Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 25. február 2021

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/25/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118200598
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Kočičková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2021:8118200598.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice

KočičkovejačlenovsenátuJUDr.IviceHanuskovejaMgr.KatarínyKatkovej,vprávnejvecinavrhovateľa
R. U., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. C., Z. X, štátny občan SR, v konaní zast. advokátskou kanceláriou
Aequitas,s.r.o.,sosídlomDolná19,BanskáBystrica,IČO:36628841,protiodporcoviH.U.,nar.XX.XX.
XXXX, bytom S., T.A., štátny občan SR, v konaní zast. JUDr. Marekom Sahuľom, advokátom, so sídlom
advokátskej kancelárie Hlavná 111, P. O. Box 265, Prešov, o návrhu na zníženie výživného eventuálne
na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 17Pc/6/2018-241 zo dňa 17. 12. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej
povinnosti zamietol. Zároveň, počnúc dňom 15. 10. 2019 zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči
odporcovi X.X VU. nar. XX. XX. XXXX, naposledy stanovenú rozsudkom Okresného súdu Prešov č. k.
14Pc/9/2016-108 zo dňa 24. 03. 2017; o trovách konania rozhodol okresný súd podľa ust. § 52 zákona č.
161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá

právo na náhradu trov konania.

1.1 V odôvodnení predmetného rozsudku okresný súd uviedol, že navrhovateľ sa pôvodne podaným
návrhom na zníženie vyživovacej povinnosti domáhal zníženia vyživovacej povinnosti voči odporcovi zo
sumy 230 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne počnúc dňom začatia konania. Návrh na zníženie
vyživovacej povinnosti odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 03. 2017,
č. k. 14Pc/9/2016-118 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 04. 2018, č. k.

7CoP/8/2018-93 bol zaviazaný prispievať na výživu odporcu zvýšeným výživným zo sumy 149,37 Eur na
sumu 230 Eur mesačne. Od uvedenej doby došlo k zmene pomerov na jeho strane, nakoľko sa zmenili
jeho majetkové pomery s prihliadnutím na zhoršujúcu sa situáciu s obchodnými partnermi. Podnikanie
na základe živnostenského oprávnenia bol nútený od 05. 10. 2017 pozastaviť. V čase podania návrhu
na zníženie vyživovacej povinnosti bol zamestnaný na trvalý pracovný pomer v PRIMAUTO, s.r.o.,
Kynceľová s mesačnou mzdou vo výške 435 Eur v hrubom. Zomrel mu otec, o ktorého sa staral
a následne mu vznikla povinnosť vysporiadať sa v rámci dedičského konania so súrodencami, čo

malo vplyv na zhoršenie jeho majetkových pomerov. Má výdavky súvisiace so stravovaním, hygienou,
ošatením, obuvou; snaží sa nájsť si lepšie platenú prácu. Výživné vo výške 230 Eur je pre neho
likvidačné. Občas sa s odporcom stretol, avšak odporca nemal záujem kontaktovať sa s ním. Mávedomosť o tom, že odporca už nie je študentom Filozofickej fakulty Prešovskej univerzity v Prešove a
mal by študovať vo Veľkej Británii.

1.2 Vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa na zníženie výživného na odporcu, odporca prostredníctvom
svojho právneho zástupcu uviedol, že návrh na zníženie výživného považuje za bezpredmetný, nakoľko
na jeho strane nedošlo k žiadnej zmene majetkových pomerov, je naďalej študentom vysokej školy, a to
Middlesex University London a jeho výdavky sa oproti výdavkom v čase, keď študoval na Slovensku
výrazným spôsobom zvýšili tak, že jeho mesačné náklady predstavujú:

poistné Baby budúcnosť 30,23 Eur/mesačne
poplatok za telefónne služby 7,57 Eur/mesačne
poplatok za internetové služby 29,86 Eur/mesačne
nájom bytu v Londýne 500 Eur/mesačne
lieky 8,46 Eur/mesačne
kontaktné šošovky 1x za 2 mesiace 44,12 Eur

strava v Londýne 300 Eur .
spolu 920,24 Eur.

Vovyčíslenýchvýdavkochniesúzahrnutécestovnévýdavkyzmiestaškolydomiestabydliska,cestovné
výdavky na návštevu matky a starých rodičov na Slovensku a výdavky na nákup oblečenia v Londýne.

Odporca poukázal vo vyjadrení k návrhu navrhovateľa na zníženie výživného ďalej na tú skutočnosť,
že navrhovateľ od rozvodu manželstva s jeho matkou neprejavil o neho žiadny záujem, neudržiava s
ním žiadny kontakt a ani počas súdnych pojednávaní sa nesnažil nadviazať s ním verbálny kontakt.
Kým žil otec navrhovateľa, platil na odporcu výživné otec navrhovateľa a nie navrhovateľ. Navrhovateľ
je podielovým spoluvlastníkom rodinného domu v Banskej Bystrici, pričom má podľa odporcu dostatok

majetku na to, aby mu mohol poskytovať výživné v doterajšej výške. Odporca vo vyjadrení navrhovateľa
k návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti ďalej uviedol, že navrhovateľ neplatil určené výživné vo
výške 230 Eur mesačne, a preto na neho podal trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania prečinu
zanedbania povinnej výživy, ktoré „sa vyšplhalo“ k 10. 06. 2018 na sumu 2 740 Eur a zároveň podal
aj návrh na vykonanie exekúcie. Má za to, že majetkové pomery navrhovateľa sa od posledného

rozhodovania o zvýšení výživného nezmenili, a preto nie je žiadny dôvod na zníženie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa.

