Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 11. marec 2021

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 14Pc/16/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5120212050
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Kozáčik

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2021:5120212050.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Vladimírom Kozáčikom v právnej veci

navrhovateľa:V.D.,nar.XX.X.XXXX,bytomK.S.XXXX/X,G.,právnezastúpenýJUDr.JanouFtrokovou,
advokátkou, so sídlom V. Spanyola 8343/1A, G., proti odporkyni: V. D.ová, nar. X.X.XXXX, bytom T. B.
2, G., o zrušenie vyživovacej povinnosti, takto

r o z h o d o l :

I. W. zrušuje vyživovaciu povinnosť V. D., nar. XX.X.XXXX voči dcére V. D., nar. X.X.XXXX určenú
uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2C/161/2014-31 zo dňa 8.1.2015 od 10.11.2020.

II. Žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 10.11.2020 domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti

voči voči dcére V. D., nar. X.X.XXXX určenú uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2C/161/2014-31 zo
dňa 8.1.2015 odo dna doručenia návrhu na súd.

2. Návrh odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu Žilina č.k. 2C/161/2014-31 zo dňa 8.1.2015
bol schválený zmier, ktorým si účastníci dohodli vyživovaciu povinnosť. Jeho dcéra ukončila 5.6.2018
vysokoškolské štúdium prvého stupňa na Ekonomickej univerzite v Bratislave na fakulte aplikovaných
jazykov. Vo vysokoškolskom štúdiu druhého stupňa už nepokračuje, je zamestnaná a schopná sa

samostatne živiť.

3. V. D. ako oprávnená z vyživovacej povinnosti uviedla, že s návrhom jej otca súhlasí a žiada zrušiť
vyživovaciu povinnosť jej otca odo dňa doručenia návrhu na súd.

4. Na výzvu súdu navrhovateľ uviedol, že sa výslovne vzdáva práva na verejné prejednanie veci a
žiadal rozhodnúť bez nariadenia pojednávania, rovnako aj dcéra navrhovateľa navrhla rozhodnúť bez

nariadenia pojednávania. Dcéra navrhovateľa uviedla, že súhlasí s návrhom jej otca, žiada zrušiť určenú
vyživovaciu povinnosť a rovnako sa vzdala práva na verejné prejednanie veci a žiadala rozhodnúť bez
nariadenia pojednávania.

5. Po poučení súdu obaja účastníci oznámili, že sa nechcú pojednávania zúčastniť a navrhli rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania podľa § 37 CMP na základe ich zhodnej vôle a vzdali sa práva na verejné
prejednanie veci a žiadali vec rozhodnúť v ich neprítomnosti.

6. Podľa § 177 ods. 2 písm. b) CSP, pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, ak strany s rozhodnutím
vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.7. Podľa § 219 ods. 3 veta prvá CSP, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia
pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej
stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.

8. Podľa § 132 CMP pojednávanie netreba nariadiť, ak
a) sa má za to, že ten, kto podľa navrhovateľa právo porušuje, proti návrhu nemá námietky alebo
b) na rozhodnutie vo veci postačujú účastníkmi predložené listinné dôkazy a účastníci sa práva účasti
na prejednávaní veci vzdali alebo s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania súhlasia.

9. Účastníci sa výslovne vzdali práva na prejednanie veci a súhlasili s rozhodnutím bez pojednávania,
skutkové tvrdenia účastníkov pre rozhodnutie vo veci boli zhodné a ani ďalším dokazovaním nebolo
možné očakávať zistenie iných skutočností. Nariadenie pojednávania by predstavovalo len formálny
úkon, pretože žiadna zo strán nenavrhla jej výsluch alebo výsluch protistrany, pojednávanie je možné
vykonať aj len za prítomnosti právnych zástupcov, preto súd vyhovel návrhu účastníkov a rozhodol bez

nariadenia pojednávania.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vyjadreniami účastníkov.

11. Podľa ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., plnenie vyživovacej povinnosti

rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., obaja rodičia prispievajú na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov.

13. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne
súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z., výživné má prednosť pred inými výdavkami
rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie
do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo

dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

16. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len

na návrh.

17. Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

18. Súd sa v konaní oboznámil s obsahom uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 2C/161/2014-31 zo
dňa 8.1.2015, ktorým súd schválil zmier medzi V. D. na základe ktorého sa jej zaviazal hradiť výživné
vo výške 150 eur mesačne a doplatiť zameškané výživné.

19. Podľa tvrdenia navrhovateľa dcéra ukončila štúdium k 5.6.2018 a v súčasnosti je zamestnaná.

20. Dcéra navrhovateľa skutočnosť ukončenia štúdia ako prípravy na budúce povolanie a prekážku
schopnosti sa samostatne sa živiť neurobila spornou.

21. Súd tiež z lustrácie v Sociálnej poisťovni zistil, že dcéra navrhovateľa je od 1.2.2019 zamestnaná v

spoločnosti H & M Hennes & Mauritz SK s.r.o..

22. Teleológia § § 62 ods. 1 ZR je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj
osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívnevo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.),
v akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky
si ponesie samé. Zmyslom a účelom teda je, že pokiaľ je dieťa už objektívne schopné si samé svoje

potreby uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať eventuálnu pasivitu v tejto sfére na ťarchu rodičov
v tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.

23. V konaní oprávnená z vyživovacej neurobila sporným nárok na zrušenie vyživovacej povinnosti ani
jej ukončenia.

24. Nakoľko v konaní nebola sporná skutočnosť, že dcéra navrhovateľa je od podania návrhu schopná
sa sama živiť, súd návrhu vyhovel a zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa tak, že jeho návrhu v
plnom rozsahu vyhovel.

25. Podľa § 52 CMP žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon

neustanovuje inak.

26. Podľa § 58 CMP O nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým
sa konanie končí.

27. Nakoľko súd po preskúmaní nezistil osobitné dôvody pre priznanie náhrady trov konania úspešnému
oprávnenému a v konaní ani vznik trov konania na jeho strane, nárok v tomto zmysle si ani neuplatnil,
preto mu súd nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.
Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a

príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces,
b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).