Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. september 2013

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Cpr/2/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6811203747
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 09. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Tomáš

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2013:6811203747.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Pavlom Tomášom, v právnej veci

navrhovateľa H.. X. Z., nar. XX. XX. XXXX, bytom D. XXX, J., právne zastúpený advokátkou JUDr.
Zuzana Kollárová, so sídlom AK Zimná 59, Spišská Nová Ves, proti odporcovi Obvodný úrad životného
prostredia v Banskej Bystrici, so sídlom Nám. Ľ. Štúra 1, Banská Bystrica, v konaní právne zastúpený
advokátom JUDr. Peter Tonhauser, so sídlom AK Námestie SNP 17, Banská Bystrica, v konaní o
neplatnosť skončenia štátnozamestnaneckého pomeru a vyplatenie náhrady mzdy, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a .

Súd žalovanému náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29. 07. 2011 domáhal určenia, že skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru medzi žalobcom a Krajským úradom životného prostredia výpoveďou
je neplatné, štátnozamestnanecký pomer naďalej trvá. Žiadal súd, aby určil, že krajský úrad životného
prostredia je povinný poskytnúť žalobcovi náhradu mzdy v sume 818,00 Eur mesačne, počnúc od 01.
07. 2011 až do času, kým žalovaný umožní žalobcovi pokračovať v práci, alebo kým súd rozhodne o
skončení štátnozamestnaneckého pomeru.

Žalobca v návrhu uviedol, že na základe potvrdenia služobného úradu o štátnej službe č. 2011/013 zo
dňa 30. júna 2011 vykonával v služobnom úrade v období od 01.01.2004 do 30.06.2011 stálu štátnu
službu vo funkcii odborný radca. Žalobca v návrhu ďalej uviedol, že dňa 25. 01. 2011 okolo 10.00 h
ráno prednostka Obvodného úradu životného prostredia v Rimavskej Sobote H.. U. O. ho telefonicky
kontaktovala a prikázala mu, aby sa dostavil do Rimavskej Soboty na pohovor na 13.00 h. Po dostavení
sa do Rimavskej Soboty žalobca pri rozhovore s prednostkou zistil, na základe akých skutočností boli
na SP v Revúcej zrušené 4 pracovné miesta, čo predstavovalo 50 % zamestnancov SP v Revúcej.

Na to prednostka predložila žalobcovi tabuľku o výkone štátnej správy podľa jednotlivých obvodných
úradov životného prostredia a ich pracovísk za rok 2007 až 2010 a oznámila mu, že organizačná zmena
bola uskutočnená na základe uvedenej tabuľky, z ktorej vyplýva najnižší výkon štátnej správy na SP
v Revúcej. Podľa tvrdenia žalobcu, predložené tabuľky obsahovali nepravdivé informácie, ktoré žiadal
sprístupniť, čo mu prednostka neumožnila. Žalobca mal za to, že v predmetných tabuľkách boli uvedené
nepravdivéúdaje,ktorébolispracovateľmivypracovanézámernevočijehoosobezaúčelomodstránenia
žalobcu z úradu. Následne po uvedenom rozhovore s prednostkou sa na Obvodný úrad životného

prostredia mali dostaviť prednosta Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici H.. I. I. a Q..
Q. G. za účelom vykonania pohovorov so zamestnancami Krajského úradu životného prostredia, ktorých
štátnozamestnanecké miesta na obvodnom úrade životného prostredia mali byť zrušené podľa tvrdenia
navrhovateľa údajným rozhodnutím prednostu Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystricič. 2/2011 zo dňa 19. 01. 2011 o zmene vnútornej organizácie Krajského úradu životného prostredia
v Banskej Bystrici a obvodných úradov životného prostredia v jeho pôsobnosti. Na predmetnom
pohovore podľa tvrdenia žalobcu žalobcovi nebolo ponúknuté žiadne voľné štátnozamestnanecké

miesto vo funkcii odborný radca na úseku štátnej správy odpadového hospodárstva na Obvodnom
úrade životného prostredia v Brezne, ako sa to má uvádzať v spise č. 2011/00362-21-02 zo dňa 26.
01. 2011 vo veci skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou. V prípade, že by žalobcovi
takéto miesto ponúknuté bolo na miesto na Obvodnom úrade životného prostredia v Brezne, žalobca
by ho bol prijal, nakoľko by uvedené riešenie pre neho bolo prijateľné z hľadiska zamestnanosti a

vzdialenosti na dochádzanie do zamestnania. Žalobca mal za to, že Krajský úrad životného prostredia
pri zmene jeho organizačnej štruktúry konal v rozpore so záväzným usmernením Ministerstva životného
prostredia Slovenskej republiky č. 10830/2010-8 zo dňa 15. 12. 2010, ktoré bolo vydané v nadväznosti
na oznámenie limitu počtov zamestnancov na rok 2011 (list MŽP č. 72290/2010 zo dňa 09. 12. 2010).
Tak isto podľa tvrdenia žalobcu vo výpovedi chýba presný dátum, kedy začína plynúť výpovedná
lehota a presný dátum, kedy výpovedná lehota končí. Výpoveď, ako argumentuje žalobca, neobsahuje

prílohy s podkladmi, na základe ktorých boli založené dôvody výpovede. Tak isto navrhovateľ mal za
to, že výpoveď žalobcovi nebola doručená v písomnej forme zákonným spôsobom. Podľa žalobcu
prednostka mu žiadnu výpoveď nedoručila, dokonca ani sám domnelý svedok H.. B. nevedel, že by
prednostka mala doručovať žalobcovi výpoveď, a že by ho prosila, aby si ju prečítal. Žalobca má za
to, že H.. U. O. žalobcovi doteraz nepredložila žiadne splnomocnenie, či je oprávnená konať v mene

