Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 27. august 2020

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 5Csp/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119263597
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 08. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lucia Prčová

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2020:6119263597.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca, sudkyňou JUDr. Luciou Prčovou, v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia,

a. s. so sídlom Teplická 7434/147, 921 22 Piešťany právne zastúpeného advokátskou kanceláriou
GOLIÁŠOVÁ GABRIELA s. r. o. so sídlom 1. mája 173/ 11, 911 01 Trenčín, IČO: 47 234 679 proti
žalovanej O. Ď., E.. XX.XX.XXXX, J. I. XXX XX S. XXX, právne zastúpenej WEBBER LEGAL, s. r. o. so
sídlom Na rozhliadke 2, 831 01 Bratislava, IČO: 50 680 552 o zaplatenie 2675,79 € s príslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 921,44 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
- zo sumy 15,21 € od 16.08.2018 do zaplatenia,

- zo sumy 45,35 € od 16.09.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 44,61 € od 16.10.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 43,88 € od 16.11.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 43,16 € od 16.12.2018 do zaplatenia,
- zo sumy 42,45 € od 16.01.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 41,76 € od 16.02.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 41,08 € od 16.03.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 40,40 € od 16.04.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 39,74 € od 16.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 39,09 € od 16.06.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 38,45 € od 16.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 37,83 € od 16.08.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 37,21 € od 16.09.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 36,60 € od 16.10.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 36,00 € od 16.11.2019 do zaplatenia,

- zo sumy 35,41 € od 16.12.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 34,83 € od 16.01.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 34,26 € od 16.02.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 33,70 € od 16.03.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 33,15 € od 16.04.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 32,61 € od 16.05.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 32,08 € od 16.06.2020 do zaplatenia,

- zo sumy 31,55 € od 16.07.2020 do zaplatenia,
- zo sumy 31,03 € od 16.08.2020 do zaplatenia a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšnej časti sa žaloba zamieta.

III. Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania v rozsahu 30,92 %. O výške trov konania bude
rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu v Banskej Bystrici (upomínaciemu súdu) dňa
07.04.2019 a postúpenou tunajšiemu súdu dňa 25.06.2019 domáhal, aby mu žalovaná zaplatila sumu

2.675,79 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 2.500,05 € od 09.06.2018 do
zaplatenia. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 29.01.2016 ako veriteľ uzavrel so žalovanou ako dlžníčkou
- spotrebiteľkou zmluvu o úvere č. 4601290400, na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške
3.156,85 €, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť v 72 pravidelných mesačných splátkach vo výške 75,61
€. Žalovaná úver riadne a včas nesplácala a napriek opakovaným upozorneniam zo strany žalobcu
dlžné splátky nedoplatila. Preto žalobca v súlade so Všeobecnými obchodnými podmienkami úver dňa

24.05.2018 zosplatnil a žalovanú vyzval na splatenie celého zostatku úveru v lehote 15 dní od odoslania
výzvy, teda do 08.06.2018. Žalovaná v tejto lehote úver neuhradila. Preto si žalobca uplatnil okrem dlžnej
istiny aj úrok z omeškania v zákonnej výške od 09.06.2018. Dlžnú sumu 2.675,79 € špecifikoval tak, že
sa skladá z istiny vo výške 117,81 € (23. až 27. splátka), úroku vo výške 175,74 € a zosplatnenej istiny
2.382,24€(istiny28.až72.splátky).Uviedoltiež,žežalovanánaúveruhradilacelkovosumu1.759,42€.

2. K žalobe pripojil zmluvu o spotrebiteľskom úvere, úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home
Credit Slovakia, a. s. účinné od 01.10.2015, výzvu zo dňa 24.05.2018 na zaplatenie celého dlhu, podací
hárok zo dňa 28.05.2018, výpis čerpania, splátok a úhrad.

3. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 02.05.2019,
ECLI:SK:OSBB:20196119263597.1, sp. zn. 3Up/446/2019.

4. Proti platobnému rozkazu žalovaná podala v zákonnej lehote odpor s odôvodnením, v ktorom žiadala
žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Poukázala na skutočnosť, že žalobca úver neplatne zosplatnil,

v rozpore s § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, nakoľko žalovanú v lehote najmenej 15 dní pred
zosplatnením neupozornil na možnosť zosplatnenia, ako aj v rozpore s § 565 Občianskeho zákonníka,
nakoľko úver zosplatnil napriek tomu, že to nebolo so žalovanou dohodnuté. V tejto súvislosti zároveň
poukázal na to, že žalovaná pred, ani pri uzavretí zmluvy neobdržala úverové zmluvné podmienky a
nikdy s nimi neprejavila súhlas. Preto sa nimi ani nemôže byť viazaná. Pokiaľ sa jedná o vyhlásenie

v zmluve, že tak učinila, poukázala na to, že ide o formulárovú zmluvu, ktorú pripravoval žalobca a
ona pri jej uzavieraní nemohla jej obsah meniť ani nijako dopĺňať, musela zmluvu len tak, ako jej bola
preložená, podpísať. Preto jej podpis na zmluve, ktorým vyjadrovala súhlas s úverovou zmluvou ako
takou, nepreukazuje, že úverové podmienky skutočne obdržala a oboznámila sa s nimi. Vzhľadom na
to úverové zmluvné podmienky neboli do zmluvy riadne inkorporované a nikdy sa nestali jej súčasťou.

Preto ani dohoda o možnosti zosplatnenia úveru v nich obsiahnutá, nie je súčasťou úverovej zmluvy.
Poukázala tiež na to, že právo veriteľa úver zosplatniť je veľmi závažným právom veriteľa voči dlžníkovi
a preto by malo byť obsiahnuté v samotnej zmluve a nie v obchodných podmienkach, ktoré majú
obsahovať len skutočnosti technického a spresňujúceho alebo vysvetľujúceho charakteru. Nemôžu
obsahovať podstatné náležitosti zmluvy alebo iné dôležité dojednania, ako je oprávnenie veriteľa úver

zosplatniť.

5. Žalovaná v odpore poukázala aj na to, že žalobca hrubo porušil povinnosť podľa § 7 ods. 1
Zák. č. 129/2010 Z. z. keď posudzoval schopnosť žalovanej úver splácať bez relevantných údajov o
príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave žalovanej a bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o

spotrebiteľoch, preto je úver v zmysle § 11 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. bezúročný a bez poplatkov a
zároveň v dôsledku toho žalobca ani nebol oprávnený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru.

6. Podľa žalovanej zmluva o úvere neobsahovala všetky náležitosti, ktoré v zmysle § 9 Zák. č. 129/2010
o spotrebiteľských úveroch mala obsahovať a aj z tohto dôvodu je úver bezúročný a bez poplatkov. V

zmluve absentujú nasledujúce náležitosti - predpoklady použité na výpočet RPMN (§ 9 ods. 2 písm. k/),
výška,početatermínysplátokvčlenenínaistinu,úrokyainépoplatky,(podľa§9ods.12písm.l/),termín
konečnej splatnosti úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/), ktorý je v zmluve uvedený nesprávne a doba trvania
zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/), ktorá je v zmluve tiež uvedená nesprávne. V zmluve je podľa žalovanej
nesprávne, v neprospech spotrebiteľa uvedená ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len RPMN).7. Dôležitosť uvádzania predpokladov pre výpočet RPMN podľa žalovanej spočíva v tom, že slúžia na
kontrolu správnosti postupu poskytovateľa úveru pri vypočítavaní RPMN zo strany orgánov kontroly
(vrátane súdov) a na informovanie spotrebiteľa. Tu poukázala na rozsudok Súdneho dvora EÚ C-448/17,

ktorý v bode 66 odôvodnenia uvádza, že rovnako ako neuvedenie RPMN v zmluve o úvere sa musí
posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto RPMN, ktorý nie je
doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu.

8. Hodnota RPMN v zmluve, ktorá bola uvedená vo výške 21,6 % bola podľa žalovanej uvedená

nesprávne, správne mala byť 21,88 %, čo vplynulo pri dosadení potrebných údajov na jej výpočet do
interaktívnej kalkulačky na . Ročná percentuálna
miera nákladov je podľa žalovanej veľmi dôležitý údaj pre spotrebiteľa. Nesprávne uvedená RPMN je
schopná u neho vyvolať omyl pri rozhodovaní o využití produktov jednotlivých dodávateľov.

9. Nesprávnosť spôsobu, akým bol v zmluve uvedený termín konečnej splatnosti úveru podľa žalovanej

spočíva v tom, že tento mal byť správne uvedený presným dátumom, teda ako deň, mesiac a
rok. Spôsob uvedený v zmluve je taký, že na zistenie termínu konečnej splatnosti musí spotrebiteľ
vykonať zložitý a neistý výpočet tohto dňa. Podľa žalovanej, aj keď predmetná náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere bola novelou zákona č. 129/2010 Z. z. účinnou od 01.05.2018 vypustená, v čase
uzavretia zmluvy o úvere ju zákon ako náležitosť zmluvy vyžadoval. Obdobné odôvodnenie uviedol aj v

súvislosti s náležitosťou - doba trvania zmluvy. Pokiaľ sa jedná o náležitosť - splátky úveru rozčlenené
na istinu, úroky a poplatky, tu poukázal na to, že aj napriek rozsudku SD EU vo veci C-42/15 Klára Bírova
proti Home Credit Slovakia, a. s., súdy Slovenskej republiky stále judikujú, že uvedená náležitosť musí
byť splnená tak, že všetky splátky úveru musia byť v zmluve rozčlenené na istinu úrok a poplatky.

