Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 17. marec 2021

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/87/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3111220451
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2021:3111220451.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov

JUDr. Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho právnej veci žalobcu Poľovnícky klub "Kulháň" so
sídlom v Topoľčanoch, Dopravná 2069/1, IČO: 31 202 594, právne zastúpený JUDr. Jánom Legerským,
advokátom so sídlom v Trenčíne, Nám. Sv. Anny 15/25 proti žalovanému Slovenská republika -
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky Bratislava, Dobrovičova 12, o
náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Trenčín zo
dňa 03. septembra 2020, č.k. 11C/184/2011-618, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vydal medzitýmny rozsudok, ktorým vyslovil, že základ

žalobného nároku je daný. Súd prvej inštancie po právnej stránke svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 80
ods. 1, 3, § 12 ods. 1, 2, 3, § 16 ods. 1, 2 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, účinnom do 30.09.2013,
ďalej ust. § 3 ods. 1 písm. d/ ods. 2, § 9 ods. 1, 2, § 3 ods. 2 zák.č. 58/69 Zb. a uviedol, že žalobca si v
predmetnom konaní uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 20.000,- eur za obdobie od 16.08.2010
do 17.12.2010, titulom nesprávneho úradného postupu orgánu verejnej moci, keď OLÚ v Trenčíne dňa
26.08.2010 protiprávne napriek ust. § 80 ods. 1, 3 zák.č. 274/2009 Z.z. zaevidoval Zmluvu vlastníkov
spoločného poľovného revíru Dubiská zo dňa 24.08.2010, pričom dňom 10.08.2010 bola vykonateľným

rozhodnutím KLÚ v Trenčíne zaevidovaná Zmluva o nájme, výkonu práva poľovníctva žalobcom. Pri
rozhodovaní uplatnenom nároku žalobcu bolo potrebné určiť, či postup Okresného lesného úradu,
Krajského lesného úradu Trenčín, prípadne Ministerstva pôdohospodárstva SR bol pri schvaľovaní
nájomnej zmluvy medzi žalobcom a Lesmi SR nesprávny, ako to tvrdil žalobca. Ďalším dôvodom, ktorý
bolo potrebné zisťovať v danej veci bola skutočnosť, či žalobcovi vznikla škoda, prípadne ušlý zisk a
či medzi vzniknutou škodou a ušlým ziskom a postupom orgánu verejnej moci je príčinná súvislosť. Z
vykonaného dokazovania vyplynulo, že Zmluva o výkone práva poľovníctva bola uzavretá 29.04.2008

a dňa 07.05.2008 bolo začaté konanie o schválenie tejto zmluvy v zmysle § 16 ods. 1 zák.č. 23/62 Zb.
o poľovníctve. Zákon o poľovníctve vyžadoval schválenie zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva,
kým nový zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve účinný od 01.09.2009 vyžadoval len evidenciu zmluvy,
ktorú vykoná príslušný okresný úrad s tou podmienkou, že v zmysle ust. § 16 ods. 2 citovaného zákona
okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva. V
zmysle zákona o poľovníctve č. 23/62 Zb.
mal správny orgán rozhodovacom procese skúmať náležitosti § 14 - 18 uvedeného zákona. Nájomná

zmluva uzavretá dňa 29.04.2008 náležitosti citovaného zákona spĺňala a bola uzavretá väčšinovým
vlastníkom, pretože Lesy SR vlastnili viac ako 83% poľovného revíru. Tieto skutočnosti neboli medzi
účastníkmi sporné. Krajský lesný úrad v Trenčíne z dôvodu nečinnosti Okresného lesného úradu Trenčíndňa 10.08.2010 vydal rozhodnutie, ktorým schválil Zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva PR
Dubiská, uzavretú dňa 29.04.2008.

2.Voblastiverejnejsprávyajejprocesnýchaktivítsauplatňujezásadaprezumpcieplatnostiasprávnosti
správnych aktov. Opačný výklad by viedol k právnej neistote, k nerešpektovaniu práva a k popretiu
zmyslusprávyverejnýchzáležitostíverejnousprávou.Napriekexistujúcemuzáväznémuvykonateľnému
rozhodnutiu KLÚ v Trenčíne zo dňa 16.08.2010, na základe ktorého sa stal užívateľom poľovného
revíru Dubiská žalobca, OLÚ Trenčín vydalo 26.08.2010 evidenciu novej zmluvy na užívanie tohto

poľovného revíru v rozpore s ust. § 16 ods. 2 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve v platnom znení. Napriek
skutočnosti, že nebolo právoplatne ukončené konanie o schvaľovanie zmluvy o nájme výkonu práva
o poľovníctve pre nájomcu - žalobcu podľa zák.č. 23/62 Zb. a na užívanie poľovného revíru Dubiská
bola v danom čase zaevidovaná iná zmluva, OLÚ v Trenčíne uskutočnil evidenciu zmluvy vlastníkov
spoločného poľovného revíru Dubiská. Týmto postupom nastal stav, kedy v poľovnom revíry Dubiská
mohol práve poľovníctvo vykonávať žalobca a tiež užívateľ na základe zmluvy zaevidovanej 26.08.2010.

K zmene uvedenému stavu došlo až zrušením rozhodnutia KLÚ zo dňa 10.08.2010 rozhodnutím
Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka zo dňa 30.11.2010, ktorá nadobudlo právoplatnosť dňa
17.12.2010. Tento postup orgánu verejnej moci OLÚ v Trenčíne mala za následok nezákonný zásah do
práv žalobcu a možno konštatovať, že bol nesprávnym úradným postupom.
3. Súd následne skúmal príčinnú medzi uplatneným nárokom na náhradu škody a konštatovaným

nesprávnym úradným postupom. Pre posúdenie právnej veci je významné, že nárok na náhradu škody
za nesprávny úradný postup je daný len vtedy, ak škoda vznikla v príčinnej súvislosti s nesprávnym
úradným postupom. Súd skúmal, či nesprávny úradný postup bol príčinou vzniku škody vo forme ušlého
zisku z dôvodov, že žalobca nemohol vykonávať právo poľovníctva v predmetnom období. V zmysle
vyššie uvedených stanovísk je pre posúdenie existencie príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a vznikom žalobcom tvrdeného ušlého zisku, rozhodujúca priamosť a bezprostrednosť
pôsobenia konkrétnej príčiny, v danom prípade nesprávny úradný postup na konkrétny následok, ktorým
bolo v danom prípade nedosiahnutie očakávaného zväčšenia majetku s výkonom práva poľovníctva
v poľovnom revíry. Bolo potrebné posúdiť, či škoda vznikla žalobcovi ako bezprostredný následok a
či toto bolo výlučnou príčinou vzniku tvrdenej škody na majetku žalobcu. Krajský lesný úrad schválil

zmluvu o nájme a výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíry Dubíská v prospech žalobcu a
zároveň rozhodnutím vylúčil odkladný účinok odvolania. Je nesporné, že toto rozhodnutie zo dňa
16.08.2010 bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva, avšak vylúčenie odkladného
účinku odvolania malo za následok, že až do momentu, kedy bolo zrušené rozhodnutie Ministerstva
pôdohospodárstva bolo predbežne vykonateľné. Pokiaľ teda za tohto skutkového a právneho stavu

