Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 23. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4CoKR/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116205480
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8116205480.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov senátu

JUDr. Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Kohúta v spore žalobcu: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, podnikajúceho na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Karadžičova 2, 811 09 Bratislava, IČO: 47 258 713, právne zastúpeného SOUKENÍK -
ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti žalovanému: JUDr.
Gábor Száraz, so sídlom kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 48485357_00169,
správca konkurznej podstaty úpadcu Ľ. G., J.. XX.XX.XXXX, G. H. H.J. XXXX/X, XXX XX H., právne

zastúpenémuJUDr.MariánomGelenekym,advokátom,sosídlomGarbiarska20,06401StaráĽubovňa,
IČO: 42 027 942, o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č. k. 1Cbi/11/2016-212 z 18. novembra 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o určení, že pohľadávka žalobcu, ktorej právnym dôvodom vzniku
je zmluva o spotrebiteľskom úvere z 24.08.2014 vo výške nesplatenej istiny 817,57 eur a úrokov z
omeškania vo výške 3,76 eur ako aj vo výroku, že pohľadávka žalobcu, ktorej právnym dôvodom
vzniku je zmluva o spotrebiteľskom úvere z 26.09.2004 vo výške nesplatenej istiny 3.416,12 eur s

príslušenstvom, považuje za nespornú a zistenú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky.

V prevyšujúcej časti mení rozsudok tak, že žalobu zamieta.

Žalobca má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 90,56 %.
%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že pohľadávka
žalobcu, ktorej právnym dôvodom vzniku je Zmluva o spotrebiteľskom úvere z 24. augusta 2014,

pozostávajúca z nesplatenej istiny vo výške 908,50 eur, zmluvných úrokov vo výške 101,18 eur,
zákonnýchúrokovzomeškaniavovýške3,76euranákladovzuplatneniavovýške38,70eur,prihlásená
v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 4K/6/2015
sa považuje za nespornú a zistenú, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky istiny, určil, že
pohľadávkažalobcu,ktorejprávnymdôvodomvznikujeZmluvaospotrebiteľskomúverez26.septembra
2004, pozostávajúca z nesplatenej istiny vo výške 3.416,12 eur, zmluvných úrokov vo výške 381,76
eur, zákonných úrokov z omeškania vo výške 24,50 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 24,90 eur,

prihlásená v konkurznom konaní na majetok úpadcu vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn.
4K/6/2015 sa považuje za nespornú a zistenú, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky istiny
a priznal žalobcovi proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o výške ktorej
rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.2. V odôvodnení uviedol, že rozsudkom, č. k. 1Cbi/11/2016-126 z 2. novembra 2016 zamietol žalobu a
priznal žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. V zákonom stanovenej lehote podal proti tomuto rozsudku odvolanie žalobca, o ktorom rozhodol
odvolací súd uznesením, č. k. 5CoKR/3/2017-174 z 12. apríla 2018 tak, že zrušil rozsudok a vec
vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení tohto uznesenia odvolací súd okrem iného
uviedol, že súd prvej inštancie vo vzťahu k zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru uzavretej 26.

septembra 2004 správne citoval § 4 ods. 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o
zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii
v znení neskorších predpisov (ďalej aj „ZoSÚ“), avšak toto ustanovenie na daný prípad nesprávne
aplikoval. V nadväznosti na citovanú právnu úpravu súd prvej inštancie konštatoval, že zmluva o
poskytnutí spotrebiteľského úveru z 26. septembra 2004 bola uzavretá v rozpore s § 4 ods. 2 ZoSÚ,
keďže neobsahuje náležitosti ako výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a poplatkov, a preto

súd tento úver považoval za bezúročný a bez poplatkov (bod 22. rozsudku). Dôsledok spočívajúci
v považovaní spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov sa však v zmysle citovaného
ustanovenia viaže na uvedenie ročnej percentuálnej miery nákladov a nie na sumu, počet a termíny
splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, ako to konštatoval súd prvej inštancie. Vo vzťahu k tomuto
úveru súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, na základe ktorých dospel aj