10. K odporu žalovanej sa písomne vyjadril žalobca a uviedol, že závery žalovanej, že medzi žalobcom
a žalovanou nebolo dohodnuté právo žalobcu ako veriteľa úver zosplatniť sú nepravdivé. Poukázal na
ustanovenie úverovej zmluvy uvedené na 3. strane zmluvy, podľa ktorého „Za splnenia dohodnutých
podmienok (najmä v prípade porušenia Vašich zmluvných povinností, nám musíte celý čerpaný úver
na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).“. Uviedol, že platne inkorporoval zmluvné podmienky

do zmluvy s ohľadom na skutočnosť, že v samotnom texte úverovej zmluvy sa odkaz na „zmluvné
podmienky“ nachádza cca 35x, a teda sa nejedná o napr. "doložku písanú nečitateľným písmom."
Poukázal na rozsudok SD EÚ C-42/15, podľa ktorého zmluva o úvere nemusí byť nevyhnute vyhotovená
akojedinýdokument.Kpodmienkamzosplatneniaúveruuviedol,žežalovanejdňa27.04.2018adresoval
výzvu, v ktorej ju upozornil na možnosť zosplatnenia budúcich splátok.

11. K námietke žalovanej, že v zmluve nie sú uvedené predpoklady pre výpočet RPMN uviedol, že pre
výpočet neboli použité žiadne poplatky alebo poistné, ktoré by neboli uvedené v zmluve a na výpočet
RPMN boli použité údaje platné v čase uzatvorenia zmluvy. Na výpočet RPMN postačovali údaje o
výške úveru, o výške splátky a počte splátok a termínoch splátok. Poukázal na to, že aj samotný právny

zástupcažalovanejprivýpočteRPMNvychádzalztýchtoúdajov.Pretomážalobcazato,ževšetkyúdaje
potrebné pre výpočet RPMN sú uvedené v zmluve. Uviedol, že pre výpočet RPMN použil elektronický
program aprobovaný Národnou bankou Slovenska a RPMN je v zmluve uvedená správne. Pokiaľ sa
jedná o výpočet RPMN v interaktívnej kalkulačke na portály www.fininfo.sk, tento má len orientačný
charakter, pričom pre správny výpočet RPMN má táto kalkulačka zásadný nedostatok a to, že v nej nie

je možné zadať dátum splatnosti splátky k 15. dňu v mesiaci, ale len na začiatku alebo na konci mesiaca.
Podľa žalobcu zmluva obsahuje všetky potrebné náležitosti, pričom poukázal na rozsudok SD EÚ
C-42/15 vo veci Home Credit Slovakia, a. s. c/a Klára Bírová. Poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu
SR z 22. februára 2018, sp. zn. 3Cdo 146/2017, ktorý v tejto veci uvádza, že v zmluvách uzatváraných
podľa zákona č. 129/2010 Z.z. nemožno od dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis

plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a
poplatky). Pokiaľ ustanovenie § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. uvádza pojmy „výška“ alebo
„počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“, je za použitia eurokonformného výkladu
dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka úveru zahrňuje.“ Rovnaký názor zaujal
NS SR aj v uzneseniach sp. zn. 3Cdo/56/2018, 4Cdo/187/2017, 7Cdo/98/2018 z 30.01.2019. Pokiaľ ide

o náležitosti - termín konečnej splatnosti zmluvy a doba trvania zmluvy podľa žalobcu ustanovenie § 9
ods. 2 písm. f) ZSÚ vyžaduje uvedenie termínu konečnej splatnosti, nie dátumu splatnosti. Podľa právnej
teórie pojem termín predstavuje pevný bod, ktorý ale nemusí byť určený konkrétne, napr. dátumom, ak
je možné ho určiť na základe výkladových pravidiel (Števček, M. a kol. Občiansky zákonník I. §1 - 450.Komentár. Praha: C. H. Beck, 2015, str. 775.). Pritom zo spôsobu určenia konečnej splatnosti v úverovej
zmluve možno jednoznačne vyvodiť, kedy bude úver konečne splatný, preto nemôže ísť o chýbajúcu
náležitosť. Tu tiež poukázal na závery rozsudku SDEÚ C-42/15.

12. K námietke žalovanej, že žalobca hrubým spôsobom porušil povinnosť s odbornou starostlivosťou
posúdiť jej schopnosť splácať úver uviedol, že v samotnej úverovej zmluve sú v bode bod 1. až 27.
uvedené požadované informácie, podľa ktorých žalobca posúdil bonitu žalovanej. Na 1. strane zmluvy
sú uvedené aj podmienky lustrácie žalovanej v registroch úverových dlžníkov. To, že žalobca správne

posúdil bonitu žalovanej potvrdzuje aj skutočnosť, že žalovaná uhradila značnú časť splátok.

13. Žalobca sa vo veci vyjadril aj písomným podaním doručeným súdu dňa 24.09.2020, kde na základe
výzvy súdu ohľadne skúmania bonity žalovanej v čase uzavretia úverovej zmluvy uviedol, že neexistuje
všeobecný vzorec, podľa ktorého by sa bonita dala vypočítať, pretože každý dodávateľ má vytvorený
vlastnýhodnotiacisystémvrámciktoréhohodnotíjednotlivéhodnotovékoeficienty.Preposúdeniebonity

klienta za účelom poskytnutia úveru je dôležité poznať výšku príjmu každého žiadateľa o úver. Žalobca
si preveruje bonitu každého klienta takým spôsobom, že neposkytuje úvery osobám, ktoré nemajú
v evidencii obyvateľstva uvedený trvalý pobyt, osobám pracujúcim na dohodu o pracovnej činnosti,
osobám pracujúcim na dohodu o vykonaní práce, nezamestnaným osobám, osobám poberajúcim
sociálne dávky či dávky v hmotnej núdzi, klientom s trvalým zdrojom príjmu nižším ako 201,- € ako ani

klientom evidovaným v databáze SOLUS - neplatiči. Žalovaná pri uzatváraní úverovej zmluvy uviedla, že
vlastní dom alebo byt, nemá žiadne deti, je vydatá, poberá dôchodok vo výške 305,00 €, zároveň uviedla
príjem partnera vo výške 450,- €. Poskytla všetky potrebné údaje pri spisovaní úverovej zmluvy a svojím
podpisom potvrdila ich správnosť a pravdivosť. Pri posudzovaní bonity klienta sa berie do úvahy aj čistý
príjem partnera žalovanej, kde je uvedený jeho mesačný príjem vo výške 450,- €. Preto mal žalobca za

to, že žalovaná bude schopná splácať predmetný úver za dohodnutých podmienok.

14. K vyjadreniu pripojil výzvu zo dňa 27.04.2018 adresovanú žalovanej na zaplatenie dlžnej sumy úveru
apodacíhárokkvýzveakoajinternúinformáciuoúdajoch,ktorézobraldoúvahyprizisťovaníschopnosti
žalovanej splácať úver a vyhodnotení jej bonity. Z internej informácie vyplývalo, že žalovaná má príjem

z dôchodku vo výške 305,- €, je vydatá, príjem jej manžela je 450,- €, má vlastné bývanie, 0 detí a v
žiadosti o poskytnutie úveru neuviedla žiadnu splátku z úverov poskytnutých od iných spoločností. Z
lustrácií žalovanej v registri SOLUS nebola žalovaná ako dlžníčka nájdená. V registri dlžníkov NRKI
nebola žalovaná nájdená, lustrácia bola s pozitívnym vyhodnotením. Žalobca si údaje o príjme žalovanej
neverifikoval u jej zamestnávateľa, nakoľko to nebolo podľa schvaľovacej stratégia žalobcu potrebné.

Žalobca vyhodnotil bonitu žalovanej nasledovným spôsobom. Príjem žalovanej zohľadnil vo výške
315,10 €, príjem jej manžela (75 % jeho príjmu) vo výške 337,50 €. Od tých odpočítal sumu 160,- €
ako životné minimum plnoletých členov domácnosti, sumu 90,- € - mesačné náklady na bývanie, splátky
iným spoločnostiam z registra NRKI vo výške 150,- €, ďalšie splátky u žalobcu 79,54 € (27,69 € + 51,85
€) a výšku splátky poskytovaného úveru 75,61 €, z čoho mu vyšlo, že žalovanej zostane k dispozícii

97,45 €. Z internej informácie ďalej vyplýva, že žalobca mal vedomosť o tom, že žalovaná figuruje ako
spoludlžníčkavúverescelkovouvýškou23.000,-€sosplátkou376€,ktorýnebolpriposudzovaníbonity
žalovanej zohľadnený, nakoľko v ňom žalovaná figuruje len ako spoludlžník. Údaje vyplývajúce z internej
informácie súd považoval za tvrdenia žalobu, aj keď neboli uvedené priamo v písomnom vyjadrení.
Interná informácia jednej zo strán sporu podľa názoru súdu nepredstavuje listinný dôkaz, nakoľko sa

nejedná o listinu, ktorá je nositeľkou objektívnych informácií, ale len informácií spísaných jednou zo
strán. Preto takéto údaje, aj keď sú priložené k vyjadreniu žalobcu ako listinný dôkaz, listinný dôkaz v
pravom slova zmysle nepredstavujú.