Obvodný lesný úrad v Trenčíne zaevidoval Zmluvu o poľovníctve dňom 26.08.2010 spôsobil tak, že od
26.08.2010 do 17.12.2010, kedy nadobúda právoplatnosť rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva
zo dňa 30.11.2010 na jeden poľovný revír v rozpore s ust. § 16 ods. 2 zák.č. 274/2009 Z.z. mohli
vykonávať práve poľovníctve, dve poľovné združenia, čo je neprípustné. Napriek tomu, že bolo vydané
rozhodnutie umožňujúce vykonávať právo poľovníctva v dôsledku nesprávneho úradného postupu a

žalobca nemohol reálne vykonávať právo poľovníctva i za obdobie, za ktoré nebyť tohto nesprávneho
úradného postupu ho vykonávať mohol, čo u žalobcu viedlo k vzniku škody vo forme ušlého zisku,
žalobcom označenú ako poplatkovú cenu plánového počtu zvere, ktorá sa mala uloviť podľa cenníkom
Lesov SR. Išlo o ujmu spočívajúcu v tom, že u poškodeného žalobcu nedošlo v dôsledku škodovej
udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, hoci sa to s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať.

Ušlý zisk sa neprejavuje zmenšením majetku poškodeného úbytkom aktív, ako je tomu u skutočnej
škody, ale stratou očakávaného prínosu. V dôsledku takéhoto postupu, keď sa za užívateľa poľovného
revíru považoval iný subjekt, žalobcovi bolo znemožnené vykonávať v poľovnom revíry poľovníctvo
a došlo k strate konkrétnej reálnej príležitosti zhodnotenia majetku za predpokladu, že dosiahnutie
zisku je vysoko pravdepodobné. Po vydaní predbežne vykonateľného rozhodnutia o schválení nájomnej

zmluvy mohol žalobca reálne za obdobie od 16.08.2010 do 17.12.2010 dosahovať zisk. Ako vyplýva
z rozhodnutia NS SR sp.zn. 5Cdo/195/2015, ušlý zisk je stratou konkrétnej reálnej a preukázateľnej
príležitosti zhodnotenia majetku, avšak len za predpokladu, že pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u
poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti toho, konkrétneho prípadu vysoko pravdepodobná
až blížiaca sa k istote. Bolo preukázané, že škoda v podobe nedosiahnutia zisku by nenastala bez

tvrdenej príčiny, teda bez nesprávneho úradného postupu. Príčinná súvislosť v prejednávanej veci je
daná, nakoľko medzi úradným postupom správneho orgánu a nemožnosťou dosiahnuť ušlý zisk je
príčinná súvislosť.4. K námietke žalobcu, že žalobcovi ako neziskovej organizácii nemôže byť spôsobená škoda vo forme
ušlého zisku má súd zato, že aj organizácia, ktorá nie je založená za účelom dosiahnutia zisku, tak aj táto
organizácia hospodári, pričom výsledkom jej hospodárenia môže byť zvýšenie hodnoty jej majetku, kedy

je rozdiel medzi výnosmi z jej činnosti a nákladmi na túto činnosť vynaloženými pozitívny, teda v tom
prípade hovoríme o zisku. Podstata slova nezisková neznamená, že dosiahnutie zisku nie je prioritou
tejto organizácie účelom jej založenia, čo však nevylučuje, že z jej celkového hospodárenia nebude
dosiahnutý zisk, teda pozitívny rozdiel medzi výnosmi a nákladmi.
5. Vzhľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že medzi škodou vzniknutou žalobcovi

nesprávnym úradným postupom zo strany žalovaného je vzťah príčiny a následku, príčinná súvislosť a
v správnom konaní došlo k naplneniu atribútov zodpovednosti za škodu uvedenú v § 9 zák.č. 514/2004
Z.z. o zodpovednosti štátu.
6. Podľa § 214 ods. 1 CSP rozhodoval súd medzitýmnym rozsudkom a stanovil iba danosť základu
tohto nároku. Spornou otázkou ohľadne základu nároku na zaplatenie náhrady škody bola skutočnosť,
či došlo k nesprávnemu úradnému postupu zo strany konajúcich orgánov. Súd teda ustálil, že postupom

konajúceho orgánu bolo v rozpore so zákonom nezákonne zasiahnuté do práva žalobcu vykonávať
poľovníctvo v čase od 16.08.2010 do 17.12.2010, čím došlo k nesprávnemu úradnému postupu.
Vzhľadom na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom, súd sa nezaoberal námietkami žalovaného
ohľadne výšky uplatnenej škody a nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy. Nemal dôvod ani oboznamovať
spisy správnych orgánov obsahujúce rozhodnutia, ktoré neboli sporné a rozhodnutia vydané v časovom

období, ktoré nebolo predmetnom tohto konania.
7. Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalovaný, ktorý žiadal, aby krajský súd ako
súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Namietal konštatovanie súdu prvej inštancie, že postup OLÚ Trenčín bol nesprávny,
nakoľko zapríčinil, že v období od 26.08.2010 do 17.12.2010, teda necelé štyri mesiace mohli vykonávať

právo poľovníctva v poľovnom revíry Dubiská súčasne dva subjekty a to žalobca PKH Kulháň a
nájomca na základe zaevidovanej zmluvy. Poukázal na tú skutočnosť, že žalobcovi nemohla vzniknúť
žiadna škoda nezákonným rozhodnutím, ani nesprávnym úradným postupom, keďže za nezákonné
rozhodnutie žalobca označil iba neprávoplatné prvostupňové rozhodnutie, ktoré bolo žalovaným ako
druhostupňovýmsprávnymorgánomzrušenéavrátenéspäťnanovékonanie.Žalobcatedanedisponuje

právoplatným rozhodnutím orgánu štátnej správy, ktorým by zmluvy nadobudli právnu účinnosť a teda
si právnu vymáhateľnosť nároku vzniknutú nedodržaním podmienok zmluvy. Žalovaný má zato, že
žalobca nepreukázal, že by mu vznikla škoda vo forme ušlého zisku. Žalovaný namieta žalobcom
vyčíslený úšlý zisk vo forme odpredaja odstrelu poplatkovým hosťom. Odpredaj odstrelu poplatkovým
hosťom je čisto hypotetická a špekulatívna záležitosť a v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s

konštatovaním okresného súdu, žeby dosiahnutie zisku bolo vysoko pravdepodobné a nie hypotetické.
V prípade poľovníckych organizácii je lov zvery vykonávaný prioritne členmi poľovníckej organizácie.
Práve možnosť loviť zver je dôvodom, prečo poľovnícke organizácie vznikajú, prečo majú poľovníci
záujem stať sa ich členmi s prislúchajúcimi právami a úžitkami, napr. právo loviť zver, ponechanie si
mäsa, trofejí a podobne a tiež s povinnosťami ako sú povinnosť platiť členské, povinnosť starať sa

