Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 11. december 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8CoCsp/38/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119335921
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Katarína Beniačová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:6119335921.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Kataríny

Beniačovej a členiek senátu Mgr. Zuzany Hartelovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v spore žalobcu: KRUK
Česká a Slovenská republika, s.r.o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká
republika, IČO: 247 85 199, právne zastúpený: ŠMÍDA Advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so
sídlom Nám. sv. Egídia 42/97, Poprad, IČO: 47 255 773, proti žalovanej: Z. U. nar. XX.XX.XXXX, bytom
T. XXX, o zaplatenie 755,64 eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného
súdu Žilina č.k. 41Csp/103/2019-101 z 03. februára 2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu mení tak, že žalobu v celom rozsahu zamieta.

Žalovaná má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške
755,64 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 755,64 eur od 08.07.2019 do
zaplatenia (výrok I.), žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %
(výrok II.).
2. Na základe vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že žalovaná v pozícii dlžníka
uzatvorila s právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Home Credit Slovakia, a.s., v pozícii veriteľa,

zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej jej právny predchodca žalobcu poskytol úver vo
výške 1.600,- eur. Žalovaná sa zaviazala poskytnutý úver uhradiť formou splátok. Zmluvou o postúpení
pohľadávok z 21.08.2018 pôvodný veriteľ ako postupca predmetnú pohľadávku postúpil na žalobcu.
Záväzkový vzťah medzi žalovanou a právnym predchodcom žalobcu založený uvedenou zmluvou o
úvere okresný súd vyhodnotil ako spotrebiteľský a pri právnom posudzovaní vychádzal z ustanovení
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Žalovanú sumu 755,64 eur považoval za zvyšok
nesplatenej sumy z úveru, ktorý bol žalovanej poskytnutý právnym predchodcom žalobcu. Vzhľadom

na túto skutočnosť žalobe v časti uplatnenej istiny ako dôvodnej vyhovel. Žalobcovi priznal aj nárok
na zaplatenie úrokov z omeškania na základe ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej „OZ“)
v spojení s ust. § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. Vychádzal z toho, že žalobca vyzval
žalovanú na úhradu dlhu do 08.07.2019, pokiaľ žalovaná v určenej lehote žalovanú istinu neuhradila,
dostala sa do omeškania, preto od tohto dátumu priznal žalobcovi voči žalovanej aj nárok na úroky
z omeškania. Námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú žalovanou v rámci jej obrany
nepovažoval za dôvodnú. Žalovaná platila splátky úveru do 12.09.2016, celkovo do tohto dátumu

uhradila 844,36 eur, splátku splatnú 15.10.2016 už nezaplatila. Žaloba bola podaná 22.07.2019, teda
v zákonnej lehote v zmysle ust. § 100 ods. 1, 2, § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, (ktorých znenie
citoval okresný súd v bode 14. odôvodnenia napadnutého rozsudku), teda pred uplynutím premlčacej
doby. Za nedôvodnú považoval aj námietku žalovanej o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu,nakoľko túto mal preukázanú predloženou zmluvou o postúpení pohľadávky ako aj oznámením o
postúpením pohľadávky na žalobcu, ktoré bolo doručované žalovanej. Na základe týchto zistení a po
právnom posúdení veci dospel okresný súd k záveru, že uplatnený nárok žalobcu je opodstatnený a

žalobe vyhovel. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku ( ďalej
„CSP“), žalobcovi ako strane v konaní úspešnej priznal voči žalovanej ako neúspešnej strane nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

3. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaná. Navrhla, aby odvolací

súd rozsudok okresného súdu zrušil a v prípade, že žalobca hodnovernými dokladmi preukáže svoju
aktívnuvecnúlegitimáciu,pozohľadneníňouvznesenejnámietkypremlčania,priznalmužalovanúistinu
v rozsahu 44,60 eur, čo zodpovedá nepremlčanej časti uplatneného nároku. V prípade, že žalobca
svoju aktívnu legitimáciu v konaní neosvedčí, nemá nárok na zaplatenie vymáhanej sumy, ani na
náhradu trov konania. Namietala, že úverová zmluva medzi ňou a spoločnosťou Home Credit Slovakia,
s.r.o. neobsahuje zákonom stanovené náležitosti, ktorými sa však súd prvej inštancie nezaoberal a

nepovažoval za potrebné určiť, že zmluva je bezúročná a bez poplatkov, prípadne pre množstvo
neprijateľnýchpodmienokjeneplatná.Ďalejnamietala,žesúdprvejinštancieneúplnezistilskutkovýstav
veci, nemal preukázané doručenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru, zaslanie písomnej výzvy jej
osobesupozornenímoomeškanísplátok.Žalobca nepreukázalsvojuaktívnuvecnúlegitimáciu,pretože
nepredložil súdu, či došlo k platnému zosplatneniu úveru. Ďalej namietala, že v zmluve o postúpení

pohľadávok absentuje deň jej uzatvorenia, je čitateľný len „8. mesiac 2018“. Výzvu zo 16.03.2017
žalobca nepotvrdil doručenkou, ale pripojil podací hárok, ktorý nemôže slúžiť ako dôkaz, pričom je na
ňom uvedený dátum 25.06.2019 a absentuje tam jej podpis. Tento podací hárok nie je hodnoverným
dokladom, ktorý by preukazoval, že právnym predchodcom žalobcu jej výzva k splateniu celého úveru
bola doručená. Žalovaná poukázala na ust. § 17 ods. 1 písm. b/ zák. č. 129/2010 Z.z. upravujúce

podmienky postúpenia pohľadávok zo zmlúv o spotrebiteľských úveroch. Ďalej žalovaná namietala
premlčanie uplatneného nároku. Uviedla, že všetky splátky splatné 3 roky pred podaním žaloby sú v
zmysle ust. § 103 Občianskeho zákonníka premlčané. Nepremlčanými by mali byť len splátky splatné
k 15.09.2019, k 15.10.2019, k 15.11.2019, k 15.12.2019, k 15.01.2020 a 15.02.2020, celkovo teda 6
splátok, každá vo výške 44,44 eur. Teda pri určení, že úver je bezúročný a bez poplatkov, by bola dlžná

spoločnosti Home Credit Slovakia 44,60 eur. V prípade neúspechu v konaní žiadala žalovaná, aby jej
bolo povolené splácať priznanú istinu formou splátok, najviac však vo výške 25,- eur mesačne vzhľadom
na jej zlé sociálne pomery.

4. Žalobca sa k odvolaniu žalovanej vyjadril písomným podaním z 05.05.2020. Uviedol, že s dôvodmi

a argumentáciou žalovanej prezentovanými v podanom odvolaní nesúhlasí. Dostatočným spôsobom
preukázal, že žalovanej bolo doručené oznámenie o postúpení pohľadávky z 27.08.2018. Či si žalovaná
zásielku osobne prevzala, s takýmto údajom nedisponuje, avšak podací hárok priložený k tomuto
oznámeniu považuje za dostatočný podklad o splnení si oznamovacej povinnosti pôvodného veriteľa
voči žalovanej. Odovzdanie zásielky na prepravu nezávislému verejnému prepravcovi (Slovenskej

pošte) doložené podacím hárkom prezumuje doručenie zásielky do sféry dispozície žalovanej. K návrhu
žalovanej o možnosti plnenia nároku v splátkach po 25,- eur mesačne z dôvodu deklarovanej vážnej
životnej situácie žalobca uviedol, že nemá námietky, aby bola žalovaná zaviazaná na plnenie formou
takýchto splátok s tým, že žiadal v prípade umožnenia splátok pripojenie sankcie straty výhody splátok
nezaplatením čo i len jednej splátky. Žalobca trval na žalobnom návrhu a navrhol odvolaciemu súdu,

aby rozsudok okresného súdu potvrdil a priznal mu náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

5. Žalovaná v odvolacej replike z 30.05.2020 k vyjadreniu žalobcu uviedla, že zotrváva na podanom
odvolaní a tvrdenia žalobcu v celom rozsahu odmieta. Uviedla, že žalobca nepredložil súdu žiaden
relevantnýdôkazotom,žejejbolodoručenéoznámenieopostúpenípohľadávkyanijakotútoskutočnosť

neosvedčil.