k nesprávnemu právnemu záveru. Odvolací súd sa stotožňuje s konštatovaním súdu prvej inštancie,
že predmetný úver je spotrebiteľským úverom, a preto podlieha režimu zvýšenej ochrany spotrebiteľa.
Túto ochranu je však potrebné poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi v súlade so skutočnosťami
vyplývajúcimi z obsahu spisu. Odvolací súd nevylučuje, že nárok žalobcu môže byť nedôvodný, čomu
však musí predchádzať dôsledné preskúmanie podmienok poskytnutého spotrebiteľského úveru a ich

vyhodnotenie ako neprijateľných. Vo vzťahu k spotrebiteľskému úveru uzavretému medzi právnym
predchodcom žalobcu a žalovaným 24. augusta 2014 súd prvej inštancie dospel k záveru, že táto
zmluva neobsahuje náležitostí ako podmienky, ktoré upravujú uplatňovanie úrokovej sadzby, index
alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,

podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny. Zmluva uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovaným 24. augusta 2014 pozostáva z dvoch typov zmlúv, a to zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere (časť 1. zmluvy) a zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
(časť 2. zmluvy). Podmienky uvedených zmlúv sú špecifikované rozdielne, preto bolo úlohou súdu prvej
inštancie (na základe špecifikácie žalobcu) priradiť pohľadávku žalobcu uplatnenú prihláškou v celkovej

výške 4.899,42 eur ku konkrétnemu právnemu vzťahu a až po takomto priradení bolo možné pristúpiť
k vyhodnoteniu jednotlivých zmluvných podmienok v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Za
dôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu spočívajúcu v nevysporiadaní sa s výškou úrokovej
sadzby uvedenou fixnou sumou, teda v danom prípade možnosťou aplikácie ust. § 9 ods. 2 písm. i)
zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov

a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S poukazom na uvedené odvolací súd zrušil rozsudok
súdu prvej inštancie v súlade s ust. § 389 ods. 1 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, pričom nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie videl odvolací súd v nevysporiadaní
sa so všetkými predloženými dôkazmi, čím došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Úlohou
súdu prvej inštancie bude vykonať dokazovanie dôsledným oboznámením sa so znením uzavretých

spotrebiteľských zmlúv a jednotlivé podmienky zmlúv vyhodnotiť v súlade s aktuálnou právnou úpravou
v čase uzavretia zmluvného vzťahu.

4. Po vrátení veci odvolacím súdom vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia, že Okresný súd Prešov
uznesením, sp. zn. 4K/6/2015 z 23. novembra 2015 vyhlásil konkurz na majetok dlžníka Ľ. G., J..

XX.XX.XXXX, Y. G. H. H. XXXX/X, XXX XX H. a za správcu majetku úpadcu ustanovil JUDr. Gábora
Száraza, so sídlom kancelárie Garbiarska 20, 064 01 Stará Ľubovňa. Uznesenie bolo zverejnené v
Obchodnom vestníku č. 229/2015 z 30. novembra 2015 pod č. K025941. Právny predchodca žalobcu
ako veriteľ a úpadca ako dlžník 26. septembra 2004 uzatvorili Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského
úveru č. XXXXXXXXXXXXXXX (ďalej len „zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru“), na základe

ktorej poskytol veriteľ dlžníkovi spotrebiteľský úver a následne revolvingový úver. V tejto zmluve si
zmluvné strany dohodli, že dlžník splatí veriteľovi poskytnutý spotrebiteľský úver v šiestich mesačných
splátkach splatných k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 15. októbra
2004. RPMN predstavovala 6,47 % a mesačná úroková sadzba pri čerpaní revolvingového úveru bolavo výške 2,19 %. Právny predchodca žalobcu ako veriteľ a úpadca ako dlžník 24. augusta 2014 uzatvorili
zmluvu označenú ako Zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o poskytovaní platobných služieb (ďalej len „zmluva

