Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. august 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/369/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116218324
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2116218324.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a členiek senátu: Mgr.
Renáta Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom
Mýtna 48, Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján Šoltés, so sídlom Mýtna
48, Bratislava, proti žalovanému: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX G. o zaplatenie 537,15 eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 27.12.2017 č.k.

22Csp/53/2016-26 takto

r o z h o d o l :

P. súd rozsudok súdu prvej inštancie r u š í a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozhodnutím žalobu zamietol a žalovanému nárok na náhradu trov
konania nepriznal.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 1 ods. 2 a 3 zákona č. 129/2010
Z.z., § 5b zákona č. 250/2007 Z.z., § 35 ods. 2, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 9, § 122 ods. 1 a 2, § 488,
§ 489, § 565, § 657, 100 ods. 1 a 2, § 101, § 103 Občianskeho zákonníka.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že súd na základe vykonaného dokazovania dospel k
záveru, že žaloba nie je dôvodná, keď pohľadávka žalobcu zo zmluvy o pôžičke je v celom rozsahu

premlčaná. Právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli zmluvu o pôžičke, ktorá má charakter
spotrebiteľskej zmluvy. Na základe uzatvorenej zmluvy právny predchodca žalobcu poskytol žalovanej
peňažné prostriedky vo výške 921,47 eura a žalovaný sa zaviazal vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky
v 30 mesačných splátkach vo výške 29,55 eur, splatných k 20. dňu kalendárneho mesiaca. Žaloba bola
na súd podaná dňa 15.08.2016. Súčasťou zmluvy sa na základe jednoznačného vyhlásenia žalovaného
obsiahnutého v texte zmluvy stali aj všeobecné obchodné podmienky. Podľa článku 12 ods. 12.2 VOP

bol právny predchodca žalobcu ako veriteľ oprávnený vypovedať zmluvu kedykoľvek, k jej zániku však
dochádza až v zmysle ods. 12.1, teda úplným splnením všetkých záväzkov. Z takto formulovaného
ustanovenia je zrejmé, že jeho cieľom nie je výpoveď zmluvy v pravom slova zmysle (teda v zmysle
ukončenia zmluvy, porovnaj § 582 OZ), ale len privodenie okamžitej splatnosti všetkých splátok, pričom
samotnázmluvazanikneažsplnenímdlžníkovhodlhu.UvedenéustanovenieVOPtakmožnopovažovať
zadohoduvzmysle§565OZumožňujúcuveriteľoviokamžitézosplatneniedlžnýchsplátok.Teleologický

výklad § 53 ods. 9 v spojení s § 565 OZ súčasne vyžaduje, aby akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej
zmluve, podľa ktorej môže veriteľ privodiť okamžitú splatnosť splátok spotrebiteľského úveru (pôžičky),
podliehala obmedzeniam (§ 53 ods. 9 OZ) slúžiacim na ochranu spotrebiteľa. Podľa § 103 OZ plynie
premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa však pre nesplnenie niektorej zo
splátok stane zročným celý dlh (§ 565 OZ), začne plynúť premlčacia doba celého dlhu odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Preto premlčanie celého dlhu nie je viazané na okamih využitia práva podľa §

565 OZ veriteľom, ale na okamih splatnosti tej splátky, kvôli ktorej toto právo využíva. Zo zisteného
skutkového stavu vyplýva, že žalovaný ako prvú nezaplatil splátku splatnú 20.05.2013 a nevykonaluž ani ďalšie úhrady. Právny predchodca žalobcu celý dlh zosplatnil až dňa 12.09.2013. V zmysle §
103 OZ však plynie premlčacia doba celého dlhu nie od okamihu doručenia oznámenia alebo výzvy
veriteľa na jeho splatenie, ale od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať

predčasné splatenie. Ak teda v prerokúvanej veci právo veriteľa žiadať predčasné splatenie založila
splátka splatná 20.05.2013, trojročná premlčacia doba celého dlhu uplynula 20.05.2016. Nárok na úroky
z omeškania ako akcesorický nárok na príslušenstvo k hlavnému záväzku pritom podlieha rovnakému
premlčaniu ako záväzok hlavný. Premlčanie istiny tak malo za následok aj premlčanie nároku na úroky z
omeškania. Žaloba podaná na súd 15.08.2016 je tak podaná po uplynutí premlčacej doby celej pôžičky,

ako aj zodpovedajúcich úrokov z omeškania, z ktorého dôvodu súd nemohol žalobcovi uplatnený nárok
priznať. Keďže žalovaný je spotrebiteľom, musel súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa prihliadnuť na premlčanie práva aj bez námietky žalovaného. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď na náhradu
trov konania by mala nárok žalovaný, nakoľko žaloba bola v celom rozsahu zamietnutá, keďže však
žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli, súd mu vo výroku II. náhradu trov konania voči žalobcovi

nepriznal.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca prostredníctvom svojho
právneho zástupcu a to podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. h) CSP a navrhuje, aby odvolací súd
v zmysle ustanovenia § 388 CSP zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že jeho žalobe vyhovie.

