Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/154/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120276067
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120276067.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej

a členov senátu Mgr. Františka Dulačku a Mgr. Márie Kašíkovej, v právnej veci žalobcu: Náhradné
vozidlo, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01, Žilina, IČO: 50 496 166, právne zastúpeného
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01, Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova
4, 816 23, Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom
so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02, Bratislava - Staré mesto, IČO: 37 928 422, v konaní o
zaplatenie 258,34 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin

č.k. 10C/27/2020-121 zo dňa 27.08.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu vo výroku vo výroku, ktorým vo zvyšnej časti žalobu žalobcu zamietol,
ako odvolaním strán sporu nenapadnutom, p o n e c h á v a nedotknutý.

V ostatnej časti rozsudok prvoinštančného súdu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v anárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi 258,34 eur do 3 dní

od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti uplatneného nároku na úroky z omeškania žalobu zamietol.
Žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že 27.08.2019 došlo vo Vrútkach k dopravnej nehode,
pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW 740D ev. č.: MT-272ED, ktorého
držiteľom v čase dopravnej nehody bol poškodený V. Q., s miestom podnikania Martin. K vzniku
spôsobenej škody došlo prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Touran ev. č.: MT-297DV, ktoré
bolo v tom čase zmluvne poistené u žalovaného. Žalovaný eviduje poistnú udalosť pod č. 9529096189.

Poškodenýnechalvykonaťopravuuvedenéhomotorovéhovozidla,naktorúbezprostrednenadväzovalo
uzavretie zmluvy o nájme dopravného prostriedku č. 12/2019 zo dňa 04.09.2019. Na jej základe
prenajal žalobca poškodenému náhradné motorové vozidlo zn. BMW 525D xDrive, ev. č.: ZA 054HV v
čase od 04.09.2019 do 17.09.2019. Po ukončení doby prenájmu náhradného vozidla vystavil žalobca
poškodenému faktúru zo dňa 18.09.2019, splatnú 25.09.2019 na sumu 1.541,- eur bez DPH, t.j. 14 dní
pri výške denného nájmu vozidla 108,34 eur bez DPH. V sume je zahrnutý jednorazový poplatok za
pristavenie, prevzatie náhradného vozidla vo výške 25,- eur bez DPH. Poškodený 18.09.2019 postúpil

svoju pohľadávku voči žalovanému spočívajúcu v nároku na poistné plnenie z titulu účelne vynaložených
nákladov za prenájom náhradného vozidla spolu s príslušenstvom a právami s ňou spojenými na
žalobcu. Žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody z postúpenej pohľadávky u žalovaného 19.09.2019.
Dňa 29.10.2019 žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie za prenájom náhradného motorovéhovozidla vo výške 1.283,33 eur. Krátenie poistného plnenia odôvodnil vlastným určením ceny prenájmu
náhradného motorového vozidla, na základe ktorého mala byť výška denného nájomného len v sume
110,- eur s DPH. Poistné plnenie bolo tiež krátené o poplatok za pristavenie a prevzatie vozidla. S

poukazom na platnú právnu úpravu súd dospel k presvedčeniu, že poškodený Q. v rámci nároku na
náhradu škody podľa § 4 ods. 2 písm. b) zák. č. 381/2001 Z.z. mal nárok na náhradu škody voči
poisťovni v zmysle ust. § 15 ods. 1 zák. o PZP v plnej výške. Náhradné motorové vozidlo V. Q. používal
na podnikateľské účely, ako podnikateľ uzavrel aj zmluvu o nájme č. 12/2019. Podľa súdu nemožno
pochybovaťoúčelnostiprenájmumotorovéhovozidla,vtejtosúvislostipoukázaliinaustálenújudikatúru,

podľa ktorej každý majiteľ poškodeného motorového vozidla pri dopravnej nehode spôsobenej iným
motorovým vozidlom má po dobu, po ktorú nemôže používať vlastné motorové vozidlo, právo používať
zapožičané motorové vozidlo, a tak zmierniť diskomfort, ktorému je vystavený v pracovnom i osobnom
živote. Žalobca naviac predložením cenníkov obchodných spoločností preukázal zmluvné nájomné vo
výške 130,- eur/deň spolu s DPH a bez DPH v sume 108,34 eur. Jednorazový poplatok za pristavenie a
prevzatie vozidla bol súčasťou cenníka žalobcu. Žalobca nepaušalizuje náklady spojené s pristavením

motorového vozidla, ktoré môžu v závislosti od dohody s klientom predstavovať aj náklady spojené s
nákupompohonnýchhmôtapod.Ideolegitímnenákladyspojenésprenájmomnáhradnéhomotorového
vozidla. Námietky žalovaného o neplatnosti postúpenia pohľadávky poškodeným Q. súd považoval
za účelové, v rozpore s tým, že poskytol čiastočné poistné plnenie priamo žalobcovi. Za nedôvodný
však považoval nárok žalobcu na úroky z omeškania s odkazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp.zn. 3Cdo 143/2017 z 22.11.2018. S prihliadnutím na úspech žalobcu v spore priznal mu vo vzťahu k
žalovanému nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručil odvolanie žalovaný. Označil rozsudok
prvoinštančného súdu za nesprávny, nezákonný, navyše i arbitrárny. Prvoinštančný súd síce vyslovil

právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre
správne posúdenie veci. Svoje rozhodnutie nedostatočne odôvodnil, a to i napriek ustanovenia §
220 ods. 3 tretia veta CSP, podľa ktorého súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. S
poukazom na skutkový stav vyplývajúci z vykonaného dokazovania zastal názor, že v predmetnom
súdnom konaní žalovaný nie je vecne aktívne legitimovaný. Z predložených dôkazov jednoznačne

vyplýva, že poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre za vypožičanie
osobného motorového vozidla v celkovej sume 516 €, a teda poškodený predstavoval subjekt, ktorý bol
dlžníkom žalobcu. S poukazom na ustanovenie § 524 OZ, podľa žalovaného poškodený predstavoval
dlžníka žalobcu a nemohol so žalobcom uzatvoriť platne zmluvu o postúpení pohľadávky, podľa ktorej
by malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko pohľadávku žalobcu pred

jej cesiou poškodený žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom
prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve
pohľadávku žalobcu. Inými slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a
žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 OZ.
K úhrade faktúry pritom v uvedených súvislostiach logicky nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného

zápočtu realizovaného v predloženej zmluve o postúpení, nakoľko z tejto jednoznačne vyplýva, že
prejav vôle jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky, až následne k započítaniu
vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený nebol majiteľom pohľadávky voči
žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť na žalobcu a kauzálne žalobcovi
následne nemohla vzniknúť pohľadávka voči poškodenému na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú

následne žalobca mienil použiť na započítanie. Z uvedeného vyplýva, že žalobca nemôže predstavovať
aktívne vecne legitimovaný subjekt na strane žalobcu v predmetnom súdnom konaní. V tejto súvislosti
poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu SR 4Obo 20/2007 z 29.01.2008 so záverom, že nie je možné
uzatvoreniezmluvnéhovzťahupoukazovanéhožalobcom,nakoľkopredmetomzmluvyopostúpenímalo
byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému

ako dlžníkovi (t. j. neexistujúci predmet postúpenia), z pohľadu čoho je takýto právny úkon podľa
ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatný. Žiadal preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu
zrušil, vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného žiadal rozsudok prvoinštančného súdu ako správny

potvrdiť. K otázke namietanej aktívnej legitimácie žalobcu poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline sp. zn. 9Co/30/2019-147 z 25.04.2019, rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn.
43Cob/54/2019-124 zo dňa 13.06.2019, ako i skutočnosť, že postupovaný bol nárok na náhradu
škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktorý má poškodený voči žalovanému ako poisťovniškodcu, a preto za nesprávne a zavádzajúce považoval tvrdenie žalovaného, že predmetom zmluvy
o postúpení malo byť postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému
ako dlžníkovi. To, že žalovaný akceptoval postúpenie pohľadávky, je napokon zrejmé aj z toho, že

čiastočné poistné plnenie poukázal na účet žalobcu ako postupníka. V čase pred podaním žaloby
žalovaný nemal najmenšiu pochybnosť o postúpení pohľadávky, pričom zo strany žalovaného bolo
poskytnuté čiastočné poistné plnenie, a teda nemôže byť sporné ani to, že poškodenému vznikol
nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov za nájom náhradného vozidla. Pokiaľ namietal
žalovaný arbitrárnosť súdneho rozhodnutia, oponoval, že ani skutočnosť, že sa žalovaný nestotožňuje s

názoromsúduriadneodôvodnenýmvnapadnutomrozsudku,ešteneznamená,žetýmdošlokporušeniu
jeho práva na spravodlivý súdny proces. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v
Žiline 13Cob/75/2018 z 19.09.2018. V zmysle zákona o PZP poškodený má nárok na náhradu škody
spôsobenej prevádzkou motorového vozidla od žalovaného a nie od žalobcu (prenajímateľa vozidla),
dlžníkom tak v tomto prípade je práve žalovaný a nie poškodený. V čase uzatvorenia zmluvy o postúpení
pohľadávky došlo k úhrade faktúry, a teda aj k vzniku škody. Išlo o odplatné postúpenie pohľadávky, v

dôsledku čoho došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom
na zaplatenie odplaty za postúpenie a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle
zmluvy postúpený. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného
dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na
náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. V tejto súvislosti

poukázal na početné rozhodnutia Krajského súdu v Žiline, ako i rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 3Cob/220/2017 zo 17.01.2018.

4.Krajskýsúd,akosúdodvolací(§34CSP),preskúmalvecvrozsahuvymedzenomvpodanomodvolaní
a súc viazaný obsahom podaného odvolania (§ 379, § 380 CSP) postupom bez nariadenia pojednávania

podľa § 385 CSP a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu ako správne
v napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil. Vo výroku, odvolaním strán sporu
nenapadnutom, ponechal rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.

