Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. november 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 10C/100/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6914216400
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 11. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Csank

ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6914216400.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom Petrom Csankom v právnej veci žalobkyne I. I., nar.

XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, zastúpenej JUDr. Jánom Čipkom, advokátom so sídlom v Hnúšti,
Partizánska 197 proti žalovaným 2/ I. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom O. D., Š. XXXX/XX, 3/ S. C., L.. XX.
XX. XXXX, J. P., Š. XXX, 4/ JUDr. W. X., nar. XX. XX. XXXX, bytom C.T. XXXX/XB, J. - T. E., 5/ W.. D.
T., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. A. XXXXX/X, J. J. - O., 6/ C. E., rod. T., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom T. XXXX/XX, L. Y., 7/ W. T., nar. XX. XX. XXXX, bytom Y., C. XX, 8/ E. T., nar. XX. XX. XXXX, J. Y.,
C. XX, 9a/ I. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom J., C. XXXX/X, 9b/ G. D., rod. D., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y., J. XXX, 9c/ B. Š., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y., T. XXX, 10/ R. D., nar. XX. XX. XXXX,

bytom O.Á. D., Ž. XXX/X, mieste, zastúpení Slovenským 11/ X. G. a neznámi dedičia po X. G., všetci
na neznámom pozemkovým fondom, so sídlom v J., J. XX, 12a/ G. C., rodený C., L.. XX.XX.XXXX,
bytom E. Q. XXX, XXX XX Y. a 12b/ K. C., rodená Č.S., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX, XXX XX E. Q.
Y., žalovaný 5/, 6/, 10/, 2/, 9b), 9c) 9a), 3), zastúpení JUDr. Ivanou Zmekovou, advokátkou, so sídlom
Zámocká 18, Bratislava, o určenie vlastníckeho práva takto

r o z h o d o l :

I.Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese Rimavská Sobota, obci J., katastrálnom území
J. zapísané na liste vlastníctva číslo XX ako CKN parc.č. XXX záhrady vo výmere XXX m2, CKN parc.č.

XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a CKN parc.č. XXX X.astavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2 patria v podiele 1/2-ica do dedičstva po zomrelej C. Š., nar. XX.X.XXXX, naposledy
bytom J. 11, ktorá zomrela XX.X.XXXX a v podiele 1/2-ica patria do dedičstva po zomrelom I. Š., nar.
X.X.XXXX, naposledy bytom J. XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX.

II.Žiadna zo strán sporu nemá na náhradu trov konania nárok.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha určenia vlastníckeho práva ku nehnuteľnostiam
nachádzajúcim sa v katastrálnom území J., zapísaným na liste vlastníctva č. XX S.ko parcely registra

"C" evidované na katastrálnej mape pod parc. č. XXX záhrady vo výmere XXX m2, pod parc. č. XXX
zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a pod parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo
výmere XXX m2. Dôvodom na podanie žaloby bola tá skutočnosť, že jej rodičia C. Š. a I. Š., na základe
kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX kúpili od I. D. nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území
Babinec, vedené v pozemno-knižnej vložke č. XX pod parcelným č. XX ako dom, dvor a záhrada a pod
parcelným č. XX ako záhrada, pričom stav bol neidentický. Kúpna zmluva bola registrovaná Štátnym
notárstvom v O. D. dňa XX.XX.XXXX pod č. Reg. W. XX/XXXX. Žalobkyňa poukázala na to, že dňa

XX.XX.XXXX bola Okresným úradom v Rimavskej Sobote vyhotovená identifikácia parciel č. XXXX/XX-
XXXX/XX, na základe ktorej mali byť parcely č. XX/X, XX/X S. XX zapísané na list vlastníctva č. XX.
Tvrdila, že tieto (parcely) boli už v tom čase vedené na jej nebohých rodičoch a súčasne tvrdila, že
uvedenéparcelysúidentickésnehnuteľnosťami,ktorésúvsúčasnostizapísanénalistevlastníctvačísloXX. Ďalej poukázala na to, že jej rodičia boli vlastníkmi nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva
č. XX pod parc. č. XXX, XXX S. XXX, a to práve na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX. Od
kúpy v roku XXXX užívali predmetné nehnuteľnosti rodičia navrhovateľky "výlučne a nerušene" a po

ich smrti ich takto užívala žalobkyňa až do predaja rodinného domu so súpisným č. XX. Pri tomto
predaji sa dozvedela, že na liste vlastníctva je vedená len ako vlastníčka predmetného rodinného domu
nachádzajúcom sa na parcele č. XXX v celosti, avšak bez tohto pozemku, ako aj bez pozemkov parc.
č. XXXa XXX.

2.V konaní sa žalobkyňa pôvodne domáhala, že ona je vlastníčkou týchto nehnuteľností.

