Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 19. september 2019

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 7Cb/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8817209188
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 09. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Šviderská

ECLI: ECLI:SK:OSVT:2019:8817209188.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Vranov nad Topľou sudcom JUDr. Silviou Šviderskou v právnej veci žalobcu: K. D., U..

XX.X.XXXX, bytom N. XXXX, H. U. F., zast.: Advokátska kancelária JUDr. Stanislav Kaščák, s.r.o.,
Ulica 1.mája 1246, Vranov nad Topľou, proti žalovanému: Slovenská záručná a rozvojová banka, a. s. ,
Štefánikova 27, 814 99 Bratislava, IČO: 00 682 420, o určenie neplatnosti právneho úkonu, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva z a m i e t a .

II. Žalovanému sa voči žalobcovi náhrada trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že zmluva
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXX zo dňa 13.8.2013 uzatvorená medzi

stranami sporu je neplatná. V žalobe uviedla, že je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese
H. U. F., O. H. U. F., katastrálne územie H. U. F., zapísaných na M. Č.. XXXX ako byt č. X , na X. posch.,
vo vchode X, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na parcele č. XXX, zapísaných
na LV č. XXXX ako pozemky parc. č. XXX, výmera XXX G.2., Q. D. K. U. H. D. XXXX/XXXXX. Okresný
súd Vranov nad Topľou vydal dňa 11.4.2017 pod sp.zn. 3C/26/2017 uznesenie, ktorým žalovanému
prikázal zdržať sa výkonu záložného práva viaznuceho na vyššie uvedených nehnuteľnostiach na
základe zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXX zo dňa 13.8.2013 vo

forme dobrovoľnej dražby, Dražobnej spoločnosti, a.s., Štefánikova 27, Bratislava prikázal zdržať sa
výkonu dobrovoľnej dražby uvedených nehnuteľností na základe zmluvy o zriadení záložného práva k
nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXX zo dňa 13.8.2013 vo forme dobrovoľnej dražby a žalobkyni uložil podať
návrh vo veci samej v lehote 30 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti predmetného uznesenia.
Uznesenie Okresného súdu Vranov nad Topľou vydané dňa 11.4.2017 č.k. 3C/26/2017-37 nadobudlo
právoplatnosť 24.11.2017. V nadväznosti na povinnosť uloženú súdom žalobkyňa podáva žalobu vo
veci samej. Dňa 13.8.2013 žalobkyňa podpísala zmluvu o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č.

XXXXXX-XXXX, na základe ktorej došlo k zriadeniu záložného práva na jej byt. V tej dobe žalobkyňa
netušila, čo presne predmetná zmluva obsahuje, bola len požiadaná, aby ju podpísala pred notárom.
O podpísanie zmluvy žalobkyňu požiadal jej syn, ktorý tvrdil, že ide vyslovene o formalitu požadovanú
bankou, aby jeho firma mohla dostať úver. Keďže žalobkyňa bola vtedy tesne pred odchodom do A.,
kde si privyrába a vybavovala si veci súvisiace s cestou, nenapadlo jej pýtať sa ho na podrobnosti, jeho
prosbe vyhovela, zmluvu si ani neprečítala. Brala to tak, že ide o formalitu pre banku, pričom banku
považovala za dôveryhodnú inštitúciu, ktorá prípadné riziká vysvetlí vopred. Až približne pred rokom

žalobkyňa zistila, že „ ručí“ za úver obchodnej spoločnosti, ktorá vraj svoj záväzok nespláca a že sa
kvôli tomu bude predávať jej byt na dražbe. Žalobkyňa sa domnieva, že samotný proces uzatvorenia
záložnej zmluvy spadá pod ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka a že záložná zmluva je preto
neplatná. Nevedela, že podpisuje zmluvu, ktorá ju pripraví o byt, a kvôli ktorej príde o celý jej majetok.Nebolo jej vysvetlené, že sa jej podpisom dostane do pozície „ ručiteľa“ a že banka z nej spraví v jej
veku bezdomovca. Takýto postup banky sa jej javí ako postup odporujúci dobrým mravom a priečiacim
sa zmyslu zákona. Aj keď poctivo celý život pracovala a z úveru poskytnutého žalovaným nevidela ani