o zver prikrmovaním v zimných mesiacoch. Nemalo by zmysel byť členom poľovníckej organizácie a
nemôcť loviť zver, ale všetok schválený lov odpredať poplatkovým hosťom, teda tretím osobám. Je
vysoko nepravdepodobné, žeby vôbec našli záujemcov o zakúpenie poplatkového lovu. Okresný súd sa
zisťovaním týchto skutočností dôležitých pre konanie o vyčíslení výšky údajnej škody vo forme ušlého
zisku žalobcom vôbec nezaoberal. Nie je reálne, aby celý lov všetkej zvery žalobca, ak by bol užívateľom

poľovného revíru realizoval a práve výhradne v spornom období od 26.08.2010 do 17.12.2010 a
navyše formou poplatkového lovu. Žalovaný tiež poukázal na rozporuplné odôvodnenie napadnutého
rozsudku okresného súdu, ktorý uviedol, že hoci sa s ohľadom na pravidelný beh vecí dalo očakávať v
dôsledku takéhoto postupu, keď sa za užívateľa predmetného poľovného revíru považoval iný subjekt,
žalobcovi bolo znemožnené vykonávať v poľovnom revíry poľovníctvo a došlo k strate konkrétnej a

reálnej príležitosti zhodnotenia majetku za predpokladu, že dosiahnutie zisku je vysoko pravdepodobné.
Pravdepodobnosť dosiahnutia zisku u poškodeného je s ohľadom na existujúce okolnosti konkrétneho
prípadu vysoko pravdepodobné. Ušlý zisk je definovaný ako majetková ujma, škoda spočívajúca v
nedosiahnutí toho, čo by poškodený pri neexistencii škodovej udalosti za normálnych okolností pri
pravidelnom behu veci dosiahol. Poplatkový lov, ktorý údajne mal žalobca uskutočniť v rámci celej

poľovnej sezóny práve v období od 26.08.2010 do 17.12.2010 nie je ani pravdepodobný, ani blížiaci
sa istote a ani sa nedá očakávať, aby si mohol od neho odvodzovať ušlý zisk, ako to odôvodnil v
rozsudku okresný súd. Vyčíslenie škody vo forme ušlého zisku žalobcom nie je reálne dosiahnuteľný
prospech, ale iba hypotéza. Rozsah ušlého zisku je záležitosťou porovnania súčasného stavu sostavom predchádzajúcim. Z oficiálneho prehľadu hospodárenia v revíry za ostatné roky jednoznačne
vyplýva, že v poľovnom revíry nemohol byť dosiahnutý zisk, ktorý uvádza žalobca ako spôsobenú
škodu. Predmetný medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie je arbitrárny, nepreskúmateľný najmä

z dôvodu, že je konštatované, že základ nároku je daný, ale výškou škody sa nezaoberá. Súdne
konanie vo veci trvá viac ako deväť rokov a ide už o druhý medzitýmny rozsudok v tomto konaní.
Medzitýmny rozsudok možno vydať, ak je vyriešené, že došlo k nesprávnemu úradnému postupu,
prípadne nezákonnému rozhodnutiu, že vznikla škoda a že medzi nesprávnym úradným postupom a
vznikom konkrétnej majetkovej ujmy je vzťah príčiny a následku, teda príčinná súvislosť. Okresný súd v

rozsudku dostatočne neodôvodnil ako dospel k záveru o existencii príčinnej súvislosti medzi tvrdeným
nesprávnym úradným postupom a nárokom na ušlý zisk ako sa vysporiadal s námietkami žalovaného,
že uplatneným nárok nie je ušlým ziskom, nie ja daná príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným
nesprávnym postupom a uplatneným nárokom na ušlý zisk. Okresný súd sa nevysporiadal s námietkou,
že neboli naplnené súčasne všetky tri podmienky na náhradu škody a nevysporiadal sa s námietkami
o neexistencii príčinnej súvislosti medzi konštatovaným nesprávnym úradným postupom a žalobcom

uplatneným ušlým ziskom, ani námietkami, že na strane žalobcu nemohol ušlý zisk, tak ako si uplatnil,
vzniknúť. Žalobca vedie so žalovaným celkovo tri spory o náhradu škody v obdobných právnych veciach
a to pod sp.zn. 23C/11/2015, kde súd prvej inštancie žalobu zamietol a krajský súd rozsudok potvrdil,
konanievedenépodsp.zn.19C/96/2010ozaplatenienáhradyškodyvsume119.6015,-eur,kdeokresný
súd žalobu zamietol a krajský súd rozsudok potvrdil, pod sp.zn. 11C/184/2011 o zaplatenie náhrady

škody v sume 20.300,- eur, ktoré sa odchýlilo k doteraz vydaných rozhodnutí v prospech žalovaných,
ďalej konanie 11S/117/2016-134 zo dňa 16.05.2017 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného,
o ktorom najvyšší súd rozhodol tak, že kasačnú sťažnosť zamietol. Žalovaný predložil na pojednávaní
okresnému súdu krátkou cestou ako dôkaz aj rozsudok NS 5Sžk/24/17 a rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne 19Co/226/18. Žalovaný poukazuje na stranu 8 bod 16 rozsudku NS, kedy odvolací súd

potvrdil medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa bez toho, aby bolo vyriešené, či sú splnené ďalšie
predpoklady tejto zodpovednosti, teda či práve v príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom
orgánu štátu vznikla žalobcovi tvrdená majetková ujma. Absencia argumentácie súdu prvej inštancie
robí jeho rozhodnutie arbitrárnym a nepreskúmateľným. Podľa názoru žalovaného existencia príčinnej
súvislosti medzi úradným postupom a vznikom škody absentuje, a preto nie je daný nárok navrhovateľa

na náhradu škody formou ušlého zisku.
8. Žalobca sa k podanému odvolaniu ďalej písomne vyjadril tak, že odkázal len na svoje predchádzajúce
vyjadrenia v prejednávanej veci, z dôvodu, že všetky argumenty sú v spise založené.
9. Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a dospel k záveru, že
rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP, pričom

odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvoalcieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keďže v danej
veci nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani
dôležitý verejný záujem.
10. V prvom rade je nutné konštatovať, že súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa
02.06.2016,č.k.11C/184/2011-418rozhodoltak,žemedzitýmnymrozsudkomurčil,žezákladžalobného

nároku je daný. Rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 30.08.2017, č.k. 5Co/414/2016-457 bol
rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Na základe dovolania zo strany žalovaného Najvyšší súd SR
uznesením zo dňa 24.10.2018, č.k. 4Cdo/2/2018-555 zrušil rozsudok Krajského súdu v Trenčíne zo
dňa 30.08.2017, sp.zn. 5Co/1414/2016 ako aj medzitýmny rozsudok Okresného súdu Trenčín zo dňa
02.06.2016, č.k. 11C/184/2011-418 a vec vrátil Okresnému súdu Trenčín na ďalšie konanie. Najvyšší

