Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Nitra
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ingrid Doležajová
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6Co/118/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4120211273
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ingrid Doležajová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4120211273.1
Uznesenie
Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ingrid Doležajovej a sudcov JUDr.
Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v právnej veci navrhovateľa: mal. B. W., nar. XX. XX.
XXXX, bytom E., B. XX, za ktorého koná zákonný zástupca U.. S. W., nar. XX. XX. XXXX, bytom E., B.
XX, zastúpený JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom Košice, Kuzmányho 57, proti: Y. K.
(protistrana), o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní navrhovateľa proti uzneseniu Okresného
súdu Nitra zo dňa 02. 11. 2020, č. k. 8C/57/2020-109, takto
r o z h o d o l :
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v zamietajúcej časti p o t v r d z u j e .
V časti týkajúcej sa náhrady trov konania, napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie m e n í tak, že
protistrane nepriznáva náhradu trov konania.
Protistrane náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejinštanciezamietolnávrhnavrhovateľananariadenieneodkladného
opatrenia, navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť Okresnému súdu Nitra súdny poplatok z návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia vo výške 16,50 eura do 10 dní od právoplatnosti uznesenia a
vyslovil, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľ sa návrhom v spojení sa s jeho dodatkom
domáhal, aby súd protistrane neodkladným opatrením zakázal obmedzovať jeho slobodu pohybu a
pobytu v budovách školy a súvisiacich priestranstvách, ako aj mu brániť vo výkone jeho práv na
vzdelanie,separovaťhozkolektívuvtriede,vbudoveškolyavinýchpríslušnýchmiestachvyučovacieho
procesu pod ukladaním podmienok podľa Opatrenia Úradu verejného zdravotníctva SR (ďalej len ÚVZ)
pri ohrození verejného zdravia OLP/8323/2020 zo dňa 14. 10. 2020, protistrane nariadil zdržať sa
odopierania jeho vstupu do budovy školy a súvisiacich priestranstiev, ako aj odopierania mu účasti na
vyučovacom a súvisiacom procese kladením podmienok podľa označeného opatrenia a tiež prikázal
protistrane, aby zabezpečila vykonávanie plnenia jeho školskej dochádzky bez ukladania mu podmienok
podľa tohto opatrenia. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že protistrana neoprávnene, nedôvodne,
protizákonne a protiústavne obmedzuje jeho základné práva a slobody tým, že mu znemožňuje riadnu
účasť na vyučovacom procese, ako aj vstup do priestorov školy, ktoré podmieňuje potrebou nosenia
ochrannej pomôcky - prekrytia horných dýchacích ciest, čím mu spôsobuje neprimerané ťažkosti a
zdravotné komplikácie spočívajúce v sťaženom dýchaní, pričom aj v prípade, že mu bolo umožnené
zdržiavať sa v priestoroch školy a na vyučovaní bez rúška, či inej obdobnej ochrannej pomôcky,
neuniesol negatívny dopad separácie od spolužiakov a učiteľov, keďže bol v triede oddelený odstupom
dvoch metrov od najbližšieho spolužiaka a učiteľa, čo v ňom vyvolalo pocit úzkosti a strachu zo
školy. Tým mu bolo upreté základné právo na vzdelanie zakotvené v čl. 42 ods. 1 Ústavy SR, ako
aj právo konať to, čo nie je zákonom zakázané v zmysle čl. 2 ods. 3 Ústavy SR a porušené jehopráva zaručené čl. 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd a čl. 28 ods. 2 Dohovoru o právach
dieťaťa.ProtiprávnosťkonaniaprotistranynavrhovateľvzhliadolvrozporeoznačenéhoopatreniaÚVZso
zákonom pre jeho nulitnosť, vzhľadom na nedostatok právomoci, príslušnosti a vecnej pôsobnosti Úradu
verejnéhozdravotníctva,jehoprávnejformyanavaduomyluvadresátoviopatrenia,jehonezmyselnosti,
z dôvodov ktorých ide o paakt nevyvolávajúci zamýšľané účinky a de iure neexistujúci.
3.Svojerozhodnutieprávneopreloust.§324ods.1,§325ods.1,2,§328ods.1,2a§329ods.1,2Zák.