6. Žalobca v odvolacej duplike z 18.06.2020 k replike žalovanej uviedol, že naďalej trvá na doterajšej
argumentácii.

7. Žalovaná vo vyjadrení z 29.06.2020 k duplike žalobcu uviedla, že jeho tvrdenia v celom rozsahu
odmieta a prikláňa sa k podanému odvolaniu. Za otáznu naďalej považovala aktívnu vecnú legitimáciužalobcu v konaní a včasné oznámenie postúpenia pohľadávky z právneho predchodcu žalobcu na
žalobcu, zotrvala na svojom odvolacom návrhu.

8. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal rozsudok okresného súdu v rozsahu a z dôvodov podaného
odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a po nariadení pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a zopakovaní
dokazovania v zmysle § 384 ods. 1 CSP napadnutý rozsudok okresného súdu podľa ustanovenia § 388
CSP zmenil tak, ako je to uvedené vo výroku jeho rozsudku.

9. Krajský súd v spore nariadil pojednávanie, na ktoré bol predvolaný právny zástupca žalobcu
a žalovaná. Žalovaná sa pojednávania nezúčastnila, svoju neúčasť riadne a včas ospravedlnila a
nežiadala, aby súd odvolacie pojednávanie odročil. Odvolací súd tak podľa ustanovenia § 180 CSP v
spojení s § 378 ods. 1 CSP rozhodol, že sa pojednávanie bude konať aj v neprítomnosti žalovanej.

10. Žalovaná v rámci ospravedlnenia svojej neúčasti na pojednávaní predložila písomné vyjadrenie

k nariadenému pojednávaniu z 01.12.2020. Opätovne poukazovala na nedostatok formy uzatvorenej
zmluvy o úvere pre absenciu jej podpisu, namietala premlčanie uplatneného nároku. Poukazovala na to,
že právny predchodca žalobcu nepredložil hodnoverný doklad o vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.
Opätovne uvádzala skutočnosti, pre ktoré považuje zmluvu o úvere za bezpoplatkovú a bezúročnú a
žiadala, aby odvolací súd rozhodol tak, ako to navrhovala v podanom odvolaní.

11. Ospravedlnenie žalovanej, ktorého súčasťou je aj vyjadrenie, bolo zaslané právnemu zástupcovi
žalobcu na vedomie pred začatím súdneho pojednávania na odvolacom súde.

12. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom k spôsobu doručovania písomností

žalovanejpoukázalnaHlavuXIII.§4Úverovýchpodmienok,ktorýspôsobdoručovaniamedziúčastníkmi
úverovej zmluvy upravuje. Nie je tam špecifikovaná nutnosť doručovania nejakých písomností do
vlastných rúk, za postačujúce pre doručenie je, aby sa zásielka dostala do sféry vplyvu adresáta. Pokiaľ
žalovaná poukazovala na nemožnosť postúpenia pohľadávky, nakoľko táto medzi účastníkmi úverovej
zmluvy nebola dohodnutá, právny zástupca žalobcu poukázal na Hlavu XIII. § 5 Úverových podmienok,

ktorý možnosť postúpenia pohľadávky upravoval. V súvislosti s námietkou žalovanej, že predmetnú
úverovú zmluvu fyzicky nepodpísala, odkázal právny zástupca žalobcu na argumentáciu v bode 26.
rozsudku Krajského súdu v Žiline vydaného v konaní vedenom pod spisovou značkou 6Co/42/2017,
ktorý sa touto problematikou podrobne zaoberal a s ktorým záverom sa aj žalobca stotožňuje. Za
nesprávny považoval aj spôsob ustálenia premlčania časti uplatneného nároku tak, ako to urobila

žalovaná vo svojom vyjadrení z 29.06.2020.

