel

od poľnohospodárskych nehnuteľnosti, ktoré boli prejednané v dedičskom konaní vedenom pod sp.zn.
D XXX/XXXX. Súd nemal za preukázané tvrdenie žalobcov, že štátnemu notárovi bolo dedičmi N. C.
mylne predložené rozhodnutie I. v H. z XX.XX.XXXX, nakoľko v tomto smere nie je zápis zápisnice
z pojednávania z 23.03.1976 a ani sa takéto rozhodnutie v spise D XXX/XXXX nenachádza. Žiadne
dôkazy, ktoré by preukazovali skutočnosť, že iná parcela, ktorej bol poručiteľ vlastníkom mohla byť v

inom vyvlastňovacom konaní predmetom vyvlastnenia neboli navrhnuté, preto je logickým záverom, že
jediná parcela, ktorá bola vedená na mene poručiteľa a ktorá bola pred vedením dedičského konania v
roku 1976 vyvlastňovaná a o ktorej by mali mať právni predchodcovia žalobcov vedomosť bola parcela
mpč. XXX/XX k.ú. S. W.. Z uvedeného dôvodu bolo jedinou možnosťou domáhania sa určiť, že parcelaC KN č. XXXX/X v podiele X/X patrí do dedičstva po N. I., respektíve N. C., a to v konaní, ktorého
účastníkmi by boli všetci dedičia pripadajúci do úvahy. Aj v tejto časti žaloby došlo k jej zamietnutiu z
dôvodu pochybenia pri stanovení nutného okruhu účastníkov konania.

7. Ďalším dôvodom pre zamietnutie žaloby bola skutočnosť, že z obsahu LV č. X v k.ú. H. bolo zistené,
že došlo k vlastníckym zmenám, ktoré sa dotýkajú parcely C KN č. XXXX/X, kedy na základe darovacej
zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorých súčasťou je aj
parcela, ktorá je predmetom tohto konania I.. N. Y. a V.. U. D.. Zo strany žalobcov nebol pred prevodom

nehnuteľnosti navrhnutý zápis poznámky na LV č. 9 o začatí tohto konania v zmysle § 228 ods. 2 CSP,
respektíve § 159a OSP a tým, že v tejto časti žaloba nebola v čase rozhodnutia súdu vedená proti
aktuálnym vlastníkom vo vzťahu, ku ktorým nie sú dané ani podmienky rozšírenia subjektívnej závislosti
tohto rozsudku, čo je ďalším dôvodom zamietnutia žaloby pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie
žalovaného. Pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia, čo súdu prvej inštancie v zmysle § 217
CSP neumožňovalo vyhovieť žalobe ani v prípade správneho označenia okruhu účastníkov konania.

Súd prvej inštancie nebol povinný poskytovať poučenie v súvislosti s týmito nedostatkami, nakoľko
takúto povinnosť súdu procesný predpis neukladá a žalobcovia boli zastúpení advokátom. Vzhľadom aj
na dĺžku súdneho konania súd prvej inštancie nepripustil, respektíve nevyhovel návrhu na pripustenie
nových subjektov do konania, čo by znamenalo predĺženie tohto súdneho konania, pričom takýto postup
súdu by vyžadoval ďalší časový priestor pre oboznámenie sa nových subjektov v konaní s týmito úkonmi,

ďalšie procesné rozhodnutia a doplnenie naviazaného dokazovania.

8. Súd prvej inštancie naviac nad rámec dôvodov, pre ktoré bola žaloba zamietnutá konštatoval, že ani
po prípadnom odstránení týchto nedostatkov v meritórnych otázkach doposiaľ vykonané dokazovanie
nenasvedčujetomu,abyžalobcoviaboliúspešnívkonaní,nakoľkožalobcoviasimohliuplatniťreštitučný

nárok na pôvodnú parcelu mpč. XXX/XX, čo neučinili a v zmysle prevažujúceho názoru vyšších súdnych
autorít reštitučné predpisy majú vzťah špeciálnej právnej úpravy k Občianskemu zákonníku a pokiaľ
existuje takáto špeciálna právna úprava, nemožno používať úpravu všeobecnú pokiaľ predmetný účel
napĺňajú reštitučné predpisy, a preto by nebol daný ani naliehavý právny záujem na požadovanom
určení. Zároveň bolo konštatované, že nedostatok doručenia vyvlastňovacieho rozhodnutia B. z

XX.XX.XXXX N. C. nebol dostatočne preukázaný, nakoľko v tom čase platný Zákon o správnom konaní
umožňoval ustanoviť osobám, ktorých pobyt je neznámy, teda aj žijúcim právnym nástupcom osoby,
ktorej bola nehnuteľnosť vyvlastňovaná opatrovníka, alebo podľa § 26 im doručiť správne rozhodnutie
verejnou vyhláškou. To, že takto správny orgán nepostupoval nebolo žalobcami preukázané. Naopak
to, že predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť vyplýva z rozhodnutia C. A. č. XXX/XXXX z

