Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoP/14/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3719202846
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3719202846.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. vo veci starostlivosti súdu o maloletého K.
Z., narodeného dňa XX.XX.XXXX, maloletého N. Z., narodeného dňa XX.XX.XXXX a maloletú F. Z.,
narodenú dňa XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpených Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny S.
C., deti rodičov: G. O., narodenej dňa XX.XX.XXXX, bytom H. XX, zastúpenej A.. T. R., advokátkou so

sídlom T. XX/XX, S. C. a Z. Z., narodeného dňa XX.XX.XXXX, bytom D. XX, o zvýšenie výživného a
zmenu úpravy styku, na odvolanie matky proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 11.
decembra 2019, č. k. 14P/60/2019-33, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch o zvýšení výživného pre mal. K. a pre mal. N. a vo výroku o
zročnom výživnom za obdobie od 15.10.2019 do 31.12.2019 pre mal. K. a pre mal. N. p o t v r d z u j e .

Vo výroku o styku otca s mal. K., mal. N. a mal. F. rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a v
rozsahu zrušenia vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie svojim rozsudkom zmenil rozsudok Okresného súdu Považská Bystrica č. k.
4P/38/2018-32 zo dňa 03.07.2018 vo výroku o výživnom tak, že otec je povinný platiť výživné na mal. K.
zvýšenézosumy150,-eurmesačnenasumu185,-eurmesačneanamal.N.zvýšenézosumy120,-eur

mesačne na sumu 155,- eur mesačne, a to s účinnosťou od 15.10.2019, ktoré otec bude zasielať vždy
k 25. dňu v mesiaci vopred k rukám matky maloletých (prvý, druhý výrok). Súčasne citovaný rozsudok
zmenil i vo výroku o úprave styku tak, že styk otca s mal. K., mal. N. a mal. F. neupravil (tretí výrok). Návrh
na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti zamietol (štvrtý výrok). Zameškané (zročné) výživné
za obdobie od 15.10.2019 do 31.12.2019 na mal. K. vo výške 89,19,- eur a na mal. N. vo výške 89,19,-
eur otcovi uložil zaplatiť do rúk matky do 90 dní od právoplatnosti rozsudku (piaty výrok). O trovách

konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (šiesty výrok).

2. Z vykonaného dokazovania súd prvej inštancie zistil, že rozsudkom tamojšieho súdu č. k.
4P/38/2018-32 zo dňa 03.07.2018 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, mal. K., mal. N.
a mal. F. boli zverené do osobnej starostlivosti matke a otec sa zaviazal platiť výživné vo výške 150,-
eur, 120,- eur a 100,- eur mesačne, súčasne bol upravený styk otca s mal. deťmi. V čase tejto úpravy

výživného bol príjem otca vo výške 1.040,88,- eur, mal. K. mal ukončený 8. ročník základnej školy a mal.
N. 3. ročník základnej školy. Od doby ostatnej úpravy výživného v júli 2018 (viď spis tunajšieho súdu
sp. zn. 4P/38/2018) sa pomery na strane otca podstatne nezmenili, keď jeho príjem v podstate rovnaký.
Podstatne sa však zmenili pomery na strane mal. K. a mal. N.. Pokiaľ ide o mal. K., táto zmena spočíva
najmä v tom, že po rozvode vznikla potreba zaobstarať mu zubný strojček , ktorý stál okolo 600,- eur,
nastúpil na strednú školu, čím tiež vzrástli jeho výdavky (a to bez ohľadu na to, či by išlo o strednú školu

na N. alebo v S. či S. C.), preto výživné zvýšil o 35,- eur. Pokiaľ ide o mal. N., aj u neho vznikla potreba
zaobstarať mu zubný strojček, ktorý stál 535,- eur, nastúpil na druhý stupeň ZŠ, matka mu muselakúpiť novú športovú výstroj, preto výživné zvýšil o 35,- eur. Výživné 185,- eur, resp. 155,- eur je pritom
adekvátne aj príjmu otca, ktorý zarába 1.045,- eur mesačne, a ktorý má ešte vyživovaciu povinnosť k
tretiemu dieťaťu - mal. F.. Súd prvej inštancie vyčíslil výšku dlhu (nedoplatku) za minulé obdobie pred

