Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. jún 2014

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 1CoE/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6406203737
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Drahomíra Mikulajová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6406203737.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom
Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti povinnému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom
P.. F. XXX/XX, XXX XX W., o vymoženie peňažnej pohľadávky, o návrhu na prerušenie konania a o
odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 14Er/968/2006-32 zo dňa

13.12.2013, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Návrh na prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) a c) O.s.p. zamieta.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej v texte aj „exekučný súd“ alebo „okresný súd“) napadnutým

uznesením podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku exekúciu vedenú
na podklade notárskej zápisnice č. N 6087/2005, Nz 55190/2005 spísanej na notárskom úrade notára
JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom dňa 17.11.2005 (ďalej len „notárska zápisnica“)
vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju. V odôvodnení rozhodnutia exekučný súd uviedol, že oprávnený a
povinný uzavreli zmluvu o úvere súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný splnomocnil
advokáta na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Následne bola notárom spísaná

notárska zápisnica, kde za povinného konal a zápisnicu podpísal splnomocnený advokát. Pri uzatváraní
zmluvy o úvere však povinný nemal možnosť voľby výberu zástupcu, pretože v predtlači zmluvy už bola
osoba splnomocnenca (advokáta) uvedená. Udelenie takéhoto plnomocenstva nerešpektuje základný
predpoklad jeho udelenia, a to, že splnomocnenec bude hájiť záujmy povinného. Z uvedeného je
zrejmé, že záujmy splnomocneného advokáta sú v rozpore so záujmami povinného, a preto dohoda
o plnomocenstve je absolútne neplatná. Absolútna neplatnosť dohody o plnomocenstve má za to, že

advokát nemohol zastupovať povinného pri spisovaní notárskej zápisnice ako exekučného titulu, a teda
notárska zápisnica neobsahuje jednu z materiálnych podmienok vykonateľnosti, a to súhlas povinného
s vykonateľnosťou, preto nie je exekučným titulom. Pokiaľ ide o trovy exekúcie, súd uviedol, že o nich
rozhodne po právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie.

Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený a uviedol

v ňom, že súd svojim postupom odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom, pretože neinformoval
strany sporu (účastníkov exekučného konania) o podstate sporu (sporu o uplatniteľnosť neprijateľnej
zmluvnej podmienky), neumožnil stranám vyjadriť s k podstate tejto námietky a nevykonal vypočutie
strán s aplikáciou pravidiel kontradiktórneho súdneho procesu. Súd konal v rozpore s právom Európskej
únie, ak vylúčil možnosť aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky bez toho, aby na ňu
spotrebiteľa upozornil a počkal na to, či spotrebiteľ dá najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť.

Ďalej odvolateľ uviedol, že súd rozhodol nad rámec jemu zverenej právomoci (ust. § 205 ods. 2
písm. b/ O.s.p.). Exekučný súd podľa odvolateľa nie je oprávnený vykonávať úkony smerujúce kopätovnému komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná
nemožnosť vykonať právo pre veriteľa. Uviedol, že k takému revíznemu postupu došlo v situácii, keď
už exekučný súd preskúmal súlad exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti

(ust. § 44 ods. 2 Exekučného poriadku). Odvolateľ poukázal na § 36 Notárskeho poriadku a uviedol,
že to bol predovšetkým notár, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu
obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Exekučný
súd musí s platnou notárskou zápisnicou ako zákonom uznaným exekučným titulom nakladať rovnako
ako s rozsudkom všeobecného súdu, v opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti. Notárskou

zápisnicou je exekučný súd viazaný rovnako ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu. Oprávnený
v tejto súvislosti navrhol, aby v prípade, ak sa všeobecný súd nestotožní s jeho interpretáciou § 44
ods. 2 Exekučného poriadku, postupom podľa § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal
Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany
dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Exekučný súd podľa odvolateľa ďalej porušil princíp

legality ako aj zásadu začatia konania na návrh. Exekučný súd odlišne zaobchádzal s povinným na
strane jednej a oprávneným na strane druhej, pričom odlišné zaobchádzanie nemožno ospravedlniť
postavením oprávneného ako obchodnej spoločnosti. Odvolateľ uviedol, že nemal možnosť reagovať
na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie okresného súdu o
jeho právnom postavení. Ďalej odvolateľ namietal, že plnomocenstvo udelené povinným zástupcovi