XX.XX.XXXX, ktoré právoplatnosť rozhodnutia z 06.05.1968 nespochybňuje, kedy bolo priznané osobe
uplatňujúcej nárok na vydanie nehnuteľnosti podľa Zákona č. 229/1991 Z.z. uznané ako dôvodné z
dôvodu vyvlastnenia nehnuteľnosti bez vyplatenia náhrady. Ak by aj došlo k prevzatiu parcely mpč. XXX/
XX bez právneho dôvodu, žalovanému muselo vzniknúť vlastnícke právo k tejto parcele vydržaním v
zmysle vtedy platných právnych predpisov, a to najneskôr uplynutím 10-tich rokov od uplynutia lehoty

pre uplatnenie reštitučného nároku, t.j. 01.01.2003, nakoľko táto nehnuteľnosť ako súčasť parcely EN
č. XXXX/XX po prečíslovaní na č. XXXX/X bola preukázateľne od XX.XX.XXXX vedená v evidencii
nehnuteľnosti na právneho predchodcu žalovaného, a to Q. štát a následne prepísaná na LV č. X
pod položkou XXX/XX na G. W. H. Y. a po privatizačnom procese na žalovaného. Žalovaný vrátane
jeho právnych predchodcov nehnuteľnosť dlhodobo dobromyseľne užívali na základe titulu, ktorým

bolo rozhodnutie zo 06.05.1968 bez toho, aby mohli mať reálnu vedomosť o tom, že toto rozhodnutie
nie je právoplatné. To, že nehnuteľnosť bola dlhodobo užívaná žalovaným, respektíve jeho právnymi
predchodcami vyplýva aj zo samotných tvrdení žalobcov, kedy je zrejmé, že v užívaní pozemku do roku
2008 žalovaný nebol rušený. V tejto otázke nie je rozhodujúca skutočnosť, či náhrada bola poskytnutá
zo strany štátu, nakoľko to nemá žiadny vplyv na oprávnenosť držby žalovaného, respektíve jeho

právnychpredchodcov.Nebolopreukázané,žebybolapodanážiadosťoposkytnutienáhradyterajšiemu
B. a následne bolo možné poskytnutie náhrady riešiť cestou uplatnenia reštitučného nároku. Zároveň
rozhodnutie o vyvlastnení malo konštitutívne právne účinky bez ohľadu na stav zápisu v pozemkovej
knihe,atodňomprávoplatnostiakotovyplývaz§135OZvzneníúčinnomod01.04.1964do31.12.1991.
Z uvedeného dôvodu zápis vlastníckeho práva na osobu N. C. v pozemkovo-knižnej zápisnici č. XXX v

k.ú. S. W. nepostačuje pre záver o skutočnej existencii jeho vlastníckeho práva, keď súčasne v evidencii
nehnuteľnosti, ktorá bola vedená od roku 1964 tieto nehnuteľnosti reálne zapísané neboli a bol k nim
vytvorený len tzv. „hluchý“ list vlastníctva č. XXX a dedičské konanie k nim v spise D XXX/XX a D XXX/XX boli vykonané len na podklade pozemno-knižného vlastníctva bez identifikácie parciel sa stavom
registra EN.

9. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia § 257 CSP s poukazom na
skutočnosť, že aj keď boli žalobcovia neúspešní v konaní, nebolo by spravodlivé priznať náhradu trov
konaniažalovanému,pričomdôvodyhodnéosobitnéhozreteľaboliokremrozdielnejrozhodovacejpraxe
najvyšších súdnych autorít vo vzťahu reštitučných predpisov a Občianskeho zákonníka aj v tom, že
prípadné zaviazanie žalobcov na náhradu trov konania, ktoré malo napraviť majetkovú krivdu z obdobia

rokov 1948 až 1989 by bolo nespravodlivým.

10. Súd prvej inštancie posúdil podania žalobcov aj v zmysle ustanovení § 79 CSP, § 159a OSP, § 80
CSP, § 228 ods. 2 CSP, pričom nevyhovel návrhu žalobcov na pristúpenie I. N. Y. a V.. U. D. do konania
na strane žalovaného z dôvodu, že títo sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti, ktorých súčasťou je aj sporná
nehnuteľnosť. Súd uviedol, že žalobcovia nežiadali rozhodnúť o zmene subjektov na strane žalovaného,

ktorému by bol súd povinný vyhovieť v prípade preukázanie prevodu práv, pričom návrh na pristúpenie
ďalších žalovaných bez zmeny žalobného petitu, ktorá by mala relevantný dopad na práva a povinnosti
osôb, ktorých pristúpenie sa navrhovalo, je nedôvodné.

11. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalovaného, ktorý napadol

rozhodnutie vo vzťahu k výroku o náhrade trov konania, pričom poukázal na odôvodnenie rozhodnutia
súdu prvej inštancie vo vzťahu k rozhodnutiu o trovách konania, ku ktorým uviedol, že dôvody, na ktoré
poukazuje súd prvej inštancie sú všeobecné a tieto nevyvolala ani k nim neprispela žalovaná strana.
Namietol to, že k nehospodárnosti konania prispel aj žalovaný a v tejto časti považoval odôvodnenie
rozhodnutia súdu prvej inštancie za neurčité, nejasné a nepreskúmateľné, pričom poukázal na to, že

svojim návrhmi sa snažil o odstránenie pochybností ohľadom procesných nedostatkov nerozlučného
spoločenstva na strane žalobcov. Poukázal na to, že už v roku 2014 vzniesol námietku zániku nároku
žalobcov, pričom napriek tomu sa touto súd nezaoberal, nezamietol žalobu už na prvom pojednávaní,
preto nemožno hovoriť o tom, že žalovaný prispel k vzniku dôvodov pre nepriznanie náhrady trov
konania. Poukázal na to, že už v roku 2008 bola žalobkyňa v 1. rade oboznámená s tým, že došlo

k uplynutiu lehoty na uplatnenie nároku a pokiaľ žalobcovia sa nedôvodne obrátili na súd, majú za
povinnosť niesť náhradu odôvodnených a účelne vynaložených trov žalovaného na bránenie svojho
práva. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok v časti o nároku na náhradu trov konania
tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania vo vzťahu k žalobcom v 1. a 4. rade v rozsahu 100 %.

