Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 29. september 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 31Cob/107/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2312212636
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 09. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Vyskočová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2312212636.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Vyskočovej a členov

senátu JUDr. Terézie Mecelovej a JUDr. Pavla Laczu v sporovej veci žalobcu: K. K., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom L. R. XXX/X, C., zastúpený: JUDr. Peter Vačok, advokát, IČO: 31772650, so sídlom
Vazovova 9/A, 811 07 Bratislava, proti žalovanému: N. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. XXXX/XXX, Z.,
zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Eleonóra Zuzáková, s.r.o., so sídlom Mierové nám. č. 943/4,
924 01, Galanta, IČO: 47 244 160, o zaplatenie 23.000 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 11. apríla 2019 č.k. 5Cb/22/2012-344, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti výrokov I. a IV. p o t v r

d z u j e .

II. Žalovanému priznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 05.06.2012 domáhal, aby súd uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 23.000 eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9 % ročne
zo sumy 23.000 eur od 01.11.2011 do zaplatenia titulom nevyúčtovanej zálohy na stavebný materiál na
opravu budovy, ktorú poskytol žalobca žalovanému na základe objednávky a ústnej dohody.

2. Súd prvej inštancie vydal dňa 12.07.2012 platobný rozkaz č.k. 21Rob/197/2012-14, ktorým návrhu v
celom rozsahu vyhovel, proti ktorému podal žalovaný odpor s odôvodnením vo veci samej, čím sa zrušil
platobný rozkaz v plnom rozsahu (§ 174 ods. 2 O.s.p.).

3. Súd prvej inštancie výrokom I. napadnutého rozsudku rozhodol tak, že žalobu zamietol. Výrokom II.
rozhodol o vrátení sumy 204,94 eur žalovanému zo zálohy, ktorú zložil ako preddavok na trovy dôkazu
na základe uznesenia Okresného súdu Galanta č.k. 5Cb/22/2012-265 zo dňa 26.03.2018. Výrokom

III. upravil učtáreň Okresného súdu Galanta, aby do 10 dní po právoplatnosti výroku II. a III. rozsudku
poukázal žalovanému na jeho adresu sumu vo výške 204,94 eur zo zálohy na trovy dôkazu pod položkou
registra D14/19/2018. Výrokom IV. súd rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100%.

4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie právne odôvodnil aplikáciou ust. § 261 ods. 1, § 536 ods. 1
- 3, § 537 ods. 1,2, § 539 ods. 3, § 541, § 546 ods. 1, 2, § 548 ods. 1, § 549 ods. 1,2 Obchodného

zákonníka, § 255 ods. 1 C.s.p.

5. Súd na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané a medzi stranami nebolo sporné,
že strany uzatvorili zmluvu o dielo ohľadne rekonštrukcie nehnuteľnosti na ulici H. XX, C. ústnouformou. Z vykonaného dokazovania mal súd za to, že záväzkový vzťah strán sa spravuje ustanoveniami
Obchodného zákonníka, nakoľko pri vzniku záväzkového vzťahu (2009) bolo zrejmé s prihliadnutím
na všetky okolnosti, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Pôvodným podnikateľským zámerom

žalobcu bola prestavba budovy obchodu na penzión (ubytovňu). Tento projekt mal byť financovaný
bankou žalobcu. K tomuto účelu (pôvodnému zámeru žalobcu) žalovaný vypracoval krycí list rozpočtu,
rekapituláciu rozpočtu a rozpočet s výkazom výmer zo dňa 29.5.2009 (č.l. 49-55). Medzi stranami nebolo
sporné, že uvedené listinné dôkazy boli zostavené za účelom čerpania účelového úveru z banky a práce
vnichuvedenénekorešpondujúsoskutočnevykonanýmiprácami.Vpresneneurčenomčasesažalobca

