Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 13. november 2018

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 8C/12/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418200913
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martina Vančová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2018:1418200913.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v konaní pred sudkyňou JUDr. Martinou Vančovou v právnej veci žalobcu:

T.. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. XX, X., zastúpeného advokátkou, JUDr. Luciou Morgošovou,
so sídlom Béžová 6, Bratislava, proti žalovanému: T. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. W.N. XX, X.,
zastúpenému splnomocneným zástupcom N.. J. O., bytom L. W. XX, X., o zaplatenie 3.397,46 eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 3.397,46 eur spolu s 5 % úrokom z
omeškania ročne od 20.02.2018 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 22.02.2018 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť
mu sumu 3.397,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 20.02.2018 do zaplatenia.
Svoju žalobu odôvodnil tým, že so žalovaným ako dlžníkom uzatvoril žalobca ako veriteľ dňa 22.06.2016
Zmluvu o pôžičke, Uznanie dlhu, Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a iné zmluvné
dojednania, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému bezúročnú peňažnú pôžičku vo výške
10.770,- eur, pričom sa žalovaný zaviazal splatiť pôžičku v lehote do 31.12.2016. Dlh žalovaný uznal
čo do dôvodu aj do výšky. Dňa 22.06.2016 bola notárom spísaná notárska zápisnica, v ktorej žalovaný

uznal svoj dlh zo zmluvy, udelil súhlas s vykonateľnosťou a exekúciou podľa Exekučného poriadku.
Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný dlh nesplnil, inicioval žalobca exekučné konanie. Dňa 27.02.2017
žalovaný čiastočne uhradil dlh v časti istiny 6.000,- eur, dňa 23.01.2018 uhradil dlh v časti istiny 21,- eur,
dňa 02.02.2018 uhradil dlh vo výške 4.800,- eur (istina v časti 3.648,- eur, zvyšok tvorí príslušenstvo
pohľadávky, trovy exekúcie a odmena exekútora). Dňa 19.02.2018 žalovaný čiastočne uhradil dlh vo
zvyšnej časti 2.008,22 eur (istina v časti 1.101,- eur, zvyšok tvorí príslušenstvo pohľadávky, trovy
exekúcie a odmena exekútora). Keďže sa žalovaný dostal do omeškania s plnením svojho dlhu, bol na

základe zmluvy povinný zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne z dlžnej sumy za
každý aj začatý deň omeškania. Zmluvná pokuta spolu je vo výške 3.397,46 eur, na zaplatenie ktorej
je povinný žalovaný.

2. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Na odôvodnenie uviedol, že sa nejedná o zmluvu
o pôžičke, nakoľko peňažné prostriedky boli žalovanému poskytnuté pred podpisom zmluvy, ale nie
bezprostredne pred podpisom zmluvy. Išlo len o uznanie dlhu, a preto je zmluvná pokuta neplatne

dohodnutá. Jedná sa o dvojité zabezpečenie splatnosti pohľadávky, ktoré síce nie je v rozpore so
zákonom, ale je ho možné klasifikovať ako konanie v rozpore s dobrými mravmi. Výška zmluvnej pokuty
je neprimeraná, keďže ročná miera pokuty je 54,75 %, čím zmluvná pokuta značne prevyšuje výšku
škody, ktorá by mohla byť spôsobená nesplnením si povinnosti žalovaným, a teda aj jej výška je vrozpore s dobrými mravmi. Žalobca žalovaného pri podpise zmluvy ubezpečoval, že ak mu peniaze
vráti, nebude si voči nemu uplatňovať zmluvnú pokutu. Napokon žalovaný uviedol, že už celý dlh spolu
s príslušenstvom žalobcovi splatil, a to pred podaním žaloby.