12. Proti rozsudku súdu prvej inštancie bolo podané odvolanie zo strany žalobcov v 1. až 4. rade, ktorí
namietli, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie je v rozpore so skutkovými tvrdeniami nimi
predloženými ako aj v rozpore s ustanoveniami Zákona č. 229/91 Zb. a Zákona č. 87/91 Zb.. Pokiaľ
pozemok bol vyvlastnený bez spôsobilej verejnej listiny a nikdy neprešiel legálnym spôsobom na štát, je
v takomto prípade vylúčené aplikovať reštitučný predpis a ani nie je možné pripustiť inštitút vydržania.

Poukázali na skutočnosť, že vyvlastňovacie konanie bolo v rozpore so Zákonom č. 71/1967 Zb.z. o
správnom konaní a súd vec nesprávne posúdil, keď na konanie aplikoval rozhodnutie podľa Zákona
č. 87/91 Zb., či Zákona č. 229/91 Zb.z.. Žalobcovia namietli nesprávnosť a nezákonnosť rozhodnutia
súdu prvej inštancie ako aj to, že rozsudok je zmätočný a nepreskúmateľný. Poukázali na to, že sú
dané odvolacie dôvody v zmysle ustanovení § 365 ods. 1 písm. b/, e/, f/ a h/ CSP. Žalobkyňa v 1.

rade uvádza, že jej svedčí vlastnícke právo k nehnuteľnosti titulom dedenia po svojom nebohom otcovi
N. I. na základe rozhodnutia D XXX/XXXX a žalobcovia v 2. a 4. rade podľa uznesenia D XXX/
XXXX v spojení s dedičskou dohodou zo dňa 10.06.2014, nakoľko právny predchodca sa nikdy nevzdal
vlastníckeho práva k pozemku mpč. XXX/XX, ktorý bol bez právneho dôvodu nelegálne zobratý štátom
a zlúčený do parcely č. XXXX/X k.ú. H.. Tento záver vyplýva zo správy katastra nehnuteľnosti zo dňa

29.10.2008 a toto preukazuje to, že rozhodnutia o vyvlastnení neboli doručené účastníkom konania
a nemajú doložku právoplatnosti a vykonateľnosti. Z tohto dôvodu nemohol ani právny predchodca
žalovaného okupovaný pozemok legálne nadobudnúť. Vyvlastňovacie konanie bolo vadné, nakoľko
neboli chránené záujmy neznámych vlastníkov po zomrelých vlastníkoch nehnuteľnosti a zákonodarca
uplynutím lehôt na uplatnenie nároku nezamýšľal legalizovať prevzatie veci štátom bez právneho titulu.

Toto je v rozpore s § 3 Občianskeho zákonníka. Samotný žalovaný spôsoboval prieťahy v konaní, pričom
k prevodu pozemku došlo počas dlhotrvajúceho súdneho konania na okresnom súde. Poukázali na to,
že rozhodnutia o vyvlastnení z roku XXXX sú irelevantné, o čom svedčí aj to, že táto úradná listina
je poškrtaná a nesúhlasia čísla týchto rozhodnutiach, preto takéto zmätočné rozhodnutie znamená, žeaj žalovaný vedel o okupácií dotknutého pozemku a pozemok bol bez právneho dôvodu okupovaný.
Zápisnica z 18.03.1968 o vyvlastnení pozemku nemá žiadne právne účinky pre žalobcov ani pre
ich právnych predchodcov, nakoľko neboli účastní tohto konania. Zaväzujúcou je dedičská dohoda z

rozhodnutia D XXX/XXXX o nadobudnutí pozemku mpč. XXX/XX U. K., žalobkyňou v 1. rade. Rovnako
podľa dohody dedičov po nebohom Y. G. nadobudol vlastnícke právo žalobca v 4. rade Y. G. a nie je
dôvodom nútiť ostatných dedičov, aby sa stali účastníkmi konania súdneho sporu ako to nesprávne
v odôvodnení konštatoval súd prvej inštancie. Medzi účastníkmi konania na strane žalobcov a ich
dedičmi v zmysle dedičských dohôd nie sú sporné otázky spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam,

ktoré sú predmetom tohto konania a dedič netvorí v rámci procesnej legitimácie účastníkov konania
nedostatok, na ktorý poukazuje v rozhodnutí súd prvej inštancie. Súd by mal zohľadniť to, že ak by
vinou štátu nedošlo k nezákonnému zabratiu pozemku, dedičské konanie by bolo vykonané v súlade so
zákonomavsúladesdedičskoudohodou.Nakoľkosavtomtoprípadenevyskytolžiadnysporodedičské
právo, táto skutočnosť nie je dôvodná. Podľa rozhodnutia 3D XXX/XXXX a D XXX/XX z 18.03.2013,
respektíve 19.05.1998 je preukázané, že pri nescudzení pozemku mpč. XXX/XX bolo rozhodnuté, že

pozemoknadobúdažalobkyňav3.radeZ.G.apodľadohodydedičovzodňa10.06.2014spoluvlastnícky
podiel k tejto nehnuteľnosti nadobudla aj žalobkyňa v 2. rade. Rovnako je bezprecedentné tvrdenie,
že žalovaný vydržal v dobrej viere nehnuteľnosť, ktorý na štát neprešiel a žalovaný zjavne pozemok
nepotreboval pre účely H. Y., nakoľko bol ďalej prevedený za súkromno-prospešným účelom. Je nutné,
aby súd rešpektoval dohodu dedičov zo dňa 10.06.2014, kedy dedičia dobromyseľne súhlasili s tým,