rozhodnutím súdu 89,19 eur pre každé dieťa (K. a N.) s tým, že otcovi podľa § 232 ods. 3 CSP povolil
tieto sumy zaplatiť v lehote 90 dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Pokiaľ matka argumentovala tým, že výživné je potrebné zvýšiť z dôvodu, že mal. K. začal chodiť
na strednú školu na N., tento argument vzhľadom na druhú vetu § 62 ods. 2 Zákona o rodine
neobstojí. Povinnosť rodičov platiť výživné je totiž limitovaná tým, aká je ich životná úroveň. V danom

prípade sa životná úroveň rodičov mal. K. odvíja z toho, že pravidelné príjmy jeho matky sú 522,16,- eur
a pravidelný príjem otca je 1.045,- eur, a že rodičia majú tri deti. Pri takýchto bežných príjmoch potom
štúdium na súkromnej strednej škole v zahraničí skutočne predstavuje určitý luxus - a to z dôvodu, že
zápisné je 4.500,- Kč, školné 94,- eur mesačne, cestovné do N. a späť je cca 46,- eur mesačne (20 dní x
2,30 eur), zo školy sa cestuje na výlet do R., čo stojí 200,- eur. Za danej príjmovej situácie rodičov je teda
štúdium maloletého na súkromnej strednej škole možné iba v prípade, ak sa rodičia slobodne rozhodnú,

že znížia svoju životnú úroveň, aby ich dieťa mohlo na takejto škole študovať. Takéto rozhodnutie je
však už otázkou morálnou a nie právnou. Zákon, a teda ani súd totiž nemôže rodiča nútiť, aby financoval
svojmu dieťaťu štúdium na súkromnej škole v zahraničí, ak dieťa môže získať obdobné vzdelanie aj na
štátnych stredných školách v okolí bydliska maloletého bez nutnosti platiť zápisné 4.500,- Kč, školné
94,- eur mesačne a 200,- eur za výlet do R.. Matka videla zmenu pomerov na strane otca aj v tom, že

tento po vyporiadaní BSM v roku 2019 získal výplatok 16.000,- eur, súd prvej inštancie sa nestotožnil
s tým, že ide o podstatnú zmenu pomerov. V dôsledku vyporiadania BSM sa totiž iba zmenila štruktúra
aktív a pasív otca, ktoré mal už v čase rozvodu manželstva (t. j. jeho spoluvlastnícky podiel na byte a
záväzok voči banke sa zmenil na peňažnú hotovosť); otec však žiadny nový majetok nezískal.

4. Matka navrhla, aby súd zmenil rozsudok č. k. 4P/38/2018-32 vo výrokoch o úprave styku otca s
maloletými deťmi , rodičia v priebehu konania požiadali o to, aby súd styk otca s deťmi neupravoval (č.
l. 25), a súd prvej inštancie preto návrhu matky v tejto časti vyhovel.

5. Z obsahu spisu je zrejmé, že obaja rodičia majú záujem o osobnú starostlivosť o dieťa a

že obaja rodičia sú spôsobilí dieťa vychovávať. Z vykonaného dokazovania však vyplýva, že zverenie
maloletého do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov (ďalej iba SOS) nie je v záujme detí.
Nesúlad SOS zo záujmom detí je zrejmý zo samotných vyjadrení maloletých, keď mal. K. uviedol, že si
nevie predstaviť, ako sa všetci pomestia do otcovho bytu, najmä keď tam okrem nich bude ešte aj otcova
priateľka, s ktorou si nemá čo povedať, a keď mal. N. a F. uviedli, že ak im bude chýbať mama, chcú,

aby ich otec hneď k nej zaviezol. Na základe uvedených skutočností súd prvej inštancie dospel k
záveru, že nie sú splnené podmienky na zverenie maloletých do striedavej osobnej starostlivosti a tento
návrh matky zamietol. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, § 78
ods. 1, § 24 ods. 2, 4, § 25 ods. 2, § 232 ods. 3 CSP, o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP.

6. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podala odvolanie matka mal. detí, a to proti
výrokom o zvýšení výživného, zročného výživného a úpravy styku, akceptovala rozhodnutie súdu o
zamietnutí jej návrhu na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, proti tomuto výroku výslovne
odvolanie nepodala. Žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom
rozsahu zmenil tak, že zvýši výživné pre mal. K. na sumu 300,- eur mesačne, pre mal. N. na sumu 220,-

eur mesačne a upraví styk otca s deťmi tak, že otec je povinný stretávať sa s nimi každý párny víkend
v mesiaci od piatku do nedele a každý nepárny týždeň od utorka do štvrtka. Uviedla, že pomery na
strane mal. K. sa zmenili, nakoľko začal navštevovať strednú školu, mal. N. začal navštevovať druhý
stupeňzákladnejškoly.Poukázalanazmenupomerovrodičov,keďonaprevzalanasebazáväzokzBSM
splácať úver vo výške 38.200,- eur a z titulu vyporiadania BSM otcovi vyplatila sumu 16.000,- eur. Obom

deťom bolo potrebné zabezpečiť zdravotnú starostlivosť - zhotovenie čeľustno-ortopedického aparátu,
s čím mala spojené zvýšené náklady. Poukazovala na fyzickú zmenu syna K., ktorý od poslednej úpravy
zmenil veľkosť obuvi zo 41 na 46 a oblečenie z veľkosti S na veľkosť M/L. Ďalej uviedla, že otec sa okrem
bežného výživného nepodieľa na zvýšených nákladoch detí, a preto považovala svoj návrh za dôvodný.
Zdôraznila, že účastníci konania majú i mal. dcéru F., na ktorú otec prispieva výživným vo výške 100,-

eur mesačne. Tvrdila, že otec o deti neprejavuje dostatočný záujem, nie dostatočne rešpektuje ich vôľu a
potreby, po rozhodnutí súdu prvej inštancie si prestal deti brávať do starostlivosti počas víkendov, prestal
mať záujem o styk s nimi s odôvodnením, že platí vyššie výživné. Deti sa musia domáhať, aby si ich
otec zobral do starostlivosti. Domáhala sa preto, aby súd upravil styk otca s deťmi počas pracovnéhotýždňa aj počas víkendov, sviatkov a prázdnin. Náklady súvisiace so vzdelávaním mal. K. vyčíslila na
sumu 257,80,- eur (školné 94,- eur, 88,80,- eur cestovné S. - N. a späť, 25,- eur mobil, 5,- eur denne
na stravu, strava doma 50,- eur). Okrem uvedenej sumy uhrádza i ďalšie prostriedky na mimoškolské

aktivity, zdravotné pomôcky, vreckové a stravu doma. Náklady mal. N. vyčíslila - MHD 16,64,- eur, mobil
5,-eur,hokej- 10,-eur,vreckové15,-eur,strava,desiata,nákuppečivanatréning20,-eurmesačne.
U oboch detí poukázala na zdravotné pomôcky, oblečenie, obuv. Ďalej uviedla, že jej priemerný mesačný
zárobok predstavujú sumu 603,- eur, od novembra do apríla má príjem z dohody o vykonaní práce
vo výške od 126,79,- eur do 327,- eur mesačne. Nie je schopná z uvedených finančných prostriedkov

hradiť všetky náklady súvisiace s bývaním, úverom a potreby detí. Konštatovala, že otec mal. detí je
osobou zdravou, nič mu nebráni, aby si zabezpečil prípadnou dohodou pri bežnom pracovnom pomere
aj iný príjem, aby mohol pokryť náklady detí. Otec má zabezpečené bývanie, má zabezpečené základné
bežné a denné potreby a príjem, ktorý má aj vo zvýšenej miere môže použiť na potreby detí.

7. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu

prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že odvolanie proti rozsudku súdu
prvej inštancie nepodal napriek tomu, že si myslí, že u mal. N. žiaden dôvod na zvýšenie výživného
nebol, jeho náklady sa od predchádzajúceho rozhodnutia nezmenili. Za nepochopiteľné považoval to,
že matka detí podala odvolanie hlavne voči výroku o jeho styku s deťmi, keď sama navrhla, aby styk s
deťmi upravený nebol a on rezignoval a súhlasil, nakoľko od rozvodu manželstva musel doslova bojovať,

aby sa mohol s deťmi v čase, ktorý súd určil, stýkať. S deťmi sa chcel stýkať vždy, nielen vtedy, keď
mu to umožnil súd, ale o tom v minulosti nemohlo byť ani počuť, a teraz matka chce, aby mu bola
uložená povinnosť brávať si deti v určené dni. Vytýkal súdu prvej inštancie, že v celom rozsudku chýba
zmienka o tom, koľko prispieva matka na maloleté deti, vyživovaciu povinnosť majú obaja rodičia. S tým,
že mal. K. chodí na strednú školu do N., nesúhlasil, pretože ide o nadštandard, ktorý si môžu dovoliť