služobného úradu Krajského úradu životného prostredia. Keď sa žalobca dozvedel, že jeho pomer
bol skončený výpoveďou, listom zo dňa 24. mája 2011 žalobca oznámil krajskému úradu životného
prostredia neplatnosť domnelej výpovede, vyzval Krajský úrad životného prostredia na zmier a trval
na pokračovaní jeho štátnozamestnaneckého pomeru. Po ukončení pracovného pomeru žalovaný
žalobcovi zamedzil prístup na pracovisko tým, že vymenil zámky vo dverách, zamkol mu kanceláriu

a vymazal ho z automatizovaného systému evidencie dochádzky. Žalobca aj napriek tejto skutočnosti
opätovne zdôrazňoval, že trvá na pokračovaní štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko mu zo strany
úradu podľa jeho tvrdení nebola doručená žiadna výpoveď, podľa žalobcu výpoveď bola daná aj v
rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný v podaní zo dňa 16. 10. 2011 k veci uviedol, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu skončil
uplynutím výpovednej doby dňa 30. 06. 2011. Podľa žalovaného skončenie štátnozamestnaneckého
pomeru je úkon, na neplatnosť ktorého sa vyžaduje splnenie zákonom stanovených podmienok,
medzi ktoré patrí: písomná forma, doručenie, skutkové vymedzenie dôvodov skončenia pomeru
výpoveďou, prerokovanie so zástupcami zamestnancov. Čo sa týka písomnej formy, žalovaný mal

za to, že výpoveď bola písomná, právny úkon bol urobený osobami, ktoré boli oprávnené konať
v mene žalovaného. List „Skončenie štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou“ odmietol žalobca
prevziať dňa 01.03.2011. Z tohto dôvodu považoval žalovaný skončenie pracovného pomeru za
doručené, pretože bola splnená podmienka uvedená v § 38 ods. 4 Zákonníka práce. „Účinky doručenia
nastanú aj vtedy, ak zamestnanec, alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.“ Prejav vôle

žalobcu spočívajúci v jasnom, zrozumiteľnom a určitom odmietnutí písomnosti, obsahujúcu skončenie
pracovného pomeru výpoveďou je podľa názoru žalobcu splnením zákonnej podmienky jasný - fikcie
doručenia. Čo sa týka zrušenia pracovného miesta žalobcu, to bolo zrušené rozhodnutím prednostu
Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 2/2011 zo dňa 19. 01. 2011. Na základe tejto
skutočnosti došlo k zrušeniu pracovného miesta žalobcu, keďže žalovaný nemal pre žalobcu k dispozícii

iné pracovné miesto, bol so žalobcom skončený pracovný pomer výpoveďou. Dôvody, definované
v skončení pracovného pomeru tak žalovaný považoval za jasné, zrozumiteľné a určité, a v tomto
smere neexistuje dôvod, pre ktorý by malo byť skončenie pracovného pomeru neplatné. Skončenie
pracovného pomeru bolo vopred prerokované so Základnou organizáciou Slovenského odborového
zväzu verejnej správy pri Krajskom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici a so Základnou

organizáciou Slovenského odborového zväzu verejnej správy pri Obvodnom úrade životného prostredia
v Lučenci. Štatutárny zástupca žalovaného H. I. I. na pojednávaní dňa 16. 04. 2012 uviedol, že žalobcovi
bolo ponúknuté voľné pracovné miesto, bolo to miesto v Banskej Bystrici na Obvodnom úrade životného
prostredia, úsek odpadového hospodárstva. Svedok bol osobne prítomný pri tom, keď pán G. ponúkal
H.. Z. miesto. Pán Z. ponúknuté pracovné miesto neakceptoval. Na základe tohto bolo možné skončiť

pracovný pomer dohodou alebo výpoveďou. Dohodu žalobca odmietol, tak sa pristúpilo k výpovedi.
Voľné pracovné miesto v Brezne žalobcovi podľa tvrdenia svedka ponúknuté nebolo, toto miesto bolo
ponúknuté pani U. ešte pred tým, ako bolo rokovanie so žalobcom a pani U. toto miesto prijala.Svedok Q. G., zamestnaný u žalovaného ako vedúci kancelárie prednostu k veci uviedol, že oboznámil
žalobcu ohľadom štátnozamestnaneckého miesta a to na Obvodnom úrade životného prostredia v
Banskej Bystrici na odbore odpadového hospodárstva. Toto voľné miesto bolo ponúknuté pánovi

Z. a žalobca ho neprijal. Žalobca si vzal písomný záznam z pohovoru s tým, že si ho potrebuje
naštudovať a dodatočne sa k nemu vyjadrí. Žalobca sa vyjadril nasledujúceho dňa, prednostovi úradu
zaslal mail, v ktorom vyslovene odmietol ponúknuté štátnozamestnanecké miesto. Čo sa týka voľného
miesta na Obvodnom úrade životného prostredia v Brezne, svedok uviedol, že pred pohovorom so
žalobcom sa uskutočnil pohovor s pani U., ktorá ponuku prijala. Osobný úrad pri vyhotovovaní výpovede

vychádzal z údajov, ktoré boli založené v spise žalobcu. Dodatočne sa vyhotovil záznam z pohovoru.
Omylom sa zabudlo vyškrtnúť miesto v Brezne, ktoré vtedy bolo uvádzané ako voľné. V dôsledku
toho vyhotovil úrad výpoveď s tým, že sa tam uviedlo Brezno, mala tam byť uvedená len Banská
Bystrica a Brezno tam uvedené nemalo byť. Svedok povedal žalobcovi už priamo na pohovore, že
štátnozamestnanecké miesto v Brezne nie je voľné, že je voľné miesto len v Banskej Bystrici. Podľa
svedka počet zamestnancov na krajskom úrade životného prostredia bol znížený o 7 a na obvodných

úradochživotnéhoprostrediatobolo8.Svedokuviedol,žekaždémuzamestnancovi,ktoréhomiestobolo
zrušené, ponúkli preloženie na voľné štátnozamestnanecké miesto. Niektorí to akceptovali a niektorí
nie. Len tí, ktorí neprijali ponúknuté miesto, bol s nimi rozviazaný pracovný pomer. To bol aj prípad
žalobcu. Pokiaľ sa týka usmernenia ministerstva, tam nebolo uvedené, aké odborné predpoklady majú
mať pracovníci na to ktoré miesto.

