Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Rimavská Sobota
Rozhodutie vydal sudca Mgr. Vladislav Ďurkáň
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 7C/60/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819202070
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Vladislav Ďurkáň
ECLI: ECLI:SK:OSRA:2020:6819202070.2
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Revúca sudcom Mgr. Vladislavom Ďurkáňom v právnej veci žalobcu: S.. H. G., V.. H., J..
X.X.XXXX, G. Y., O. XXX/XX, proti žalovanému: V. J., V.. V.H., J.. XX.X.XXXX, G. Y., Š. XXXX/X, Y..Č..
X O. N., G., U.. M., G. o zrušenie práva spoločného nájmu bytu manželmi, takto
r o z h o d o l :
I. Zrušuje sa právo spoločného nájmu bytu účastníkov konania k družstevnému bytu nachádzajúcemu
sa na ulici Š. X, N.. Č.. XXXX, I. H..Ú.. Y., Q. Y., Q. V., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným
úradom Revúca, katastrálnym odborom ako byt č. XX, vo vchode X, na X. poschodí, ktorý pozostáva
z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva a súčasne sa určuje, že žalobkyňa bude výlučným nájomcom
bytu, ktorý bude naďalej ako člen družstva užívať.
II. Žalovaný nemá nárok na bytovú náhradu.
III. Žalovaný je povinný vypratať byt nachádzajúci sa na ulici Š. X, N.. Č.. XXXX, I. H..Ú.. Y., Q. Y., Q.
V., zapísané na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Revúca, katastrálny odborom ako byt č. XX,
vo vchode X, na X. Poschodí, ktorý pozostáva z dvoch izieb, kuchyne a príslušenstva a do 15 dní od
nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.
IV. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobkyňa sa žalobou podanou dňa 04.11.2019 proti žalovanému domáhala zrušenia spoločného
nájmu účastníkov k družstevnému bytu a určenia, že žalobkyňa bude výlučným nájomcom bytu, a to
bez poskytnutia bytovej náhrady žalovanému. Zároveň navrhovala uložiť žalovanému povinnosť byt
vypratať. Svoju žalobu odôvodnila tým, že jej manželstvo so žalovaným uzatvorené dňa 10.04.1992
bolo rozvedené rozsudkom zo dňa 29.03.1996. So žalovaným sa vzhľadom na uvedené skutočnosti
na zrušení spoločného nájmu bytu manželmi nedohodli. Z dôvodu, že v roku 1995 bola nútená opustiť
spoločnú domácnosť, keďže žalovaný ako vtedajší manžel žalobkyne počas manželstva nadmerne pil,
prejavoval sa agresívne, dochádzalo k častým hádkam, čo bolo aj dôvodom rozvodu. Po odchode sa
aj s maloletou dcérou odsťahovala k rodičom a byt, ktorý je predmetom tohto konania užíval žalovaný
a jeho rodina. Podľa zistení žalobkyne žalovaný asi v roku 2003 opustil tento byt a do 8/2019 užívala
tento byt jeho matka.
2. Žalovaný sa k žalobe doručenej postupom podľa § 116 CSP písomne nevyjadril.
3. Nakoľko žalovaný nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobkyne, súd ich považoval za nesporné4. Na pojednávaní žalobkyňa uviedla, že byt spoločne s exmanželom užívali od r. 1993. Následne v
r. 1995 bola nútená byt opustiť pre nadmerné užívanie alkoholických nápojov manžela a zachovanie
psychického zdravia seba a svojej dcéry. Následne sa rozviedli a od rozvodu teda resp. od opustenia
spoločnej domácnosti užíval byt on a jeho rodina. Potom od r. 2003 už o ňom nemala žiadnu vedomosť.
Odvtedy ho striedavo využívala bývalá svokra, alebo bol byt prázdny a to až do jej smrti augusta 2019.
V zmysle písomného vyjadrenia žalobkyne zo dňa 24.08.2020 do doby smrti bývalej svokry, ktorá mala
kľúče od bytu, žalobkyni nebol umožnený prístup do bytu. Od vtedy všetky povinnosti spojené s užívam
bytuprevzalanasebažalobkyňaVšetkyúhradyspojenésužívambyturiadneavčasplatí.Porozvodesa
dohodli, že byt ostane dcére. Byt do nájmu nadobudli spoločne po uzavretí zmluvy s bytovým družstvom
aj preto došlo k dohode, že po rozvode by ho mala mať dcéra. Exmanžel ju a dcéru slovne aj fyzicky
napádal, nakoľko často užíval alkohol. Kvôli tomu prišiel aj o prácu. Popíjal aj v práci. Dcéra sa v tom
čase bála vracať domov. Pocikávala sa. Mal som šťastie, že sme mali kam odísť za rodičmi. Čo sa týka
fyzického násilia tak on tým, že on denne od rána bol v podstate opitý tak sa stále stupňovalo a neskôr
to už bolo na dennej báze facky, búchanie o stenu, aj za prítomnosti rodičov žalobkyne, škrtil ju doma
predtým, než išla do práce. Napádal aj jej rodičov. V čase, keď tam bola svokra tak tá platila aj výživné
za syna, za exmanžela a ona nechcela robiť nejaké rozbroje aj kvôli dcére som chcela zachovať určitú
ilúziu, že všetko je v poriadku, preto nepodávala návrh skôr.
5. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi: nájomná zmluva o prenechaní družstevného
bytu do užívania zo dňa 12.11.1993, rozsudok Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 8C 44 96-10
zo dňa 29.3.1996, Vyjadrenie Okresného bytového družstva v Rimavskej Sobote zo dňa 22.11.2019,
úradný záznam zo dňa 30.3.2020 č.l. 24, úradný záznam č.l. 32, vyjadrenie žalobkyne na výzvy súdu
zo dňa 24.8.2020, LV č. XXXX vedený Okresným úradom Revúca, katastrálnym odborom, Obsah spisu
3P/155/2010. Na základe vykonaného dokazovania a vychádzajúc z nesporných skutkových tvrdení
žalobkyne, súd zistil nasledovný skutkový stav:
6. Žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 10.04.1992 v Tornali. Z manželstva sa im narodila dcéra O. V.
O. XX.XX.XXXX. Rozhodnutím OSBD v Rimavskej Sobote zo dňa 12.11.1993 im bol ako manželom
pridelený byt v Y., J. W. Š.H. X. Nájomnú zmluvu o prenechaní družstevného bytu do užívania uzatvorili
dňa 12.11.1993. Na základe uvedenej zmluvy manželom vzniklo spoločné členstvo manželov v bytovom
družstve podľa § 703 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Manželstvo žalobkyne a žalobcu bolo rozvedené
rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 8C 44/1996-10 zo dňa 29.03.1996 a maloletá
dcéra O. bola zverená do starostlivosti matky a žalovaný bol zaviazaný platením výživného. Rozsudok
bol odôvodnený okrem iného tým, že manželstvo bolo len krátku dobu usporiadané. Prvé nezhody začali
vznikaťzdôvodupožívaniaalkoholickýchnápojovzostranymanžela,čomalovplyvnacelkovéspolužitie
a manželka opustila spoločnú domácnosť. Z nepopretých, t.j. nesporných tvrdení žalobkyne súd zistil,
že žalovaný sa voči nej a voči ich vtedy maloletej dcéru dopúšťal pred jej odchodom z domácnosti
fyzického a psychického násilia, tak, že ich slovne aj fyzicky napádal, čo bolo zapríčinené častým
užívaním alkoholu žalovaným a na dennej báze sa to stupňovalo.
7. V zmysle vyjadrenie Okresného stavebného bytového družstva v Rimavskej Sobote (ďalej tiež OSBD
v Rimavskej Sobote) OSBD v Rimavskej Sobote navrhlo, aby výlučným členom družstva a nájomníkom
bytu ostal ten z účastníkov, ktorý si na čas po rozvode manželstva plnil všetky povinnosti spojené s
nájmom predmetného bytu a platil poplatky spojené s jeho užívaním.
8. Podľa ust. § 700 ods. 3 Občianskeho zákonníka (OZ), pri družstevnom byte môže spoločný nájom
vzniknúť len medzi manželmi.
9. Podľa ust. 703 ods. 1 OZ, ak sa za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú nájomcami
bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.
10. Podľa ust. 703 ods. 2 oZ, ak vznikne len jednému z manželov za trvania manželstva právo na
uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu, vznikne so spoločným nájmom bytu manželmi aj spoločné
členstvo manželov v družstve; z tohto členstva sú obaja manželia oprávnení a povinní spoločne a
nerozdielne.11. Podľa § 705 ods. 1 OZ, ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd na návrh jedného
z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z manželov bude byt
ďalej užívať ako nájomca.
12. Podľa ust. § 705 ods. 2 OZ, ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o nájme družstevného bytu
jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo spoločného nájmu bytu
rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred
uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu rozhodne súd, ak
sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva, ako aj o tom, kto
z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo rozvedených
manželov v družstve.
13. Podľa ust. § 705 ods. 3 OZ, pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ najmä na záujmy
maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
14. Podľa ust. § 705a OZ, ak sa z dôvodu fyzického násilia alebo psychického násilia, alebo hrozby
takýmto násilím vo vzťahu k manželovi alebo k rozvedenému manželovi ako spoločnému užívateľovi
bytu alebo k blízkej osobe, ktorá s ním býva spoločne v byte, stalo ďalšie spolužitie neznesiteľným, môže
súd na návrh jedného z manželov alebo rozvedených manželov obmedziť užívacie právo druhého z
nich, alebo ho z jeho užívania úplne vylúčiť.