o spotrebiteľskom úvere“), na základe ktorej veriteľ poskytol dlžníkovi spotrebiteľský bezúčelový úver
vo výške 1.000,- eur. V tejto zmluve si zmluvné strany dohodli, že dlžník splatí veriteľovi poskytnutý
spotrebiteľský úver v 48 mesačných splátkach splatných k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, pričom
splatnosť prvej splátky bola dohodnutá k 15.-temu dňu v kalendárnom mesiaci nasledujúcom po mesiaci,
v ktorom bol úver dlžníkovi poskytnutý a konečná splatnosť úveru bola dohodnutá na 15. septembra

2018. Mesačná splátka bola dohodnutá vo výške 30,82 eur, fixná úroková sadzba predstavovala 16,90
% p. a., RPMN predstavovala 18,26 % a priemerná RPMN bola vo výške 44,06 %. Predmetná zmluva
obsahovala aj celkovú sumu úveru, a to vo výške 1.382,40 eur a poplatok za poistenie vo výške 6,99 %.
Veriteľsivkonkurzevyhlásenomnamajetokdlžníkasúhrnnouprihláškounezabezpečenýchpohľadávok
z 1. februára 2016 prihlásil pohľadávku č. 1 v celkovej výške 4.899,42 eur. Správca úpadcu zaslal
veriteľovi oznámenie o popretí časti prihlásenej pohľadávky č. 1 (prihlásenú pohľadávku poprel správca

v časti 230,81 eur), ktoré odôvodnil tým, že zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru, ako aj zmluva
o spotrebiteľskom úvere sú v rozpore s ustanoveniami Občianskeho zákonníka a zákona o ochrane
spotrebiteľov.

5. Súd prvej inštancie mal z výsledkov vykonaného dokazovania preukázané, že pohľadávka č. 12

vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a pozostáva z istiny vo výške 908,50 eur, úrokov vo výške
101,18 eur, úrokov z omeškania vo výške 3,76 eur a nákladov z uplatnenia vo výške 38,70 eur. Na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bol úpadcovi poskytnutý úver vo výške 1.000,- eur, ktorý
sa zaviazal splatiť v 48 mesačných splátkach. V predmetnej zmluve bola uvedená celková čiastka k
zaplateniuvovýške1.382,40(48x28,80eur).Zvýpisuzúverovéhoúčtuúpadcu,ktorýobsahujeprehľad

obratov za obdobie od 09/2014 do 10/2015 vyplýva ako boli úhrady/splátky úpadcu pripisované na
úhradu istiny, úrokov, poistenia. V bode 1.1 zmluvy o spotrebiteľskom úvere je uvedená fixná úroková
sadzba vo výške 16,90 % p. a., pričom ide o ročnú úrokovú sadzbu, ktorej výška nezávisí od žiadnych
ďalších podmienok, a teda k jej zmene počas obdobia platenia úveru nedochádza. V tomto bode je
uvedený aj počet mesačných splátok 48, výška úrokovej sadzby 16,90 % p. a. - fixná, výška mesačnej

splátky 30,82 eur, priemerná RPMN 44,06 %, termín konečnej splatnosti 15. september 2018 a poplatok
za poistenie 6,99 %.

6. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, čo znamená,
že poskytnutý úver nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov. Úroky ako aj poplatky boli

uhrádzané úpadcom postupne. Časť úhrad, ktoré boli započítané na istinu, úroky a náklady, nemôže
byť považovaná za bezdôvodné obohatenie žalobcu. Úpadca k 2. novembru 2015 neuhradil žalobcovi
svoj zmluvný záväzok vo výške 1.048,38 eur, pozostávajúci z istiny vo výške 908,50 eur, dlžných úrokov,
poplatkov a poistného vo výške 101,18 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške
38,70 eur. Žalobca konal a postupoval v súlade so zmluvou o spotrebiteľskom úvere. Ak úpadca plnil na

základe platnej zmluvy, tak nemohlo dôjsť k bezdôvodnému obohateniu žalobcu.