rodičia, ktorí financie majú a nie ako uviedla matka, že ja sa mám uskromniť a mám uprednostniť potreby
detí pred svojimi. Uvedené náklady vytvorila v podstate matka a on ich považuje za neopodstatnené
a neodôvodnené. Pokiaľ matka tvrdí, že prevzala na seba celú hypotéku, ktorú hradí ona a vyplatila
mi finančnú náhradu za vyporiadanie BSM, uviedol, že matka sa stala vlastníčkou bytu, ktorý patril do
BSM a spoločným dlžníkom na hypotéke je jej nový partner, s ktorým žije v spoločnej domácnosti. Za

spornú považoval mzdu uvádzanú matkou vo výške 601,- eur brutto, nakoľko pracuje ako zdravotná
sestra a takáto výška mzdy je protizákonná. A určite by so svojou praxou nepracovala za tak nízku
mzdu. Pokiaľ by matka mala takú nízku mzdu a nevedela by hradiť potreby detí, syn by nechodil na
súkromné gymnázium a deti by nenosili značkové oblečenie, nechodili na výlety a pod. Poukázal na
krátku dobu od poslednej úpravy výživného, čo bolo pred jeden a pol rokom. Uviedol, že jeho príjem

sa od predchádzajúceho rozhodnutia nezmenil a nemá možnosti mať vyšší príjem. Tvrdil, že matka
ho ako otca spochybňuje, čím vytvára priestor, aby deti k nemu mali negatívny postoj, uvádza im, že
nedostatočne prispieva na ich výživu. Zdôraznil, že má deti rovnako rád ako ich matka, pričom ona
robí všetko pre to, aby deti k nemu nechodili a zároveň robí všetko pre to, aby ho ako otca pred nimi
znemožnila. S deťmi sa stretáva a má o ne záujem. Najviac sa stretáva s mal. F., aj počas týždňa, aj

cez víkendy. N. sa intenzívne venuje hokeju, takže takmer každý víkend je niekde na zápase alebo na
turnaji, takže je pochopiteľné, že víkendy s ním až tak netrávi, ale samozrejme vie, že kedykoľvek po
škole môže k nemu prísť a kedykoľvek niečo potrebuje, môže sa na neho obrátiť. K. je už vo veku, keď
sám vie povedať čo chce alebo nechce a už nemá energiu bojovať s matkou detí, či mu deti dá, že jej
vadí, ako s deťmi trávi čas, a že deťom káže, aby im kupoval veci a pod.

8. Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu navrhol rozsudok súdu
prvej inštancie v napadnutej časti ako vecne správny potvrdiť.

9. Ďalšie písomné vyjadrenia k veci podané neboli.

10. Krajský súd preskúmal vec podľa § 65 a § 66 CMP bez nariadenia odvolacieho pojednávania, podľa
§ 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutých výrokoch o
výživnom a zročnom výživnom ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP a vo výroku o úprave
styku otca s maloletými deťmi zrušiť a vec v rozsahu zrušenia vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie a nové rozhodnutie s poukazom na ust. § 389 ods. 1 písm. b), § 391 ods. 1 CSP.11. Rozsudok súdu prvej inštancie nebol účastníkmi spochybnený vo výroku, ktorým súd zamietol návrh
na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti, tento výrok nadobudol právoplatnosť a odvolací
súd sa ho nedotýkal.

12. Odvolanie matky smerovalo výlučne proti výrokom o zvýšení výživného pre mal. K. a mal. N. a s tým
súvisiacim výrok o zročnom výživnom, ako i proti výroku o styku otca s mal. deťmi. Matka v podanom
odvolaní vytýkala súdu prvej inštancie, že nedostatočne prihliadol na zvýšené náklady mal. detí a na
zmenu pomerov rodičov mal. detí a trvala na tom, aby výška výživného bola stanovená pre mal. K.

vo výške 300,- eur mesačne a mal. N. na sumu 220,- eur mesačne z dôvodu zvýšených nákladov na
uspokojovanie ich potrieb. Vytýkala tiež súdu jeho rozhodnutie, ktorým zmenil úpravu styku otca s mal.
deťmi a domáhala sa, aby súd uložil otcovi povinnosť stretávať sa s deťmi každý párny víkend od piatku
do nedele a každý nepárny týždeň od utorka do štvrtka.