rozhodol, že nakoniec sa budú rekonštruovať nehnuteľnosti na obchodné priestory. Žalovaný vyhotovil
rozpočet na práce naviac (č.l. 47-48). Strana žalobcu namietala aj toto vyčíslenie prác naviac s tvrdením,
že bolo vyhotovené účelovo pre „vymáhačskú firmu“. Medzi stranami nebolo sporné, že žalovaný
vykonával práce (dielo) od 15.06.2009 do 10.07.2009 a následne od 26.10.2009 do 18.12.2009, ďalej
v období od 01-02/2010. Nakoľko strany nevedeli uviesť deň uzatvorenia zmluvy o dielo, súd ustálil
ako deň uzatvorenia zmluvy o dielo deň, kedy žalovaný začal zhotovovať dielo, t.j. 15.06.2009. Strany

nepreukázali súdu žiadnu dohodu o cene diela, ani dohodnutý spôsob jej určenia, preto súd vyhodnotil,
že v čase uzatvorenia zmluvy prejavili vôľu ju uzavrieť aj bez tohto určenia. Žalobca uhrádzal faktúry
a zložil zálohu na cenu bez takéhoto určenia. Súd mal za to, že medzi stranami v čase rozhodovania
súdu už nebolo sporné, že žalobca zaplatil žalovanému všetky ním vystavené faktúry v sume 74.836,84
eur. Žalovaný spočiatku popieral, že žalobca mu zaplatil sumu 11.519,20 eur (faktúra č. 152010), ale

jej úhrada vyplýva z príjmového dokladu na č.l. 38 a žalovaný tiež nenamietal predbežné posúdenie
súdom na pojednávaní dňa 04.09.2017. Zo žaloby a výdavkových pokladničných dokladov na č.l. 5
vyplýva, že žalobca poskytol žalovanému ďalej sumu vo výške 3.000 eur dňa 15.06.2009, sumu vo výške
10.000 eur dňa 23.06.2009 a sumu vo výške 10.000 eur dňa 15.07.2009, čo žalovaný potvrdil. Žalobca
teda žalovanému zaplatil celkovo sumu 97.836,84 Eur. Uvedenú sumu 23.000 eur žalovaný žalobcovi

nevyúčtoval, čo nebolo sporné, ktorú si žalobca uplatnil predmetnou žalobou ako nárok na vrátenie
nevyúčtovanej zálohy na stavebný materiál. Na výdavkových bločkoch na č.l. 5 (zo dňa 23.06.2009 a
15.07.2009; na treťom nečitateľné) je v popise účelu uvedené „záloha na mat“. Ako nárok na vrátenie
zálohy žalobca kvalifikoval svoj nárok v predžalobných výzvach. Na pojednávaní dňa 04.09.2017 súd
predbežne posúdil, že žalovanú sumu súd posúdil na základe vykonaného dokazovania ako zálohu na

cenu diela, čo žalobca v ďalšom konaní nenamietal. V danom prípade sa podľa súdu teda jedná o zálohu
(preddavok) na cenu diela. Z vykonaného dokazovania nie je jednoznačné, aká časť žalovanej sumy
mala byť použitá na práce, resp. na materiál potrebný na vykonanie diela. Preto s odkazom na § 541
ObchZ sa predpokladá, že kúpna cena týchto vecí je zahrnutá v cene za vykonanie diela. Z vykonaného
dokazovania nie je jednoznačné kedy malo dôjsť k obmedzeniu rozsahu prác, resp. k zmene diela. Nie je

sporné, že aj všetky dodatky k zmluve boli uzatvorené ústnou formou. Žalovaný skončil so zhotovovaním
diela najneskôr vo februári 2009. Nakoľko sa strany nedohodli inak, žalovanému vzniká nárok na cenu
vykonaním diela. Žalobca riadne užíva nehnuteľnosti, v ktorých sa malo zhotovovať dielo. Nepreukázal,
že by požiadal žalovaného o spísanie zápisnice o odovzdaní a prevzatí diela. Faktúry, ktoré vystavil
žalovaný žalobca akceptoval tým, že ich zaplatil. Spornou je len suma 23.000 eur, avšak nie preto, že