1.3 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej konštatoval, že navrhovateľ vo
vyjadrení k vyjadreniu odporcu zo dňa 15. 08. 2018 uviedol, že trvá na návrhu na zníženie vyživovacej

povinnosti, pretože sa na jeho strane zmenili pomery, ktoré nemajú dočasný charakter a výživné vo
výške 230 Eur je pre neho likvidačné. Bol podaný na neho návrh na vykonanie exekúcie, a preto bol
nútený požičať si finančné prostriedky, aby mohol „exekúciu vyplatiť“. Zmenil prácu, založil si spoločnosť
RENKER MEDIA, s.r.o., pričom na rozbehnutie podnikania bol nútený požičať si finančné prostriedky.
Spoločnosť vznikla 30. 03. 2018, nie je zisková a finančné prostriedky pokrývajú len náklady na

materiál a návratnosť požičaných investícií. Potvrdenie o návšteve školy predložené zo strany odporcu
označil za sporné, nakoľko odporca nepredložil originál potvrdenia v anglickom jazyku. Zdôraznil, že
podľa jeho názoru, štúdium vo Veľkej Británii je nadštandardné oproti štúdiu bežného dieťaťa, taktiež
za nadštandardné považuje ubytovanie odporcu v prenajatom byte v Londýne. Namietal, že odporca
žiadnym spôsobom nepreukázal náklady uvedené v rozpise nákladov. V uvedenej súvislosti navrhovateľ

uviedol, že má za to, že nie je len jeho povinnosťou preukázať zhoršenie majetkových pomerov, príp.
stratu zárobku, ale je aj povinnosťou odporcu spoľahlivo preukázať odôvodnenosť jeho potrieb. Pokiaľ
ide o spoluvlastníctvo rodinného domu, navrhovateľ vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu uviedol, že nie je
možné od neho spravodlivo požadovať, aby predal svoj domov s prihliadnutím na citové väzby k domu,
kde žil spolu so svojím otcom a o dom sa spoločne starali.

1.4 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že právny zástupca
navrhovateľa na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 10. 2019 navrhol, aby súd pripustil
zmenu žaloby, a to „jej rozšírenie o alternatívny (eventuálny) petit, v zmysle ktorého súd po vykonanom
dokazovaní zníži vyživovaciu povinnosť navrhovateľa zo sumy 230 Eur mesačne na sumu 50 Eur

mesačne počnúc dňom začatia konania alebo v prípade, ak dospeje k záveru, že vyživovacia povinnosť
otca voči synovi zanikla aby alternatívne (in eventum) zrušil vyživovaciu povinnosť navrhovateľa od 15.
10. 2019“. Právny zástupca navrhovateľa vo vzťahu k uvedenému návrhu na zmenu petitu uviedol, že
predmetom tohto súdneho konania bol pôvodne návrh navrhovateľa na zníženie vyživovacej povinnostivočiodporcovi,ktorývychádzalzpríjmovejamajetkovejsituácienavrhovateľa,avšakvpriebehukonania
vyšlo najavo, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi ako taká zanikla v celom rozsahu,
a preto bolo potrebné rozšíriť petit návrhu na začatie konania alternatívne, tak aby pokrýval prípad,

keď by vyživovacia povinnosť navrhovateľa bola zrušená úplne. Z uvedeného dôvodu navrhol zmenu
petitu s tým, že nebude žiadať zníženie výživného za obdobie do 15. 10. 2019. Pokiaľ ide o návrh na
zrušenie vyživovacej povinnosti, právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní konanom na okresnom
súde dňa 15. 10. 2019 uviedol, že odporca navštevuje už tretiu vysokú školu, a teda vyživovacia
povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zanikla, pretože odporca je schopný sám sa o seba postarať.

V prípade, že súd dospeje k záveru, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi trvá, potom
je podľa navrhovateľa namieste rozhodovať o návrhu na zníženie výživného. Odporca sa pripravoval
na povolanie prekladateľa a tlmočníka najprv na vysokej škole na Slovensku a následne formou
denného štúdia vo Veľkej Británii. Toto štúdium však odporca podľa vyjadrenia jeho právneho zástupcu
na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 10. 2019 zanechal, nakoľko na vykonávanie
profesie prekladateľa a tlmočníka nebolo toto štúdium potrebné, v dôsledku čoho bolo preukázané,

že odporca je schopný sám sa živiť, pričom ďalšie štúdium v úplne inom odbore je už nad rámec
vyživovacej povinnosti, ktorú by mal znášať otec odporcu (navrhovateľ). V nadväznosti na uvedené
okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že navrhovateľ sa pripojil k
výpovedi svojho právneho zástupcu a navrhol, aby súd pripustil navrhovanú zmenu petitu. Okresný
súd na pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 10. 2019 zmenu petitu pripustil. Navrhovateľ

sa zrušenia vyživovacej povinnosti domáhal počnúc dňom 15. 10. 2019, t. j. dňom, kedy navrhovateľ
navrhol zmenu petitu a kedy súd prvej inštancie túto zmenu petitu pripustil. V uvedenej súvislosti okresný
súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že návrhu navrhovateľa na zrušenie
vyživovacej povinnosti voči odporcovi od 15. 10. 2019 vyhovel a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa
zrušil počnúc dňom 15. 10. 2019, a to aj napriek tomu, že k zmene pomerov na strane odporcu došlo

dňom predčasného ukončenia štúdia prekladateľstva a tlmočníctva na univerzite vo Veľkej Británii, t. j.
dňa 08. 10. 2018, avšak navrhovateľ od tohto dátumu vyživovaciu povinnosť zrušiť nežiadal.