15. K replike žalobcu žalovaná dňa 06.04.2020 doručila svoje vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalobca

postupoval pri poskytovaní úveru žalovanej ľahkovážne, keď jej tento poskytol aj napriek jej zjavnej
neschopnosti splácať poskytnutý úver, ktoré skutočnosti vyplývajú aj z dôkazov podložených samotným
žalobcom. Žalobca príjmy žalovanej (ani jej manžela) žiadnym spôsobom neoveril, vychádzal len z
informácií tvrdených žalovanou, čo samo o sebe má za následok hrubé porušenie odbornej starostlivosti
a ľahkovážny prístup žalobcu. Žalobca ako veriteľ nemal čo brať do úvahy príjem manžela žalovanej, a

to z dôvodu, že tento nie je zmluvnou stranou zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Podľa názoru žalovanej
je špekulatívne a v rozpore s požiadavkou odbornej starostlivosti, brať do úvahy len príjem manžela
žalovanej bez súčasného zohľadnenia výdavkov manžela žalovanej.16. Z dôkazov predložených žalobcom, konkrétne z výpisu z registra SRBI, vyplýva, že žalobca mal
o žalovanej poznatky z ktorých vyplývalo, že žalovaná je mesačne v predlžení 202,53 €, ako aj že
je spoludlžníčkou na úvere s mesačnou splátkou 376,- €. Napriek tomu, žalobca poskytol žalovanej

ďalší spotrebiteľský úver s mesačnou splátkou vo výške 75,61 €. Úver poskytnutý žalobcom len
prehĺbil existujúce zadlženie žalovanej a dostal žalovanú do nezvládnuteľnej finančnej situácie a to
tak, že ju zaťažil bremenom vyšším, ako boli jej skutočné príjmy, keď po splatení všetkých splátok
nielenže nezostala žalovanej ani len suma životného minima, ale celkom zjavne bola v mínusových
číslach a bolo zjavné, že nebude schopná poskytnutý spotrebiteľský úver splatiť, čo aj samozrejme

nastalo, keďže žalovaná prestala zvládať splácať splátky úveru. Podľa žalovanej je to veriteľ, ktorý
musí konať s odbornou starostlivosťou, tak aby nedochádzalo k prílišnému a nezvládnuteľnému
zadlženiu spotrebiteľa, ktorý sa možno pod ťarchou svojich finančných problémov bude chcieť z tejto
nepriaznivej situácie dostať nešťastným spôsobom, ktorým je len ďalšie zadlženie, prípadne strata
majetku. Poukázala na dôležitosť povinnosti poskytovateľa spotrebiteľského úveru skúmať bonitu
spotrebiteľa, a na rozsudky Súdneho dvora EÚ C- 565/ 12 a Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 33 Cdo

2178/2018-77 zo dňa 25.07.2018, zo dňa 01.04.2015, sp. zn. 1 As 30/2015, zo dňa 27.09.2007, sp.
zn. 32 Odo 1726/2006, zo dňa 22.04.2009, sp. zn. 32 Cdo 241/2009, zo dňa 30.09.2009, č. j. 1 Afs
94/2009 - 56.

17. Podľa žalovanej nepoctivé správanie žalobcu, kde tento vedel, že žalovaná je predĺžená, ale že

vlastní nehnuteľnosť, no napriek jeho vedomosti o jej zadlženosti jej poskytol ďalší vysoký úver (cez
3.000,- €) s podľa žalovanej úžerníckou úrokovou sadzbou vo výške 19,54 % p.a. a RPMN vo výške
21,6 % a mesačnou splátkou 75,61 €, celkom jednoznačne nemôže požívať v demokratickej spoločnosti
súdnu ochranu. Konanie žalobcu predstavuje zneužitie práva, ktoré nemá v zmysle čl. 5 Civilného
sporového poriadku právo na právnu ochranu. Zároveň sa jedná o konanie, ktoré je v hrubom rozpore

s dobrými mravmi. Vzhľadom na to, že konanie žalobcu priamo porušilo § 7 ods. 1 Zák. č. 129/2010
a obchádza všetky normy stanovené na ochranu spotrebiteľov pred (a spoločnosti) pred neprimeraným
a neúnosným zadlžovaním, je zmluva o úvere podľa žalovanej v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
absolútne neplatná. Nakoľko je zmluva neplatná, strany sú si v režime bezdôvodného obohatenia
povinné vrátiť vzájomné plnenia (§ 457 OZ). V zmysle ust. § 107 ods. 1 OZ „Právo na vydanie plnenia

z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k
bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.“ Žalobca podľa žalovanej poznal rozhodujúce
skutkové okolnosti neplatnosti zmluvy (účelové a nesprávne vyhodnotenie bonity žalovanej) už v čase
uzatvárania zmluvy (29.01.2016). Nakoľko bola žaloba podaná po uplynutí 2 ročnej premlčacej doby,
vzniesla námietku premlčania žalobcom uplatneného nároku.

18. Podaním doručeným súdu dňa 26.08.2020 žalobca zotrval na svojom stanovisku, že dostatočne
skúmalbonitužalovanej.Uviedol,žemázato,žeuniesoldôkaznébremenoozosplatneníúveru,nakoľko
súdu predložil poštový podací hárok, lebo pri bežnom behu vecí je namieste logický záver, ktorý vyplýva
z kauzálnej reťazce dôkazov, že jednostranný hmotnoprávny úkon, výzva na zosplatnenie sa dostal do

dispozičnej sféry žalovanej.

19. Medzi účastníkmi neboli sporné nasledujúce skutkové tvrdenia: Tvrdenie, že žalobca uzatvoril dňa
29.01.2016 zmluvu o úvere č. 4601290400, na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 3.156,85
€, ktorý sa žalovaná zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach vo výške 75,61 €. Medzi stranami

nebolo sporné tvrdenie žalobcu, že pri skúmaní bonity žalovanej vychádzal k nasledujúcich údajov a
informácií o žalovanej: Žalovaná má príjem z dôchodku vo výške 305,- €, je vydatá, príjem jej manžela
je 450,- €, má vlastné bývanie, 0 detí a v žiadosti o poskytnutie úveru neuviedla žiadnu splátku z úverov
poskytnutých od iných spoločností. Z lustrácií žalovanej v registri SOLUS nebola žalovaná ako dlžníčka
nájdená. V registri dlžníkov NRKI nebola žalovaná nájdená, lustrácia bola s pozitívnym vyhodnotením.

Medzi stranami nebolo sporné, že na účely posúdenia bonity žalovanej žalobca zohľadnil jej príjem z
dôchodku vo výške 315,10 €, príjem jej manžela (75 % jeho príjmu) vo výške 337,50 €. Od tých odpočítal
sumu 160,- € ako životné minimum plnoletých členov domácnosti (2 x 80,- €), sumu 90,- € ako mesačné
náklady na bývanie, splátky iným spoločnostiam z registra NRKI vo výške 150,- €, ďalšie splátky u
žalobcu 79,54 € (27,69 € + 51,85 €) a výšku splátky poskytovaného úveru 75,61 €, z čoho mu vyšlo, že

žalovanej zostane k dispozícii 97,45 €. Medzi stranami nebolo sporné, že žalobca mal vedomosť o tom,
že žalovaná figurovala ako spoludlžníčka v úvere s celkovou výškou 23.000,- € so splátkou 376,- €, ktorý
pri posudzovaní bonity žalovanej nezohľadnil, nakoľko v ňom žalovaná figurovala len ako spoludlžníčka.20. Nesporné skutkové tvrdenia strán sporu súd nedokazoval.

21. Medzi stranami boli sporné nasledujúce skutkové tvrdenia: Tvrdenie žalovanej, že sa pred

uzavretím zmluvy o úvere neoboznámila (resp. nemala možnosť sa oboznámiť) s Úverovými zmluvnými
podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. a že jej tieto neboli doručené, resp. ich neprevzala,
tvrdenie žalovanej, že ju žalobca v lehote nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením úveru neupozornil na
možnosť vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru, tvrdenie žalovanej, že medzi ňou a žalobcom nebolo
dohodnuté právo žalobcu úver zosplatniť, tvrdenie žalovanej, že zmluva o úvere neobsahuje všetky

náležitosti, ktoré má podľa § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej aj ZSÚ) v
znení účinnom ku dňu jej uzavretia obsahovať, tvrdenie žalovanej, že žalobca posudzoval jej schopnosť
úver splácať bez relevantných údajov o jej príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave a bez nahliadnutia do
príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch.

22. Dokazovanie súd vykonal listinnými dôkazmi predloženými žalobcom pri písomných podaniach

v priebehu konania, ktoré boli vyššie v odôvodnení uvedené. Z nesporných tvrdení strán sporu a
vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledujúci skutkový stav veci:

23. Z nesporného tvrdenia žalobcu vyplynulo, že dňa 29.01.2016 uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere
č. 4601290400, na základe ktorej žalovanej poskytol úver vo výške 3.156,85 €, ktorý sa žalovaná

zaviazala splácať v 72 mesačných splátkach vo výške 75,61 €.