3.Súd takto podanej žalobe vyhovel rozsudkom Okresného súdu Rimavská Sobota č.k.
10C/100/2014-215 zo dňa XX.XX.XXXX. Proti uvedenému rozsudku podal Slovenský pozemkový fond
odvolanie, o ktorom rozhodol Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. XXCo/XXX/XXXX-XXX X.
K. XX.XX.XXXX tak, že zrušil rozsudok okresného súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Odvolací súd sa nestotožnil s právnym záverom prvostupňového súdu, podľa ktorého boli splnené
podmienky nadobudnutia vlastníctva žalobkyne k predmetným nehnuteľnostiam vydržaním. Aj keď súd
prvejinštancievykonalnáležitédokazovanie,dospelnazákladevykonanéhodokazovaniaknesprávnym
skutkovým zisteniam o tom, že I.Á. D., ako bývalý vlastník spornej nehnuteľnosti uzavrel v minulosti
dohodu s gazdinou R. V. (nie je zrejmé, či bola to písomná či ústna dohoda, to však podstatné nie

je, podstatná je skutočnosť, že takáto dohoda bola uzavretá), ktorej bol sluhom, podľa ktorej dohody
za svoje zásluhy I. D. najstarší dostal pozemok, na ktorom si I. D. postavil dom, pričom po smrti
tohto I. D. jeho syn, ako dedič previedol vlastnícke právo k domu so záhradou a dvorom na manželov
Š. (kúpnou zmluvou), po smrti ktorých sa ich vlastníkom stala žalobkyňa. Súd prvej inštancie vôbec
neuviedol akým titulom nadobudla predmetné nehnuteľnosti žalobkyňa po svojich rodičoch manželoch

Š.. Odvolací súd uviedol, že vlastníctvo je v našom právnom poriadku chápané ako najvyššia právna
moc nad vecou. Tento obsah vlastníckeho práva je vyjadrený priamo v ustanovení § 123 Občianskeho
zákonníka, v zmysle ktorého je vlastník v medziach zákona oprávnený vec držať (ius possidendi), užívať
(ius utendi), požívať jej plody a úžitky (ius fruendi) a má právo s vecou nakladať (ius disponendi).
Právo vec držať, nazývané tiež právom držby, znamená právo nakladať s vecou ako s vlastnou. Ide

o východiskové oprávnenie vlastníka, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre výkon jeho ostatných
vlastníckych oprávnení. Vydržanie je osobitný spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade splnenia
zákonom určených podmienok dochádza k nemu priamo zo zákona, nevyžaduje sa k tomu rozhodnutie
štátneho orgánu. K tomu, aby bolo možné nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním musia byť splnené
zároveň tieto zákonné predpoklady : a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú vydržaciu

dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav užívania predmetu vydržania počas
zákonom stanovenej doby, c) spôsobilý predmet vydržania. Predpokladom vydržania je skutočnosť,
že držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí. Posúdenie
toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať
len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj

z objektívneho hľadiska, t. j. či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím
na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti,
že užíva veci, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o
existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý dôvod (titulus putativus), teda, ide o to, aby držiteľ
bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul svedčí. Pri posudzovaní

oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa,
že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie,
ktoré sa prejavuje aj navonok, a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka
veci. Medzi základné okolnosti, ktoré budú svedčiť o oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako
vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže

byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne
nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva. Na rozdiel od preukazovania vlastníctva nebude spravidla
treba,abyvydržiteľpreukazovalplatnýprávnydôvodnadobudnutiavlastníctva,ktorýmôžebyťzákladom
pre zápis vlastníckeho práva do príslušného katastra nehnuteľností, ale postačí existencia takéhoto
nadobúdacieho titulu (aj putatívneho), ktorý jeho vnútorné presvedčenie, že sa stal vlastníkom veci,

dostatočne opodstatňuje. Podľa odvolacieho súdu prvostupňový súd v danom prípade len uviedol, že z
osvedčeniaodedičstveč.k.K.XXX/XX,DnotXXX/XXX.dňaXX.XX.XXXXzistil,žematkanavrhovateľky
C. Š. zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičmi sa stali manžel I. Š. a dcéra - žalobkyňa. Z osvedčenia
o dedičstve č.k. XD XXX/XXXX, K. XXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zistil, že otec navrhovateľky I. Š.zomrel dňa XX.XX.XXXX, pričom jedinou dedičkou sa stala dcéra - žalobkyňa. Vôbec však neuviedol čo
bolo predmetom dedičstva, teda či predmetom dedičstva boli aj predmetné nehnuteľnosti. Nie je teda
zrejmé či žalobkyňa vstúpila do držby predmetných nehnuteľností titulom dedenia, resp. iným titulom,

hoc aj putatívnym. Z uvedeného je potom zrejmé, že prvostupňový súd riadne nevysvetlil, na základe
čoho považoval žalobkyňu za dobromyseľnú držiteľku, ktorá by splnila podmienky pre nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním. Len samotný záver prvostupňového súdu, že „boli splnené podmienky
na nadobudnutie sporných nehnuteľností vydržaním s tým, že žalobkyňa si mohla do doby oprávnenej
držby započítať aj dobu, po ktorú mali vec v oprávnenej držbe jej právni predchodcovia, preto bola v