3. Žalobca uviedol, že argumentáciu žalovaného považuje za neopodstatnenú, bez právneho
základu. Žalobca skutkové tvrdenia ohľadne údajného skoršieho poskytnutia peňažných prostriedkov
žalovanému poprel. Preukázateľne odovzdal peňažné prostriedky žalovanému v deň uzatvorenia
zmluvy, a to dňa 22.06.2016, čo je zrejmé aj z predložených dôkazov (zmluva, výdavkový pokladničný

doklad, notárska zápisnica). V nadväznosti na uvedené, považuje žalobca tvrdenia žalovaného za
účelové a zároveň nepotvrdené. Navyše žalobca uviedol, že žalovaný doposiaľ nespochybňoval zmluvu
o pôžičke, pričom v rámci predchádzajúceho exekučného konania sa sám odvolával na existenciu tejto
zmluvy. V danom prípade písomne uzavretá zmluva obsahuje všetky podstatné náležitosti v súlade
s § 657 a § 658 Občianskeho zákonníka. Žalobca žalovanému reálne odovzdal dohodnutú sumu (čo
žalovaný ani nespochybňuje), a teda právny vzťah zo zmluvy o pôžičke medzi stranami sporu platne

vznikol. V zmysle platnej právnej úpravy bol žalobca oprávnený dohodnúť si zabezpečovací inštitút
v podobe zmluvnej pokuty aj v písomne uzavretej zmluve o pôžičke, a teda bola dojednaná platne.
K namietanému uplatneniu inštitútu zmluvnej pokuty v rozpore s dobrými mravmi žalobca uviedol, že
poskytol pôžičku žalovanému bezúročne, a teda bez akéhokoľvek protiplnenia. Keby žalovaný riadne a
včas vrátil pôžičku žalobcovi, žalobca by nebol nútený uplatniť akýkoľvek zabezpečovací prostriedok.

Ani samotná výška zmluvnej pokuty nie je zrejme neprimeraná, pričom žalobca poukázal na rozsudok
Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 26.08.2008, sp. zn. 33Odo/1064/2006, rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici zo dňa 28.01.2015, sp. zn. 15Co/897/2013, a rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 15.06.2011, sp. zn. 17Co/2/2011. Žalobca ďalej uviedol, že výšku zmluvnej
pokuty žalovaný nerozporoval ani pri podpise zmluvy, ani pri spísaní notárskej zápisnice, pričom obrana

žalovaného, že si žalobca voči nemu nebude uplatňovať zmluvnú pokutu, ak mu pôžičku vráti, vyznieva
zjavne nedôvodne v kontexte toho, že bol dlh žalovaného vymožený až v rámci exekučného konania, a
teda nedobrovoľne, po zamietnutí podaných námietok žalovaného proti exekúcii.

4. Žalovaný v duplike uviedol, že pôžičku poskytoval žalobca žalovanému postupne od roku 2013,

t.j. pred uzatvorením zmluvy o pôžičke. Notárska zápisnica a zmluva o pôžičke boli spísané na
zabezpečenie pôžičiek poskytnutých žalovanému žalobcom v minulosti. V tomto smere bol na
žalovaného vyvíjaný zo strany žalobcu značný nátlak, využil k tomu nízke právne vedomie žalovaného,
ktorému neumožnil pred podpisom zmluvy a notárskej zápisnice sa s týmito oboznámiť, prípadne
s niekým poradiť. Keďže žalovaný nespochybňoval nikdy svoj záväzok voči žalobcovi, nevidel

problém v dodatočnom podpísaní týchto dokumentov a nikdy nezvažoval, že by mohol žalobca tieto
zneužiť voči žalovanému. Pri podpisovaní notárskej zápisnice uviedol notárovi, že mu boli peniaze
poskytované priebežne, ako žalovaný potreboval, pričom notár zapísal do zápisnice, že žalobca poskytol
finančné prostriedky žalovanému pred podpisom zápisnice, a nie v deň podpisu zápisnice. Výdavkový
pokladničný doklad podpísal žalovaný u notára v deň spísania notárskej zápisnice, bez poskytnutého

protiplnenia. Dlžná čiastka bola poskytnutá žalovanému postupne. V rokoch 2013 a 2014 poskytol
žalobca žalovanému sumu 9.080,- eur, dňa 17.03.2014 žalovaný žalobcovi prostriedky vrátil a v ten
istý deň žalovaný podpísal žalobcovi uznanie dlhu vo výške 4.080,- eur. Dňa 06.06.2016 žalobca
predal žalovanému auto bez protiplnenia, čím mu požičal na jeho kúpu 4.500,- eur. Písomnú kúpnu
zmluvu neuzatvorili. Motorové vozidlo žalovaný medzičasom predal. Zostatok sumy 2.190,- eur požičal