cent, zo dňa na deň musela zrazu riešiť problém s dražobnou spoločnosťou. Žalobkyňa má XX rokov,
kým vládze snaží sa privyrobiť nejaké peniaze k dôchodku, aby mala dôstojnú starobu. Myslí si, že
banka aj vzhľadom k jej veku mala vysvetliť, čo vlastne chce a že žalobkyňa môže ostať bez domova.
Uzatvorením záložnej zmluvy, ktorú podpísala v časovej tiesni z dôvodu prípravy cesty do zahraničia, je
ohrozené jej vlastnícke právo a jej ústavou chránené práva, čo odporuje aj Dohovoru o ochrane ľudských

práv. Ústava SR pritom podporuje ochranu obydlia a právo na obydlie a jeho vlastníctvo, najmä v článku
19 v spojení s čl. 20 . Výkonom záložného práva ostane žalobkyňa bez obydlia a najmä bez možnosti
akéhokoľvek bývania. Pri posudzovaní vyššie uvedených skutočností je potrebné nahliadať na vyšší vek
žalobkyne, čo mohlo ovplyvniť jej úsudok pri podpísaní zmluvy.

2. Žalovaný so žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť. V písomnom vyjadrení uviedol, že ako veriteľ

poskytol spoločnosti F. L. E..A..O.. so sídlom M. XXX/XX,R. XXX XX, B.O.: XXXXXXXX (ďalej len dlžník),
ako dlžníkovi na základe úverovej zmluvy č.XXXXXX-XXXX zo dňa 13.08 2013 úver vo výške 99.000,- €
(z uvedenej sumy bolo vyčerpaných 98.050,-€) pri úrokovej sadzbe EURIBOR fixovanej pre 6-mesačné
depozitá s odchýlkou vo výške +4,9 % p. a. na financovanie nákupu hákového nosiča kontajnerov do 18
000 kg, hákového nosiča kontajnerov do 25 000 kg, 21 ks 5m3 kontajnerov, 10 ks 7,5 m3 kontajnerov, 4

ks 10 m3 kontajnerov a dopravy kontajnerov. Jediným konateľom tejto spoločnosti je od vzniku dlžníka
syn žalobkyne F. D.. Návratnosť úveru z úverovej zmluvy bola štandardne zabezpečená, v tomto prípade
o. i. aj záložným právom k nehnuteľnému majetku vo vlastníctve žalobkyne, s ktorou bola uzavretá
štandardná záložná zmluva. Z dôvodu neplnenia povinností plynúcich pre dlžníka z čl.V. a VI. úverovej
zmluvy (nesplácanie dohodnutých mesačných splátok) žalovaný vyhlásil úver za predčasne splatný ku

dňu 02.09.2015 a listom vyzval dlžníka na zaplatenie celého zostatku úveru. Následne po uplynutí 5
mesiacov pristúpil k využitiu svojho práva vykonať záložné právo vyplývajúceho zo záložnej zmluvy v
plnom súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Zákona o dobrovoľných dražbách.

3.Súdvykonaldokazovanievýsluchomstránsporu,svedkaF.D.,oboznámenímsaslistinnýmidôkazmi:

M. Č.. XXXX, Č.. XXXX L..Ú.. H. U. F., zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam, písomné
vyjadrenia strán sporu, pripojený spis tunajšieho súdu sp.zn. 3C/26/2017, návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností a zistil tento skutkový stav veci:

4. Podľa M. Č.. XXXX a Č.. XXXX, L..Ú.. H. U. F. je žalobkyňa vlastníčkou nehnuteľností tam zapísaných

ako byt č. X , na X. posch., vo vchode X, v bytovom dome so súpisným číslom XXXX postavenom na
parcele č. XXX v podiele 1/. K. D.. Č.. XXX vo výmere XXX G.2., zastavané plochy a nádvoria v podiele
XXXX/XXXXX.

5. Dňa 14.8.2013 uzatvorila žalobkyňa ako záložca so žalovaným ako záložným veriteľom zmluvu o

zriadení záložného práva k nehnuteľnosti č. XXXXXX-XXXX, ktorou zriadila záložné právo v prospech
záložného veriteľa na nehnuteľnosti v jej vlastníctve, zapísané na LV č. XXXX a Č.. XXXX , L..Ú.. H.
U. F.. Záložné právo bolo zriadené na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi F. L.
E..A..O.., R., B.: XX XXX XXX z úverovej zmluvy Č.. XXXXXX-XXXX zo dňa 13.8.2013, ktorou záložný
veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 99.000,- eur.

6. Návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností bol podpísaný zmluvnými stranami a
osobne doručený Správe katastra Vranov nad Topľou dňa 14.8.2013.

7. Žalobkyňa vo výpovedi uviedla, že bola požiadaná jej synom, aby podpísala zmluvu o zriadení

záložného práva, ktorá mala byť len určitou formalitou pre banku. Syn jej oznámil, že žiada banku o
úver, či ona bude ochotná pre neho uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva. Ona tomu dosť dobre
nerozumela, bola pred cestou do zahraničia kde pracuje. Zmluve nevenovala pozornosť, neprečítala
si ju. Syn jej ju poslal poštou. Ona išla k notárovi zmluvu podpísať a následne podpísanú zmluvu
poslala synovi poštou. Zo strany banky ju nikto nekontaktoval, žalobkyňa nerozprávala so žiadnym

zamestnancom banky, nikto jej situáciu nevysvetlil.8. Žalovaný vo vyjadrení poukázal na to, že podaná žaloba nie je v súlade s § 137 písm. c) CSP. Mal
za to, že žaloba mala znieť o určenie, či záložné právo je alebo nie je. Žalobkyňa uviedla v žalobe ako
dôvody neplatnosti vyššie uvedeného právneho úkonu:

1.) rozpor s dobrými mravmi podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka,
2.) rozpor s ustanoveniami ČI. 19 v spojení s ČI. 20 Ústavy SR
V zmysle ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka „Neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom."
Právny úkon sa prieči dobrým mravom pokiaľ sa jeho obsah a to bez ohľadu na zmluvnú voľnosť

tento obsah stanoviť, bez ohľadu na to kto rozpor s dobrými mravmi zavinil, ocitne v rozpore so
všeobecne uznávaným názorom, ktorý vo vzájomných vzťahoch medzi ľuďmi určuje aký má byť
obsah tohto právneho úkonu tak, aby bol v súlade so základnými a všeobecne uznávanými zásadami
mravnéhoporiadku.Záložnázmluvabolauzatvorenávsúladesustanovením§15laanasl.Občianskeho
zákonníka. Žalobkyňa ako záložca a žalovaný ako záložný veriteľ sa dohodli, že záložné právo zriadené
záložnou zmluvou zabezpečuje všetky pohľadávky záložného veriteľa voči dlžníkovi F. L. E..A..O..,

M. XXX/XX, XXX XX R., B.: XX XXX XXX z úverovej zmluvy č. XXXXXX-XXXX zo dňa 13.08.2013,
ktorou záložný veriteľ poskytol dlžníkovi úver v sume 99.000,-EUR s úrokovou sadzbou 6 M EURIBOR
+ 4,9 % p. a. Záložnou zmluvou bolo zriadené záložné právo k nehnuteľnostiam nachádzajúcim
sa v k. ú. H. U. F. evidovaných na M. Č.. XXXX a M. Č.. XXXX vo vlastníctve žalobkyne. Toto
záložné právo vzniklo vkladom do katastra nehnuteľností pod V XXXX/XXXX. Žalobkyňa ako vlastník

a záložca predmetných nehnuteľností taktiež dňa 14.08.2013 podpísala Návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností, ktorý bol následne doručený príslušnej Správe katastra nehnuteľností.
Pohľadávka žalovaného voči dlžníkovi je ku dňu 03.04.2019 v celkovej výške 103.983,42 EUR.
V zmysle znaleckého posudku, ktorý si dala žalobkyňa zhotoviť na vlastné náklady, a ktorý dňa
03.04.2017 vypracoval znalec B.. W. G., znalecký posudok č. XX/XXXX, bola stanovená hodnota

založených nehnuteľností vo výške 59.900,-EUR. Na základe uvedeného má žalovaný za to, že
výška zabezpečovanej pohľadávky nie je v hrubom nepomere k hodnote zálohu určenom na základe
znaleckého posudku, čím nedošlo k rozporu s dobrými mravmi. Žalovaný pred tým ako pristúpil k začatiu
výkonu záložného práva k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne, ktoré sú predmetom záložného
práva, vykonal všetky úkony smerujúce k uspokojeniu svojej pohľadávky z iného zabezpečenia