Svedkyňa H.. U. O. sa k veci vyjadrila, že osobne doručila žalobcovi výpoveď do rúk, on toto
rozhodnutie zobral do rúk, chvíľu sa naň pozeral, potom ho hodil na stôl s tým, že on pre Krajský
úrad životného prostredia nič podpisovať nebude. Svedkyňa to osobne povedala žalobcovi, že je jej
nepríjemnou povinnosťou odovzdať mu výpoveď. Pri tom boli prítomní H.. B. a H.. B.. V minulosti prišla

na žalobcu sťažnosť, ktorú bolo treba riešiť. Svedkyňa uviedla, že túto sťažnosť riešil so žalobcom
H.. B. a počas toho, keď ona a H.. B. vošli do kancelárie, tak žalobca podpisoval zápisnicu z
riešenia sťažnosti. Následne svedkyňa pristúpila k stolu žalobcu, pričom uviedla, že je nepríjemnosťou
odovzdať mu výpoveď. Svedkyňa odovzdávala žalobcovi tri vyhotovenia výpovede, iné listiny žalobcovi
neodovzdávala. Žalobca listiny chytil do ruky, chvíľu sa na ne pozeral a potom ich arogantne hodil na

stôl. Potom svedkyňa zobrala výpoveď so sebou. Žiadne vyhotovenie výpovede v kancelárii nenechala,
mala za to, že výpoveď žalobca nechce prevziať ani podpísať. Svedkyňa bola ústne poverená Krajským
úradom životného prostredia, aby žalobcovi osobne odovzdala výpoveď. Svedkyňa ďalej uviedla,
že kancelária, v ktorej žalobca sedel je v rozmeroch asi 4x4, pri odovzdávaní výpovede stála asi
vo vzdialenosti pol metra od žalobcu. Vyjadrila sa, že rozprávala takým spôsobom, že žalobca ju

jednoznačne počuť mohol. Pokiaľ sa týka skončenia štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou,
svedkyňa podpísala skutočnosť spolu so svedkami B. a B., čiže dňa 01.03.2011 sa dostavili na stále
pracovisko Revúca, aby odovzdali skončenie štátnozamestnaneckého pomeru H.. Z.. ktorý to odmietol
podpísať.

H.. B. B. sa k veci vyjadril, že v čase, keď riešil v kancelárii so žalobcom sťažnosť, prišla do kancelárie
prednostka O. spolu s H.. B. a doniesla mu výpoveď. Podľa vyjadrenia svedka prednostka pristúpila k
žalobcovi a oznámila mu, že má nemilú povinnosť odovzdať mu výpoveď. Ona vybrala doklady, položila
ich pred neho. Žalobca toto zobral, doklady si pozrel a potom ich hodil pred seba s tým, že on nič
podpisovať nebude.

H.. X. B. k veci uviedol, že bol prítomný pri odovzdávaní výpovede žalobcovi, z celej záležitosti si
on pamätal, že to priniesla prednostka, výpoveď odovzdala pánovi Z. so slovami, že má nepríjemnú
povinnosť odovzdať žalobcovi výpoveď. On zobral výpoveď do rúk, chvíľu sa na ňu pozeral a potom
ju hodil prednostke naspäť, že on nič nepodpíše, on nič neprevezme. Svedok uviedol, že vedel, že

prednostka odovzdáva žalobcovi výpoveď. Na to sa prednostka otočila k svedkovi B. s tým, že povedala,
že musí urobiť záznam o tom, že žalobca odmietol výpoveď prevziať. Na to ona urobila na jedno z
vyhotovení výpovede záznam a postupne ona a pán B. to podpísali. Svedok ďalej uviedol, že žalobca
si pozrel len titulnú stranu výpovede.

Žalovaný sa v podaní zo dňa 04. 05. 2012 k veci vyjadril, že rozhodnutie prednostu Krajského
úradu životného prostredia v Banskej Bystrici o zmene vnútornej organizácie, ktorým bolo zrušené
štátnozamestnanecké miesto žalobcu je individuálnym aktom riadenia, ktorým prednosta Krajského
úradu životného prostredia vykonával svoju riadiacu funkciu. Tento nemá charakter rozhodnutiao právach a právom chránených záujmoch a povinnostiach zamestnancov žalovaného, ale ide o
rozhodnutie organizačnej povahy, upravujúce vnútornú štruktúru Krajského úradu životného prostredia
a obvodných úradov životného prostredia. Podľa žalovaného súd v spore o neplatnosť skončenia

štátnozamestnaneckého pomeru nepreskúmava takéto rozhodnutie, hodnotí len či ho vydal ten, kto je k
tomu oprávnený a či bolo skutočne prijaté, čo sú v danej veci skutočnosti, ktoré žalobca nespochybňuje.
Z toho dôvodu námietky žalobcu sú zamerané na okolnosť, za akých bolo rozhodnutie o organizačnej
zmene prijaté, čiže podľa názoru žalovaného sú nedôvodné. K zníženiu počtu zamestnancov došlo
na základe listu zo dňa 09. 12. 2010, kedy Ministerstvo životného prostredia Slovenskej republiky v

nadväznosti na uznesenie Vlády SR č. 667 zo 6. októbra 2010 rozpočtu verejnej správy na roky 2011 -
2013 oznámil žalovanému limit počtu zamestnancov na rok 2011 vo výške 128 zamestnancov, čím došlo
k zníženiu počtu zamestnancov o 15 oproti limitu v roku 2010. V dôsledku zmeny limitu zamestnancov
na rok 2011 bol žalovaný nútený pristúpiť k organizačným opatreniam smerujúcim k zníženiu počtu
zamestnancov viazaný usmernením Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 16. 12. 2010, pritom
žalovaný sa vyjadril, že musel postupovať tak, aby 50 % z celkového počtu zníženia zamestnancov