aby žalobcovia v 1. až 4. rade si svoje právo na súde uplatnili. V danom prípade boli súdom prvej
inštancie ignorované relevantné dôkazy, ktoré poukázali na závažné pochybenia štátu cestou svojich
úradníkov. Namietli nesprávne právne posúdenie dôvodu pre zamietnutie žaloby ohľadom absencie tých
dedičov, ktorí pripadajú do úvahy v tomto konaní. V tomto prípade nemožno aplikovať ustanovenie §
78 CSP. Poukázali na skutočnosť, že došlo prevodom vlastníckych práv k sporovým pozemkom ako to

bolo súdu prvej inštancie oznámené a novými vlastníkmi sa stali I.. N. Y. a V.. U. D.. Zároveň žalobcovia
predložili súdu nové zameranie s vyznačením zmien doterajšieho právneho stavu a túto skutočnosť
mal súd zohľadniť v rozsudku a v jeho petite. Poukázali na to, že prevod vlastníckeho práva k týmto
nehnuteľnostiam na nových nadobúdateľov je neplatným právnym úkonom, ktorý sa prieči dobrým
mravom. Z týchto dôvodov žiadali, aby konajúci súd vyhovel žalobe s poukazom na geometrický plán,

ktorý bol predložený z ich strany do konania, pričom z povahy tohto podania vyplýva, že došlo by k
zmene účastníka konania, nakoľko tieto skutočnosti žalobcovia oznámili aj novým vlastníkom týchto
nehnuteľnosti. Poukázali na to, že nový účastník na strane žalovaného nemal možnosť sa vyjadriť k
týmto skutočnostiam, a preto súd danému návrhu nemohol legitímne nevyhovieť. Žalovaný ako pôvodný
vlastník nezákonne nadobudnutých nehnuteľnosti bol v čase podania žalobného návrhu uvedený ako

účastník konania a teda je právne vecne legitimovaný. Z týchto dôvodov žiadali, aby v konaní vedenom
na Okresnom súde H. pod sp.zn. 6C 155/2014 súd vyhovel žalobe a po preukázanej zmene vlastníckeho
práva súd mal obligatórne pokračovať v konaní s novými subjektmi. Z týchto dôvodov ide o prekrúcanie
predložených faktov súdom čo mu nesvedčí, aby žalovanému nelegálne nadobudnuté vlastníctvo
potvrdil ako legitímne. Súd prvej inštancie preto nesprávne zamietol návrh žalobcov na pristúpenie

nového účastníka do konania pre procesné nedostatky, pričom konal tak účelovo. Jeho rozhodnutie je
nesprávne. Z týchto dôvodov žalobcovia boli uvedení do omylu zo strany štátu na čom nenesú žiadnu
zodpovednosť a boli aj v dobrej viere, že sú spoluvlastníkmi nehnuteľnosti, a preto nebol daný dôvod na
podanie návrhu na reštitúciu pozemku podľa Zákona č. 229/91 Zb. Žalobkyňa má priznané podielové
spoluvlastníctvo z konania D XXX/XXXX . a žalobcovia v 2. až 4. rade z konania D XXX/XXXX, pričom

v pozemnoknižnej zápisnici nie je žiadnym spôsobom preukázaný prevod tejto nehnuteľnosti na štát,
právnickú či fyzickú osobu žiadnym právnym titulom.

13. Žalobcovia v 1. až 4. rade sa stotožnili s návrhom súdu vo vzťahu k otázke náhrady trov konania.
Pokiaľ právny zástupca žalovaného navrhoval pripojiť ďalšie spisy do konania, ktoré nemali žiadny

súvis s meritom veci, týmto konaním bol celý postup súdu opakovane predlžovaný a tým aj ekonomicky
nehospodárny. Samotný postup súdu prvej inštancie však bol celkovo neadresný, nakoľko dochádzalo k
opakovanému odročovaniu pojednávaní. Z týchto dôvodov žalobcovia majú za to, že žaloba je dôvodná,
žalobkyňa v 1. rade je vlastníčkou tejto nehnuteľnosti titulom dedenia po svojom otcovi N. I. v zmysle
dôvodov, ktoré boli uvedené a rozhodnutie o vyvlastnení pozemku voči nebohému N. C. zomrelom

XX.XX.XXXX nenadobudlo právoplatnosť. Pokiaľ pôvodný majiteľ nehnuteľnosti bol nebohým v čase
vydania rozhodnutia nemohol sa k veci vyjadriť a správny orgán nepostupoval tým spôsobom, že by
ustanovil opatrovníka nebohému vlastníkovi nehnuteľnosti. Táto nehnuteľnosť po nebohom N. C. prešla
na terajších účastníkov na základe predložených listín v dedičskom konaní. Ak aj v roku 1992 bolav prospech I. N. priznaná náhrada za vyvlastnené pozemky, to neznamená, že neuplatnením tohto
nároku žalobcovia prestali byť podielovými spoluvlastníkmi tejto nehnuteľnosti. Nemožno pripustiť to,
aby zákonodarca uplynutím lehôt na uplatnenie nároku zamýšľal legalizovať prevzatie veci štátom