súd vo svojom zrušujúcom uznesením konštatoval, že rozsudok súdu odvolacieho ako aj medzitýmny
rozsudok súdu prvej inštancie neobsahujú zásadné vysvetlenie dôvodov podstatných pre rozhodnutie
súduavzásadevytýkalobomsúdomtúskutočnosť,žetítosanevysporiadalisnámietkamioneexistencii
príčinnej súvislosti. Z obsahu rozsudku súdu prvej inštancie vyplýva, že k týmto skutočnostiam sa súd
v odôvodnení nevyjadril, len skonštatoval existenciu príčinnej súvislosti medzi nesprávnym úradným

postupom a nárokom žalobcu na ušlý zisk, avšak nevysvetlil myšlienkové pochody, ktoré ho viedli
k tomuto záveru. Absencia argumentácie súdu prvej inštancie v tomto smere robí jeho rozhodnutie
arbitrárnym a nepreskúmateľným. Napriek tomu ani odvolací súd sa týmito otázkami nezaoberal. V
odôvodnení rozsudku síce uviedol zákonné predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, podrobne sa
zo všeobecného hľadiska rozoberal, čo možno chápať pod pojmom nesprávny úradný postup a príčinná

súvislosť a tiež je treba potrebne náležite zvážiť vzťah príčinnej súvislosti medzi nesprávnym postupom
a vzniknutou škodou, avšak ďalej nevysvetlil ako tieto závery aplikoval na skutočnosti zistené v uvedenej
veci. Ako sa vysporiadal s námietkami žalovanej, že uplatnený nárok nie je ušlým ziskom, že nie je daná
príčinná súvislosť medzi žalobcom tvrdeným nesprávnym postupom a uplatneným nárokom na ušlýzisk. Preto mal zato, že rozhodnutia súdov oboch inštancií sú nepreskúmateľné, a preto sú postihnuté
procesnou vadou.
11. Súd prvej inštancie v konaní druhým rozsudkom v prejednávanej veci rozhodoval podľa ust. § 214

ods. 1, 2, 3 CSP tým spôsobom, že vydal v prejednávanej veci medzitýmny rozsudok, kde rozhodol
len o právnom základe predmetu konania s tým, že po právoplatnosti tohto rozsudku bude následne
rozhodovať o výške uplatneného nároku rozsudkom konečným.
12. Právnym základom nároku je pritom treba rozumieť všetko ostatné, čo nemožno podriadiť pod pojem
výška uplatneného nároku. Za základ v prejednávanej veci, o ktorej súd môže rozhodnúť medzitýmnym

rozsudkom je nutné spravidla považovať všetky sporné otázky vyplývajúce z uplatňovaného návrhu,
ktoré musí súd posúdiť, ak má o veci rozhodnúť s výnimkou výšky nároku. Tak je tomu napríklad, ak
posúdi súd na základe žaloby o náhradu škody, či ku škode došlo, či žalovaný škodu spôsobil a či
za ňu zodpovedá, prípadne, či škoda bola spôsobená zavinením poškodeného, prípadne, či nejaký
nárok bol premlčaný, ak bola vznesená námietka premlčania (R V/68). Preto s prihliadnutím na vyššie
uvedenéprávnezáverydospelodvolacísúdkzáveru,žeodvolacianámietkavovzťahuksamotnejforme

rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý rozhodoval medzitýmnym rozsudkom s prihliadnutím na to, že
by mal byť výrok neurčitý neobstojí, pretože práve výrok rozhodnutia základ nároku je daný v kombinácii
s odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti na to,
aby mohol byť vydaný medzitýmny rozsudok.

13. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie nebol nesprávny úradný postup spočívajúci v
prieťahoch a nečinnosti, ale náhrada škody, ktorej sa žalobca voči žalovanému domáha spočíval v
nesprávnom úradnom postupe v tom kontexte, že napriek existujúcemu záväznému vykonateľnému
rozhodnutiu Krajského lesného úradu v Trenčíne zo dňa 16.08.2010, na základe ktorého sa stal
užívateľom poľného revíru Dubiská žalobca OLÚ Trenčín vykonal dňa 26.08.2010 evidenciu novej

zmluvy na užívanie tohto poľovného revíru v rozpore s ust. § 16 ods. 2 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve
v platnom znení. Napriek skutočnosti, že nebolo právoplatne skončené konanie o schvaľovaní zmluvy o
nájme výkonu práva poľovníctva podľa zák.č. 23/1962 Zb. a na užívanie poľovného revíru bola v danom
čase zaevidovaná iná zmluva, Obvodný lesný úrad v Trenčíne uskutočnil evidenciu zmluvy vlastníkov
spoločného revíru Dubiská a týmto postupom nastal stav, keď v poľovnom revíry Dubiská mohol

právo poľovníctva vykonávať žalobca a tiež užívateľ na základe nájomnej zmluvy zaevidovanej dňa
26.08.2010. K zmene tohto stavu došlo až zrušením rozhodnutia KLÚ zo dňa 10.08.2010, rozhodnutím
Ministerstva pôdohospodárstva zo dňa 30.11.2010, právoplatného dňa 17.12.2010. Týmto spôsobom
súd prvej inštancie v prejednávanej veci dostatočne definoval základ daného nároku, ktorý videl v
porušení ust. § 16 ods. 2 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve.

14. Z obsahu dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplýva, že žalobca uzavrel dňa 29.04.2008 s
Lesmi SR ako prenajímateľom zmluvu, predmetom ktorej je nájom výkonu práva poľovníctva s tým,
že doba nájmu bola dohodnutá na dobu 10 rokov a uzavretie zmluvy predložil predseda poľovného
klubu Obvodnému lesnému úradu dňa 07.05.2008. S prihliadnutím na túto skutočnosť je potom nutné

konštatovať, že na daný právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je potrebné použiť ustanovenia
zák.č. 23/1962 Zb. o poľovníctve, ktorý bol síce s účinnosťou od 01.09.2009 zrušený novým zák.č.
274/2009 Z.z. o poľovníctve, avšak s prihliadnutím na prechodné ustanovenia § 80 ods. 3 cit. zákona,
správne konania začaté pred 01.09.2009 sa dokončí podľa doterajšieho právneho predpisu. Z ust.
§ 16 zák.č. 23/1962 Zb. potom vyplýva, že zmluva o posúdení výkonu práva poľovníctva sa musí

uzavrieť písomne na čas 10 rokov. Pre platnosť tejto zmluvy jej zmenu alebo predĺženie treba schválenie
Okresného národného výboru. Jedno poľovnícke združenie smie uzavrieť zmluvu o postúpení výkonu
práva poľovníctva len v jednom poľovnom revíre. Výnimky môže vo zvlášť odôvodnených prípadoch
povoliť Okresný národný výbor na odporučenie Krajského výboru Československého poľovníckeho
zväzu. Z ust. § 16 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, ktorý s účinnosťou od 01.09.2009 nahradil

pôvodný zákon o poľovníctve vyplýva, že evidenciu zmluvy vykoná príslušný Okresný úrad. Zmluvu
zaeviduje,akjuuzatvoriafyzickáosobaaleboprávnickáosobapodľa§13ods.1,akjupodpísalivlastníci
spoločného revíru vlastniaci najmenej nadpolovičnú väčšinu poľovných pozemkov z výmery poľovného
revíru. Súčasťou žiadosti o evidenciu zmluvy je notárska zápisnica osvedčujúca priebeh zhromaždenia.
Z ods. 2 citovaného paragrafu ďalej vyplýva, že Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie

poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva, ak zmluva nespĺňa náležitosti podľa § 14 ods. 3 alebo
ak zmluva nie je uzatvorená so subjektom podľa § 13 ods. 1. Z vyššie cit. ustanovení zákona je potom
zrejmé, že kým pôvodný zák.č. 23/1962 Zb. o poľovníctve vyžadoval v zmysle § 16 ods. 1 cit. zákona
schválenie zmluvy o posúdení výkonu práva poľovníctva, nový zákon platný a účinný od 01.09.2009v ust. § 16 zakotvil evidenciu zmluvy, ktorý vykoná príslušný Okresný úrad s tým, že v ods. 2 § 16
precizoval, že Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná
iná zmluva.