by žalobca namietal, že dielo ako také nebolo vykonané, ale namieta rozsah prác, ktoré mal žalovaný
preňho vykonať. Ak nie je cena dohodnutá alebo určiteľná a zmluva je napriek tomu platná (ktorej
platnosť v konaní ani nebola spochybnená), je objednávateľ povinný zaplatiť cenu, ktorá sa obvykle
platí za porovnateľné dielo v čase uzavretia zmluvy za obdobných obchodných podmienok. Znalec Ing.
Pavol Brúnai pri oceňovaní diela vychádzal iba z faktúr, ktoré vystavil žalovaný a ktoré žalobca zaplatil,

teda nezohľadnil skutočný stav, čo ani nebolo v konaní sporné. Z uvedeného dôvodu súd pripustil
ďalšie znalecké dokazovanie a to uznesením č.k. 5Cb/22/2012-270 zo dňa 19.04.2018 za účelom
ocenenia skutočne realizovaných prác na objekte žalobcu: nehnuteľnostiach s.č. XX, rodinný dom a s.č.
XXX, sklad zapísaných na LV XXXX, k.ú. C. podľa projektov skutkového stavu a zakreslených zmien,
rozpočtu s výkazom výmer, súpis vykonaných prác (č.l. 228-242) a vlastným zistením a zameraním

stavebných prác. Zo znaleckého posudku č. 85/2018 zo dňa 28.10.2018 Ing. Kataríny Vyšehradskej,
znalkyne v odbore stavebníctvo, odvetvie pozemných stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, odhad
hodnoty stavebných prác vyplýva, že všeobecná hodnota realizovaných stavebných prác na objektoch
žalobcu je celkom 111.040 Eur (s DPH). Žalobca nenamietal spôsob určenia ceny v znaleckom posudku.
Namietal, že znalkyňa v rozpore s pokynom súdu nebola na mieste samom a vychádzala iba z obsahu

spisu,čoznalkyňapotvrdila.Jepredovšetkýmvšaknaznalcovi,abystanovilrozsahpokladov,informácií,
meraní, ktoré potrebuje pre splnenie úlohy stanovenej súdom. Znalkyňa podľa súdu správne namietala,
keď uviedla, že žalobca nijak nerozporoval podklady, z ktorých vychádzala - projektu skutočného
zamerania (č.l. 228 a nasl.). Súd dňa 11.12.2017 vyslovene vyzval žalobcu, aby do 31.01.2018 uviedolrozsah prác vo výkrese predloženým žalovaným, ktorý uznáva a ktorý rozporuje, nakoľko tvrdí, že
určité práce vykonali iní zhotovitelia. Súd zároveň poučil, že v prípade nesplnenia povinnosti, súd
nariadi znalecké dokazovanie. Žalobca sa v uvedenej lehote nevyjadril. Žalovanému umožnil vstup

do nehnuteľnosti. Najneskôr dňa 03.01.2019, kedy mu bol doručený znalecký posudok musel žalobca
vedieť, že znalkyňa nebola na mieste samom. Na pojednávaní dňa 10.01.2019 právny zástupca žalobcu
navrhol dohodu, že zoberie žalobu späť s tým, že každá strana bude znášať trovy právneho zastúpenia.
Predmetné pojednávanie bolo odročené z dôvodu mimosúdnych rokovaní a zo zdravotných dôvodov
na strane žalobcu, ktorý požiadal o dodatočnú lehotu na prípravu na pojednávanie (štúdium znaleckého

posudku), čomu súd vyhovel a opäť strany vyzval, aby najneskôr do 30 dní navrhli súdu dôkazy.
Žalobca sa opäť v stanovej lehote nevyjadril a až v záverečnej reči právna zástupkyňa žalobcu navrhla
vykonať ďalšie znalecké dokazovanie. Podľa § 153 ods. 2 C.s.p., na prostriedky procesného útoku a
prostriedky procesnej obrany, ktoré strana nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to
vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. Na pojednávaní
dňa 14.03.2019 súd vykonal neskoro navrhnutý dôkaz žalobcu, a to výsluch žalovaného, avšak návrh na