žalobca žalovanému v menších čiastkach od 23.03.2016 do 30.05.2016. V tejto dobe bol žalovaný bez
finančných prostriedkov - dňa 23.03.2016 sa vrátil zo šesťmesačného výkonu trestu pre alkohol za
volantom a bol nezamestnaný. Žalovaný sa zamestnal až mu vrátili vodičský preukaz dňa 03.10.2016.
Od toho času žalovaný pracuje u pôvodného zamestnávateľa a žije riadnym životom. Aj s poukazom na
uvedené je nepravdepodobné, že by žalobca žalovanému požičal sumu 10.770,- eur, ak by mu žalovaný

užvminulostidlhovalsumu8.500,-euraviac.Žalovanýbolvčasepodpisunotárskejzápisniceouzavretí
zmluvy, uznaní dlhu a zrážkach zo mzdy v značnej finančnej tiesni, aj keď v zápisnici je uvedené, že
dôvodom na podpísanie uvedeného nie je jeho tieseň, či už finančná alebo iná. To svedčí o tom, že
žalovaný by pod tlakom a bez právnej pomoci podpísal čokoľvek a v súčasnosti to žalobca zneužíva.
Žalovaný dlžnú čiastku vyplývajúcu mu zo zmluvy o pôžičke zaplatil až v exekučnom konaní preto, lebo

nemal na jej zaplatenie finančné prostriedky, dlh uhradili nakoniec jeho rodičia. Na základe uvedených
skutočností a predložených dôkazov má žalovaný za to, že v konaní nebolo preukázané, že žalobca
poskytol žalovanému pôžičku v sume 10.770,- eur v hotovosti dňa 22.06.2016, t.j. v deň podpisu zmluvyo pôžičke a notárskej zápisnice, ale jednalo sa o uznanie dlhu za poskytnuté pôžičky v období, ktoré
predchádzalo dňu 22.06.2016. Preto žiadal žalovaný, aby súd žalobu zamietol.

5. Žalobca na pojednávaní uviedol, že tvrdenia žalovaného v duplike nijakým spôsobom nespochybňujú
nárok žalobcu, ktorý žalobca považuje v plnom rozsahu za daný. Uviedol tiež, že uplatnená zmluvná
pokuta, prípadne jej výška nie je v rozpore s dobrými mravmi, pričom poukázal na rozhodnutie NS SR
sp. zn. 2Cdo/172/2007 zo dňa 30.09.2008.

6. Súd pri rozhodovaní vychádzal z nasledovného skutkového stavu:

6.1. Žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník uzatvorili dňa 22.06.2016 Zmluvu o pôžičke, Uznanie
dlhu, Dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov a iné zmluvné dojednania (č.l. 7 - 9 spisu), na
základe čoho sa žalobca zaviazal poskytnúť žalovanému pôžičku vo výške 10.770,- eur, ktoré žalobca
poskytol žalovanému pred uzavretím zmluvy a ich prijatie žalovaný ako dlžník potvrdil svojim podpisom.

Žalovaný sa zaviazal vrátiť pôžičku v lehote do 31.12.2016. V prípade omeškania s vrátením peňažných
prostriedkov sa žalovaný zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne z dlžnej
sumy za každý aj začatý deň omeškania (čl. III. bod 3.7 zmluvy). V čl. IV uvedeného dokumentu
žalovanýuznaldlhvočižalobcovivovýške10.770,-eur.Včl.Vuvedenéhodokumentusazmluvnéstrany
dohodli na zrážkach zo mzdy, prípadne iných príjmov žalovaného pre prípad nesplnenia si povinností