bez právneho titulu ako legálne konanie. Vo veci bolo doložené rozhodnutie Krajského súdu Prešov
sp.zn. 1Co 113/00 zo dňa 25.10.2000. Žalobcovia teda majú naliehavý právny záujem na podanej
žalobe a z obsahu listinných dôkazov vyplýva, že nehnuteľnosť, ktorá je predmetom tohto konania bola
nadobudnutá žalovaným v rozpore so zákonom a žalobcovia majú naliehavý právny záujem podľa §
137c na určení ich vlastníckeho práva. Oprávnenosť svojho nároku žalobcovia preukázali listinnými

dôkazmi ako aj vyjadreniami či výpoveďami svedkov v konaní. Za vyvlastnený pozemok nebol žalobcom
poskytnutý žiadny náhradný pozemok. Z týchto dôvodov žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie, respektíve zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu. Zároveň
žiadali, aby odvolací súd pre dôvody hodné osobitného zreteľa napadnutý rozsudok v časti trov potvrdil
a náhradu trov stranám sporu nepriznal.

14. Žalobcovia v 1. a 4. rade priložili k odvolaniu ako listinné dôkazy dohodu dedičov zo dňa 10.06.2014
ako aj ďalšie listiny.

15.Vreplikekodvolaniužalovanéhovovzťahukrozhodnutiuotrováchkonaniažalobcoviav1.až4.rade
uviedli, že s týmto rozhodnutím súhlasia. V konaní dochádzalo k obštrukciám zo strany žalovaného a

tento ekonomicky nehospodárne navrhoval vykonávanie nesúvisiacich dôkazov. Stotožnili sa s názorom
súdu o tom, že takéto rozhodnutie o náhrade trov konania je vzhľadom na kontext konania spravodlivé.

16. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcov nevyjadril, vyjadril sa k ich replike ohľadom odvolania voči náhrade
trov konania, kedy uviedol, že samotná žaloba nebola dôvodná od počiatku, nakoľko sa žalobcovia

nedomáhali svojich nárokov podľa reštitučných právnych predpisov a aj vzhľadom na to, že žalobcovia v
1. až 4. rade boli zastúpení právnym zástupcom neexistujú žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pri
rozhodovaní o náhrade trov konania ako sa žalobcovia mylne domnievajú. Zároveň je preukázateľné,
že prieťahy v konaní neboli spôsobené žalovaným, nakoľko za vedenie konania pred súdom zodpovedá
súd, ktorý rozhoduje o návrhoch na doplnenie dokazovania.

17. K uvedenému podaniu žalovaného žalobcovia v 1. až 4. rade uviedli, že sa stotožňujú s rozhodnutím
súdu prvej inštancie vo vzťahu k trovám konania. V danom prípade sú dôvody hodné osobitného zreteľa
pre takéto rozhodnutie.

18. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v § 470 ods. 1 a
2 CSP, vzhľadom na včas podané odvolania preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (§
385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského

súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolania nie
sú dôvodné.

19. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie

odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

20. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

21. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal
správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdomprvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP). Skutočnosť, že odvolací súd
sa tiež v zásade môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu vyplýva z rozsudku ESĽP vo
veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, č. 20772/92.

22. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je konzistentné a jednoznačnými argumentmi podporil záver, ku
ktorému dospel, pričom k celkovej presvedčivosti rozhodnutia súdu prvej inštancie možno uviesť, že
premisy zvolené v rozhodnuté, ako aj závery, na základe ktorých k týmto dospel, sú pre nielen právnickú,
ale aj laickú verejnosť prijateľné a racionálne; zároveň aj spravodlivé a presvedčivé. Právne závery sú

v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami a celkovo možno konštatovať, že napadnuté rozhodnutie,
pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru
o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

23. K namietanému porušeniu práva na spravodlivý proces /§ 365 ods.1 písm. b/ CSP/ odvolací súd
uvádza, že táto námietka nebola zo spisu zistená.

24. Právo na spravodlivý proces je veľmi široko koncipovaný pojem, pričom medzi jeho zložky možno
zaradiť práva ako prístup k súdu, právo na nezávislý a nestranný súd, právo na zákonného sudcu,
právo na prejednanie sporu v primeranej lehote, právo na poučenie o procesných právach, právo
navrhovať dôkazy a vyjadrovať sa k nim, ako aj ďalšie iné. Porušenie akéhokoľvek čiastkového práva

strany sporu postupom súdu predstavuje pochybenie zo strany súdu. O porušenie práva na spravodlivý
proces zo strany súdu však ide len vtedy, ak nesprávny procesný postup súdu znemožňujúci realizáciu
práv strany sporu dosiahne takú intenzitu, ktorá jednoznačne odôvodní záver, že celé konanie sa javí
ako nespravodlivé. Konkrétne konanie súdu preto musí byť hodnotené v kontexte celého konania. S
prihliadnutím na uvedené odvolací súd uvádza, že v odvolaní nebolo konkrétne uvedené akým konaním

súdu malo dôjsť k porušeniu práva na spravodlivý proces. Zo spisu odvolacím súdom nebolo zistené
všeobecne namietané konanie súdu porušujúce práva odvolateľov na spravodlivý proces.

25. Rovnako všeobecne namietané pochybenie podľa § 365 ods.1 písm. e/ CSP nebolo v odvolaní
konkretizované tým, ktoré dôkazy súd prvej inštancie nevykonal. Ani z obsahu zápisnice z pojednávania

z 11.3.2000 nevyplýva skutočnosť prednesu návrhov na doplnenie dokazovania žalobcami, ktoré by súd
zamietol a tieto nevykonal. Túto odvolacie námietku preto odvolací súd považoval za nedôvodnú.

26. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.1 písm. f/ CSP sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu
veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre jeho

rozhodnutie je nesprávne, t. zn. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec posúdil po
právnej stránke a ktoré je nesprávne v tom zmysle, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom
medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže
príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v
dôsledkuktoréhozisťovalinéskutočnosti,príp.zistenýmskutočnostiam.Skutkovézistenienezodpovedá

vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 ods. CSP (Dôkazy súd
hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti;
pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.), a to
vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán
sporunevyplynuli,aniinaknevyšlipočaskonanianajavo,aleboopomenulrozhodujúceskutočnosti,ktoré

boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové
zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení
dôkazov (v úsudku medzi porovnávanými skutočnosťami), príp. poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov
strán sporu alebo, ktoré vyšli najavo inak, z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti alebo, keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť

zistené spôsobom vyplývajúcim z § 185-§ 211 CSP. Pri hodnotení dôkazov je potrebné zohľadniť aj iné
okolnosti, ako sú vzájomná nadväznosť, súlad alebo rozpor medzi skutočnosťami, ktoré z vykonaného
dôkazu vyplývajú a podobne. Skutkové zistenie ako výsledok hodnotenia dôkazov nemôže byť zásadne
správne, ak hodnotenie dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá § 191 ods.1 CSP, lebo hodnotil
každý dôkaz len jednotlivo a nie aj v ich vzájomnej súvislosti. Skutkové zistenie nie je správne ani vtedy,

ak medzi vykonaným dôkazom (jeho obsahom) a z neho vyvodeným (čiastkovým) skutkovým záverom,
je zrejmý nesúlad.27. V danom prípade odvolací súd po oboznámení sa so spisovým materiálom dospel k záveru, že
všetky skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil sú správne a majú oporu
vo vykonanom dokazovaní a v konaní súdu prvej inštancie nebol zistený žiaden z vyššie uvedených

dôvodov preukazujúci nesprávne zistenie skutkového stavu.

28. K námietke o nesprávnom právnom posúdení odvolací súd poznamenáva, že právnym posúdením
je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. 7 Cdo 7/2010). Táto
odvolacia námietka nebola naplnená.

29. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku zreteľne vyplývajú dôvody, pre ktoré súd rozhodol tak ako

to vyplýva z výrokovej časti rozsudku. Rozhodnutie súdu prvej inštancie nemožno preto považovať za
svojvoľné, zjavne neodôvodnené, resp. ústavne nekonformné, pretože súd sa pri výklade a aplikácii
zákonných predpisov vo veci neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a
význam. Aj Ústavný súd SR vo svojej stabilizovanej judikatúre opakovane zdôrazňuje, že samotná
skutočnosť, že strana sporu sa s právnym názorom všeobecného súdu nestotožňuje, nemôže viesť k

záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti rozhodnutia všeobecného súdu a nezakladá ani
oprávnenie ústavného súdu nahradiť jeho právny názor svojím vlastným (I. ÚS 188/06). Odvolacou
námietkou bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je nepreskúmateľné. Je potrebné uviesť, že právo
na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej súčasťou je aj právo účastníka na dostatočné odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, je jedným z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho

súdu pre ľudské práva ako aj z rozhodnutí Ústavného SR totiž vyplýva, že tak základné právo
podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru v sebe zahŕňajú aj právo
na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo
na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady spravodlivého súdneho
procesu. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po

výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú
svojvoľné, neudržateľné a nie sú prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov; ktoré by popreli zmysel a
podstatu práva na spravodlivý proces. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi
skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane
druhej. Všeobecný súd by mal vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia

dbať tiež na jeho celkovú presvedčivosť, teda inými slovami na to, aby premisy zvolené v rozhodnutí
rovnako ako závery, ku ktorým na základe týchto premís dospel, boli pre širšiu právnickú (ale aj laickú)
verejnosť prijateľné, racionálne, ale v neposlednom rade aj spravodlivé a presvedčivé. Všeobecný
súd pritom musí súčasne vychádzať z materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená
spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov (vid. IV. ÚS 1/2002, II. ÚS 174/04, III.

ÚS 117/07). Z práva na spravodlivé súdne konanie v tejto súvislosti vyplýva aj povinnosť všeobecného
súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam
pre rozhodnutie (I. ÚS46/05, II. ÚS 76/07).20. Odvolací súd dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej
inštancie spĺňa vyššie uvedené kritéria pre odôvodnenie rozhodnutí, a preto ho nemožno považovať
za nepreskúmateľný. Odôvodnenie rozsudku zodpovedá základnej štruktúre odôvodnenia rozhodnutia.

Následnosti jednotlivých častí odôvodnenia a ich obsahové (materiálne) náplne zakladajú súhrnne
ich zrozumiteľnosť i všeobecnú interpretačnú presvedčivosť. Súd jasne a dostatočne vysvetlil právne
dôvody, pre ktoré žalobu žalobcov zamietol. Preto neobstojí odvolacia námietka nepreskúmateľnosti a
zmätočnosti rozsudku súdu prvej inštancie.
30. Odvolací súd uvádza, že odvolacie dôvody boli len zopakovaním argumentov, ktoré boli vznášané