predmetnej pohľadávky, t. j. bola podaná žaloba na vydanie rozhodcovského rozsudku voči dlžníkovi
a zmenkovým ručiteľom a na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského rozsudku bol
neskôr podaný návrh na vykonanie exekúcie, bol začatý výkon záložného práva k hnuteľným veciam
zabezpečujúcim pohľadávku žalovaného avšak z dôvodu, že dlžník odmietol uviesť kde sa predmetný
majetok nachádza bolo od dražby upustené, taktiež bolo podané trestné oznámenie na neznámeho

páchateľa. Žalobkyňa okrem iného vo svojej žalobe uvádza, že jej nebolo vysvetlené, že sa podpisom
záložnej zmluvy dostane do pozície ručiteľa.
V zmysle nálezu Ústavného súdu ÚS SR IV. ÚS 7/07 z 15. marca 2007 „Záložné právo rovnako
ako ručenie svojou povahou predstavuje záruku za dlh a je v ňom obsiahnutá aj povinnosť uspokojiť
pohľadávku veriteľa. Na rozdiel od ručenia, pri ktorom je pohľadávka veriteľa zabezpečená celým

majetkom ručiteľa, pri záložnej zmluve ide len o „ručenie" zálohom, ostatný majetok záložcu nemôže
byt' použitý na uspokojenie pohľadávky veriteľa."
Použitím analógie s ustanovením § 853 Občianskeho zákonníka „Občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie
sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré
upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.", ak pohľadávka veriteľa bola uspokojená zo zálohu

záložcu, ktorý nie je totožný s osobou dlžníka, môže záložca za to požadovať od dlžníka náhradu v
zmysle ustanovenia § 550 Občianskeho zákonníka „Ručiteľ, ktorý dlh splnil, je oprávnený požadovať od
dlžníka náhradu za plnenie poskytnuté veriteľovi. V čase podpísania záložnej zmluvy mala žalobkyňa
XX rokov, nebola pozbavená spôsobilosti na právne úkony, ani jej spôsobilosť na právne úkony nebola
obmedzená tak aby nemohla uzatvoriť platnú záložnú zmluvu. Záložná zmluva netrpí právnymi vadami,

ktoré by spôsobovali jej neplatnosť a má všetky náležitosti právneho úkonu v zmysle ustanovenia § 37
Občianskeho zákonníka. Záložná zmluva bola uzavretá slobodne a vážne, prejav vôle v nej vyjadrený
je určitý a zrozumiteľný a svojím obsahom a účelom neodporuje zákonu ani ho neobchádza a taktiež
sa neprieči dobrým mravom. Na základe uvedených skutočností má žalovaný za to, že žalobkyňa
vedela o tom, čo podpisuje a aké právne následky uzatvorenie záložnej zmluvy spôsobuje. Toto tvrdenie

žalovaného podporuje aj skutočnosť, že žalobkyňa podala žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu
sama, bez právneho zastúpenia, čo svedčí o jej vyššom právnom povedomí. Žalovaný ma za to, že
uzatvorením záložnej zmluvy neboli porušené Ústavou chránené práva žalobkyne a záložná zmluvataktiež neodporuje Dohovoru o ochrane ľudských práv ani Ústave Slovenskej republiky. Záložná zmluva
bola uzatvorená v súlade s platnými právnymi predpismi Slovenskej republiky.

9. Svedok F. D. vo výpovedi uviedol, že v roku 2013 ako právnická osoba žiadal a dostal úver od
Slovenskej záručnej a rozvojovej banky. Úver bol zabezpečený hnuteľným majetkom spoločnosti, bol
zabezpečený bianco zmenkou, ktorú podpísal on , ako aj jeho sestra, ktorá je spoločníkom v spoločnosti.
Banka vtedy ešte požadovala zábezpeku nehnuteľnosťou, preto svedok požiadal jeho mamu, či to môže
urobiť a ona v princípe súhlasila. Od banky dostali zmluvy, už si nepamätal, či zmluvu mame posielal on

alebo banka, matka zmluvu podpísala, overila podpis a poslala to späť. Matka bola podať aj návrh na
vklad záložného práva do katastra nehnuteľností, takže on mal za to, že celej situácii rozumie. Banka
následne uvoľnila peniaze z úveru. Jeho matka sa nezúčastnila žiadnych predzmluvných jednaní v
banke ohľadom úverovej zmluvy alebo záložného práva. On osobne sa veľmi laicky rozprával s matkou
o uzavretí zmluvy. Bavili sa o tom, že sa podpíše zmluva a on na základe toho dostane peniaze, s ktorými
môže podnikať.

