Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 10. február 2021

Súd: Okresný súd Vranov nad Topľou
Spisová značka: 10Er/572/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8809208452
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 02. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Havírová
ECLI: ECLI:SK:OSVT:2021:8809208452.2

Uznesenie

Okresný súd Vranov nad Topľou, v exekučnej veci oprávneného: U. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom
A. č. XXX/XX, XXX XX M., okres Vranov nad Topľou, proti povinnému: V. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale
bytom XXX XX V. XX, okres Vranov nad Topľou, t. č. U. XXX/XX, XXX XX H. X, Česká republika, o
vymoženie uloženej povinnosti dlžného výživného vo výške 199,16 Eur a bežného výživného vo výške
66,39 Eur s prísl., súdnym exekútorom Ing. JUDr. Miladou Korimovou, zastúpenou Mgr. Ing. Jurajom

Korimom, súdnym exekútorom so sídlom vo Vranove nad Topľou, Duklianskych hrdinov 2473, takto

r o z h o d o l :

I. Z a m i e t anámietky povinného proti exekúcii.

II. Z a m i e t anámietky povinného proti trovám exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

Na základe návrhu zákonnej zástupkyne oprávnenej a poverenia Okresného súdu Vranov zo dňa

05.11.2009 súdny exekútor začal exekučné konanie proti povinnému o vymoženie dlžného výživného v
sume 199,16 Eur, ako aj bežného výživného vo výške 66,39 Eur s príslušenstvom.

Na základe súdnym exekútorom predloženého podania povinného, ktoré bolo vyšším súdnym
úradníkomtunajšiehosúduposúdenéakonámietkyprotiexekúcii,ajakonámietkyprotitrovámexekúcie,
súd uznesením zo dňa 08.04.2010, č. k. 10Er/572/2009-17, rozhodol tak, že námietky povinného proti

exekúcii sa zamietajú a aj námietky povinného proti trovám exekúcie sa takisto zamietajú. Uvedené
uznesenie bolo vydané vyšším súdnym úradníkom.

Proti tomuto uzneseniu podal povinný v zákonnej lehote odvolanie. V odvolaní povinný uviedol, že si
vždy plnil svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej, aj napriek svojmu dlhodobému ochoreniu. Ihneď
po začatí exekučného konania sa snažil uhradiť dlžné výživné. Poukázal tiež na to, že z dôvodu splnenia

si svojej vyživovacej povinnosti mu bolo príslušnou prokuratúrou oznámené, že ešte pred začiatkom
súdneho konania svoj dlh na výživnom uhradil a z tohto dôvodu sa teda trestné konanie voči nemu
zastavuje. Povinný preto navrhol, aby bola zrušená jeho povinnosť uhradiť trovy exekúcie z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov kvôli ekonomickej kríze a znižovaniu platov zamestnávateľom.

Súdny exekútor sa k uvedenému odvolaniu povinného zo dňa 14.05.2010 vyjadril tak, že obsah tohto

odvolania je takmer totožný s obsahom sťažnosti povinného zo dňa 06.09.2010 (príloha č. 1), ku ktorej
zaujala stanovisko Slovenská komora exekútorov dňa 21.02.2011 (príloha č. 2). K dátumu podania tohto
vyjadrenia súdny exekútor v tomto exekučnom konaní len zisťoval majetok povinného, keďže napadnuté
rozhodnutie súdu o námietkach nie je doposiaľ právoplatné. Súdny exekútor však predložil súdu aj návrh
oprávnenej zo dňa 10.12.2019 na zastavenie exekučného konania od 01.11.2019 z dôvodu, že táto
oprávnená je od uvedeného dátumu schopná sa samostatne živiť a uvedené podanie oprávnenej tvorí

prílohu č. 3 tohto vyjadrenia súdneho exekútora.Oprávnená zas vo svojom vyjadrení k odvolaniu povinného uviedla, že v roku 2009, keď jej matka
F. U. podala návrh na vykonanie exekúcie, mala len 11 rokov. Oprávnená poukázala tiež na to, že
vo februári roku 2004 bola zverená do starostlivosti svojej matky F. U. a povinný V. U. bol zaviazaný