5. Jednou z odvolacích námietok žalovaného bolo, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí

nedostatočným odôvodnením. Je potrebné uviesť, že právo na určitú kvalitu súdneho konania, ktorej
súčasťou je aj právo sporovej strany na dostatočné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, je jedným
z aspektov práva na spravodlivý proces. Z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva ako aj z
rozhodnutí Ústavného súdu SR totiž vyplýva, že tak základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy ako aj
právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, v sebe zahŕňajú aj právo na rovnosť zbraní, kontradiktórnosť konania

a odôvodnenie rozhodnutia (II. ÚS 383/2006); právo na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia patrí
medzi základné zásady spravodlivého súdneho procesu. Odvolacia námietka žalovaného po vecnej
stránke smerovala proti nedostatku aktívnej vecnej legitimácie.

6. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo dospel k

záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom na zistenie
rozhodujúcich skutočností, na podklade vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým
záverom a prejednávanú vec vecne správne posúdil. Nakoľko odôvodnenie písomného vyhotovenia
rozsudku zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 220 ods. 2 CSP (k namietanej aktívnej vecnej
legitimácii), odvolací súd konštatuje správnosť týchto dôvodov, v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje a

v podstatných bodoch naň odkazuje. Na zdôraznenie správnosti odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej
inštancie poukazuje iba na niektoré ďalšie skutočnosti (§ 387 ods. 2 CSP).

7. Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), splnením dlh zanikne.

8. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.

9. Podľa § 580 OZ, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu,
zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav
smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.

10.Započítanie(kompenzácia)jezánikvzájomnesakryjúcichpohľadávokpatriacichvzájomneveriteľovi
a dlžníkovi, ktorých plnenie je rovnakého druhu (najčastejšie peniaze), ak niektorý z účastníkov i bez
súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka urobí prejav smerujúci k započítaniu. Musí však ísťo pohľadávky spôsobilé na započítanie (započítateľné), t.j. také, ktorých započítanie nie je vylúčené
dohodou účastníkov alebo zákonom. Vo svojej podstate ide o formu bezhotovostného vyrovnania, ktoré
sa nevykonáva skutočným splnením, ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka. To

umožňuje ušetriť dvojaké splnenie vzájomných pohľadávok a navzájom zjednodušiť majetkové vzťahy
medzi účastníkmi, a to aj v prípadnom súdnom konaní, ak dôjde medzi nimi k sporu. Význam započítania
spočíva najmä v úspore nákladov, ktoré by inak obidvaja účastníci museli vynaložiť pri uskutočnení
vzájomnéhoplnenia.Okremtohomájednostrannézapočítaniedôležitývýznamprizabezpečeníveriteľa,
lebo umožňuje dlžníkovi, ktorý je súčasne veriteľom vyhnúť sa riziku, že po splnení jeho záväzku druhý

účastník jeho vzájomnú pohľadávku neuspokojí.

11. Právnym následkom započítania je zánik vzájomných pohľadávok, pokiaľ sa vzájomne kryjú. Zánik
nastáva okamihom, keď sa stretli ako pohľadávky spôsobilé na započítanie a nie až od kompenzačného
prejavu, resp. od doby, keď takýto prejav došiel druhej strane. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú
ku dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie, a to, že sa

jedná o vzájomné pohľadávky, ide o plnenie rovnakého druhu, pohľadávky sú spôsobilé na započítanie
a bol urobený prejav smerujúci k započítaniu. Občiansky zákonník upravuje dva prípady zániku záväzku
započítaním, a to:
a) započítanie jednostranným právnym úkonom
b) započítanie dohodou.

12. V preskúmavanej veci Zmluvou o postúpení pohľadávky uzatvorenou medzi poškodeným a
žalobcom boli upravené navzájom prepojené viaceré práva a povinnosti subjektov zmluvy, ktorých
nespochybnenou vôľou bolo dotknuté vzájomné práva a povinnosti upraviť v rámci jednej zmluvy, a to
k odplatným postúpením pohľadávky so súčasným započítaním fakturovaného nájomného za užívanie

náhradnéhovozidlasodplatouzapostúpeniepohľadávky. To,žepostupcazáväzokznájomnéhopriamo
nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku uplatnil započítanie, ktoré predstavuje jeden zo spôsobov
zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik pohľadávky z titulu náhrady škody.

13. Vychádzajúc z vyššie konštatovaného odvolacie námietky žalovaného sú nedôvodné, a preto

odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny v napadnutej časti potvrdil, a to vrátane
súvisiaceho výroku o trovách konania. Vo výroku, odvolaním strán sporu nenapadnutom, ponechal
rozsudok prvoinštančného súdu nedotknutý.

14. O trovách odvolacieho konania rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 aplikujúc ust. § 255 ods. 1 CSP.

V odvolacom konaní mal žalobca plný úspech, preto mu priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu proti odvolateľovi - žalovanému. O výške týchto trov bude rozhodnuté
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
(§ 420 CSP)Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)