1.5 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku ďalej uviedol, že na pojednávaní
konanom na okresnom súde dňa 17. 12. 2019 vypočul odporcu, ktorý uviedol, že s návrhom

navrhovateľa na zníženie výživného, ako aj na zrušenie vyživovacej povinnosti nesúhlasí. Do Veľkej
Británie išiel študovať tlmočníctvo a prekladateľstvo, štúdium prerušil a v období, keď mal prerušené
štúdium pripravoval sa na štúdium nového študijného odboru, a to na štúdium fotografie. Musel
si urobiť portfólio, ktoré bolo podmienkou prijatia na štúdium. Pre prípravu portfólia nadviazal kontakt
s odborníčkou, ktorá sa zaoberá vizualizáciou a aj fotografiou a pripravovala ho na to, ako má to

portfóliovyzerať.Nikdypredtýmsafotografovaniunevenoval,alevždychcelrobiťniečotakékreatívne.V
súčasnej dobe je teda študentom na vysokej škole vo Veľkej Británii. Zo slovenskej vysokej školy odišiel
študovať na vysokú školu do Veľkej Británie preto, aby sa zdokonalil v anglickom jazyku a tiež preto,
že keď „bude mať papier o tom, že študoval vysokú školu v Londýne, tak perspektíva do budúcnosti s
takto získaným papierom o štúdiu v Londýne je lepšia“. Nevedel sa vyjadriť k nezrovnalostiam týkajúcim

sa začatia štúdia vo Veľkej Británii. Pokiaľ ide o štúdium prekladateľstva a tlmočníctva, ktoré pôvodne
odporca vo Veľkej Británii študoval, uviedol, že tlmočníci a prekladatelia nepotrebujú na výkon činnosti
prekladateľa a tlmočníka vysokú školu, preto mal za to, že „keď pôjde študovať niečo iné, tak mu to
dá do života viac“. Čo sa týka absolvovania kurzov tlmočníctva a prekladateľstva, kurzy neabsolvoval,
pretože chcel študovať niečo kreatívne a tým zmeniť svoje pôvodné rozhodnutie na iný životný smer.

Kurzy by mu zabrali určite menej ako 3 roky vysokej školy, rozhodol sa ale, že chce študovať niečo iné.
Čo sa týka prípravy na štúdium fotografie, mal rok pauzu a počas celého tohto obdobia sa pripravoval
na toto štúdium. O štúdium fotografie na Slovensku sa neuchádzal, pretože chcel študovať v Londýne
a nechcel sa vrátiť na Slovensko. Štúdium financuje z peňazí, ktoré má od otca, mamy a z peňazí,
ktoré dostáva od starých rodičov. Rodina mu je určite ochotná vypomáhať v tomto štúdiu, pretože mu

pomáha aj teraz. Ročné náklady len na štúdium sú cez 9 000 libier, avšak čerpá študentskú pôžičku, z
ktorej toto platí a ktorú bude musieť splatiť po dokončení vysokej školy. Pôžička pokrýva len náklady na
štúdium. Ďalšie jeho náklady sú 500 libier mesačne na ubytovanie a na jedlo plus približne 450 libier
na cestovanie, čo mesačne predstavuje sumu 1 000 libier.

1.6 Okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku konštatoval, že vykonal dokazovanie
a na základe vykonaného dokazovania zistil, že návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa
vočiodporcovijedôvodný.Vkonanímalpreukázané,žeodporcavykonalmaturitnú skúšku zanglického
a z nemeckého jazyka s ohodnotením „výborne“. Následne začal študovať prekladateľstvo a tlmočníctvona Prešovskej univerzite v Prešove, kde štúdium predčasne ukončil a odišiel študovať prekladateľstvo
a tlmočníctvo na univerzitu do Veľkej Británie, kde štúdium tohto odboru taktiež neukončil, resp. ukončil
ho predčasne. V súčasnej dobe sa síce ďalej vzdeláva, a to štúdiom na univerzite vo Veľkej Británii,

ale študuje úplne iný odbor ako študoval v Prešove a tiež pôvodne vo Veľkej Británii, na štúdium
ktorého sa pripravoval už na strednej škole. V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že v danom prípade bolo potrebné posúdiť či navrhovateľovi
naďalej trvá vyživovacia povinnosť voči odporcovi. Okresný súd teda posudzoval, či odporca nadobudol
schopnosť sám sa živiť, t.j. postarať sa sám o seba a či u odporcu existuje reálna možnosť zamestnať

sa vo vyštudovanom odbore. V danom prípade mal súd prvej inštancie za preukázané, že odporca
študuje už na tretej vysokej škole toho istého stupňa, pričom súčasné štúdium v študijnom programe „BA
Fotografia“ na predchádzajúce študijné odbory tlmočníctva a prekladateľstva nenadväzuje, a preto bolo
namieste zaoberať sa najmä tým, či u odporcu skutočne ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie,
či aktuálny študijný program „BA Fotografia“ má zodpovedajúcu kvalitu, a to napr. z hľadiska uplatnenia
absolventov, a teda či si odporca štúdiom v študijnom programe fotografia zvyšuje šance na uplatnenie

sa na trhu práce a či si nemohol na štúdium vybrať vysokú školu, na ktorej štúdium nie je zaťažené
poplatkami.

