Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Galanta

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Myrtill Vojteková

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Iná povaha rozhodnutia

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 12Pc/3/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2320200188
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Myrtill Vojteková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2021:2320200188.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou JUDr. Myrtill Vojtekovou, v právnej veci

navrhovateľa: M. L., rod. L., nar. XX.X.XXXX, bytom E. XXXX/X, E., a manželky navrhovateľa: G. L.,
rod. G., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XXX/XX, E., o návrhu navrhovateľa na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh sa zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 14.1.2020 domáhal vydania rozhodnutia,
ktorým by súd rozviedol jeho manželstvo. Svoj návrh odôvodnil tým, že s manželkou nežijú v spoločnej
domácnosti 8 rokov, v dôsledku čoho sa vzájomne odcudzili a ich manželstvo označil za trvalo

rozvrátené. Navrhovateľ nedoručil súdu sobášny list.

2. Súd v súlade s ust. § 180 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vec prejednal v
neprítomnosti navrhovateľa a jeho manželky, ktorí doručenie predvolania mali vykázané postupom v
zmysle ustanovenia § 111 ods. 3 CSP.

3.Súdvovecivykonaldokazovanieatotak,žečítanímsaoboznámilslistinnýmidôkazmiatolustráciami

z Registra obyvateľov Slovenskej republiky vzťahujúcich sa k účastníkom konania, pripojeným spisom
tunajšieho súdu sp. zn. 12P/161/2020, ako aj ostatným na vec sa vzťahujúcim spisovým materiálom a
zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:

4. Z lustrácií v Registri obyvateľov Slovenskej republiky vyplýva, že manželstvo účastníkov konania
naďalej trvá, obaja sú občanmi Slovenskej republiky. Z manželstva pochádzajú dve plnoleté deti L.:
G. M., nar. XX.X.XXXX a U., nar. XX.XX.XXXX. Inú vyživovaciu povinnosť navrhovateľ ani manželka

navrhovateľa nemajú.

5. Podľa čl. 1 základných zásad zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len ZR), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne
chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným
účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí.

6. Podľa čl. 4 základných zásad ZR, všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa
svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny.7. Podľa § 18 ZR, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu,
byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať
zdravé rodinné prostredie.

8. Podľa § 22 ZR, k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

9. Podľa § 23 ods. 1 ZR, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy
medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od

manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

10. Podľa § 23 ods. 2 ZR súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi,
a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem
maloletých detí.

11. Rozvod manželstva je jediným spôsobom zániku manželstva za života manželov. Jediným
hmotnoprávnym dôvodom rozvodu je kvalifikovaný rozvrat manželstva. Základným kritériom úvahy,
či je manželstvo dostatočne vážne rozvrátené, sú hľadiská objektívne. Rozvrat vzťahov musí byť
kvalifikovaný, nestačí akýkoľvek rozvrat. Intenzita tohto rozvratu musí byť vysoká a pre konštatovanie
vážnosti rozvratu sa tento rozvrat musí javiť ako nezmeniteľný a nenapraviteľný. Nezhody manželov sa

musia týkať podstatných vecí manželského spolužitia a musia byť vážne narušené citové vzťahy medzi
manželmi, aj keď nie je vylúčené, že aj pretrvávajúce nezhody týkajúce sa nepodstatných vecí môžu
zapríčiniť vážne narušenie a trvalý rozvrat vzťahov. Intenzita vážneho narušenia a trvalého rozvratu
vzťahov medzi manželmi je určovaná nemožnosťou ďalšieho plnenia účelu manželstva, t.j. vytvárania
harmonického a trvalého životného spoločenstva zabezpečujúceho riadnu výchovu detí. Kumulatívne