7. Pohľadávka č. 13 vznikla zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru a pozostáva z istiny vo
výške 3.416,12 eur, úrokov vo výške 381,76 eur, úrokov z omeškania vo výške 24,50 eur a nákladov
z uplatnenia vo výške 24,90 eur. Žalovaný 11. februára 2016 poprel pohľadávku žalobcu č. 13 spolu

vo výške 3.733,31 eur, ktorá pozostáva z istiny vo výške 3.326,65 eur, úrokov vo výške 381,76 eur a
nákladov z uplatnenia vo výške 24,90 eur, čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti a poradia.
Oznámenie o popretí pohľadávky bolo žalobcovi doručené 15. februára 2016. Úpadca k 14. augustu
2015 neuhradil žalobcovi svoj zmluvný záväzok vo výške 3.822,78 eur, pozostávajúci z istiny vo výške
3.416,12 eur, dlžných úrokov, poplatkov a poistného vo výške 381,76 eur a nákladov spojených s

uplatnením pohľadávky vo výške 24,90 eur. Úroky ako aj poplatky boli uhrádzané úpadcom postupne.

8. Na základe časti „C)“ zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru bol úpadcovi poskytnutý
revolvingový úver. Z kreditnej karty, ktorá bola na základe časti „C)“ zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru úpadcovi vydaná, boli postupne vyčerpané peňažné prostriedky v celkovej výške 12.675,11 eur.

Úpadca bol z dôvodu nesplácania poskytnutého úveru riadne a včas žalobcom vyzvaný na riadne
mesačné úhrady, ktoré bol v súlade so zmluvou povinný splácať v pravidelných mesačných splátkach
v minimálnej výške 5 % z poskytnutého úverového rámca. Úpadca na túto výzvu nereagoval, a preto
žalobcavypovedalzmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveru.Vzhľadomnaskutočnosť,žetátozmluvaobsahovala údaj o úrokoch za poskytnutie revolvingového úveru, ktoré v nej boli dohodnuté vo výške
2,19 %, veriteľ môže požadovať úroky dohodnuté v zmluve.

9. Dôsledok spočívajúci v považovaní spotrebiteľského úveru za bezúročný a bez poplatkov sa viaže
na uvedenie RPMN a nie na sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, a teda úver
poskytnutýnazákladezmluvyoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruniejemožnépovažovaťzabezúročný
a bez poplatkov.

10. K námietke žalovaného, že žalobca môže podať incidenčnú žalobu a túto meniť do uplynutia lehoty
na jej podanie, teda, že po uplynutí danej lehoty žalobný návrh nemôže meniť, súd konštatoval, že zákon
č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „ZKR“)
vyslovene nebráni žalobu meniť aj po uplynutí lehoty na podanie incidenčnej žaloby (žaloba bola podaná
včas), ale aj to, že bližšia špecifikácia popretých pohľadávok (rozpísanie istiny, úrokov a nákladov z
uplatnenia) nie je zmenou žaloby, a preto je takýto postup žalobcu v súlade so zákonom.

11. Súd prvej inštancie predmet sporu právne posúdil podľa § 32 ods. 1, ods. 9 ZKR v znení účinnom v
časevyhláseniakonkurzu,zmluvuoposkytnutíspotrebiteľskéhoúveruprávneposúdilpodľa§2písm.a),
písm.b),písm.c),§3ods.1,ods.2,§4ods.2,ods.5zákonač.258/2001Z.z.ospotrebiteľskýchúveroch
a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii

v znení neskorších predpisov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského
úveru (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) a zmluvu o spotrebiteľskom úvere právne posúdil
podľa § 1 ods. 2, § 2 písm. a), písm. b), písm. d), § 9 ods. 2, ods. 9, § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.
129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene
a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere

(ďalej len „ZoSÚ“).

