Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 15Co/2/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8719203532
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Ilčinová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2021:8719203532.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Ilčinovej a členov

senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobkyne: V.. Z. O., M.. H., T..
XX.XX.XXXX, H. M. XXXX/XX, C. - D., XXXXX C. XX, Č. M., právne zastúpenej Hudzík & Partners
s.r.o., so sídlom Mnoheľova 830/15, 058 01 Poprad, IČO: 47 251 654, proti žalovanému: 1/ I.. H. H.,
M.. I., T.. XX.XX.XXXX, H. O. XXX/XX, XXX XX W. U., právne zastúpenému JUDr. Martinom Tomasom,
advokátom, Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: 43267408, 2/ S. I.Á., M.. H., T.. XX.XX.XXXX, H. Z.
XX, G., G. M. T., právne zastúpenej JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, Francisciho 3288, 058 01
Poprad, IČO: 43267408, 3/ S. H., T.. XX.XX.XXXX, H. XXXX XXrd Z. T., G. Z. D. XEX, H. X., Y., X/ I. I., T..

XX.XX.XXXX,M..I.,H.XXXXXW.U.XXX,právnezastúpenémuJUDr.MartinomTomasom,advokátom,
Francisciho 3288, 058 01 Poprad, IČO: 43267408, 5/ I.. N. W., C.., M.. I., T.. XX.XX.XXXX, H. S. X,
XL XXX H. G., G. M. T., právne zastúpenej JUDr. Martinom Tomasom, advokátom, Francisciho 3288,
058 01 Poprad, IČO: 43267408, o neplatnosť listín o vydedení, o odvolaní žalovaných proti rozsudku
Okresného súdu Poprad, č.k. 12C/31/2019-115 z 12. marca 2020 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok okrem výroku, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá.

Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom určil, že listiny o
vydedení zo dňa 11.03.2013 a zo dňa 21.03.2013 spísaná vlastnoručne poručiteľom I.. Q.Y. H., T..
XX.XX.XXXX, naposledy bytom O. XXX/XX, XXX XX W. U., zomrelom dňa XX.XX.XXXX sú neplatné,
žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a žalobkyni priznal voči žalovaným nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 33 %.

2. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového zistenia, že podľa sobášneho listu Matričného úradu

Starý Smokovec zo dňa 02.07.1966 v knihe manželstiev bolo dňa 02.07.1966 zapísané uzavretie
manželstva medzi Q. H. a I. W.. Podľa rodného listu vystaveného Matričným úradom Kežmarok
15.10.1966 sa narodila Z. H. rodičom Q. H. a I. H., rodenej W.. Dňa 11.03.2013 vyhotovil I.. Q. H.,
T.. XX.XX.XXXX, H. W. U., O.. O. XXX/XX vlastnoručne listinu o vydedení, podľa obsahu ktorej po
zrelom a dôkladnom zvážení vydedil dcéru Z., M. H., T.. XX.XX.XXXX D. Y., pochádzajúcu z jeho prvého
manželstva s I. (W.), rodenou W., T.. XX.XX.XXXX z dôvodu, že o neho ako o otca a poručiteľa nikdy
neprejavovala a neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mala. S odkazom na

príslušné ustanovenia zákona vydedil aj deti dcéry Z. a ich ďalších potomkov z rovnakého dôvodu.
Dodnes ich nevidel, ani nevie , koľko ich je a nepozná ich mená. Ďalej uviedol, že listiny napísal po
zrelej a dôkladnej úvahe, pri dobrom duševnom zdraví, pri plnom vedomí, bez nátlaku, spôsobilý na
právne úkony.3. Dňa 21.03.2013 Q. H. vyhotovil vlastnoručne ďalšiu listinu o vydedení, podľa obsahu ktorej v zmysle
príslušných právnych predpisov a paragrafov (§ 469a, § 473 ods. 2 Občianskeho zákonníka) úplne zo