konaní aktívne vecne legitimovaná“, je nedostačujúci. S poukazom na vyššie uvedené, odvolaciemu
súdu tak neostávalo iné, ako odvolaním napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní okresný súd znova posúdi dôvodnosť podanej
žaloby žalobkyňou. Odvolací súd na záver uviedol, že len v prípade, že bude v prospech žalobkyne
preukázaný nadobúdací titul k predmetným nehnuteľnostiam, bude možné rozhodnúť, že žalobkyňa je
vlastníčkou predmetných nehnuteľností aplikujúc citované ust. § 134 ods. 1 a 3 Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd dal tiež do pozornosti súdu prvej inštancie, že ani jediný dedič sa nemôže s úspechom
domáhať určovacou žalobou, že je vlastníkom veci ktorá by mala patriť do dedičstva, ak táto vec nebola
predmetom konania dedičstve a ohľadne tejto veci mu nebolo potvrdené nadobudnutie (k tomu porovnaj
napr. rozhodnutie NS ČR 30Cdo 51/2007).

4.Nazákladevýzvysúduspoukazomnavyššieuvedenérozhodnutieodvolaciehosúduprávnyzástupca
žalobcu súdu doručil zmenu petitu žaloby, na základe ktorej súd uznesením túto zmenu petitu žaloby
pripustil v znení: „Súd určuje, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v okrese O. D., M. J., katastrálnom
území Babinec zapísané na liste vlastníctva číslo XX S.ko CKN parc.č. XXX záhrady vo výmere XXX
m2, CKN parc.č. XXX X. plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a CKN parc.č. XXX zastavané plochy a

nádvoria vo výmere XXX m2 patria v podiele 1/2-ica do dedičstva po zomrelej C. Š., nar. XX.X.XXXX,
naposledy bytom J. XX, ktorá zomrela XX.X.XXXX a v podiele 1/2-ica patria do dedičstva po zomrelom
I. Š., L.. X.X.XXXX, naposledy bytom J. XX, ktorý zomrel dňa XX.X.XXXX.“ Právny zástupca žalobcu
pritom uviedol, že na základe výzvy súdu, reagujúc na uznesenie Krajského súdu v J. J. č.k. XXCoXXX/
XXXX-XXX z XX.X.XXXX predkladá súdu návrh na zmenu žaloby. Totižto z uznesenia odvolacieho súdu

vyplýva, že sa nemôže s úspechom domáhať určovacou žalobou, že je vlastníkom veci, ktorá by mala
patriť do dedičstva, ak táto vec nebola predmetom konania o dedičstve. Okrem už preukazovaných
skutočností v priebehu konania nevie súdu predložiť iný dôkaz, ktorý by preukázal tvrdenia, že sa
považuje za dobromyseľnú držiteľku, pretože tieto nehnuteľnosti od smrti jej rodičov a aj pred ich smrťou
užívala. Je pravdou, že v dedičskom konaní po jej matke C. Š. vedenom pod sp.zn. K., K. nadobudla

rodinný dom sup.č. 11 a v tomto rozhodnutí je vyslovene uvedené, že tento nadobúda bez pozemku.
Je však toho názoru, že ako priemerne právne vzdelaný občan tejto poznámke nevenovala náležitú
pozornosť a až do uzatvárania kúpnej zmluvy na rodinný dom bola v domnení, že jej nehnuteľnosti,
ktoré tvoria predmet sporu vlastnícky patria a to titulom dedenia, keďže bola utvrdzovaná rodičmi v tom,
že kúpnou zmluvou, ktorá bola registrovaná 23. januára 1974 rodičia nadobudli rodinný dom spolu s

pozemkom. V záujme toho, aby bol dosiahnutý legitímny právny stav preto navrhuje, aby súd v súlade
s ustanovením § 139 a nasl CSP pripustil zmenu žaloby v rozsahu, ako je to uvedené vo výrokovej
časti tohto rozsudku. Vychádzajúc z tvrdených skutočností v priebehu konania považuje za nesporné,
že jej rodičia boli dobromyseľní v držbe nehnuteľností tvoriacich predmet sporu a nesporne splnili
všetky hmotno-právne predpoklady preto, aby bolo možné uzavrieť, že nadobudli vlastnícke právo k

sporným nehnuteľnostiam do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti tak, ako do
tohto bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli rodinný dom, ktorý tvoril predmet kúpnej zmluvy z
26.3.1973. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou platí pokiaľ ide o

nehnuteľné veci, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
Jej mama C. Š., zomrela XX.X.XXXX a teda nastáva zákonný predpoklad zániku bezpodielového
spoluvlastníctva manželov aj k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet sporu, ku ktorým vlastnícke právo
jej rodičia nadobudli titulom vydržania predodňom smrti mojej mamy C. Š.. Do troch rokov od smrti
mojej mamy nedošlo k vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnostiam,

ktoré tvoria predmet sporu a preto nastáva zákonný predpoklad, že podiely oboch bezpodielových
spoluvlastníkov sú rovnaké.5.Súd znova predvolal na pojednávanie na deň 10.11.2020 strany sporu a ich zástupcov. Súd pojednával
v neprítomnosti žalobkyne, ktorej neúčasť ospravedlnil jej právny zástupca, v neprítomnosti žalovaných
5/, 6/, 10/, 2/, 9b), 9c) 9a), 3), ktorých neúčasť ospravedlnila ich právna zástupkyňa, žalovaných 12a)

a 12b), ktorí svoju neprítomnosť vopred písomne ospravedlnili ako aj ostatných žalovaných, ktorí svoju
neúčasť neospravedlnili a nežiadali o odročenie pojednávania.

