Rozhodnutie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. máj 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6Co/205/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117205747
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5117205747.1

Rozhodnutie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny
Beniačovej a členiek senátu JUDr. Táne Rapčanovej a Mgr. Anny Mihálikovej, v spore žalobcu:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpeného splnomocneným zástupcom JUDr. Soňou Pohovejovou, advokátkou so
sídlom G. XX, XXX XX O., proti žalovanému: X. P., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom O. V. XXXX, XXX XX I.,

zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária ADVOKÁTI Műller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská
cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455, o zaplatenie 23.454,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 8C/14/2017-55 zo dňa 17. júna 2019, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.

Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
23.454,50 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 23.454,50 eur od 14.1.2016
do zaplatenia, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.). Zároveň žalobcovi priznal voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (výrok II.).

2. Z jeho dôvodov vyplynulo, že v predmetnom konaní si žalobca uplatnil voči žalovanému regresný
nárok vo výške 50 % z vyplatenej náhrady škody spolu v sume 46.909 eur, t. j. sumu 23.454,50
eur, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ktoré viedol
žalovaný pod vplyvom návykovej látky (§ 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom
zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ďalej len „zákon o povinnom zmluvnom

poistení“). Pri svojom rozhodovaní konajúci súd vychádzal z nesporných skutočností, že žalovaný bol
účastníkom dopravnej nehody dňa 20.12.2013, pri ktorej došlo k zraneniu chodkyne poškodenej X. Q.,
pričom vykonaná dychová skúška u žalovaného opakovane potvrdila, že viedol motorové vozidlo pod
vplyvom alkoholu, za ktoré konanie bol žalovaný odsúdený právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Žilina sp. zn. 1T/121/2014; medzi stranami sporu bola uzatvorená poistná zmluva zo dňa 18.1.2012 o
poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla zn. Škoda Octavia EČV:

ZA948DY s účinnosťou od 18.1.2012 na dobu neurčitú. Poškodená si u žalobcu uplatnila náhradu škody
následkom dopravnej nehody spôsobenej žalovaným titulom sťaženia spoločenského uplatnenia na
základe predložených znaleckých posudkov, a to znaleckého posudku zo dňa 26.8.2015 vypracovaného
MUDr. Stanislavom Kollárom, psychiatrom, lekárom zdravotníckeho zariadenia PsycheStalker, s.r.o., so
sídlom Národná 5, Žilina, v ktorom ohodnotil poranenia poškodenej vo výške 1125 bodov v celkovej
sume 19.445 eur. Ďalším znaleckým posudkom pre uplatnenie náhrady škody bol znalecký posudok

zo dňa 6.10.2015, vypracovaný MUDr. Slavomírom Kovalčíkom, vystavený zdravotníckym zariadením
ŽILPO, s.r.o., ktorým poranenia poškodenej boli ohodnotené vo výške 1675 bodov v celkovej sume28.743 eur. Súd prvej inštancie konštatoval, že z oboch lekárskych posudkov jednoznačne vyplýva,
aký lekár akého zdravotníckeho zariadenia znalecký posudok vypracoval, čo bolo zrejmé z pečiatky
na druhej strane lekárskeho posudku. Považoval tak za preukázané, že lekárske posudky predložené

žalobcom, na základe ktorých vyplatil poškodenej poistné plnenie, boli vypracované v súlade s § 7 ods.
1 zákona č. 437/2004 Z. z..

3.Zoznámeniaopoistnomplnenízodňa4.12.2015okresnýsúdzistil,žedňa16.11.2015žalobcaukončil
šetrenie poistných udalostí vo vzťahu k uplatneným nárokom poškodenej prostredníctvom spoločnosti