ku kvalifikovanému rozvratu spôsobujúcemu nemožnosť ďalšieho plnenia účelu manželstva nesmie
existovať ďalšia perspektíva obnovenia manželského spolužitia. Z ojedinelého porušenia manželských
povinností jedného z manželov a z niektorých, hoci amorálnych činov manželov však nemožno vyvodiť
záver o nemožnosti obnovenia vzťahov a spolužitia, keďže vzhľadom na individuálne a povahové
vlastnosti dotknutého manžela sa im nemusí prikladať vážnosť, resp. aj napriek porušeniu manželských

povinností tu stále existujú silné citové väzby a pod. Možnosť obnovenia manželského spolužitia teda
závisí od vôle manželov a ide o subjektívnu kategóriu.
12. Na rozvod manželstva nie je právny nárok, súd posudzuje návrh na rozvod manželstva z vyššie
uvedených kritérií, teda starostlivo skúma, či sú tu objektívne zákonné predpoklady povolenia rozvodu
manželstva.

13. Podľa už citovaných ustanovení je predpokladom rozvodu existencia vážneho narušenia a trvalého
rozvratu vzťahov medzi manželmi a neexistencia perspektívy obnovenie spolužitia. Rozvod však
neodôvodňuje akýkoľvek, ale len kvalifikovaný rozvrat vzťahov medzi manželmi daný jeho intenzitou
(hĺbkou) a trvaním, pričom sa prihliada najmä na to, ako sa takýto rozvrat prejavuje v plnení účelu
manželstva. Dostatočným dôvodom spravidla nie sú nezhody, ktoré sa prejavujú len v krátkodobom a

prechodnom rozvrate, ktorý ešte neznemožňuje plnenie účelu manželstva; spravidla je totiž uplynutie
dlhšej doby spoľahlivejším dôkazom rozvratu. Účel manželstva vyplýva z jeho funkcií, ktoré vyplývajú tak
z § 1 ods. 2, ako aj z § 18 a 19 Zákona o rodine - biologickej, výchovnej a ekonomickej, ktoré sa však v
priebehumanželstvamenia.Kýmnapr.primladombezdetnommanželstvejevpopredíintímnespolužitie
manželov, pri dlhodobom manželstve sa jeho účel napĺňa poskytovanie vzájomnej pomoci a podpory

(k uvedeným záverom porovnaj zhodnotenia pléna Najvyššieho súdu uverejnené ako R IV/1967). Súd
musí zistiť príčiny rozvratu a prihliadať na ne, samotné príčiny rozvratu - ak rozvrat existuje - sú však
už pri rozhodovaní o rozvode nepodstatné. Podľa judikatúry sú pri posudzovaní existencie rozvratu
manželstva podľa vyššie uvedených kritérií rozhodné v podstate hľadiská morálky spoločnosti, zároveň
však nemožno nechať bez povšimnutia, ako sa s porušením zákonom uložených povinnosti manželov

vyrovnal ten manžel, ktorého záujmy tým boli dotknuté (porov. judikát R 6/1970).
14. V prerokúvanej veci zistený skutkový stav podľa názoru súdu neumožňuje urobiť záver, že medzi
účastníkmiexistujekvalifikovanýrozvrat,nakoľkoúčastnícikonaniasavovecinevyjadrovali,bolipasívni,
neposkytovali súdu súčinnosť ani v tomto smere neprodukovali žiadne dôkazy. Súd tak nateraz nemohol
urobiť záver o tom, že by vzťahy medzi manželmi boli kvalifikovane rozvrátené v zmysle § 23 a § 24 ods.

1 a 2 Zákona o rodine. Súd po vykonanom dokazovaní nedospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi
sú vážne narušené a trvalo rozvrátené, pričom manželstvo neplní svoj účel a od manželov nemožno
očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z návrhu navrhovateľa vyplýva len to, že manželia spolu
nežijú v spoločnej domácnosti, čo však súd nemohol vyhodnotiť za dôvod, pre ktorý sa nemôže očakávaťobnovenie manželského spolužitia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a osobitosti daného prípadu súd
návrh navrhovateľa zamietol v zmysle výroku.
15. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok

na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355 ods. 1 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech
bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné
(§ 358 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.