13. Odvolací súd v rámci odvolacieho konania v zmysle ust § 384 ods. 1 CSP opakoval dokazovanie,
v rámci ktorého sa oboznámil s obsahom nasledujúcich listín: zmluvou o hotovostnom úvere a zmluvou
o revolvingovom úvere č. 4502837135 (č.l. 5), úverovými podmienkami (č.l. 8 až 17 spisu), výzvou

spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. adresovanou žalovanej zo dňa 16.03.2017 (č.l. 20), oznámením
spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. o postúpení pohľadávky z 27.08.2018 (č.l. 21), predžalobnou
výzvou právneho zástupcu žalobcu adresovanou žalovanej z 24.06.2019 (č.l. 22), podacím hárkom č.
EPH 136821116 (č.l. 22 rub), podacím hárkom č. EPH 166304901 a zmluvou o postúpení pohľadávok
uzatvorenou medzi Home Credit Slovakia, a.s. a žalobcom s prílohami č. 1,3,4,5 (č.l. 24 až 32).

14. Na základe vykonaného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že spoločnosť Home Credit
Slovakia, a.s. ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili zmluvu o hotovostnom úvere a zmluvu o
revolvingovom úvere, v ktorej sa dohodli, že žalovanej bude poskytnutý bezúčelový úver vo výške
1.600,- eur, ktorý sa zaviazala uhradiť formou mesačných splátok vo výške 44,44 eur. Prvá splátka

mala byť splatná po mesiaci od dátumu poskytnutia úveru, dátumom splatnosti druhej a nasledujúcich
splátok bol vždy 15. deň v kalendárnom mesiaci počínajúc kalendárnym mesiacom nasledujúcim po
mesiaci, v ktorom je splatná prvá splátka (bod 39. predmetnej zmluvy). Zmluva bola opatrená podpisom
zástupcuspoločnostiHomeCredit,nebolaopatrenápriamopodpisomžalovanejakoklientky.Predmetná
zmluva uvádzala, že jej neoddeliteľnou súčasťou sú úverové podmienky s kódom „ISH114“. Odvolací

súd sa oboznámil aj s obsahom týchto úverových podmienok a vzhľadom na vyjadrenie právneho
zástupcu žalobcu zameral svoju pozornosť na Hlavu 13 „Záverečné ustanovenia zmluvy“, § 5 tejto
hlavy, ktorý upravoval možnosť postúpenia pohľadávky vyplývajúcej z úverovej zmluvy. Podľa tohto
ustanovenia žalovaná ako dlžník nebola oprávnená bez písomného súhlasu veriteľa postúpiť akúkoľvekpohľadávku voči nemu tretím osobám. Odmietnuť udelenie súhlasu s postúpením pohľadávky tretej
osobe bol oprávnený veriteľ iba v prípade, ak sa jedná o pohľadávku na poskytnutie úveru. Ďalej v tomto
§ bolo uvedené, že veriteľ je oprávnený pohľadávku zo zmluvy a ostatných zmlúv zabezpečujúcich jeho

pohľadávky postúpiť tretím osobám. V prípade postúpenia môže na základe dohody s novým veriteľom
vykonávať správu postúpených pohľadávok, žalovaná súhlasí s tým ,že v takomto prípade je veriteľ
oprávnený využívať údaje o postúpených pohľadávkach na plnenie jeho ostatných práv a povinností zo
zmluvy, a to aj pokiaľ sú tieto údaje chránené obchodným či bankovým tajomstvom.