6.NapojednávanísúdvykonaldokazovanievýsluchomsvedkaW..V.,oboznámenímsožalobou,kúpnou
zmluvou z roku XXXX, osvedčením o dedičstve XD/XXX/XXXX, úmrtným listom I. Š., osvedčením o

dedičstveK.,potvrdenímObceJ.,oznámenímokruhudedičov,rozhodnutím ŠN,K.,ďalšímrozhodnutím
Š. K. /., identifikáciou parciel, osvedčením o dedičstve K. /. XXX/XXXX, výpismi z LV č. XX pre k. ú. J.,
vyjadrením SPF k žalobe č. l. XX, vyjadrením R. D., D. T. a C. E., výpisom z PKV č. XX, vyjadrením
I. T., S. C. a R.B. D., úmrtným listom po C.. T., vyjadrením katastra nehnuteľností zo dňa 8. 9. 2017,
vyjadrením I.. W. X., vyjadrením právneho zástupcu žalobkyne k vyjadreniam žalovaných, duplikou
D. T., C. E., I. T., S. C., R. D. a R. D., úmrtným listom R. D., vyjadrením SPF zo dňa XX. X. XXXX,

vyjadrením G.. C. S. K. C., vyjadrením JUDr. Ivany Zmekovej, zo dňa 26. 2. 2018, odvolaním SPF,
vyjadrením žalobkyne k odvolaniu, vyjadrením JUDr. Ivany Zmekovej k odvolaniu, doplnením a zmenou
petitu žaloby, oboznámil sa obsah pripojeného spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XX/XX/
XXXX z neho predovšetkým rozsudok zo dňa XX. X. XXXX, dedičským spisom po C.. T. XD/XXX/
XXXX, obsahom spisu Okresného súdu Rimavská Sobota sp. zn. XC/XXX/XX z neho predovšetkým

rozsudok zo dňa X. XX. XXXX, zo spisu ŠN Rim. Sobota O. originál kúpnej zmluvy, výpisom z PKV,
rozhodnutím MNV v B., dotazníkom a čestným vyhlásením a splnomocnením pre K.. V., oboznámil sa
obsah pripojených dedičských spisov 3D/294/2015 a 1D/563/2004 po poručiteľoch C. Š. S. I. Š. a z nich
predovšetkým osvedčenie o dedičstve.

7.Na pojednávaní právny zástupca žalobkyne uviedol, že trvá na žalobe a z dôvodov zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu žalobkyňa pristúpila k návrhu na zmenu žaloby, ktorú súd na dnešnom
pojednávaní pripustil a bol toho názoru, že dokazovanie ktoré predchádzalo prechádzajúcemu
rozhodnutiu preukázalo, že právni predchodcovia žalobkyne sporné nehnuteľnosti užívali od registrácie
kúpnej zmluvy z XX. X. XXXX, teda je toho názoru že u právnych predchodcov žalobkyne bola dodržaná

doba vydržania a z vykonaného dokazovania vyplýva, že predmet sporu bol jednoznačne určený v
čase uzatvárania kúpnej zmluvy keďže táto bola registrovaná a právni predchodcovia aj žalobkyňa
tieto nehnuteľnosti užívali a užívali ich nerušene až do prevodu stavby rodinného domu, ktorá stojí na
sporných nehnuteľnostiach a ktorá tvorila predmet zmluvy. Je dôvodné tvrdiť že boli dobromyseľnými
držiteľmi. Poukázal na rozhodnutie ústavného súdu X Ú. XXX/XXXX X. XX. XX. XXXX. Žalobkyňa si

trovy konania neuplatňuje.

8.Právna zástupkyňa žalovaných 5/, 6/, 10/, 2/, 9b), 9c) 9a), 3) na pojednávaní uviedla, že žalovaní
ktorých v tomto konaní zastupuje ako aj sama žalovaná 4/ súhlasí s tým, aby súd rozhodol v zmysle
zmeneného žalobného petitu, ktorý bol pripustený na dnešnom pojednávaní. Skutočnosti uvedené

právnym zástupcom žalobkyne nerozporujú a osobitne poukazujú na výpoveď svedka W.. V., ktorý na
ostatnom pojednávaní jasne potvrdil okolnosti, za ktorých došlo k darovaniu nehnuteľností, ktoré sú
predmetom tejto žaloby v prospech právnych predchodcov rodičov žalobkyne.