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP). Po poskytnutí teoreticko-právneho výkladu
inštitútu neodkladného opatrenia posudzoval, či navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti
odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov v čase jeho rozhodovania. V tejto súvislosti zistil, že
Rozhodnutím ministra školstva, vedy, výskumu a športu č. 2020/17949:1-A1810 zo dňa 23. 10. 2020
došlo s účinnosťou od 26.10.2020 do odvolania k mimoriadnemu prerušeniu školského vyučovania,
mimo iného i v základných školách v piatom až deviatom ročníku s tým, že riaditelia školy zabezpečia
pre žiakov a poslucháčov dištančné vzdelávanie. S ohľadom na toto rozhodnutie, ako i skutočnosť, že
navrhovateľježiakomšiestejtriedyzákladnejškoly,dospelkzáveru,ževčasejehorozhodovanianebolo
možné vyhovieť návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu absencie naplnenia princípu
opodstatnenosti a samotnej vykonateľnosti takéhoto rozhodnutia, keď vyhovenie návrhu by malo za
následok absurdný stav, pretože by bolo absolútne nevykonateľné. Argumentoval, že navrhovateľ podľa
rozhodnutia nemôže navštevovať priestory školy, protistrane nie je umožnené pokračovať v prezenčnom
vzdelávaní, a preto nemôže jej byť neodkladným opatrením nariadené, aby navrhovateľa do svojich
priestorov pustila. Pokiaľ navrhovateľ žiadal, aby protistrane bolo prikázané zabezpečiť riadny výkon
plnenia povinnej školskej dochádzky, v súčasnosti je plnenie školskej dochádzky navrhovateľom plne
realizovateľné a nevyžaduje si tak žiadnu ingerenciu zo strany súdu. Poukázal tiež na to, že s účinnosťou
od 15. 10. 2020 bol zák. č. 286/2020 Z. z. novelizovaný zákonom č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore
a rozvoji verejného zdravia a podľa jeho § 59b ods. 1, ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12
alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak
ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich ministerstvo zdravotníctva, úrad verejného zdravotníctva
alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva všeobecne záväzným právnym predpisom, v nadväznosti
na čo vydal ÚVZ dňa 29.10.2020 s účinnosťou od 30.10.2020 vyhlášku, ktorou sa nariaďujú opatrenia
pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest, čím došlo k odstráneniu
možného protiprávneho stavu, ktorého sa navrhovateľ dovolával. O poplatkovej povinnosti za návrh na
nariadenie neodkladného opatrenia rozhodol podľa § 6 ods. 3 zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch
a poplatku za výpis registra trestov, ktorú určil vo výške 16,50 eura, predstavujúcej 50% zo sadzby
poplatku ustanovenej v sadzobníku, keďže navrhovateľ poplatok nezaplatil súčasne s podaním návrhu.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP tak, že navrhovateľ nemá nárok na náhradu
trov konania, pretože v konaní bol v celom rozsahu neúspešný.
4. Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie v jeho zamietajúcej časti a v časti náhrady
trov konania, domáhajúc sa ním jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na nové konanie
a rozhodnutie. Dôvodil, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby
uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie, na základe
vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia
sa domáha prístupu práva ku vzdelaniu podľa čl. 42 ods. 1 Ústavy a umožnenia mu plnenia povinnej
školskej dochádzky podľa § 19 ods. 1 zák. č. 245/2008 Z. z., ktoré sú mu znemožňované postupom
protistrany v priestoroch školy, a to podmieňovaním prekrytia jeho dýchacích ciest, s poukazom na
OpatreniaÚVZOLP/7852/2020zodňa29.09.2020aOLP/8323/2020zodňa14.10.2020.Obeopatrenia
opierajúce sa o ust. § 48 ods. 4 písm. c/ zák. č. 355/2007 Z. z. označil za nulitné, keď z uvedeného
ustanovenia nevyplýva právna povinnosť prekrytia dýchacích ciest, ani zákaz pohybu na verejnosti
bez prekrytia dýchacích ciest, preto výrok týchto opatrení je svojvoľný a nezákonný. V tejto súvislosti
citoval i ním označené články ústavy a ustanovenia zák. č. 245/2008 Z. z. a poukázal tiež na uznesenie
Ústavného súdu SR zo dňa 18. 05. 2016 sp. zn. I. ÚS 323/2016 a rozsudok NS SR zo dňa 12. 12. 2018
sp. zn. 8Sžr 52/2016. S ohľadom na skutočnosť, že s účinnosťou od 30.10.2020 bola vydaná vyhláška
ÚVZ č. 11, ktorú taktiež označil za nulitnú, požadoval nariadiť neodkladné opatrenie v totožnom rozsahu
s tým, že opatrenie ÚVZ nahradil vyhláškou ÚVZ pri ohrození verejného zdravia č. 11 s účinnosťou
od 30. 10. 2020. Vytkol prvoinštančnému súdu, že v rozpore s čl. 3 ods. 1 CSP nevyložil ust. § 329
ods. 2 CSP a nedovoleným formalizmom sa dovolal inak zákonného princípu. Mal za to, že pokiaľsúd prvej inštancie skutočnosť, že došlo k mimoriadnemu prerušeniu školského vyučovania zhodnotil
ako prekážku vykonateľnosti neodkladného opatrenia, na základe čoho jeho návrh zamietol, tento jeho
názor je absurdným vybavením veci. Otázka mimoriadneho prerušenia školského vyučovania v čase
rozhodovania súdu totiž nemá právnu relevanciu k samotnému rozhodovaniu vo veci, keď jeho právo na
vzdelanie a povinnosť na školskú dochádzku sú v mieste ich zákonného plnenia ohrozené a vyžadujú
ochranu. V tejto súvislosti dodal, že obe strany sa na miesto objektívne vrátia po odpadnutí prekážky,
otázka obnovenia školskej výučby od nich nezávisí a situácia s mimoriadnou dištančnou výučbou v
kombinácii s návštevou školy sa môže striedať napr. v týždenných intervaloch. Za právne podstatné
považoval to, že v čase rozhodovania trvá jeho základné právo na vzdelanie ako aj povinnosť školskej
dochádzky v základnej škole v školskom obvode podľa jeho trvalého pobytu, pričom inak sa ochrany
svojich práv domáhať nemôže a otázka dočasnej výluky zo zákonného miesta poskytovania práva na
vzdelania a plnenia si školskej povinnosti je preto právne irelevantná. Tvrdil, že napadnutým uznesením
ho súd prvej inštancie vylúčil spod súdnej ochrany proti zásahu protistrany do jeho práv pod podmienkou
prekrytia dýchacích ciest, čo zákon nielenže nepozná, ale ústava a medzinárodné dohovory zakazujú.
Ďalej poskytol úvahy súvisiace s najzákladnejšou životnou potrebou a biologickou funkciou človeka
dýchať a dopadom na fyzické a psychické zdravie osoby v prípade, že na dýchacích cestách je bariéra.
Sumarizoval,žejezrejmé,žez§48ods.4písm.c/ar/zák.č.355/2007Z.z.nevyplývaprávnapovinnosť
prekrytia dýchacích ciest, alebo zákaz pohybu bez prekrytia dýchacích ciest, že teda neexistuje právna
povinnosť na prekrytie dýchacích ciest, že právny akt ukladajúci takúto povinnosť je nulitný, čo znamená,
že nebol nikdy de iure vydaný, že voči nemu ide o nedovolené vynucovanie neexistujúcej podmienky,
bez splnenia ktorej je mu odopierané právo na vzdelanie a plnenie školskej dochádzky, a že súd
je povinný voči takémuto konaniu zakročiť a poskytnúť ohrozenému subjektu ochranu. Uzavrel, že
protistranou vyžadované prekrývanie dýchacích ciest bez opory v zákone spôsobuje mu diskomfort
nedostatočného dýchania, obmedzovania prísunu kyslíka, výpadky pozornosti a ostražitosti, malátnosti,
závraty, trýznivé pocity a pocity úzkosti, čo mu vyvoláva telesné a duševné utrpenie, z ktorého dôvodu
žiada o zabezpečenie jeho ústavných práv bez kladenia mu nezákonných a neľudských podmienok a
umožnenie mu plnenia povinnej školskej dochádzky.
5. Protistrana sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadrila.
6.KrajskýsúdvNitreakosúdodvolací(§34CSP)viazanýrozsahomadôvodmiodvolania(§379a§380
CSP) po zistení, že odvolanie podala v stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP) strana, v neprospech ktorej
bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) a dospel k záveru, že jeho odvolanie nie je dôvodné.
7. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
8. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
9. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.
10. Vychádzajúc z vyššie citovaných zákonných ustanovení je zrejmé, ako to uviedol už i súd
prvej inštancie, že neodkladné opatrenie môže súd nariadiť v dvoch prípadoch a to, ak je potrebné
bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie, pričom tak môže učiť pred začatím
konania, počas konania a tiež po jeho skončení. Neodkladné opatrenie umožňuje rýchlo a pružne
riešiť situáciu, keď je potrebný urýchlený zásah súdu, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršeniu postavenia
oprávnenej strany sporu. Vzhľadom na charakter neodkladných opatrení pri ich nariadení nemusí súd
dodržať formálny postup určený na dokazovanie a zisťovať všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie
vo veci samej. To však neznamená, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie bez osvedčenia
aspoň základných skutočností, ktoré by umožnili prijať záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému
sa má poskytnúť ochrana a bez osvedčenia potreby neodkladne upraviť pomery. Pred nariadením
neodkladného opatrenia je postačujúce, pokiaľ sú okolnosti, z ktorých sa vyvodzuje opodstatnenosť
návrhu na toto dočasné opatrenie, aspoň osvedčené. Miera osvedčenia sa riadi danou situáciou, najmä
naliehavosťou jej riešenia. Naviac pojem potreba bezodkladne upraviť pomery medzi stranami sporu je
treba vykladať tak, že bez tejto úpravy vzťahov súdom by strane sporu hrozila ťažko napraviteľná ujma.11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d/ CSP neodkladným opatrením možno strane uložiť, aby niečo vykonala,
niečoho sa zdržala, alebo niečo znášala.
12. V preskúmavanej veci navrhovateľ návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia v spojení s
jeho dodatkom požadoval, aby súd protistrane zakázal obmedzovať slobodu jeho pobytu a pohybu v
budovách školy na I. a v súvisiacich priestranstvách, brániť mu vo výkone jeho práva na vzdelanie,
separovať ho z kolektívu v triede a v budove školy a iných príslušných miestach vyučovacieho procesu,
nariadil protistrane zdržať sa odopierania mu vstupu do budovy školy a súvisiacich priestranstiev a účasti
na vyučovacom a súvisiacom procese a prikázal protistrane, aby zabezpečila vykonávanie plnenia jeho
školskej dochádzky a to všetko bez ukladania mu podmienok podľa Opatrenia ÚVZ SR pri ohrození
verejného zdravia č. OLP/8323/2020 zo dňa 14. 10. 2020 (ďalej len Opatrenie ÚVZ). Dôvodnosť svojho
návrhu vyvodil z postupu protistrany, ktorá mu v dôsledku odmietania prekrytia si dýchacích ciest podľa
Opatrenia ÚVZ mu bráni prístupu ku vzdelaniu a vylúčila ho z riadneho vzdelávacieho procesu v rozpore
s Ústavou SR, pričom prekrývanie dýchacích ciest v škole mu spôsobuje fyzické a psychické útrapy.
Za účelom ochrany svojich základných práv a slobôd považoval navrhovanú neodkladnú úpravu za
potrebnú a v tejto súvislosti žiadal ako predbežnú otázku posúdiť zákonnosť predmetného Opatrenia
ÚVZ.
13. Z hľadiska skutkového stavu účastníci konania neučinili sporným, že navrhovateľ je žiakom X. triedy
Y. školy v E., na I. Q.orému dňa 07. 10. 2020 bol zo strany školy odopretý vstup do jej priestorov bez
prekrytia dýchacích ciest a to na základe Opatrenia ÚVZ SR č. OLP/7852/2020. Následne situácia bola
riešená v prítomnosti polície a navrhovateľovi bolo umožnené zúčastniť sa vyučovacieho procesu bez
prekrytia dýchacích ciest. Rovnako tak, že v súvislosti s aktuálne prebiehajúcou pandémiou infekčného
ochorenia COVID-19 ÚVZ SR ako orgán verejného zdravotníctva dňa 29. 09. 2020 vydal Opatrenie č.
OLP/7852/2020, ktorým zakázal s účinnosťou od 01. 10. 2020 od 06.00 hod. do odvolania pohybovať
sa na verejnosti v exteriéroch, v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy
bez prekrytia horných dýchacích ciest (nos, ústa) ako je napr. rúško, šál, šatka s výnimkami v ňom
špecifikovanými. Toto opatrenie bolo zrušené Opatrením UVZ č. OLP/8323/2020 zo dňa 14. 10. 2020,
ktorým opätovne v takmer totožnom znení od 15. 10. 2020 bol zakázaný všetkým osobám pohyb na
verejnosti bez prekrytia horných dýchacích ciest rúškom, respirátorom bez výdychového ventilu, šálom,
či šatkou, okrem uvedených výnimiek. Výnimka, okrem iných, sa vzťahovala na žiakov so stredným a
ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím a v prípade prvého opatrenia i na žiakov prvého stupňa
základnej školy v interiéri školy v rámci výchovnovzdelávacieho procesu, ktoré však sa na navrhovateľa
nevzťahovali. Dňom 30. 10. 2020 nadobudla účinnosť vyhl. ÚVZ SR č. 11/2020 Z. z. vydaná podľa § 59b
zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zák. č. 355/2007 Z. z.), ktorou z dôvodu pandémie
ochorenia COVID-19 bolo podľa § 5 ods. 4 písm. k/ a § 48 ods. 4 písm. r/ zák. č. 355/2007 Z. z. nariadené
pri ohrození verejného zdravia opatrenie, v zmysle ktorého sa všetkým osobám nariaďuje za účelom
riadneho prekrytia horných dýchacích ciest (nos a ústa) používať preventívne ochranné pomôcky,
ktorými sú rúško, respirátor bez výdychového ventilu, šál, alebo šatku a to na verejnosti v exteriéroch,
v priestoroch interiérov budov alebo v prostriedkoch verejnej dopravy (ods. 1 vyhlášky) s tým, že táto
povinnosť sa nevzťahuje na osoby taxatívne uvedené v § 2 písm. a/ - j/ vyhlášky. Medzi tieto osoby
medzi iným patria deti do 6 rokov veku (písm. a/), osoby so závažnými poruchami autistického spektra
(písm. c/) a osoby so stredným a ťažkým mentálnym alebo sluchovým postihnutím (písm. d/). Okrem
toho, Rozhodnutím Ministra školstva, vedy, výskumu a športu zo dňa 23. 10. 2020 č. 2020/17949:1-
A1810 podľa § 150 ods. 8 zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len školský zákon) bolo s účinnosťou od 26. 10. 2020
do odvolania mimoriadne prerušené školské vyučovanie v základných školách pre žiakov v piatom až
deviatom ročníku (bod 2. písm. a/ rozhodnutia).
14. Odvolací súd posudzujúc danú vec vo svetle zhora uvedenej právnej úpravy, ako i popísaného
skutkového stavu v čase vydania preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý je rozhodujúci
i pre odvolací súd, dospel k záveru, že v konaní nebolo preukázané splnenie všetkých procesných
a materiálnych podmienok pre nariadenie navrhovateľom požadovaného neodkladného opatrenia.
Navrhovateľ totiž neosvedčil naliehavosť potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi účastníkmi
konania.Odvolacísúdvtejtosúvislostiopätovnezdôrazňuje,žezákonnáúpravapostupuprinariaďovaní
neodkladných opatrení vyžaduje, aby navrhovateľ súdu osvedčil jednak samotný nárok ako i potrebubezodkladnej úpravy pomerov, pričom obe tieto podmienky musia byť splnené kumulatívne. V tomto
smere je významné, že povinnosť tvrdenia a dôkazná povinnosť neodpadajú ani v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, i keď môže byť niekedy pre účastníkov tohto konania obzvlášť obtiažna.
Treba však s týmito povinnosťami počítať v každom sporovom konaní, i keď v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia smerujú k osvedčeniu tých procesných a hmotnoprávnych skutočností, ktorých
pravdepodobnosť môže vyústiť do záveru o legálnosti (potrebe naliehavosti, potrebe primeranosti)
nariadenia neodkladného opatrenia. O takýto prípad však v danej veci nejde, keď navrhovateľ
neosvedčil, že ide o situáciu, ktorú je potrebné riešiť okamžitým zásahom súdu v podobe nariadenia ním
navrhovaného neodkladného opatrenia.
15. V tejto súvislosti odvolací súd nespochybňuje, že rešpektovanie základných práv a slobôd je jedným
zo základných princípov právneho štátu, čo deklaruje i čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej
len ústava), pričom ich dodržiavanie a mechanizmy na zabezpečenie ich dodržiavania, či na prevenciu
ich porušovania sa prelínajú celým právnym poriadkom Slovenskej republiky. Rovnako tak je Slovenská
republika viazaná i ďalšími medzinárodnými zmluvami napr. Všeobecnou deklaráciou ľudských práv,
Dohovorom o právach dieťaťa (zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 104/1991 Zb.), Dohovoru o ochrane
základných ľudských práv a základných slobôd (zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 209/1992 Zb.).
Bezplatné vzdelanie v základných školách vyplýva z čl. 26 ods. 1 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a
následne z čl. 42 ústavy. Právo na vzdelanie sa priznáva každému a zahŕňa právo na prístup k vzdelaniu
a tiež právo na zabezpečenie zodpovedajúcej úrovne vzdelania. Rovnoprávny prístup ku vzdelaniu
má zabezpečiť, že každý uchádzač o vzdelanie musí byť vo veci posudzovania splnenia podmienok
posudzovaný tak ako ostatní uchádzači, a to bez ohľadu na jeho rasu, pohlavie, vek a pod., čo vychádza
z čl. 12 ústavy, ktorý zaručuje generálnu ochranu pred diskrimináciou. V tomto kontexte boli tieto záväzky
Slovenskej republiky zakomponované i do zák. č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)
v platnom znení, pričom významným ustanovením je jeho § 144, ktorý vymedzuje práva a povinnosti
dieťaťa, žiaka a jeho zákonného zástupcu alebo zástupcu zariadenia. Práva žiaka sú vymedzené v ust.
§ 144 ods. 1 - 3 školského zákona, ku ktorým sa radia i právo na rovnoprávny prístup ku vzdelaniu,
bezplatné vzdelanie v základných školách, a tiež právo na výchovu a vzdelávanie v bezpečnom a
hygienicky vyhovujúcom prostredí. Naproti tomu povinnosti žiaka upravuje ods. 3 tohto ustanovenia a
k nim zaraďuje i jeho povinnosť neobmedzovať svojim konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich
sa výchovy i vzdelávania (písm. a/) konať tak, aby neohrozoval svoje zdravie a bezpečnosť ďalších
osôb zúčastňujúcich sa na výchove a vzdelávaní (písm. f/) a rešpektovať pokyny zamestnancov školy,
ktoré sú v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, vnútornými predpismi školy a dobrými
mravmi (písm. h/). Povinnosť neobmedzovať svojim konaním práva ostatných osôb zúčastňujúcich sa
výchovy a vzdelávania je vlastne vyjadrením pravidla „moje práva končia tam, kde začínajú práva iných“,
na čo nadväzuje i povinnosť neohrozovať svoje zdravie a zdravie ostatných osôb, ktoré majú právo na
vzdelávanie v bezpečnom a hygienicky vyhovujúcom prostredí, pričom požiadavky na takéto prostredie
vyplývajú z ďalších právnych predpisov (napr. zák. č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji
verejného zdravia, zák. č. 124/2006 Z. z. o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci).
16. V prejednávanej veci protistranou doposiaľ nedošlo k porušeniu základného práva navrhovateľa na
rovnoprávny prístup ku vzdelaniu, pričom navrhovateľ sa neodkladným opatrením v podstate domáha,
aby mu v budúcnosti nebol zamedzený vstup do školy a účasť na vyučovacom procese, pretože odmieta
sa podrobiť prekrytiu horných dýchacích ciest podľa nariadenia ÚVZ SR z dôvodu pandémie ochorenia
COVID-19, obsiahnutom v jeho vyššie uvedených opatreniach a v súčasne platnej vyhláške, pre ich
nulitnosť. Pokiaľ navrhovateľ požadoval, aby v konaní súd ako predbežnú posúdil otázku zákonnosti
týchto opatrení, odvolací súd poukazuje na to, že navrhovateľom označené opatrenia ÚVZ stratili svoju
platnosť a účinnosť už v čase rozhodovania súdu prvej inštancie, keď s účinnosťou od 30. 10. 2020 boli
nariadené opatrenia pri ohrození verejného zdravia k povinnosti prekrytia horných dýchacích ciest vyhl.