všetkého vydedil dcéru Z., rodenú H., T.. XX.XX.XXXX z dôvodu, že o neho ako o poručiteľa nikdy
neprejavovala, ani neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejaviť. Z uvedených
dôvodov vydedil aj deti dcéry Z., teda jeho vnukov z tejto línie a ich ďalších potomkov. V listine
konštatoval, že manželstvo s I. (W.) W. uzavrel dňa 02.07.1966 v Starom Smokovci, ktoré už od počiatku
nebolo šťastné. Považoval to za morálnu povinnosť pred potencionálnym narodením dcéry. Rodina

manželky neustále zasahovala do ich vzťahov, z ktorého dôvodu po narodení dcéry Z. rodinu opustil
a vrátil sa k rodičom. Manželstvo bolo rozvedené 30.06.1970. Celé toto morganatické manželstvo bolo
nešťastné, prekliate. Opísal spolužitie s prvou manželkou, jej povrchný prístup k vedeniu domácnosti,
negatívny vzťah jej rodičov k jeho osobe. Tiež uviedol, že následne v živote dosiahol veľa, stal sa
riaditeľomZDŠ,malmnohoďalšíchdôležitýchfunkcií,prišliocenenia,vážnosťaúcta.Hocinadcéruvždy
riadne prispieval, spočiatku aj občas navštevoval a príležitostne jej posielal darčeky, bývalá manželka s

rodinou mu spravili zo života peklo. Adresovali mu vyhrážky, na verejnosti ho osočovali, spôsobovali mu
problémy u zamestnávateľa. Bývalá manželka podnikla kroky k tomu, aby si mohla vyžadovať výživné
aj pre seba. Dcéra bola od malička vychovávaná k neúcte, až nenávisti voči jeho osobe. Nepravdivými
údajmi o jej zdravotnom stave, chorobe vitiligo bývalá manželka realizovala liečebné pobyty pri mori,
ktoré sa následne premietli do žiadosti o zvýšenie výživného v neprimeranej výške, čo sa jej aj darilo.

Dcére kupovala luxusnú zahraničnú obuv a oblečenie, organizovala pre ňu jazykové kurzy v zahraničí.
Od počiatku ho jeho bývalá manželka klamala, napríklad aj s menom, kedy raz bola uvádzaná ako
Monika, inokedy ako Lýdia, niekedy zdvojené Lýdia - Monika. Spochybnil aj svoje možné otcovstvo k
dcére. V listine o vydedení poukázal na útoky pôvodnej manželky po uzavretí jeho druhého manželstva
a narodení detí. Tiež uviedol, že rodina bývalej manželky bývala cez ulicu, túto dcéra navštevovala, no

k nemu ako k otcovi neprišla, hoci jej zasielal darčeky. Po vrátení darčeku k narodeninám dcéry sa
vzťahy dostali na bod mrazu. Dcéra ho nepozvala na stužkovú, ani na svadbu napriek tomu, že jej ako
svadobný dar poslal 4.000,- Kčs. Neoznámila mu narodenie svojich detí. Z počutia vie, že býva v C. a
má priezvisko O. a že si založila rodinu ako aj to, že často navštevovala Slovensko, aj W. U.. Napriek
tomu nemala záujem predstaviť mu svojho manžela a deti. Dcéra od útleho veku počúvala od matky

a jej rodiny o ňom len najhoršie veci, lži, nepravdy či polopravdy. Urobil ešte jeden zúfalý pokus na
normalizáciu vzťahov, keď 12.08.2007 poslal dcére list na adresu jej bydliska a pozdrav z liečenia v Číži.
Napokon si dohodli stretnutie vo februári 2008, kedy mala prísť na lyžovačku do Liptovskej Tepličky.
Plný očakávaní si pripravil darčeky pre ňu a pre vnukov, tešiac sa na chvíľu, kedy ich konečne spozná.
Na dohodnuté miesto stretnutia v Penzióne Dolinka však nik neprišiel. Až na druhý deň mu prišla SMS,