9.Zástupca Slovenského pozemkového fondu súdu uviedol, že zmenou žaloby bola odstránená vada

vo vzťahu k určeniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam s tým, že teda nemôže byť určené vlastnícke
právo priamo k žalobkyni ktorá je dedičom a vo vzťahu k zákonným predpokladom na nadobudnutie
vlastníckehoprávavydržanímžiadalapostupovaťvzmysledruhoištatnčnéhorozhodnutiasúduažiadala
posudzovať preukázanie nadobúdacieho titulu čo i len domnelého k predmetným nehnuteľnostiam.

10.Z obsahu spisu je zrejmé, že počas konania Slovenský pozemkový fond vzniesol voči žalobe viaceré
námietky, ktoré sa týkali toho, že a/ žalobkyňa sa nemôže domáhať priamo určenia vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam, b/ identifikácie prevádzaných nehnuteľností v kúpnej zmluve z roku XXXX a c/ rozsahu
v akom mohol I. D. prevádzať nehnuteľnosti.

11.Z listu vlastníctva č. XX pre katastrálne územie J. vyplýva, že podielovými spoluvlastníkmi parciel č.
XXX, XXX S. XXX sú I. S., R. V., X. G., G. C. S. K. C..

12.Žalovaní prítomní na pojednávaní vykonanom vo veci ešte dňa XX.XX.XXXX so žalobou súhlasili.13.Z výsluchu svedka E. V. vyplýva, že sa narodil v J. v roku 1946 a miestne pomery dobre pozná,
pretože najprv býval oproti spornej nehnuteľnosti v rodičovskom dome a potom kúpil záhradu hneď

vedľa spornej nehnuteľnosti. V roku 1992 kúpil záhradu a potreboval vyjadrenie susedov, preto aby
mohol stavať dom a za spornú nehnuteľnosť mu vyjadrenie dával I. Š.. Uviedol postupnosť vlastníkov
spornej nehnuteľnosti, tak že ním boli pôvodne I. D. s manželkou C., ktorí umreli, zdedil to po nich ich
syn I. D., ktorý to potom predal manželom Š. a po ich smrti bola dedičom I. I., ktorá potom dom predala
pánovi G. C. a K. C.. Nikdy manželia Š. ani pani I. neboli rušení vo vlastníckom práve. Len z rozprávania

vie, že R. V. bola majetná gazdiná ku ktorej prišiel ako sluha I. D. najstarší s tým, že za veľmi dobrú
starostlivosť R. V. dala tomuto I. D. časť zo záhrady a na tej záhrade si postavil I. D. dom, pričom ide
o tú záhradu a ten dom, ktorý je predmetom konania. Okrem vyššie menovaných vlastníkov nikto iný
nehnuteľnosť neužíval. Keď on kupoval svoju susediacu nehnuteľnosť tak musel vyrúbať stromy a on zo
svojej strany postavil plot podľa GP vytvoreného Ing. D. a z druhej strany tiež bol vytvorený plot rodinou
T. čím došlo k oploteniu spornej nehnuteľnosti z oboch strán. Pretože dovtedy tam plot nebol. Dovtedy

tam boli len kamene. Súhlas pri stavbe domu pýtal svedok priamo od pána I. Š. ako svojho suseda z
dôvodu, že bol zapísaný na LV v tom čase.

14.Nahliadnutím do kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.1973 súd zistil, že rodičia žalobkyne C. Š. S. I. Š. kúpili
od I. D. za kúpnu cenu 51.903,- Kčs nehnuteľnosti vedené v pozemno-knižnej vložke č. XX, katastrálne

územie Babinec, pod pozemno-knižným (ďalej len "PK") č. XX ako dom, dvor a záhrada a PK č. XX
ako záhrada, v celkovej výmere XXXX m2, s uvedením, že "stav podľa EN u Strediska geodézie pre
okr. Rim. Sobota je neidentický". Predmetná kúpna zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom v
Rimavskej Sobote dňa XX.XX.XXXX G. Č.. O.. W. XX/XX s tým, že v uvedený deň nastali aj právne
účinky registrácie.

15.Z odpovede katastra nehnuteľností zo dňa 08.09.2017 č.l. 120 vyplýva, že táto kúpna zmluva nebola
zapísateľná, nakoľko sa v zmluve cituje, že stav EN je neidentický, teda bolo potrebné vyhotoviť
geometrický plán. PKN parc. č. XX, ktorá bola predmetom zmluvy bola okrem PKN vložky č. XX
evidovaná ešte aj v PKN vložke č. XX a predávajúci I. D.M. ako vlastník z PKN vložky č. XX nemohol

vlastniť PKN parc. č. XX v celosti.

16.Z potvrdenia Obce J. vyplýva, že daň za sporné nehnuteľností platí žalobkyňa.