24. Zo zmluvy o úvere mal súd tiež preukázané, že okrem vyššie uvedeného, obsahovala nasledujúce
náležitosti: Úrokovú sadzbu, pri ktorej bol úver poskytnutý - 19,54 % ročne, RPMN - 21,6 %, výšku
odplaty - 19,54 %, výšku priemernej RPMN - 15,55 %, termíny splatnosti splátok, ktoré boli vymedzené

tak, že prvá splátka je splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, pokiaľ kalendárny mesiac
neobsahuje číslo dňa poskytnutia úveru, je splatnosť prvej splátky posledný deň v tomto kalendárnom
mesiaci. Dátum splatnosti druhej a nasledujúcich splátok je vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci,
počínajúc mesiacom nasledujúcim po mesiaci, v ktorom bola splatná prvá splátka. Obsahovala ďalej
celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť - 5.443,92 €, spôsob úhrady splátok - poštovou

poukážkou, termín konečnej splatnosti - 72 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15.dňa v poslednom
mesiaci.

25. Na prvej strane úverovej zmluvy sú uvedené údaje o žalovanej: a to jej generálie, ďalej rodný
stav - vydatá, počet vyživovaných detí - 0, druh bývania vlastný dom/byt, zdroj príjmu - dôchodca,

výška dôchodku 305,- € a čistý mesačný príjem partnera 450,- €. Na prvej a druhej strane zmluvy
sú ďalej v časti označenej ako „Súhlasy a vyhlásenia“ uvedené ustanovenia, ktorými žalovaná udelila
žalobcovi súhlas pre spracovanie ňou poskytnutých údajov združeniu SOLUS, ďalej za účelom
ich poskytnutia prevádzkovateľovi nebankového registra klientských informácii NRKI - záujmovému
združeniu právnických osôb Non - Banking Credit Bureau (NBCB) a prevádzkovateľovi Spoločného

registra bankových informácii (SRBI) - Slovak Banking Credit Bureau, s. r. o., ako aj ďalším právnickým
osobám tam uvedeným. V poslednom odseku tejto časti žalovaná vyhlásila, že disponuje dostatočnými
finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých záväzkov, vrátane záväzkov z nižšie uvedených úverových
zmlúv a že považuje svoju finančnú situáciu za primeranú svojim záväzkom.

26. Na strane 3, v časti označenej „Zoznamujeme Vás zvlášť s týmito ustanoveniami úverových
podmienok“ sa okrem iného uvádza, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú úverové podmienky
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s.. V zmluve sa uvádza, že žalovaná, svojím podpisom na zmluve
potvrdzuje, že úverové podmienky prevzala, je s nimi oboznámená, sú jej všetky ich ustanovenia
zrozumiteľné, považuje ich za dostatočne určité a prejavuje súhlas byt' nimi viazaná. V tejto časti je ďalej

uvedené, že za splnenia dohodnutých podmienok (najmä v prípade porušenia zmluvných povinností)
žalovanámusícelýčerpanýúvernapožiadaniesplatiť(tzv.zosplatnenieúveru).Vtakomprípadeprirastá
neuhradený úrok (ktorý žalobcovi vznikol nárok do doby zosplatnenia) a neuhradené úhrady za poistenie
k poskytnutej istine.

27. Z úverových zmluvných podmienok spoločnosti Home Credit Slovakia, a. s. účinných od 01.10.2015
malsúdpreukázané,ževHlave6snázvom„Ukončeniezmluvy“,§3písm.a/sauvádza,ževprípade,že
sa žalovaná oneskorila s platením aspoň dvoch splátok alebo sa oneskorila s platením jednej splátky po
dobu dlhšiu ako tri mesiace, je povinná celý čerpaný úver na požiadanie splatiť (tzv. zosplatnenie úveru).28. Z výzvy k splateniu celého úveru mal súd preukázané, že žalobca dňa 24.05.2018 žalovanú
vyzval na úhradu celého úveru vo výške 2.831.79 €, najneskôr do 15 dní od spísania výzvy a to

v dôsledku omeškania žalovanej s úhradou záväzkov vyplývajúcich z úveru. Z podacieho hárku č.
EPH128651485 mal súd preukázané, že výzva bola odoslaná prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s.
dňa 28.05.2018. Z dôkazov produkovaných žalobcom v konaní súd nemal preukázané doručenie tejto
výzvy žalovanej. Poštový podací hárok je totiž listinným dôkazom spôsobilým preukázať len odoslanie
zásielky prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s., nie však aj jej doručenie adresátovi.

29. Žalovanávkonanítvrdila,žejužalobcavlehoteniekratšejako15dnípredzosplatnenímneupozornil
na možnosť zosplatnenia úveru. Ide o negatívnu skutočnosť, ktorú žalovaná nie je schopná preukázať,
keďže nie je možné predložiť dôkaz o „nedoručení“ výzvy. Preto dôkazné bremeno ohľadne preukázania
skutočnosti, že žalovaná na možnosť zosplatnenia upozornená bola a to v zákonom predpísanej lehote,
ležalo na žalobcovi. Na jej preukázanie žalobca súdu predložil výzvu zo dňa 27.04.2018 a podací

hárok č. EPH126489377. Z výzvy zo dňa 27.04. 2018 mal súd preukázané, že ňou žalobca žalovanú
vyzval na okamžitú úhradu sumy 350,44 € z úverovej zmluvy. Vo výzve ju upozornil, že v prípade
ďalšieho omeškania bude po splnení podmienok podľa § 53 ods. 8 Občianskeho zákonníka oprávnený
požadovať okamžité splatenie celého úveru vrátene jeho príslušenstva a nákladov na vymáhanie
pohľadávky. Z podacieho hárku č. EPH126489377 mal súd preukázané, že dňa 30.04.2018 bola zo

strany žalobcu žalovanej prostredníctvom Slovenskej pošty, a. s. zasielaná nešpecifikovaná zásielka na
adresu S. XXX. Súd však v konaní nemal preukázané, nakoľko takýto údaj z poštového hárku nevyplýva,
že žalovanej bola zasielaná práve výzva zo dňa 27.04.2018. Súd tiež nemal preukázané doručenie
výzvy žalovanej. Poštový podací hárok, ako bolo vyššie uvedené, nie je listinným dôkazom spôsobilým
preukázať doručenie zásielky adresátovi. Preto žalobca dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že

žalovanú v lehote nie kratšej ako 15 dní pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru na túto možnosť
upozornil, neuniesol.

30. Z amortizačnej tabuľky úveru predloženej žalobcom mal súd preukázané, že ku dňu vyhlásenia
rozsudku sa stali splatné splátky úveru 1 až 54. Päťdesiata štvrtá splátka sa stala splatnou 15.08.2020.

Z amortizačnej tabuľky mal súd tiež preukázané, že ku dňu vyhlásenia rozsudku sa stala splatnou istina
úveru v celkovej výške 2.680,86 €.

31. Z výpisu čerpania, splátok a úhrad mal súd preukázané, že žalovaná na úver žalobcovi uhradila
celkovo sumu 1.759,42 €.

32. Pri predbežnom právnom posúdení veci súd uviedol, že na úplné zistenie skutkového stavu veci
je potrebné vykonať dokazovanie výsluchom žalovanej a to na preukázanie priebehu kontraktačného
procesu zmluvy o úvere - najmä, či žalovaná mala v čase podpisu zmluvu o úvere reálne k dispozícii,
alebo ju podpisovala len na elektronickej tabuľke a okolností týkajúcich sa existujúcich úverov žalovanej

a spôsobu zisťovania schopnosti žalovanej úver splácať. Súd toto dokazovanie nevykonal. Stotožnil sa
s argumentáciu žalovanej (jej právneho zástupcu), že vyššie uvedené skutočnosti, tak ako ich uviedol
žalobca, prípadne upresnila žalovaná (proces uzavretia zmluvy) neboli medzi stranami sporné, preto pri
zisťovaní skutkového stavu veci súd z týchto zhodných, resp. nesporných tvrdení strán vychádzal (§
151 ods. 1 a § 186 ods. 2 CSP).

33. Podľa § 497 Obchodného zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy (29.01.2016)
(ďalej aj OBZ) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech
peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť úroky.

34. Podľa ust. § 504 Obchodného zákonníka (ďalej aj OBZ) dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

35. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia úverovej zmluvy

(29.01.2016) (ďalej aj OZ) spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.36. Podľa § 52 ods. 2 OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom

alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

37. Podľa § 52 ods. 3 OZ dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná

v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

38. Podľa § 52 ods. 4 OZ spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

39. Podľa § 52 ods. 6 OZ ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov,

nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí
peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia
a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

40. Podľa § 52 ods. 9 OZ ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach,

môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so
zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie
tohto práva.

41. Podľa § 565 OZ v znení účinnom v čase zosplatnenia úveru ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ

žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v
rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej
splátky.

42. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má

veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

43. Podľa § 3 Nariadenia Vlády SR č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia

Občianskeho zákonníka Výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

44. Podľa § 1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách
pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy

o úvere (29.01.2016) (ďalej aj ZSÚ) spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné
poskytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskomúverevoformepôžičky,úveru,
odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský
úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov na
platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným

prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného
spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu.