vyplývajúcich zo zmluvy vo výške istiny, zákonných úrokov z omeškania a tiež zmluvnej pokuty. Z
výdavkového pokladničného dokladu zo dňa 22.06.2016, podpísaného oboma stranami sporu súd zistil,
že žalobca vyplatil žalovanému sumu 10.770,- eur (č.l. 10 spisu). Notár C. Ď. spísal dňa 22.06.2016
notárskuzápisnicuN1206/2016,NZ22478/2016,NCRiS23108/2016(č.l.11-15spisu),vktorejžalovaný
ako osoba povinná dal súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, uznal záväzok voči osobe žalobcu

ako osobe oprávnenej, a súhlasil s exekúciou. V notárskej zápisnici žalovaný vyhlásil, že svoj dlh voči
žalobcovi vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke zo dňa 22.06.2016 zaplatí v lehote do 31.12.2016. Zmluvné
strany sa dohodli, že v prípade nesplnenia si záväzku žalovaného, je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi
zmluvnú pokutu vo výške 0,15 % denne z dlžnej sumy. Z vyúčtovania exekútora JUDr. Juraja Rácika
(č.l. 17 spisu) v exekučnej veci proti žalovanému súd zistil, že žalovaný zaplatil v rámci exekučného

konania dňa 27.02.2017 sumu 6.000,- eur žalobcovi ako oprávnenému, dňa 23.01.2018 zaplatil sumu
21,- eur na účet súdneho exekútora, ktorá bola dňa 29.01.2018 odoslaná žalobcovi ako oprávnenému,
dňa 02.02.2018 zaplatil sumu 4.800,- eur, ktorá bola dňa 05.02.2018 vo výške 3.648,- eur odoslaná
žalobcovi ako oprávnenému a dňa 19.02.2018 zaplatil sumu 2.008,22 eur, ktorá bola dňa 19.02.2018
vo výške 1.731,99 eur odoslaná žalobcovi ako oprávnenému. Z uznesenia Okresného súdu Bratislava

IV zo dňa 25.10.2017, č. k. 16Er/805/2017 - 29 súd zistil, že súd zamietol námietky žalovaného proti
exekúcii vedenej na podklade notárskej zápisnice N 1206/2016, NZ 22478/2016, NCRiS 23108/2016
spísanej notárom C. Ď. dňa 22.06.2016 ako nedôvodné, nakoľko exekučné konanie začalo v súlade so
zákonom z dôvodu, že sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením pohľadávky žalobcu (č.l. 45 -
46 spisu). Dňa 17.03.2014 žalovaný uznal dlh voči žalobcovi vo výške 4.080,- eur, pričom sa zaviazal

vrátiť tieto prostriedky najneskôr do 01.05.2016 (č.l. 52 spisu).
7. Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

7.1. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ
dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej

doby veci rovnakého druhu.

7.2. Podľa § 544 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu,
je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi
porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní

musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Ustanovenia o zmluvnej pokute sa
použijú aj na pokutu určenú pre porušenie zmluvnej povinnosti právnym predpisom (penále).

7.3. Podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní
ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide

o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak
ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z
omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania
a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.7.4.Podľa§3nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba

Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

8. V konaní nebolo sporné, že žalobca poskytol žalovanému pôžičku vo výške 10.770,- eur. Tiež nebolo
sporné, že žalovaný pôžičku žalobcovi splatil počas exekučného konania, platbou vo výške 6.000,- eur
priamo žalobcovi dňa 27.02.2017, a platbami v sume 21,- eur dňa 23.01.2018, v sume 3.648,- eur

dňa 02.02.2018 a v sume 1.101,- eur dňa 19.02.2018 na účet exekútora, čím žalovaný vrátil požičané
finančné prostriedky žalobcovi po splatnosti dlhu, ktorá bola dohodnutá najneskôr do dňa 31.12.2016.
Sporné bolo, či dohodnutá zmluvná pokuta a jej výška nie je v rozpore s dobrými mravmi, a teda
neplatná v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, a či má žalobca na jej zaplatenie právo. Súd uvádza, že
zmluvná pokuta bola dohodnutá platne v zmysle § 544 Občianskeho zákonníka, nakoľko bola dohodnutá
písomne, obaja účastníci zmluvy s ňou vyslovili súhlas. Žalovaný namietal, že na základe uvedenej