13.Plnenievyživovacejpovinnostirodičovkdeťomjeichzákonnápovinnosť,ktorátrvádočasu,kýmdeti

nie sú schopné sa samé živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností,
možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 1,
2 Zákona o rodine). Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v
akej miere sa o dieťa osobne stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov (§ 62 ods. 4
Zákona o rodine).

14. Rozhodnutie o výživnom nie je rozhodnutím nemenným. Priznané výživné možno v zmysle
§ 78 ods. 1 Zákona o rodine zmeniť v prípade, ak sa zmenia pomery. Citované zákonné ustanovenie
vychádza z predpokladu, že výživné sa vždy určuje podľa stavu, ktorý existuje v čase, keď súd rozhoduje
o výživnom. Plynutím času však môže nastať zmena pomerov ako na strane maloletých detí, a to

v dôsledku pribúdajúceho veku, nárastom ich odôvodnených potrieb, nákladov na štúdium, tak aj na
strane rodičov, a to zvýšením alebo znížením ich príjmu, prípadne pribudnutím alebo odbudnutím ich
vyživovacích povinností.

15. Súd prvej inštancie v súlade s citovaným zákonným ustanovením správne postupoval, keď zameral

svoje dokazovanie na to, či na strane oprávnených alebo povinného došlo k takej zmene pomerov,
ktorá je dôvodom na zvýšenie výživného. V danom prípade z obsahu spisu vyplýva, že posledná úprava
výživného zo strany otca pre mal. K. a mal. N. bola vykonaná rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica, č. k. 4P/38/2018-32 zo dňa 03.07.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 11. júla 2018,
matka návrh na zvýšenie výživného podala dňa 15.10.2019. V predchádzajúcom rozhodnutí bola otcovi

uložená povinnosť platiť výživné pre mal. K. vo výške 150,- eur mesačne, pre mal. N. vo výške 120,- eur
mesačne a pre mal. F. vo výške 100,- eur mesačne. Z obsahu uvedeného spisu vyplýva, že priemerný
čistý mesačný zárobok otca predstavoval sumu cca 1.000,- eur, priemerný čistý mesačný zárobok matky
predstavoval sumu cca 600,- eur mesačne. Mal. K. ukončil v tom období 8. ročník základnej školy, N.
3. ročník základnej školy a mal. F. 1. ročník základnej školy, deti nemali zvýšené výdavky. Súd prvej

inštancie správne uzavrel, že významná zmena pomerov nastala na strane mal. K., ktorý navštevuje
strednú školu vo N., jedná sa o školu súkromnú, na ktorú je potrebné platiť školné, zvýšené cestovné
a ostatné náklady, mal. N. nastúpil na 2. stupeň základnej školy, obe deti navštevuje ortodontickú
ambulanciu, potrebujú čeľustno-ortopedický aparát vo výške do 600,- eur.

16. Súd prvej inštancie sa zaoberal aj pomermi toho, kto má výživné platiť, t. j. otca mal. detí, ktorý v čase
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom mal príjem cca 1.000,- eur, v súčasnosti jeho priemerný čistý
mesačný zárobok predstavuje sumu 1.040,88,- eur, matka mala v čase predchádzajúceho rozhodnutia
o výživnom príjem cca 600,- eur , v súčasnosti deklaruje svoj príjem zo zamestnania vo výške 603,-
eur mesačne, na základe dohody o vykonaní práce v mesiacoch od novembra do apríla, má príjem vo

výške 126,79,- eur po 327,- eur mesačne. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval, že k zmene pomerov
na strane rodičov nedošlo, nie je možné jeho rozhodnutiu nič vytknúť a tento záver je správny.

