Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 27. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/195/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117216626
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Krajčovičová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2117216626.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Magdaléna Krajčovičová a
sudkýň: JUDr. Andrea Dudášová a JUDr. Ľuboslava Vanková, v právnej veci žalobcu: GM EKO Holding,
spol.sr.o.,sosídlomKoceľova3030/11,Trnava,IČO:36275964,zastúpenýadvokátom:JUDr.Barbora
Petrovič, advokátka, so sídlom Hlavná 44, Trnava, proti žalovanej: Y. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom J. X.
XXXX/X, S., o zaplatenie 3.900,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovanej proti výroku II. uznesenia

Okresného súdu Trnava č.k. 33C/57/2017 - 44 zo dňa 23.11. 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. p o t v r d z u j e.

II. Žalobca má právo na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol nasledovne :

„I. Súd konanie z a s t a v u j e .
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti žalovanej.
III. Súd vracia žalobcovi súdny poplatok vo výške 227,30 Eur prostredníctvom prevádzkovateľa systému
(Slovenská pošta, a. s.) po právoplatnosti tohto uznesenia.“

2. Rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil späťvzatím žaloby a s použitím §§ 144, 145 ods.
1, § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku (CSP). O nároku na náhradu trov konania rozhodol
podľa § 251, 256m ods.1, § 262 ods. 1 a ods. 2 CSP. Vecne argumentoval tým, že pri rozhodovaní o
nároku na náhradu trov konania vychádzal z § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku a nakoľko k
späťvzatiu žaloby žalobcom došlo z dôvodu, že žalovaná po podaní žaloby proti nej o zaplatenie sumy
3.900,- Eur s príslušenstvom si dobrovoľne splnila svoju povinnosť, súd dospel k záveru, že žaloba

bola podaná dôvodne a zastavenie konania procesne zavinila žalovaná, a preto žalobca má nárok na
náhradu trov konania v celom rozsahu. O výške náhrady trov konania súd rozhodne po právoplatnosti
tohto uznesenia.

3. Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie žalovaná a to v časti výroku II. o náhrade trov konania s
tým, že súd nesprávnym procesným postupom jej neumožnil uskutočňovať jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
Argumentovala tým, že z doručených listín súdu vyplýva, že súdu bol zaslaný dokument - Späťvzatie
žaloby zo dňa 18.12.2015, pričom jej nie je známe, že by na ňu bola podaná akákoľvek žaloba dňa
18.12.2015. Nebola žiadnym spôsobom konajúcim súdom Trnava upovedomená o tom, že bolo podané

späťvzatie žalobného návrhu v konaní a nebola ani vyzvaná aby sa k nemu vyjadrila, čím jej bolo
odopreté právo na spravodlivý proces. Bolo jej jednoducho doručené už len uznesenie o tom, že nazáklade tohto podania žalobcu, súd konanie zastavuje a na ťarchu žalovanej priznal žalobcovi náhradu
trov konania. Mala a má právo sa vyjadriť ku každému podaniu zo strany žalobcu, avšak toto jej súdom
prvej inštancie nebolo umožnené.

Konanie má aj inú vadu. Súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie žalobcu, že žalovaná uhradila svoj
údajný dlh voči žalobcovi po podaní žaloby dňa 30.04.2018, pričom žalobca toto žiadnym spôsobom
nepreukázal. Žalobca to len konštatoval a predložil pokladničný doklad zo dňa 30.04.2018 vytlačený o
9:47 hod. Z tohto dokladu nie je zrejmé, či bola predmetná suma reálne uhradená a ani kým. Žalobca
nepredložil účtovníctvo, kde má uvedenú sumu zaúčtovanú avšak ani to by nedokazovalo, že túto sumu

uhradila žalovaná z titulu dlhu voči žalobcovi. Zotrváva na svojich tvrdeniach a konštatovaniach v zmysle
podaného odporu voči platobnému rozkazu s tým, že neuhrádzala sumu 3900,- Eur žalobcovi, nakoľko
na to nemala najmenší dôvod. Nemala vedomosť, kedy bola žaloba podaná a netuší ani na základe
akých pohnútok žalobcu. Žalovaná tak predpokladá, že zo strany žalobcu a vzhľadom na obchodné
praktiky, kedy sa zrejme spoliehal na skutočnosť, že žalovaná sa nebude brániť a takto získa svojou
nekalou činnosťou prospech. Žalovaná sa však bránila a v podanom odpore uviedla dôvody, pre ktoré

podáva odpor voči platobnému rozkazu. Odpor proti platobnému rozkazu dňa 22.03.2018 a nemala
najmenší dôvod, aby sa vystavila povinnosti uhradiť súdny poplatok za podanie odporu a následne
uhrádzala dlh, ktorý od začiatku popierala. Žalobca pod tlakom okolností takticky vyhodnotil spor tak, že
bude pre neho výhodnejšie vziať žalobu späť s tvrdením, že žalovaná dlh uhradila a preniesť tak náklady
na súdne konanie, vrátane trov právneho zastupovania na ťarchu žalovanej. Podozrivé je už len to, že