VOTUM, Centrum odškodnenia ako splnomocneného zástupcu vo vzťahu k uplatnenej náhrade škody v
sume 19.305 eur (na základe listu zo dňa 2.9.2015) a dňa 3.12.2015 vo vzťahu k uplatnenému nároku na
náhradu škody vo výške 27.604 eur (list zo dňa 9.10.2015). Vyplatenie týchto súm na účet spoločnosti
VOTUM, Centrum odškodnenia preukazoval žalobca výpismi z exkasného účtu poistnej zmluvy, podľa
ktorých mal dňa 19.11.2015 poukázať na účet spoločnosti splnomocneného zástupcu poškodenej sumu
19.305 eur a dňa 8.12.2015 sumu 27.604 eur titulom sťaženia spoločenského uplatnenia. Výpismi z

internej databázy žalobcu mal súd preukázané vyplatenie náhrady škody splnomocnenému zástupcovi
žalovanej. Považoval za irelevantné, či splnomocnený zástupca vyplatil poškodenej poistné plnenie,
nakoľko v tomto smere ide o právny vzťah medzi splnomocnencom a splnomocniteľom. Nestotožnil
sa s námietkou žalovaného, že oznámenie o poskytnutí poistného plnenia či výpis z internej databázy
žalobcu nie sú listinami spôsobilými preukázať, že žalobca uspokojil nárok poškodenej vyplatením

poistného plnenia. Doplnil, že žalobca na pojednávaní dňa 17.6.2019 dodatočne doložil súdu výpisy z
účtu, z ktorých vyplývajú zhodné informácie o poukázaní peňažných prostriedkov na účet žalovanej.
Súd síce na uvedené listinné dôkazy z dôvodov uvedených v § 153 CSP neprihliadol, avšak výpisy z
internej databázy žalobcu považoval za dostačujúce. Na tomto základe pri aplikácií ust. § 427 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 12 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/ zákona o povinnom zmluvnom

poistení priznal žalobcovi požadovaný nárok, a súčasne mu priznal aj príslušenstvo uplatneného nároku
v podobe zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne z dlžnej sumy od 14.1.2016 v zmysle
ustanovenia § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom od
1.2.2013. Začiatok omeškania žalovaného stanovil uplynutím 15-dňovej lehoty na plnenie žalovaného
od doručenia výzvy žalobcu na úhradu regresnej náhrady (doručená bola 29.12.2015).

4. O trovách konania rozhodol v zmysle zásady úspechu podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods.
1 a 2 CSP s tým, že o ich výške rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením.

5. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa
ustanovenia § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ CSP, domáhal sa jeho zmeny, zamietnutia žaloby v celom rozsahu
apriznanianáhradytrovkonaniavcelomrozsahu.Vdôvodochpodanéhoodvolaniažalovanýuviedol,že
namietal dôkazy predložené žalobcom na preukázanie uplatneného nároku (výpisy z internej databázy a
znalecké posudky), čo do ich obsahu a formy. Napriek tomu sa súd prvej inštancie stotožnil s tvrdeniami

žalobcu a predložené výpisy z internej databázy žalobcu považoval za postačujúce a preukazujúce jeho
tvrdenia o úhrade poistného. Súčasne vo vzťahu k predloženým znaleckým posudkom súd konštatoval,
že z ich obsahu je zrejmé, aký lekár akého zdravotníckeho zariadenia tieto posudky vypracoval a
rovnako ich považoval za vypracované v súlade so zákonom. S týmito závermi súdu prvej inštancie sa
žalovaný nestotožnil. Mal za to, že žalobca nijako nepreukázal skutočnosť, že uvedené poistné plnenie

poškodenej, resp. jej zástupcovi skutočne vyplatil, čo je podmienkou pre uplatnenie regresného nároku
voči žalovanému. Oznámenie o poistnom plnení a výpisy z databázy o poskytnutom poistnom plnení
majú charakter jednostranných právnych úkonov, ktoré samé o sebe nemôžu objektívne preukazovať
vyplatenie poistného plnenia. Interná databáza žalobcu je vedená a spravovaná výlučne žalobcom
a slúži pre jeho vlastné potreby, preto žalobcom predložené dôkazy objektívne nie sú spôsobilé

preukázať, že z majetkovej sféry žalobcu odišli ním uvádzané peňažné prostriedky a že súčasne
tieto prostriedky boli pripísané na účet poškodenej, či jej zástupcu. Ak by aj žalobca ním uvádzané
plnenie skutočne vyplatil, tak vyplatené plnenie by bolo plnením poskytnutým na základe nepravdivých a
neúplných podkladov. Podľa ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. lekársky posudok spracúva
posudzujúci lekár a vydáva zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci lekár vypracoval lekársky

posudok. Žalobca spolu so žalobou predložil aj lekársky posudok zo dňa 6.10.2015. Z jeho obsahu nie
je zrejmé, ktoré zdravotnícke zariadenie tento posudok vydalo, nakoľko v príslušnej časti tohto posudku
chýba nielen označenie zdravotníckeho zariadenia, ale aj podpis zodpovedného zástupcu takéhotozariadenia. Má za to, že posudok nespĺňa zákonné náležitosti a nemôže a nemohol byť podkladom pre
poskytnutie poistného plnenia.