17. V súlade so zisteným skutkovým stavom odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie
dôvodne návrhu matky na zvýšenie výživného pre mal. K. a mal. N. čiastočne vyhovel, keď konštatoval,

že na strane oboch maloletých detí došlo k zmene pomerov, ktorá je dôvodom pre zvýšenie výživného
pre mal. K. o 35,- eur mesačne a pre mal. N. o 35,- eur mesačne. Odvolací súd môže len konštatovať,
že výška výživného vo výške 185,- eur mesačne pre mal. K., ktorý je študentom 1. ročníka strednej
školy a vo výške 155,- eur mesačne pre mal. N., ktorý je žiakom 2. stupňa základnej školy, zodpovedánielen odôvodneným potrebám mal. detí vyčíslených matkou v priebehu konania, ako i v podanom
odvolaní, vrátane prihliadnutia na ich ostatné bežné náklady primerané ich veku, ale aj pomerom na
strane rodičov mal. detí, keď musel zohľadniť nielen pomery mal. detí, ale i príjmy a odôvodnené výdavky

jeho rodičov. Pokiaľ otec zo svojho príjmu 1.040,- eur mesačne zaplatí na výživu mal. detí 440,- eur
mesačne, nie je možné uzavrieť, že jeho vyživovacia povinnosť nie je plnená v dostatočnom rozsahu.
Matka je rovnako povinná zo svojho príjmu prispievať na výživu mal. detí, i keď prevažná časť jej
vyživovacej povinnosti je plnená osobnou starostlivosťou o mal. deti. Pokiaľ matka volí pre deti finančne
nákladné štúdium alebo šport, musí si byť vedomá, že má dostatok finančných prostriedkov, aby tieto

nároky detí mohla uspokojovať, pokiaľ otec s týmito nesúhlasí. Pokiaľ matka zvolila variant štúdia resp.
športu bez súhlasu otca, musí prispievať na realizáciu týchto záujmov vo vyššej miere, pokiaľ to nie
je v možnostiach otca, opak v danom konaní preukázaný nebol. Nie bez významu je i skutočnosť, že
k zmene výšky výživného zo strany otca pre obe maloleté deti došlo v mimoriadne krátkom časovom
odstupe od predchádzajúcej úpravy výživného (14 mesiacov) , pričom je reálny predpoklad , že náklady
na uspokojovanie odôvodnených potrieb všetkých troch detí budú rásť i v budúcnosti. Potrebné bolo

prihliadnuť i na stanovisko kolízneho opatrovníka, ktorý v tomto súdnom konaní zastupuje záujmy
maloletých detí a ktorý navrhoval rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť.

18. Pokiaľ matka poukazovala na skutočnosť, že sama prevzala na seba povinnosť splácať hypotéku
a otcovi vyplatila v rámci vyporiadania BSM sumu 16.000,- eur, táto jej námietka je v tomto súdnom

konaníabsolútnenedôvodná,nakoľkoprevzatímhypotékyavyporiadanímBSMsamatkastalavýlučnou
vlastníčkou bytu, ktorý nadobudli rodičia mal. detí za trvania manželstva, a otec si za uvedenú sumu
musel zabezpečiť náhradné bývanie. Naviac, suma získaná z vyporiadaného BSM nie je majetkovým
prírastkom otca, ale ako správne súd prvej inštancie uzavrel, jedná sa iba o zmenu štruktúry aktív a
pasív otca, ktoré mal už v čase rozvodu manželstva, čiže i v čase predchádzajúceho rozhodnutia.

19. Z týchto dôvodov odvolací súd nezistil žiaden dôvod pre zmenu alebo zrušenie rozhodnutia súdu
prvej inštancie vo výrokoch o výživnom a súvisiacom výroku o zročnom výživnom za obdobie od
15.10.2019 do 31.12.2019, a preto ich ako vecne správne potvrdil.

20. Ďalej sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou matky a jej odvolacím návrhom, aby otcovi bola
uložená povinnosť stýkať sa s mal. deťmi každý párny víkend v mesiaci od piatku do nedele a každý
nepárny týždeň od utorka do štvrtka.

21. Z obsahu spisu vyplýva, že styk otca s mal. deťmi bol rozsudkom Okresného súdu Považská

Bystrica, č. k. 4P/38/2018-32 zo dňa 03. júla 2018 upravený tak, že otec je oprávnený sa s mal. deťmi
stýkať každý párny týždeň od piatku od 17.00 hod. do nedele do 17.00 hod., každý nepárny rok počas
veľkonočných sviatkov, každý párny rok počas jarných prázdnin, každý rok počas vianočných sviatkov
s tým, že boli určené presné hodiny a dni odovzdávania a preberania detí.