45. Podľa § 7 ods. 1 ZSÚ veriteľ je pred uzavretím zmluvy o spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou
tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou
schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom berie do úvahy najmä dobu, na ktorú sa
poskytuje spotrebiteľský úver, výšku spotrebiteľského úveru, príjem spotrebiteľa a prípadne aj účel
spotrebiteľského úveru.

46. Podľa § 7 ods. 2 ZSÚ spotrebiteľ je povinný poskytnúť veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné
a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver; tým nieje dotknuté právo veriteľa využívať informácie o spotrebiteľovi z príslušnej databázy za podmienok
ustanovených osobitným zákonom.

47. Podľa § 9 ods. 1 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná
strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré
je dostupné spotrebiteľovi.

48. Podľa § 9 ods. 2 ZSÚ zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa

Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
a) druh spotrebiteľského úveru,
b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu;
ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom
finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u

veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu,
c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa
okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva

k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru,
g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo
služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo

ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere,
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) odplatu podľa osobitných predpisov,
k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky

predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia,
s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe,

z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej
hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.

49. Podľa § 11 ods. 1 ZSÚ poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak

a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,
b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo
d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v

neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne inak ako bezhotovostným prevodom finančných prostriedkov
na platobný účet spotrebiteľa, poštovým poukazom, ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným
prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa a nejde o bezhotovostné poskytnutie viazanéhospotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie
iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo
osobitného predpisu,

f) veriteľ v zmluve o spotrebiteľskom úvere neuvedie všetky plnenia, ktoré pre spotrebiteľa vyplývajú z
poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo s ním súvisia,
g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku
odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.

50. Podľa § 11 ods. 2 ZSÚ ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je
oprávnený vyžadovať od spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého
porušenia povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé
porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom
bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez prihliadnutia
na údaje z príslušnej databázy alebo registra na účely posudzovania schopnosti spotrebiteľa splácať

spotrebiteľský úver.

51. Nárok žalobcu súd právne posúdil podľa § 497 Obchodného zákonníka, podľa ustanovení § 52
a nasledujúcich Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy ako nárok zo
spotrebiteľskej zmluvy. Zmluva o úvere súčasne predstavuje spotrebiteľský úver ako bol definovaný v §

1 ods. 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, preto súd nárok posúdil aj podľa príslušných
ustanovení tohto zákona.

52. V konaní bolo preukázané, že žalobca uzatvoril so žalovanou zmluvu o úvere podľa § 497
Obchodného zákonníka, v zmysle ktorej jej poskytol peňažné prostriedky v dohodnutej výške, ktoré

sa žalovaná zaviazala žalobcovi vrátiť a zaplatiť úroky. Zmluva o úvere bola uzavretá v zákonom
predpísanej písomnej forme (§ 9 ods. 1 ZSÚ). Súd posúdil, či zmluva obsahuje riadne uvedené všetky
náležitosti predpokladané § 9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch a mal za to, že obsahuje všetky
podstatné náležitosti, najmä náležitosti podľa § § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa).

53. Žalovaná v konaní namietala, že zmluva neobsahuje predpoklady pre výpočet RPMN. Ustanovenie
§ 9 ods. 2 písm. k/ ZSÚ v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy presne stanovuje, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere musí obsahovať ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí
spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom
úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov. Súd

má za to, že pre výpočet RPMN podľa vzorca uvedeného v Prílohe č. 2 ZSÚ boli postačujúce údaje,
ktoré už boli uvedené v zmluve o úvere a to výška úveru, výška mesačnej splátky, frekvencia splátok,
doba splatnosti prvej splátky a ďalších splátok, frekvencia splátok, počet splátok, celková suma, ktorú
je spotrebiteľ povinný zaplatiť, deň poskytnutia úveru. Všetky tieto údaje sú v zmluve uvedené, preto
ich podľa názoru súdu nebolo potrebné uvádzať v zmluve ešte osobitným spôsobom. Pokiaľ žalovaná

poukazovala na rozsudok Súdneho dvora EÚ zo dňa 20.09.2018 vo veci C-488/17 EOS KSI Slovensko
s. r. o. proti Jánovi Dankovi a Margite Dankovej, podľa ktorého rovnako ako neuvedenie RPMN v
zmluve o úvere sa musí posudzovať situácia, keď zmluva obsahuje iba matematický vzorec výpočtu tejto
RPMN, ktorý nie je doplnený údajmi nevyhnutnými na uskutočnenie tohto výpočtu (bod 66 rozsudku) je
potrebné uviesť, že tento právny záver bol vyslovený v inej skutkovej situácii, keď v uvedenom prípade

sa posudzovala zmluva o revolvingovom úvere, v ktorej s ohľadom na povahu zmluvy, kedy sa úver
priebežne spláca a priebežne čerpá, pričom doba trvania zmluvy nie je ohraničená, nie je možné do
zmluvy uviesť RPMN, ale len reprezentatívny príklad pre jej výpočet. O takúto situáciu však v danom
prípade nejde. Keďže pri type úveru, ktorý zobrala žalovaná, je možné vypočítať a v zmluve uviesť
správnu hodnotu RPMN, bolo povinnosťou žalobcu v zmluve uviesť práve hodnotu RPMN, čo žalobca

aj urobil.

54. Podľa žalovanej v zmluve nie je riadne uvedená ani náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. l) ZSÚ
a to výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Uviedla, že všetky splátky mali byť v zmluve rozčlenené
na istinu, úroky a iné poplatky. Ohľadne tejto náležitosti Súdny dvor EÚ rozsudkom zo dňa 09.11.2016
vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bírovej už judikoval, že „...zmluva o úvere
na dobu určitú stanovujúca amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo formeamortizačnej tabuľky spresňovať, aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny“ (bod
59). Zároveň konštatoval, že čl. 10 ods. 2 psím. H) a i) Smernice 2008/48/ES z 23.04.2008 o zmluvách
o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS v spojení s článkom 22 ods. 1 tejto

smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave
(bod 59). V zmysle vyššie uvedeného rozsudku je potrebné eurokonformne vykladať aj ustanovenie §
9 ods. 2 písm. l) ZSÚ. Preto bolo podľa názoru súdu postačujúce, keď v zmluve bola uvedená výška
celkovej mesačnej splátky s tým, že je zrejmé, že splátka zahŕňa istinu a príslušný úrok.

55. Žalovaná namietala, že zmluva neobsahuje ani správne uvedený termín konečnej splatnosti úveru a
dobu trvania zmluvy (§ 9 ods. 2 písm. f/ ZSÚ). Podľa žalovanej termín konečnej splatnosti nie je možné
vykladať inak ako dátum ukončenia zmluvy, pretože tým zákon vlastne poskytuje spotrebiteľovi ochranu,
aby zmluvy, ktoré uzatvára neboli pre neho nezrozumiteľné. Termín konečnej úveru je v zmluve uvedený
ako 72 mesiacov po poskytnutí úveru a to do 15. dňa v poslednom mesiaci. Pritom je v zmluve tiež
uvedené, že sa má za to, že úver bol poskytnutý v prípade výplaty v hotovosti v deň podpisu zmluvy

a v prípade výplaty na bankový účet klienta, tretí deň po dni jej podpisu. Takéto vymedzenie termínu
konečnej splatnosti úveru, súd považuje za postačujúci, nakoľko spotrebiteľovi umožňuje bez ťažkostí
a s istotou identifikovať dátum termínu konečnej splatnosti úveru. Súdny dvor EU v rozsudku zo dňa
09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. proti Kláre Bírovej v bodoch 46 až 50 obdobne
judikoval ohľadne spôsobu vymedzenia termínov splátok úveru v úverovej zmluve. Možno súhlasiť so

žalobcom, že takýto výklad je potrebné aplikovať aj na spôsob vymedzenia termínu konečnej splatnosti
v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Z údajov, ktorými žalovaná zo zmluvy disponovala mohla nie zložitým
výpočtom dospieť k presnému dátumu termínu konečnej splatnosti. Zmluva o úvere bola podpísaná
29.01.2016. Za dátum poskytnutia úveru je podľa zmluvy potrebné považovať tretí deň od jej podpisu,
teda 01.02.2016, úver mal 72 mesačných splátok (6 celých rokov). Prvá splátka bola splatná mesiac po

poskytnutí úveru, teda 01.03.2016 a každá ďalšia vždy k 15. dňu v mesiaci, nasledujúcom po mesiaci v
ktorom bola splatná predchádzajúca splátka. Preto je termínom konečnej splatnosti deň 15.02.2022.