12. O trovách konania strán sporu rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 v spojení s § 262
ods. 1, 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a priznal žalobcovi proti
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

13. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný.
Namietal, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, súd prvej inštancie
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej

inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, teda odvolacie dôvody podľa § 365 ods.
1 písm. b), f) a h) CSP. Namietané porušenie práva na spravodlivý proces vzhliadol v nedoručovaní
napadnutého rozsudku jeho právnemu zástupcovi, ale aj v nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku,
ktorá spočívala v nevysporiadaní sa súdu prvej inštancie s právnym názorom odvolacieho súdu
týkajúcimsaokolnosti,žezmluvaospotrebiteľskomúverepozostávazdvochtypovzmlúv,atozozmluvy

o spotrebiteľskom úvere (časť 1. zmluvy) a zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní
kreditnej karty (časť 2. zmluvy), keďže súd len stroho skonštatoval, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti, a teda úver nie je možné považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

1. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie mal žalovaný
za to, že súd prvej inštancie správne určil právnu úpravu, avšak nesprávne ju aplikoval, keďže v zmluve
o poskytnutí spotrebiteľského úveru je uvedená RPMN vo výške 6,47 % napriek tomu, že podľa jeho
právneho názoru pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda
nestačí len uvedenie jeho výšky. Toto svoje tvrdenie oprel o skutočnosť, že údaj o RPMN je jeden

z najdôležitejších údajov pre spotrebiteľa, a to z dôvodu, že zohľadňuje všetky náklady, ktoré musí
spotrebiteľ za úver uhradiť a v tomto dôsledku je aj najlepším indikátorom posúdenia výhodnosti či
nevýhodnosti úveru. S ohľadom na uvedené trval na tom, že predmetnú zmluvu je potrebné s poukazom
na § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch považovať za bezúročnú a bez poplatkov. Vo
vzťahu k zmluve o spotrebiteľskom úvere namietal, že v zmysle tejto zmluvy predstavuje RPMN 18,26

% a priemerná RPMN 44,06 %, avšak z ustanovenia § 9 ods. 2 ZoSÚ jednoznačne vyplýva, že zmluva
musíobsahovaťajročnúpercentuálnumierunákladovacelkovúčiastkunákladov,ktorémusíspotrebiteľ
zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
pričom sa uvedú aj všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.Zároveň poukázal na ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ ako aj na skutočnosť, že ak by súd
vychádzal z údajov uvedených v zmluve, tak by dospel k RPMN vo výške 22,54 % a nie vo výške 18,26
%, ktorá je uvedená v zmluve.

15. Vo vzťahu k popretiu pohľadávok žalobcu namietal, že žalobca sa mal žalobou o určenie popretej
pohľadávky domáhať len tej časti pohľadávky, ktorá nebola správcom zistená. V súvislosti s tým
zdôraznil, že pohľadávku č. 13, ktorá vznikla zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zistil v
celkovej sume 113,97 eur a popretá suma predstavovala 3.733,31 eur a pohľadávku č. 12, ktorá vznikla

zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere zistil v celkovej sume 821,33 eur a popretá suma predstavovala
230,81 eur. Na základe uvedených skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok
súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta ako nedôvodnú a priznáva
žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

16. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 16. decembra 2020. Uviedol, že tvrdenie

žalovaného, podľa ktorého pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho
výpočet, teda nestačí len uvedenie jeho výšky, nemá oporu v zákone a žalovaný nesprávne interpretuje
§ 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch. Súčasne pripomenul, že citovaný zákon
v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru neukladal povinnosť, aby pri údaji
o RPMN boli obligatórne uvedené aj predpoklady použité na jeho výpočet. Ohľadom namietanej

nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku, ktorá podľa žalovaného spočívala v nevysporiadaní sa
s právnym názorom odvolacieho súdu týkajúcim sa okolnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
pozostáva z dvoch typov zmlúv, a to zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (časť 1. zmluvy) a zo zmluvy o
revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (časť 2. zmluvy) tvrdil, že táto skutočnosť
nebola medzi stranami sporu nikdy sporná, pričom podotkol, že zo zisteného skutkového stavu je

dostatočne zrejmé, že pohľadávka č. 12 vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej
bol úpadcovi poskytnutý klasický úver. Domnieval sa, že uvedená argumentácia žalovaného v tomto
smere je bezpredmetná, pretože aj na jednu aj na druhú časť zmluvy sa aplikuje rovnaká právna
úprava spotrebiteľských zmlúv, keďže boli uzatvorené v rovnaký deň. Okrem toho za hrubo zavádzajúce
žalobca považoval tvrdenia žalovaného ohľadom absencie náležitosti, ktorými sú RPMN a celková