10. Z vyjadrenia právneho zástupcu žalobkyne vyplýva, že žalobkyňa v čase kedy záložnú zmluvu
uzatvárala konala bez dostatočných informácií a bez dostatočných podkladov o podstate záložného
vzťahu. Žalobný návrh je právne zdôvodnený § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý hovorí o neplatnosti
tých právnych úkonov, ktoré sú uzavreté v rozpore s dobrými mravmi. Súčasťou toho, aby mohol byť

právny úkon vykonaný v súlade s dobrými mravmi, je aj vyhodnotenie otázky predzmluvných jednaní.
Pri predzmluvnom jednaní zmluvné strany získavajú poznatky a informácie o podstate právneho úkonu,
ktorý budú uzatvárať a na základe toho prijímajú následne slobodné a vážne rozhodnutie takýto právny
úkon uzatvoriť. Žalobkyňa tvrdí, že nikdy nebola zo strany žalovanej banky kontaktovaná, prišli jej
len poštou zmluvy, ktoré už boli vyhotovené a ktoré následne ona podpisovala overeným spôsobom.

Následne z výpovede svedka vyplynulo, že tento len veľmi zbežne informoval žalobkyňu o tom, čo
vlastne predstavuje právny úkon, ktorý má uzatvoriť, ale najmä vyplýva z vykonaného dokazovania,
že on sám k tomu nebol nijakým spôsobom poverený zo strany žalovanej banky. Znamená to, že jeho
tvrdenia, jeho vysvetlenia, akákoľvek jeho činnosť v ohľade jeho postoja, jeho pozície v predzmluvných
rokovaniach, je čisto jeho individuálna iniciatívna. Jeho konanie sa nedá považovať za konanie banky.

Ani samotná banka, ktorá je účastníkom tohto konania doposiaľ v konaní nepreukázala, aby niektorý
jej pracovník kontaktoval žalobkyňu za tým účelom, aby jej vysvetlil a priblížil podstatu záložnej zmluvy,
záložného vzťahu. Právny úkon vo forme zriadenia záložného práva k nehnuteľnosti nie je bežnou
záležitosťou, ktorá by sa dala bežne vybaviť, vždy sa uzatvorenie záložného vzťahu považuje za právny
úkonniebežnéhocharakteru,alevýnimočnéhocharakteru.Aksajednaloouzatvorenieprávnehoúkonu,

ktorý nie je bežným, tak sa rovnako predpokladá, že človek, bežný občan, fyzická osoba, ktorý nemá
právnické vzdelanie, nedokáže sám od seba hoci je priemerne rozumný, priemerne zorientovaný v
spoločenských vzťahoch, vytušiť a pochopiť celú podstatu úverového vzťahu, ale hlavne záložného
vzťahu, ktorý sám o sebe je naviazaný na iný právny úkon, ktorého ten dotyčný človek nie je priamo
účastníkom. Žalobkyňa nebola úverovým dlžníkom, bola len záložcom v zmysle tohto postavenia bolo

určite vhodné a určite aj očakávané, aby jej zmluvný partner, ktorý sa stáva záložným veriteľom, venoval
pozornosť aj predzmluvným otázkam a zabezpečil to, aby právny úkon, ktorý mal vzniknúť, mohol byť
považovaný za uzatvorený v súlade s dobrými mravmi. Nenamietal, že žalobkyňa právny úkon vykonala
neslobodne, jej podpis je predsa overený. Rovnako slobodne podpísala aj návrh na vklad záložného
práva, ale samotne z týchto podpisov bez ďalšieho doplňujúceho poznania sa nedá vyvodiť záver o

tom, že bola plne informovaná o podstate tohto zmluvného vzťahu. A keďže z vykonaného dokazovania
nevyplynulo, aby ktokoľvek za zmluvnú stranu záložného veriteľa kontaktoval žalobkyňu, vysvetlil jej
podstatu tohto právneho úkonu a dal jej šancu porozumieť tomu, čo vlastne uzatvára, možno uzavrieť, že
v časti predzmluvných rokovaní došlo ku konaniu, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a teda žalobkyňa
uzatvorila taký právny úkon, o ktorého podstate vedomosť nemala. Svedok F. D. potvrdil, že nebol nikdy

bankou poverený na akékoľvek vysvetľovanie. Akékoľvek jeho vysvetľovanie nemožno považovať za
konanie banky, teda záložného veriteľa.

11. Podľa § 137 Civilného sporového poriadku ( CSP) žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo
najmä o

a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

12. Podľa § 43a ods. 1,2 Občianskeho zákonníka ( OZ ) prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý
je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy, ak je dostatočne určitý
a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh pôsobí od doby, keď
dôjde osobe, ktorej je určený. Návrh, aj keď je neodvolateľný, môže navrhovateľ zrušiť, ak dôjde prejav

o zrušení osobe, ktorej je určený, skôr alebo aspoň súčasne s návrhom.

13. V zmysle § 43c ods. 1 OZ včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol návrh určený, alebo iné jej
včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.

14. Podľa § 45 ods. 1 OZ prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.

15. Podľa § 151b ods. 1, prvá veta OZ záložné právo sa zriaďuje písomnou zmluvou, schválenou
dohodou dedičov o vyporiadaní dedičstva, rozhodnutím súdu alebo správneho orgánu, alebo zákonom.

16. Vykonaným odkazovaním mal súd za preukázané, že žalobe žalobkyne nie je možné vyhovieť. V

zmysle § 137 Civilného sporového poriadku podala žalobkyňa žalobu podľa písmena d), teda o určenie
právnej skutočnosti. Takáto žaloba je podľa zákona možná, len ak to vyplýva z osobitného predpisu
(napríkladžalobanaurčenieneplatnostidražby-§21ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách,žalobana
určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru - § 77 Zákonníka práce). Zmluva,
jej platnosť, neplatnosť sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 OZ) . Nová právna úprava Civilného

sporového poriadku pripúšťa žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva
z právneho predpisu. Žalobný návrh znejúci na určenie právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu
nevyplýva, je potrebné považovať za vadný. Súd napriek nesprávnej formulácii petitu môže v konaní
pokračovať, ak je z obsahu žaloby zrejmé, čoho sa týka a čo sleduje. Súd je viazaný obsahom žalobného
petitu, nie jeho formuláciou. (Veľké komentáre- Civilný sporový poriadok, Števček, Ficová, Baricová,

Mesiarkinová, Bajánková, Tomašovič a kol.)

17. V danom prípade zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva možnosť podať žalobu o určenie
neplatnosti zmluvy o zriadení záložného práva, preto takejto žalobe podľa § 137 písm. d ) CSP nie je
možné vyhovieť. Z obsahu žalobného petitu však súd posúdil, že sa žalobkyňa domáha určenia, že

záložného právo záložného veriteľa na nehnuteľnostiach v jej vlastníctve neexistuje.

18. Záložné právo na nehnuteľnostiach bolo v prejednávanom spore zriadené písomnou zmluvou o
zriadení záložného práva podpísanou stranami sporu.

19. Podľa ustanovení Občianskeho zákonníka môže byť návrh na uzatvorenie zmluvy adresovaný
osobne aj písomne. Tento návrh musí byť dostatočne určitý a musí byť z neho zrejmá vôľa navrhovateľa
uzavrieť zmluvu. Návrh pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.

20. V súdnom konaní bolo preukázané, že uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva bolo

slobodným rozhodnutím žalobkyne, k takémuto konaniu nebola donútená žalovaným. V právnom
poriadku SR je zakotvená povinnosť rešpektovať zmluvnú autonómiu subjektov práva ( čl. 2 ods. 3
Ústavy). Každá zmluva sleduje určitý cieľ a ak účastníci uzatvoria podľa svojho slobodného rozhodnutia
určitú zmluvu platí, že túto zmluvu sú povinní plniť a to aj vtedy, ak by plnenie bolo pre niektorú zo
zmluvných strán nevýhodné.