žalobcami pred súdom prvej inštancie a tento sa dostatočne presvedčivo vyporiadal s týmito, pričom
založil svoje rozhodnutie na skutočnostiach, ktoré v podstate ani odvolaním mu vytýkané neboli, okrem
všeobecných tvrdení o tom, že nemožno nikoho nútiť, aby bol stranou sporu v súdnom konaní, s
čím sa odvolací súd nestotožňuje a vo vzťahu k predloženým dohodám dedičov, ktoré boli datované
dňa 10.06.2014 uvádza, že tieto v zmysle ustanovenia § 366 CSP predstavujú neprípustné novoty

v odvolacom konaní, preto podľa § 387 ods. 1, 2 CSP považuje za dôvodné rozhodnutie súdu
prvej inštancie potvrdiť ako v napadnutom výroku I. tak aj v napadnutom výroku II.. S poukazom na
presvedčivé odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa odvolací súd plne stotožňuje, možno len na
zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia o nesplnení procesnej podmienky okruhu účastníkovkonania uviesť, že k takýmto rozhodnutiam dospeli jednak Najvyšší súd ako aj Ústavný súd Slovenskej
republiky v nasledujúcich rozhodnutiach:

V konaní o určenie, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, možno považovať za ustálený záver, že
až do vyporiadania dedičstva ohľadom tejto veci sú všetci dedičia považovaní za jej vlastníkov, pričom v
danom určovacom spore, títo majú postavenie tzv. nútených procesných spoločníkov (§ 78 ods. 1 CSP).
Konania o takejto žalobe sa tak musia zúčastniť (ako žalobcovia alebo ako žalovaní) všetci dedičia,
inak je daný nedostatok vecnej legitimácie. (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 16. mája 2019, sp. zn.

8Cdo/94/2018)

V spore o určenie predmetu dedičstva sú dedičia v čase smrti poručiteľa oprávnení voči iným osobám
spoločne a nerozdielne, majú teda postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. Účastníkmi konania musia
byť všetci do úvahy prichádzajúci dedičia, pretože rozhodnutie v danej veci sa vzťahuje na každého z
nich. (uznesenie Ústavného súdu SR z 5. 11. 2019, sp. zn. III. ÚS 93/2019)

31. S poukazom na citované rozhodnutia preto nemožno súhlasiť s názorom odvolateľov, že nemožno
nikoho nútiť, aby bol stranou sporu, nakoľko je nepochybné, že pokiaľ poručiteľ zanechá viac dedičov,
sú títo v čase od smrti poručiteľa až do vyporiadania dedičstva po ňom právoplatným rozhodnutím
súdu považovaní za spoluvlastníkov celého majetku patriaceho do dedičstva a z právnych úkonov

týkajúcich sa spoločných vecí alebo majetkových práv patriacich do dedičstva sú oprávnení voči iným
osobám spoločne a nerozdielne, pričom v spore o určenie predmetu dedičstva majú z týchto dôvodov
postavenie tzv. nerozlučných spoločníkov. V tomto smere je rozhodovacia prax najvyšších súdnych
autorít jednoznačná. S otázkou okruhu dedičov sa správne vyporiadal súd prvej inštancie v bodoch 28
a 29 svojho odôvodnenia.

32. Dohodami dedičov z 10.6.2014 o vyporiadaní podielového spoluvlastníctva ako aj ostatnými
listinami pripojenými k odvolaniu žalobcov podanými po prvýkrát až v odvolaní sa odvolací súd
nezaoberal a na tieto neprihliadal, nakoľko predstavujú prostriedok procesného útoku, ktorý nebol
neuplatnený pred súdom prvej inštancie, pričom žalobcovia v odvolaní neuvádzajú žiaden zo zákonných

dôvodov(§366C.s.p.),prektorýbybolomožnénatútonovotuvkonaníprihliadnuť,atakýtodôvod,ktorý
by bránil žalobcom uvedené skutočnosti predostrieť už skôr, z obsahu spisu nevyplýva ani odvolaciemu
súdu. Odvolací súd preto na tieto skutočnosti neprihliadol.

33. Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 CSP).

34. Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa (§
257 CSP).

35. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane,
ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa

zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. O plný
úspech žalobcu vo veci ide vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,
t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na
náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala.

36. Výnimkou pri rozhodovaní o trovách konania je ust. § 257 CSP, ktorého účelom je umožniť
súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného
absolučného práva. Je výrazom skutočnosti, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kauzistický, aby
postihol celú rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach ustanovených
všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone, za splnenia ktorých môže dôjsť rozhodnutím súdu k

inémuzáveruonáhradetrovkonania,nežbyplynulizpoužitiavšeobecnýchzásadnáhradytrovkonania.
Civilný sporový poriadok vyžaduje pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom
prípade išlo o výnimočné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa.

37. Ako z uvedeného vyplýva, v sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje

predovšetkým zásadou úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy v
prípadoch,keďsícesúnaplnenévšetkypredpokladynapriznanienáhradytrovkonaniapodľa§255CSP,
súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo
sčasti neprizná. Výnimočnosť pritom môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiachu strán sporu. Pritom rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania podľa § 257 CSP sa nesmie javiť
ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania a nesmie odporovať dobrým mravom.

38. Judikatúra konštatuje, že ustanovenie § 257 CSP nie je možné považovať za predpis, ktorý by
zakladal jeho voľnú možnosť aplikácie, ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať,
či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné
pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť. Uvedené ustanovenie je možné
vykladať tak, že je naň možné prihliadať kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o

trovách konania (pozri uznesenie NS SR z 28.01.2010, sp. zn. 2M Cdo/17/2009).