pripadlo na Krajský úrad životného prostredia a 50 % z celkového počtu pripadlo na obvodné úrady
životného prostredia v jeho pôsobnosti. Vychádzajúc z týchto skutočností, bolo rozhodnuté, že celkový
počet funkčných miest pri Krajskom úrade životného prostredia sa znížil o 7 a celkový počet funkčných
miest na obvodnom úrade životného prostredia sa znížil o 8. Za týmto účelom žalovaný spracoval
vlastnú analýzu činnosti a efektívnosti výkonu štátnej správy. Výsledky analýzy potvrdili empirické

poznatky žalovaného, že medzi OÚŽP a ich stálymi pracoviskami existuje výrazná disproporcia v
úrovni frekventovanosti výkonu štátnej správy, keď na jednotlivých referentov v sídle OÚŽP spravidla
pripadá nepomerne viac vybavovaných vecí, ako na referentov na stálych pracoviskách. Žalovaný ďalej
uviedol, že s každým zamestnancom bol v súvislosti so zrušením jeho miesta vykonaný pohovor, na
ktorom mu bolo ponúknuté iné voľné miesto. S preložením súhlasila Y.. U. Q., H.. U. O., H.. V. W..

X. Z. a H.. X. Y. nesúhlasili s preložením na iné voľné štátnozamestnanecké miesto a s nimi ukončili
štátnozamestnanecký pomer výpoveďou. Tak isto bol pomer výpoveďou skončený aj s X. O., ktorá
nesúhlasila s preložením. Podľa tvrdení žalovaného je zrejmé, že žalobcove tvrdenie je v rozpore s
usmernením Ministerstva životného prostredia SR zo dňa 16. 12. 2010 sa nezakladalo na pravde, práve
naopak, Krajský úrad životného prostredia, ako jeden z mála krajských úradov životného prostredia,

toto usmernenie dôsledne rešpektoval, keď z celkového počtu zníženia zamestnancov 15 pripadlo 7 na
krajský úrad životného prostredia a 8 na obvodný úrad životného prostredia.

Na pojednávaní dňa 06. 05. 2013 sa právny zástupca žalobcu vyjadril, že čo sa týka výpovede, súhlasil
že tá bola písomná, čo sa týka jej doručenia, tvrdil že výpoveď žalobcovi doručená nebola a dôkazné

bremeno na doručení výpovede je na žalovanom. Tak isto žalovaný namietol výpovede svedkov, podľa
ktorého udalosť v kancelárii sa nestala tak, ako uviedli svedkovia. Podľa žalobcu je pravdou, že v
kancelárii bola H.. O., ktorá skutočne na jednu stranu stola položila papiere a povedala, že ich má
žalobcovi doručiť. Bolo to však pri inej príležitosti, keď žalobca riešil s inými ľuďmi inú vec a tejto
veci sa nemal čas venovať. Podľa žalobcu tento nemal reálnu možnosť s dokumentom, ktorý bol

položený na stôl, oboznámiť a tak isto nepovedal, že odmieta dokument prevziať. Dokument bol zo
stola zobratý bez toho, aby žalobca niekomu povedal, aby ho zobrali, nedali mu ho ani prečítať. Čo sa
týka výpovedného dôvodu, žalobca trval na tom, že žalovaný nedodržal pokyn Ministerstva životného
prostredia, podľa ktorého malo byť prepustených 50 % pracovníkov obvodných úradov a 50 % z
krajského úradu životného prostredia. Tak isto žalobca tvrdil, že mu nebolo ponúknuté iné miesto, voľné

miesto bolo aj na obvodnom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici a presne to bolo miesto,
ktoré vykonával navrhovateľ. Pokiaľ sa týka prerokovania výpovede so zástupcami zamestnancov, túto
skutočnosť žalobca nenamietal.

Žalovaný sa na pojednávaní k veci vyjadril, že výpoveď bola doručená zamestnancovi v zmysle §

38 ods. 4 Zákonníka práce, posledná veta. Bola mu predložená zo strany prednostky na stôl a mal
dostatočne dlhý časový úsek, aby sa s touto písomnosťou oboznámil. Samotný text má jeden a pol
strany. Svedkovia sa k tomu vyjadrili na pojednávaní, a preto žalovaný ďalšie dôkazy nenavrhol. Čo
sa týka zrušenia pracovného miesta, k tomu podľa tvrdenia žalovaného došlo rozhodnutím prednostu
Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici na základe pokynu ministerstva. Pokiaľ žalobca

namietal porušenie nejakého príkazu ministerstva, podľa tvrdenia žalovaného je to administratívno-
právna zodpovednosť, ktorá s predmetným konaním nemá nič spoločné. Čo sa týka ponúknutého miesta
žalobcovi, to bolo ponúknuté za prítomnosti prednostu Krajského úradu životného prostredia v BanskejBystrici pána G., pričom ani jedno z týchto ponúknutých voľných miest žalobca neprijal. Tak isto žalovaný
nemal za pochybnú skutočnosť, že výpoveď bola prerokovaná so zástupcami zamestnancov.

V podaní zo dňa 21.05.2013 žalobca k veci uviedol, že služobný úrad mal pre žalobcu niekoľko voľných
štátnozamestnaneckých miest, na ktoré žalobca spĺňal osobitné kvalifikačné predpoklady, ani jedno
z týchto miest mu ponúknuté nebolo. V rozhodnom čase s termínu 25. 01. 2011 v deň vykonaného
pohovoru a k 1. marcu 2011, ktorý bol deň domnelého doručenia výpovede podľa tvrdenia žalobcu
neboli obsadené štátnozamestnanecké miesta na Obvodnom úrade životného prostredia v Banskej

Bystrici na úseku odborný radca, tak isto nebolo obsadené miesto na Obvodnom úrade životného
prostredia vo Veľkom Krtíši, odborný radca na úseku štátnej správy ochrany ovzdušia. Deň bolo
voľné miesto na Krajskom úrade životného prostredia v Banskej Bystrici na pozícii hlavný radca,
vedúci odboru ekonomiky a odborný radca na úseku štátnej vodnej správy. Uvedenými skutočnosťami
žalobca preukazoval, že Krajský úrad životného prostredia konal v rozpore so záväzným usmernením
Ministerstva životného prostredia. Podľa žalobcu výpoveď bola neplatná aj s ohľadom na porušenie § 47

písm. b/ Zákona o štátnej službe. Podľa § 12 ods. 2 Zákona o štátnej službe jedine vedúci služobného
úradu je oprávnený konať v príslušnom služobnom úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a
pracovnoprávnych vzťahov. Žalobca mal za to, že súdnym konaním bolo preukázané, že H.. O. nebola
oprávnená konať v mene služobného úradu vo veci zrušenia jeho štátnozamestnaneckého pomeru,
nakoľko pri domnelom odovzdávaní výpovede nepreukázala, že by v tom čase bola zástupkyňou

krajského úradu životného prostredia. Tak isto podľa tvrdenia žalobcu písomné vyhotovenie výpovede
zaslané žalobcovi dňa 01. júla 2011 má také chyby, pre ktoré by bolo nezákonné aj v prípade, že by mu
bolo doručené a to z dôvodov, že rozhodnutím prednostu krajského úradu životného prostredia č. 2/2011
nebolo zrušené 1 miesto štátnej vodnej správy, na ktoré bol H.. Z. vymenovaný do stálej štátnej správy.
V rámci prerokovania organizačných zmien žalobcovi nebolo ponúknuté voľné štátnozamestnanecké

miesto vo funkcii odborný radca na úseku štátnej správy odpadového hospodárstva na Obvodnom úrade
životného prostredia v Brezne. V prípade, že by mu bolo ponúknuté, bol by ho prijal. Ďalej dôvody
výpovede uvedené v domnelej výpovedi sú podľa názoru žalobcu v rozpore s výpoveďami svedkov a
záverom z pohovoru so štátnym zamestnancom č. 2011/00362-21-01 zo dňa 25. januára 2011. Ďalším
dôvodom neplatnosti výpovede je podľa žalobcu to, že krajský úrad životného prostredia svojím konaním

porušil § 61 ods. 2 Zákonníka práce, nakoľko dôvody uvedené vo výpovedi sú nepravdivé a v rozpore
s podkladmi výpovede - záznamom z pohovoru, výpoveďami svedkov a rozhodnutím prednostu. Ďalej
podľa žalobcu výpoveď neobsahuje presný dátum, kedy má skončiť žalobcovi štátnozamestnanecký
pomer. Pri doručovaní domnelej výpovede žalobca tvrdí, že malo byť žalobcovi oznámené, ktorým
dňom mu začína plynúť výpovedná lehota a ktorým dňom mu končí štátnozamestnanecký pomer. Ďalej

výpoveď žalobcovi bola daná podľa jeho názoru v rozpore s dobrými mravmi.

Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 02. 09. 2013 uviedol, že z rozhodnutia č. 1/2011 a č. 2/2011 vyplýva,
že v dobe pohovoru bola na krajskom úrade životného prostredia podľa vtedy účinného rozhodnutia
č. 1/2011 bolo 5 štátnozamestnaneckých miest na úseku štátnej vodnej správy, z toho 1 vo funkcii

odborný radca bolo neobsadené. Už v tejto dobe však platilo rozhodnutie č. 2/2011, ktorým sa zrušovali
2 miesta na úseku štátnej vodnej správy (vrátane vyššie uvedeného voľného miesta vo funkcii odborný
radca). Tým istým rozhodnutím bolo zrušené aj miesto H.. Z.. Uvedené voľné miesto na úseku ŠVS
nebolo ponúkané H.. Z. práve z dôvodu, že malo byť, resp. bolo zrušované rovnako ako aj miesto H..
Z.. Z uvedeného jednak je zrejmé, že v dobe výpovede boli na krajskom úrade životného prostredia na

úseku štátnej vodnej správy 3 funkčné miesta, ktoré boli obsadené, teda nebolo žiadne voľné miesto
štátnozamestnanecké, ktoré by bolo možné ponúknuť žalobcovi.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa s podaniami účastníkov, potvrdením o štátnej službe
č. 2011/013 zo dňa 30. 06. 2011, e- mailom prednostky zo dňa 25. 01. 2011, tabuľkami o výkone štátnej

správy za roky 2007 až 2010 spracované neznámym zamestnancom KÚŽP, výkazmi o skutočnom
výkone štátnej správy za roky 2007 až 2009 na SP v Revúcej, zápismi z porady prednostov
krajského úradu životného prostredia SR č. 10830/2010-8 zo dňa 16. 12. 2010, záznamom z pohovoru
H.. U., výpoveďou, usmernením MŽP SR č. 10830/2010-8 zo dňa 16. 12. 2010, rozhodnutím prednostu
Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 2/2011 z 19. 01. 2011 a č. 3/2011 zo dňa

24. 01. 2011, zoznamom zamestnancov, s ktorými bol ukončený pracovný pomer v roku 2011,
rozhodnutie KÚŽP č. 2011/00801- 3 zo dňa 07. 06. 2011 o nesprístupnení informácie, e-mail prom
prednostky zo dňa 17. 05. 2011, rozhodnutím č. 5/2011, listom žalobcu KÚŽP zo dňa 24. 05. 2011,výstupným listom so svedectvom H.. R. O., dodatočne spísaným, záznamom č. 2011/00543 zo dňa
15. 03. 2011, spolu s ďalšími listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Súd z potvrdenia o štátnej službe žalobcu zistil, že žalobca pracoval u žalovaného od. 01. 01. 2004 do
30. 06. 2011, s dĺžkou započítania praxe 25 rokov a 306 dní na úseku životné prostredie ako odborný
radca na Obvodnom úrade životného prostredia v Rimavskej Sobote so stálym pracoviskom Revúca.

