Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. marec 2021

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/66/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2211210199
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Dudášová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2021:2211210199.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Dudášová a sudkýň:

JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: ELBEVA, a.s., Letištná
61/319, Dunajská Streda, IČO: 36 252 204, zastúpený advokátom: JUDr. Tibor Horváth, Bratislava,
Havelkova 2, proti žalovanej: Ing. X. C., nar. XX.XX.XXXX, A. I., S. XXXX/XX, zastúpená advokátkou:
JUDr. Eva Skačániová, Dunajská Streda, Korzo B. Bartóka 789/3, o zaplatenie 14.420,80 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalobcu a žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda č.k.
12C/153/2011-765 zo dňa 04.03.2019 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 12C/153/2011-837 zo dňa
29.06.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že žalovaná je povinná zaplatiť
žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.580,80 eur od 23.02.2011 do zaplatenia do
3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi
úrok z omeškania vo výške 9% ročne za obdobie od 23.03.2017 do zaplatenia istiny 4.580,80 eur, k
zaplateniu ktorej bola zaviazaná rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12C/153/2011-610 zo dňa 23.03.2017

v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 24Co/125/2017-690 zo dňa 19.09.2018. Súd
žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36%.

2. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie po citácii § 631, § 633 ods. 1, § 642 ods. 1, § 644, § 645
ods. 1, § 646 ods. 1, § 647, § 648 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 2, § 520 Občianskeho
zákonníka vecne odôvodnil tým, že „v danom prípade je v súčasnom štádiu konania predmetom
posúdenia nárok žalobcu na úrok z omeškania. Medzi žalobcom a žalovanou bola platne uzavretá

zmluva o dielo, podliehajúca právnej úprave podľa Občianskeho zákonníka. Žalobca mal na základe
zmluvy žalovanej vystavať rodinný dom, zmluva bola uzavretá výlučne medzi stranami sporu a za
dodávky firmy Pitkó (subdodávateľ zhotoviteľa) zodpovedal zhotoviteľ stavby (diela). Žalobca si uplatnil
voči žalovanej nárok z nezaplateného zvyšku dohodnutej ceny a navyše ceny za zabezpečenie
projektu (matematicky špecifikovaného podaním z 04.05.2012), výkon vyfakturovaných prác žalovaná
nesporovala, žalovaná si uplatnila kompenzačnou námietkou zľavu na tejto cene v rozsahu 20% z
dôvodureklamovanýchvád.Dieloneboloriadneodovzdané,aležalovanáhoprevzalaazačalahoužívať

dňom 06.12.2010. K reklamácii vád diela došlo zo strany žalovanej prvýkrát preukázateľne listom zo
dňa 24.02.2011. K preukázaniu reklamovaných vád súd nariadil znalecké dokazovanie, ktoré nepotvrdilo
všetky žalovanou vytýkané vady. Reklamáciou vytýkané vady (v protokole o chybách) boli preukázané
len v časti - predovšetkým uznaním žalobcu a súdom ustanoveným znalcom - izolácia strechy (absenciaparozábrany), prefarbenie škridiel (na nevhodnosť tohto postupu mal žalovanú upozorniť), zašpinená
alebo poškodená vonkajšia omietka a nedorobky na dlažbe, nedostatočné tesnenie (oplechovanie)
výstupu komína cez strechu (vlhkosť v okolí kotla ústredného kúrenia a v okolí ventilátora vo WC), ktoré

žalovaná riadne reklamovala včas v záručnej lehote, išlo o vady odstrániteľné, zhotoviteľ ich však v
primeranej lehote neodstránil (čím nadobudli po právnej stránke charakter neodstrániteľných vád, za
ktoré si oprávnene žalovaná uplatnila zľavu z ceny diela). Na cene za dielo sa strany dohodli, predmetom
sporu nebola (ne)primeranosť jej výšky, vzhľadom na znalcom potvrdené vady na diele spôsobené
zo strany zhotoviteľa (žalobcu) a ich rozsah dopadajúci na dielo súd za primeranú posúdil (a priznal