žalobca v podanej žalobe žiadal aj príslušné úroky a okrem zákonných úrokov, úroky z omeškania, avšak
v späťvzatí sa s touto svojou požiadavkou zabudol vysporiadať. Podľa predloženého dokladu, žalovaná
toto príslušenstvo neuhradila. Vzhľadom na uvedené skutočnosti, žalobca je ten, ktorý zavinil zastavenie
konania tým, že podal späťvzatie žaloby si uplatnila nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Uplatňuje si trovy konania na súde prvej inštancie ako aj v odvolacom konaní /spočívajúce v uhradenom

súdnom poplatku a v trovách právneho zastupovania/ v rozsahu 100%. Navrhla, aby odvolací súd zmenil
napadnuté uznesenie vo výroku II. a zaviazal žalobcu k náhrade trov konania a trov odvolacieho konania
v jej rozsahu 100%.Odvolanie bolo podané prostredníctvom žalovanú zastupujúcej advokátky, zo strany
ktorej však neskôr došlo k vypovedaniu plnej moci z dôvodov straty dôvery.

4. K doručenému odvolaniu sa vyjadril žalobca s tým, že s rozhodnutím súdu sa v celom rozsahu
stotožňuje a zároveň zásadne nesúhlasí s odvolaním žalovanej. Ide o absurdné konštatovanie z jej
strany, že sa o konaní dozvedela až po doručení uznesenia o zastavení konania. Žalovaná totiž sama
najskôr podala odpor proti platobnému rozkazu, ktorý doručila súdu dňa 22. 3. 2018 a ktorým sa k
predmetu sporu vyjadrila a teda celkom určite sa s predmetom sporu oboznámila. Svedčí o tom aj

obsah odvolania, keď v jednom odseku tvrdí že o konaní nevedela, neskôr v odseku dva tretej strany
odvolania tvrdí, že o žalobe nevedela a zároveň v druhom odseku poukazuje na to, že podala proti
platobnému rozkazu odpor. Čo sa týka doručovania späťvzatia návrhu, toto nebolo potrebné zo strany
zasielať žalovanej na vyjadrenie, nakoľko jej súhlas späťvzatím žaloby nebol potrebný a to v zmysle §
146 písm. c CSP s tým, že aj jej prípadný nesúhlas by nemal účinok a vplyv na zastavenie konania.

Žiadne procesné právo žalovanej tak porušené nebolo. Napriek absurdnosti tvrdení žalovanej ohľadom
žalovanej istiny, žalobca predkladá účtovné a daňové doklady, z ktorých je zrejmé, že mal faktúru
vystavenú žalovanej riadne zaúčtovanú a tiež, že riadne aj zaúčtoval úhradu pokladničného dokladu zo
dňa 30. 4. 2018 na sumu 3.900,-- Eur. Ako dôkaz pripojil daňové priznanie, daň z pridanej hodnoty,
kontrolný výkaz, daň z pridanej hodnoty a zoznam dokladov pre priznanie k DPH.

Prečo by žalobca podával žalobu a neskôr ju stiahol tak, že vystaví doklad o úhrade? Jedná sa o
úplne nepochopiteľné úvahy. Žalobca sa riadne k odporu žalovanej vyjadril, tvrdenia žalovanej vyvrátil
a to dokonca aj výpismi z účtu. Žalovaná navyše v odpore uznala, že so spoločníkom žalobcu konala.
Žalobca zároveň preukázal, že sama žalovaná mu na jeho súkromný účet realizovala úhrady, ktoré jej
boli vrátené. Keďže žalovaná uhradila žalovanú istinu až po podaní žaloby, t.j. zavinila vznik sporu a

svojím plnením následne aj zavinila zastavenie konania a tak vznikol žalobcovi nárok na náhradu trov
konaniavočižalovanejpodľa§256ods.lCSPatedasúdprvejinštancievovýrokuII.uzneseniarozhodol
jednoznačne správne. Navrhol preto, aby odvolací súd uznesenie v napadnutom výroku II ako vecne
správne potvrdil a zároveň, aby žalobcovi priznal voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.