1.7 V nadväznosti na uvedené okresný súd v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku uviedol,
že návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej povinnosti vyhovel majúc za to, že odporca nadobudol

schopnosť sám sa živiť a tak samostatne uspokojovať svoje potreby. Konštatoval, že vyživovacia
povinnosť navrhovateľa ako otca k odporcovi netrvá, keďže odporca už ukončil prípravu na povolanie a
to získaním maturitnej skúšky z anglického a nemeckého jazyka, zdokonalením sa v anglickom jazyku
štúdiom na vysokej škole v Prešove a taktiež štúdiom prekladateľstva a tlmočníctva vo Veľkej Británii.
Poukázalnato,žesámodporcavosvojejvýpovedipredsúdomprvejinštancieuviedol,žeďalšieštúdium

prekladateľstva a tlmočníctva na vysokej škole jednak na území Slovenskej republiky, ako aj vo Veľkej
Británii a získanie diplomu, resp. osvedčenia na výkon tohto povolania nie je pre neho potrebné a prácu
tlmočníka a prekladateľa môže vykonávať aj bez získania dokladu o ukončení vysokoškolského štúdia,
čo znamená, že odporca ovláda anglický jazyk na takej úrovni, ktorá mu môže zabezpečiť uplatnenie
sa na trhu práce. Súd prvej inštancie mal ďalej za preukázané (z potvrdenia Úradu práce, sociálnych

vecí a rodiny v Prešove - č. l. 148 spisu), že matka odporcu už nie je od 11/2018 poberateľkou prídavku
na dieťa, a teda že odporca nie je od tohto obdobia posudzovaný ako nezaopatrené dieťa. Pokiaľ ide
o štúdium odporcu vo Veľkej Británii v študijnom programe „BA Fotografia“, okresný súd v odôvodnení
odvolaním napadnutého rozsudku uviedol, že odporca tak, ako to vyplýva z jeho výpovede sa nikdy
fotografovaniu nevenoval a štúdium v tomto odbore odôvodnil len tým, že povolanie fotografa považuje

za kreatívne, čo bližšie nešpecifikoval. Nezisťoval ani možnosť štúdia fotografie na území Slovenskej
republiky, napr. na štátnej vysokej škole, čím by sa vyhol pomerne vysokému plateniu školného, preto
súd prvej inštancie považoval za nespravodlivé pričítať takúto pasivitu odporcu na ťarchu jeho rodičov
v tom zmysle, že rodičia sú povinní ho naďalej živiť. V uvedenej súvislosti poukázal okresný súd v
odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku aj na tú skutočnosť, že jednou zo základných povinností

rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu. Konštatoval,
že v aplikačnej praxi sa pod ukončením prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy
v určitom študijnom programe (odbore), pričom za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej
povinnosti nie je možné brať ďalšie štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore (programe). V
takýchto prípadoch môže vyživovacia povinnosť trvať len na základe dobrovoľnosti (dobrovoľne), pokiaľ

má rodič osobný záujem na podpore ďalšieho vzdelávania dieťaťa. Menením študijných odborov a tým
predlžovaním štúdia nemôže dochádzať k zneužívaniu vyživovacej povinnosti rodičov.

2. Proti predmetnému rozsudku súdu prvej inštancie sa odporca odvolal a v odvolaní uviedol, že
odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považuje za nezákonný, vydaný v rozpore so

zákonom, vynesený na základe nesprávneho právneho posúdenia a nesprávne zisteného skutkového
stavu. Uviedol, že súd prvej inštancie z jemu neznámych dôvodov tvrdí, že študuje už tretiu vysokú
školu. Z vykonaného dokazovania však takéto tvrdenie podľa odporcu nevyplýva, pretože odporca po
prijatí na vysokú školu v Prešove plynule prešiel na štúdium na vysokej škole Middlesex University
v Londýne, odbor tlmočníctva a prekladateľstva. Po prerušení štúdia plynule pokračoval v štúdium

na tej istej univerzite. Zdôraznil, že súdu prvej inštancie predložil dôkazy o tejto skutočnosti, a preto
mu nie je známe, prečo súd prvej inštancie tieto dôkazy vyhodnotil tak, že študuje na tretej vysokej
škole. Prerušenie štúdia je podľa odporcu bežnou praxou uplatňovanou aj v slovenskom školstve, kedy
každý študent má právo z rôznych dôvodov prerušiť na určitý čas denné štúdium a opätovne v ňompokračovať po uplynutí dôvodov, pre ktoré tak urobil. Zdôraznil, že stále zostáva študentom príslušnej
vysokej školy Middlesex University v Londýne. Obaja rodičia majú rovnakú povinnosť prispievať dieťaťu
na získanie požadovaného vzdelania, a to rovnakým dielom. Je preto podľa odporcu nepochopiteľné, že

súd prvej inštancie povinnosť navrhovateľa - otca odporcu prispievať na výživu nezaopatreného dieťaťa
zrušil, pričom sa vôbec nezaoberal a ani neriešil otázku plnenia tejto povinnosti zo strany matky odporcu.
Odvolaním napadnutým rozsudkom nastáva podľa odporcu situácia, že odporca nebude schopný
financovať svoje súčasné štúdium, pretože jeho matka aj napriek pomoci zo strany svojich rodičov,
nebude schopná uhrádzať jeho životné náklady. Odporca súdu prvej inštancie v odvolaní ďalej vytkol,

že sa pri rozhodovaní vôbec nezaoberal skutočnosťou, že robí všetko preto, aby mohol vybrané štúdium
ukončiť,ažesidokoncazobralnávratnúštudentskúpôžičkuvovýške9000Eur,ktorájeúčelovoviazaná
na zaplatenie školného. Túto pôžičku bude musieť vrátiť, keď získa spôsobilosť mať vlastné príjmy po
ukončení štúdia. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie poškodil podľa odporcu jeho
oprávnené záujmy a priamo ho núti proti jeho vôli nedoštudovať, vrátiť sa na Slovensko, eventuálne
študovať iný odbor, prípadne rovnaký odbor v inej kvalite na niektorej z vysokých škôl na Slovensku.