zmluvy o pôžičke neposkytol žalobca žalovanému pôžičku v čase spísania zmluvy, ale po častiach v
období niekoľkých rokov pred jej uzavretím, čo spôsobuje neplatnosť zmluvnej pokuty pre jej rozpor
s dobrými mravmi. Táto skutočnosť v konaní nebola preukázaná, naopak, pokladničným výdavkovým
dokladom podpísaným žalovaným bolo preukázané, že pôžičku žalobca poskytol žalovanému dňa
22.06.2016, t.j. v deň podpisu zmluvy o pôžičke, a v deň spísania notárskej zápisnice. Žalovaný navrhol

vykonať dokazovanie výsluchom notára C. Ď., ktorý zápisnicu spísal, za účelom preukázania toho, že
žalobca žalovanému pri spísaní výdavkového dokladu peniaze uvedené v zmluve o pôžičke neodovzdal.
Vykonanie tohto dôkazu súd považoval za neúčelné a nehospodárne vzhľadom k tomu, že aj v prípade
výpovede notára, že peniaze v jeho prítomnosti žalobca žalovanému bezprostredne pred spísaním
zápisnice, resp. pri spísaní výdavkového dokladu neposkytol, by bez ďalšieho nepreukazovalo, že

peniaze žalobca nepožičal žalovanému dňa 22.06.2016, tak ako to potvrdil svojím podpisom žalovaný
na výdavkovom pokladničnom doklade. Navyše aj v prípade, že by bola pôžička poskytnutá skôr, nie
dňa 22.06.2016 ako to jednoznačne vyplýva z výdavkového pokladničného dokladu, neodôvodňovalo
by to neplatnosť zmluvnej pokuty dohodnutej dodatočne v súlade s § 544 Občianskeho zákonníka na
zabezpečenie včasného vrátenia už skôr poskytnutej pôžičky splatnej v budúcnosti.

9. Žalovaný ďalej namietal, že dokumenty (zmluva, not. zápisnica, výdavkový pokladničný doklad)
podpísal na nátlak žalobcu, ktorý využil jeho nevedomosť a tieseň, pričom žalovaný nemal možnosť sa
o obsahu dokumentov s nikým poradiť a riadne sa s nimi oboznámiť. V ďalšom tvrdení žalovaný uviedol,
že keďže nespochybňoval svoj záväzok voči žalobcovi, nevidel v dodatočnom podpísaní predložených

dokumentov žiadny problém, s tým, že neočakával, že to žalobca voči nemu zneužije. Vzhľadom na
rozpor tvrdení žalovaného o tom, že žalobca použil pri podpisovaní dokumentov na neho nátlak, pričom
zároveň žalovaný uviedol, že nemal problém dokumenty podpísať vzhľadom na jeho záväzok voči
žalobcovi, tvrdeniu žalovaného o nátlaku žalobcu súd neuveril. Tiež vzhľadom na obsah dokumentov
nerozporovane podpísaných žalovaným vrátane notárskej zápisnice, spísanej za prítomnosti notára, v

ktorej bolo výslovne uvedené (štvrtá strana), že ju žalovaný spisuje bez nátlaku, vedomý si jej obsahu
a jej významu.

10.Účelomzmluvnejpokutyjedonútiťdlžníkahrozboumajetkovejsankciekriadnemusplneniuzáväzku.
Zároveň má sankčný charakter, lebo účastníka, ktorý poruší zmluvnú povinnosť, trestá nepriaznivým

následkom v podobe vzniku ďalšej povinnosti zaplatiť peňažnú čiastku v dohodnutej výške. Dohoda o
zmluvnej pokute a jej výške je zásadne vecou vzájomnej dohody strán zmluvy. Neznamená to však, že
by mohla byť v každom jednotlivom prípade zmluvná pokuta dohodnutá v neobmedzenej výške. Zákon
výšku zmluvnej pokuty výslovne neupravuje, avšak umožňuje zmluvnú pokutu znížiť, prípadne posúdiť
platnosť dohody o zmluvnej pokute z hľadiska súladu s dobrými mravmi.