15. Z výzvy k splateniu celého úveru z 16.03.2017, ktorú adresovala spoločnosť Home Credit Slovakia
žalovanej odvolací súd zistil, že v dôsledku omeškania žalovanej s úhradou záväzkov vyplývajúcich z
predmetnej zmluvy o úvere ju táto spoločnosť vyzvala k splateniu celého úveru čerpaného na základe
tejto zmluvy do 15 dní od spísania tejto výzvy na tam uvedený bankový účet. Zároveň bola žalovaná
upozornená, že aj naďalej je povinná hradiť príslušenstvo a prípadné zmluvné sankcie a ak dlžnú
čiastku v uvedenej lehote nezaplatí, bude zahájené príslušné súdne konanie, ktoré bude podkladom pre

exekúciu jej majetku. Predmetná spoločnosť listom z 27.08.2018 žalovanej oznámila, že pohľadávku z
predmetnej úverovej zmluvy postúpila na žalobcu ako nového veriteľa. Právny zástupca žalobcu výzvou
z 24.06.2017 žiadal žalovanú o úhradu jej dlhu z predmetnej zmluvy do 08.07.2017 na ním uvedený
bankový účet s tým, že ak v zmysle výzvy sumu neuhradí, pristúpi k riešeniu celej záležitosti súdnou
cestou.

16. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní pred odvolacím súdom tvrdil, že vyššie uvedené listiny
boli žalovanej doručované spôsobom dohodnutým v Hlave 13, § 4 úverových podmienok, teda bežnou
poštou bez nutnosti doručovania nejakých písomností do vlastných rúk. V zmysle tohto ustanovenia
považoval za postačujúce, aby sa zásielka dostala do sféry vplyvu adresáta. Poukazoval na podacie

hárky, ktorými doručenie preukazoval. Súčasťou súdneho spisu boli dva podacie hárky, s obsahom
ktorých sa odvolací súd oboznámil. Z podacieho hárku č. EPH136821116 zistil, že 30.08.2018 bola
zasielaná prostredníctvom Slovenskej pošty zásielka žalovanej , z podacieho hárku č. EPH 1666304901
bola žalovanej zasielaná zásielka dňa 25.06.2019. Skutočnosť, že došlo k postúpeniu pohľadávky
právneho predchodcu žalobcu na žalobcu, žalobca preukazoval zmluvou o postúpení pohľadávok.

Odvolací súd sa s ňou oboznámil a zistil, že bola uzatvorená medzi spoločnosťou Home Credit Slovakia,
a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom. Podľa čl. II bod 1. tejto zmluvy, predmetom zmluvy
je postúpenie súboru pohľadávok 4.513 ks v celkovom objeme vyčíslenom k 31.07.2018, ktoré sú
špecifikované v prílohe č. 2 tejto zmluvy. Žalobca priložil k zmluve o postúpení pohľadávok prílohy
č. 1,3,4,5, príloha č. 2 k tejto zmluve priložená nebola. Právny zástupca žalobcu na osvetlenie tejto

skutočnosti v konaní pred odvolacím súdom uviedol, že prax v súvislosti s touto zmluvou je taká, že
každápohľadávkaješpecifikovanáosobitneaprílohač.2jevlastneúdajoznačenýako„KIHOC/1/2135“,
ktorým je označený aj list pripojený k podanej žalobe. Z tohto listu je zrejmé číslo pôvodnej úverovej
zmluvy ako aj všetky relevantné údaje predmetnej pohľadávky. Pre stotožnenie uvedenej listiny s
prílohou č. 2, na ktorú poukazovala zmluva o postúpení pohľadávok sú určujúce tam uvedené údaje o

úverovej zmluve uzatvorenej so žalovanou.