nie je vôbec možné považovať za neprijateľnú podmienku zmluvy v zmysle § 53 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Plnomocenstvo nie je zmluvných ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu
úpravu neprijateľných podmienok obsiahnutú v § 53 Občianskeho zákonníka. Právnym poriadkom nie
je vylúčená možnosť uznať záväzok/dlh v čase jeho vzniku, teda napr. súčasne s uzatvorením zmluvy,
na základe ktorej záväzok/dlh vzniká. Tvrdenie, že zástupca zjavne nehájil záujmy povinného, pretože

spísal notársku zápisnicu, ktorá nie je v jeho prospech, podľa názoru odvolateľa neobstojí. Takýto záver
nijakým spôsobom nevyplýva z vykonaného dokazovania a ide len o domnienku a subjektívny názor
súdu. Vzhľadom na uvedené argumenty odvolateľ zotrval na legitimite predloženého exekučného titulu
a navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie prvostupňového súdu v celom rozsahu zrušil a vec
mu vrátil na ďalšie konanie alebo alternatívne, aby súd konanie prerušil podľa § 109 ods. 1 písm. c)

O.s.p. a čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ (ďalej len ako „ZFEÚ“) a predložil Súdnemu dvoru EÚ (ďalej len
ako „Súdny dvor“) prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení:
1/ Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do

výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?
2/ Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?

Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a odvolaním napadnuté uznesenie exekučného súdu podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Z obsahu súdneho spisu odvolací súd zistil, že pôvodný súdny exekútor JUDr. Ján Debnár požiadal
súd o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na podklade notárskej zápisnice ako exekučného
titulu. Poverenie na vykonanie exekúcie súd vydal 11.05.2006. Na základe žiadosti oprávneného súd
rozhodol v priebehu exekúcie o zmene súdneho exekútora. Uznesením č.k. 14Er/968/2006-15 zo dňa
27.06.2012 súd vykonaním exekúcie súd poveril JUDr. Rudolfa Krutého. Následne súd uznesením č.k.

14Er/968/2006-25 zo dňa 09.11.2012 vylúčil JUDr. Krutého z vykonávania exekúcie, toto uznesenie
nadobudlo právoplatnosť 11.12.2012. Súčasne s doručením uznesenia o vylúčení súdneho exekútora z
vykonávania exekúcie bol oprávnený vyzvaný, aby súdu navrhol exekútora, ktorý na základe poverenia
súdu bude v exekúcii pokračovať. Túto výzvu oprávnený prevzal 16.11.2012. Odvolaním napadnutým
uznesením súd rozhodol o zastavení exekúcie s odôvodnením, že notárska zápisnica nie je spôsobilým

exekučným titulom.

Podkladom pre spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu bola zmluva o úvere uzavretá medzi
oprávneným a povinným 03.06.2005. Súčasťou tejto zmluvy bol vo forme predtlače uvedený text osplnomocnení advokáta Mgr. Kušníra dlžníkom na uznanie záväzku z úveru v mene dlžníka v notárskej
zápisnici. Z obsahu predloženej zmluvy o úvere však nevyplýva, že by dlžník (povinný) splnomocnil
veriteľa (oprávneného) na odoslanie zmluvy o úvere (obsahujúcej o.i. splnomocnenie pre Mgr. Tomáša

Kušníra) tomuto advokátovi.

Zpredloženejnotárskejzápisnicezodňa17.11.2005vyplýva,ženanotárskyúradsadostavilMgr.Kušnír
konajúci na základe plnej moci udelenej v zmluve o úvere, ktorý požiadal o spísanie notárskej zápisnice,
a to osvedčenia o vyhlásení účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41

ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku.