čiastka nákladov a predpokladov potrebných k jej výpočtu, keďže v predmetnej zmluve je uvedená
výška poskytnutého úveru, počet mesačných splátok, celková čiastka k zaplateniu za poskytnutý úver
a výška RPMN. V súvislosti s námietkami žalovaného o nesprávnej výške RPMN poukázal na svoje
vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného zo 14. septembra 2016, v ktorom sa touto námietkou žalovaného už
zaoberal a aj vysvetlil a preukázal správnosť výšky RPMN uvedenej v zmluve. Čo sa týka argumentácie

žalovaného, že mu nemožno priznať tú časť pohľadávky, ktorá bola správcom konkurznej podstaty
zistená, uviedol, že právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka
považuje za zistenú v rozsahu určenom v tomto rozhodnutí, a teda je irelevantné či výrok rozhodnutia
znie tak ako výrok napadnutého rozsudku alebo sa súd vo výroku rozsudku obmedzí len na deklarovanie
toho, že pohľadávka sa považuje za nespornú a zistenú v časti, v ktorej bola zo strany správcu popretá.

Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie potvrdil a zaviazal žalovaného na náhradu trov odvolacieho konania.

17. K vyjadreniu žalobcu sa vyjadril žalovaný podaním z 11. januára 2021. Uviedol, že relevancia jeho
tvrdení týkajúcich sa RPMN vyplýva z uznesenia odvolacieho súdu, ktorým bol zrušený predchádzajúci

rozsudok súdu prvej inštancie v prejednávanej veci, pričom zdôraznil, že súd by mal niektoré zákony
vykladať v prospech spotrebiteľa. Ohľadom výpočtu RPMN podotkol, že úpadca pri podpise zmluvy o
spotrebiteľskom úvere nebol poučený žalobcom ako možno predmetný údaj vypočítať, a preto bol tento
údaj vypočítaný až prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Odhliadnuc od toho sa domnieval, že súd
prvej inštancie mal skúmať všetky podmienky, za ktorých boli predmetné zmluvy uzatvorené. Na základe

uvedených skutočností žalovaný opakovane navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta ako nedôvodnú a priznáva žalovanému nárok
na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

18. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca podaním zo 4. februára 2021. Uviedol, že si je vedomý,

že v nejednoznačných otázkach sa má aplikovať výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší, avšak
pri jednoznačnom znení zákona, ktorý ukladá poskytovateľovi spotrebiteľského úveru povinnosť uviesť
údaj o RPMN, nie je podľa neho priestor na to, aby si žalovaný ustanovenie vykladal extenzívne a
kládol naňho požiadavku uvedenia náležitosti, ktoré z ustanovení zákona o spotrebiteľských úverochnevyplývajú. Zdôraznil, že ak by sa vo veci konajúci súd stotožnil s argumentáciou žalovaného, tak de
facto dôjde k odobreniu toho, že spotrebiteľ sa zneužívajúc svojho postavenia môže arbitrárne domáhať
toho, aby bol poskytovateľ spotrebiteľského úveru povinný v zmluve uvádzať náležitosti, ktoré mu zákon

o spotrebiteľských úveroch neukladá. Na základe uvedených skutočností žalobca navrhol, aby odvolací
súdnapadnutýrozsudoksúduprvejinštanciepotvrdilazaviazalžalovanéhonanáhradutrovodvolacieho
konania.

19. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v zákonom

stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti
ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej
tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je
čiastočne dôvodné.

20. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,
v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

21. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko

s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

22. Odvolací súd vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného uvádza nasledovné.

23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že napadnutý rozsudok nebol doručovaný jeho právnemu
zástupcovi a tým došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, odvolací súd považoval toto jeho
tvrdenie za nepravdivé, keďže súčasťou predloženého spisu je doručenka súdneho doručovateľa, z
ktorej vyplýva, že rozsudok súdu prvej inštancie 18. novembra 2020 osobne prevzala advokátska

koncipienta právneho zástupcu žalovaného, Mgr. Gabriela Ulbrichtová.

24. Rovnako ako irelevantnú hodnotí odvolací súd argumentáciu žalovaného, že súd prvej inštancie
sa nevysporiadal s právnym názorom odvolacieho súdu týkajúcim sa okolnosti, že zmluva o
spotrebiteľskom úvere pozostáva z dvoch typov zmlúv, a to zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere (časť 1.

zmluvy) a zo zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty (časť 2. zmluvy),
odvolací súd.

25. Napriek tomu, že súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku výslovne neuviedol,
že na základne zmluvy o spotrebiteľskom úvere označenej ako „Zmluva o spotrebiteľskom úvere

a zmluva o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcová zmluva o
poskytovaní platobných služieb“, bol úpadcovi poskytnutý iba spotrebiteľský úver vo výške 1.000,- eur,
táto skutočnosť je podľa názoru odvolacieho súdu zrejmá z bodu 31. odôvodnenia rozsudku, v ktorom
sa súd prvej inštancie podrobne zaoberal pohľadávkou č. 12, ktorá vznikla zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

26. V súvislosti s namietaným nesprávnym právnym posúdením veci súdom prvej inštancie, ktoré podľa
žalovaného spočívalo v tom, že úvery poskytnuté úpadcovi je potrebné považovať za bezúročné a bez
poplatkov, odvolací súd uvádza, že po preverení súdom prvej inštancie uskutočneného posúdenia zmlúv
v tomto smere, sa s názorom žalovaného čiastočne stotožňuje.

27. Vo vzťahu k úveru poskytnutému úpadcovi na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru
žalovaný oprel tento svoj názor o ustanovenie § 4 ods. 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úverocha o tvrdenie, že pri údaji o RPMN sa musia uviesť všetky predpoklady použité na jeho výpočet, teda
nestačí len uvedenie jeho výšky.
28. Avšak v zmysle citovaného ustanovenia účinného v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí

spotrebiteľského úveru zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov. Navyše zo žiadneho ustanovenia zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v
čase uzatvorenia zmluvy nevyplývala veriteľovi povinnosť, uvádzať v zmluve o spotrebiteľskom úvere
predpoklady pre výpočet RPMN.

29. Keďže v zmluve o poskytnutí spotrebiteľského úveru bolo výslovne uvedené ročná percentuálna
miera nákladov v % 6,47, je nepochybné, že táto zmluva obsahovala RPMN, a teda úver poskytnutý
úpadcovi na základe zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru nemožno považovať za bezúročný a
bez poplatkov.

30. Čo sa týka úveru poskytnutého úpadcovi na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere žalovaný
zdôvodňoval svoj názor § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ a § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ, ako aj presvedčením,
že ak by súd vychádzal z údajov uvedených v zmluve, tak by dospel k RPMN vo výške 22,54 % a nie
vo výške 18,26 %, ktorá je uvedená v zmluve.

31. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere zmluva
o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať
tieto náležitosti ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť,
vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa
všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

32. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZoSÚ účinného v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere
poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).

33. Podľa časti 3. bod 1.2 zmluvy o spotrebiteľskom úvere dlžník súhlasí s tým, že oprávnenou
osobou na prijatie poistného plnenia je Cetelem. Dlžník berie na vedomie, že poplatok za poistenie
uvedený v základných podmienkach ZoSÚ/ZoRSÚ je vyjadrený percentom z mesačnej splátky úveru/
revolvingového úveru a je zahrnutý do výšky mesačnej splátky.