6. Pri zachovaní procesného postupu súdom prvej inštancie v zmysle § 373 ods. 3 CSP, žalobca nepodal
vyjadrenie k odvolaniu žalovaného. S ďalšími podaniami strán sporu odvolací súd v priebehu odvolania
nedisponoval.

7. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v rozsahu a z dôvodov

uvedených v odvolaní (§ 379 CSP a § 380 CSP) a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (postupom
podľa§219ods.3CSPvspojenís§378ods.1CSPa§385ods.1CSPacontrario)rozsudokokresného
súdu v celom jeho rozsahu, t. j. vo výroku vo veci samej, ako aj v jeho závislom výroku o trovách konania
podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správne potvrdil.

8. Odvolací súd v odvolaním napadnutom rozsahu podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky,

ktoré boli vo veci vznesené a v celom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu
prvej inštancie. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej
veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP.
Odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu je vecne správne, pričom v jednotlivostiach naň poukazuje aj
odvolací súd. Z uvedených dôvodov sa krajský súd v odvolacom konaní obmedzil iba na konštatovanie

správnostidôvodovnapadnutéhorozhodnutia(§387ods.2CSP).Takýtopostupjevsúladesjudikatúrou
Ústavného súdu SR, v zmysle ktorej odôvodnenia rozhodnutia prvoinštančného súdu a odvolacieho
súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konanie z hľadiska predmetu
konania tvoria jeden celok.

9. Súčasne odvolací súd preskúmal i námietky žalobcu uvedené v jeho opravnom prostriedku a po ich
preskúmaní dospel k záveru, že tieto nie sú dôvodné.

10. Odvolacie námietky sú len opakujúcimi sa námietkami, ktorými sa okresný súd vo svojom
rozhodnutí riadne zaoberal a s ich hodnotením sa odvolací súd stotožnil. Podľa názoru odvolacieho

súdu skutočnosť, že zástupcovi poškodenej boli peňažné prostriedky z poistného plnenia skutočne
vyplatené (spolu v sume 49.909,- eur) mal súd prvej inštancie preukázané nielen z internej databázy
žalobcu (výpisov z exkasného účtu poistnej zmluvy) resp. oznámenia o poskytnutí poistného plnenia,
ale aj z platobných príkazov žalobcu v prospech účtu splnomocneného zástupcu poškodenej zo dňa
18.11.2015 na sumu 19.305 eur a zo dňa 4.12.2015 na sumu 27.604 eur. Túto skutočnosť odvolací súd

vyvodil z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie. Z obsahu zápisnice o pojednávaní vyplýva,
že tieto dôkazné prostriedky (príkazy na úhradu) žalobca predložil súdu na pojednávaní konanom dňa
17.06.2019, ktorý sa s nimi oboznámil. Priamo na pojednávaní sa s týmito dôkaznými prostriedkami
oboznámil aj právny zástupca žalovaného a jeho námietka voči nim spočívala len v tom, že žalobca
ich nepredložil včas. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že tieto dôkazy konajúci súd

aj zhodnotil v súvislosti s ostatnými dôkazmi predloženými žalobcom (§ 191 CSP), keď uviedol, že z
týchto vyplývajú zhodné informácie o poukázaní finančných prostriedkov na účet žalovanej. Z takéhoto
procesného postupu konajúceho súdu odvolací súd dospel k záveru, že skutkový záver o poskytnutí
poistného plnenia zástupcovi poškodenej vyplýva z vykonaného dokazovania. V kontexte vykonaného
dokazovania súdom prvej inštancie, na ktorý poukázal aj odvolací súd pôsobí nesúrodo a rušivo záver

okresného súdu, že na tie isté listinné dôkazy predložené žalobcom na pojednávaní neprihliadol z
dôvodov uvedených v ust. § 153 CSP. Odvolací súd poukazuje, že okresný súd vykonal dokazovanie
v prejednávanej veci náležitým spôsobom a v potrebnom rozsahu, vykonané dôkazy vyhodnotil v
súlade so zásadami uvedenými v ust. § 191 ods. 1 CSP, súčasne spôsobom plne zodpovedajúcim
kontradiktórnostisporovéhokonaniaumožnilstranámsporurealizáciuichprocesnýchpráv.Zuvedených