Odvolacísúdkdôvoduodvolania,žeexekučnýsúdposudzovalvec,oktorejužrazprávoplatnerozhodol,
poukazuje na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu, ktorý v rozhodnutí z 27.01.2007 vydanom pod
sp. zn. 3Cdo/164/1996, publikovanom v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997, uviedol, že
súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a

materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne
nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená. Vydanie poverenia na vykonanie
exekúcie súdnemu exekútorovi nie je takým procesným rozhodnutím, ktoré by v zmysle § 159 ods. 3
O.s.p. tvorilo prekážku veci rozsúdenej (res iudicata). Poverenie na vykonanie exekúcie je len písomný
doklad, ktorý oprávňuje súdneho exekútora vykonávať konkrétnu exekúciu. Za nedôvodnú považoval

odvolací súd aj námietku oprávneného, že platnosť predmetného plnomocenstva už posúdil notár pri
spisovaní notárskej zápisnice, pretože súd nie je právnym názorom notára pri spisovaní notárskej
zápisnice viazaný.

Odvolateľ v odvolaní vyslovil nesúhlas s právnym záverom prvostupňového súdu o nespôsobilosti

predloženej notárskej zápisnice byť exekučným titulom. Podľa Exekučného poriadku exekúciu možno
vykonať aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená
oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod, predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej
zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila. Podstatnou náležitosťou materiálnej vykonateľnosti exekučného
titulu je, aby exekučný titul, ktorým má byť notárska zápisnica, obsahoval prejav vôle povinného.

Prvostupňový súd sa od uvedeného neodklonil, keď skúmal, či je predložený exekučný titul materiálne
vykonateľný. Jeho záver o tom, že nie je, je výsledkom správneho právneho posúdenia splnomocnenia
obsiahnutého v úverovej zmluve.

Odvolací súd poukazuje na rozpor záujmov medzi dlžníkom a jeho zástupcom (za predpokladu že

by došlo k uzavretiu dohody o plnomocenstve), nakoľko je zrejmé, že pri uzatváraní zmluvy o úvere
dlžník nemal možnosť voľby výberu zástupcu. Je nesporné, že zmluva o úvere bola vypracovaná
ako formulárová zmluva, ktorú používa oprávnený pri uzatváraní väčšieho počtu zmlúv a už vopred
obsahovala predtlačené meno splnomocnenca - advokáta Mgr. Kušníra. Ak veriteľ (oprávnený) takto
postupoval a určil vopred osobu, ktorá bude oprávnená konať za dlžníka (v jeho mene), odvolací

súd sa stotožňuje s názorom prvostupňového sudu, že je spochybnený základný predpoklad a účel
udelenia plnej moci, t.j. že splnomocnenec Mgr. Kušnír bude obhajovať záujmy splnomocniteľa (dlžníka).
Táto skutočnosť naopak nasvedčuje tomu, že splnomocnenec má s veriteľom (oprávneným) bližší
vzťah, keďže sa jedná o osobu, ktorá zrejme bola v kontakte s oprávneným už pri tvorbe, resp.
vyhotovovaní predtlače predmetnej zmluvy o úvere. V takomto prípade by predpokladaný záujem

splnomocnenca pôsobiaci v konečnom dôsledku proti splnomocniteľovi (dlžníkovi), t.j. jeho vlastnému
mandantovi znamenal rozpor, ktorý ho vzhľadom na ust. § 22 Občianskeho zákonníka vylučuje z
možnosti zastupovania dlžníka (povinného).
Zastúpenie na základe plnomocenstva vyžaduje, aby zastúpený a zástupca uzatvorili dohodu o
zastúpení. Výsledkom takejto dohody je splnomocniteľom udelená plná moc splnomocnencovi.

Plnomocenstvo ako jednostranný právny úkon adresovaný voči tretím osobám, ktorým splnomocniteľ
splnomocňuje splnomocnenca na určitý rozsah zastupovania, nemá bez súčasnej existencie dohody o
zastúpení uzatvorenej medzi zastúpeným a zástupcom žiadne právne účinky.