5.Kpredmetnémuvyjadreniupodalavyjadreniežalovanázdôrazňujúc,žetakakouviedlavodpore,firmu
GM EKO Holding, spol. s r.o. nepozná, nevie o akú firmu ide, čím sa zaoberá, nikdy ju ohľadom služieb
nekontaktovala, nekomunikovala s ňou, žiadne služby od tejto firmy nežiadala, neobjednala to ani ústne,ani písomne, neexistuje žiadna objednávka alebo zmluva tejto firmy a jej osoby. Pokiaľ žalobca tvrdí, že
suma vo výške 3.900,- Eur bola dňa 30.04.2018 jej osobou zaplatená, čo popiera a tvrdí, že žiadnu sumu
v takejto výške 3.900,- Eur 30.04.2018 nezaplatila. V tento deň platby 30.04.2018 sa nenachádzala

na území SR, nakoľko pracuje v zahraničí. Z tohto dôvodu bol návrh na vydanie platobného rozkazu
nedôvodný a preto nie je ani dôvod na zaplatenie trov žalobcovi.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP (Civilný sporový poriadok zákon č. 160/2015 Z.z.) po zistení, že
odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu,

proti ktorému bolo prípustné odvolanie ,po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

7. Odvolateľ svojím odvolaním napadol výlučne výrok II. o nároku na náhradu trov konania. Ostatné

výroky odvolaním napadnuté neboli, nadobudli právoplatnosť a nestali sa predmetom odvolacieho
prieskumu.

8. Odvolací sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, ktorý vecne správne
rozhodol o náhrade trov.

9. Súd prvej inštancie napadnutým uznesením (mimo iného) konanie vo veci samej zastavil a o náhrade
trov konania rozhodol tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %, pričom o
výške náhrady trov konania súd rozhodne podľa § 262 ods. 2 CSP. K zastaveniu konania došlo preto,
že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť z dôvodu, že došlo k úhrade žalovanej pohľadávky.

10. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnenú odvolaciu argumentáciu
žalovanej bolo posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne rozhodol o priznaní nároku žalobcovi
na náhradu trov konania vo výške 100 %.

11.Vzmysle§256ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,akstranaprocesnezavinilazastaveniekonania,
súd prizná náhradu trov konania protistrane.

12. Citované ustanovenia § 256 ods. 1 o náhrade trov konania Civilného sporového poriadku platí
pre každé konanie bez ohľadu na to, z akého dôvodu bolo zastavené, ak už vznikol procesnoprávny

vzťah medzi súdom a oboma stranami sporu a medzi stranami sporu navzájom. Zásada procesnej
zodpovednosti za zavinenie vyjadrená v tomto ustanovení znamená, že trovy je povinná nahradiť
tá zo strán, ktorá zavinila, že vznikli. Pojem procesné zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného
hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi
skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Pri posudzovaní

nároku na náhradu trov konania podľa ustanovenia § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku je
súd povinný vždy skúmať, či niektorá zo strán zavinila, že sa konanie muselo zastaviť. Pokiaľ ide o
správanie žalovaného, potom musí ísť výlučne o správanie samotného žalovaného, nie o správanie
niekoho iného alebo o správanie oboch strán. O dôvodnosti podania žaloby je treba uvažovať z hľadiska
vzťahu výsledku správania žalovaného k požiadavkám žalobcu, čo znamená, že žaloba bola podaná

dôvodne najmä v prípade, kedy žalovaný po začatí konania žalobcu uspokojil, a to aj vtedy, ak by
uspokojil žalobcu, hoci k tomu nemal právnu povinnosť. Ak má ísť o také správanie, ktoré spôsobilo
zastavenie konania na ťarchu žalovaného, musí ísť o procesnú situáciu, kedy sa žalovaný zachoval
v intenciách žalobného návrhu (petitu). Ide teda o situáciu, kedy bola požiadavka žalobcu splnená
neskoršímsprávaním(konaním)žalovanéhobeztoho,abyoveci(meritórne)rozhodolsúd.Pritommedzi