Odvolateľ namietal nesprávnu aplikáciu ust. § 103 OZ. Podľa žalobcu premlčané sú iba splátky splatné
dňa 20.05.2013, 20.06.2013 a 20.07.2013, preto v časti o zaplatenie sumy 88,65 eur s úrokom z
omeškania vo výške 8,5% ročne od 04.10.2013 do zaplatenia berie späť. Listom zo dňa 12.09.2013 bol
zosplatnený celý úver, žaloba bola podaná na súd 20.08.2013. Ust. § 53 ods. 9 OZ neupravuje počiatok
plynutia premlčacej doby, ale vyplýva z neho iba obmedzenie veriteľa na uplatnenie práva podľa § 565

OZ.

5. Žalovaný odvolací návrh nepodal, písomné vyjadrenie k odvolaniu žalobcu nezaslal.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§

362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359
CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že
odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 CSP) a že odvolateľ v odvolaní použil zákonom
prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie
v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím

ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc
pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť
dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok
súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové

rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Predmetom konania pred odvolacím súdom je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobcu
posúdenie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým bola žaloba v celom rozsahu

zamietnutá z dôvodu premlčania a v závislom výroku o náhrade trov konania.

8. Podľa § 103 O. z. ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorých zo splátok stane zročným celý dlh (§
565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

9. Podľa § 565 O. z. ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže
veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.

10. V prejednávanej veci súd prvej inštancie založil svoj právny názor o premlčaní celého dlhu uplynutím
premlčacej plynúcej od zročnosti nesplnenej splátky, ktorá založila právo veriteľa žiadať predčasné
splatenie. Uvedený právny názor je nesprávny, bez opory v právnej úprave.11. Ustanovenie § 103 O. z. rešpektuje zásadu zmluvnej voľnosti občianskoprávnych vzťahov, ktorá
umožňuje, aby sa zmluvné strany dohodli aj na splnení dlhu plnením v splátkach. Zákon stanovuje,
kedy v prípade dohody o plnení v splátkach začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok a to

tak, že jednotlivé splátky sa premlčujú samostatne (premlčacia doba jednotlivých splátok začína plynúť
odo dňa zročnosti jednotlivej splátky). Ustanovenie § 103 O. z. však treba vykladať vo väzbe na právne
dôsledky uvedené v ustanovení § 565 O. z., ktoré obmedzuje veriteľa v práve požadovať splnenie
celého dlhu. Právo žiadať zaplatenie celej pohľadávky môže veriteľ použiť len do splatnosti najbližšej
nasledujúcej splátky. Ak by veriteľ svoje právo nevyužil, pokračovala by premlčacia doba iba vo vzťahu k

neuhradenej splátke. Samotnú realizáciu splatnosti dlhu ustanovenie § 565 O. z. podmieňuje žiadosťou
veriteľa (nenastáva automaticky zo zákona).

12. Pre splatnosť pohľadávky v dôsledku straty výhody splátok nie je významné, kedy veriteľ mohol
dlžníka z dôvodu jeho omeškania so splátkami o zaplatenie celej pohľadávky (alebo jej zostatku) najskôr
požiadať, ale či a kedy sa rozhodol svoje oprávnenie využiť a o zaplatenie celej pohľadávky skutočne

požiadal (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21 Cdo 426/2005).

13.Súdprvejinštanciebezskúmaniakonkrétnejdohodyosplátkach,akoinastalejsplatnosticeléhodlhu
(jednostranného právneho úkonu veriteľa, majúceho za následok splatnosť celého dlhu alebo uplynutím
doby splatnosti všetkých jednotlivých splátok vymáhaných predmetnou žalobou), tiež nerozlíšením už

nastalej splatnosti jednotlivých splátok úveru (splatných do doby splatnosti prípadného celého zostatku
dlhu), nepostupoval správne.

