Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 26. január 2012

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 16CoE/130/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3806202900
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2012

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Prikrylová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2012:3806202900.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Holcim (Slovensko), a.s. so sídlom Rohožník,
IČO: 00 214 973 proti povinnému: GEKO, spol. s r.o., so sídlom Prievidza, Ciglianska 5, IČO: 31 647
812, vymazaný z Obchodného registra Okresného súdu Trenčín dňa 16.12.2010, o vymoženie 1 984,60
eur s príslušenstvom, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo
dňa 16. februára 2011, č.k. 16Er/908/2006-29, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa rozhodol tak, že súdnemu exekútorovi JUDr. Pavlovi
Šajánkovi náhradu trov exekúcie nepriznal. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že uznesením
Okresného súdu Trenčín č.k. 29K/6/2007-112 zo dňa 17.12.2008 bol na majetok povinného vyhlásený
konkurz, pričom právne účinky konkurzu nastali 21.12.2007. Následne, uznesením Okresného súdu

Trenčín č.k. 29K/6/2007-484 zo dňa 28.07.2010 bol konkurz na majetok povinného zrušený pre
nedostatok majetku dlžníka a povinný bol dňa 16.12.2010 ex offo vymazaný z obchodného registra.
Citoval § 48 zák.č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorého na majetok podliehajúci
konkurzu nemožno počas konkurzu začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie;
už začaté konania o výkon rozhodnutia alebo exekučné konania sa vyhlásením konkurzu zastavujú.
Ak v konaní o výkon rozhodnutia alebo v exekučnom konaní už došlo k speňaženiu majetku

podliehajúceho konkurzu, avšak výťažok ešte nebol vyplatený oprávnenému, výťažok sa stáva súčasťou
príslušnej podstaty a trovy konania sú pohľadávkou proti príslušnej podstate; ak je oprávneným
veriteľ zabezpečenej pohľadávky, výťažok sa vyplatí veriteľovi zabezpečenej pohľadávky do výšky
jeho zabezpečenej pohľadávky, ako keby konkurz nebol vyhlásený. Súd konštatoval, že z citovaného
ustanovenia jednoznačne vyplýva skutočnosť, že exekučné konanie je zastavené, trovy exekúcie sú
pohľadávkou proti podstate, a preto je súd názoru, že rozhodnutie o zastavení exekúcie by v tomto

prípade malo len deklaratórne účinky/ nakoľko exekučné konanie bolo ex lege zastavené vyhlásením
konkurzu na majetok povinného/.Ako vyplýva z § 197 ods. 1 Ex. por. pravidlom je, že trovy exekúcie
znáša alebo nahrádza povinný, pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že ich nahrádza oprávnený.
Takúto situáciu predpokladá ust. § 203 ods.1 Ex. por., podľa ktorého, ak dôjde k zastavaniu exekúcie
zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Rozsah tejto
povinnosti na náhradu je daný rozsahom procesného zavinenia oprávneného, ktoré viedlo k zastaveniu

exekúcie. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že
nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v
ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené
možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú
skutočnosť, že došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok povinného, čím došlo ex lege k zastaveniu
exekučného konania, nemožno z vyššie uvedených hľadísk považovať za zavinenie oprávneného.

Stav, kedy súdny exekútor nemusí mať vždy uspokojené svoje nároky za výkon exekučnej činnosti,
pripustil aj Ústavný súd SR vo svojich viacerých rozhodnutiach /Uznesenie ÚS SR I.ÚS 438/2008 z17.12. 2008, č. II. ÚS 272/08 z 22.10. 2008/. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do
značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Súd v tejto
súvislosti poukazuje na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu (Van der Mussele

proti Belgicku, rozsudok z 23. november 1983, séria A č. 70, mutatis mutandis I. ÚS 191/06), v ktorom
bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (v citovanom prípade advokáta), kam spadá i riziko
neuhradenia odmeny za odvedenú prácu, je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom
tejto profesie. Z uvedených dôvodov súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.