17. Žalovaná v odvolaní namietala neplatnosť uzatvorenia predmetnej zmluvy o úvere z dôvodu, že
táto nebola opatrená jej podpisom. Tieto úvahy žalovanej však nepovažoval odvolací súd za právne
významné. Žalovaná nepoprela v rámci konania pred okresným súdom ani vo svojich písomných

vyjadreniach v rámci odvolacieho konania, že by jej finančné prostriedky vo výške 1.600,- eur neboli
zo strany právneho predchodcu žalobcu na základe tejto zmluvy poskytnuté. Z tejto zmluvy odvolací
súd zistil, že obsahovala údaje žalovanej ako rodné číslo, číslo mobilného telefónu, uvedenie e-
mailu, číslu občianskeho preukazu. Pri hodnotení, či predmetná zmluva obsahovala podpis žalovanej,
krajský súd vychádzal z názoru vysloveného v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sži/3/2010 z

20.01.2011, podľa ktorého „pod pojmom elektronický podpis je nevyhnutné okrem zákonnej definície
(§ 3, § 4 zák. č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise v znení neskorších predpisov) zaradiť aj
také formy elektronického podpisu, ktoré zákon nedefinuje, ako napr. jednoduché uvedenie mena a
priezviska odosielateľa na záver e-mailovej komunikácie alebo podpisový vzor, ktorý sa automaticky
pripojí k odosielanej e-mailovej správe, alebo akékoľvek iné znaky a označenia, ktoré zmluvné alebo

iné strany považujú za identifikačný kód, v súlade s ktorým sú schopné identifikovať odosielateľa.
Predmetné druhy elektronických podpisov je nevyhnutné považovať za elektronický podpis v zmysle
významu tohto pojmu“. Ak žalovaná pri komunikácii s právnym predchodcu žalobcu k uzavretiu zmluvy
uviedla aj chránené osobné údaje, ktoré nie sú verejné dostupné, a ktoré umožňujú nepochybnúidentifikáciu osoby, je toto potrebné považovať za podpis zmluvy a právny úkon tak treba vyhodnotiť
ako právne perfektný. Vychádzajúc z tohto záveru potom odvolací súd rovnako ako okresný súd ustálil,
že medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou bola uzatvorená úverová zmluva. Z obsahu

zmluvy bolo zrejmé, že ide o spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia zák. č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako aj všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka upravujúce
spotrebiteľské zmluvy.

18. Žalovaná v odvolaní namietala nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, nakoľko nedošlo

podľa jej názoru k platnému postúpeniu pohľadávky z tejto úverovej zmluvy, pretože nebol dodržaný
zákonný postup vyplývajúci práve z ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z.

19. Podľa § 17 ods. 1 písm. a/, b/ zák. č. 129/2010 Z.z. práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom
úvere neprechádzajú a veriteľ ich nemôže previesť na tretiu osobu; to neplatí, ak prechádza alebo sa
postupuje pohľadávka so všetkými právami s ňou spojenými a a/ ide o prechod alebo postúpenie z

veriteľa oprávneného poskytovať spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu
na veriteľa podľa § 20 ods. 1 písm. a/, banku, zahraničnú banku alebo pobočky zahraničnej banky, a
b/ prechádza alebo postupuje sa pohľadávka po konečnom termíne splatnosti spotrebiteľského úveru
alebo pohľadávka, ktorá sa stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

20. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

21. Podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka nemožno postúpiť pohľadávku, ak by postúpenie
odporovalo zákonu alebo dohode s dlžníkom.

22. Ustanovenia § 524 ods. 1 a § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka všeobecne upravujú podmienky
postúpenia pohľadávok, možnosť zmluvnej modifikácie zo zákazu postúpenia pohľadávok a následky
porušenia tohto zákazu. V zmysle citovaných ustanovení si zmluvné strany môžu dohodnúť rôzne
zákazy alebo obmedzenia postúpenia pohľadávky. Pre posúdenie rozsahu a účinkov zmluvného zákazu

alebo modifikácie možnosti postúpenia pohľadávky je relevantný výklad zmluvnej klauzuly. Možnosť
postúpiťpohľadávkumôžebyťvylúčenáaleboobmedzenánielenzmluvnýmdojednaním,aleizákonným
ustanovením. V tom prípade treba vychádzať z neplatnosti postúpenia porušujúceho zákonný zákaz
alebo obmedzenie.