Z dôvodu zníženia počtu zamestnancov rozpočtových organizácií Ministerstva životného prostredia

SR na základe rozpisu záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu Ministerstva financií SR v súlade
s uznesením vlády SR č. 667 zo dňa 06. 10. 2010 k návrhu rozpočtu verejnej správy na roky 2011 až
2013 generálna riaditeľka Sekcie financovania a rozpočtu MŹP SR oznámila listom č. 72290/2010
zo dňa 09. 12. 2010 Krajskému úradu životného prostredia v Banskej Bystrici limit počtu zamestnancov
na rok 2011.

Na základe rozhodnutia prednostu KÚŽP v BB č. 2/2011 zo dňa 19. 01. 2011, ktorým sa mení
Organizačný poriadok KÚŽP v BB č. 1/2007 zo dňa 22. 03. 2007 sa dňom 31. 03. 2011 zrušilo
štátozamestnanecké miesto odborný radca v odbore štátnej služby 2.20 životné prostredie v útvare
odbor starostlivosti o životné prostredie, úsek štátna vodná správa na Obvodnom úrade životného
prostredia v Rimavskej Sobote, stále pracovisko Revúca. Takisto bol zrušený odbor starostlivosti

organizačný útvar - odbor starostlivosti o životné prostredie v Rimavskej Sobote s tým, že doterajší
zamestnanec na tomto úseku H.. S. U. súhlasila so zaradením na voľné štátnozamestnanecké miesto
na Obvodný úrad životného prostredia v Brezne, tak ako bolo dohodnuté na pohovore zo dňa 25. 01.
2011.

Dňa 26. 01. 2011 bola vypracovaná výpoveď zo strany zamestnávateľa z dôvodov uvedených v § 47
písm. b) zákona o štátnej službe opísaných vyššie.

Z obsahu výpovede súd zistil, že so žalobcom bol vykonaný pohovor a bolo mu ponúknuté voľné
štátnozamestnanecké miesto vo funkcii odborný radca v odbore štátnej služby 2. 220 životné

prostredie na úseku štátna správa odpadového hospodárstva na Obvodnom úrade životného prostredia
v Brezne ako aj v Banskej Bystrici. Žalobca ponúkané miesto neprijal.

V konaní nebolo sporným, že výpoveď bola písomná a bola prerokovaná vopred so Základnou
organizáciou Slovenského odborového zväzu verejnej správy pri Krajskom úrade životného prostredia

v Banskej Bystrici a so Základnou organizáciou Slovenského odborového zväzu verejnej správy pri
Obvodnom úrade životného prostredia v Lučenci.

V konaní ostala spornou otázka, či výpoveď bola žalobcovi doručená, či ju doručila oprávnená osoba a
či bolo u zamestnávateľa iné vhodné miesto vzhľadom na jeho kvalifikáciu a prax.

Podľa § 46 ods. 1 písm. b) z. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe štátnozamestnanecký pomer možno
skončiť výpoveďou.

Podľa § 47 písm. b) z. č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe služobný úrad môže dať štátnemu

zamestnancovi výpoveď, ak:
b)sazrušujealebozrušiloštátnozamestnaneckémiesto,služobnýúradnemápreštátnehozamestnanca
iné vhodné štátnozamestnanecké miesto alebo štátny zamestnanec nesúhlasí s trvalým preložením v
služobnom úrade a nedohodne sa so služobným úradom inak,

Podľa§48ods.1a2zákonaoštátnejslužbeakjedanávýpoveď,štátnozamestnaneckýpomersaskončí
uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre služobný úrad aj pre štátneho zamestnanca
a je dva mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho
po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.

Podľa § 12 ods. 2 zákona o štátnej službe vedúci úradu je oprávnený konať v príslušnom služobnom
úrade vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov a pracovnoprávnych vzťahov; vedúci úradu je
oprávnený konať aj vo veciach právnych vzťahov upravujúcich služobný pomer, ak to ustanovujeosobitný predpis. Vedúci úradu môže v služobnom predpise poveriť konaním podľa prvej vety vedúceho
zamestnanca.

Podľa § 120 z. č. 400/2009 Z. z. Na štátnozamestnanecké vzťahy sa primerane použijú ustanovenia
§ 10, § 11a ods. 1, § 12, § 13 ods. 4 a 7, § 15, § 16, § 17 ods. 1 a 3, § 19, § 20, § 32 až 41, § 49 ods.
1 až 3 a 5, § 52, § 55 ods. 2 písm. c) až f), § 60, § 61 ods. 1, 2 a 4, § 63 ods. 4 až 6, § 64 ods. 1 a
2, § 67, § 69, § 70, § 72, § 74, § 75 ods. 3 a 4, § 76 ods. 3, 4 a 6, § 77 až 80, § 84 ods. 3 a 4, § 85
ods. 2 až 6, 8 a 9, § 85a, § 86 až 95, § 96 ods. 1, 2, 4, 6 a 7, § 96a, § 96b, § 97 ods. 1 až 11, § 98 až

102, § 104, § 104a, § 105 až 114, § 116 ods. 2 a 3, § 117, § 129 až 132, § 136 až 139, § 141, § 142,
§ 143, § 144, § 144a, § 145 až 148, § 150, § 151, § 152 ods. 1, 2, 4 až 8, § 156, § 157 ods. 3, § 158
až 160, § 161 ods. 1, § 164 až 170, § 177 až 185, § 187 až 189, § 191 ods. 2 až 4, § 192 až 198, §
217 až 222, § 230 až 236 a § 240 Zákonníka práce.