34. Odvolací súd verifikoval výšku RPMN uvedenú v zmluve o spotrebiteľskom úvere výpočtom
pomocou informatívnej kalkulačky na výpočet RPMN uverejnenej na webovom sídle Ministerstva financií
Slovenskej republiky a dospel k zisteniu, že v zmluve mala byť správne uvedená RPMN vo výške 22,54
% (rovnakú výšku RPMN uviedol žalovaný v odvolaní). Okrem toho odvolací súd uskutočnil aj výpočet,
pri ktorom vychádzal z predpokladov použitých žalobcom (žalobca ho realizoval prostredníctvom

interaktívnej kalkulačky zverejnenej na webovej stránke ekonomika.sme.sk ktorý predložil súdu prvej
inštancie) a zistil, že ani v tomto prípade nie je výška RPMN zhodná s výškou RPMN uvedenou v
spotrebiteľskej zmluve, keďže takto vypočítaná RPMN predstavovala 17,78 %.

35. Za týchto okolností sa odvolací súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že v zmluve o spotrebiteľskom

úvere nebola správne uvedená výška RPMN, v dôsledku čoho sa úver poskytnutý úpadcovi na základe
tejto zmluvy považuje za bezúročný a bez poplatkov.
36. Až po takomto ustálení, že úver poskytnutý úpadcovi na základe zmluvy o poskytnutí
spotrebiteľského úveru nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov a úver poskytnutý úpadcovi
na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, sa odvolací súd

zaoberal spornosťou resp. nespornosťou predmetných pohľadávok.

37. Pohľadávku č. 13, ktorej právnym dôvodom vzniku je zmluva o poskytnutí spotrebiteľského úveru vo
výške nesplatenej istiny 3.416,12 eur s príslušenstvom odvolací súd považuje za nespornú a zistenú čo
do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky z dôvodu, že úver poskytnutý na základe uvedenej zmluvy

nemožno považovať za bezúročný a bez poplatkov.

38. Čo sa týka určenia pohľadávky č. 12, ktorej právnym dôvodom vzniku je zmluva o spotrebiteľskom
úvere, odvolací súd ju na rozdiel od súdu prvej inštancie považuje za nespornú a zistenú čo do právnehodôvodu, vymáhateľnosti a výšky len vo výške nesplatenej istiny 817,57 eur a úrokov z omeškania vo
výške3,76eur.Takýtozáverprijalodvolacísúdpotom,čokonštatoval,žetentoúverposkytnutýúpadcovi
sa považuje za bezúročný a bez poplatkov a po tom, čo pri výpočte správnej výšky istiny zohľadnil

skutočnosť, že úpadca už splatil v splátkach 182,43 eur.

39. S poukazom na uvedené odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP rozsudok v napadnutom
výroku o určení, že pohľadávka žalobcu, ktorej právnym dôvodom vzniku je zmluva o spotrebiteľskom
úvere z 24.08.2014 vo výške nesplatenej istiny 817,57 eur a úrokov z omeškania vo výške 3,76 eur

ako aj v napadnutom výroku, že pohľadávka žalobcu, ktorej právnym dôvodom vzniku je zmluva o
spotrebiteľskom úvere z 26.09.2004 vo výške nesplatenej istiny 3.416,12 eur s príslušenstvom, považuje
za nespornú a zistenú čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky ako vecne správny potvrdil a
postupom podľa § 388 CSP v prevyšujúcej časti zmenil rozsudok tak, že žalobu zamietol.

40. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1, 2 CSP a s

§ 262 ods. 1 CSP a s ohľadom na skutočnosť, že žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 95,28 % a
žalovaný bol v konaní úspešný v rozsahu 4,72 %, priznal odvolací súd žalobcovi proti žalovanému nárok
na náhradu trov konania v rozsahu 90,56 %, o výške ktorej rozhodne po právoplatnosti tohto rozsudku
súd prvej inštancie samostatným uznesením.

41. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).