17.Z osvedčenia o dedičstve č.k. K. XXX/XX, K. XXX/XX zo dňa XX.XX.XXXX súd zistil, že matka

navrhovateľky C. Š. zomrela dňa XX.XX.XXXX, pričom dedičmi sa stali manžel I. Š. a dcéra - žalobkyňa.

18.Z osvedčenia o dedičstve č.k. XD XXX/XXXX, Dnot XXX/XXXX X. K. XX.XX.XXXX súd zistil, že otec
navrhovateľky I. Š. X. K. XX.XX.XXXX, pričom jedinou dedičkou sa stala dcéra - žalobkyňa.

19.Z pozemno-knižnej vložky č. XX vyplýva, že I. D. bol výlučným vlastníkom parciel PK č. XX S. XX,
ktoré boli zapísané v majetkovej podstate časti A. tejto listiny.

20.Z identifikácie parciel Okresného úradu Rimavská Sobota, katastrálny odbor zo dňa 29.10.2013 s
dodatkom, že ide o spätnú identifikáciu a súčasne identifikáciu po pozemkových úpravách, vyplýva, že

nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území J., v súčasnosti zapísané na liste vlastníctva č.
XX pod parc. č. XXX ako záhrady vo výmere XXX m2, pod parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria
vo výmere XXX m2 a pod parc. č. XXX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 sú totožné
s nehnuteľnosťami pôvodne zapísanými v pozemno-knižnej vložke č. XX - časť parcely PK č. XX a
pozemno-knižnej vložke XX - časť parcely PK č. XX.

21.Súd pri posúdení sporu vychádzal z nasledovných zákonných ustanovení.

22.Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch
nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov.

23.Podľa § 47 ods. 2 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.1992 ak zákon ustanovuje, že k zmluve
je potrebná jej registrácia štátnym notárstvom, je zmluva účinná registráciou.24.Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou
alebo ten, kto vykonáva právo pre seba.

25.Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti
dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa
predpokladá, že držba je oprávnená.

26.Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci ak ju má

nepretržite v držbe po dobu 3 rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť.

27.Podľa 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa ods. 1 sa započítava aj doba, po ktorú mal
vec v oprávnenej držbe právny predchodca.

28.Súd po vykonanom dokazovaní posúdil predmetný spor takto:

29.V prvom rade súd poukazuje na závery, ktoré vo svojom zrušujúcom uznesení uviedol odvolací
súd, teda že súd prvej inštancie vykonal náležité dokazovanie. Odvolací súd však vytkol okresnému
súdu, že ten dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam
ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobkyňou, u ktorej chýba preukázanie

nadobúdacieho titulu k týmto nehnuteľnostiam, na ktorú skutočnosť poukázal aj Slovenský pozemkový
fond.

30.Skutkové zistenia ohľadom nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalobkyňou sa
však stali počas ďalšieho konania už irelevantné, nakoľko po vrátení veci odvolacím súdom právny

zástupca žalobkyne zmenil v súlade so závermi odvolacieho súdu petit žaloby. Predmetom konania sa
tak stalo výlučne rozhodovanie o určení, či nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom sporu patria do dedičstva
po nebohých manželoch Š. (právnych predchodcoch žalobkyne), teda bezpredmetnou sa stala otázka
skúmania, či ich vlastníkom je žalobkyňa.

31.Súd konštatuje, že pri rozhodovaní vychádzal z doposiaľ vykonaného dokazovania a z toho
skutkového materiálu, ktorý svojou procesnou aktivitou vniesli do konania strany sporu, pričom rozsah
vykonaného dokazovania nebol zo strany odvolacieho súdu spochybnený a vytknutá „vada“ predmetu
konania a v súlade s tým aj petitu žaloby (odvolací súd dal tiež do pozornosti súdu prvej inštancie, že ani
jediný dedič sa nemôže s úspechom domáhať určovacou žalobou, že je vlastníkom veci ktorá by mala

patriť do dedičstva, ak táto vec nebola predmetom konania dedičstve a ohľadne tejto veci mu nebolo
potvrdené nadobudnutie), boli v priebehu konania s poukazom na závery odvolacieho súdu napravené.

32.Súd skúmal, či na strane žalobkyne existuje naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k
nehnuteľnostiam tvoriacim predmet konania, pričom dospel k záveru, že žalobkyňa v konaní preukázala,

žemánaliehavýprávnyzáujemnapožadovanomurčení,pretožebeztohtourčeniabyprávnepostavenie
jej právnych predchodcov (ako aj jej samotnej ako dedičky po nich) vo vzťahu k nehnuteľnostiam
tvoriacim predmet konania bolo neisté, nakoľko zo žaloby a doplnenia žaloby vyplýva, že vlastníkom
nehnuteľností, ktoré tvoria predmet sporu, sú právni predchodcovia žalobkyne, manželia t.č. už nebohí
Š., napriek tomu však v katastri nehnuteľností sú ako ich vlastníci vedené iné osoby.

33.Taktiež žalobkyňa v konaní uviedla úplný okruh strán sporu na strane žalovaných keď žalovala
na ich strane všetkých tých, ktorí sú na príslušnom LV uvedení ako podieloví spoluvlastníci spornej
nehnuteľnosti resp. sú ich právni nástupcovia.