Z obsahu predloženého splnomocnenia, ktoré je začlenené do textu zmluvy o úvere však nevyplýva,

že by takáto dohoda o zastúpení medzi povinným a zástupcom v čase vyhotovenia splnomocnenia
uzatvorená bola. Zmluva o úvere obsahovala plnomocenstvo, ktoré je možné podľa obsahu posúdiť
aj ako návrh na uzatvorenie dohody o zastúpení. Prejav vôle je právnym úkonom len vtedy, ak ide o
úkon smerujúci k vzniku, zmene alebo zániku práv alebo povinností. Návrhom na uzatvorenie zmluvy jetaký prejav vôle, ktorý je adresovaný druhej zmluvnej strane. Takýto prejav vôle pôsobí voči neprítomnej
osobe podľa § 45 Občianskeho zákonníka až od okamihu, keď jej dôjde. Na vážnosť prejavu vôle, ktorým
je návrh zmluvy urobeného v neprítomnosti druhej strany nepostačuje písomná forma. Je nevyhnutné,

aby konajúci takto písomne prejavenú vôľu skutočne druhej strane aj adresoval, t.j. odoslal, resp.
urobil úkony nevyhnutné k tomu, aby mohla byť takto prejavená vôľa druhej strane doručená, či už
poverením inej osoby alebo podaním na poštu alebo osobným doručením, resp. iným spôsobom. Z
predloženej listiny nevyplýva, že dlžník podpísal zmluvu o úvere a súhlas s obsahom navrhnutých
plnomocenstiev v prítomnosti advokáta Mgr. Kušníra. Ďalej z uvedenej listiny vyplýva, že dlžník obdržal,

a teda disponoval len jedným vyhotovením predmetnej zmluvy. Z uvedeného teda nepochybne vyplýva,
že dlžník neodoslal návrh dohody o zastúpení druhej zmluvnej strane - „vybranému“ advokátovi Mgr.
Kušnírovi. Z predloženej listiny nevyplýva ani skutočnosť, kedy „vybraný“ advokát takýto návrh dohody
o zastúpení prijal, keďže táto listina neobsahuje údaj o dátume prijatia takéhoto návrhu. Doručenie
akceptácienavrhnutejdohodyoplnomocenstveneprítomnýmadvokátomdlžníkovi,atoeštevčasekedy
mal byť dlžník svojím prejavom viazaný, taktiež nebolo prezentované. Ak chýba platné plnomocenstvo,

z tohto dôvodu chýba materiálny predpoklad, aby notárska zápisnica uvedená v návrhu na vykonanie
exekúcie mohla byť spôsobilým exekučným titulom na vymáhanie pohľadávky oprávneného voči
povinnému.

Keďžeprirozhodovanívovecisúdneaplikovalinštitútneprijateľnejzmluvnejpodmienkyvspotrebiteľskej

zmluve, ani neaplikoval Smernicu Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, nie je dôvodná námietka odvolateľa o tom, že súd konal v rozpore s právom EÚ, ak „vylúčil
možnosť aplikovateľnosti možnej neprijateľnej podmienky bez toho, aby upozornil spotrebiteľa a počkal
na to, či spotrebiteľ dá najavo, že zamýšľa uplatniť jej neprijateľnosť, ako aj bez toho, aby o svojom
zámere a zámere spotrebiteľa v rámci zásady kontradiktórnosti a zásady rovnosti zbraní informoval

oprávneného a umožnil mu vyjadriť sa s cieľom ovplyvniť výsledok konania.“

Námietka odvolateľa o tom, že mu prvostupňový súd svojim postupom odňal možnosť konať pred
súdom, keďže nenariadil pojednávanie, aj keď tak bol podľa zákona povinný urobiť, nie je podľa názoru
odvolacieho súdu dôvodná. Podľa § 58 ods. 2 Exekučného poriadku v znení účinnom od 01.01.2013,

ak súd rozhoduje podľa § 57 ods. 1 písm. k), nariadi pojednávanie; ak rozhoduje podľa § 57 ods. 1
písm. a) až j), môže nariadiť pojednávanie, ak je to nevyhnutné pre objasnenie veci. Keďže v danom
prípade neexistovala zákonná povinnosť súdu pojednávanie nariadiť, skutočnosť, že pojednávanie vo
veci nebolo nariadené bolo výsledkom posúdenia veci okresným súdom tak, že nariadenie pojednávania
nebolo nevyhnutným pre objasnenie veci.

