Uznesenie ,
Potvrdzujúce, Prvostupňové nenapadnuté opravnými… Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 29. apríl 2019

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 12Er/832/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4213211305
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Adriana Konkolovská
ECLI: ECLI:SK:OSKN:2019:4213211305.2

Uznesenie

Okresný súd Komárno v exekučnej veci oprávneného: Union zdravotná poisťovňa, a.s., Karadžičova 10,
Bratislava, IČO: 36 284 831, proti povinnému: I. B., M.. XX.XX.XXXX, M. XXX, S. M. G., občan SR, o
vymoženie pohľadávky vo výške 256,23 eur a trov exekúcie, takto
.

r o z h o d o l :

Súd exekúciu vedenú u súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka, Exekútorský úrad Malacky,

Duklianskych hrdinov 2946/6, pod sp.zn. 12Er/832/2013 (EX 2158/2013) z a s t a v u j e .

Súd priznáva súdnemuexekútoroviJUDr.Ing.ŠtefanoviHrebíkovitrovyexekúcievsume55,63eur.

Súd oprávnenému ukladá povinnosť z a p l a t i ť titulom trov exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Ing.
Štefanovi Hrebíkovi 55,63 eur do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 14.05.2013 domáhal voči povinnému
vymoženia pohľadávky vo výške 256,23 eur a trov exekúcie. Návrh na vykonanie exekúcie bol súdnemu
exekútorovi doručený dňa 16.05.2013.

2. Okresný súd Komárno vydal dňa 27.05.2013 poverenie na vykonanie exekúcie č. 5401*091972 pre

súdneho exekútora JUDr. Ing. Štefana Hrebíka.

3. Súdny exekútor dňa 22.11.2017 doručil na Okresný súd Komárno podnet na zastavenie exekúcie
a žiadal, aby súd zastavil exekúciu v zmysle § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zároveň
oznámil súdu, že trovy exekúcie si uplatňuje vo výške 55,63 eur vrátane DPH. Súdny exekútor si uplatnil
minimálnu odmenu v sume 33,19 eur a hotové výdavky titulom poštovných nákladov v sume 13,17 eur,

čo po započítaní 20 % DPH predstavuje spolu sumu 55,63 eur.

4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej
činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, ak tento zákon v § 243i
až 243k neustanovuje inak,
exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca

2017.

Podľa57ods.1písm.h)zákonač.233/1995Z.z.osúdnychexekútorochaexekučnejčinnosti(Exekučný
poriadok) v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak
majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví na návrh alebo aj bez návrhu.5. Súd konštatuje, že prvoradým účelom exekúcie je nútené uspokojenie právoplatne judikovanej
pohľadávky oprávneného z majetku povinného spôsobom, ktorý určuje exekútor. Súdny exekútor
poverený vykonaním exekúcie po uplynutí lehoty na vznesenie námietok proti exekúcii alebo po tom,

keď sa mu doručí právoplatné rozhodnutie súdu o námietkach, ktorým sa námietky zamietli, vydá príkaz
na vykonanie exekúcie niektorým zo spôsobov taxatívne ustanovených týmto zákonom v § 62 a 63
Exekučného poriadku. Ďalší postup súdneho exekútora v exekúcii, je však podmienený existenciou
postihnuteľného majetku povinného, umožňujúceho realizovať niektorý zo zákonom vymedzených
spôsobov exekúcie. V opačnom prípade totiž nie sú vytvorené objektívne podmienky umožňujúce ďalší

postup súdneho exekútora, smerujúci k uspokojeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní a
exekučný súd je povinný aj bez návrhu prebiehajúcu exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného
poriadku zastaviť. Aj napriek tomu, že účelom exekúcie je uspokojiť pohľadávku oprávneného,
samotná exekúcia nemôže neprimeraným spôsobom zasahovať do práv povinného, čo je zvýraznené v
samotnomExekučnomporiadkutým,žeexekúciumožnovykonaťlenvrozsahupohľadávkyvyplývajúcej
z exekučného titulu, jej príslušenstva a trov exekúcie (§ 61b Exekučného poriadku), len primeraným

spôsobom (§ 69 Exekučného poriadku a pod.), nemožno ňou postihnúť majetok alebo práva, ktoré podľa
zákona exekúcii nepodliehajú (§ 61a Exekučného poriadku), že súdny exekútor je povinný predložiť vec
sudu bezodkladne po tom, ako nadobudne pochybnosti alebo zistí, že sú dôvody na zastavenie exekúcie
(§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku), že súd je povinný aj ex offo v každom štádiu exekúcie skúmať, či
sú splnené podmienky na jej pokračovanie (§ 57 ods. 1 v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku)