ďalšie znalecké dokazovanie, resp. vykonanie ďalších dôkazov by znamenalo odročenie pojednávania
na dlhé časové obdobie, pritom žalobcovi bol daný dostatok času k uplatneniu jeho procesných práv,
a preto súd tieto ďalšie návrhy žalobcu zamietol. Žalobca v priebehu konania viackrát uviedol, že spor
by nebol, pokiaľ by žalovaný žalovanú sumu riadne vyfakturoval. Aj z uvedeného tvrdenia je zrejmé,
že vlastne nenamieta rozsah a cenu diela, ale to, že cena nebola riadne vyfakturovaná. Obchodný

zákonník však viaže splatnosť ceny diela (pokiaľ nebolo dohodnuté inak) na vykonanie diela, nie na
vystavenie faktúry, ktorá je len daňovým dokladom, resp. na kolaudačné rozhodnutie, resp. splnenie inej
povinnosti, ktorá vyplýva z predpisov verejného práva. Tak ako je uvedené vyššie, žalovaný dielo riadne
vykonal, pričom cena diela bola znaleckým posudkom stanovená na sumu vyššiu (111.040 eur) ako je
suma, ktorú mu žalobca zaplatil (97.836,84 eur). Na základe uvedeného žalobca nepreukázal, že by sa

žalovaný bezdôvodne obohatil, nakoľko suma 23.000 eur predstavuje časť ceny za vykonané dielo.

6. Žalovaný zložil zálohu ako preddavok na trovy dôkazu vo výške 700 eur na základe uznesenia súdu
č.k. 5Cb/22/2012-265 zo dňa 26.03.2018, z ktorej bola súdom znalcovi poukázaná suma 495,06 eur
na základe uznesenia súdu č.k. 5Cb/22/2012-330 zo dňa 04.01.2019. Súd vo výroku II. a III. rozhodol,

že zostatok sumy z predmetnej zálohy žalovaného v sume 204,94 eur mu bude vrátený do 10 po
právoplatnosti výrokov II. a III. rozsudku.

7. Súd priznal podľa § 255 ods. 1 C.s.p. žalovanému, ktorý bol v spore plne úspešný, nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 %.

8. Žalobca podal odvolanie proti rozsudku súdu prvej inštancie a navrhol, aby odvolací súd napadnutý
rozsudok zmenil tak, že podanému návrhu v plnom rozsahu vyhovie a zároveň zaviaže žalovaného
na náhradu trov konania. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný realizoval pre žalobcu dielo
a to rekonštrukciu budovy na ulici H. XX, C.. Sporným bol rozsah skutočne vykonaných prác a cena

diela. Odvolateľ uviedol, že súd pri rozhodovaní vychádza zo znaleckého posudku č. 85/2018 zo dňa
28.10.2018 napriek skutočnosti, že na základe uznesenia súdu bola znalkyňa povinná sa oboznámiť s
dielom osobnou obhliadkou a znalkyňa sa uspokojila len z podkladov v súdnom spise a to konkrétne
projektom skutočného prevedenia spolu s krycím listom rozpočtu zo dňa 23.10.2017 predložený
žalovaným. Žalobca pritom v konaní opakovane uvádzal, že dielo realizovalo viacero zhotoviteľov, a že

na žalovaným zakreslených prácach sa podieľali viacerí zhotovitelia. Žalovaný v konaní nepreukázal
jediný relevantný dôkaz svedčiaci o skutočnosti, že mal dielo vykonať v zakreslenom rozsahu, hoci to
žalobca opakovane namietal. Znalec Ing. Pavol Brunai v odbore stavebníctvo, ktorý vyhotovil posudok
č. 155/2014 pritom dospel k záveru, že v spise sa nenachádza žiadna dokumentácia podľa ktorej sa
mali práce zrealizovať a teda nie je možné objektívne stanoviť skutočný rozsah prác. Aj napriek absencii