14. Pri plnení formou splátok je vždy rozhodujúce rozlíšiť už nastalú splatnosť jednotlivých splátok úveru
(splatných do doby splatnosti celého zostatku dlhu) a splátok splatných na základe jednostranného

úkonu veriteľa. Bez tohto rozlíšenia nie je možné správne posúdiť počiatok plynutia premlčacej doby.
Dôležité je však predovšetkým skúmať uzavretie dohody zmluvných strán, o tom, či veriteľ môže žiadať
o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky (§ 565 O. z.), tzv. strata lehôt alebo strata
výhody splátok, od ktorej je potrebné odlíšiť dohodu, že nezaplatením jednej zo splátok nastala splatnosť
celého zostatku dlhu, určeným dňom v tejto dohode, teda naplnenie konkrétnej dohody a zákonom

stanovených podmienok pre splatnosť celého zostatku dlhu.

15. Ustanovenie § 103 O. z., upravujúce plynutie premlčacej doby odo dňa zročnosti nesplnenej
splátky, výslovne odkazuje na ustanovenie § 565 O. z., podľa ktorého splatnosť celého dlhu nenastáva
automaticky zo zákona (nezaplatením splátky, po vykonanej poslednej úhrade). Ustanovenie § 565

O. z. len umožňuje veriteľovi pri splnení zákonom stanovených predpokladov žiadať zaplatenie celej
pohľadávky naraz a to iba vtedy, ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo veriteľa je
pritom časovo ohraničené, keďže veriteľ ho môže využiť iba do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
Nevyužitím tohto práva veriteľa alebo márnym uplynutím lehoty na zaplatenie ďalšej splátky, resp. do
jej účinného splnenia, nedochádza k splatnosti celého dlhu, ale platí naďalej pôvodné dojednanie o

splátkach(niesúdotknutédôsledkyomeškaniastouktorousplátkou).Totoprávovšakveriteľopäťzíska,
ak sa dlžník dostane do omeškania nezaplatením ďalšej splátky. Ak veriteľ riadne a včas svoje právo
neuplatnil, môže voči dlžníkovi požadovať naďalej len dohodnuté splátky.

16. Okrem vyššie uvedených kumulatívnych predpokladov splatnosti celého dlhu (nesplnenie niektorej

zročnej splátky, jednostranný adresovaný právny úkon veriteľa, ktorým žiada o zaplatenie celej
pohľadávky, ak to bolo veriteľom a dlžníkom takto dohodnuté, t. j. dohoda, prípadne rozhodnutie ak tak
bolo určené v rozhodnutí), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy môže veriteľ (dodávateľ) uplatniť
právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď
súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva (§ 53 ods. 9 O. z.

v relevantnom znení).

17. S poukazom na uvedené bolo povinnosťou súdu prvej inštancie rozlíšiť splátky (na základe
konkretizácie žalobkyňou uplatňovaného peňažného plnenia), ktorých splatnosť nastala samostatne
(pred splatnosťou celého zostatku dlhu), u ktorých začína plynúť premlčacia doba odo dňa ich zročnosti,

teda samostatne u každej jednotlivej splátky. Následne skúmať naplnenie kumulatívnych predpokladov
splatnosti celého zostatku dlhu podľa § 565 O. z. a § 53 ods. 9 O. z. a až následne sa zaoberať aplikáciou
ustanovenia § 5b ZoOS. Od takejto dohody o strate výhody splátok podľa § 565 O. z. je potrebné odlíšiť
dohodu, že nezaplatením jednej zo splátok nastáva splatnosť celého zostatku dlhu určeným dňom vtejto dohode (porov. rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 25 Cdo 2658/2008, sp. zn.
33 Odo 1630/2005). Predpokladom je tiež spoľahlivé poznanie žalobkyňou uplatňovanej pohľadávky, z
čoho pozostáva, rozlíšením nezaplatených splatných splátok (u ktorých nastala splatnosť samostatne

pred možnou splatnosťou celého zostatku dlhu), splatných podľa zmluvných dojednaní.

18. Súd prvej inštancie vyhodnotil, že v danom právnom vzťahu má žalovaný postavenie spotrebiteľa,
na základe čoho bol súd v zmysle § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. povinný z úradnej povinnosti skúmať,
či nedošlo k premlčaniu nároku žalobcu a dospel k záveru o jeho premlčaní v celom rozsahu.