Podľa § 38 ods. 1 a 4 Zákonníka práce písomnosti zamestnávateľa týkajúce sa vzniku, zmeny a

skončenia pracovného pomeru alebo vzniku, zmeny a zániku povinností zamestnanca vyplývajúcich z
pracovnejzmluvymusiabyťdoručenézamestnancovidovlastnýchrúk.Toplatírovnakoopísomnostiach
týkajúcich sa vzniku, zmien a zániku práv a povinností vyplývajúcich z dohody o práci vykonávanej mimo
pracovného pomeru. Písomnosti doručuje zamestnávateľ zamestnancovi na pracovisku, v jeho byte
alebo kdekoľvek bude zastihnutý. Ak to nie je možné, možno písomnosť doručiť poštovým podnikom

ako doporučenú zásielku. Povinnosť zamestnávateľa alebo zamestnanca doručiť písomnosť sa splní,
len čo zamestnanec alebo zamestnávateľ písomnosť prevezme alebo len čo ju poštový podnik vrátil
zamestnávateľovialebozamestnancoviakonedoručiteľnú,aleboakdoručeniepísomnostibolozmarené
konaním alebo opomenutím zamestnanca alebo zamestnávateľa. Účinky doručenia nastanú aj vtedy,
ak zamestnanec alebo zamestnávateľ prijatie písomnosti odmietne.

Podľa 61 ods. 1, 2 a 4 Zákonníka práce výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ
aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať
zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo
výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď

neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť.Ak zamestnávateľ dal zamestnancovi výpoveď
podľa § 63 ods. 1 písm. b), nesmie počas dvoch mesiacov znovu utvoriť zrušené pracovné miesto a
prijať po skončení pracovného pomeru na toto pracovné miesto iného zamestnanca. Výpoveď, ktorá
bola doručená druhému účastníkovi, možno odvolať len s jeho súhlasom. Odvolanie výpovede, ako aj
súhlas s jej odvolaním treba urobiť písomne.

Podľa § 74 Zákonníka práce výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany
zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať so zástupcami zamestnancov, inak sú
výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné. Zástupca zamestnancov je povinný
prerokovať výpoveď zo strany zamestnávateľa do siedmich pracovných dní odo dňa doručenia písomnej

žiadosti zamestnávateľom a okamžité skončenie pracovného pomeru do dvoch pracovných dní odo dňa
doručenia písomnej žiadosti zamestnávateľom. Ak v uvedených lehotách nedôjde k prerokovaniu, platí,
že k prerokovaniu došlo.
V zmysle § 38 ods. ods. 1 a 4 Zákonníka práce doručenie do vlastných rúk je
podmienkou, ktorá musí byť pre platný úkon splnená. Zamestnávateľ teda písomnosť

doručí konkrétnemu zamestnancovi, ktorému je adresovaná a ten písomnosť prevezme.
Zákonník práce však vytvára konštrukciu doručenia na podklade noriem, ktoré
síce sledujú svoj cieľ bezchybného doručenia, ale pokiaľ nastane odmietnutie prevzatia písomnosti
nastane situácia, ktorá je riešená alternatívne. V prípade doručenia výpovede na pracovisku ak

zamestnanec odmietne prevziať výpoveď či už slovne alebo gestom, týmto okamihom nastávajú účinky
doručenia a je možné počítať plynutie výpovednej doby.
V predmetnej veci súd zistil, že dňa 01. 03. 2011 prerokovával žalobca spolu s H.. B. sťažnosť X. Q. na
žalobcu na pracovisku/ v kancelárii žalovaného v Revúcej. Súd výsluchom svedkov H.. B. B., H.. B. a
prednostky H.. O. zistil, že v uvedený deň do miestnosti, v ktorej sa riešila so žalobcom sťažnosť, prišiel

H.. L. a H.. O., ktorá mala doručiť žalobcovi výpoveď. Súd výsluchom svedkov mal za preukázané, že
H.. O. žalobcovi položila obálku s výpoveďou na stôl s tým, že upozornila žalobcu na túto skutočnosť.
Výsluchom predmetných svedkov mal súd taktiež preukázané, že žalobca mal k dispozícii predmetnú
výpoveď, mohol sa s ňou dôkladne oboznámiť a aj napriek tomu výpoveď odmietol prijať. Súd mápotom za to, že doručenie výpovede nadobudlo účinky v zmysle § 38 ods. 4 Zákonníka práce. Čo sa týka
predloženého prepisu a USB nahrávky predloženej žalobcom súd uvádza, že daný dôkaz súd nemohol
považovať za hodnoverný dôkaz vzhľadom na kvalitu nahrávky, kedy niektoré časti sú nezrozumiteľné

pre nedostatočnú hlasitosť a šum. Navyše nie je možné vylúčiť technické úpravy predmetnej nahrávky.
Čo sa týka vyjadrení žalobcu, že svedkovia krivo svedčili, súd poznamenáva, že svedkovia boli v zmysle
§ 126 OSP riadne poučení o následkoch krivej výpovede a teda argumenty žalobcu o nepravdivosti
svedeckých výpovedí súd nie je oprávnený riešiť v tomto konaní.