15. Podľa § 712 ods. 1 OZ, bytovými náhradami sú náhradný byt, náhradné ubytovanie a prístrešie.
16. Podľa § 712a ods. 7, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 2 prvej vety, stačí rozvedenému manželovi,
ktorý je povinný byt vypratať, poskytnúť náhradné ubytovanie; súd však z dôvodov hodných osobitného
zreteľa môže rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo na náhradný byt.
17. Podľa § 712a ods. 8 OZ, ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2 druhej vety môže súd, ak sú
na to dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel má právo len na náhradné
ubytovanie alebo na prístrešie. Ak sa rozvedený manžel za trvania manželstva alebo po rozvode
manželstvavočidruhémumanželovialebovočiblízkejosobe,ktorásnímbývaspoločnevbyte,dopúšťal
alebo dopúšťa fyzického násilia alebo psychického násilia, súd rozhodne, že bytová náhrada mu nepatrí.
18.Akoužsúdvyššieuviedol,skutkovýstavtvrdenýžalobkyňounebolsporný.Žalobcauvedenétvrdenia
nerozporoval. Žalovanou tvrdené skutočnosti žalobkyňou zároveň vyplynuli aj z doložených listín.
19.Stranyuzavrelimanželstvodňa10.04.1992.Dňa12.11.1993uzavreližalobkyňaažalovanýsOSBDv
Rimavskej Sobote nájomnú zmluvu o prenechaní predmetného družstevného bytu do užívania, stranám
sporu ako manželom vznikol v zmysle § 703-704 OZ spoločný nájom bytu. Manželstvo strán sporu
bolo právoplatne rozvedené rozsudkom Okresného súdu v Rimavskej Sobote č.k. 8C 44/1996-10 zo
dňa 29.03.1996, ktorým bola maloletá dcéra O. bola zverená do starostlivosti matky a žalovaný bol
zaviazaný platením výživného.
20. Po rozvode manželstva nedošlo medzi stranami sporu k dohode kto bude ako člen družstva
nájomcom bytu a tým sú dané predpoklady, aby súd právo spoločného nájmu zrušil a zároveň určil kto
bude ako člen družstva nájomcom.
21. Na základe uvedených skutočností súd pri rozhodnutí prihliadal aj na širšie okolnosti rozvratu
manželstva a vzal do úvahy, že dôvodom rozvratu manželstva bolo správanie žalovaného. Žalovaný v
byte nebýva zhruba od roku 2003, odvtedy ho striedavo využívala bývalá svokra, alebo bol byt prázdny
a to až do jej smrti augusta 2019, dokedy žalobkyni nebol umožnený prístup do bytu. Zároveň od smrti
svokry žalobkyňa prebrala všetky povinnosti a riadne a včas platí všetky platby spojené s užívaním bytu.
22. Keďže takto súd zistil, že žalovaný si dlhodobo neplní povinnosti spojené s užívaním bytu, byt
neužíva, zároveň žalobkyňa si aktuálne plní povinnosti člena a nájomcu, súd jej návrhu na zrušenie
spoločného nájmu a na určenie, že výlučným nájomcom bytu bude žalobkyňa ako člen družstva vyhovel
a zároveň rozhodol, že žalovaný je povinný vypratať predmetný byt.23. Súd mal v konaní preukázané, že žalovaný sa počas trvania manželstva dopúšťal fyzického a
psychického násilia voči žalobkyni, ako aj voči jej dcére, ktorá s nimi zdieľala spoločnú domácnosť, a to v
takejintenzite,žesastalživotvdomácnostisožalovanýmprežalobkyňuajejdcéruneznesiteľným,preto
domácnosť opustili a žalobkyňa podala návrh na rozvod manželstva. Súd tak považoval za naplnenú
základnú podmienku pre rozhodnutie súdu, že rozvedenému manželovi v zmysle ust. § 712a ods. 8 OZ
nepatrí bytová náhrada, a to existenciu fyzického aj psychického násilia, resp. aj hrozby takéhoto násilia
zo strany žalovaného a to nielen voči žalobkyni, ale aj ďalším blízkym osobám - spoločnej dcére, ktorá
zdieľala v tom čase spoločnú domácnosť so žalobkyňou v predmetnom byte. Na základe uvedeného
súd určil, že žalovanému bytová náhrada nepatrí.
24. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
25. Podľa § 256 ods. 2 Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli nevznikli, súd
prizná náhradu týchto trov protistrane.
26. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
27. Žalobkyňa mala vo veci plný úspech, preto jej bol voči neúspešnému žalovanému podľa § 255 ods.
1 a § 262 ods. 1 CSP priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady súd
rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia..
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Revúca do 15 dní odo dňa jeho
doručenia písomne v dvoch vyhotoveniach.
Nakoľko sa žalobkyňa na pojednávaní po vyhlásení rozsudku vzdala práva podať odvolanie, toto právo
jej nepatrí.
V odvolaní je potrebné uviesť ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, spisovú značku
konania,protiktorémurozhodnutiusmeruje,vakomrozsahusanapáda,zakýchdôvodovsarozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody), čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) a podpis.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.