19. Jediným dôvodom zamietnutia žaloby súdom prvej inštancie bolo premlčanie uplatnenej pohľadávky,
ku ktorému súd prvej inštancie prihliadal ex offo podľa v tom čase účinného ustanovenia § 5b zákona
č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch v znení neskorších predpisov. Dňa 07.02.2018 však Ústavný súd Slovenskej republiky vo
veci vyhlásil nález sp. zn. PL. ÚS 11/2016, podľa ktorého ustanovenie § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o

ochranespotrebiteľaaozmenezákonaSlovenskejnárodnejradyč.372/1990Zb.opriestupkochvznení
neskorších predpisov nie je v súlade s čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.
Ustanovenie právneho predpisu, ktoré nie je v súlade s ústavou, stráca účinnosť dňom uverejnenia
nálezu v Zbierke zákonov Slovenskej republiky (čl. 125 ods. 3, ods. 6 Ústavy Slovenskej republiky).

20. V čase vyhlásenia napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie bolo ustanovenie § 5b zákona č.
250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb.
o priestupkoch v znení neskorších predpisov účinné a súd bol povinný toto ustanovenie aplikovať.
Napriek tomu nález Ústavného súdu SR treba vnímať tak, že ním bol vyhlásený od počiatku
existujúci nesúlad napadnutého ustanovenia právneho predpisu s Ústavou Slovenskej republiky. Nález

Ústavného súdu Slovenskej republiky okrem toho, že je právnym dôvodom neúčinnosti nesúladného
ustanovenia právneho predpisu (ex nunc, od publikovania nálezu v Zbierke zákonov SR), predstavuje
tiež interpretáciu dotknutých ustanovení Ústavy Slovenskej republiky (v tomto prípade čl. 46 ods. 1 v
spojenísčl.1ods.1ÚstavySlovenskejrepubliky)vtomzmysle,žeichtrebavykladaťinak,nežichvyložil
zákonodarca pri prijímaní nesúladného ustanovenia právneho predpisu (v tomto prípade to znamená,

že prihliadanie na premlčanie bez námietky strany je v rozpore s týmito článkami Ústavy Slovenskej
republiky). Súdy sú pri rozhodovaní viazané nielen zákonom, ale aj ústavou (čl. 144 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky). Teda postup súdu prvej inštancie, ktorý v prejednávanej veci použil ustanovenie
§ 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č.
372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, bol síce v súlade s vtedy účinným zákonom,

avšak v rozpore s ústavou, konkrétne s vtedy účinnými čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy
Slovenskej republiky. Takýto protiústavný postup (aj keď išlo o postup v zmysle zákona) predstavuje
porušenie práva žalobcu na súdnu ochranu v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

21. Odvolací súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti aj uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky

z 11. októbra 2006 sp. zn. PLz. ÚS 1/2006 (zjednocujúce stanovisko pléna), kde bola riešená otázka
okamihu hmotnoprávnych účinkov nálezu ústavného súdu a kde ústavný súd okrem iného konštatoval,
že hmotnoprávne účinky nálezu vo vzťahu ku konaniam, ktoré ešte neboli právoplatne skončené,
nastávajú ex tunc, teda na ustanovenie zákona, ktoré bolo v nesúlade s ústavou, sa hľadí, akoby nebolo
nikdy súčasťou právneho poriadku.

22.Aplikáciaprotiústavnéhoustanovenia§5bzákonač.250/2007Z.z.oochranespotrebiteľaaozmene
zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov súdom
prvej inštancie v danej veci predstavuje nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým bolo
znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu

práva na spravodlivý proces. Tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, preto
aj keď súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie, tak toto vyhodnocoval len v rozsahu potrebnom
pre zistenie premlčania. Bol preto daný dôvod na zrušenie rozsudku súdu prvej inštancie vo veci samej a
vzávislomvýrokuonáhradetrovkonania(§389ods.1písm.b)Civilnéhosporovéhoporiadku)avrátenie
veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového

poriadku).

23. V ďalšom konaní súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu vyvodí z
vykonaného dokazovania skutkové zistenia v takom rozsahu, aby mohli byť po ich právnom posúdenípodkladom pre rozhodnutie sporu v zmysle podanej žaloby žalobcu a opätovne vo veci rozhodne, pričom
sa vysporiada aj námietkami žalobcu, ktoré uviedol v odvolaní. Zároveň súd prvej inštancie rozhodne aj
o čiastočnom späťvzatí žaloby (podanie žalobcu č.l. 32 zo dňa 14.02.2018).

24. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred
súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).