23. V prejednávanej veci poukazoval právny zástupca žalobcu na dohodu medzi právnym predchodcom
žalobcu a žalovanou, ktorá bola súčasťou úverových podmienok o možnosti postúpenia pohľadávky zo
zmluvy o úvere veriteľom na tretiu osobu bez súhlasu žalovanej ako dlžníčky. V tomto prípade však
treba poukázať na to, že možnosť (resp. nemožnosť) postúpenia pohľadávky pri spotrebiteľskom úvere
je osobitne upravená v § 17 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorý má vo vzťahu k ust. § 524 a § 525 ods. 2

Občianskeho zákonníka povahu špeciálneho právneho predpisu a má pri uplatňovaní prednosť pred
týmto všeobecným právnym predpisom. Pokiaľ by si žalovaná a právny predchodca žalobcu zmluvne
dohodli možnosť postúpenia pohľadávok v zmysle úverových podmienok, na znenie ktorých poukazoval
právny zástupca žalobcu, uvedené znenie je v rozpore s citovaným osobitným zákonným ustanovením
a z toho dôvodu je neplatné a nie je možné naň prihliadať. Vychádzajúc z tohto záveru už nepovažoval

odvolací súd za potrebné bližšie sa zaoberať okolnosťou prijateľnosti tohto zmluvného dojednania z
hľadiska všeobecných ustanovení o spotrebiteľských zmluvách upravených v § 52 a nasl. Občianskeho
zákonníka, pretože by tento právny záver tým nemohol byť dotknutý.

24. Odvolacia námietka žalovanej, že okresný súd sa pri rozhodovaní o nároku žalobcu dôsledne

nezaoberal možnosťou postúpenia predmetnej pohľadávky na žalobcu, a to práve pre nesplnenie
zákonných predpokladov vyplývajúcich z § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. je opodstatnená, odvolací súd
opakoval dokazovanie za účelom posúdenia splnenia týchto zákonných predpokladov.

25. Podľa ust. § 17 zák. č. 129/2010 Z.z. zásadne práva vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere

nemôže veriteľ previesť na tretiu osobu. Z toto zákazu sú dané výnimky v prípade naplnenia ďalších
tam uvedených predpokladov, ktorými sú, že dochádza k postúpeniu z veriteľa oprávneného poskytovať
spotrebiteľský úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu na veriteľa, ktorý má oprávnenie
na poskytovanie úverov vydané Národnou bankou Slovenska, resp. na banku, zahraničnú bankualebo pobočku zahraničnej banky a zároveň pohľadávka, ktorá sa postupuje musí byť po konečnom
termíne splatnosti spotrebiteľského úveru, alebo musí byť splatná pred termínom konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru.

26. V súdenej veci malo dôjsť k postúpeniu pohľadávky, ktorá je predmetom konania na základe
zmluvy o postúpení zo dňa 15.08.2018. V čase tohto postúpenia, vzhľadom na dojednaný čas splácania
poskytnutého úveru, neuplynul termín konečnej splatnosti uvedeného úveru. Bolo preto vecou žalobcu
preukázať, že v čase postúpenia pohľadávky sa táto stala splatnou pred termínom konečnej splatnosti

spotrebiteľského úveru, t.j. že došlo k tzv. mimoriadnemu zosplatneniu.

27. Podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má
vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa § 565 najskôr po uplynutí troch mesiacov od
omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní
na uplatnenie tohto práva.

28. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie
celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené.
Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšej nasledujúcej splátky.

29. Veriteľ v prípade spotrebiteľských zmlúv, ktorých plnenie bolo dohodnuté v splátkach môže
uplatniť právo vyplývajúce z § 565 Občianskeho zákonníka, t.j. žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre
nesplnenie niektorej splátky najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky.
Toto právo však môže uplatniť iba za podmienky, že naň upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako
15 dní. Aby došlo k predčasnej splatnosti poskytnutého úveru musí veriteľ doručiť dlžníkovi v zmysle ust.