22. Matka sa podaným návrhom v tomto súdnom konaní domáhala zmeny úpravy styku otca s mal.
deťmi tak, že styk otca s deťmi sa neupravuje, resp. upravuje spôsobom, akým dôjde k dohode s mal.
deťmi. Svoj návrh odôvodňovala tým, že je potrebné prihliadnuť na zmenu v študijných povinnostiach
mal. detí a tiež tým, že je potrebné, aby mal. deti prejavili pred opatrovníkom svoje predstavy na trávenie
času s otcom včetne miesta styku. Otec s podaným návrhom nesúhlasil, žiadal, aby zostala pôvodná

úprava jeho styku s mal. deťmi. Na pojednávaní dňa 25.11.2019 obaja rodičia zhodne uviedli, že pokiaľ
ide o úpravu styku, žiadajú, aby súd styk otca s maloletými neupravoval. Súd prvej inštancie rozsudok
Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 4P/38/2018-32 zo dňa 03.07.2018 vo výrokoch o úprave styku
otca s mal. deťmi zmenil tak, že styk otca s deťmi neupravuje. Súd prvej inštancie ohľadne styku otca
s maloletými deťmi žiadne dokazovanie nevykonával, nevykonal výsluch účastníkov ohľadne úpravy

styku, ani výsluch mal. detí a nezisťoval stanovisko kolízneho opatrovníka.

23. Odvolací súd zdôrazňuje, že otec mal. detí, ktorému neboli zverené do osobnej starostlivosti,
má v zmysle Zákona o rodine rodičovské povinnosti, ale aj práva. Jedným z rodičovských oprávnení
prostredníctvom ktorých má právo podieľať sa na výchove mal. detí, ktoré mu nie sú zverené do osobnej

starostlivosti, je právo styku otca s mal. deťmi. Rodičia mal. detí, ktorí spolu nežijú, majú právo sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností.24. Odvolací súd konštatuje, že konanie o úpravu styku otca s mal. deťmi je konaním, ktoré môže súd
začať i bez návrhu. Pokiaľ matka v podanom odvolaní navrhuje upraviť styk otca s mal. deťmi, ktorý
pôvodne navrhovala zmeniť tak, že upravený nebude, resp. bude upravený podľa želania detí , následne

žiadala styk vôbec neupravovať a v podanom odvolaní žiada uloženie povinností styku otca s deťmi
s tým, že otec deklaruje, že sa stýka s mal. F., menej s mal. N. a mal. K., pričom deti styk s ním
neodmietajú, má odvolací súd za to, že je potrebné v tomto smere vykonať ďalšie dokazovanie a podľa
výsledkov dokazovania rozhodnúť buď o novej úprave styku otca s mal. deťmi alebo zamietnutí návrhu
na zmenu úpravy styku otca s deťmi . Je potrebné zdôrazniť, že pôvodná úprava styku otca s mal. deťmi

rozsudkom Okresného súdu Považská Bystrica, č. k. 4P/38/2018-32 zo dňa 03. júla
2018 je doposiaľ platná a účinná.

25. V prípade rozhodovania súdu o styku rodiča s dieťaťom je potrebné, aby súd poznal názor
maloletýchdetí,aksúschopnévzhľadomnasvojvekarozumovúvyspelosť(duševnú,intelektuálnu)svoj
samostatný názor súdu poskytnúť. Pri splnení týchto predpokladov, má maloleté dieťa právo samostatne

a slobodne vyjadriť svoj názor vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú, a ak sa v týchto veciach koná,
má právo byť vypočuté. Názoru dieťaťa súd musí venovať náležitú pozornosť zodpovedajúcu jeho veku
a rozumovej vyspelosti (§ 43 ods. 1 Zákona o rodine).

26.Uvedenézákonnéustanoveniepremietačlánok12Dohovoruoprávachdieťaťa.Ajpodľa§38CMPa

súvisiaceho § 116 CMP, súd musí prihliadať na názor dieťaťa, ktoré je účastníkom konania, ak s ohľadom
na vek a rozumovú vyspelosť je schopné samostatne vyjadriť svoj názor. Z citovaných ustanovení tiež
vyplýva,žesúdvnímanielenpovinnosťzistiťnázormaloletýchdetí,aleaksatonepriečiúčelukonania,je
povinný informovať ich o prebiehajúcom konaní, s prihliadnutím na ich rozumovú a vôľovú vyspelosť,
pokiaľ sú schopné pochopiť jeho význam, a objasniť mu dôsledky súdneho konania.