15. Z rozhodnutia Krajského lesného úradu v Trenčíne zo dňa 10.08.2010 č. 2010/00087-21 (č.l.
373) ďalej vyplýva, že Krajský lesný úrad podľa § 16 ods. 1 zák.č. 23/1962 Zb. o poľovníctve
schválil zmluvu o nájme výkonu práva poľovníctva v poľovnom revíry Dubiská v prospech žalobcu a
zároveň rozhodnutím určil povinnosť odplaty za poľovné pozemky pre všetkých vlastníkov, ktorí zmluvu

nepodpísali a to v intenciách usmernenia MP SR a platného sadzobníka. V odôvodnení rozhodnutia sa
ďalej konštatuje, že podľa § 55 ods. 2 Správneho poriadku, ak to vyžaduje naliehavý všeobecný záujem,
alebo ak je nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník konania alebo niekto
iný nenahraditeľnú ujmu, môže správny orgán odkladný účinok vylúčiť, naliehavosť treba zdôvodniť.
Naliehavý všeobecný záujem spočíva v skutočnosti, že v poľovnom revíry sa odo dňa 28.05.2010, kedy
nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie ministerstva o skončení vyhradenia výkonu práva poľovníctva

nemalo vykonávať právo poľovníctva. Nehospodárením vznikajú neúnosné škody na lesných porastoch,
najmä však v dôsledku premnoženia diviačej zvery a jej koncentrácii v poľovnom revíry hrozí vypuknutie
klasického moru - KMO, pričom je nevyhnutné znížiť stavy a vykonávať motory v KMO tak, ako to
vyplýva z veterinárnych nariadení. To, že diviačia zver je rizikovým druhom zvery uviedli aj Lesy SR, š.p.
ako dôvod vytvorenia modelového objektu PR Dubiská pre riešenie tohto stavu v liste o odstúpení od

zmluvy. Z týchto dôvodov, keďže to vyžaduje naliehavý záujem Krajský lesný úrad vydal podľa § 55 ods.
2 správneho poriadku rozhodnutie, ktorým sa odkladný účinok odvolania vylučuje.

16. Ust. § 55 ods. 1, 2, 3 Správneho zákona č. 71/1967 Zb. v znení neskorších predpisov stanovuje
suspenzívny účinok odvolania s tým, že v ustanovení ods. 1 zákonodarca vyjadruje základnú zásadu, že

včas podané odvolanie má odkladný účinok. V ods. 2 cit. § 55 sa zároveň upravuje možnosť vylúčenia
odkladného účinku odvolania ex lege, ktoré sa týka spravidla typických rozhodnutí, ktorých dôsledky
sú predvídateľné. Zákon stanovuje dve podmienky, ktoré musí takéto rozhodnutie splniť a to naliehavý
všeobecný záujem, alebo ak hrozí nebezpečenstvo, že odkladom výkonu rozhodnutia utrpí účastník
alebo niekto iný nenahraditeľnú ujmu. Zákon na vyjadrenie týchto skutočností používa tzv. neurčité

výrazy, napr. všeobecný záujem a preto, aby bolo možné ich naplnenie posúdiť, zákon vyžaduje, že
takéto rozhodnutie, najmä jeho naliehavosť musí správny orgán odôvodniť a poukázať na konkrétne
okolnosti, pre ktoré musí byť odkladný účinok odvolania vylúčený. Nestačí iba odkaz na ustanovenie
Správneho poriadku a ide o špecifické náležitosti odôvodnenia, ktoré rozširujú rozsah odôvodnenia
ustanoveného v § 47 ods. 3. Z procesného hľadiska vylúčenie odkladného účinku odvolania prichádza

do úvahy kedykoľvek po vydaní meritórneho rozhodnutia, teda aj na druhostupňovom orgáne. Výrok
o vylúčení odkladného účinku odvolania je spravidla súčasťou rozhodnutia vo veci samej v prípade,
keď dôvody na vydanie rozhodnutia o vylúčení odkladného účinku odvolania nastali neskôr, správny
orgán o tom môže rozhodnúť samostatným rozhodnutím. Dôsledkom včasného a prípustného odvolania
je odklad vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. V prípade rozhodnutia na plnenie vyjadruje

vykonateľnosť jeho exekučnú vymáhateľnosť, v prípade iných rozhodnutí je vykonateľnosť spojovaná s
účinnosťou rozhodnutia, napr. s možnosťou realizovať priznané oprávnenia. Ak má odvolanie odkladný
účinok, je vykonateľnosť rozhodnutia závislá na nadobudnutí právoplatnosti a nastáva súčasne s
nadobudnutím právoplatnosti alebo neskorším dňom, kedy je vo výrokovej časti uvedený v prípade
rozhodnutia ukladajúcim povinnosť k plneniu nastáva vykonateľnosť, ak je právoplatnosť a ak uplynula

lehotaksplneniupovinnosti.Vylúčeniezprincípu,žerozhodnutieakoautoritatívnyprejavvôlesprávneho
orgánu je spojená jeho záväznosť najprv okamihom nadobudnutia právoplatnosti, ak nie je stanovené
inak plynie, že výnimka z odkladného účinku odvolania musí mať zákonný základ. Túto výnimku
predstavujú prípady tých rozhodnutí, proti ktorým odvolanie odkladný účinok nemá, ak nemá odvolanie
odkladný účinok, neodkladá sa jeho podaním vykonateľnosť rozhodnutia a vykonateľnosť nastala v

takom prípade už po jeho oznámení, prípadne neskorším rozhodnutím stanoveným dňom. Správny
poriadok potom uvádza, že tieto rozhodnutia sú predbežne vykonateľné. Vylúčenie odkladného účinku
odvolania má význam predovšetkým pri rozhodnutiach na plnenie, avšak prichádza do úvahy aj do iných
rozhodnutí, napr. pri rozhodnutí stanovujúcich oprávnenie alebo v rozhodnutí odnímajúcich oprávnenie.
Zároveň však správny orgán môže rozhodnúť o vylúčení odkladného účinku.