Podľa odporcu nie je zrejmé na základe akých skutočností dospel súd prvej inštancie k záveru, že
odporca nadobudol spôsobilosť sám sa živiť a že odo dňa, keď navrhovateľ podal alternatívny návrh
na zrušenie výživného, prestal byť odporca nezaopatreným dieťaťom. V uvedenej súvislosti navrhovateľ
v odvolaní uviedol, že pokiaľ súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku tvrdí,
že odporca nie je nezaopatreným dieťaťom, pretože jeho matka prestala poberať od mesiaca november

2018 prídavky na dieťa, tak táto skutočnosť podľa odporcu automaticky neznamená, že odporca je
schopnýsámsaživiť,najmä keďsúdprvejinštancievykonanýmdokazovanímzistil,žeodporcajeod25.
09. 2017 evidovaný vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni ako nezaopatrené dieťa a platiteľom poistného
za neho je štát. Z tohto teda podľa odporcu vyplýva, že ak štát od roku 25. 09. 2017 považuje odporcu
za nezaopatrené dieťa a za neho platí v zmysle platného zákona odvody do zdravotnej poisťovne,

tak potom súd prvej inštancie nemohol túto skutočnosť odignorovať a tvrdiť, že odporca nadobudol
schopnosť sám sa živiť. V konaní bola podľa odporcu bez výhrad súdom prvej inštancie akceptovaná
skutočnosť, že odporca ma jediný zdroj príjmu z výživného, ktoré mu platí navrhovateľ a z podpory,
ktorej sa mu dostáva zo strany matky a zo strany starých rodičov. Zdôraznil, že navrhovateľ netvrdil,
že by odporca mal iný zdroj príjmu, alebo že by vykonával nejakú zárobkovú činnosť popri svojom

štúdiu. Naopak odporca je riadnym študentom denného štúdia na Middlesex Univerzity v Londýne a
nemá žiadny iný príjem ako výživné zo strany rodičov. „Ak chce úspešne ukončiť svoje štúdium, tak mu
neostáva čas nato, aby si mohol privyrábať“. Zdôraznil, že je potrebné zobrať do úvahy aj tú skutočnosť,
že po odchode Veľkej Británie z EÚ sa výrazne skomplikuje postavenie cudzincov, a to pokiaľ ide o
možnosť vykonávať akúkoľvek prácu, tobôž u študentov, pričom je predpoklad, že nastane zvýšenie

nákladov pre zahraničných študentov zostávajúcich študovať vo Veľkej Británii.

3. Odporca v odvolaní poukázal ďalej na to, že súd prvej inštancie sa vôbec nezaoberal tým, že
navrhovateľ je jediným spoločníkom v spoločnosti RENKER MEDIA, s. r. o, pričom podľa výpisu z OR
splatil základný vklad vo výške 5 000 Eur pred registráciou spoločnosti. To podľa odporcu znamená, že

navrhovateľ musel mať k dispozícií finančné prostriedky, pretože inak by spoločnosť nebola zapísaná
do OR, pričom nepreukázal a ani netvrdil, že tieto finančné prostriedky získal z cudzích zdrojov. Z
tohto podľa odporcu vyplýva nespochybniteľný záver, že navrhovateľ má aj iné príjmy ako tvrdil. Súd
prvej inštancie nebral podľa odporcu do úvahy tiež fakt, že predchádzajúcim rozsudkom o výživnom na
odporcu (rozsudok Okresného súdu Prešov zo dňa 24. 03. 2017, č. k. 14Pc/9/2016-118 v spojení s

rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 10. 04. 2018, č. k. 7CoP/8/2018-93) súd zvýšil výživné
z pôvodných 149,37 Eur na 230 Eur mesačne s účinnosťou od 18. 05. 2017 pri rovnakých finančných
pomeroch navrhovateľa. Od poslednej úpravy výživného nedošlo na jeho strane, t. j. na strane odporcu
k žiadnym takým zmenám, ktoré by mohli viesť k záveru, že životné náklady odporcu sú nižšie, pretože
naopak jeho životné náklady sa zvýšili, a to prijatím na univerzitu v Prešove, neskôr aj na univerzitu

vo Veľkej Británii. Zdôraznil, že je stále nezaopatreným dieťaťom, a preto neexistuje žiadny dôvod na
„odňatie“ výživného a ani na jeho zníženie. Súd prvej inštancie sa podľa odporcu obmedzil len na
finančnú stránku veci a vôbec nebral do úvahy ľudský rozmer. V nadväznosti na uvedené odporca
uviedol,že„navrhovateľpocelýčasodjehonarodenianeprejavilvočinemuakosvojmujedinémudieťaťu
žiaden rodičovský cit. Svoje rodičovstvo vnímal len ako finančnú záťaž. Po celý život odporcu nevyvíjal

navrhovateľ žiadne úsilie, aby si zabezpečil dostatočný príjem na to, aby si udržal a zveľaďoval svoju
životnú úroveň a aby primerane zabezpečil aj pre svoje jediné dieťa čo najvyššiu životnú úroveň a s
pribúdajúcim vekom dieťaťa túto zvyšoval“. Snahou navrhovateľa bolo podľa odporcu, čo najmenej
zaťažovať svoj rozpočet výživným, pričom až do svojej smrti otec navrhovateľa platil za neho výživné.V nadväznosti na uvedené odporca v odvolaní uviedol, že platenie výživného nemôže nehradiť citovú
väzbu otca s jediným dieťaťom, avšak určite uľahčí dieťaťu získanie potrebného vzdelania, aby si
v budúcnosti mohlo vlastnými silami zabezpečiť vlastnú obživu. Ak už navrhovateľ odňal odporcovi

poznanie otcovskej lásky, tak by bez ďalšieho mal aspoň prispieť na získanie jeho vzdelania“. Súd prvej
inštancie vyhodnotil podľa odporcu celú vec tak, že by bolo nespravodlivé od rodičov požadovať, aby
naďalej živili odporcu, pretože môže študovať na Slovensku na štátnej vysokej škole. „Tento názor súdu
prvej inštancie je podľa odporcu hrubým zásahom do práv občana, keď ho núti bez zákonných dôvodov
správaťsapodľavôlekonajúcejsudkynebezakejkoľvekoporyvzákone“.Súdprvejinštanciemuodobral

slobodnú vôľu rozhodnúť sa aké vzdelanie chce získať a na akej škole. V odôvodnení svojho rozsudku
sa súd prvej inštancie odvoláva na súdnu prax, avšak nepoukázal pritom na žiadne rozsudky, ktoré by
riešili obdobnú situáciu, ako je tento prípad. Na strane navrhovateľa už od rozvodu manželstva chýbala
dobrá vôľa zúčastňovať sa na výchove svojho jediného dieťaťa a tiež dobrá vôľa finančne pomôcť matke
pri výchove dieťaťa riadnym platením výživného. Navrhovateľ okrem výživného nezaslal odporcovi čo
i len jeden darček, neprispel na mimoriadne výdavky, nikdy sa neinformoval o vývoji či o zdravotnom

stave odporcu. Z toho podľa odporcu vyplýva, že dobrá vola navrhovateľa prispievať na výživu svojmu
jedinému dieťaťu bola daná len rozsudkom a „stratou platnosti rozsudku o platení výživného jeho dobrá
vôľa zaniká“.

4. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že súd prvej inštancie podľa jeho názoru

vykonaldokazovanievdostatočnomrozsahupotrebnomprerozhodnutievoveci,riadnesavodôvodnení
rozsudku vyrovnal so všetkými vykonanými dôkazmi a svoje rozhodnutie riadne a jednoznačne
odôvodnil. Odporca, resp. jeho právny zástupca si zamieňa vyživovaciu povinnosť rodiča ako logickú
a samozrejmú povinnosť každého rodiča s bezbrehou povinnosťou rodiča financovať aktivity jeho
dieťaťa. Rodič nemá povinnosť zaplatiť svojmu dieťaťu každú a akúkoľvek aktivitu či štúdium aké si

dieťa vyberie, nota bene ak dieťa tieto svoje rozhodnutia zásadne zmení. V nadväznosti na uvedené
navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu poukázal na to, že odporca podľa svojho vlastného
tvrdenia odišiel do Veľkej Británie študovať prekladateľstvo a tlmočníctvo, toto štúdium nedokončil,
pretože na vykonávanie povolania prekladateľa a tlmočníka už po zmene právnych predpisov nebolo
absolvovanie vysokoškolského štúdia potrebné, pričom stačilo absolvovanie určitých kurzov. Zdôraznil,

že je nepochopiteľné prečo odporca tieto kurzy neabsolvoval a podľa jeho vlastnej výpovede sa o
ne ani nezaujímal. Odporca si zvolil ako svoje budúce povolanie tlmočníctvo a prekladateľstvo, avšak
neskôr sa rozhodol, že chce robiť niečo iné, kreatívne. Samotná výpoveď odporcu jednoznačne podľa
navrhovateľa preukazuje ľahkovážny prístup odporcu, ktorý napriek tomu, že mohol absolvovať kurzy
a začať pracovať ako tlmočník a prekladateľ, sa tejto činnosti ďalej nevenoval, ale začal študovať

fotografiu, t. j. odbor (študijný program), ktorému sa podľa svojich vlastných slov nikdy nevenoval. V
nadväznosti na uvedené navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu odporcu uviedol, že nespochybňuje právo
odporcu zvoliť si svoje budúce povolanie či ďalšie štúdium, avšak vyživovacia povinnosť navrhovateľa
voči odporcovi mohla trvať len do času, kým sa odporca pripravoval na pracovné uplatnenie v oblasti
tlmočníctvaaprekladateľstva.Súdprvejinštanciejednoznačneposúdilsprávanieodporcu,keďvýslovne

v odseku 60. odôvodnenia rozsudku uviedol, že poukazuje aj na tú skutočnosť, že jednou zo základných
povinností rodiča je viesť dieťa k získaniu vzdelania a tým vytvoriť priestor pre jeho sebarealizáciu.
V aplikačnej praxi sa za ukončenie prípravy na budúce povolanie chápe ukončenie vysokej školy v
určitom študijnom programe, pričom za relevantné vo vzťahu k pokračovaniu vyživovacej povinnosti
nie je možné brať ďalšie štúdium, t. j. štúdium na vysokej škole v inom študijnom odbore, resp.

akékoľvek postgraduálne štúdium. V týchto prípadoch vyživovacia povinnosť rodiča môže trvať len
dobrovoľne, pokiaľ má rodič osobný záujem na podpore ďalšieho vzdelávania dieťaťa. Menením
študijnýchodborovatýmkpredlžovaniuštúdianemôžedochádzaťkzneužívaniuvyživovacejpovinnosti.
Odporca jednoznačne získal schopnosť samostatne sa živiť, a preto zanikla vyživovacia povinnosť
navrhovateľa voči odporcovi. Nie je pritom podstatné, či odporca túto svoju schopnosť uplatňuje alebo

nie, ak mu v tom nebránia osobitné okolnosti, napr. zdravotný stav a pod., s čím sa súd prvej inštancie
v celom rozsahu vysporiadal vykonanými dôkazmi. Vzhľadom na to, že súd prvej inštancie ustálil,
že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zanikla, tak vykonávanie akýchkoľvek dôkazov
vo vzťahu k majetkovej situácii navrhovateľa by bolo nadbytočné a nehospodárne. Navrhovateľ vo
vyjadrení k odvolaniu odporcu ďalej uviedol, že nepovažuje za potrebné vyjadrovať sa k neprimerane

emocionálnym častiam odvolania odporcu, nakoľko sú podľa jeho názoru pre rozhodnutie vo veci
irelevantné.Absenciucitovýchväziebaosobnéhovzťahuotcasosynomnemožnovnímaťakodôvodpre
trvanie vyživovacej povinnosti. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie odporcu ako nedôvodné zamietol
a potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie.5. Na obsah vyjadrenia navrhovateľa reagoval odporca v písomnom vyjadrení tak, že uviedol, že v
plnom rozsahu trvá na dôvodoch odvolania uvedených v odvolaní. Vyjadrenie navrhovateľa považuje

za právne irelevantné a účelové. Nie je mu zrejmé, na základe akých právnych skutočností a dôkazov
dospel navrhovateľ k záveru, že odporca je schopný sám sa živiť, pretože naopak, dôkazy produkované
odporcom preukazujú, že je riadnym študentom vysokoškolského štúdia vo Veľkej Británii. Zdôraznil,
že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že je závislý na podpore svojich rodičov a zo strany matky,
aj na podpore svojich starých rodičov, bez ktorej podpory by nebol schopný naďalej študovať. Napriek

súčasnejpandémiinaďalejriadneštuduje,atoformouakúzaviedlauniverzita.Štúdiumprebiehavýlučne
cez elektronickú komunikáciu, pričom sa dodržiava študijný program tak, ako bol nastavený na začiatku
školského roka. Dostáva zadania, ktoré musí spracovať, odpovedať na otázky, a pod.. Na to, aby mohol
úspešne pokračovať v štúdiu bez toho, aby musel opakovať ročník, musí mať k dispozícii elektronické
zariadenia, aby mohol komunikovať so školou. Pokiaľ by sa vrátil na Slovensko, neznížili by sa jeho
náklady na štúdium, pretože by naďalej musel platiť nájomné a ostatné poplatky s tým spojené, či vo

Veľkej Británii je alebo nie. Uviedol, že navrhovateľ výkon svojich rodičovských povinností počas celého
života odporcu obmedzil len na platenie výživného, a aj to po smrti jeho otca len pod hrozbou odsúdenia
za prečin neplatenia výživného a exekúcie. Navrhovateľ neprejavil žiadny záujem stretnúť sa so svojim
synom - odporcom, neprejavil žiadny záujem s ním komunikovať telefonicky alebo cez sociálne siete.
Navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrh zamieta.

6. Vo vyjadrení k vyjadreniu odporcu navrhovateľ uviedol, že odporca jednoznačne získal schopnosť
samostatne sa živiť, a preto zanikla vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči odporcovi. Nie je pritom
podstatné, či odporca túto svoju schopnosť uplatňuje alebo nie, ak mu v tom nebránia osobitné
okolnosti,napr.zdravotnýstav,apod.Opakovanezdôraznil,žesakneprimeraneemocionálnymčastiam

vyjadrenia odporcu nebude vyjadrovať, nakoľko sú pre rozhodnutie vo veci irelevantné a opakujúce sa.
Absenciu citových väzieb a osobného vzťahu otca so synom nemožno vnímať ako dôvod pre trvanie
vyživovacej povinnosti.

7. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie odporcu v rozsahu a z dôvodov daných

ust. § 379 CSP a ust. § 66 CMP, bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP (a contrario)
a odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 387 CSP potvrdil.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti záverov súdu prvej inštancie v súlade
s ust. 66 CMP a zároveň z hľadiska odporcom v odvolaní namietaných skutočností, ktorý v odvolaní

namietal, že súd prvej inštancie na základe nesprávnych skutkových zistení a nesprávneho právneho
posúdenia veci dospel k nesprávnemu záveru, že vyživovacia povinnosť navrhovateľa voči nemu
zanikla, pretože je schopný sám sa živiť.

9. Podľaust.§62ods.1zákonač.36/2005Z.z.orodine(ďalejlen„Zákonorodine“),plnenievyživovacej

povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé
sa živiť.

10. Podľa ust. § 52 zákona č. 161/2015 Z. z., Civilného mimosporového poriadku (ďalej len „CMP“),
žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

11. Z citovaného ustanovenia § 62 ods. 1 Zákona o rodine vyplýva, že obligatórnym zákonným
hľadiskom trvania vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je (ne)schopnosť detí samé sa živiť.

12. Z obsahu spisu a aj z obsahu odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvej

inštancie vyplýva, že navrhovateľ sa pôvodne podaným návrhom na začatie konania domáhal zníženia
vyživovacej povinnosti voči odporcovi zo sumy 230 Eur mesačne na sumu 50 Eur mesačne, a to od
podanianávrhu,čoodôvodnilzhoršenoupríjmovouamajetkovousituáciou.Napojednávaníkonanomna
okresnom súde dňa 15. 10. 2019 navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že v
priebehu konania vyšli na povrch skutočnosti, ktoré nasvedčujú tomu, že jeho vyživovacia povinnosť voči

odporcovi zanikla v celom rozsahu, a preto je potrebné aby podal návrh na zmenu petitu v zmysle jeho
rozšírenia o alternatívny návrh na zrušenie vyživovacej povinnosti od 15. 10. 2019 s tým, že do 15. 10.
2019 nebude žiadať zníženie výživného, ktorý návrh na zmenu petitu okresný súd vyhlásením uznesenia
do zápisnice o pojednávaní konanom na okresnom súde dňa 15. 10. 2019 pripustil. Následne, nazákladevykonanéhodokazovaniarozhodolokresnýsúdtak,ženávrhnazníženievyživovacejpovinnosti
od podania návrhu do 15. 10. 2019 zamietol a od 15. 10. 2019, t. j. od pripustenia zmeny petitu
vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporcovi zrušil.