56. Doba trvania zmluvy je, ako uviedol vo svojom vyjadrení k odporu žalovanej žalobca, v Hlave
6 § 1 úverových podmienok. Je vymedzená tak, že „zmluva je uzavretá na dobu trvania záväzkov,

ktoré z nej vplývajú“. Skutočnosť, že uvedená náležitosť nie je uvedená priamo v texte zmluvy, ale v
úverových podmienkach podľa názoru súdu nie je spôsobilá privodiť následok, že úver je bezúročný a
bez poplatkov (§ 11 ods. 1 písm. b/ ZSÚ) a to ani v prípade, ak by úverové podmienky neboli do zmluvy
riadne inkorporované, ako to namieta žalovaná. V súlade s právnym záverom vysloveným v rozsudku
Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 (bod 69 - 71) súd konštatuje, že len porušenie povinnosti veriteľa,

ktorá má podstatný význam v kontexte zákona o spotrebiteľských úveroch, môže by sankcionovaná
zánikom nároku veriteľa na úroky a poplatky. Takýto podstatný význam má napríklad povinnosť uviesť
v zmluve o úvere najmä náležitosti ako je ročná percentuálne miera nákladov, počet a frekvencia
splátok alebo prípadná existencia notárskych poplatkov a prípadne požadované záruky a poistenie,
keďže neuvedenie týchto náležitostí v zmluve o úvere môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť

rozsah svojho záväzku. Obe vyššie uvedené, žalovanou namietané náležitosti, doba trvania zmluvy o
spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, sú obsiahnuté v jednom
zákonnom ustanovení a to v § 9 ods. 2 písm. f/ ZSÚ. Samotná smernica 2008/48/ES stanovuje
ako náležitosť, ktorú má zmluva o úvere obsahovať, len dobu trvania zmluvy. Cieľom uvádzania tejto
náležitosti je, aby spotrebiteľ vedel určiť dokedy má plniť svoje povinnosti zo zmluvy a dokedy bude

zmluvou viazaný a to v spojení s už vyššie spomínanou možnosťou spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho
plnenia zo zmluvy. V posudzovanej zmluve o úvere bol rozsah plnenia žalovanej vymedzený jednak
uvedením celkovej sumy, ktorú je žalovaná povinná zaplatiť, počtom a výškou splátok ako aj termínom
konečnej splatnosti, ktorý ako súd vyššie uviedol bol vyjadrený dostatočne určito a zrozumiteľne. Z
uvedených náležitostí nemohla pre žalovanú vyplynúť žiadna pochybnosť ohľadne rozsahu a dĺžky

trvania jej záväzku voči žalobcovi. Uvedenie termínu konečnej splatnosti tak ako to bolo urobené v
danom prípade, je podľa názoru postačujúce na naplnenie požiadavky podľa § 9 ods. 2 písm. f/ ZSÚ a
opomenutie uvedenia doby trvania zmluvy samo o sebe nezakladá sankciu podľa § 11 ods. 2 písm. b/
ZSÚ, teda, že úver je bezúročný a bez poplatkov.

57. Žalobca v konaní namietal, že hodnota RPMN je v zmluve uvedená nesprávne v neprospech
spotrebiteľa. V zmluve je uvedená hodnota 21,6 %, pričom pri zadaní parametrov spotrebiteľského úveru
uvedených v zmluve do interaktívnej kalkulačky na výpočet RPMN zverejnenej na portály finančnej
osvety a ochrany finančného spotrebiteľa Ministerstva financií SR www.fininfo.sk je výsledná hodnota RPMN 21,88 %. Žalobca na to argumentoval, že na výpočet RPMN použil
elektronický program aprobovaný Národnou bankou Slovenska a výpočet žalovanej na interaktívnej
kalkulačke má len orientačný charakter. Nedostatkom tejto kalkulačky je, že v nej nie je možné zadať

termín splatnosti úveru k 15. dňu v mesiaci, ale len začiatku mesiaca alebo na konci mesiaca, čím môže
dôjsť k rozdielu vo výpočtoch.

58. Preskúmaním námietky žalovanej súd dospel k záveru, že nemožno mať za to, že výška
RPMN v zmluve je uvedená neprávne, v neprospech spotrebiteľa. Skutočnosti uvádzané žalovanou

nie sú takého charakteru, že by z nich bolo možné uvedený záver vyvodiť. Súd sa stotožňuje
s názorom žalobcu, že interaktívne kalkulačky nachádzajúce sa na internete, či už na portály
www.fininfo.sk , , alebo
iných portáloch, nemusia poskytnúť presný výpočet RPMN, nakoľko nie sú spôsobilé presne zadať a
zohľadniť všetky vstupné údaje potrebné na jej výpočet. Bez ohľadu na to, či prevádzkovateľ portálu,
na ktorom je zverejnená príslušná kalkulačka je Ministerstvo financií alebo iný prevádzkovateľ, žiadna

z nich nie je zákonodarcom aprobovaná na poskytnutie správneho výpočtu RPMN. Okrem toho, rozdiel
medzi hodnotou RPMN uvedenou na zmluve - 21,6 % a hodnotou, ktorá podľa žalovanej mala byť na
zmluve správne uvedená - 21,88 %, nie je tak podstatný, aby bol spôsobilý privodiť žalovanej výraznejšiu
dezinformáciu o výške jej nákladov na úver, poprípade by mohol mať za následok, že žalovaná nemohla
uskutočniť riadne porovnanie daného úveru s inými úverovými produktmi. Obzvlášť ak v zmluve boli

uvedené aj iné pre spotrebiteľa potrebné údaje ako je výška úrokovej sadzby, výška a počet splátok
úveru a celková suma, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť.

59. Súd ďalej skúmal, či žalobca pri uzatváraní zmluvy o úvere s odbornou starostlivosťou skúmal
schopnosť žalovanej poskytnutý úver splácať (§ 7 ods. 1 ZSÚ). Z nesporného tvrdenia žalobcu, ktoré

žalovaná nepoprela vyplynulo, že žalobca schopnosť žalovanej úver splácať skúmal jednak z údajov
poskytnutých samotnou žalovanou o jej príjme, rodinnom stave počte vyživovaných detí, bývaní a príjme
partnera, pričom tieto nejakým spôsobom neverifikoval. Žalobca schopnosť žalovanej úver splácať
skúmal aj nahliadnutím do registrov SOLUS a NRKI s výsledkom, že v registri SOLUS žalovaná nebola
ako dlžníčka nájdená a v registri NRKI, aj keď z internej informácie o hodnotení bonity žalovanej vyplýva,

že žalovaná v ňom nebola nájdená - bola hodnotená pozitívne vyplynulo, že u žalovanej boli zistené
splátky iným spoločnostiam vo výške 150,- € mesačne. Taktiež bol zistený osobný úver s istinou vo
výške 23.000,- € s mesačnou splátkou 376,- €. Z vykonaného dokazovania tiež vyplynulo, že žalobca
pomery žalovanej vyhodnotil tak, že žalovaná je schopná úver splácať. Pri hodnotení zobral do úvahy
na strane príjmov príjem žalovanej vo výške 315,10 € a 75 % príjmu jej manžela vo výške 337,50 €, od

ktorých odpočítal sumu 160,- € ako životné minimum 2 plnoletých členov domácnosti (2 x 80,- €), sumu
90,- € - ako mesačné náklady na bývanie, splátky iným spoločnostiam z registra NRKI vo výške 150,-
€, ďalšie splátky u žalobcu 79,54 € (27,69 € + 51,85 €) a výšku splátky poskytovaného úveru 75,61
€, z čoho žalobcovi vyšlo, že žalovanej zostane k dispozícii voľných 97,45 € mesačne. Osobný úver vo
výške 23.000,- € s mesačnou splátkou vo výške 376,- € žalobca do vyhodnotenia nezapočítal, z dôvodu,

že v tomto úvere mala žalovaná figurovať len ako spoludlžník.

60. Súd mal za to, že žalobca konal v hrubom rozpore s odbornou starostlivosťou, keď posúdil
schopnosť žalovanej splácať spotrebiteľský úver vyššie uvedeným spôsobom. Povinnosť veriteľa s
odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa poskytovaný spotrebiteľský úver splácať bola

do právneho poriadku SR zavedená prijatím Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Dôvodová správa k
zákonu zavedenie tejto povinnosti odôvodňuje tak, že „by mala zabezpečiť záujem veriteľov správne
odhadnúť schopnosť spotrebiteľa splácať a správať sa tak obozretne jednak z pohľadu návratnosti úveru
a jednak z pohľadu dôsledkov nezodpovedného požičiavania na strane spotrebiteľov“. Uzákonením tejto

povinnosti(§7ods.1ZSÚ)akoajzavedenímsankciezajejporušenie(§11ods. 2ZSÚ)boldoprávneho
poriadku SR implemetovaný čl. 8 ods. 1, 2 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z
23.04.2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušené smernice 87/102/EHS (ďalej aj Smernica),
podľa ktorého „1. Členské štáty zabezpečia, že veriteľ pred uzavretím zmluvy o úvere posúdi úverovú
bonitu spotrebiteľa na základe dostatočných informácií získaných, ak je to vhodné, od spotrebiteľa a v

prípade potreby na základe nahliadnutia do príslušnej databázy. Členské štáty, ktorých právne predpisy
ukladajú veriteľovi povinnosť posúdiť úverovú bonitu spotrebiteľa na základe nahliadnutia do príslušnej
databázy, si môžu túto povinnosť zachovať. 2. Členské štáty zabezpečia, že ak sa strany dohodnú
na zmene celkovej výšky úveru po uzavretí zmluvy o úvere, veriteľ aktualizuje finančné informácieo spotrebiteľovi, ktoré má k dispozícii, a pred akýmkoľvek výrazným zvýšením celkovej výšky úveru
posúdi úverovú bonitu spotrebiteľa“. Preto výklad ust. § 7 ods. 1, v spojení s § 11 ods. 2 ZSÚ musí
zodpovedať výkladu ust. § 8 ods. 1 smernice a musí sa uskutočňovať s ohľadom na cieľ a účel smernice

(viď rozsudok SD EÚ vo veci C-565/12, bod 54 odôvodnenia, rozsudok SD EÚ vo veci C- 351/12, bod.
44). Pritom treba mať na pamäti, že normy EÚ týkajúce sa ochrany spotrebiteľov a teda aj smernica
2008/48/ES, má za cieľ úplnú harmonizáciu právnych poriadkov členských štátov, „aby sa všetkým
spotrebiteľom v Spoločenstve zabezpečila vysoká a rovnocenná úroveň ochrany ich záujmov a aby
sa vytvoril skutočný vnútorný trh. Členské štáty by preto nemali mať možnosť zachovať alebo zaviesť

iné vnútroštátne ustanovenia ako ustanovenia tejto smernice (ods. 9 úvodných ustanovení Smernice).
Podľa ods. 26 úvodných ustanovení Smernice 2008/48/ES „najmä na rozvíjajúcom sa trhu s úvermi
je dôležité, aby veritelia neposkytovali úvery nezodpovedne alebo bez predchádzajúceho posúdenia
úverovej bonity a aby členské štáty vykonávali potrebný dohľad na vyvarovanie sa takémuto správaniu
a aby stanovili potrebné opatrenia na sankcionovanie veriteľov v takýchto prípadoch“.... „veritelia by mali
byť zodpovední za individuálne kontroly úverovej bonity spotrebiteľa“.