že neprídu, nie v minulom čase, že nemohli prísť. Dôvody uvedené neboli. Pokladal to za zneváženie
svojej osoby. Vysvetlil si to tak, že dcéra Z. nikdy nejavila, nejaví, ani nebude javiť o neho záujem a určite
by mu v rozpore s dobrými mravmi ani neposkytla potrebnú pomoc v chorobe, starobe, o čo ju nemal
v pláne ani požiadať. Konanie dcéry Z., jej matky a jej rodiny ovplyvnilo i poslednú vôľu jeho rodičov,
ktorí sa zriekli rodinného domu vo Veľkej v prospech jeho detí S. a S. s tým, že najmä oni budú spolu

s jeho manželkou a ostatnými najbližšími príbuznými tou oporou v starobe a chorobe. K listine priložil
poznámku, že uvedené fakty sú potvrdené aj v rozsudkoch uložených v hnedom fascikli a v priložených
dokumentoch.

4. Uznesením zo dňa 16.05.2019 Okresný súd Poprad prostredníctvom notárky JUDr. Zuzany Mercovej

pod sp. zn. 12D 112/2018-66 prerušil konanie o dedičstve po poručiteľovi I.. Q. H. a V.. Z. O. odkázal, aby
v lehote 1 mesiaca od doručenia uznesenia podala žalobu o určenie neplatnosti vydedenia na základe
listín zo dňa 11.03.2013 a 21.03.2013. Uznesenie konštatuje aj vyhotovenú záveť, ku ktorej sa však
výroková časť uznesenia nevzťahuje.

5. Podľa lekárskej správy I.. Q. Q. zo dňa 16.10.2019 I.. Q.J. H. bol v liečbe na ambulancii D. D. W. U.
od 27.05.1996 do 30.09.2018, kedy náhle zomrel na akútne zlyhanie srdca. Počas celej uvedenej doby
sa vôbec neliečil na žiadne psychiatrické onemocnenie. Potvrdenie bolo vydané na žiadosť manželky k
dedičskému konaniu. Ľ. I.Á. vo svojom písomnom čestnom prehlásení (podpis na čestnom prehlásení
overený matričnom úradom 11.03.2020) uviedla, že so zosnulým Q. H. sa stretla dvakrát v W. U.. Tento

sa informoval o žalobkyni, o jej rodine. Povedala mu, že má možnosť sa spojiť so svojou dcérou, ktorá
sa určite stretnutiu poteší. Pri rozhovoroch sa vyjadril, že jeho manželka si neželá, aby sa kontaktoval s
dcérou, čo mu bolo ľúto. Priniesla mu aj rodinné fotografie žalobkyne, ktoré si nechal. Aj pri stretnutí v
roku 2015 v rámci stretnutia Klubu dôchodcov Hornádskej doliny, kde bol ako kronikár, si k nej prisadola vypytoval sa na svoju dcéru. Opätovne zdôraznil, že kontakt si nepraje jeho manželka a takto boli
zmarené príležitosti na urovnanie vzťahov.

6. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd prvej inštancie k záveru o čiastočnej dôvodnosti
žaloby, a to vo vzťahu k listinám o vydedení. Poukázal na to, že materiálnou náležitosťou vydedenia
je, okrem všeobecných požiadaviek pre platnosť právnych úkonov, existencia konkrétneho dôvodu
vydedeniauvedenéhovzákone.Dôvodyvydedeniamusiabyťuvedenévlistineovydedenískonkrétnym
skutkovým opisom. Vyslovil názor, že skutočnosti odôvodňujúce záver, že potomok o poručiteľa trvalo

neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok prejavovať mal, môžu spočívať v nezáujme a
pasivitepotomkaoporučiteľa,aleajvsprávaní,ktorýmsíceoporučiteľazáujemprejavuje,alespôsobom
neodpovedajúcim náležitému správaniu potomka k rodičovi v rozpore s dobrými mravmi. Poukazom na
viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky zdôraznil, že ak sa premietnu tieto všeobecné
právne úvahy na daný prípad, je nesporné, že z hľadiska etického a morálneho hodnotenia správania sa
poručiteľa ku žalobkyni ako svojej vlastnej dcére, toto nezodpovedalo všeobecne uznávaným pravidlám