dôvodov odvolací súd za základ svojho rozhodnutia zobral takto zistený skutkový stav okresným súdom
a dospel k záveru, že skutkový záver o poskytnutí plnenia zástupcovi poškodenej vyplýva z vykonaného
dokazovania a je preukázaný.
Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že z obsahu spisu nevyplýva, že by súd prvej inštancie konanie
skoncentroval v zmysle § 153 CSP. V tomto smere odvolací súd poukazuje, že pojednávaniu vo veci

predchádzalo vydanie platobného rozkazu, ktorý po podaní odporu žalovaným súd zrušil v zmysle
ustanovenia § 267 ods. 3 CSP a vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.6.2019. Žalobca tak pri prvej
možnej príležitosti, t. j. na pojednávaní konanom dňa 17.6.2019, predložil súdu vyššie označené príkazy
na úhradu. K tomuto odvolací súd uzatvára, že žalobca uvedené dôkazy predložil včas a tieto nemalidopad na hospodárnosť konania, teda neboli dôvodom na jeho odročenie. Vo vyššie uvedenom kontexte
je záver o neprípustnosti dôkazov predložených žalobcom na pojednávaní nesprávny. Na tomto základe
odvolací súd námietku žalovaného, že nebolo hodnoverným spôsobom preukázané, že žalobca plnil

poistnéplnenie,ktoréhonáhradupožadovalvtomtokonaníodžalovaného,považovalzabezpredmetnú.

11. Za nedôvodnú námietku odvolací súd považoval aj nedostatok formy znaleckého posudku zo dňa
6.10.2015, ktorému vytýkal nielen nedostatok označenia zdravotníckeho zariadenia, ktorý posudok
vydal, ale aj podpis zodpovedného zástupcu takéhoto zariadenia. V tomto smere poukazuje súd prvej

inštancie na odôvodnenie tejto námietky v bode 20. odôvodnenia napadnutého rozsudku a súčasne
uvádza, že vytknutý nedostatok formy znaleckého posudku podľa názoru odvolacieho súdu nemá dopad
na jeho vecnú správnosť a odvolateľ ani nešpecifikoval, ako by takýto nedostatok ovplyvnil vecnú
správnosť posudku, v tomto smere žiadne námietky neposkytol.

12. Vychádzajúc z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o

náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia sa za oprávnenú osobu na spracovanie lekárskeho
posudku považuje tzv. posudzujúci lekár a vydáva ho zdravotnícke zariadenie, ktorého posudzujúci
lekár vypracoval lekársky posudok. Podľa § 2 ods. 3 písm. d/ zákona č. 437/2004 Z. z., na účely tohto
zákona posudzujúcim lekárom je lekár, ktorý naposledy liečil poškodeného v súvislosti s poškodením na
zdraví. Ako uviedol súd prvej inštancie, z pečiatky pripojenej posudzujúcim lekárom k svojmu podpisu

je zrejmé, že ide o lekára zdravotníckeho zariadenia Žilpo, s.r.o. so sídlom v Žiline, teda je zrejmé
zdravotnícke zariadenie, ktoré predmetný lekársky posudok vydalo. Súčasne je zrejmé, že posudzujúci
lekár nie je lekárom zariadenia ústavnej zdravotnej starostlivosti, v ktorom prípade zákon v druhej
vete citovaného zákonného ustanovenia vyžaduje, aby lekársky posudok posúdil primár príslušného
oddelenia alebo prednosta príslušnej kliniky, zdravotníckeho zariadenia, alebo jeho zástupca, ak rozsah

následkov presahuje 200 bodov. Uvedená úvaha odvolacieho súdu smeruje k tomu, že v posudzovanom
prípade podpis zástupcu zdravotníckeho zariadenia nebol dôležitým z hľadiska vecného posúdenia a
hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia poškodenej.

13. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, §
262 ods. 1 CSP v spojení s § 396 ods. 1 CSP a žalobcovi ako úspešnej procesnej strane odvolacieho
konania priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške
náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie

končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

15. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) - 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému

súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)