žalovanej) zľavu na cene za dielo vo výške 15%.
Dlžník sa dostane do omeškania vtedy, ak svoj dlh nesplní riadne (t. j. nesplní všetky náležitosti
ustanovené o predmete, spôsobe, mieste splnenia toho, kto mal splniť alebo komu sa malo plniť a pod.)
a ak dlh nesplní včas (t.j. v určenom čase).
Na základe uvedeného súd dospel k záveru, že nárok žalobcu na úrok z omeškania je dôvodný, ale
nie od času, ako si ho žalobca uplatnil (dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry č. 211115). Žalovaná si

oprávnene uplatnila zľavu z ceny diela, výška tejto zľavy bola predmetom súdneho prieskumu a závisela
od úvahy súdu. Jej povinnosť na peňažné plnenie tak vznikla dňom rozhodnutia súdu, pričom k plneniu
z jej strany doteraz preukázateľne nedošlo. Žalovaná sa tak dostala do omeškania, s počiatkom odo
dňa vyhlásenia rozhodnutia o peňažnej povinnosti.
Súd priznal nárok na náhradu trov žalovanej ako po procesnej stránke úspešnejšej strane sporu voči

žalobcovi v rozsahu 36% (podľa pomeru úspechu žalobcu a žalovanej vo vzťahu k uplatnenej istine
32%:68%). Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

3. Proti rozsudku podal odvolanie žalobca. Domáhal sa, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalovanú
zaviazal na zaplatenie ročných úrokov z omeškania vo výške 9% počnúc dňom 23.11.2011 (správne
malo byť uvedené 23.2.2011- pozn. odv. súdu, podľa č.l. 712) až do zaplatenia. Uviedol, že žalobca
žalovanej vyúčtoval za dodávku stavebných prác dve faktúry. Sporná bola faktúra č. 211115 zo dňa
15.02.2011 na sumu 14.420,80 eur s dátumom splatnosti 22.02.2011, ktorú žalovaná neuhradila.

Žalovaná dielo prevzala 06.12.2010. Kolaudácia bola vykonaná dňa 27.01.2011 a dňa 31.01.2011 bolo
vydané kolaudačné rozhodnutie. V ďalšej časti odvolateľ opísal priebeh konania a akým spôsobom sa
vo veci rozhodovalo. Poukázal na § 647 Občianskeho zákonníka, na to, že žalovaná prevzala riadne
zhotovené dielo odo dňa právoplatnosti kolaudácie, ktorým bol deň 31.01.2011, preto súd mal žalovanú
zaviazať podľa návrhu žalobcu ako bol podaný na súd. Žalovaná sa dostala do omeškania dňom

zročnosti faktúry. Pokiaľ súd znížil istinu na základe priznania zľavy, nie je možné dať zľavu aj na úroky
z omeškania. V danom prípade platí čas od zročnosti istiny. Navrhol rozsudok zmeniť a priznať úroky z
omeškania podľa žalobného návrhu. Uplatnil si voči žalovanej aj náhradu trov odvolacieho konania.

4. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie aj žalovaná prostredníctvom advokátky a to z odvolacích

dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) Civilného sporového poriadku. Súd neuviedol, že už prvým
rozsudkom č.k. 12C 153/2011-435 zo dňa 25.06.2014 bola uznaná zľava na cenu diela vo výške
10%, ktorý bol však zrušený pre nepreskúmateľnosť. Napadnutý výrok považuje za nevysporiadanie
sa správne so skutkovými zisteniami a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie pokladá za rozhodujúci deň kedy súd prvej inštancie rozhodol,

zrejme vyhlásil svoj v poradí druhý rozsudok, samozrejme neprávoplatný, nevykonateľný a to dňom
23.03.2017sodvolanímsa,ževtedysúdurčilprimeranúzľavuzcenyzadieloatýmajdlhjehovýškuvoči
žalobcovi. S týmto žalovaná nesúhlasí. Právne účinky v rozhodnutí súdu znamenajú jeho záväznosť,
nastali až rozhodnutím odvolacieho súdu z 19.09.2018, teda ktorým rozsudok potvrdil a to dňom
jeho doručenia. Takýto deň nadobudnutia právoplatnosti je dôležitý aj z hľadiska určenia omeškania v