17. Z vyššie uvedeného je potom zrejmé, že na základe citovaného rozhodnutia Krajského lesného
úradu zo dňa 10.08.2010 dochádza k vylúčeniu odkladného účinku v zmysle § 55 ods. 2 Správneho
poriadku napadnutého rozhodnutia z čoho potom vyplýva, že predmetné rozhodnutie je predbežnevykonateľné. Rozhodnutie Krajského lesného úradu zo dňa 10.08.2010 (č.l. 373) je následne zrušené
rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2010 (č.l. 370),
v ktorom sa v odôvodnení okrem iného konštatuje, že ministerstvo posúdilo naliehavý všeobecný

záujem, ktorý odôvodňoval Krajský lesný úrad ako aj dôvody, ktoré však nenapĺňajú ani jednu zo
zákonných podmienok na vylúčenie odkladného účinku, teda naliehavý všeobecný záujem alebo
utrpenienenahraditeľnejujmyzdôvodov,žeObvodnýlesnýúradpoverilvykonanímochranypoľovníctva
v PR Dubiská Lesy SR, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 06.08.2010, minister pôdohospodárstva
schváli na rok 2010 plán eradikácie klasického moru ošípaných diviačej populácie na Slovensku,

ktorý v dostatočnej miere zabezpečuje opatrenie na zabránenie šíreniu chorôb. Ministerstvo ďalej
zistilo, že KLÚ v Trenčíne ako prvostupňový orgán dostatočne nezistil všetkých účastníkov konania,
pretože zo spisového materiálu je zrejmé, že predmetné rozhodnutie nebolo doručené všetkým známym
účastníkom konania. Rozhodnutie Krajského lesného úradu č. 2010/00087-21 zo dňa 10.08.2010
tak nadobudlo vykonateľnosť dňom 16.08.2010 a bolo právoplatne zrušené rozhodnutím Ministerstva
pôdohospodárstva dňom 17.12.2010.

18. Ako vyplýva ďalej z obsahu spisu súdu prvej inštancie Obvodný lesný úrad v Trenčíne dňa
26.08.2010 zaevidoval zmluvu, ktorá bola uzatvorená dňa 24.08.2010 v poľovnom revíry Dubiská
užívateľ Lesy SR podľa § 12 zák.č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve, pričom Obvodný lesný úrad zároveň
oznámil zaevidovanie zmluvy Lesom SR prípisom zo dňa 26.08.2010. Ako teda vyplýva z vyššie

uvedeného, kým pôvodný zákon o poľovníctve č. 23/1962 Zb. vyžadoval schválenie zmluvy o nájme
výkonu práva poľovníctva, nový zákon o poľovníctve účinný od 01.09.2009 už vyžadoval len evidenciu
zmluvy, ktorú vykoná príslušný Okresný úrad s tou podmienku, že v zmysle ust. § 16 ods. 2 cit. zákona,
Okresný úrad nezaeviduje zmluvu, ak na užívanie poľovného revíru je už zaevidovaná iná zmluva.

19. Ďalej sa súd prvej inštancie správne zaoberal otázkami predpokladov zodpovednosti štátu za
spôsobenú škodu v zmysle ust. zák.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu. V ust. § 3 cit. zákona
sú definované subjekty zodpovedné za škodu a v ust. § 9 je daná zodpovednosť štátu za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Nesprávny úradný postup v cit. zákone je definovaný ako
porušenie povinnosti urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť

orgánu, prieťahy v konaní, avšak ďalší nesprávny úradný postup nie je v zákone definovaný práve pre
jeho mnohotvárnosť. Možno sa teda oprieť len o výklady tohto pojmu podávané v právnej teórii a závere
rozhodovacej praxe súdu, ktoré vychádzajú z toho, že ide o tie prípady vzniku škody, ktoré boli vyvolané
inou činnosťou štátnych orgánov s tým, že nesprávnym úradným postupom je porušenie pravidiel
predpísaných právnymi normami s tým, že zákon nevylučuje, že by sa mohlo jednať aj o nesprávny

úradný postup vykonávaný v rámci činnosti rozhodovacej je pre túto formou zodpovednosti určujúce,
že úkony tzv. úradného postupu samé o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedené, ak je rozhodnutie
vydané bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Pokiaľ orgán štátu zisťuje, či posudzuje predpoklady
pre rozhodnutie zhromažďuje podklady, dôkazy pre rozhodnutie hodnotí zistené skutočnosti, právne
ich posudzuje, ide o činnosť priamo smerujúcu k vydaniu rozhodnutia a v jeho obsahu sa neodrazí.

Nesprávny úradný postup môže byť založený súhrnom dielčích pochybení napriek tomu, že žiaden
z jednotlivých nedostatkov sám o sebe nesprávnym úradným postupom nie je, ak práve tento súhrn
komplexne alebo vo všetkých vzájomných súvislosti viedol k ujme účastníka. Zároveň nemusí ísť o
príčinujedinú,pretožestačí,akideojednuzpríčin,ktorásapodieľananepriaznivomnásledku,oktorého
odškodnenie ide. Popri posúdení charakteru tvrdenej ujmy je treba náležite zvážiť aj vzťah príčinnej

súvislosti medzi nesprávnym úradným postupom a vzniknutou škodou a táto podmienka zodpovednosti
štátu nie je naplnená tam, kde síce k nesprávnosti došlo, ale na výslednej ujme sa podieľala aj keď
len nepriamo sprostredkovania často len presvedčenie poškodeného alebo bezprostrednou príčinou
bola okolnosť iná. Príčinná súvislosť kauzálny nexus je podstatným prvkom zodpovednosti skutkovej
podstaty. Vyžaduje sa, aby protiprávne konanie, teda nezákonné rozhodnutie, prípadne nesprávny

úradný postup a vznik škody boli v logickom slede nexus rovná sa spojenie súvislosť, teda aby
protiprávne konanie bolo príčinou a vznik škody vrátane jej rozsahu následkom tejto príčiny. Nestačí
iba pravdepodobnosť príčinnej súvislosti, či okolnosti nasvedčujúcej jej existencie, príčinnú súvislosť
treba vždy preukázať. Rozhodujúca je vecná súvislosť a následku a túto nemožno riešiť vo všeobecnej
rovine, ale vždy v konkrétnych súvislostiach. Príčinou vzniku škody môžu byť len také konania alebo

opomenutie, bez ktorého by škodný následok nevznikol. Základom je úvaha, či by škodlivý následok
nastal aj bez konania škodcu. Ak by tomu tak bolo príčinná súvislosť by daná nebola. Podľa teórie tzv.
adekvátnej príčinnej súvislosti, príčinná súvislosť je daná vtedy, ak je škoda podľa všeobecnej povahy
obvyklého chodu veci a skúseností adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu. Súčasne však musíbyť preukázané, že škoda by bez tejto príčiny nebola nastala. Otázka príčinnej súvislosti medzi určitým
protiprávnym konaním a konkrétnou škodou je otázkou skutkovou. Jej existenciu zisťuje súd, ktorý so
zreteľom na konkrétne okolnosti vyhodnocuje, či tu príčinná súvislosť je alebo nie je. Pri riešení otázky

príčinnej súvislosti je právnym posúdením pre veci vymedzenie medzi akou ujmou a akou skutočnosťou
tejto ujmy musí byť príčinná súvislosť zisťovaná. Pre posúdenie zodpovednosti za škodu má preto
zásadný význam otázka, v čom konkrétne spočíva škoda, majetková ujma, za ktorú je požadovaná
náhrada. Práve vo vzťahu medzi konkrétnou ujmou poškodeného, ak vznikla a konkrétnym konaním
škodcu, ak je protiprávne, prípadne inou skutočnosťou, ak bola tvrdená a preukázaná sa zisťuje príčinná

súvislosť.

20. Je pravdou, že v prejednávanej veci rozhodnutie Krajského lesného úradu zo dňa 16.08.2010
bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva, avšak v prejednávanej veci považoval
odvolací súd za podstatnú tú skutočnosť, že rozhodnutie Krajského lesného úradu zo dňa 16.08.2010
v zmysle § 55 ods. 2 Správneho poriadku vylúčilo odkladný účinok odvolania, z čoho teda následne

vyplýva, že až do momentu, kedy bolo zrušené rozhodnutím Ministerstva pôdohospodárstva bolo
predbežne vykonateľné. Pokiaľ teda za tohto skutkového a právneho stavu, síce už za účinnosti nového
Poľovného zákona Obvodný lesný úrad v Trenčíne zaevidoval zmluvu o poľovníctve dňom 26.08.2010
spôsobil tak, že od 26.08.2010 do 17.12.2010, kedy nadobúda právoplatnosť rozhodnutie Ministerstva
pôdohospodárstva zo dňa 30.11.2010 č. 11680/2010-720/1109 na jeden poľovný revír v rozpore s

ust. § 16 ods. 2 zák.č. 274/2009 Z.z. mohli vykonávať právo poľovníctva dve poľovné združenia, čo
nie je prípustné. Preto tak, ako správne konštatoval súd prvej inštancie a odvolací súd sa s týmto
konštatovaním v celom rozsahu stotožňuje v tomto kontexte bol videný nesprávny úradný postup zo
strany správneho orgánu a preto je daná zodpovednosť štátu za spôsobenú škodu, pričom boli splnené
všetky podmienky pre vznik zodpovednosti štátu za spôsobenú škodu. Medzi stranami sporu nebolo v

prejednávanej veci sporné, že v danom časovom rozmedzí, kedy sa žalobca domáha náhrady škody na
jeden poľovný revír v rozpore s ust. § 16 ods. 2 zák.č. 274/2009 Z.z. mohli vykonávať právo poľovníctva
dve poľovné združenia, čo nie je prípustné. V prejednávanej veci nikto nespochybňoval tvrdenia žalobcu
v tom smere, že v tom rozhodnom období, kedy sa domáhal náhrady škody na žalovanom nevykonával
právo poľovníctva v revíry, napriek tomu, že mal predbežne vykonateľné rozhodnutie samosprávneho

orgánu. Na druhej strane je zrejmé, že Lesy SR uzatvorili rámcovú zmluvu o poskytovaní poplatkového
lovu zvery a odberu zveriny v poľovnom revíry Dubiská so spoločnosťou Araver, a.s. Trenčín, kedy
predmetom tejto zmluvy je predaj práva odstrelu zvery v poľovnom revíry Dubiská, Správe lesov SR,
š.p. Banská Bystrica s tým, že v zmluve boli stanovené cena za predmet zmluvy, spôsob platby, ďalšie
podmienky zmluvy a zmluva je uzatvorená dňa 06.09.2010, pričom zmluva bola uzatvorená na dobu

určitú odo dňa podpisu zmluvnými stranami do 31.12.2020. Zároveň k tejto zmluve bol uzatvorený
Dodatok č. 1, kde zmluvné strany v rámci dodatku č. 1 k rámcovej zmluve o poskytnutí poplatkového lovu
a odberu zveriny v poľovnom revíry Dubiská určili druhovú skladbu zvery vo výške 10% zo schváleného
plánu chovu a lovu pre Lesy SR, š.p. Banská Bystrica, pričom predmetom tohto dodatku bol schválený
plán chovu a lovu pre Lesy SR, kde bol určený odstrel pre kupujúceho. Tento dodatok bol podpísaný

dňa 20.09.2010. Z tohto teda následne vyplýva, že v rozhodnom období boli na jednom poľovnom revíry
dve poľovné združenia, pričom žalobca ako dotknuté poľovné združenie právo lovu nevykonávalo a toto
vykonával iný nájomca.

21. Zo spisu súdu prvej inštancie je tiež zrejmé, že jeho súčasťou je prípis Krajského lesného úradu

v Trenčíne (č.l. 52 - 53), kde sa konštatuje v bode 3 daného prípisu, že OLÚ zaevidovalo zmluvy
vlastníkov spoločného poľovného revíru Dubiská podľa § 12 nové zákona o poľovníctve i napriek
tomu, že nebolo ukončené konanie vo veci schvaľovania zmluvy o nájme výkonu práva poľovníctva
pre nájomcu Poľovnícky klub Kulháň, o čom mal OLÚ vedomosť. Týmto nastal stav, kedy v poľovnom
revíry Dubiská môže právo poľovníctva vykonávať Poľovnícky klub Kulháň a tiež užívať na základe

zaevidovanejzmluvy.Vlistesaďalejkonštatuje,žeKrajskýlesnýúradvTrenčínepovažujezaevidovanie
zmluvy vlastníkov spoločného poľovného revíru Dubiská dňa 26.08.2010 Obvodným lestným úradnom
v Trenčíne za protiprávny správny akt, ktorým nenastali právne účinky pre výkon práva poľovníctva
v poľovnom revíry Dubiská. Krajský lesný úrad v Trenčíne zároveň upozorňuje prednosti Obvodného
lesného úradu v Trenčíne, že nesie plnú zodpovednosť za tento stav, kedy v poľovnom revíry Dubiská sú

dvaja užívatelia a tiež bude niesť plnú zodpovednosť za prípadnú vážnu udalosť následkom poškodenia
zdravia osôb vykonávajúcich právo poľovníctva.22. Z tohto prípisu je zrejmá príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom na strane
žalovaného a nemožnosťou loviť v danom poľovnom revíry v prospech žalobcu, nakoľko nie je možné,
aby v jednom poľovnom revíry v jednom období vykonávali právo lovu dve rôzne poľovné združenia.

Je potrebné si uvedomiť, že právo poľovníctva okrem iného predstavuje aj pohyb osôb v danom revíry
so zbraňami a prípadný stret takýchto dvoch poľovných združení by mohol spôsobiť vážnu udalosť
následkami poškodenia zdravia osôb vykonávajúcich právo poľovníctva tak, ako sa cituje v danom
prípise Krajského lesného úradu v Trenčíne. Práve v tejto skutočnosti videl odvolací súd priamu príčinnú
súvislosť pri nesprávnom úradnom postupe na strane žalovaného, ktorý pripustil, aby v jednom období

na jeden poľovný revír mali zaevidované právo poľovníctva dve poľovné združenia.