a podobne. Ak teda čo i len jedna z podmienok na pokračovanie exekúcie splnená nie je, exekučný
súd nemá inú možnosť len prebiehajúcu exekúciu zastaviť. Môže pritom prihliadať len na skutočnosti
vyplývajúce z obsahu spisu, a nie na skutočnosti domnelé či tie, ktoré sa s určitou pravdepodobnosťou
môžu v budúcnosti vyskytnúť, t.j. pre rozhodovanie súdu o zastavení, resp. nezastavení exekúcie je
určujúci stav a majetkové pomery povinného ku dňu rozhodovania, resp. vydania rozhodnutia. Nie je

preto možné vziať do úvahy eventuálnu zmenu majetkových pomerov povinných v budúcnosti, ktorá je
tu teoreticky možná vždy.

6. Zastavenie exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného nie je podmienené súhlasom oprávneného,
ktorý môže mať výlučný záujem na pokračovaní exekúcie, napr. i z dôvodu očakávania, že povinný

v budúcnosti nadobudne nejaký majetok. Ale takéto očakávanie musí mať reálny podklad. Takže
vyjadrenie oprávneného k podnetu exekútora nie je pre rozhodnutie exekučného súdu nevyhnutné bez
toho, aby hrozilo reálne porušenie práv oprávneného. Ústavný súd v podobnom prípade vo veci udáva
(IV. ÚS 452/11), že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu možno zastaviť na návrh alebo aj
bez návrhu. Zatiaľ čo dôvody, na základe ktorých všeobecný súd obligatórne zastaví exekúciu (§ 57 ods.

1 Exekučného poriadku) alebo na základe ktorých fakultatívne pristúpi k takémuto rozhodnutiu (§ 57
ods. 2 Exekučného poriadku), upravuje Exekučný poriadok podrobne, ustanovenie okamihu, kedy tak
má alebo môže učiniť, nie je explicitne ustanovený. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že všeobecný
súd rozhodne o zastavení exekúcie kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody
na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky. To znamená, že všeobecný súd je povinný v priebehu

celého exekučného konania ex offo skúmať, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto
konania.

7. Nakoľko súdny exekútor počas výkonu exekúcie zistil, že povinný nevlastní žiadny hnuteľný alebo
nehnuteľný majetok, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, súd má za to, že nie je možné

splniť účel exekúcie, ktorým je nielen úhrada trov exekúcie zo strany povinného, ale aj uspokojenie
pohľadávky oprávneného. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj na to, že z exekučného spisu
na základe šetrení, ktoré vykonal súdny exekútor je preukázateľne zrejmé, že majetok povinného
nepostačuje ani na úradu trov exekúcie, súd rozhodol tak, ako to je uvedené v prvej výrokovej vete tohto
uznesenia.

8. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň
z pridanej hodnoty.

Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom,
kto a v akej výške platí trovy exekúcie.Podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách
súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“), ak je exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak
exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou
sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura.

Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky, súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov
účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä
cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.

9. Poukazujúc na vyššie citované zákonné ustanovenia, keďže si súdny exekútor uplatnil minimálnu
odmenu v súlade s § 14 ods. 1 vyhlášky, súd mu priznal odmenu vo výške 33,19 eur, čo po započítaní

20 % DPH predstavuje sumu 39,83 eur. Hotové výdavky titulom poštovného si súdny exekútor vyčíslil
v sume 13,17 eur + 20% DPH. Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu za také výdavky, ktorých
vznik bolo možné riadne preukázať na základe dokladov nachádzajúcich sa v exekučnom spise. Preto
súd priznal exekútorovi výdavky za poštovné, ktoré boli preukázané pripojením originálu doručenky
alebo vrátenej obálky a to za 8 zásielok, teda v sume 15,80 eur vrátane DPH. Vzhľadom na uvedené

skutočnosti súd priznal súdnemu exekútorovi poštovné v reálne vynaloženej výške, a to tak, ako to
vyplýva zo spisového materiálu.

10. Vzhľadom k tomu, že sa exekúcia zastavila pre nemajetnosť povinného, súd rozhodol podľa §
203 ods. 2 prvej vety Exekučného poriadku a na zaplatenie trov exekúcie vo výške 55,63 eur zaviazal

oprávneného tak, ako to je uvedené v tretej výrokovej vete tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti výroku I. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Komárno v dvoch vyhotoveniach.

Proti výroku II. a III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 127 ods. 1 CSP ) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g)zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšie prostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.