§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka kvalifikovanú výzvu, v ktorej ho musí upozorniť, že uplatní právo
predčasnej splatnosti úveru. Žalobca tvrdil, že takouto kvalifikovanou výzvou o predčasnej splatnosti
poskytnutéhoúverubolavýzvaprávnehopredchodcužalobcuadresovanážalovanejzodňa16.03.2017.
Po oboznámení sa s obsahom predmetnej výzvy odvolací súd však dospel k záveru, že táto neobsahuje
upozornenie právneho predchodcu žalobcu voči žalovanej, že si uplatní právo na zosplatnenie celej

pohľadávky. Z obsahu tejto zmluvy vyplýva, že žalovaná je vyzvaná na úhradu celej pohľadávky,
celého úveru, nie je z nej zrejmé, že bola vopred upozornená v zákonnej lehote nie kratšej ako 15 dní
pred touto výzvou, na uplatnenie práva veriteľa na zosplatnenie celého úveru. Okrem toho, ak by aj
predmetná výzva mala všetky potrebné náležitosti a bola tak kvalifikovanou výzvou v zmysle § 53 ods. 9
Občianskeho zákonníka, žalovaná namietala, že jej nebola právnym predchodcom žalobcu doručená.

Žalobca súdu predložil podacie hárky, z ktorých však skutočnosť, že nimi bola zaslaná práve predmetná
výzva žalovanej nevyplýva, minimálne z toho dôvodu, že dátumy uvedené v týchto podacích hárkoch
sa nezhodujú s dátumom predmetnej výzvy, ktorá je z roku 2017 a podacie hárky sú z roku 2018 a
2019. Okrem toho dátumy na týchto podacích hárkoch sú neskoršie ako je dátum, kedy malo dôjsť k
postúpeniu predmetnej pohľadávky.

30. Vychádzajúc z týchto zistení, odvolací súd na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
žalobca nepreukázal naplnenie zákonných predpokladov pre riadne postúpenie pohľadávky z úverovej
zmluvy, ktorej úhrady sa v predmetnom konaní voči žalovanej domáhal. Ním predložená zmluva o
postúpení pohľadávky pre nepreukázanie splnenia podmienok, za ktorých môže dôjsť k postúpeniu

pohľadávky zo spotrebiteľského vzťahu je neplatným právnym úkonom pre rozpor so zákonom v
zmysle § 39 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Keďže odvolací súd nemal preukázanú zmenu veriteľa,
nemal preukázané, že žalobca je nositeľom práva na zaplatenie žalovanej istiny, ktorú si voči žalovanej
uplatňoval v súdenej veci a preto rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu ako nedôvodnú
zamietol.

31. Vzhľadom na uvedený právny záver nepovažoval už odvolací súd za potrebné bližšie sa zaoberať
dôvodnosťou odvolacej námietky žalovanej o premlčaní uplatneného nároku. Rovnako nebolo potrebné
sa zaoberať tým, či zaslanie výzvy právnym predchodcom žalobcu malo byť zasielané do vlastných rúk
alebo nie. Opodstatnenosť týchto zistení by na právnom závere o tom, že žalovaná nebola právnym

predchodcom žalobcu upozornená kvalifikovanou výzvou na uplatnenie práva na zosplatnenie celého
úveru, nič nemenilo.32. Keďže krajský súd zmenil rozsudok okresného súdu a žalobu zamietol, zároveň v zmysle § 396
ods. 2 CSP rozhodol aj o nárokoch na náhradu trov konania na súde prvej inštancie ako aj o nároku na
náhradu trov odvolacieho konania, a to tak, že v zmysle § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP nárok

na náhradu trov celého (prvoinštančného aj odvolacieho) konania priznal žalovanej, ktorá vzhľadom na
zmenu rozsudku okresného súdu bola v konaní úspešná.

33. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 CSP)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného

premiestnenia alebo zadržania. (§ 76 CMP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu satoto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)