27. Od účinnosti Civilného mimosporového poriadku (od 01.07.2016) je uprednostňovaná nová právna
úprava,zktorejvyplývapriamezisťovanienázorumaloletého,abybolnaplnenýúčelzachovaniaochrany
a presadzovania najlepšieho záujmu dieťaťa, v konfrontácii s jeho autonómiou vôle, a to
bez prítomnosti iných osôb. Proces realizácie priameho zisťovania názoru maloletého dieťaťa je však

potrebné odlíšiť od výsluchu maloletého, preto by mal súd vykonávať procesné úkony voči maloletému
dieťaťuvzmyslezákladnýchzásadCivilnéhomimosporovéhoporiadkuavovzťahukdieťaťuzabezpečiť
zachovanie všetkých garancií na účinný prístup k spravodlivosti, s využitím neformálnosti tak, aby
podkladom rozhodnutia bol skutočný stav veci. Súd musí reflektovať vek a vyspelosť dieťaťa, čo veľmi
úzko súvisí i s informovaním dieťaťa. Pre nepriame zisťovanie názoru dieťaťa prostredníctvom tretej

osoby - zástupcu dieťaťa, orgánu sociálnoprávnej ochrany a sociálnej kurately, prípadne znalcom, je
významné vymedzenie toho, čo má byť predmetom zisťovania.

28. V danom prípade vzhľadom na stanovisko oboch rodičov v priebehu súdneho konania ďalšie
dokazovanienaúpravustykuotcasmal.deťmisúdprvejinštancienevykonával,maloletédetinevypočul,

čo však súdu prvej inštancie vytknúť nemožno, vzhľadom na zhodné vyhlásenia oboch rodičov. Pokiaľ
však matka v podanom odvolaní navrhuje styk otca s deťmi upraviť, odvolaciemu súdu nezostávalo iné,
ako rozhodnutie súdu prvej inštancie o styku otca s mal. deťmi v preskúmavanom rozhodnutí zrušiť a
vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

29. Úlohou súdu prvej inštancie bude nariadiť v danej veci pojednávanie, vyzvať matku, aby presne
špecifikovala svoj návrh na zmenu úpravy styku otca s mal. deťmi, pričom je potrebné zdôrazniť, že toto
nie je možné ponechať výlučne na vôľu maloletých detí. Následne súd prvej inštancie oboch rodičov k
uvedenému návrhu vypočuje, vyjadrí sa kolízny opatrovník, súd priamo alebo nepriamo vypočuje mal.
deti a vykoná i ďalšie dôkazy, ktoré účastníci navrhnú alebo ktoré bude považovať za potrebné na

zistenie skutočného stavu veci. Až následne môže opätovne rozhodnúť o tom, či došlo k takej zmene
pomerov účastníkov, ktorá vyžaduje, aby k zmene úpravy styku otca s maloletými deťmi došlo, akým
spôsobom a v akom rozsahu túto zmenu vykoná alebo pokiaľ k zásadnej zmene pomerov účastníkov
nedošlo, návrh matky na zmenu úpravy styku otca s maloletými deťmi zamietne.

30. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté pomerov hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza (§ 76 CMP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie u súdneho exekútora podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) alebo návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia u miestne
príslušného súdu podľa zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok.

Rozhodnutie o peňažnej povinnosti vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou exekúcie podľa
Exekučného poriadku, a to exekúciou zrážkami zo mzdy a z iných príjmov, prikázaním pohľadávky,
prikázaním pohľadávky z účtu v banke, prikázaním iných peňažných pohľadávok, postihnutím iných
majetkových práv, exekúciou na obchodný podiel, predajom hnuteľných vecí, predajom cenných

papierov, predajom nehnuteľnosti, predajom podniku, príkazom na zadržanie vodičského preukazu.

Rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná
povinnosť vo vzťahu k maloletému možno vykonať cestou súdneho výkonu rozhodnutia podľa zákona č.
161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok, a to odňatím maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia

nemá byť a odovzdaním tomu, komu bol podľa rozhodnutia zverený, alebo tomu, komu rozhodnutie
priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene
premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať.