Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 16. september 2011

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18C/111/2008

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5108211998
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2011:5108211998.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci

navrhovateľky: Y. N., C.. XX.XX.XXXX, S. S., S. XX/X, právne zast. JUDr. Ladislav Potocký, advokát,
Mydlárska 19, Žilina, proti odporcovi: M. I., C.. XX.XX.XXXX, S. S., Q. XXX/X, právne zast. Advokátska
kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., D.Dlabača 35, Žilina, o vydanie časti pozemku odporcom,

r o z h o d o l :

Súd žalobný návrh zamieta.

Navrhovateľka je povinná nahradiť trovy konania odporcovi vo výške 303,84 Eur na účet právneho
zástupcu odporcu Advokátska kancelária Hagara-Hagarová, s.r.o., D.Dlabača 35, Žilina, a to v lehote

do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Navrhovateľka je povinná nahradiť trovy štátu Slovenskej republike vo výške 153,01 Eur na účet
Okresného súdu Žilina, a to v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 14.04.2008, doručeným Okresnému súdu v Žiline
dňa 16.05.2008, zmeneného podaním zo dňa 08.04.2011, domáhala vydania časti nehnuteľností z
parc.č. XX/X o celkovej výmere XXX m2 zapísanej na LV č. XXXX, ktorá je označená ako KN parcela č.
XX/X o výmere XX m2, k.ú. S., ktorej hranica je vedená bodmi X, X, XX, XX, XX, XX, XX, XX, ktorá je

graficky vyznačená v znaleckom posudku zo dňa 25.06.2007, č. X/XXXX, ktorý vypracoval Y.. W. B., a
ktorý je súčasťou tohto rozsudku. Svoj návrh odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou KN parc.č. XX/
X o výmere XXX m2 zastavané plochy a nádvoria a KN parc.č. XX/X o výmere XXX m2 záhrady, k.ú. S. a
zároveň aj rodinného domu súp.č. XXX postaveného na parc.č. XX/X. Odporca je vlastníkom KN parc.č.
XX a rodinného domu súp.č. XXX postavenom na parc.č. XX. Tieto pozemky sa nachádzajú vedľa seba,
spolu hraničia. Odporca však bez súhlasu navrhovateľky začal stavať na jej pozemku novostavbu, a to
na jej časti, čím okrem toho poškodzuje aj jej rodinný dom, pretože obnažil jej základy. Odporca z parc.č.

XX/X zaberá časť v šírke 1 m pozdĺž celej dĺžky parc.č. XX/X.
Spolu s návrhom na začatie konania navrhovateľka pripojila do obsahu spisového materiálu
plnomocenstvo; výpis z listu vlastníctva č. XXXX a znalecký posudok č. X/XXXX.

Následne súd nariadil pojednávania na deň 06.02.2010, 18.06.2010, 17.12.2010, 13.04.2011,
16.09.2011, na ktoré predvolával všetkých účastníkov konania a ich zástupcov. Všetci boli predvolaní
riadne a včas.

Súd v zmysle § 122 a nasl. O.s.p. vykonal dokazovanie, a to výsluchom navrhovateľky, odporcu,
svedkov: W. N., N. S., M. N., Y.. W..B., W. U., W. X., W. I., W. B., H. Y.. I., vyjadrením sa právneho
zástupcu navrhovateľky a odporcu, W..I., ako aj prečítaním listinných dôkazov, ktoré tvoria obsahspisového materiálu, a to predovšetkým výpis z LV č. XXXX; protokol o vytýčení hranice pozemku
a vytyčovací náčrt zo dňa 13.03.2008; znalecký posudok č. X/XXXX; overená fotokópia prehlásenia
zo dňa 19.08.1987; výpis z LV č. XXX; dohoda o zriadení práva osobného užívania pozemku; návrh

na registráciu pozemku; žiadosť o pridelenie pozemku do osobného užívania; kópia z pozemkovej
mapy; písomné vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 26.02.2009; vyjadrenie W. I. zo dňa
29.06.2009; písomné vyjadrenie W. I. zo dňa 06.10.2009; prehlásenie zo dňa 19.08.1987; osvedčenie o
nadobudnutí vlastníctva k štátu zo dňa 22.09.1987; znalecký posudok č. XX/XXXX; písomné vyjadrenie
právneho zástupcu odporcu zo dňa 04.06.2010; dohoda o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva

manželov spolu s rozhodnutím Okresného súdu Žilina zo dňa 17.03.2010, č.k. 4C/236/2009; list
vlastníctva č. XXXX; kópia z katastrálnej mapy zo dňa 13.10.2010; výpis o zmene; návrh na registráciu
pozemku; kópia mapy; vyjadrenie Správy katastra Žilina z 18.02.2011 s prílohami, a to kópia z výpisu
zbierky listín, kópia z katastrálnej mapy a výpis z LV č. XXX X. XXXX; podanie právneho zástupcu
navrhovateľa zo dňa 04.04.2011; fotodokumentácia z ohliadky na mieste samom; písomné vyjadrenie
právneho zástupcu navrhovateľa zo dňa 06.07.2011; fotografie; platobný rozkaz z knihy A z roku 1992;

kúpno-predajná zmluva zo dňa 17.07.1919.

Na základe vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav:

Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX, k.ú. S.Á. vyplýva, že navrhovateľka je výlučnou vlastníčkou parc.č.

XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a domu súp.č. XXX postaveného na parcele č.
XX/X. (l.č. 13 obsahu spisu)

Súd mal zistené, že ku dňu podania návrhu bol odporca v rade 1/ spolu s vtedajšou manželkou pôvodne
označenou ako odporcom v rade 2/ bezpodielovými spoluvlastníkmi parc.č. XX a domu postaveného na

tomto pozemku, zapísané na LV č. XXXX a následne sa stal výlučným vlastníkom týchto nehnuteľností
odporca v rade 1/ na základe dohody o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa
05.10.2010 po rozvode ich manželstva, pričom v dôsledku zmien došlo k rozdeleniu týchto parciel tak,
že rozostavaný rodinný dom je postavený na parc.č. XX/X o výmere XX m2 a rodinný dom súp.č. XXX
je postavený na parc.č. XX/X o výmere XXX m2. (l.č. 147 obsahu spisu) V dôsledku toho navrhovateľka

zobrala návrh voči odporcovi v rade 2/ späť a súd na základe dispozitívneho úkonu navrhovateľky
konanie zastavil konanie voči odporcovi v rade 2/ uznesením zo dňa 28.01.2011. (l.č. 161 obsahu spisu)

Z Dohody o zriadení práva osobného užívania pozemku zo dňa 06.11.1987 je nepochybné, že W. U. a
jeho manželke bolo zriadené právo osobného užívania pozemku č. XX K., k.ú. S. vo výmere XXX m2

na dodatočné usporiadanie pod rodinným domom. (l.č. 40 obsahu spisu) Táto dohoda bola registrovaná
na Štátnom notárstve v Žiline dňa 08.11.1987 pod č. U. Y. XXXX/XX.

Podľa navrhovateľky z tejto dohody vyplýva, že išlo o dodatočné usporiadanie pod rodinným domom,
čo znamená, že rodinný dom bol už postavený, a teda je zrejmé, že odporca zasiahol do jej pozemku

parc.č. XX/X.

Súd s týmto názorom nesúhlasí, nakoľko z uvedeného nevyplýva, ani nepreukazuje, že by odporca
zasahoval do pozemku navrhovateľky.

Je nepochybné, že vlastníkmi parc. EN č. XX boli vlastníkmi starí rodičia odporcu W. U. s manželkou
a z tejto parcely sa vytvorila parc. KN č. XX.

Odporca tvrdil, že túto nehnuteľnosť užívali jeho predkovia od roku 1958, kedy dostali stavebné
povolenie a od roku 1987 je to aj písomne vysporiadané.

Parc.č. XX je teda predchodcom parc. EN č. XX a jej hranica podľa vytýčenia geodetom je v súlade s
vyporiadaním z roku 1987 s pozemkovou mapou zo dňa 24.01.1989.

Navrhovateľka celý svoj návrh odôvodňovala s poukazom na predložený znalecký posudok č. X/XXXX
vypracovaný Y.. W. B..

Odporca namietal tento znalecký posudok a nesúhlasil s jeho záverom, pričom poukázal, že znalec v
tomto znaleckom posudku napriek jeho záverom uznáva a potvrdzuje skutočnosť, že hranica pozemkov
nebola posunutá a platí vytýčenie hraníc autorizovaným geodetom Y.. R..O. a potvrdzuje, že nebolaposunutá hranica od roku 1987, kedy bol tento pozemok - parc. EN č. XX vydaný na základe vydržania,
zároveň potvrdzuje vlastníctvo podľa identifikácie - parc. EN č. XX tvorená z parc.č. XX, XX, XX, XX, XX.

Súdu bolo predložené prehlásenie zo dňa 19.08.1987, z ktorého vyplýva, že W..N., B..Š., I..N. X. M..U.
prehlásili užívanie pozemkov č. XX, XX W. U. a jeho manželky dobromyseľne od roku 1958 a tieto
pozemky užívajú na základe výmeny medzi susedmi.
Navrhovateľka namietala toto prehlásenie, keďže v ňom nie sú uvedené ani parcely, ani pozemky, ktoré
boli vymenené.

Súd však poukazuje na to, že bez ohľadu na uvedenú námietku navrhovateľky týmto prehlásením bolo
nepochybne prehlásené, že uvedené parcely (č.XX XX) užíval W..U. s manželkou (starí rodičia odporcu)
od roku 1958.

Súd mal zistené, že domy postavené na vyššie uvedených pozemkoch mali spoločný dvor. (l.č. 149
obsahu spisu)

Znalec Y.. I. v konaní na pojednávaní dňa 17.12.2010 uviedol, že dvor je spoločný k parcelám
samostatným, a to XX, XX ,XX, XX, XX D., ako je to zakreslené na mape. A čo sa týka domov XX X. XX,
tieto domy sú rozdelené čiarou tak, ako to vidno na mape s tým, že tá časť, ktorá je na parcele č. XX,
tá časť domov patrí k domu XX a podľa všetkého je to zadná časť domov a XX X. XX sú domy, ktoré

majú spoločný dvor tak, ako je zakreslené. Teda domy XX, XX, XX, XX X. XX sú na spoločnom dvore,
ale len predná časť domu XX X. XX, teda tam, kde sú napísané čísla tých domov, patrí k spoločnému
dvoru a zadná časť dvorov už je na parcele XX.
Hranicu, ktorou sa zaoberal, vytýčil aj v teréne, pričom podľa jeho zistenia tak, ako je uvedené v
znaleckom posudku, oplotenie ide z bodu A do rohu domu a vzadu do bodu D tohto oplotenia, ale podľa

jeho zistenia hranica má ísť z bodu A do bodu B. Teda oplotenie nie je na hranici tak, ako ide hranica
podľa mapových podkladov.
Zároveň uviedol, že hranicu zakreslil podľa existujúcich máp a riešil hranicu, nie vlastníctvo.

Právna zástupkyňa odporcu správne poukázala na to, že vložka č. XX patrila N. a parc. EN č. XX je

zapísaná vo vložke XX, ktorá patrila U.U..

Medzi účastníkmi bola sporná hranica medzi parc.č. XX/X a parc.č. XX.

Predmetom konania však nie je žiadne určenie, žaloba nie je určovacia, ale žaloba na vydanie časti

pozemku z dôvodu, že odporca svojou novostavbou zaberá časť pozemku navrhovateľky, pričom
navrhovateľka žiadala vydať časť pozemku špecifikovanom v znaleckom posudku č. X/XXXX.
Podľa znaleckého posudku č. X/XXXX hranica je posunutá v prospech odporcu na úkor navrhovateľky.

Súd nariadil znalecké dokazovanie, výsledkom ktorého bol znalecký posudok č. XX/XXXX vypracovaný

Y.. M. I.M., znalcom z odboru geodézie a kartografie. (l.č. 92-97 obsahu spisu)
Podľa záveru tohto znaleckého posudku odporca realizáciou stavby nezasahuje do pozemku
navrhovateľky, novostavba je minimálne 2 m od spornej hranice.
Znalec zároveň určil hranicu medzi parcelami KN-C č. XX/X X. Č..XX a zakreslil ju do mapy, pričom
uviedol, že znalecký posudok č. X/XXXX má chybné závery. Znalec jednoznačne uviedol, že od vzniku

súčasnej mapy hranica prebieha bodmi tak, ako sa v súčasnosti aj nachádza, a teda od roku 1940 do
dnešného dňa nedošlo k žiadnej právnej zmene, ktorá by bola podkladom pre zmenu mapových údajov.
Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX teda vyplýva, že odporca nezaberá pozemok navrhovateľky tak,
ako tvrdí.

Navrhovateľka znalecký posudok č. XX/XXXX namietala a spochybňovala a trvala na znaleckom
posudku č. X/XXXX s tým, že Ing. I. sa nezaoberal právnym stavom.

Právna zástupkyňa odporcu správne poukázala na to, že to, že znalec v žiadnom prípade sa nemôže
venovať otázkam právneho vzťahu účastníkov konania tak, ako to urobil práve Ing. B., ktorý vypracoval

znalecký posudok na objednávku navrhovateľky.
Právne posúdenie nie je vecou znalca, ale vecou súdu, napriek tomu Ing. B. v znaleckom posudku č.
X/XXXX, ktorý vypracoval na objednávku navrhovateľky a z ktorého nevyplýva žiadne zadanie úlohy,sám konštatuje, že prešetroval vlastnícke vzťahy k pkn parc.č. XX X. XX, k.ú. S.. V tejto súvislosti súd
poukazuje na to, že z uvedeného nevyplýva aj pkn parc.č. XX.
Ing. B. na základe jeho šetrenia odporučil navrhovateľke XXmX odčleniť z parc.č. XX parcelu č.XX/X po

celej dĺžke hranice medzi parc. č. XX/X X. XX. Takéto odporúčanie je však irelevantné a s poukazom
na vykonané dokazovanie neopodstatnené.

Súd poukazuje na to, že znalecký posudok č. X/XXXX bol vyhotovený Ing. B. na základe objednávky
navrhovateľky, avšak Ing. B. nebol súdom ustanovený znalec pre toto konanie, a preto ním vypracovaný

znalecký posudok súd posúdil len ako listinný dôkaz, ktorého závery spochybnil súdom ustanovený
znalec relevantnými tvrdeniami a skutočnosťami.

Navrhovateľka namietala položku výkazu zmien 40/92, keďže nie je žiadna listina preukazujúca
akúkoľvek zmenu.
K tomuto uviedol aj svedok W..B., že je to nejaká položka, ktorá je iba zapísaná, ale bez žiadnych

dokladov, ktoré by preukazovali nadobudnutie vlastníctva U..

Stýmtonázoromsúdnesúhlasí,atospoukazomnato,žeSprávakatastraŽilinakdanejpoložkeuviedla,
že Správa katastra Žilina vykonala zmenu zápisu osobného užívania na vlastníctvo, resp. na základe
položky výkazu zmien XX/XX zrušila osobné užívanie a zapísala vlastníctvo, o čom svedčí kópia zbierky

listín (l.č. 167 obsahu spisu), a to s poukazom na § 872 Občianskeho zákonníka.

Podľa § 872 Občianskeho zákonníka právo osobného užívania pozemku vzniknuté podľa doterajších
predpisov, ktoré trvá ku dňu nadobudnutia účinnosti toho zákona, mení sa dňom účinnosti tohto zákona
na vlastníctvo fyzickej osoby.

Odporca tvrdil, že takýto stav je už 40 rokov a pozemok navrhovateľky je ohradený plotom, ktorý staval
jej starý otec, pričom plot tvorí hranicu.
Zároveň uviedol, že navrhovateľka má toho času stavbu priamo na hranici a strecha zasahuje do jeho
pozemku, a preto musí s tým navrhovateľka niečo robiť a robí to takýmto spôsobom.

Svedok W. N. (otec navrhovateľky) tvrdil, že odporca zaberá asi 1 meter v šírke pozdĺž celého pozemku
navrhovateľky, a to z dôvodu, že navrhovateľkin dom stojí na tých istých základoch ako predchádzajúce
domy a už je tretí v poradí a tieto základy sa stavali pred rokom 1949 a nemenili sa.
Uviedol, že strecha navrhovateľky skutočne zasahuje do pozemku odporcu, hoci predtým nezasahovala.

Zároveň tvrdil, že „hraničný kameň“ je zamurovaný v plote, ktorý staval otec odporcu, a to asi 1 meter
od pôvodnej hranice.
S týmto však odporca nesúhlasil, ktorý prostredníctvom svojho zástupcu tvrdil, že ten kameň je na tom
istom mieste, ako aj predtým stál a ktorý už v minulosti označoval hranicu, avšak teraz je zabetónovaný,
ale bez pohnutia z pôvodného miesta.

Svedkyňa M. N. - matka navrhovateľky taktiež tvrdila, že predmetný kameň označoval hranicu, pričom
tento kameň bol pred vchodom pôvodného domu predchodcov navrhovateľky, avšak teraz je hranica
posunutá. Tento kameň označovaný tiež ako gánok slúžil ako vchod do pôvodného domu a bol tam do
roku cca 2004, keď ho vraj W. I. rozbil.

Zároveň však svedkyňa uviedla, že v dome postavenom na parc.č. XX nikdy nebývala, bývali tam jej
svokrovci a teraz tam býva navrhovateľka.
Na otázku, ako vie, že odporca zabral pozemok navrhovateľky, keď plot staval starý otec navrhovateľky,
teda svokor svedkyne, svedkyňa uviedla, že vie to iba z rečí.

Svedkyňa N. S. (príbuzná navrhovateľky) si pamätala pôvodný dom - drevenicu, pred ktorým bol gánok
ako vstup do drevenice široký najmenej 1,5 m. Taktiež uviedla, že sa spýtala svojho starého otca, ktorý
bol starým otcom aj otca navrhovateľky, pokiaľ je ich pozemok, na čo jej mal odpovedať, že vzadu je
kameň, ktorý je hranicou. Zároveň potvrdila veľmi dobré vzťahy medzi N. (predkami navrhovateľky) a
U. (predkami odporcu).

Svedok W. B. sa tiež vyjadroval k predmetným nehnuteľnostiam, pričom vyjadroval sa s neobvyklou
presnosťou, hoci už 15 rokov nebýva v S., pričom býval 100 m od N..Uviedol, že po skončení gymnázia išiel študovať do Bratislavy a vtedy mal 17 rokov, bolo to v roku 1959
a po skončení školy šiel na vojnu a do S. už nešiel bývať, aj keď pracoval v Žiline a v roku 1966 odišiel
do Bratislavy.

Teda je zrejmé, že svedok cca od roku 1959 nebýva v S..
Napriek tomu, že v S. nebýva cca viac ako 50 rokov, vedel presne uviesť, že okap na drevenici N. bol
vysoký 1,20 m, gánok bol z kameňa a bol široký 1-1,20 m. Avšak o plote sa nevedel vyjadriť s tým, že
plot si nikdy nevšimol, hoci tade išiel 3 týždne pred pojednávaním. Teda toto nevedel uviesť, ale miery
spred 60-imi rokmi vedel. Uviedol, že sa tam chodil hrávať a tvrdil, že zo severnej strany to bolo len N.

a z južnej strany to bol spoločný dvor aj pre U.. Ako k tomu dospel, však neuviedol, avšak je zarážajúce
a prekvapujúce, že chodil sa tam hrávať a zároveň vedel aj o vlastníckych vzťahoch, čo je neobvyklé
pre deti, ktoré sa chodia k niekomu hrávať.
Na základe toho súd spochybnil jeho výpoveď vzhľadom aj na uvádzané výmery, na ktoré si údajne
pamätá vyše 60 rokov, čo je podľa názoru súdu dosť nepravdepodobné, keďže daná drevenica nebola
vo vlastníctve svedka, nebýval tam, dokonca býval od nej 100m, pričom na plot, ktorý je postavený od

cca roku 1960, si nevšimol.

Svedok W. X. býval oproti predmetným nehnuteľnostiam cez cestu, pričom v S. nebýva od roku 1964.
Zároveň uviedol, že popri N. dome viedol gánok široký 120 cm. Miery iných vecí však nevedel uviesť.
Súd zároveň poukazuje na to, že uviedol rovnakú šírku (120 cm) ako aj svedok W..B. a zároveň iné

miery nevedel uviesť. Svedkyňa S.Á. uviedla odlišnú šírku - minimálne 150 cm.
Svedok W..X. na pojednávanie bol pripravený fotografiami predmetných nehnuteľností, a to aj zo
súčasnosti.Zároveňnaotázku,čivie,ktostavalpredmetnýplot,uviedol,ženevie,alezároveňspontánne
uviedol, že mal stáť o 120 cm ďalej, hoci sa ho súd na to nepýtal.
Je zrejmé, že svedok bol na pojednávanie pripravený, čo spochybňuje jeho výpoveď.

Súd zistil aj rozpor, keď svedok uviedol, že gánok bol okolo domu N. len z južnej strany, avšak svedok
W..B. uviedol, že okolo celého domu.

Súd výpovede svedka W..B. X. W..X. nepovažoval za hodnoverné vzhľadom na pripravenosť ich
odpovedí, zhodné uvedenie šírky,..., a to aj s odstupom času cca 50-60 rokov a uvádzanie skutočností

k predmetu vecí skôr, ako boli na to dotazovaní, pričom išlo o uvádzanie skutočností v záujme
navrhovateľky.
Obaja svedkovia však potvrdili veľmi dobrý vzťah predkov účastníkov konania.

Aj svedkov M..N. X. W..N. (rodičia navrhovateľky) súd posúdil ako nehodnoverných, a to aj z dôvodu, že

počas ohliadky bez súhlasu súdu a bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu právny zástupca navrhovateľky
odišiel do domu navrhovateľky, kedy tam vošiel hneď za právnym zástupcom aj svedok M..N. s
manželkou, ktorí potom opustili dom až na podnet navrhovateľky.

Svedkyňa W..I., matka odporcu, uviedla, že sa narodila na spornom pozemku a žila tam od narodenia,

t.j. od r. 1956 do jej 21.roku. Potvrdila, že oplotenie postavil starý otec navrhovateľky asi v roku 1963
a stojí tak dodnes. N. si urobili vchod spredu, čím mali dlhší prístup k pivničným okienkam a potom
následne zhadzovali od ich domu uhlie, z čoho bol neporiadok, tak neskôr im to už nedovolili. Uviedla,
že keď bola zbúraná drevenica A. U., tak jej otec si tam urobil záhradku od rohu domu navrhovateľky až
po rieku za domom, nakoľko navrhovateľka mala dom na hranici.

Súd nariadil aj ohliadku na mieste samom, na ktorej navrhovateľka navrhovala aj účasť znalca Ing. I. a
Ing. B.. Ing. I. však ospravedlnil svoju neúčasť a súd vykonal ohliadku aj v jeho neprítomnosti, nakoľko
jehoúčasťnepovažovalzanevyhnutnúvzhľadomnajehoústnevyjadrenieapísomnýznaleckýposudok.
S týmto účastníci konania súhlasili.

Na vykonanej ohliadke súd zistil, že priestor od bránky k domu bol spoločným dvorom predchádzajúcich
nehnuteľností, pričom spor je práve o priestor medzi dvoma postavenými domami.
Taktiež súd zistil, že medzi domami je plot, ktorý staval starý otec navrhovateľky v roku 1958, resp. 1960
a W. U. s týmto oplotením súhlasil s tým, že starý otec navrhovateľky si mohol voziť okolo plotu uhlie

a všetko do pivnice do pôvodných nehnuteľností predchodcov navrhovateľky s tým, že W..U. súhlasil,
že môžu tade chodiť, že im nebude brániť. Tak to fungovalo dva roky a potom W..U. povedal, že už tam
nemôžu vstúpiť, keďže po uhli,... bol neporiadok.Svedok W. U. uviedol, že susedia chodili do svojej nehnuteľnosti vchodom aj od cesty, ale aj zboku cez
jeho dvor, a to len preto, že to bola jeho dobrá vôľa ako suseda.
Svedok poprel akékoľvek schody do nehnuteľností právnych predchodcov navrhovateľky, pričom

potvrdil, že pozdĺž súčasného domu č. 243 bol chodník, ale len po drevenicu, pričom drevenica sa
neskôr zbúrala a postavil sa súčasný dom. Taktiež uviedol, že k múru domu navrhovateľky mal bránku
do záhradky.
Čo sa týka plotu a múrika plotu, svedok uviedol, že staval ho starý otec navrhovateľky. Trval na tom, že
múrik je hranica medzi pozemkami a nikdy nebol spor o hranicu s právnymi predchodcami navrhovateľky

a uhlie, drevo,... vozilo sa po jeho pozemku, nikomu nebránil dovoz. Tvrdil, že sporná časť pozemku,
t.j. od plotu cca 1 m smerom k nehnuteľnosti odporcu, patrila odjakživa jemu a susedia (t.j. predkovia
navrhovateľky) sa ho pýtali, či si môžu cez jeho dvor previesť zemiaky do pivnice.
Z jeho výpovede je zrejmé, že tak, ako sa užíva v súčasnosti, tak sa to vždy užívalo aj predtým, teda
viac ako 10 rokov.

Svedok W..N. na ohliadke ukázal, kadiaľ prebieha hranica, a to cca 1m od múrika oplotenia smerom
k nehnuteľnosti odporcu. (fotografia č.5) Zároveň potvrdil, že cez pivničné okienko na pôvodnej
nehnuteľnosti sa sypali zemiaky po dohode, že sa bude tade chodiť popri murovanému plôtiku od
odporcu, naposledy asi v roku 1966, keďže susedia, t.j. predchodcovia odporcu zakázali im tade
prechádzať, že je tam z toho špina.

Zároveň nepriamo potvrdil existenciu záhradky W..U., keďže uviedol, že menovaný odviezol kamene,
aby mal rovnejšiu záhradku, pričom malo ísť o spevnenie základov pôvodnej chalupy s tými kameňmi,
a v dôsledku toho boli poškodené základy.

Odporcom bola súdu predložená fotografia, ktorá podľa identifikácie aj svedkyňou W..I. pochádza cca

spred 35 rokov, a na ktorej už vtedy je evidentné poškodenie základov na rodinnom dome navrhovateľky
a žiadny plôtik tvrdený navrhovateľkou a ňou navrhnutými svedkami sa tam nenachádza. Svedkyňa W..I.
k danej fotografii uviedla, že na danej fotografii vidieť aj roh drevenice A..U. a na fotke nie je vidieť ani
chodník pred domom.
Z uvedeného vyplýva, že poškodenie základov domu navrhovateľky nemohol spôsobiť odporca v

súčasnosti.

Svedkyňa M..N. uviedla, že dané nehnuteľnosti pozná od roku 1971, pričom jej svokor si postavil
predmetný múrik, aby si mohol ochrániť svoje. Uviedla, že staré chalupy si však nepamätá.
Taktiež potvrdila, že uhlie a zemiaky do pivnice si vozili cez bránu popri múriku, lebo sa tak dohodli s

právnymi predchodcami odporcu.

Podľanavrhovateľkydanýplot,ktorýpostaviljejstarýotecvroku1958,resp.vroku1960,niejehranicou,
nakoľko skutočná hranica je smerom k nehnuteľnosti odporcu od plota. Múrik nemohol byť hranicou,
keďže tadiaľ viedol kamenný chodník pozdĺž dreveníc, ktoré boli zbúrané v roku 1958.

Z uvedeného vyplýva, že drevenice boli zbúrané a následne bol postavený múrik s oplotením.

Je taktiež nepochybné, že tento plot staval starý otec navrhovateľky a je nelogické a nepravdepodobné,
aby si niekto postavil plot oddeľujúci pozemok od susedovho pozemku nie na hranici, ale dokonca by
ponechal časť svojho pozemku za plotom. Dokonca starý otec navrhovateľky sa dohodol so starým

otcom odporcu pri stavbe plotu, že starý otec odporcu ho bude púšťať voziť potraviny do pivnice, keďže
tá mala otvor práve zo strany odporcovho pozemku.
Predsa keby pozemok, resp. časť, za plotom by bol starého otca navrhovateľky, tak by nebol potrebný
súhlas suseda, resp. nejaká dohoda o prechádzaní do pivnice. Túto dohodu potvrdili aj svedkovia - M..N.
X. W..N..

Z uvedeného vyplýva, že oplotenie bolo postavené s vedomím, že tadiaľ ide hranica a teda odporca,
resp. jeho predkovia užívajú pozemok za oplotením od roku 1958, resp. od roku 1960.
Tento stav bol namietaný až navrhovateľkou, ktorá tvrdila, že konflikty boli už od roku 2004.

Odporca tvrdil, že on žiadne úpravy okolo domu navrhovateľky nerobil.

Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.Podľa § 129 ods.1 Občianskeho zákonníka držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo
kto vykonáva právo pre seba.
Podľa § 130 ods.1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný

o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že
držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má
nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o
nehnuteľnosť.

Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods.1 Občianskeho zákonníka pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú
primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

Zo znaleckého posudku č. XX/XXXX vyplýva hranica medzi pozemkami, ako aj oplotenie medzi

pozemkami účastníkov konania a je nepochybné, že hranica začína v bode, kde je postavený múrik s
oplotením, čo mal súd zistené aj z výsluchu svedkov. Takto vyznačená hranica znalcom ustanoveným
súdom pokračuje rovno a oplotenie za domom navrhovateľky mierne vybočuje v prospech odporcu.
Navrhovateľkavšakodôvodňovalasvojnávrhtým,žeodporcanovostavbouzaberá1mpozdĺžcelejdĺžky
popri oploteniu a jej domu, teda v šírke 1m pozdĺž zakreslenej hranice, avšak znaleckým dokazovaním

bolo nepochybne zistené, že odporca svojou novostavbou nezasahuje do vlastníctva navrhovateľky a
je min 2 m od pozemku a domu navrhovateľky.
Keďže znalec vytýčil aj hranicu medzi nehnuteľnosťami účastníkov konania, a to medzi parc.KN-C č.XX/
X X. Č.. XX, čo vyznačil aj na mape, súd mal nepochybne zistené aj z tohto dôkazu, že časť, ktorú
sa navrhovateľka v tomto konaní domáhala vydať, je vo vlastníctve odporcu, ktorý zároveň spolu aj s

jeho právnymi predchodcami takto danú nehnuteľnosť, ako aj spornú časť, užívajú viac ako 10 rokov
nerušene a ako vlastnú.
Odporca v tej časti nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníctva navrhovateľky.

Podľa znaleckého posudku oplotenie za domom navrhovateľky vybočuje za hranicu v prospech odporcu.

Čo sa však týka tejto časti pozemku medzi prebiehajúcou hranicou a oplotením, túto časť, ktorá však nie
je predmetom tohto konania, užíva odporca a užívali ju aj jeho predkovia, a to viac ako 10 rokov, čo bolo
nepochybne zistené vykonaným dokazovaním s poukazom aj na zistenia ustanoveného znalca, ktorý
zistil priebeh hranice od roku 1940 do roku, kedy vznikla súčasná mapa KN-C. Súd mal nepochybne
zistené, že odporca a jeho predkovia túto časť užívali dobromyseľne, nerušene a ako vlastnú. Dokonca

mal súd nepochybne zistené, že právny predchodca odporcu mal v spornej časti záhradku, a to až k
múru nehnuteľnosti navrhovateľky. V konaní bolo preukázané, že odporca a jeho právni predchodcovia
užívali spornú časť pozemku minimálne od 60-tých rokov minulého storočia, teda viac ako 10 rokov.
Súd poukazuje na to, že aj keby celá hranica skutočne bola posunutá v prospech odporcu, tak je
nepochybné, že súčasný stav je v nerušenom a dobromyseľnom užívaní odporcu a jeho právnych

predchodcov viac ako 10 rokov, v dôsledku čoho by došlo k vydržaniu.
Súd poukazuje, že v časti, v ktorej odporca zasahuje do pozemku navrhovateľky tým, že má oplotenie
posunuté za hranicu, takto to užíval odporca a aj jeho právny predchodcovia viac ako 10 rokov nerušene,
dobromyseľne a ako vlastné, teda odporca nadobudol vlastníctvo k danej časti vydržaním.
Je nepochybné, že vzťahy medzi susedmi boli viac než dobré, neboli žiadne konflikty minimálne do roku

2004 podľa uvedenia navrhovateľky, ktorá však žiadne konflikty nepreukázala od roku 2004, ale až od
roku 2008, keď podala na súd žalobný návrh.

Súd poukazuje na to, že predmetom tohto konania však nebola časť medzi oplotením za domom
navrhovateľky a hranicou určenou ustanoveným znalcom, ale časť v šírke 1m pozdĺž celej nehnuteľnosti

navrhovateľky tak, ako to vyznačil Ing. B. v znaleckom posudku č. X/XXXX, teda po celej dĺžke hranice
v bodoch X, X, XX X. XX podľa jeho nákresu, a to zo strany od odporcu.

Súdom ustanoveným znalcom bola nepochybne určená hranica medzi uvedenými nehnuteľnosťami
účastníkov konania, ktorá prechádza bodmi A.C,B zobrazenými na znaleckom vytyčovacom nákrese

a dokazovaním bolo preukázané, že odporca ničím nezasahuje v spornej časti do vlastníckeho práva
navrhovateľky, dokonca novostavba je minimálne 2m od hranice. (Súd poukazuje, že hranica v bodoch
X, X, XX, XX zakreslená Ing. B. je zhodná s hranicou zakreslenou Ing. I. v oboch A, C,B.)Teda je nepochybné, že odporca ničím nezasahuje, keďže nezaberá pozemok navrhovateľky v časti,
ktorú požaduje vydať, keďže tá časť, ktorú navrhovateľka žiadala vydať, je vo vlastníctve odporcu, a to
predovšetkým s poukazom na závery znalca.

Súd poukazuje na to, že Ing. B. neurčoval hranicu v znaleckom posudku, ale bez konkretizácie znaleckej
úlohy prešetroval vlastnícke vzťahy, ako to vyplýva z jeho záveru, na rozdiel od Ing. I., ktorý riešil
konkrétne úlohy zadané súdom na zistenie skutočností pre toto konanie a rozhodnutie vo veci a ktorého
znalecký posudok navrhovateľka namietala, ale bez relevantných dôvodov, avšak súd nemal dôvod
pochybovať o tomto znaleckom posudku.

Súd si osvojil závery ustanoveného znalca, podľa ktorého odporca nezasahuje do nehnuteľnosti
odporcu a teda nie je dôvod na vydanie spornej časti pozemku navrhovateľke z dôvodov uvádzaných
navrhovateľkou, a to všetko s poukazom na určenie hranice.

Navrhovateľka nemá žiadny titul, na základe ktorého by bola oprávnená domáhať svojho nároku v tomto

konaní, a to vydania časti nehnuteľnosti špecifikovanej v návrhu, keďže požadovaná časť je nepochybne
vo vlastníctve odporcu. Navrhovateľka totiž žiadala vydať iba časť špecifikovanú v návrhu s poukazom
na znalecký posudok č. X/XXXX, čo je časť v šírke 1 m pozdĺž hranice určenej aj v znaleckom posudku
č. XX/XXXX.
Teda navrhovateľka inú časť nežiadala vydať.

Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka si nárokuje vydanie tej časti pozemku, ktorá je nepochybne vo
vlastníctve odporcu.
Súd ďalšie dokazovanie nevykonal, keďže mal za to, že všetky skutočnosti potrebné pre rozhodnutie
veci boli riadne preukázané a ďalšie dokazovanie už nie je potrebné, pričom ani nikto ďalšie dokazovanie
nenavrhoval a o prípadných zámeroch upustili.

Vykonané dôkazy súd hodnotil v zmysle § 132 O.s.p. podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo
a všetky dôkazy v ich vzájomne súvislosti.

Vykonaným dokazovaním súd mal nepochybne preukázané, že odporca a jeho predkovia nerušene

užívali predmetný pozemok viac ako 10 rokov bez zmeny a odporca svojou stavbou nezasahuje do
vlastníckeho práva navrhovateľky, preto súd žalobný návrh zamietol, a to z dôvodov uvedených v
odôvodnení tohto rozhodnutia.

Podľa§142ods.1O.s.p.,účastníkovi,ktorýmalvoveciplnýúspech,súdpriznánáhradutrovpotrebných

na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 151 ods. 1 O.s.p., o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný
trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.

Nakoľko súd návrh navrhovateľky zamietol voči odporcovi, úspešným účastníkom v tomto konaní bol
odporca, ktorému na základe uvedeného tak prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 142 ods. 1
O.s.p. voči navrhovateľke.