11. Pri úvahách o primeranosti zmluvnej pokuty a prípadnom využití moderačného práva sa súd zaoberal
všetkými relevantnými okolnosťami prípadu. Zmluvná pokuta zabezpečovala riadne a včasné vrátenie
pôžičky v nemalej výške (10.770,- eur) poskytnutej medzi fyzickými osobami, a to bezúročne. Zmluvné
strany si nedohodli ani úrok z omeškania vo vyššej výške, na aký má veriteľ právo zo zákona v prípade

omeškania dlžníka so zaplatením splatného dlhu. V prípade, že by žalovaný splnil záväzok zo zmluvy o
pôžičke v dohodnutej dobe splatnosti, bol by povinný vrátiť žalobcovi len hodnotu poskytnutého plnenia.
Žalovaný si však svoj záväzok v dobe splatnosti ani sčasti dobrovoľne nesplnil, a to napriek tomu, že
od októbra 2016 je riadne zamestnaný. Záväzok si splnil žalovaný až v rámci exekučného konaniav období od februára 2017 do februára 2018. Súd s ohľadom na vyššie uvedené považoval výšku
dohodnutej zmluvnej pokuty (0,15 % denne) za primeranú účelu, ktorý bol dohodou o zmluvnej pokute
účastníkmi konania sledovaný, a to splnenie si povinnosti žalovaného vrátiť poskytnutú bezúročnú

pôžičku riadne a včas. Výška zmluvnej pokuty teda nebola dohodnutá v rozpore s dobrými mravmi,
pričom súd poukazuje aj na judikatúru súdov SR v obdobných veciach (napr. rozsudok Okresného súdu
Nitra zo dňa 03.02.2010, sp. zn. 5Co/16/2010, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 30.09.2008, sp.
zn. 2Cdo/172/2007)

12. Na základe vyššie uvedeného zaviazal súd žalovaného na zaplatenie zmluvnej pokuty v sume
3.397,46 eur vypočítanej ako súčet zmluvnej pokuty vo výške 0,15 % denne zo sumy 10.770,- eur od
01.01.2017 do 27.02.2017 (936,99 eur), zo sumy 4.770,- eur od 28.02.2017 do 23.01.2018 (2.361,15
eur), zo sumy 4.749 eur od 24.01.2018 do 02.02.2018 (71,24 eur) a zo sumy 1.101,- eur od 03.02.2018
do 19.02.2018 (28,08 eur). Súd žalovaného zaviazal aj na zaplatenie úrokov z omeškania z dlžnej sumy
v zákonnej výške 5 % ročne v súlade s § 517 O.z. v spojení s nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. odo dňa

20.02.2018, t.j. odo dňa doručenia žaloby až do zaplatenia.

13. K žalovaným namietanému rozporu zmluvnej pokuty s dobrými mravmi pre dvojité zabezpečenie
splatnostipohľadávkyzdôvoduzaplateniazákonnýchúrokovzomeškaniazdlžnejsumy(spolusistinou)
v exekučnom konaní a následné uplatnenie si zmluvnej pokuty žalobcom súd poukazuje na rozsudok

Krajského súdu Trnava z 10.11.2009, sp. zn. 21Cob/40/2009, v ktorom je uvedené: „Žiaden právny
predpis súbežné uplatnenie nároku na úrok z omeškania a zmluvnú pokutu za porušenie zmluvného
záväzku omeškaním splnenia peňažného záväzku nevylučuje (nakoľko každé omeškanie splnenia
peňažného dlhu je zo zákona sankcionované úrokom z omeškania, ustanovenia o možnosti dojednania
zmluvnej pokuty by v tejto súvislosti stratili zmysel)“. S uvedeným sa súd v celom rozsahu stotožňuje.

14. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení § 262 ods.
1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ako v plnom rozsahu úspešnej strane v konaní priznal nárok na náhradu trov
konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s § 262 ods. 2 C.s.p.
po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom
súde Bratislava IV.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

V prípade, že nebude dobrovoľne splnená povinnosť uložená týmto rozsudkom, možno podať návrh na

vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.