povinnosťou platiť na ňu výživné vo výške 2.000,- Sk (66,39 Eur) mesačne. V mesiaci júl roku 2004
bolo manželstvo rodičov oprávnenej rozvedené a oprávnená bola opätovne zverená do výchovy svojej
matky a otec - povinný bol zaviazaný povinnosťou uhrádzať na ňu výživné v sume 2.000,- Sk (66,39
Eur) mesačne. V decembri roku 2009 bola Okresným súdom Vranov nad Topľou zmenená vyživovacia
povinnosťpovinnéhovočinejtak,žetentojejmaluhrádzaťzvýšenévýživnévovýške95,00Eurmesačne

od mesiaca november roku 2009. Povinný si teda mal plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči nej od
marca roku 2004. Keďže povinný si túto svoju vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, jej matka F. U. v
mesiaci október roku 2009 podala návrh na vymoženie dlžného výživného, ako aj bežného výživného.
Povinný pritom dlžné výživné uhradil až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie a to v období od
novembra roku 2009 do februára roku 2010, no bežné výživné opäť riadne neplnil a z uvedeného dôvodu
preto naďalej pokračovalo exekučné konanie. V mesiaci máj roku 2012 bol pritom povinný uznaný aj za

vinnéhozprečinuzanedbaniapovinnejvýživyavtrestnomrozkazemubolauloženáajpovinnosťuhradiť
dlžné výživné v celkovej výške 1.330,00 Eur v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Oprávnená
však nemala vedomosť o tom, či a kedy presne uhradil povinný toto dlžné výživné. Z vyššie uvedeného
dôvodu sa preto oprávnená nevedela jednoznačne vyjadriť k odvolaniu povinného ešte z roku 2010,
keďže s povinným ani nie je v kontakte a naposledy sa s ním stretla pravdepodobne niekedy v roku 2010.

Oprávnená pritom zdôraznila, že dňa 27.11.2019 zanechala štúdium na vysokej škole a v štúdiu ďalej
nepokračuje. Táto oprávnená má pritom, podľa svojho vyjadrenia, záujem nájsť si zamestnanie a hľadá
si teda prácu. Z týchto dôvodov preto od uvedenej doby oprávnená nepožaduje výživné. Oprávnená tiež
pripomenula, že ukončenie svojho vysokoškolského štúdia a zánik vyživovacej povinnosti povinného
voči nej v decembri roku 2019 osobne oznámila aj súdnemu exekútorovi Mgr. Ing. Jurajovi Korimovi.

Krajský súd v Prešove, ktorému bolo predložené odvolanie povinného, uznesením zo dňa 14.01.2021,
č. k. 27CoE/60/2020-52, vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalší postup ako nesprávne predloženú.

Podľa § 202 ods. 2 O. s. p. platí, že odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní

podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 50 ods. 4 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu, ktorým sa vyhovelo námietkam, je prípustné
odvolanie.

Podľa ustanovenia § 374 ods. 4 O. s. p. v znení účinnom do 30.06.2016, proti rozhodnutiu súdneho
úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu,
ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého
rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží
vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou

smeruje proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon
odvolanie nepripúšťa (§ 202 O. s. p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne
sudca.

Podľa § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak zastavenie exekúciu navrhol

ten, kto navrhol jej vykonanie.

Podľa § 58 ods. 5 Exekučného poriadku, proti rozhodnutiu podľa § 57 ods. 1 písm. a), b), f) až h), k)
až m) je prípustné odvolanie.

Podľa § 202 ods. 1 Exekučného poriadku v exekučnom konaní koná a rozhoduje vyšší súdny úradník,
ak nejde o rozhodnutie o príklepe. Sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie,
proti ktorému je prípustné odvolanie a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
Pojednávanie súd nariaďuje, ak to pokladá za potrebné.

S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia a to predovšetkým § 374 ods. 4 O. s. p. účinného
do 30.06.2016 sa predmetné uznesenie podaním odvolania povinného zo zákona zrušilo, pretože proti
uzneseniu o zamietnutí námietok odvolanie nie je prípustné. Preto opätovne vo veci v tejto dotknutej
časti odvolaním rozhodol sudca, nakoľko bolo potrebné postupovať ešte podľa ustanovení Občianskehosúdneho poriadku, pretože podaním odvolania došlo zo zákona k zrušeniu vydaného uznesenia, je
potrebné o podaných námietkach opätovne v zmysle zákonnej úpravy účinnej v rozhodnom čase vo
veci rozhodnúť.