ÚVZ SR č. 11/2020. Napriek tomu, v tomto konaní nebolo ani možné ako predbežnú otázku posudzovať
zákonnosť týchto opatrení, keď podľa § 6 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len
SSP) zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy preskúmavajú v správnom súdnictve správne súdy a poskytujú tiež ochranu
pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom
(§ 6 ods. 1 SPP). Ústavný súd SR v uznesení zo dňa 20. 10. 2020 č. k. III. ÚS 397/2020-9 už prijal záver,
že osoba dotknutá opatrením úradu verejného zdravotníctva vydaným na predchádzanie chorobám a pri
ohrození verejného zdravia je oprávnená napadnúť toto opatrenie všeobecnou správnou žalobou, ktorá
zakladá právomoc príslušného správneho súdu v konaní podľa Správneho súdneho poriadku rozhodnúťo ochrane základných práv dotknutej osoby. Rovnako tak ani vyhlášku ÚVZ SR, ktorá nepodlieha
prieskumu všeobecných súdov.
17. Reagujúc na ďalšie odvolacie dôvody odvolací súd dodáva, že nemožno opomenúť, že právo
navrhovateľa na prístup ku vzdelaniu je naďalej zabezpečené, a to za rovnakých podmienok ako
u všetkých žiakov v celej Slovenskej republike v období pandemickej situácie. Odvolací súd tak
nenachádza dôvod, pre ktorý by práve u navrhovateľa malo dôjsť k porušeniu jeho práva na vzdelanie,
keď za tento nemožno považovať len samotnú skutočnosť, že navrhovateľ sa odmieta podrobiť
prekrývaniu horných dýchacích ciest v priestoroch školy, ktorej je žiakom. Je nevyhnutné si uvedomiť,
že nebezpečné prenosné ochorenie COVID-19 ohrozuje zdravie obyvateľstva, pri ktorom ide o život a
zdravie ohrozujúci stav, ktorý je schopný zanechať vážne a trvalé následky na jednotlivcoch či skupinách
ľudí a nekontrolovateľne sa šíriť v populácii. Ústava SR garantuje nielen právo na vzdelanie, ale
taktiež právo na život a na ochranu zdravia, ktoré v zmysle judikatúry ústavného súdu sa považujú
za vstupnú bránu a pilier celého systému ochrany základných práv a slobôd. Znamená to, že pokiaľ
právu na vzdelanie konkuruje právo na život a ochranu zdravia, nemožno povýšiť právo navrhovateľa
ako jednotlivca nad právo ostatných žiakov a zamestnancov školy byť chránení pred šírením nákazlivej
choroby, čo je v súlade s čl. 40 ústavy, ako i ustanoveniami Školského zákona, citovanými v bode 15.
Naviac tvrdenie navrhovateľa o jeho psychických a fyzických útrapách spojených s prekrývaním horných
dýchacích ciest zostali len v rovine všeobecných úvah, keď v konaní neposkytol žiaden dôkaz o tom, že
by v súvislosti s tým došlo k zhoršeniu jeho zdravotného stavu.
18. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie v zamietajúcej časti ako vecne
správne podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.
19. V časti týkajúcej sa náhrady trov konania rozhodnutie súdu prvej inštancie odvolací súd podľa §
388 CSP zmenil, keďže neboli splnené podmienky na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie. Pokiaľ
prvoinštančnýsúdvyslovil,ženavrhovateľnemánároknanáhradutrovkonania,tentovýroknielenžejev
rozporesjehoodôvodnením,aleiprávnouúpravounáhradytrovkonania,založenounazásadeúspechu
v konaní, premietnutou v § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. Znamená to, že strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu
trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním petitu návrhu vo výroku rozhodnutia,
ktorým sa vo veci rozhodlo. V danom prípade bol návrh navrhovateľa zamietnutý, čoho dôsledkom je
jeho neúspech v konaní oproti plnému úspechu protistrany, ktorej tak vznikol nárok na náhradu všetkých
účelne vynaložených trov konania. Možnosť priznania náhrady trov konania protistrane však vylučovala
skutočnosť, že jej v konaní žiadne trovy preukázateľne nevznikli, preto odvolací súd zmenil uznesenie
súdu prvej inštancie tak, že protistrane nepriznal náhradu trov prvoinštančného konania.
20.Onáhradetrovodvolaciehokonaniaodvolacísúdrozhodoltak,ževodvolacomkonaníplneúspešnej
protistrane náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, i keď s ohľadom na výsledok odvolacieho
konania principiálne by rovnako tak bolo na mieste priznanie náhrady trov odvolacieho konania
protistrane podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Keďže protistrane ani v odvolacom konaní
žiadne trovy nevznikli bola tak vylúčená možnosť priznania jej náhrady trov odvolacieho konania.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP); dovolanie
je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§
427 ods. 2 CSP).V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP); povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba, jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.