Odvolateľ sa podľa názoru súdu nie opodstatnene dovoláva aj porušenia práva na kontradiktórne
konanie s tým, že nebol informovaný o právnych stanoviskách a právnych záveroch súdu a nemal
možnosť sa k nim vyjadriť. S prihliadnutím na rozhodovaciu prax súdov v SR v nespočetnom množstve
obdobných exekučných vecí oprávneného, nemožno vylúčiť, že oprávnený mal vedomosť o tom, že

súd v danom prípade bude skúmať plnomocenstvo na spísanie notárskej zápisnice na základe ktorého
bola spísaná notárska zápisnica ako exekučný titul. Oprávnený sa nemôže odvolávať na „prekvapenie“
zo súdneho rozhodnutia, nakoľko mu je rozhodovacia prax súdov v obdobných právnych veciach
nepochybne známa.

Ďalšie námietky oprávneného nemali takú povahu, že by boli relevantné privodiť zmenu alebo zrušenie
napadnutého rozhodnutia. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd napadnuté uznesenie
exekučného súdu podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pri posúdení návrhu navrhovateľa na prerušenie konania v zmysle ustanovenia § 109 ods. 1 písm.

c) O.s.p. a vyhodnocovaní potreby predložiť Súdnemu dvoru predbežnú otázku podľa medzinárodnej
zmluvy je nevyhnutné plne rešpektovať povahu a sledovaný účel tohto osobitného inštitútu práva
EÚ. Odvolací súd má za to, že v predmetnej veci nie je nevyhnutným predložiť Súdnemu dvoru
navrhované predbežné otázky, nakoľko rozhodnutie o nich nie je podstatné pre rozhodnutie vo veci
samej. Navrhované otázky sa týkajú neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách a výkladu

Smernice Rady č. 93/13/EHS o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, pričom
rozhodnutie vo veci nie je založené na existencii neprijateľnej zmluvnej podmienky. Exekučný súd
rozhodol na základe zistenia o neplatnosti právneho úkonu - plnomocenstva na spísanie notárskej
zápisnice, ktorá bola predložená ako exekučný titul. O neplatnosti predmetného právneho úkonu súdrozhodol na základe ustanovení Občianskeho zákonníka bez toho, aby vo veci aplikoval únijné právo,
či poukazoval na pramene únijného práva. Z tohto dôvodu odvolací súd nepovažoval za potrebné
predložiť oprávneným navrhované predbežné otázky Súdnemu dvoru EÚ, aby mohol rozhodnúť vo

veci samej. Súčasne, vzhľadom na početné rozhodnutia Ústavného súdu SR, v ktorých sa Ústavný
súd SR vyjadroval súhlasne k právomoci exekučného súdu skúmať spôsobilosť exekučného titulu v
ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania, teda nielen v súvislosti s vydaním poverenia na
vykonanie exekúcie v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku (napr. I. ÚS 607/2012, I. ÚS 410/2012, I.
ÚS 478/2012), odvolací súd nevzhliadol dôvod, pre ktorý by bolo potrebné konanie prerušiť podľa § 109

ods. 1 písm. b/ O.s.p. Odvolací súd pre úplnosť dodáva, že podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak
osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie
lehôt a po skončení exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

Mimo rozhodovacej činnosti odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že dôvodom na zastavenie
exekúcie bola samotná skutočnosť, že súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý bol právoplatne vylúčený z

vykonávania exekúcie a oprávnený si ani na výzvu súdu nezvolil iného exekútora, ktorého by súd mohol
poveriť vykonaním exekúcie. Nenavrhnutie exekútora, ktorý má vykonať exekúciu (po predchádzajúcom
právoplatnom vylúčení exekútora navrhnutého oprávneným) je takým nedostatkom, v dôsledku ktorého
nemožno v exekučnom konaní (resp. v exekúcii) pokračovať. V takomto prípade preto bolo nadbytočným
skúmanie formálnej a materiálnej vykonateľnosti exekučného titulu, pretože o zastavení exekúcie bolo

možné rozhodnúť už s poukazom skutočnosť, že vykonaním exekúcie nie je poverený žiadny exekútor.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.