V otázke či došlo k doručovaniu výpovede oprávnenou osobou, súd má za to, že výpoveď zo strany
zamestnávateľamusíspĺňaťnáležitostiatomusímaťpísomnúformu,uvedenývýpovednýdôvoda musí
sa doručiť druhému účastníkovi. Ide o hmotnoprávne podmienky výpovede; ich nesplnenie zákon spája
so sankciou neplatnosti tohto právneho úkonu. Súd má za to, že ustanovenie § 61 ods. 1 Zákonníka
práce, na ktoré sa odvoláva žalobca neupravuje ako hmotnoprávnu podmienku platnosti doručenia
výpovede doručovanie iba povereným vedúcim zamestnancom zamestnávateľa. Súd mal výsluchom

svedkyne H.. O. preukázané, že žalobcovi oznámila, že mu za zamestnávateľa doručuje výpoveď. Súd
mal preukázané, že v čase doručovania výpovede bola H.. O. prednostkou Obvodného úradu životného
prostredia v Rimavskej Sobote. Súd má za to, že zákonník práce ani iný predpis neupravuje, akým
spôsobom má byť osobne doručená výpoveď zamestnancovi. Nakoľko výpoveď žalobcovi doručoval
zamestnanec žalovaného za prítomnosti dvoch svedkov, ktorých svedecké výpovede sa navrhovateľovi

nepodarilo v konaní vyvrátiť a súd mal za preukázané, že žalobca mal dostatočný časový úsek na
oboznámenie sa s výpoveďou, ktorá sa dostala do sféry jeho dispozície, súd podmienku doručenia
výpovede považoval za splnenú.

Súd ďalej preskúmal žalobcom spochybňovaný dôvod výpovede a dospel k záveru, že výpovedný dôvod

je vo výpovedi zrozumiteľne uvedený v zmysle § 47 písm. b) zákona o štátnej službe. Povinnosť uviesť
vo výpovedi výpovedný dôvod má len zamestnávateľ. Musí byť uvedený tak, aby bolo zrejmé, aké sú
skutočné príčiny výpovede, aby nevznikali pochybnosti o tom, čo chcel prejaviť, teda ktorý zákonný
výpovedný dôvod uplatňuje. V danom prípade je výpovedný dôvod dostatočne uvedený, pričom vo
výpovedi sa uvádza ako dôvod zníženie počtu zamestnancov rozpočtových organizácií Ministerstva

životného prostredia SR na základe rozpisu záväzných ukazovateľov štátneho rozpočtu Ministerstva
financií SR v súlade s uznesením vlády SR č. 667 zo dňa 06. 10. 2010 k návrhu rozpočtu verejnej
správy na roky 2011 až 2013. Na základe danej skutočnosti generálna riaditeľka Sekcie financovania
a rozpočtu MŹP SR oznámila listom č. 72290/2010 zo dňa 09. 12. 2010 Krajskému úradu životného
prostredia v Banskej Bystrici limit počtu zamestnancov na rok 2011, a teda na základe rozhodnutia

prednostu Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici č. 2/2011 zo dňa 19. 01. 2011 o
zmene vnútornej organizácie Krajského úradu životného prostredia v Banskej Bystrici a obvodných
úradov životného prostredia v jeho pôsobnosti sa dňom 31. 03. 2011 zrušilo štátnozamestnanecké
miesto odborný radca v odbore štátnej služby 2. 20 Životné prostredie v útvare Odbor starostlivosti o
životné prostredie, úsek štátna vodná správa na Obvodnom úrade životného prostredia v Rimavskej

Sobote, stále pracovisko Revúca. V danom prípade má súd za to, že rozhodnutie zamestnávateľa o
organizačnej zmene je súd oprávnený posúdiť len z hľadiska či takéto rozhodnutie vydal na to
oprávnený orgán a či bolo skutočne prijaté, čo v danom prípade žalobca nespochybnil.

Čo sa týka tvrdení žalobcu, že KÚŽP žalobcovi neposkytol iné vhodné miesto u zamestnávateľa, má

súd za to, že z rozhodnutia č. 1/2011 a č. 2/2011 vyplýva, že v dobe pohovoru bolo na KÚŽP podľa
vtedy účinného rozhodnutia č. 1/2011 päť štátnozamestnaneckých miest na úseku štátnej vodnej
správy, z toho 1 vo funkcii odborný radca bolo neobsadené. Už v danej dobe platilo rozhodnutie č.
2/2011, ktorým sa zrušovali 2 miesta na úseku ŠVS. Tým istým rozhodnutím bolo zrušené aj miesto
H.. Z.. Uvedené voľné miesto na úseku ŚVS nebolo ponúkané H.. Z. práve z dôvodu, že malo byť

zrušené rovnako ako miesto žalobcu. Súd mal v konaní preukázané, že žalobcovi žalovaný ponúkol
voľné štátnozamestnanecké miesto vo funkcii odborný radca v odbore štátnej služby 2. 220 životné
prostredie na úseku štátna správa odpadového hospodárstva na Obvodnom úrade životného prostredia
v Brezne ako aj v Banskej Bystrici, ktoré on odmietol prijať.

Z vyššie uvedených dôvodov mal súd preukázané, že zamestnávateľ splnil podmienky na ukončenie
štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou ( písomná výpoveď, fikcia doručenia, zrozumiteľný
výpovedný dôvod, ponúknutie iného vhodného miesta a prerokovanie so zástupcami zamestnávateľa),
a preto súd žalobu zamietol.Čo sa týka náhrady trov konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 OSP súbežne s § 150 ods. 1 OSP
a nakoľko zo spisu vyplýva, že odporca si trovy konania neuplatnil a zo spisu mu ani nevyplývajú, súd

žalovanému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho
písomného doručenia v štyroch vyhotoveniach na Okresný súd v Banskej Bystrici.

V odvolaní musí byť uvedené ktorému súdu je určené, kto ho robí akej veci sa týka, čo sa ním sleduje,

uvedenie rozhodnutia proti ktorému smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, v čom sa
napadnuté rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha a musí
byť podpísané a datované.

Odvolanie proti rozhodnutiu možno odôvodniť len tým, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do

právomoci súdov, ak ten kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, ak účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, ak v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, ak sa nepodal
návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, ak účastníkovi konania sa postupom
súdu odňala možnosť konať pred súdom, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne

obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, ak súd prvého stupňa nesprávne právne
posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy, ak konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ak súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav
veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ak súd
prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ak doteraz

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené (§ 205a), ak rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.