správaním žalovaného a žalobným návrhom musí byť vecná spojitosť. V tomto prípade má žalobca
právo, aby mu žalovaný nahradil trovy, ktoré účelne vynaložil na uplatňovanie svojho práva. Pokiaľ
bola dôvodná žaloba vzatá späť pre správanie druhej strany sporu, nesmú ísť trovy konania na ťarchu
žalobcu, aj keď ten svojím prejavom vôle zastavenie konania vyvolal. Z uvedeného potom vyplýva, že
pri zodpovedaní otázky, ktorá zo strán z procesného hľadiska zavinila zastavenie konania, je potrebné

vychádzať z porovnania toho, čoho sa žalobca podanou žalobou domáhal (podľa petitu) a dôvodom
späťvzatia žaloby. Ak bolo dôvodom späťvzatia žaloby podanej dôvodne správanie žalovaného v súlade
so žalobnou požiadavkou žalobcu, je nevyhnutným dospieť k záveru, že žalovaný zastavenie konania
zavinil. Pri riešení otázky, či strana zavinila, že konanie sa muselo zastaviť, sa vychádza výlučne zprocesného hľadiska, keďže nárok na náhradu trov konania je nárokom vyplývajúcim nie z hmotného ale
procesného práva a zo zreteľom na procesný výsledok. Ide teda o to, či sa žalobca domohol uplatneného
nároku alebo nie, pričom súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie.

13. Zo skutkových zistení v prejednávanej veci vyplynulo, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
zaplatenia sumy 3.900 EUR s príslušenstvom tvrdiac, že žalovaná neuhradila splatnú faktúru, ktorými
jej boli vyúčtované vykonané práce.

14. Súd prvej inštancie vyhovel návrhu a vo veci vydal platobný rozkaz č.k. 33C/57/2017-19 zo dňa
31.1.2018. Platobný rozkaz spolu so žalobou bol žalovanej doručený 14.3.2018 a žalovaná proti
nemu podala osobným podaním na súde dňa 22.3.2018 odpor. Odpor odôvodnila tým, že žaloba
je nedôvodná, že u žalobcu si nikdy žiadne práce neobjednala a k faktúre žalobca nemá žiadne
podklady.Pokiaľ U. P. ponúkol stavbyvedúcemu vykonanie nejakých prác a dodávku betónu za toto mu
bolo zaplatené v hotovosti. Manželka U. P. tak neoprávnene vystavila faktúru a hoci u nej nikdy žiadne

práce neobjednala. Záverom uviedla, že U. P. jej z pozemku odcudzil hlinu a na požiadanie je nevrátil,
zrejme ju niekomu predal a ona si na záhradu musí hlinu kúpiť. Súd platobný rozkaz uznesením sp.zn.
33C/57/2017-33 zo dňa 10.4.2018 zrušil.

15. Žalobca sa k podanému odporu vyjadril písomným podaním doručeným súdu 27.4.2018. Zotrval na

podanej žalobe, navrhol v konaní vypočuť U. P., ktorý je spoločníkom žalobcu, tiež navrhol v prípade
potreby vyžiadať posudok od znalca z odboru písmoznalectva na posúdenie pravosti podpisu U. P.
a špecifikoval platby žalobkyne na súkromný účet U. P., ktoré platby jej boli vrátené ako mylné. Pri
jednotlivých platbách žalobkyňa v poznámke uviedla „ bager“ a „pumpa“. Išlo v podstate o tie platby,
ktoré sú za fakturované práce, ale znížené o DPH, pričom išlo o platby po vyhotovení faktúry tzn. po

3.4.2017. Žalobca k vyjadreniu priložil aj písomné listinné dôkazy.

16. Dňa 03.05.2018 bolo súdu doručené písomné späťvzatie žaloby čo do istiny aj príslušenstva z
dôvodu,žežalovaná30.4.2018žalovanúistinuuhradila.Žalobkyňasiuplatnilalen náhradutrovkonania.

17. Uznesenie v časti o zastavení konania, pre nepodanie odvolania proti tomuto výroku nadobudlo
právoplatnosť.

18. Právo na priznanie primeranej a právnymi predpismi stanovenej náhrady trov konania, ktoré
úspešnej strane v konaní vzniknú, je súčasťou práva na spravodlivý proces a tiež súvisí, pokiaľ ide

konkrétne o náhradu trov právneho zastúpenia, s majetkovým právom podľa čl. 20 ods. 1 ústavy a čl.
1 ods. 1 dodatkového protokolu a právom na právnu pomoc v zmysle čl. 37 ods. 2 listiny (por. nález
Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 119/2012). Ak došlo k zastaveniu konania v dôsledku späťvzatia
žaloby, možno žalovanému uložiť povinnosť nahradiť trovy zastaveného konania v prípade, ak pre jeho
správanie bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne.(nález Ústavného súdu SR z 20. marca

2018, sp. zn. II. ÚS 569/2017).