39. Rovnako odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj odvolanie žalovaného voči výroku o náhrade trov
konania. Odvolací súd sa stotožňuje so závermi, ku ktorým dospel súd prvej inštancie, že v danom
prípade sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, a to predovšetkým s poukazom na charakter sporu.
Je nepochybné, že žalobcovia sa domáhajú v tomto konaní nápravy majetkových krívd, ku ktorým došlo

v priebehu „minulého režimu“, pričom nepochybne k vzniku tejto situácie prispeli bez viny žalobcov
aj orgány štátu, ktoré konali v súvislosti s vyvlastňovacím rozhodnutím, kedy nebolo jednoznačne z
archívnych záznamov zrejmé, či tieto orgány dodržali postup, ktorý od nich vyžadovali vtedy účinné
právne predpisy. Bolo by v rozpore so zásadou spravodlivosti zaviazať žalobcov na náhradu trov
konania, ktoré im vznikli pri situácií, ktorá nevznikla ich pričinením a na druhej strane takéto rozhodnutie

o náhrade trov konania podľa názoru odvolacieho súdu nemôže podstatným negatívnym spôsobom sa
premietnuť do majetkovej sféry žalovaného vzhľadom na jeho postavenie podnikateľského subjektu.
Preto považoval odvolací súd za dôvodné potvrdiť napadnutý rozsudok aj vo výroku o náhrade trov
konania. Obdobný záver vyplýva aj z uznesenia ÚS SR II. ÚS 178/2019 z 03.07.2019.

40. Dňa 12.05.2020 žalobcovia podali návrh na zmenu účastníka v konaní vedenom na Okresnom súde
H. podľa § 80 CSP, ktorým navrhli súdu zmenu účastníka v konaní na strane žalovaného, a to tak, že
žalovanými v 1. rade bude N. Y. narodený XX.XX.XXXX bytom C. XXXX/XX, XXX XX H. a v 2. rade V. U.
D. rodená Y., narodená XX.XX.XXXX, bytom C. D. XXXX/XX, XXX XX H.. Predmetný návrh odôvodnili
skutočnosťou, že žalovaný v konaní darovacou zmluvou previedol vlastníctvo k spornej parcele na

nových vlastníkov, pričom sa domnievajú, že ide o neplatný právny úkon, ktorý sa prieči dobrým mravom.
Poukázali na to, že majú naliehavý právny záujem na usporiadanie vlastníckych práv k nehnuteľnosti
mpč. XXX/XX o výmere XXXmX evidovanej na parcele č. XXXX/XX v k.ú. H. a nehnuteľnosti mpč.
XXX/XX podľa zamerania XXXX/X o výmere XXXXmX v k.ú. H.. Žiadali, aby súd určil vlastnícke právo
žalobcov a vyhovel ich návrhu. Poukázali na skutočnosť, že noví vlastníci tejto nehnuteľnosti nereagovali

na ich výzvy na mimosúdne urovnanie.

41. Z obsahu spisu bolo preukázané, že na základe darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného
bremena, ktoré boli povolené Y. úradom pod D zo dňa XX.XX.XXXX sa tieto subjekty stali vlastníkmi
nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, čím je preukázaná skutočnosť, že po začatí konania

nastala právna skutočnosť, s ktorou je spájaný prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Keďže
žalobcovia navrhli zmenu žalovaných v priebehu konania, odvolací súd postupom podľa § 80 ods. 2
CSP v spojení s ustanovením § 378 ods. 1 CSP preto vyhovel podanému návrhu na zmenu žalovaných.

42. Ako vyplýva z ustanovenia § 80 ods. 3 CSP, ten kto vstupuje do konania prijíma stav konania ku

dňu jeho vstupu, z čoho vyplýva, že pri zmene účastníctva zostávajú všetky účinky spojené s podaním
návrhu zachované a procesný nástupca prijíma stav aký je, teda i s úkonmi, ktoré dovtedy v konaní
urobiljehoprávnypredchodca.Nakoľkototorozhodnutieodvolaciehosúdujerozhodnutím,protiktorému
nie je prípustné odvolanie, odvolací súd s prihliadnutím na zachovanie zásady hospodárnosti v konaní
nepovažoval za účelné rozhodnúť o tomto návrhu žalobcov samostatne pred rozhodnutím o odvolaní

vo veci samej.

43. To, že právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí medzi základné zásady
spravodlivého súdneho procesu, jednoznačne vyplýva z ustálenej judikatúry ESĽP. Judikatúra tohto
súdu však nevyžaduje, aby na každý argument strany, aj na taký, ktorý je pre rozhodnutie bezvýznamný,

bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Zodpovedané majú byť len tie otázky, ktoré majú pre vec
zásadný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby
zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. (Ruiz Torija c. Španielsko z 9.
decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č.303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998. Ústavný súd
SR vyslovil, že :“súčasťou obsahu základného práva na spravodlivý proces je aj právo účastníka konania
na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne

askutkovorelevantnéotázkysúvisiacespredmetomsúdnejochrany,t.j.suplatnenímnárokovaobranou
proti takému uplatneniu“. (porovnaj IV. ÚS 115/03). S poukazom na uvedené odvolací súd nepovažoval
za potrebné sa vyjadrovať k ostatným dôvodom odvolania, nakoľko tieto sú pre rozhodnutie v merite
veci bez významu.

44. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 1 CSP v spojení
sustanovením§257CSP,pričomprerozhodnutieonáhradetrovodvolaciehokonaniabolopodľanázoru
odvolacieho súdu spravodlivé aplikovať rovnaké závery, ku ktorým dospel súd prvej inštancie vo svojom
rozhodnutí s poukazom na charakter sporu ako aj na ďalšie osobitosti tohto prípadu, ktoré sú uvedené
vyššie.

45. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).