23. Čo sa týka samotnej výšky škody prípadne ušlého zisku, ktorý bol spôsobený žalobcovi, v
tomto kontexte odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že samotná výška škody bude predmetom
riešenia rozsudku súdu prvej inštancie, ktorý bude nasledovať po tomto medzitýmnom rozsudku, kde
bol určtým len základ nároku. Nato však, aby bolo možné v tomto konaní rozhodnúť medzitýmnym

rozsudkom bolo potrebné ustáliť, či vôbec škoda na strane žalobcu vznikla. Na túto skutočnosť dávajú
odpovede dva znalecké posudky, ktoré sú založené v spise súdu prvej inštancie. V poradí prvý znalecký
posudok založený na č.l. 116 v prejednávanej veci bol znalecký posudok vyhotovený pre účely konania
vedenom na OS v Trenčíne pod sp.zn. 19C/96/2010. Na základe žiadosti zo strany žalobcu bol však v
prejednávanej veci vypracovaný znalecký posudok č. 1/2015 (viď č.l. 199 - 217 spisu), v ktorom bola

znalcovi zadelená úloha zo strany súdu prvej inštancie, predmetom ktorej kedy znalec sa zaoberal
určením výšky zisku, ktorý by vznikol výkonom práva poľovníctva v období od 16.08.2010 do 17.12.2010
v poľovnom revíry Dubiská. Znalec v úvodnej časti v bode 1 konštatuje, že po naštudovaní podkladov
zistil, že spis neobsahuje požadované konkretizácie údajov o príjmoch a výdavkoch nákladoch pre
stanovenie zisku z poľovnej produkcie, a preto bolo od obhospodarovateľa poľovného revíru vyžiadanie

doplnenie podkladov, ktoré realizoval tromi listami. Predložené boli požadované cenníky platné v
rozhodnom období, časť fakturačných dokladov, doklady v prevažnej časti neobsahovali zmienku
o čísle faktúry a hlavne nákladové položky plnenia plánu starostlivosti o zver s tým, že znalec v
danom znaleckom posudku dáva odpovede aj na okolnosti namietané v podanom odvolaní ohľadom
vyčíslenia výšky ušlého zisku zo strany žalobcu. Znalec v poznámke na č.l. 205 v spise konštatuje,

že reálnu možnosť zabezpečenia uvažovanej klientely a speňaženia časti zvery poplatkovým odlovom
v rozhodnom období v podmienkach riešeného PR a PK nie je opodstatnené uprieť, pretože zver sa
v revíry reálne nachádzala, pričom očakávaná možná úspešnosť uvažovaných lovov v kusoch bola
odvodená z reálnych výsledkov lovov z rokov 2009 a 2010 podľa doloženého v zadaní, avšak rozhodne
nie ako maximálne početnosť úlovkov realizovaných poplatkovým odlovom. V konečnom dôsledku v

závere znalec konštatuje tú skutočnosť, že z dôvodu zvýšeného stavu diviačej zvery v rozhodnom
období, kedy skutočne prekročený schválený plán lovu 73 ks a 8 ks, skutočne vykázaný odlov 80 ks je
opodstatnené pri zachovaní dostatočného poľovného vyžitia členom PK uvažovať s reálnou alternatívou
troch spoločných poľovačiek u nastaveného modelu poľovného obhospodárovania PR Dubiská. Preto
je v danom prípade možné reálne uvažovať o zisku zaokrúhlene vo výške 20.300,- eur v rozhodnom

období za čas od 16.08.2010 do 17.12.2010. Znaleckým posudkom určená výška zisku, ktorá by
vznikla výkonom práva poľovníctva v čase od 16.08.2010 do 17.12.2010 v poľovnom revíry Dubiská tak
predstavuje vo finančnom vyjadrení sumu 20.300,- eur.

24. Z vyššie uvedeného znaleckého posudku je teda zrejmé, že skutočne tu ušlý zisk na strane žalobcu

bol, pričom znalec sa vysporiadal aj s námietkami, ktoré uvádzal v odvolaní žalovaný. Odvolací súd vo
vzťahu k možnosti produkovať zisk zo strany žalobcu sa odvoláva v celom rozsahu na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa následne stotožňuje.

25. Čo sa týka odvolacích námietok zo strany žalovaného, ktorý namietal, že súd prvej inštancie sa

nezaoberal ďalšími rozsudkami, ktoré prebehli medzi stranami v rámci konania pre Okresným súdom
Trenčín prebehli, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že žiaden zo sporov nie je totožný s
predmetom sporu v prejednávanej veci. Pokiaľ žalovaný poukazuje na rozsudok Okresného súdu
Trenčín pod sp.zn. 27C/194/2011, kedy bolo potvrdené zamietavé rozhodnutie OS Trenčín, Krajským
súdom v Trenčíne pod sp.zn. 27Co/109/2019, predmetom tohto konania bola žaloba, kde žaloba totožný

so žalobcom v prejednávanej veci sa domáhal určenia, že žalovaný nie je oprávnený na základe zmluvy
vlastníkov poľovných revírov uzavretej dňa 24.08.2010 užívať poľovný revír Dubiská. Tento spor bol
zamietnutý pre nedostatok naliehavého právneho záujmu na takomto určení, a preto nie je rozsudkom,
ktorý by súvisel s touto prejednávanou vecou. Čo sa týka ďalšieho spisu OS Trenčín, resp. rozsudkuOS Trenčín pod č.k. 19C/96/2010, kedy opätovne bol potvrdený zamietavý rozsudok OS Trenčín a
to rozhodnutím Krajského súdu v Trenčíne 19Co/226/2018, aj v tomto konaní ide o iný typ žaloby.
Už v tomto rozhodnutí krajského súdu sa konštatuje, že na OS v Trenčíne prebieha spor pod sp.zn.

11C/184/2011, kedy sa jedná o nárok na náhradu škody spôsobenú nesprávnym úradným postupom
v súvislosti so zaevidovaním inej zmluvy vlastníkov spoločného revíru Dubiská dňa 24.08.2010. Táto
argumentácia však nedopadá na vec vedenú v tomto konaní, pretože podstatou sporu vedenom pod
sp.zn.19C/96/2010sajednáoskutkovoodlišnýprípad,pretožepredmetomkonaniavtejtovecibolnárok
na náhradu ušlého zisku vyvodený úplne za iné obdobie a to poľovný rok 2008, 2009, 2010, 2011 a 2012

a konkrétne časové obdobie, pričom v tejto veci bol nesprávny úradný postup žalobcom vymedzený ako
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej
lehote, teda sa jednalo o nečinnosť orgánu a zbytočné prieťahy v konaní. Jednalo sa teda o úplne iný
skutkový základ ako v konaní 11C/84/2011, a preto ani týmito rozhodnutiami sa nebolo možné v tejto
prejednávanej veci zaoberať.

26. V prejednávanej veci vo zvyšku odvolací súd poukazuje v celom rozsahu na vecne správne a
vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje s tým, že
nesprávny úradný postup na strane žalovaného spôsobil, že žalobcovi vznikla škoda v priamej príčinnej
súvislosti práve s takýmito nesprávnym úradným postupom. Preto v konečnom dôsledku dospel odvolací
súd k záveru, že je potrebné napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