61. Súdny dvor Európskych spoločenstiev v rozsudku zo dňa 27.03.2014 vo veci C-565/12
zdôraznil, že povinnosť veriteľa posúdiť pred uzatváraním zmluvy úverovú bonitu dlžníka má chrániť
spotrebiteľov pred rizikami nadmerného zadlženia a platobnej neschopnosti, ako aj má im zabezpečiť
účinnú ochranu pred nezodpovedným uzatváraním zmlúv o úvere, ktoré prekračujú ich finančné
možnosti a mohli by viesť k ich platobnej neschopnosti (bod. 42 a 43 rozsudku). Uvedené opakovane

potvrdil aj vo svojom rozsudku zo dňa 05.03.2020 vo veci C - 679/18 (bod 21). Podľa posledne
uvedeného rozsudku je cieľom tejto povinnosti posilniť zodpovednosť veriteľa a zabrániť poskytnutiu
nebonitného spotrebiteľského úveru. Táto povinnosť má pre spotrebiteľa zásadný význam (bod 20 a 21).
62. Podľa názoru súdu s ohľadom na vyššie uvedené je potrebné povinnosť veriteľa pred poskytnutím
úveru s odbornou starostlivosťou posúdiť schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver vykladať

tak, že nie je obmedzená len na vykonanie šetrení a zistení ohľadne tejto schopnosti, ale je povinnosťou
veriteľa získané výsledky aj správne, v súlade s cieľom a účelom § 7 ods. 1 ZSÚ vyhodnotiť. Opakovane
súd zdôrazňuje, že cieľom tejto povinnosti je, aby sa úvery neposkytovali nebonitným spotrebiteľom v
situácii, keď je zrejmé, že úver nebudú mať z čoho splatiť a poskytnutím úveru sa len prehĺbi ich už aj tak
existujúce zadlženie, prípadne sa dostanú do stavu hmotnej núdze. Ak veriteľ zistí, že bonita klienta s

ohľadom na vyššie uvedené nie je dostatočná a úver napriek tomu poskytne, vystavuje sa riziku sankcií
vyplývajúcich z § 11 ods. 2 veta druhá Zákona o spotrebiteľských úveroch.

63. Ustanovenie 11 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu poskytnutia
úveru (29.01.2016) stanovovalo, že za hrubé porušenie sa považuje posudzovanie schopnosti splácať

úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa, alebo
bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti
splácania úverov. Pri výklade predmetného ustanovenia s ohľadom na cieľ a účel uvedeného
ustanovenia (ktorý zodpovedá cieľu a účelu čl. 8 ods. 1 Smernice 2008/48) súd dospel k záveru, že nie
akéhokoľvek vyhodnotenie schopnosti dlžníka splácať úver, ale len také, pri ktorom ak veriteľ zistí, že

poskytnutie úveru nespôsobí mesačné predĺženie spotrebiteľa alebo u neho nespôsobí stav hmotnej
núdze, možno považovať za splnenie podmienky skúmať bonitu spotrebiteľa s odbornou starostlivosťou.
Nestačí, aby si veriteľ údaje o bonite spotrebiteľa len zabezpečil, ale ich musí aj racionálne vyhodnotiť
v súlade s vyššie uvedeným cieľom. V prípade ako je tento, ak veriteľ údaje o bonite dlžníka ktorými
disponuje, vyhodnotí v hrubom rozpore s cieľom, ktorý má toto ustanovenie zabezpečovať, je potrebné

mať za to, že hrubo porušil povinnosť konať s odbornou starostlivosťou vyplývajúcu z § 7 ods. 1 ZSÚ.

64. Podľa názoru súdu žalobca vykonal posúdenie schopnosti žalovanej v hrubom rozpore s účelom a
cieľom § 7 ods. 1 ZSÚ a to z nesledujúcich dôvodov:
Za príjem žalovanej žalobca z neznámeho dôvodu zobral sumu 315,10 €, pričom od žalovanej

disponoval informáciou, že reálna výška jej dôchodku je 305,- €. V konaní nebolo tvrdené ani
preukazované, že by mal žalobca k dispozícii nejaké iné údaje alebo dôkazy o príjme žalovanej v inej
výške, než ako uviedla pred podpisom zmluvy.
Na účely príjmu žalovanej žalobca podľa názoru súdu nesprávne započítal aj 75 % príjmu jej manžela.
Ako správne uviedla žalovaná, žalobca pri takomto postupe vôbec neskúmal, či manžel žalovanej má

alebo nie aj nejaké dlhy. Nevykonal ani len jeho lustráciu v registroch dlžníkov.
Žalobca nedostatočne skúmal výdavky žalovanej na bývanie, keď bez ohľadu na reálne náklady na
bývanie, tieto ustálil paušálnou sumu 90,- €.Za životné minimum žalovanej fakticky považoval sumu 80,- € (zvyšných 80,- € bolo životné minimum
manžela). Spoločne na žalovanú a jej manžela počítal ako životné minimum sumu 160,- € mesačne.
Pritom životné minimum na jednu plnoletú fyzickú osobu bolo v čase uzavretia úverovej zmluvy 198,09

€ a na ďalšiu spoločne posudzovanú plnoletú fyzickú osobu osobou 138,19 € mesačne, čiže spolu
na dve spoluposudzované osoby (osoby, ktoré žijú v spoločnej domácnosti, teda spoločne uhrádzanú
náklad zabezpečenie svojich životných potrieb) 336,28 €. Namiesto tejto sumy žalobca, zohľadniac aj
započítané výdavky na bývanie počítal pre žalovanú a jej manžela so sumou životného minima 250,-
€, čiže o 86,28 € nižšou, než v skutočnosti je. Ako však súd vyššie uviedol, pokiaľ žalobca neskúmal

existenciu dlhov manžela žalovanej, nebolo namieste zohľadňovať ani jeho príjmy a ani skutočnosť, že
s ním žalovaná žije v spoločnej domácnosti, pretože takéto posúdenie poskytne neúplný a nepravdivý
obraz o pomeroch žalovanej a teda aj o jej skutočných schopnostiach úver splácať.
Žalobca pri posúdení schopnosti žalovanej splácať úver nesprávane nezohľadnil skutočnosť, že
žalovaná ako spoludlžníčka figuruje v úvere s istinou vo výške 23.000,- € a výškou splátky 376,- €
mesačne (ostatné okolnosti tohto úveru nie sú známe). V postavení spoludlžníka je žalovaná povinná

úver splácať spoločne a nerozdielne s dlžníkom, čo znamená, že voči veriteľovi je zaviazaná a takýto
úver je povinná splácať rovnako ako dlžník. Veriteľ môže od žalovanej požadovať splácanie takého
úveru v plnom rozsahu a bez splnenia ďalších podmienok. Preto bol žalobca povinný predmetný úver
započítať do už existujúcich záväzkov žalovanej v celom rozsahu výšky jeho mesačnej splátky. Taktiež
bol povinný zohľadniť aj celkovú výšku istiny úveru 23. 000,- €, ktorá podľa názoru súdu už sama o sebe

spôsobovala neprimerané dlhové zaťaženie žalovanej s ohľadom na výšku jej príjmu 305,- €.