34.Z vykonaného dokazovania a to predovšetkým nahliadnutím do kúpnej zmluvy zo dňa 26.03.1973
súd zistil, že rodičia žalobkyne C. Š. S. I. Š. kúpili od JÁ. D. za kúpnu cenu 51.903,- Kčs nehnuteľnosti
vedené v pozemno-knižnej vložke č. XX, katastrálne Ú. J., pod pozemno-knižným (ďalej len "PK") č. XX
ako dom, dvor a záhrada a PK č. XX ako záhrada, v celkovej výmere XXXX m2, s uvedením, že "stav
podľa EN u Strediska geodézie pre okr. Rim. Sobota je neidentický". Predmetná kúpna zmluva bola

registrovaná Štátnym notárstvom v Rimavskej Sobote dňa XX.XX.XXXX pod č. O.. W. XX/XX s tým, že
v uvedený deň nastali aj právne účinky registrácie.35.Na základe takto uzavretej kúpnej zmluvy následne manželia Š. užívali nehnuteľnosti, ktoré sú
predmetom sporu až do svojej smrti, bez rušenia a to minimálne po dobu viac ako 10 rokov. Z toho, čo
vyšlo v konaní najavo vyplýva, že právni predchodcovia žalobkyne I. Š. S. C. Š. nehnuteľnosti, ktoré sú

predmetom konania užívali nerušene od roku XXXX (v konaní nebolo tvrdené ani preukázané, že by ich
niektopočasužívaniarušil)aichdobrávierabolazaloženánazákladeadvokátomspracovanejpísomnej
a štátnym notárstvom registrovanej kúpnej zmluvy uzavretej s I. D.. Právni predchodcovia žalobkyne
uzatvárali zmluvu v súlade so zákonom a na základe uzavretej a štátnym notárstvom registrovanej
písomnej kúpnej zmluvy (s predchádzajúcim súhlasom miestneho národného výboru) sa považovali

za vlastníkov nehnuteľnosti. Podľa názoru súdu manželia Š. od O. XXXX do svojej smrti, teda viac
ako 10 rokov užívali predmetné nehnuteľnosti nerušene a nakoľko existuje písomná a registrovaná
kúpna zmluva, so zreteľom na ktorú zmluvu je ich možné bezpochyby považovať za dobromyseľných
držiteľov vlastníckeho práva, títo splnili všetky podmienky, za ktorých sa nehnuteľnosti mohli vydržať a
tak nadobudli vlastnícke právo vydržaním, preto žaloba dôvodná je.

36.V konaní sa však namietalo, akým spôsobom boli v kúpnej zmluve z roku XXXX identifikované
pozemky ako aj to, že v akom rozsahu mohol I. D. prevádzať nehnuteľnosti.

37.Ohľadom námietky identifikácie pozemkov v kúpnej zmluve súd uvádza, že z hľadiska posúdenia
žalovaného nároku nie je relevantnou tá skutočnosť, že v kúpnej zmluve registrovanej štátnym

notárstvom sa uvádza údaj, že stav nehnuteľností je neidentický. Relevantnou skutočnosťou, ktorú je
potrebné zvýrazniť je tá skutočnosť, že právni predchodcovia žalobkyne uzatvárali zmluvu postupom
v súlade so zákonom, neuzatvárali zmluvu ústnou formou, ale písomnou, zmluvu im vypracoval
profesionál - právnik, advokát, na ktorého sa spoliehali ako osobu znalú právu a taktiež zmluva, od
ktorej sa teda odvodzuje užívací titul, a na základe ktorej mali nehnuteľnosť dobromyseľne nadobudnúť

manželia Š., bola aj registrovaná štátnym notárstvom. Takže mohli byť oprávnene v subjektívnej viere,
že si splnili všetky zákonom stanovené povinnosti. So zreteľom na tieto okolnosti súd považuje právnych
predchodcov žalobkyne za dobromyseľných držiteľov, ktorá ich dobromyseľnosť sa odvíja od písomnej a
registrovanej kúpnej zmluvy, bez ohľadu na to, či je v zmluve uvedená poznámka, že stav nehnuteľností
je neidentický.

38.K vyššie uvedenému si súd dovoľuje uviesť, že ak právni predchodcovia žalobkyne riadne v súlade
so zákonom uzavreli písomnú kúpnu zmluvu po získaní vtedy potrebných predchádzajúcich súhlasných
vyjadrení a ujali sa držby nehnuteľností a spoľahli sa pri vypracovaní zmluvy plne na advokáta, ktorý je
zákonom stanovenou osobou na poskytovanie právnej pomoci (tomu tak bolo aj v roku 1973), boli títo

právni predchodcovia žalobkyne v dobrej viere, že sú vlastníkmi nehnuteľností, aj keby došlo v rámci
procesu prevodu k prípadnému vadnému postupu advokáta či štátneho notárstva v súvislosti s tým, že
stav nehnuteľností bol v zmluve neidentický (v tejto súvislosti súd dáva do pozornosti rozhodnutie NS
ČR zo dňa 30.08.2007, sp. zn. 22Cdo/1958/2007).