Proti uzneseniu súdu prvého stupňa vo výroku o trovách exekúcie podal včas odvolanie súdny exekútor
a žiadal, aby ho odvolací súd zmenil tak, že mu prizná trovy exekúcie 416,63 eur, na ktorých zaplatenie
zaviaže oprávneného. Uviedol, že súd prvého stupňa v napadnutom uznesení odkazuje na rozhodnutie
ESĽP, ktoré sa však týka povolania advokáta, nie inej profesie. Z tohto dôvodu nie je možné z neho
vychádzať pri rozhodovaní exekučného súdu o trovách exekúcie a nemožno ho aplikovať na činnosť
vykonávanú súdnymi exekútormi. Uviedol, že súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných

na účelné vymáhanie pohľadávky oprávneného, čo vyplýva z § 200 ods. 1, 2 Ex. por. Poukázal
na rozhodnutie NS SR sp.zn. 3Cdo 104/2008 ako i uznesenie Krajského súdu v Košiciach zo dňa
29.10.2010 sp.zn. 4CoE 188/2010.

Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora písomne vyjadril tak, že ponecháva rozhodnutie na úvahu

súdu, pretože ide o komplikovanú vec, v ktorej sa aplikuje judikatúra ESĽP.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné
podľa § 221 ods. 1 písm. h/ O.s.p. zrušiť a podľa § 221 ods. 2 O.s.p. vec vrátiť súdu prvého stupňa na

ďalšie konanie z týchto dôvodov:

Exekúcia vo veci začala dňom 16.03.2006.

Podľa § 240 ods. 1 Ex. por. konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších

právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

Podľa § 196 Ex. por. v znení účinnom do 30.11.2006 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona
patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor
platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej

hodnoty.

Podľa § 203 ods. 1 Ex. por. v znení účinnom do 30.11.2006 ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením
oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

Podľa § 203 ods. 2 Ex. por. v znení účinnom do 30.11.2006 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený.

Z obsahu spisu vyplýva, že oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, ktorý bol doručený súdnemu
exekútorovi JUDr. Pavlovi Šajánkovi dňa 16.03.2006, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre

vymoženie sumy 1 984,61 eur/ 59 788,60 Sk, a to na poklade exekučného titulu, ktorým je platobný
rozkaz Okresného súdu Prievidza zo dňa 13.01.2006 sp.zn. 14Rob 414/2005. Uvedený platobný rozkaz
nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 15.02.2006.

Z výpisu z obchodného registra ohľadne povinného odvolací súd zistil, že uznesením Okresného

súdu Trenčín č.k. 29K/6/2007-112 zo dňa 17.12.2008 bol na majetok povinného vyhlásený konkurz.
Uznesením Okresného súdu Trenčín č.k. 29K/6/2007-484 zo dňa 28.07.2010 bol konkurz na majetok
povinného zrušený pre nedostatok majetku dlžníka. Následne, dňa 16.12.2010, bol povinný ex offo
vymazaný z obchodného registra. Povinný ako právnická osoba tak zanikol bez právneho nástupcu.

Odvolací súd konštatuje, že v súlade s aktuálnou judikatúrou (viď uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 M Cdo 10/2011 zo dňa 24. novembra 2011) bolo sa potrebné v
posudzovanejvecizaoberaťotázkou,zakéhodôvodudošlokvýmazupovinnéhozobchodnéhoregistra,
ktorá skutočnosť má dopad na rozhodnutie o trovách exekúcie.Odvolací súd na základe vyššie uvedeného rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
uvádza, že v posudzovanej veci súd prvého stupňa dostatočným spôsobom nepreskúmal dôvod

zániku povinného ako obchodnej spoločnosti. Aj keď exekúcia bola zastavená ex lege v dôsledku
vyhlásenia konkurzu na majetok povinného, konkurz bol zrušený pre nedostatok majetku dlžníka-
povinného a dôvodom zániku povinného (výmazu z obchodného registra) bola jeho nemajetnosť.
Uvedená skutočnosť má následne priamu spojitosť s rozhodovaním o náhrade trov exekúcie v zmysle
§ 203 ods. 2 Ex. por. Záver súdu prvého stupňa, ktorým rozhodol o náhrade trov exekúcie tak, že

súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal, preto treba považovať za súčasného stavu veci,
keď prvostupňový súd nezvážil dôsledne dôvody, pre ktoré došlo k zániku povinného, za predčasný.

S poukazom na uvedené odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil podľa §
221 ods. 1, písm. h/ O.s.p. a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie podľa § 221 ods. 2 O.s.p..

V ďalšom konaní prvostupňový súd s prihliadnutím na uvedený právny názor zváži dôvody výmazu
povinného z obchodného registra a v nadväznosti na výsledok zistenia o dôvode výmazu opätovne
rozhodne o účelne vynaložených trovách exekúcie.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.