pre štandardný rodinnoprávny vzťah otca a dcéry, hlavne v období jej maloletosti. Zo samotnej listiny
o vydedení je zrejmé, že najmä v dôsledku konania matky žalobkyne a jej rodiny poručiteľ rezignoval
minimálne od času rozvodu manželstva, podieľať sa na jej výchove, všestrannom vývine, budovaní
vzťahových väzieb. Uplatňovanie svojich rodičovských práv obmedzil iba na zabezpečenie jej výživy
platením výživného a udeľovania súhlasu s vycestovaním do zahraničia. Mal za preukázané, že

žalobkyňa o poručiteľa v dospelosti trvale neprejavovala opravdivý záujem, resp. tento záujem bol iba
sporadický (písomné oznámenie maturity, uzavretia manželstva, ukončenia štúdia na vysokej škole,
snaha dvakrát za dlhú dobu o stretnutie s ním v roku 1992, 2007 resp. 2008). Jej aktivity nezodpovedali
záujmu, ktorý by ako potomok prejavovať mala. Jej pasivita však bola vyvolaná samotným poručiteľom,
ktorý sa o ňu nezaujímal od jej narodenia, nebudoval si k nej vzťah. Rovnako záujem o ňu prejavoval

iba sporadicky (zaslanie svadobného daru, návrh na stretnutie v roku 2007). Sám tak vyvolal stav, ktorý
potomkovi bránil o poručiteľa prejavovať záujem.

7. Keďže nedošlo k naplneniu zákonného dôvodu na vydedenie žalobkyne, súd listiny o vydedení určil
za neplatné. Súd prvej inštancie zároveň zamietol návrh na vyslovenie neplatnosti závetu z dôvodu, že

jediným skutkovým tvrdením poukazujúcim na neplatnosť tohto právneho úkonu mala byť skutočnosť, že
do závetu boli pojaté osoby, ktoré nie sú dedičmi zo zákona a ktorými sú deti druhej manželky poručiteľa
- žalovaní 4 a 5. K tomuto súd zdôraznil, že závetom môže poručiteľ odlišne od zákonnej dedičskej
postupnosti určiť osoby, ktoré sa majú stať jeho dedičmi, čo v danom prípade aj poručiteľ učinil. Z
uznesenia súdu - súdneho komisára zatiaľ nevyplýva, aby bol spochybnený uvedený dedičský titul.

8. Predmet sporu súd prvej inštancie právne posúdil podľa § 469a, § 476, § 476a, § 476b, § 477, § 479,
§ 3 a § 38 Občianskeho zákonníka.

9. O trovách konania strán sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej

len CSP) a úspech žalobkyne posúdil v nadväznosti na počet žalovaných nárokov.

10. V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku súdu prvej inštancie odvolanie žalovaný 3.
Odvolanie smerovalo proti vyhovujúcim výrokom a výroku o trovách konania, teda výrok rozsudku,
ktorým bola žaloba v prevyšujúcej časti zamietnutá nadobudol právoplatnosť.

11. Žalovaný 3 namietal nesprávne zistený skutkový stav veci v súvislosti s predloženými dôkazmi.
Zdôraznil, že poručiteľ v listinách o vydedení zo dňa 11.03. a 21.03.2013 vydedil žalobkyňu, svoju
prvorodenú dcéru, pričom dôvody svojho rozhodnutia riadne a presvedčivo ozrejmil v odôvodneniach,
ktoré sú súčasťou listín. Žalobkyňa sa snažila tieto dôvody spochybniť, pričom jej argumentácia je