Súd za účelom rozhodnutia o odvolaní povinného sa opätovne oboznámil s celým obsahom spisu a
odvolaním a zistil nasledovný stav.

Po preskúmaní veci na základe predložených listinných dôkazov súd zistil, že exekučné konanie sa

viedlo na podklade exekučného titulu v podobe Rozsudku tunajšieho súdu zo dňa 19.02.2004, č. k.
7P/51/2004-13, ktorým bola schválená dohoda rodičov v tom znení, že povinný bol na v tom čase
maloletú oprávnenú, ktorá bola zverená do výchovy svojej matke, povinný platiť výživné po 2.000,- Sk
(66,39 Eur) mesačne počnúc dňom 01.01.2004 s tým, že dlžné výživné na toto maloleté dieťa za obdobie
od 01.01.2004 do 29.02.2004 povinnému nevzniklo.

V podaní povinného zo dňa 17.02.2010, ktoré aj príslušný sudca podľa obsahu posúdil jednak ako
námietky proti exekúcii, tak aj ako námietky proti trovám exekúcie, povinný namietal tú skutočnosť, že
dlžné výživné na vtedy maloletú oprávnenú uhradil ešte pred tým, ako mu bolo súdnym exekútorom
doručené Upovedomenie o začatí exekúcie. Povinný nerozumel, z akého dôvodu sa voči nemu pritom
vedie exekúcia, keďže príslušné súdne pojednávanie sa uskutočnilo ešte dňa 22.12.2009. Povinný

namietal ďalej aj tú skutočnosť, že keďže dlžné výživné uhradil ešte pred doručením mu Upovedomenia
o začatí exekúcie, tak by nemal uhrádzať ani trovy exekúcie. Doplnil, že aj napriek svojmu ochoreniu
trvajúcemu 15 mesiacov sa snažil nezanedbávať svoju vyživovaciu povinnosť a naďalej je uzrozumený
s touto svojou vyživovacou povinnosťou. Povinný pritom k svojmu podaniu predložil aj doklady o
zahraničných platbách zo dňa 23.11.2009 na sumu 4.000,- CZK ( 220,00 Eur), zo dňa 18.12.2009

na sumu 4.000,- CZK (220,00 Eur), zo dňa 15.01.2010 na sumu 4.000,- CZK (220,00 Eur) a zo dňa
15.02.2010 na sumu 4.000,- CZK (220,00 Eur).

Zákonná zástupkyňa oprávnenej pritom vo svojom vyjadrení k týmto námietkam uviedla, že naďalej trvá
na svojom návrhu na výkon exekúcie, keďže povinný mal síce v čase podania jej vyjadrenia už uhradené

dlžné výživné, avšak povinný bol naďalej zaviazaný povinnosťou platiť bežné výživné od mesiaca apríl
roku 2010. Na záver táto zástupkyňa oprávnenej zdôraznila, že v čase podania jej návrhu na výkon
exekúcie povinný toto výživné uhradené nemal.

Podľa § 50 ods.1 zákona č.233/1995 Z. z., povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonávaním

exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po
vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo bránia jeho
vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta,
že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky
musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne.

V predmetnej exekučnej veci je tak nepochybné, že po vzniku exekučného titulu na podklade vyššie
citovaného rozsudku tunajšieho súdu, nenastali okolnosti spôsobujúce zánik vymáhaného nároku
oprávnenej. Návrh na výkon exekúcie podala zákonná zástupkyňa oprávnenej ešte dňa 27.10.2009,
keď dlžné výživné predstavovalo sumu 199,16 Eur. Z dokladov predložených povinným pritom vyplýva,

že dlžné výživné vo výške 220,00 Eur uhradil dňa 23.11.2009, teda až po podaní návrhu na exekúciu
zákonnou zástupkyňou oprávnenej, teda po začatí exekúcie. V tejto súvislosti súd teda zdôrazňuje tú
skutočnosť, že povinný nepreukázal predložením potrebného dokladu, že vymáhaná pohľadávka bola
ním uhradená ešte pred podaním návrhu na výkon exekúcie. Zánik vymáhaného nároku, t. j. zaplatenie
predmetnej pohľadávky je dôvodom na podanie námietok iba v prípade, ak k zániku vymáhaného nároku

došlo ešte pred začatím exekučného konania. V prípade, že by vymáhaná pohľadávka bola uspokojená
až po začatí exekučného konania, končí sa exekúcia bez vydania osobitného rozhodnutia súdu o jeho
zastavení a to, ak nárok oprávneného zanikol preto, že súdny exekútor vymohol plnenie od povinného,
končí sa exekúcia týmto vymožením, alebo ak nárok oprávneného povinný splnil, končí sa exekúcia tým,
že súdny exekútor upustí od jej vykonania (§ 46 ods. 3 Exekučného poriadku).