19. So zreteľom na rozmanitosť prípadov je však treba riešiť každú vec individuálne, s prihliadnutím na
celý priebeh konania a postup strán, ako aj vzhľadom na to, do akej miery sú jednotlivé strany dotknuté
vo svojich záujmoch vyhlásenými rozhodnutiami. S ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu je potrebné

zo strany súdu pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť aj na spravodlivé riešenie vzťahov
medzi účastníkmi, ktoré je neoddeliteľnou súčasťou materiálneho prístupu k výkonu súdnictva. (nález
Ústavného súdu SR z 31.7.2008 sp. zn. IV. ÚS 147/08).

20. Pokiaľ súd prvej inštancie uviedol, že pri rozhodnutí o náhrade trov konania podľa ustanovenia §

256 ods. 1 Civilného sporového poriadku vychádzal z procesného zavinenia žalovanej, nakoľko žalobca
vzal dôvodne podanú žalobu späť pre správanie žalovanej, jeho rozhodnutie je správnym. Žalobca totiž
vzal žalobu späť len so zreteľom na správanie žalovanej, keďže k usporiadaniu vzájomných vzťahov
strán došlo spôsobom požadovaným žalobou. Po predložení listinných dôkazov žalobcom niet dôvodu
neuveriť tvrdeniu žalobcu, že žalovaná istina bola uhradená žalovanou. Stalo sa tak po tom, čo ňou

uhradené platby na účet U. P. jej boli vrátené ako poukázané mylne. Ostatné argumenty odvolateľky
sa javia odvolaciemu súdu ako neopodstatnené. Žaloba jej bola doručená spolu s platobným rozkazom
a k jej obsahu sa v podanom odpore vyjadrila. Keďže k späťvzatiu žaloby došlo pred pojednávaním vo
veci, zastavenie konania nebolo závislé od jej súhlasu.21. Odvolací súd je tiež názoru, že žalovaná nepochopiteľne popiera, že zo strany žalobcu boli pre
ňu vykonané práce, ktoré jej boli žalobcom vyfakturované faktúrou č. 31117008 zo dňa 03.04.2017

so splatnosťou 17.04.2017. Predmetnou faktúrou žalobca vyúčtoval žalovanej vykonanie výkopových
prác, odvoz hliny, dodanie betónu, dovoz betónu a prácu betón pumpy v celkovej hodnote 3.900 Eur
vrátane DPH. ktorú v lehote splatnosti neuhradila. Žalovaná nebyť dodávok týchto prác, nemala dôvod
poskytovať platby na súkromný účet spoločníka spoločnosti odporcu U. P., po tom čo jej bola faktúra
doručená. Predmetné platby - plnenia na účet U. P. boli ním žalovanej ako mylné vrátené. Jej tvrdenia,

že firmu žalobcu nepozná je vyvrátené doloženými listinnými dôkazmi od žalobcu. Predmetná faktúra je
riadne vedená v účtovníctve firmy a platby, ktoré žalovaná realizovala na účet spoločníka jej boli vrátené.
Tvrdenie, že faktúru nemohla v deň jej úhrady zaplatiť, keď 30.04.2018 sa nenachádzala na území SR,
nakoľko pracuje v zahraničí je irelevantné a ničím ani nepodložené. Aj keby preukázala, že v uvedený
deň sa zdržiavala v zahraničí, nič nebránilo, aby za ňu faktúru na jej požiadanie uhradil niekto iný.

22. Odvolací súd potom uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutom výroku o náhrade trov konania v
zmysle ustanovenia § 387 ods. 1 a 2 Civilného sporového potvrdil.

23. O výške náhrady trov konania pred súdom prvej inštancie rozhodne súd prvej inštancie osobitným
uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po právoplatnosti tohto

uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

24.Vodvolacomkonaníbolplneúspešnýžalobca, apretomu zásadnevzmysleustanovenia§255ods.
1 v spojení s ustanovením § 396 Civilného sporového poriadku vznikol nárok voči žalovanej na náhradu
trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd

prvej inštancie osobitným uznesením podľa ustanovenia § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po
právoplatnosti tohto uznesenia, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

25. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).