založená len na jej výpovediach, výpovediach jej manžela a tety Ľ. I., teda osôb, ktoré sú v jej blízkom
pomere a majú eminentný záujem pomôcť žalobkyni. Vo vzťahu k samotnému správaniu sa žalobkyne
poukázal odvolateľ na to, že pokiaľ žalobkyňa v roku 1984 navštívila poručiteľa takmer ako plnoletá, tak
to bolo len z vypočítavosti, keďže potrebovala písomný súhlas na vycestovanie do Anglicka. Pokiaľ sa
odsťahovala v roku 1986 do Prahy a nenechala poručiteľovi žiadnu adresu, ani telefonický kontakt, tak

sa s ňou poručiteľ nemohol skontaktovať. Poručiteľ sa v júni 1992 stretol s tetou žalobkyne Ľ. I., ktorá
mu oznámila, že žalobkyňa sa vydala, resp. sa bude vydávať a od tejto osoby získal aj fotografie, jej
adresu, na základe čoho jej zaslal svadobný dar, a to finančnú hotovosť vo výške 3.000,- Kčs. Znamená
to, že práve poručiteľ bol aktívny, snažil sa nadviazať kontakt a nie žalobkyňa. Pokiaľ sa žalobkyňaodsťahovala do Španielska a do miesta bydliska chodila len sporadicky, tak opäť nedala poručiteľovi
telefonický kontakt, resp. neoznámila mu adresu v Španielsku, pričom poručiteľ od roku 1997 až do
svojej smrti mal rovnakú adresu, teda ho žalobkyňa mohla kontaktovať kedykoľvek. Po návrate do Prahy

v roku 1998 žalobkyňa opätovne nijako poručiteľa nekontaktovala a neinformovala ho o novej adrese, či
telefónnom čísle, resp. o skutočnosti, že sa vrátila do Českej republiky. Tvrdenia, že sa snažila poručiteľa
telefonicky kontaktovať žalobkyňa nepreukázala.

12. Do pozornosti odvolacieho súdu dal odvolateľ skutočnosť, že na Slovensko po roku 1998 žalobkyňa

neprichádzala vôbec a v rokoch 2004 až 2008 bola na Slovensku asi štyrikrát. Vo vzťahu k stretnutiu
na začiatku roka 2007 uviedol, že poručiteľ sa na toto stretnutie, ktoré inicioval, tešil, ale žalobkyňa na
stretnutie neprišla. Žalobkyňa po smrti poručiteľa a po tom, ako sa dozvedela o vydedení, navštívila
pozostalých žijúcich v spoločnej domácnosti s poručiteľom, na ktorom stretnutí požadovala z dedičstva
30.000,- eur s podmienkou, že ináč napadne listiny o vydedení na súde. Nezaujímala sa o to, ako
poručiteľ žil posledné roky a ako zomrel. Žalovaný 3 zdôraznil, že jej jediný kontakt s poručiteľom,

ktorý iniciovala žalobkyňa bol v roku 1984, kedy potrebovala písomný súhlas na cestu do zahraničia.
Po tomto stretnutí sa s poručiteľom už nikdy nestretla a ani nevyvinula žiadnu iniciatívu, aby sa s ním
nejako spojila. Iniciatíva vždy vychádzala zo strany poručiteľa, pričom informácie o žalobkyni získaval
sporadicky od Ľ. I.. Vyslovil presvedčenie, že žalobkyni ide len o finančné obohatenie z dedičstva.
Navrhol rozsudok v napadnutých výrokoch zmeniť a žalobu zamietnuť a priznať mu náhradu trov

konania.

13. K odvolaniu žalovaného 3 sa vyjadrili žalovaní 1, 2, 4 a 5 podaním z 29.06.2020. S odvolaním
žalovaného 3 sa stotožnili v celom rozsahu. Potvrdili skutočnosť, že záujem o nadviazanie kontaktu so
žalobkyňou vyvíjal stále poručiteľ, teda tento mal snahu sa s ňou stretnúť, za účelom čoho aj zaslal list

zo dňa 12.08.2007. Žalobkyňa však na tento list, v ktorom ju prosil o stretnutie a nadviazanie nových
kontaktov, žiadnym spôsobom nereflektovala a až do jeho smrti ho žiadnym spôsobom nekontaktovala.
V závere uviedli, že trvajú na svojom odvolaní z 24.04.2020.

14. Odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie podali aj žalovaní 1, 2, 4 a 5 podaním z 24.04.2020.

15. Namietali nesprávne skutkové zistenia a nesprávne právne posúdenie veci, teda odvolacie dôvody
podľa § 365 ods. 1 písm. f), h) CSP. Odvolaním nenapadli výrok, ktorým bola žaloba v prevyšujúcej
časti zamietnutá. Nesúhlasili s argumentáciou súdu prvej inštancie spočívajúcou v tom, že to bol práve
poručiteľ, ktorý sa o žalobkyňu od jej narodenia nezaujímal a nebudoval si k nej vzťah, preto sám

poručiteľ prispel k stavu, ktorý bránil potomkovi prejavovať o neho záujem. Zdôraznili, že žalobkyňa
v prejednávanom prípade žiadnym spôsobom nepreukázala, že by to bol práve poručiteľ, ktorý sa
podieľal na tom, že by jej bránil ako potomkovi prejavovať o neho opravdivý záujem. Zo samotných
listín o vydedení totižto vyplynul záver, že to bol poručiteľ, ktorý mal snahu nadviazať so žalobkyňou
ako dcérou vzťah, mal snahu sa s ňou stretnúť. Na ten účel jej zaslal list zo dňa 12.08.2007, na ktorý

žalobkyňa žiadnym spôsobom nereflektovala. Preto to bola práve žalobkyňa, ktorá až do smrti svojho
otca žiadnym spôsobom nekontaktovala. Trvali na tom, že listiny o vydedení jednoznačne a presne
špecifikujú konkrétny dôvod vydedenia uvedený v zákone. Do pozornosti odvolacieho súdu dali aj
skutočnosť, že žalobkyňa nepozvala poručiteľa na promócie, ale poslala iba oznámenie o promócii; tiež
ho nepozvala na vlastnú svadbu v roku 1992, no napriek tomu poručiteľ poslal žalobkyni svadobný dar

vo forme finančných prostriedkov. Samotná skutočnosť, že poručiteľ sa len z počutia dozvedel o tom, že
žalobkyňa sa presťahovala do Prahy a že má deti svedčí o odmietavom prístupe žalobkyne k prítomnosti
poručiteľa na dôležitých životných udalostiach, teda o vylúčení poručiteľa z jej osobného života.

16. Odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považovali žalovaní za rozporuplné, nepravdivé a

protirečivé s aplikáciou právnych predpisov, ktoré súd prvej inštancie vykladal inak a v rozpore s ich
samotným obsahom. Za nesporné považovali odvolatelia to, že v čase spísania listín o vydedení dňa
11.03. a 21.03.2013 žalobkyňa trvalo neprejavovala opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mala
prejavovať.Úplneupustenieodkontaktusporučiteľomajnaprieksnaheporučiteľanajneskôrodfebruára
2007, resp. 2008 zo strany žalobkyne zodpovedá trvalému nezáujmu žalobkyne o poručiteľa. Preto

zákonnépodmienkynavydedeniebolisplnené.Predloženýmidôkazmiauvedenýmiskutočnosťamibolo
preukázané, že žalobkyňa sa voči poručiteľovi správala v rozpore so základnými zásadami slušného
správania,nezaujímalasaoneho,nekontaktovalasasním,čožalobkyňaaninespochybnila,akvžalobe
uviedla, že od 40-tého roku veku sa nepokúsila poručiteľa kontaktovať napriek opakovanej poručiteľovejsnahe o nadviazanie nových vzájomných vzťahov. Zo samostatných listín o vydedení vyplýva, že to
bola práve prvá manželka poručiteľa a jej rodina, ktorí poručiteľovi spravili zo života peklo. Adresovali
mu vyhrážky, na verejnosti ho osočovali, spôsobovali mu problémy u zamestnávateľa. Dcéra, teda

žalobkyňa, bola preto od malička vychovávaná k neúcte a nenávisti voči jeho osobe. Záver súdu prvej
inštancie, že príčinou dcérinho nezáujmu o otca bol otec sám, sa preto javí ako nesprávny.