Z uvedeného je tak možné dospieť k záveru, že zákonná zástupkyňa oprávnenej podala návrh na
vykonanie exekúcie oprávnene a z tohto dôvodu aj trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi, súdôvodné. Uhradené dlžné výživné pred doručením upovedomenia o začatí exekúcie povinnému nemá
význam pre samotný vznik, ako aj samotnú výšku trov exekúcie.

Povinnýpritomuhradillendlžnévýživnéakeďžepovinnýmalpovinnosťvčasepodaniasvojichnámietok
uhrádzať bežné výživné, bolo dôvodné vo výkone exekúcie naďalej pokračovať na účely vymoženia
zvyšnej povinnosti povinného a to bežného výživného spolu s ďalšími trovami exekúcie, keďže povinný
si začal plniť svoju vyživovaciu povinnosť až po začatí exekúcie.

Zhrnúc vyššie uvedené tak možno skonštatovať, že v čase podania námietok povinného voči exekúcii,
ako aj voči trovám exekúcie, tieto námietky neboli dôvodné, keďže vo veci nenastali okolnosti, ktoré
by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti a ani nenastali iné
dôvody, pre ktoré by exekúcia nebola prípustná. Z uvedeného dôvodu bolo dôvodné v čase podania
námietok povinného proti exekúcii naďalej pokračovať vo výkone exekúcie.

V období až po podaní odvolania povinného voči napadnutému uzneseniu vyššieho súdneho úradníka
tunajšieho súdu, však oprávnená, ktorá medzitým dosiahla plnoletosť a teda nadobudla spôsobilosť
byť účastníkom exekučného konania, v písomnom podaní predloženom súdnemu exekútorovi navrhla
zastaviť exekúciu z dôvodu, že je schopná sa sama živiť. Oprávnená aj v písomnom podaní na výzvu
súdunavyjadreniesakodvolaniupovinnéhopodrobnerozviedla,akobolaurčenávyživovaciapovinnosť

povinného k jej osobe od času, keď dovŕšila 11 rokov. Oprávnená pritom poukázala na tú skutočnosť,
že nemá presnú vedomosť o tom, či a akým spôsobom bolo uhradené či už dlžné výživné, tak aj bežné
výživné povinným voči jej osobe pred jej dovŕšením veku plnoletosti. V tomto podaní však oprávnená
zdôraznila, že dňa 27.11.2019 zanechala vysokoškolské štúdium a od uvedenej doby má záujem sa
zamestnať, teda je schopná sa sama živiť. Z uvedeného dôvodu preto od 01.11.2019 už nepožaduje

výživné od povinného.

Oprávnená pritom súdu neuviedla a ani priamo nepredložila rozhodnutie príslušného súdu o zrušení
vyživovacej povinnosti povinného voči jej osobe, pričom súd túto skutočnosť nemal za preukázanú
ani na základe vlastného šetrenia. Z uvedeného dôvodu bude preto potrebné o návrhu oprávnenej

na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku rozhodnúť.
Keďže však na takéto rozhodnutie je v prvom stupni oprávnený len vyšší súdny úradník; pretože nejde
o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie v zmysle ustanovenia § 58 ods. 5 Exekučného
poriadku; a nie priamo sudca, ktorý má v zmysle citovaného ustanovenia § 202 ods. 1 Exekučného
poriadku oprávnenie rozhodovať len o sťažnostiach proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka; v

ďalšom konaní bude možné len uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom rozhodnúť o zastavení
exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. c) Exekučného poriadku a až na základe prípadnej
sťažnosti podanej niektorou z oprávnených osôb, bude môcť vo veci rozhodnúť sudca. Z týchto dôvodov
preto sudca nemohol súčasne s rozhodnutím o zamietnutí námietok proti exekúcii, ako aj o zamietnutí
námietok povinného proti trovám exekúcie, rozhodnúť aj o zastavení exekúcie, na ktoré sú splnené

zákonné podmienky.

Na základe vyššie uvedených skutočností súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.