39.Manželia Š. vykonávali držbu práva založenú na základe právnej skutočnosti - zmluvy písomnej a
registrovanej, a na základe nej sa aj bez akýchkoľvek pochybností mohli cítiť byť oprávnenými držiteľmi
sporných nehnuteľností, pričom sám štát prostredníctvom štátneho notárstva s takýmto prevodom
súhlasil, keďže ho registroval a vyjadril sa k nemu pozitívne aj vtedajší miestny národný výbor či JRD.

40.Ohľadom I. D. sa v konaní namietalo, že I. D. bol iba vlastníkom pôvodnej parcely PK č. XX, zapísanej
v pozemno-knižnej vložke č. XX, a preto mohol na základe kúpnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX previesť
svoje vlastnícke právo na rodičov žalobkyne iba k predmetnej parcele so všetkými právnymi následkami
z toho vyplývajúcimi.

41.K tomu súd uvádza, že z výpovede svedka podopretej súhlasným vyjadrením žalovanej R. D. je
zrejmé, že I. D., ako bývalý vlastník spornej nehnuteľnosti uzavrel v minulosti dohodu s gazdinou R. V.
(nie je zrejmé, či bola to písomná či ústna dohoda, to však podstatné nie je, podstatná je skutočnosť,
že takáto dohoda bola uzavretá), ktorej bol sluhom, podľa ktorej dohody za svoje zásluhy I. D. najstarší
dostal pozemok, na ktorom si I. D. postavil dom, pričom po smrti tohto I. D. jeho syn, ako dedič previedol

vlastnícke právo k domu so záhradou a dvorom na manželov Š.. To znamená, že v dávnej minulosti
existovala dohoda, o ktorej sa ale písomná zmienka nezaznamenala, z ktorej potom vychádza záver,
že I. D. najstarší nadobudol sporné nehnuteľnosti na základe dohody s R. V., stále na príslušnom listevlastníctva zapísanou spoluvlastníčkou. Potom z tejto skutočnosti je možné konštatovať, že I. D. ako
dedič prevádzal na manželov Š. nehnuteľnosti, ktorých bol vlastníkom, resp. sa cítil byť ich vlastníkom.

42.Okrem vyššie uvedeného súd uvádza, že k prevodu nehnuteľnosti v čase ich prevodu v roku 1973
bolo potrebné žiadať súhlasné stanoviská rôznych orgánov (napríklad národného výboru a JRD), čo
bolo v danom prípade tiež dodržané, čo vyplýva z obsahu spisu R I 27/74.

43.Taktiež je potrebné uviesť, že v čase realizácie prevodu nehnuteľností v roku 1973 malo zapisovanie

vlastníckeho práva do evidencie nehnuteľností iba evidenčný charakter.

44.Na uvedenom základe súd teda podanej žalobe vyhovel, nakoľko boli splnené podmienky na
nadobudnutie sporných nehnuteľností vydržaním a tieto nehnuteľnosti patria do dedičstva po nebohom I.
Š. S. C. Š., nakoľko rodičia žalobkyne boli dobromyseľní v držbe nehnuteľností tvoriacich predmet sporu
a splnili všetky hmotno-právne predpoklady preto, aby bolo možné uzavrieť, že nadobudli vlastnícke

právo k sporným nehnuteľnostiam do svojho bezpodielového spoluvlastníctva manželov v celosti tak,
ako do tohto bezpodielového spoluvlastníctva nadobudli rodinný dom, ktorý tvoril predmet kúpnej zmluvy
z 26.3.1973. Podľa § 148 ods. 1 Občianskeho zákonníka zánikom manželstva zanikne aj bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou platí pokiaľ ide o

nehnuteľné veci, že sú v podielovom spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké.
C. Š. zomrela XX.X.XXXX a teda nastáva zákonný predpoklad zániku bezpodielového spoluvlastníctva
manželov aj k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet sporu, ku ktorým vlastnícke právo rodičia
žalobkyne nadobudli titulom vydržania predo dňom smrti C. Š.. Do troch rokov od jej smrti nedošlo k
vyporiadaniu bezpodielového spoluvlastníctva manželov k nehnuteľnostiam, ktoré tvoria predmet sporu

a preto nastáva zákonný predpoklad, že podiely oboch bezpodielových spoluvlastníkov sú rovnaké.

45.O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 CSP tak, že žiadnej zo strán sporu ich náhradu
nepriznal, pretože úspešná žalobkyňa si ich náhradu neuplatnila a neúspešní žalovaní nemajú nárok
na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd
v Banskej Bystrici cestou Okresného súdu Rimavská Sobota.
Podľa § 127 Csp, ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému
súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie

urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.
Podľa § 363 Csp, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 ods. 1 Csp, odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Csp, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Csp, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.