17. Poukazom na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky vyzdvihli odvolatelia právo účastníka
konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na

všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením
nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu. Navrhli rozsudok súdu prvej inštancie vo vyhovujúcich
výrokoch a vo výroku o trovách konania zmeniť a žalobu zamietnuť, resp. rozsudok zrušiť a vec vrátiť
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

18. K odvolaniu žalovaných sa vyjadrila žalobkyňa podaním z 08.07.2020. Rozhodnutie súdu prvej

inštancie považovala za správne a v súlade s ustáleným právnym názorom vyšších súdnych autorít
v obdobných veciach, v zmysle ktorých vzťah dieťaťa k otcovi sa formuje predovšetkým z aktívneho
citového vzťahu rodiča k dieťaťu, predovšetkým od útleho detstva a nie naopak. Informácie uvedené v
odvolaní žalovaného 3 považovala žalobkyňa za účelové, neprinášajúce do objasnenia veci nič nové, s
čím by sa súd prvej inštancie nevysporiadal. Jednotlivé listiny o vydedení sa podľa žalobkyne z veľkej

časti zaoberajú vzťahom zosnulého k iným členom rodiny a nie k jeho najstaršej dcéra. Zo samotného
znenia obsahu listín nemôže byť cítiť nejaká vrelá otcovská láska a následne sklamanie. Zdôraznila,
že poručiteľ ako otec s ňou udržiaval vzťah asi do jej 11-tich rokov a potom bol tento obmedzený iba
na platenie výživného. O jeho novom manželstve a o súrodencoch sa dozvedela neskôr. Poručiteľ
nikdy neprejavil záujem predstaviť jej novú rodinu, nikdy ju nepozval k sebe do W. U.Č. a ani sa o

ňu ako o študentku nezaujímal. Zdôraznila, že sa považuje za legitímneho a právoplatného dediča
napriek tomu, čo sa kedy stalo, resp. nestalo. Trvala na tom, že nemala reálnu možnosť stretnúť sa s
poručiteľom, nakoľko poručiteľ sa pravdepodobne niečoho obával, keď naplánované a riadne dohodnuté
stretnutie bez akejkoľvek informácie zrušil a viac sa o možnosť stretnutia nezaujímal. Naopak, ona
aspoň prostredníctvom tretích osôb, predovšetkým pani I. dala o sebe poručiteľovi vedieť, nakoľko

jej predošlá iniciatíva nebola opätovaná. Stotožnila sa so záverom súdu prvej inštancie, že nedošlo k
naplneniu obsahu zákonného dôvodu na vydedenie, preto boli listiny o vydedení vyhlásené za neplatné.
Rozhodnutie súdu považovala za vecne správne a navrhla ho potvrdiť.

19. Žalovaní odvolaciu repliku nepredložili.

20. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia

odvolacieho pojednávania (§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil
na úradnej tabuli a webovej stránke Krajského súdu v Prešove a dospel k záveru, že odvolanie
žalovaných nie je dôvodné.

21. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach,

v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej
inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

22. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte
s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o

odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).

23. Súd prvej inštancie v predmetnom spore vykonal potrebné dokazovanie, na základe ktorého dospel
k správnym skutkovým zisteniam a z týchto vyvodil aj správny právny záver. Odvolací súd poukazujena výstižné a vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia, s ktorým sa stotožňuje v celom rozsahu. Z
vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva a nepopierajú to ani žalovaní, že žalobkyňa ešte ako
maloletá (hoci len sporadicky a účelovo) prejavovala záujem o kontakt s poručiteľom, pričom práve

v tomto období bolo na iniciatíve poručiteľa vzťah medzi žalobkyňou a ním rozvíjať do možnej miery
podľa okolností v danom mieste a čase. Aj za situácie, že nedochádzalo k osobnému kontaktu medzi
poručiteľom ako rodičom a žalobkyňou ako dieťaťom, nič nebránilo poručiteľovi rozvíjať tento kontakt
aspoň vo forme písomnej, v bránení čoho nebolo v konaní pred súdom prvej inštancie preukázané.