akýchkoľvek podkladov svedčiacich o vykonaní diela žalovaným a to ani v podobe odovzdávajúceho
protokolu faktúr či dokladov preukazujúcich nákup materiálu, výplatu pracovníkov sa znalkyňa uspokojila
so žalovaným predloženým projektom skutočného prevedenia. Súd teda vychádzal z nesprávneho
skutkového zistenia, že žalobca obsah projektu nenamietal, keď žalobca opakovane na pojednávaní
11.12.2017 uviedol, že na prevedení diela sa podieľali viacerí zhotovitelia, pričom žalovaný nepredložil

jediný dôkaz o akejkoľvek svojej aktivite vo vzťahu k dielu. Žalovaný nevedel odpovedať na otázky súdu,
z akých podkladov vychádzala pri vypracovaní projektu skutočného prevedenia diela. Žalovaný žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal vykonanie diela.9. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Súhlasí
s vyjadrením žalobcu v odvolaní, že medzi sporovými stranami nie je sporné, že žalovaný realizoval pre
žalobcu dielo a to rekonštrukciu budovy na ul. H. XX v C.. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno a ani

nemohol, pretože žalovaný dielo v rozsahu posudzovanom znalkyňou (v projekte zakreslenom červenou
farbou) realizoval sám, žiadny iný zhotoviteľ dielo nerealizoval). Inak počas celého konania žalobca
žiadneho iného realizátora diela neuviedol, lebo neexistuje. Protirečivým je vyjadrenie žalobcu, keď
tvrdí, že nie je sporné, že žalovaný realizoval pre žalobcu dielo a neskôr tvrdí, že žalovaný nepredložil
jediný dôkaz o akejkoľvek svojej aktivite vo vzťahu k dielu, resp., že žalovaný žiadnym relevantným

dôkazom nepreukázal vykonanie diela. Pokiaľ žalobca namieta, že súd dospel k nesprávnym skutkovým
zisteniam a vec nesprávne právne posúdil, keď vychádzal zo znaleckého posudku Ing. Vyšehradskej
a neprihliadol na znalecký posudok Ing. Brunaia žalovaný uvádza, že znalecký posudok Ing. Kataríny
Vyšehradskej bol vyhotovený po doplnení dokazovania a vychádzal z projektu skutočného prevedenia
(práce vykonané žalovaným vyznačené červenou farbou) spolu s krycím listom rozpočtu (výkaz, výmer),
ktorého správnosť žalobca žiadnym spôsobom nespochybnil.

10. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

11. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), po zistení, že odvolanie proti rozsudku bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.), oprávnenou osobou (§ 359 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému

je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 C.s.p.), a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods.
1 C.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§
367 ods. 3 C.s.p.), vychádzajúc zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie bez potreby
zopakovania či doplnenia dokazovania (§ 383 a § 384 C.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania, keďže nebolo potrebné opakovať ani dopĺňať dokazovanie a nevyžaduje si to ani verejný
záujem (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

12. Po preskúmaní obsahu spisu a odôvodnenia napadnutého rozsudku odvolací súd konštatuje,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zodpovedá požiadavkám kladeným na odôvodnenie

rozhodnutí v zmysle 220 ods. 2 C.s.p.. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol
rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán
v prejednávanom spore, výsledky vykonaného dokazovania a uviedol právne predpisy, ktoré aplikoval
na prejednávaný spor, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Zistenia súdu prvej inštancie majú
vecné i logické zakotvenie vo vykonaných dôkazoch a prijaté skutkové a právne závery sú odôvodnené

zrozumiteľne a v súlade s ustálenou súdnou praxou, pri súčasnom zohľadnení ochrany subjektívneho
práva oboch sporových strán, ich rovnosti v uplatnení práv, ochrany ich oprávnenej dôvery v právo, ako
i predvídateľnosti súdneho rozhodnutia.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel i k správnym skutkovým záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobcom uplatneného nároku, z pohľadu logiky a argumentačnej súdržnosti nebolo možné
odôvodneniu napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie vytknúť závažné nedostatky. Do práva na
spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo sporovej strany aby sa všeobecný súd stotožnil s jej
právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV. ÚS 252/04) a rovnako neznamená

ani to, aby sporová strana bola pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade
s jej požiadavkou a právnymi názormi (I. ÚS 50/04). Odvolací súd zároveň v celom rozsahu zdieľa i
právne závery súdu prvej inštancie vo veci samej, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 C.s.p. odkazuje na
správne a presvedčivé odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku.

13. V prípade podaného odvolania dôvodmi odvolania, ktoré odvolateľ uviedol v odvolaní do uplynutia
lehoty na podanie odvolania je súd viazaný, čo znamená, že prítomnosť iných odvolací dôvodov, než
ktoré odvolateľ uviedol, odvolací súd pri prieskume rozhodnutia a postupu súdu prvej inštancie nebude
zisťovať, a ak aj v odvolacom konaní vyšli najavo, nemôže na ne prihliadať.

14. Odvolací súd viazaný odvolacími námietkami dospel k záveru, že žalobca v odvolaní neuviedol
žiadne nové relevantné skutočnosti, ktoré neboli predmetom posúdenia súdom prvej inštancie, všetky
ním produkované tvrdenia, ktorými argumentoval v odvolacom konaní boli známe už v konaní predsúdom prvej inštancie a ani žiadnym iným spôsobom nevyvrátila právne názory súdu prvej inštancie, a
preto považoval odvolanie za nedôvodné.
Odvolací súd považuje za duplicitné vyjadrovať sa k jednotlivými námietkam uvedených v odvolaní,

nakoľko súd prvej inštancie sa im venoval vyčerpávajúco v odôvodnení svojho rozhodnutia.

15. Odvolací súd len na zdôraznenie správnosti záveru súdu prvej inštancie naviac uvádza, že
je neopodstatnená odvolacia námietku, že súd vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia, keď
vychádzal zo znaleckého posudku znalkyne Ing. Vyšehradskej, ktorá sa uspokojila s projektom

skutočného prevedenia predložený žalovaným napriek tomu, že žalobca v konaní opakovane uvádzal,
že na žalovaným zakreslených prácach sa podieľali viacerí zhotovitelia. Odvolací súd v tejto súvislosti
poukazuje na ust. čl. 8 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi a to v súlade s princípom
hospodárnosti a podľa pokynov súdu a taktiež v súlade § 150 C.s.p., podľa ktorého strany majú
povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a §

151 ods. 1, 2 C.s.p., podľa ktorého skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania,
uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. Porušenie
povinnosti tvrdenia sa považuje za procesnú pasivitu strany sporu, ktorá má za následok procesnú
sankciu vo forme buď nespornosti nepopretých skutkových tvrdení protistrany (§ 151 ods. 1 C.s.p.),

alebo neúčinnosti nekvalifikovaného popretia skutkového tvrdenia protistrany (§ 151 ods. 2 C.s.p.). Za
podmienok uvedených v § 151 ods. 2 C.s.p. musí totiž popierajúca strana uviesť vlastné skutkové
tvrdenia. Popretie skutkových tvrdení musí byť substancované. Ak strana sporu neunesie bremeno
popretia skutkových tvrdení protistrany, nastupuje ako procesný následok uplatnenie domnienky, že
skutkové tvrdenia protistrany sú nesporné.

Z obsahu spisu vyplýva, že žalobca vôbec nereagoval na výzvu súdu prvej inštancie, aby do
31.01.2018 sa vyjadril ku skutočnostiam, ktoré uvádzal na pojednávaní dňa 11.12.2017, teda rozsah
ktorých prác vo výkrese predloženom žalovaným rozporuje, vo vzťahu ku ktorým tvrdí, že ich vykonali
zhotovitelia (čl. 248). Žalobca v konaní ani netvrdil, ktorí konkrétni zhotovitelia sa mali podieľať na
vykonaní predmetného diela, v akom rozsahu a ani nenavrhol v konaní vykonať dokazovanie za

účelom preukázania svojich ničím nepodložených všeobecných tvrdení, že na diele sa podieľali viacerí
zhotovitelia a teda jeho námietka, že súd vychádzal z nesprávneho skutkového zistenia o vykonaní
diela žalovaným je neopodstatnená. Žalobca žiadnym relevantným spôsobom nespochybnil závery
znaleckého posudku znalkyne Ing. Vyšehradskej, keď ani žiadnym spôsobom nenamietal výšku ceny
diela určenej znaleckým posudkom, z ktorého súd vychádzal. Pokiaľ žalobca konkrétne nenamietal, v

čom vidí rozpor medzi rozsahom prác vykonaných žalovaným na predmetnom diele v zmysle žalovaným
predložených listinných dôkazov a skutočným stavom, potom len samotná námietka žalobcu, že
znalkyňa vyhotovila znalecký posudok bez ohliadky, nemôže spochybniť závery znaleckého posudku
a teda odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal odchýliť od skutkových zistení súdu
prvej inštancie, z ktorých vychádzal, preto a nemôže dať za pravdu odvolateľovi. Naviac, ako správne

konštatoval žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, žalobca si vo svojich tvrdeniach uvádzaných v odvolaní
protirečí, keď na jednej strane tvrdil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že žalovaný realizoval pre
žalobcu dielo a to rekonštrukciu budovy na ul. H. XX, C. a zároveň tvrdil, že žalovaný žiadnym
relevantným dôkazom nepreukázal vykonanie diela.

16. Ďalšie odvolacie argumenty žalobcu odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za
nerozhodné, bez potreby sa s nimi osobitne vyporiadavať.
Vzhľadom na uvedené, odvolací súd posúdil ako neopodstatnenú námietku odvolateľa, že súd prvej
inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a preto nie je
naplnený ani odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p..

17. Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá (nemusí) odpovedať na každú
námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového
rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní (II. ÚS78/05). Právo na riadne odôvodnenie

súdneho rozhodnutia neznamená, že súd musí dať podrobnú odpoveď na každý argument sporovej
strany, z odôvodnenia rozhodnutia musia byť zrejmé všetky pre rozhodnutie podstatné skutočnosti
objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia (II. ÚS 76/07).Ustanovenie § 387 ods. 2 C.s.p., dáva odvolaciemu súdu možnosť vypracovania tzv. skráteného
odôvodnenia rozhodnutia. Tá je podmienená stotožnením sa so skutkovými, aj právnymi dôvodmi
rozhodnutia prvostupňového súdu v plnom rozsahu. V takomto prípade je postačujúce v odôvodnení

skonštatovať správnosť dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti
ďalšie dôvody.

18.Odvolacísúddospelkzáveru,žeodvolaciedôvody,naktorépoukazovalžalobca súvcelomrozsahu
neopodstatnené, nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť jeho zmenu,

na základe čoho odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti ako vecne
správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vrátane závislého výroku o trovách konania, keď žalobca
v odvolaní neuviedol žiadne odvolacie námietky, ktorými by spochybnil správnosť záverov súdu prvej
inštancie o nároku žalobcu na náhradu trov konania, v dôsledku čoho je napadnutý rozsudok aj v tejto
časti vecne správny.

19. Odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania odvolacieho súdu podľa § 396 ods. 1 C.s.p.
a § 255 ods. 1 C.s.p. a žalovanému, ktorý bol úspešný v odvolacom konaní, priznal proti žalobcovi nárok
na náhradu trov konania pred odvolacím súdom v celom rozsahu. Neboli tu dané žiadne dôvody hodné
osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne mu náhradu trov konania nepriznať (§ 257 C.s.p.).
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa

konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý
výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje
dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania
len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje
sumu podľa písmen a/ a b/. Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.