dôvodoch napadnutého rozsudku súd neurčil a do dnešného dňa ani stranám nepotvrdil právoplatnosť.
Je nepochybné, že včas reklamované vady neboli odstránené, pokladajú sa za neodstránené a preto
bola priznaná aj zľava. Je potrebné vychádzať z § 520 Občianskeho zákonníka veta prvá ktorá hovorí,
že k omeškaniu dlžníka nedôjde, ak veriteľ včas a riadne ponúknuté plnenie od neho neprijme, alebo
mu neposkytne súčinnosť potrebnú na splatenie dlhu. Po dobu omeškania veriteľa nemôže dôjsť k

omeškaniu dlžníka, resp. vznikom omeškania platiteľa prestáva byť v omeškaní dlžník. Omeškanie
dlžníka a omeškanie veriteľa sa vzájomne vylučujú. K účinnej povinnosti veriteľa patrí aj zodpovednosť
zhotoviteľa za vady a jeho povinnosť odstrániť vadu bez zbytočného odkladu. To žalobca neurobil,
preto sa žalovaná nemohla dostať do omeškania s platením. Dôvodom omeškania žalovanej bolokonanie žalobcu, ktorý nevyhotovil dielo tak ako mal riadne bez vád a vady bez zbytočného odkladu
neodstránil a neuznal ani názor žalovanej na zľavu z ceny diela. Omeškanie plnenia zo strany žalovanej
zapríčinilpretosámžalobca-veriteľ.Omeškanie veriteľaznamená,ževeriteľnestratilsvojupohľadávku,

ale nemá počas svojho omeškania nárok na úroky z omeškania. V poradí druhý rozsudok stanovil
povinnosť zaplatiť sumu 4.580,80 eur do troch dní od právoplatnosti dňa 07.03.2019 na účet určený
žalobcu zaplatila priznanú sumu. Tvrdí preto, že úrok z omeškania od 23.03.2017 nie je súdom prvej
inštancie správne určený, je určený nezákonne. Do omeškania sa mohla dostať až od právoplatnosti
a vykonateľnosti rozsudku súdu prvej inštancie z 23.03.2017, ale táto právoplatnosť a vykonateľnosť

nebola súdom prvej inštancie doposiaľ potvrdená. Domáha sa preto, aby odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobcom uplatnený nárok na úroky z omeškania zamietol a prizná náhradu
trov konania v plnom rozsahu.

5. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Podľa názoru žalobcu dňom fyzického prevzatia diela
žalobcovi vzniká nárok na úrok z omeškania, hoci žalobca žiadal priznať úrok z omeškania neskôr.

Rozsudok súdu druhej inštancie nemal výhrady voči času a výške priznania úrokov z omeškania. Žiada
preto, aby bolo rozhodnuté v zmysle ním podaného odvolania.

6. K odvolaniu žalobcu sa vyjadrila žalovaná prostredníctvom advokátky. Návrh žalobcu na zmenu
rozsudku pokladá za zmätočný. Pridržiava sa podaného odvolania. Odvolanie žalobcu považuje za

nedôvodné. Jeho argumentácia je zmätočná, nedostatočná.

7. K vyjadreniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Zopakoval skutočnosti už uvedené v predchádzajúcich
vyjadreniach.

8. Dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie rozhodol o zamietnutí zvyškového úroku z omeškania.
Potrebu jeho vydania odôvodnil citáciou § 212 ods. 2, § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a
vecne tým, že v znení odôvodnenia rozsudku zo dňa 04.03.2019 „nárok žalobcu na úrok z omeškania
je dôvodný, ale nie od času, ako si ho žalobca uplatnil (dňom nasledujúcim po splatnosti faktúry
č. 211115). Žalovaná si oprávnene uplatnila zľavu z ceny diela, výška tejto zľavy bola predmetom

súdneho prieskumu a závisela od úvahy súdu. Jej povinnosť na peňažné plnenie tak vznikla dňom
rozhodnutia súdu, pričom k plneniu z jej strany doteraz preukázateľne nedošlo. Žalovaná sa tak
dostala do omeškania, s počiatkom odo dňa vyhlásenia rozhodnutia o peňažnej povinnosti.“ Nad rámec
priznaného nároku bolo preto potrebné návrh zamietnuť pre jeho nedôvodnosť.

9. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok, pričom podľa ustanovenia § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak nie je ustanovené
inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolania
boli podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolania majú zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolatelia v odvolaní použili

zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f), h) Civilného sporového poriadku),
preskúmal rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového

poriadku a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli
a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 Civilného sporového
poriadku) a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre zmenu rozsudku súdu prvej inštancie (§
388 Civilného sporového poriadku).

11. Predmetom konania na súde prvej inštancie zostal požadovaný úrok z omeškania. Napadnutým
rozsudkom súd prvej inštancie žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške
9% ročne za obdobie od 23.03.2017 do zaplatenia istiny 4.580,80 eur, k zaplateniu ktorej bola zaviazaná
rozsudkom tunajšieho súdu č.k. 12C/153/2011-610 zo dňa 23.03.2017 v spojení s rozsudkom Krajskéhosúdu v Trnave č.k. 24Co/125/2017-690 zo dňa 19.09.2018. Súd žalovanej priznal voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 36%. Rozsudok napadli odvolaním žalobca aj žalovaná. Žalobca
odvolaním žiadal zmeniť rozsudok a uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 9% úrok z omeškania

od 23.02.2011 do zaplatenia. Žalovaná sa podaným odvolaním domáhala zmeny rozsudku tak, že súd
nárok na uplatnený úrok z omeškania zamietne. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobca
aj žalovanej je predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam a či vec správne právne posúdil v otázke úroku z omeškania.

12. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v
omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo
od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať
aj len jednotlivých plnení.

13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Podľa § 3 nar. vl. SR 87/1995 Zb., výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia

ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením
peňažného dlhu.

15. Omeškanie dlžníka je stav, ktorý nastane, ak dlžník nesplní svoj dlh riadne a včas. Dôraz vo
vzťahu k omeškaniu je potrebné klásť na uplynutie času, ktorý bol v záväzku dohodnutý, t.j. dobu

splatnosti. Doba splatnosti sa riadi hmotným právom, ak nie je dohodnutá, vyplýva z právneho predpisu.
Omeškanie dlžníka má za následok zmenu práv veriteľa a povinností dlžníka, a to najmä v tom smere,
že dlžníkovi pribúdajú nové povinnosti. Omeškanie má povahu objektívneho deliktu. Dlžníkovi, ktorý
sa ocitne v omeškaní tak pribúda ďalšia platobná povinnosť popri už existujúcom peňažnom dlhu.
Občiansky zákonník vychádza z úvahy, že úroky z omeškania plnia funkciu paušalizovanej náhrady

škody (§ 519), ktorá veriteľovi vznikla tým, že nemohol po dobu omeškania zhodnotiť (využiť) istinu dlhu.
Aj podľa judikatúry úroky z omeškania so splnením peňažného záväzku sú dennou náhradou škody
za stratu možnosti disponovať s dlžnou sumou (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp.zn. 4Obo 319/1999 a pod.). Inštitút úrokov z omeškania vo všeobecnosti plní charakter
zabezpečovací, sankčný a kompenzačný, lebo opakom by došlo k porušeniu rovnosti subjektov tohto

závislého vzťahu. Táto úvaha in dubio libertate, vychádza priamo z ústavného poriadku (čl. 1 ods. 1
ústavy) a ide o štrukturálny princíp liberálneho demokratického štátu, ktorý vyjadruje prioritu jednotlivca
a jeho práva (slobody) pred štátom. Úrok z omeškania predstavuje k peňažným záväzkom všeobecný
inštitút a jeho výšku určuje vykonávací predpis, ktorým je nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa
vykonáva Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov. Vychádzajúc z uvedených skutočností,

je nepochybné, že žalovaná nesplnila žalobcovi svoj dlh riadne a včas a dostala sa do omeškania.
Na začiatok omeškania žalovanej podľa názoru súdu nemá vplyv ustálenie žalovanej istiny v súdnom
konaní, tak ako žiadala zohľadniť žalovaná. Žalobca uplatnil úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho
po splatnosti nezaplatenej spornej faktúry, ktorej splatnosť bola 22.02.2011.

16. Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá v zmluve (čo je aj prejednávaný prípad), dlžník
platí úroky z omeškania. V zmysle ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úrok z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania. Výšku úroku z omeškania určuje nariadenie vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým
sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, v závislosti od základnej úrokovej sadzby

Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu zverejnenej na
webovej stránke L.. To znamená, že po celú ďalšiu dobu omeškania zostáva nemenná. K omeškaniu s
plnením predmetného dlhu došlo dňa 23.02.2011, a preto sa v súdenom spore aplikuje nariadenie vlády
SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, ktoré žalobcovi
umožňovalo pri základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky platnej k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu 1,00 % (platnej od 13.1.2009) po tomto termíne požadovať úrok z omeškania
do výšky 9% ročne, keďže v zmysle ustanovenia § 3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., je
výška úrokov z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskejcentrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Preto bola opodstatnená
požiadavka žalobcu na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne od 23.02.2011 do zaplatenia.

17. S poukazom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil postupom podľa § 388
Civilného sporového poriadku.

18. Podľa § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej
inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.

19. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj
o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.

20. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

21. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá

súdny úradník.

24. Vzhľadom na to, že odvolací súd rozsudok súd prvej inštancie zmenil, je v zmysle citovaného
ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku povinný rozhodnúť aj o nároku na náhradu trov
konania na súde prvej inštancie.

25. Ak nejde o prípad, kedy bolo žalobe celkom vyhovené, musí byť v zmysle citovaného ustanovenia
§ 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku náhrada trov pomerne rozdelená. To vyžaduje určiť pomer
úspechu oboch strán vo veci a od úspechu strany odčítať jej neúspech (t. j. mieru úspechu druhej strany).
Vo výške rozdielu má strana právo, aby jej druhá strana nahradila pomernú časť trov, ktoré vynaložila

pri účelnom uplatňovaní alebo bránení práva. Výška trov, ktoré v konaní vznikli druhej strane, je tu
nerozhodná. Ak je pomer úspechu a neúspechu u oboch strán rovnaký alebo približne rovnaký, súd
vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov právo.

26. O nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a odvolacieho konania odvolací súd

rozhodol podľa ustanovenia § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s ustanovením §
255 Civilného sporového poriadku. Žalobca žiadal v konaní pred súdom prvej inštancie o priznanie
sumy 14.420,80 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 4.580,80 eur od 23.02.2011
do zaplatenia (č.l. 712), čo znamená, že v prípade plného úspechu by mu bola ku dňu rozhodnutia
odvolacieho súdu priznaná suma 18.565 eur (istina 14.420,80 eur a úrok z omeškania 4.144,20 eur,

t.j. úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 4.580,80 eur od 23.02.2011 do 10.03.2021) a úspešný bol v
časti jeho požiadavky o zaplatenie sumy 8.725 (istina 4.580,80 eur a úrok z omeškania 4.144,20 eur,
t.j. úrok z omeškania 9% ročne zo sumy 4.580,80 eur od 23.02.2011 do 10.03.2021). Potom podľa
výsledku konania ako celku bol hrubý úspech žalobcu v rozsahu 47% (8.725 eur : 18.565 eur x 100)
a hrubý úspech žalovanej v rozsahu 53% (100% - 47%), čo v konečnom dôsledku znamená približne

rovnaký pomer úspechu a neúspechu oboch strán. Možno teda konštatovať, že žalobca aj žalovaná
mali v konaní približne rovnaký úspech, a preto súd žiadnej zo strán náhradu trov prvoinštančného a
odvolacieho konania nepriznal.

27. Senát krajského súdu prijal rozhodnutie pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).