13. Po prejednaní odvolania odporcu odvolací súd uvádza, že postup súdu prvej inštancie tak vo vzťahu
ku skutkovým zisteniam ako aj vo vzťahu k právnemu posúdeniu veci je vecne správny. Súd prvej
inštancie pri posúdení návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi, ktorý
zamietol vychádzal z toho, že navrhovateľ v konečnom dôsledku na znížení vyživovacej povinnosti

do 15. 10. 2019 (kedy navrhol na základe skutočností, ktoré sa dozvedel v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie zmenu petitu) netrval; pri posúdení návrhu navrhovateľa na zrušenie vyživovacej
povinnosti navrhovateľa voči odporcovi sa súd prvej inštancie správne a v súlade s vyššie citovaným
ustanovením § 62 ods. 1 Zákona o rodine zameral na zistenie, či odporca je schopný sám sa živiť.
Na základe vykonaného dokazovania zistil, že odporca sa v priebehu času - odvtedy ako začal
štúdium prekladateľstva a tlmočníctva na filologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove odklonil

od pôvodného študijného smerovania, zameraného na výkon povolania predkladateľa a tlmočníka,
štúdium v odbore prekladateľ a tlmočník na filologickej fakulte Prešovskej univerzity v Prešove ako
aj následne na Middlesex University v Londýne nedokončil, čo vysvetlil tým, že na výkon povolania
prekladateľ a tlmočník nie je absolvovanie vysokoškolského štúdia potrebné a po ročnej prestávke v
štúdiu sa rozhodol pre štúdium v úplne inom študijnom programe BA Fotografia, t. j. v oblasti, ktorej sa

predtým nikdy nevenoval, čo znamená, že ďalšie štúdium odporcu nemožno považovať za kontinuálnu
prípravu na budúce povolanie. V uvedenej súvislosti odvolací súd uvádza, že už tento fakt, bez ďalších
skutočností, ktoré súd prvej inštancie v odôvodnení odvolaním napadnutého rozsudku na podporu
svojho rozhodnutia neuviedol, sám osebe stačí na zrušenie vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči
odporcovi, pretože odporca schopnosť sám sa živiť nadobudol tým, že štúdiom anglického jazyka

(aj keď neukončeným, keďže podľa tvrdenia samotného odporcu na výkon povolania prekladateľa a
tlmočníkaabsolvovanievysokoškolskéhoštúdiavuvedenomštudijnomodboreniejepotrebné)sivytvoril
predpoklady na to, aby sa mohol hoci aj popri štúdiu ďalšieho odboru, sám živiť. V uvedenej súvislosti
odvolací súd uvádza, že nemožno sa stotožniť s argumentáciou odporcu (uvedenou v odvolaní), že súd
prvej inštancie, či dokonca konajúca sudkyňa súdu prvej inštancie ho svojim rozhodnutím núti, aby v

rozpore s jeho slobodnou vôľou neštudoval tam, kde má študovať záujem a to, čo chce študovať, pretože
takáto argumentácia odporcu jednoznačne vyplýva z nesprávnej interpretácie ust. § 62 ods. 1 Zákona
o rodine, keď posudzovanie schopnosti sám sa živiť má prirodzene svoje limity, pričom nadobudnutie
tejto schopnosti nemôže byť interpretované tak, že vyživovacia povinnosť rodičov dieťaťa trvá až kým
dieťa nevyskúša a neukončí všetky študijnú odbory, o štúdium ktorých prejaví záujem. Schopnosť samo

sa živiť získa dieťa už absolvovaním prvého študijného odboru, pre štúdium ktorého sa rozhodlo, bez
ohľadu na to aká je jeho následná študijná anamnéza. V danom prípade, práve štúdium prekladateľstva
a tlmočníctva (aj keď neukončené, keďže podľa tvrdenia samotného odporcu na výkon povolania
prekladateľa a tlmočníka absolvovanie vysokoškolského štúdia v uvedenom študijnom odbore nie je
potrebné)vytvoriloodporcovipodmienkynato,abysamoholsámvýkonomprekladateľskejatlmočníckej

činnosti živiť a popri tom (ak uzná za vhodné) aj ďalej v ktoromkoľvek zvolenom študijnom odbore
či programe študovať, pričom vyživovacia povinnosť rodičov je v takomto prípade už len dobrovoľná
- založená na ochote rodiča dieťa naďalej podporovať, nie na povinnosti rodiča dieťa napriek jeho
schopnosti samé sa živiť ďalej podporovať. Navrhovateľ určitú mieru dobrovoľnosti prejavil, keď na
svojom pôvodnom návrhu na zníženie vyživovacej povinnosti od podania návrhu netrval a až do 15.

10. 2019, kedy súd prvej inštancie pripustil zmenu petitu, prejavil ochotu prispievať odporcovi výživným,
hoci podmienky na zrušenie vyživovacej povinnosti, tak ako to v odôvodnení odvolaním napadnutého
rozsudku - vychádzajúc z vykonaného dokazovania -uviedol súd prvej inštancie vznikli už skôr, čo
nemožno považovať za rozpor v rozhodnutí súdu prvej inštancie, tak ako to tvrdil v odvolaní odporca,
keď namietal, že „odporca prestal byť pre súd nepochopiteľne a absurdne zrazu od 15. 10. 2019, kedy

navrhovateľ navrhol zmenu petitu, nezaopatreným dieťaťom“

14.Nazákladeuvedenýchskutočnostíodvolacísúdodvolanímnapadnutýrozsudoksúduprvejinštancie
podľa ust. § 387 CSP potvrdil.

15. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 52 CMP tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.16. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov členov senátu 3 : 0 (§ 393 ods.
2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).