65. Informácie, ktoré mal žalobca o žalovanej k dispozícii pri uzavretí zmluvy, mal v súlade s účelom a
cieľom § 7 ods. 1 ZSÚ správne vyhodnotiť nasledujúcim spôsobom:
Od príjmu žalovanej (dôchodku) vo výške 305,- € mal, ak nezohľadňoval jej reálne výdavky, automaticky

odpočítať výšku životného minima na jednu plnoletú osobu teda 198,09 €, pretože životné minimum
je spoločensky uznaná minimálna hranica príjmov fyzickej osoby, pod ktorou nastáva stav jej hmotnej
núdze (§ 1 Zák. č. 601/2003 Z. z. o životnom minime). Žalovanej by tak zostalo voľných 106,91 €. Od
tejto sumy mal žalobca odpočítať jej už existujúce dlhy ako aj splátku poskytovaného úveru. K záveru
o dostatočnej bonite žalovanej mohol dospieť len v prípade ak by výsledná suma bola rovná alebo

vyššia ako nula, teda ak by súčet výšky dlhov a životného minima žalovanej neprevyšoval jej príjmy. V
prípade žalovanej však jej dlhy predstavovali splátky žalobcom zistených úverov 150,- €, splátky ďalších
úverov u žalobcu vo v súhrnnej výške 79,54 € a splátka 376,- € (úveru vo výške 23.000,- €), teda 605,54
€. Okrem toho, žalovanej po poskytnutí úveru mala pribudnúť splátka vo výške 75,61 €, čo súhrnne
predstavuje 681,15 €. Pri zachovaní sumy životného minima 198,09 €, tak žalovaná bola po poskytnutí

úveru žalobcom mesačne v predĺžení 574,24 €. Pri takomto vyhodnotení schopnosti žalovanej úver
splácať, ak by žalobca konal s odbornou starostlivosťou, nemohol žalovanej ďalší úver poskytnúť. Keďže
tak napriek už existujúcemu veľkému predĺženiu žalovanej urobil, hrubo porušil povinnosť konať pri
posúdení bonity žalovanej s odbornou starostlivosťou, preto je úver v zmysle § 11 ods. 2 ZSÚ bezúročný
a bez poplatkov.

66. Nad rámec vyššie uvedeného súd považuje za potrebné poukázať na to, že údaj o príjme žalovanej
a iné ňou poskytnuté informácie žalobca nijakým spôsobom neverifikoval. Uspokojil sa len s jej
neoverenými tvrdeniami. Tvrdenia žalovanej bol pritom povinný verifikovať buď zabezpečením dokladov
o ich pravdivosti od žalovanej (napr. predložením rozhodnutia Sociálnej poisťovne o výške dôchodku)

alebo iným dôveryhodným spôsobom a to aj napriek tomu, že v zmysle § 7 ods. 2 ZSÚ bola žalovaná
ako spotrebiteľka povinná poskytnúť žalobcovi ako veriteľovi na jeho žiadosť úplné, presné a pravdivé
údajeovýškesvojhopríjmu.OpotrebeverifikácieúdajovposkytnutýchspotrebiteľomsavyjadrilajSúdny
dvor Európskych spoločenstiev vo svojom Rozsudku zo dňa 18.12.2014 vo veci C-449/13 a uviedol, že
obyčajné nepodložené vyhlásenia spotrebiteľa nemôžu byť samy o sebe dostatočné, ak k ním nie sú

pripojené dôkazy (bod 37 rozsudku). Žalobcu ako veriteľa teda povinnosti verifikovať údaje poskytnuté
spotrebiteľom nezbavovala ani povinnosť spotrebiteľa, poskytovať mu pravdivé údaje, vyplývajúca z §
7 ods. 2 ZSÚ a už vôbec nie vyhlásenie uskutočnené spotrebiteľom v zmluve o úvere (ako to urobila
aj žalovaná), že poskytuje pravdivé informácie. Taktiež veriteľa nezbavuje jeho povinnosti dostatočne,
s odbornou starostlivosťou skúmať bonitu spotrebiteľa vyhlásenie spotrebiteľa (ktoré uskutočnila aj

žalovaná v zmluve o úvere), že disponuje dostatočnými finančnými zdrojmi na uhradenie všetkých
svojich záväzkov, vrátané záväzkov zo zmluvy. Takýto prístup by znamenal neprípustné prenesenie
povinnosti veriteľa skúmať bonitu na spotrebiteľa.67.Súdsastotožňujesprávnymnázoromžalovanej,žeúvernebolzostranyžalobcuriadnezosplatnený.
V zmysle § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka je pre platné zosplatnenie úveru veriteľ povinný okrem
iného upozorniť spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Žalobca v konaní

neuniesol dôkazné bremeno o tom, že si túto povinnosť voči žalovanej splnil (ods. 29 odôvodnenia
tohto rozsudku), preto je právny úkon, ktorým úver zosplatnil v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
neplatný pre rozpor so zákonom, konkrétne § 53 ods. 9 OZ. Keďže úver nebol riadne zosplatnený,
zostalo žalovanej zachované právo úver splácať v mesačných splátkach, avšak vo výške nie 75,61 €
ale len vo výške akú predstavovala príslušná časť istiny, tvoriaca tú ktorú splátku. Výška jednotlivých

častí splátok pripadajúcich na istinu vyplývala z amortizačnej tabuľky predloženej žalobcom. Z tej bolo
preukázané, že do vyhlásenia rozsudku sa stali splatnými splátky úveru 1 až 54, teda istina úveru v
celkovej výške 2.680,86 €. Žalovaná na úver uhradila celkovo sumu 1.759,42 €, preto je povinná ešte
zaplatiť žalobcovi sumu 921,44 €. Ako vyplynulo z vyššie uvedeného odôvodnenia, vo zvyšnej časti
žalovanej istiny nebola žaloba dôvodná, preto ju súd zamietol.

68. Uhradením sumy 1.759,42 € žalovaná uhradila v celom rozsahu istinu splátky č. 1 až 29 a čiastočne,
vo výške 30,89 € istinu splátky č. 30. Do sa omeškania dostala deň nasledujúci po splatnosti tej ktorej
splátky, teda vždy k 16. dňu v mesiaci. Prvýkrát sa dostala do omeškania so zvyškom istiny splátky č.
30 v sume 15,21 € dňa 16.08.2018. Od tohto dátumu je povinná platiť úrok z omeškania v zmysle § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia Vlády SR 87/1995 Z. ktorým sa vykonávajú niektoré

ustanovenia Občianskeho zákonníka v účinnom znení o päť percentuálnych bodov vyššej ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Od 16.08.2018 do až po 16.08.2020 bola výška základnej úrokovej sadzby ECB 0 % ročne, preto je
žalovaná povinná platiť úrok z omeškania vo výške 5 % ročne.

69. Vo zvyšnej časti úroku z omeškania súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

70. Žalovaná v konaní namietala, že pre hrubé porušenie povinnosti žalobcu s odbornou starostlivosťou
skúmať jej schopnosti úver splácať je zmluva o úvere v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka neplatná
pre jej rozpor so zákonom. Zákon č. 129/2010 Z, z. o spotrebiteľských úveroch v § 11 ods. 2 veta

druhá ako sankciu za porušenie uvedenej povinnosti hrubým spôsobom stanovuje následok, že úver je
bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na existenciu špeciálneho zákonného ustanovenia obsahujúceho
sankciu za porušenie § 7 ods. 1 ZSÚ, v súlade so zásadou lex speciali derogat legi generali môže
porušenie uvedenej povinnosti vyvolať len zákonom osobitne upravený následok a nie všeobecnú
sankciu neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 Občianskeho zákonníka. Preto súd z uvedeného dôvodu

zmluvu o úvere za absolútne neplatnú nepovažoval. Zároveň nezistil ani iný dôvod jej neplatnosti v
zmysle § 37 až 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Preto neprichádza do úvahy premlčanie nároku
žalovaného ako nároku z bezdôvodného obohatenia v dvojročnej subjektívnej premlčacej lehote podľa
§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

71. V súlade s § 54a Občianskeho zákonníka účinného od 05.12.2018, podľa ktorého premlčané právo
zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť, súd aj nad rámec skutkového
vymedzenia premlčania žalovanou skúmal, či nárok žalobcu nie je premlčaný a mal za to, že nárok
premlčaný nie je. V zmysle § 101 Občianskeho zákonníka je premlčacia doba trojročná a začína plynúť
odkedy sa právo mohlo uplatniť prvý raz. Žalobca si nárok z úverovej zmluvy mohol uplatniť pri každej

nezaplatenej splátke (keďže súd ustálil, že úver nebol riadne zosplatnený) najskôr deň nasledujúci po
jej splatnosti. Prvá žalovanou neuhradená splátka (jej časť) sa stala splatnou 15.08.2018 a žalobca si
ju mohol na súde prvýkrát uplatniť 16.08.2018. Žalobca žalobu na súde podal 07.04.2019, teda v rámci
premlčacej doby.

72. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku podľa pomeru
úspech a neúspechu vo veci. Žalobca si v konaní uplatnil nárok vo výške 2.675,79 €. Úspešný bol v
sume 921,44 €, čo predstavuje 34,54 % uplatneného nároku. Neúspešný bol v 65,46 % uplatneného
nároku, čo zároveň predstavuje úspech žalovanej v konaní. Žalovaná tak bola v konaní úspešnejšia v
30,92 % a v tomto rozsahu je žalobca povinný nahradiť jej trovy konania.

Poučenie:P o u č e n i e :

Proti tomuto rozhodnutiu je odvolanie prípustné v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie

sa podáva písomne v dvoch vyhotoveniach na Okresnom súde Revúca (§ 357 v spojení s § 362 ods.
1 a v spojení s § 125 ods. 1 CSP )

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP ) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda,
môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§365 ods. 1
CSP )

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).

Ak nebude povinnosť stanovená týmto rozhodnutím splnená dobrovoľne, možno podať návrh na výkon
exekúcie podľa osobitného zákona (Zák. č. 233/1995 Zb. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
v platnom znení).