24. Skutkové zistenia týkajúce sa vonkajších prejavov konkrétneho správania poručiteľa a tomu
zodpovedajúceho správania sa žalobkyne z hľadiska vyriešenia právnych otázok týkajúcich sa platnosti
právneho úkonu, ktorými bola prejavená vôľa poručiteľa vydediť žalobkyňu, boli správne. Nezáujem
žalobkyne o poručiteľa po roku 2007 je potrebné posúdiť ako nezavinené neprejavenie kvalifikovaného
záujmu o poručiteľa z dôvodov spočívajúcich v predchádzajúcom jeho správaní. Nie je namieste
vyžadovať od žalobkyne opakované pokusy o kontakt za situácie, ak zo strany poručiteľa bola počas jej

detstva, kedy dôsledky svojho správania nemohla žalobkyňa objektívne vyhodnotiť, minimálna snaha
vytvoriť vzťah zodpovedajúci tejto rodinnej väzbe. V konaní pred súdom prvej inštancie bolo preukázané,
že v nasledujúcom živote žalobkyne poručiteľ iba reagoval na jej rôzne životné udalosti, o ktorých bol
informovanýprostredníctvomtretíchosôb.Osvojichživotnýchudalostiachvšakžalobkyňupodosiahnutí
jej dospelosti aktuálne poručiteľ neinformoval (bez ohľadu na jej bydlisko), hoci tak mohol urobiť taktiež

prostredníctvom tretích osôb.

25. Pokiaľ odvolatelia poukazujú na list poručiteľa z 12.08.2007, tak z jeho obsahu jednoznačne
vyplýva, že pred týmto listom bol zo strany žalobkyne vykonaný pokus o stretnutie s poručiteľom
opakovane, aj keď s odstupom viacerých rokov, čo korešponduje s jej tvrdením uvedeným v žalobe, že

po telefonickom kontakte s poručiteľom malo dôjsť k ich stretnutiu počas jarných prázdnin v roku 2007. V
liste totižto poručiteľ píše o tzv. „premárnenej šanci z februára t.r.“. Vychádzajúc z celého priebehu života
žalobkyne je dôvodné konštatovať, že pokiaľ nedošlo k vytvoreniu citových väzieb medzi poručiteľom
akootcomažalobkyňouakodieťaťompočasjejdetstva,jelenilúziouočakávaťodžalobkynedomáhania
sa vytvorenia takéhoto vzťahu v dospelosti. Tento stav ju však nediskvalifikuje v jej dedičských právach.

26. Odvolací súd nemá žiadnu pochybnosť, že vydedenie žalobkyne nespĺňa zákonné predpoklady tohto
inštitútu uvedené v ustanovení § 469a ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého poručiteľ môže
vydediť potomka, ak

a) v rozpore s dobrými mravmi neposkytol poručiteľovi potrebnú pomoc v chorobe, v starobe alebo iných
závažných prípadoch,
b) o poručiteľa trvalo neprejavuje opravdivý záujem, ktorý by ako potomok mal prejavovať,
c) bol odsúdený pre úmyselný trestný čin na trest odňatia slobody v trvaní najmenej jedného roka,
d) trvalo vedie neusporiadaný život.

27. V súlade s vyššie uvedeným odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch, ktoré
boli napadnuté odvolaním ako vecne správny v zmysle § 387 ods. 1, 2 CSP, vrátane zodpovedajúceho
výroku o trovách konania.

28. O trovách odvolacieho konania vo vzťahu k všetkým žalovaným bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, teda úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania proti neúspešným žalovaným v rozsahu 100 %.

29. Rozsudok bol prijatý senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).