Odporca si prostredníctvom svojho právneho zástupcu v podaní zo dňa 16.09.2011 uplatnil náhradu trov
konania - náhradu trov právneho zastúpenia v sume spolu 342,62 eur za úkony právnej služby: 1. za
úkon právnej služby - príprava a prevzatie zastúpenia zo dňa 19.11.2010 v sume 62,70 eur, 2. ďalšia
porada s klientom dňa 02.12.2010 v sume 44,20 eur, 3. účasť na pojednávaní dňa 17.12.2010 v sume
62,70 eur, 4. ohliadka v belej v sume 44,20 eur, 5. účasť na súdnej ohliadke v Belej dňa 13.04.2011, 6.

účasť na pojednávaní dňa 16.09.2011 v sume 64,41 eur + 20%DPH, spolu suma 411,14 eur.

V zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb, súd preskúmal odporcom uplatnené právo na náhradu trov konania a priznal mu titulom trov
právneho zastúpenia sumu 303,84 eur, pozostávajúcu:

1. za úkon právnej služby - prevzatie a príprava zastúpenia zo dňa 19.11.2010 v sume 55,49 eur podľa
§ 11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. a) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,21 eur podľa § 16 ods.
3 cit. vyhl. + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 11,92 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky,spolu suma 74,62 eur (súd poznamenáva, že za úkony vykonané do 31.12.2010 prináleží DPH vo výške
19%, DPH vo výške 20% prináleží za úkony vykonané po 01.01.2011),
2. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 17.12.2010 v sume 55,49 eur podľa § 11 ods.

1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,21 eur podľa § 16 ods. 3
cit. vyhl. + 19% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 11,92 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky,
spolu suma 74,62 eur,
3. za úkon právnej služby - účasť na súdnej ohliadke v S. dňa 13.04.2011 v sume 57,- eur podľa §
11 ods. 1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,41 eur podľa § 16

ods. 3 cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 12,89 eur podľa § 18 ods. 3 cit.
vyhlášky, spolu suma 77,30 eur,
´4. za úkon právnej služby - účasť na pojednávaní dňa 16.09.2011 v sume 57,- eur podľa § 11 ods.
1 písm. a), § 14 ods. 1 písm. c) cit. vyhlášky + režijný paušál v sume 7,41 eur podľa § 16 ods. 3
cit. vyhl. + 20% DPH z odmeny a režijného paušálu v sume 12,89 eur podľa § 18 ods. 3 cit. vyhlášky,
spolu suma 77,30 eur.

Súd nepriznal právnemu zástupcovi odporcu odmenu za úkon právnej služby - ďalšia porada s klientom
zo dňa 02.12.2010, nakoľko tieto trovy konania súd nepovažoval za účelne vynaložené a súd ani
nemal zo strany odporcu, resp. jeho právneho zástupcu žiadnym spôsobom preukázané, že v tento
deň sa uskutočnila porada medzi klientom a jeho právnym zástupcom, čo bolo predmetom porady, v

akom časovom rozpätí sa porada konala, súd nemal preukázanú účelnosť tejto porady, keďže právny
zástupca odporcu prevzal zastupovanie (vrátane prvej porady s klientom) dňa 19.11.2010 a následne
dňa 02.12.2010 sa mala uskutočniť ďalšia porada.
Súdnepriznalprávnemuzástupcoviodporcuaniodmenuzaúkonprávnejslužby-ohliadkavS.(uvedená
pod bodom 4). Ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. predpokladá náhradu účelne vynaložených trov konania.

S poukazom na to, že v danej veci sa ohliadka v obci S. uskutočnila dňa 13.04.2011 aj za prítomnosti
právneho zástupcu odporcu, za ktorú súd priznal odporcovi náhradu trov konania a z obsahu spisu iná
ohliadka v obci S. v danej veci za účasti právneho zástupcu odporcu nevyplýva, s poukazom na uvedené
súd za tento uplatnený úkon právnej služby nepriznal náhradu.

Podľa § 149 ods. 1 O.s.p., ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov
konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Na základe uvedeného je navrhovateľka povinná nahradiť odporcovi trovy konania spolu v sume 303,84
Eur, a to na účet právneho zástupcu odporcu tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 148 ods.1 O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov

konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.
V konaní vznikli trovy štátu z dôvodu nariadenia znaleckého dokazovania, na základe čoho bola znalcovi
priznaná odmena, ktorá bola v časti vyplatená z preddavkov účastníkov konania a v časti 97,29 Eur z
rozpočtových prostriedkov súdu.
Taktiež z rozpočtových prostriedkov tunajšieho súdu bolo znalcovi vyplatená priznaná odmena za jeho

účasť na pojednávaní dňa 17.12.2010 vo výške 39,84 Eur.
Štátu vznikli aj trovy za vyhotovenie fotodokumentácie z ohliadky na mieste samom vykonanej dňa
13.04.2011, a to vo výške 6,20 Eur a za použitie vozidla súdu na vykonanie ohliadky vo výške 9,68 Eur..
Teda trovy štátu predstavujú celkovo 153,01 Eur a v zmysle § 148 ods.1 O.s.p. podľa výsledku konania,
v ktorom bola navrhovateľka neúspešná, zaviazal na ich náhradu navrhovateľku.

Na základe uvedeného súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, žea/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ súd prvého
stupňa neúplné zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods.1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Podľa§205aods.2O.s.p.ustanovenie§205aods.1O.s.p.sanepoužijevkonaniachpodľa§120ods.2.

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.