21. Zmluva je dvojstranný právny úkon a na jej vznik je potrebný zhodný prejav vôle dvoch strán. Zmluva
je uzavretá, len čo akceptácia návrhu dôjde navrhovateľovi. V danom prípade sa zmluva o zriadení
záložného práva uzatvárala medzi neprítomnými osobami. Návrh na uzavretie zmluvy bol doručený
žalobkyni písomne. Tento návrh zmluvy mala žalobkyňa k dispozícii, návrh bol dostatočne určitý,

jasne označený názvom, so špecifikovaním nehnuteľností, ktorých sa týkal, veľkosť písma v zmluve
neodporovala dobrým mravom. Žalobkyňa písomný návrh zmluvy prijala, zmluvu podpísala, podpis na
zmluve notársky overila a zmluvu zaslala poštou späť navrhovateľovi. Žalobkyňa v súdnom konaní
namietala, že zmluvu si neprečítala, nerozumela jej obsahu a že ju nikto zo strany banky neupozornilna obsah zmluvy, na jej dôsledky. To, že žalobkyňa pristúpila k prijatiu návrhu zmluvy bez potrebnej
zodpovednosti nemožno v súčasnosti pričítať na ujmu žalovaného. Žalobkyňa zmluvu uzatvárala síce v
dôchodcovskom veku, ale bola plne spôsobilá na právne úkony, bola spôsobilá rozhodnúť sa, či návrh

takejto zmluvy prijme alebo nie. Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sa v súčasnej
dobe, v spoločnosti bežných, aj priemerne vzdelaných ľudí spája s úverovou zmluvou, ktorou si dosť
početná skupina občanov zabezpečuje bývanie, takže nie je možné konštatovať, že išlo o zmluvu, obsah
ktorej by bolo potrebné zo strany navrhovateľa osobitne vysvetľovať a upozorňovať na jej dôsledky.
Zmluva o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti sa uzatvárala medzi neprítomnými stranami zmluvy.

Žalovaný ako záložný veriteľ zaslal písomný návrh zmluvy a žalobkyňa ako záložca tento návrh zmluvy
akceptovala, čo potvrdila svojim podpisom na zmluve. Vôľa žalobkyne uzavrieť takúto zmluvu vyplýva
aj z jej ďalšieho konania, kedy osobne Správe katastra H. U. F. doručila návrh na vklad záložného
práva do katastra nehnuteľností spolu s podpísanou zmluvou. V návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia zo dňa 3.4.2017, v spise tunajšieho súdu sp. zn. 3C/26/2017 samotná žalobkyňa uviedla,
že je v pozícii záložcu, teda nenamietala existenciu zmluvy o zriadení záložného práva. Z vykonaného

dokazovania súd vyvodil, že v prípade uzatvorenia zmluvy o zriadení záložného práva boli dodržané
zákonné ustanovenia § 43a, §43c, § 45 ods. 1 OZ o uzavretí zmluvy a podľa § 39 OZ nemožno
konštatovať,žezmluvasaobsahom,účelompriečidobrýmmravom.Akbytedaajžalobkyňaformulovala
žalobný petit tak, že záložné právo žalovaného neexistuje, nebolo by možné žalobe vyhovieť. Záložné
právo k nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobkyne bolo zriadené platnou písomnou zmluvou.

22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

23. Podľa § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

24. V prejednávanom spore súd žalobu žalobkyne zamietol, preto úspešnému žalovanému vznikol
nárok na náhradu trov konania. S poukazom na § 257 CSP však súd žalovanému náhradu trov
konania nepriznal. Účelom ustanovenia § 257 CSP je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem
upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného práva. Civilný sporový poriadok vyžaduje

pre realizáciu tohto sudcovského moderačného práva, aby v danom prípade išlo o výnimočné okolnosti
a dôvody hodné osobitného zreteľa. Výnimočnosť spočíva v danom prípade v okolnostiach na strane
žalobkyne. S prihliadnutím na sociálny aspekt, dôchodcovský vek žalobkyne a jej nepriaznivú majetkovú
situáciu vyvolanú aj zriadeným záložným právom záložného veriteľa, súd úspešnému žalovanému voči
žalobkyni náhradu trov konania nepriznal. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady trov konania zároveň

nepredstavuje neprimeranú tvrdosť voči žalovanému a neodporuje dobrým mravom.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Vranov nad Topľou, písomne, v potrebnom počte vyhotovení.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostech podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolatel rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e)súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právního posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo věci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo věci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávného obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.