Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. apríl 2021

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 13Cob/18/2021

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6120283265
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 04. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Štolcová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2021:6120283265.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej

a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Róberta Bebčáka, v spore žalobcu: Náhradné vozidlo,
s.r.o., so sídlom Závodská cesta 24/3911, 010 01 Žilina, IČO: 50 496 166, zastúpeného zástupcom
ADVOKÁTI Müller § Dikoš, s.r.o., so sídlom Závodská cesta 3911/24, 010 01 Žilina, IČO: 36 864 455,
proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17,
811 05 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpenému právnym zástupcom JUDr. Felixom Neupauerom,
advokátom, so sídlom O. nábrežie X/A, XXX XX G. - mestská časť N. S., o zaplatenie sumy 156,56 Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti výrokom I., III. a IV. rozsudku Okresného súdu Martin č.k.

18Cb/54/2020-80 zo dňa 22.10.2020, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Martin č.k. 18Cb/54/2020-80 zo dňa 22.10.2020 v napadnutých výrokoch
- I. o povinnosti žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 156,56 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
- III. a IV., podľa ktorých žalobca má nárok na náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 86 %,
o výške náhrady trov konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti
rozsudku, p o t v r d z u j e .

Žalobca m á voči žalovanému n á r o k na plnú náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi
sumu 156,56 Eur, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol. O
nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom III. tak, že žalobca má nárok na
náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 86 % s tým, že podľa výroku IV. o výške náhrady trov
konania rozhodne Okresný súd Martin samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku poukázal na žalobu žalobcu a po vykonanom dokazovaní

za aplikácie ust. § 4 ods. 1, § 4 ods. 2 písm. b), § 11 ods. 6, 7, 8, § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
účinného v čase uplatnenia náhrady škody (ďalej len „zákon č. 381/2011 Z.z.“), § 442 ods. 1, § 524 ods.
1 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že žalobe žalobcu je nevyhnutné vyhovieť a túto zamietnuť
len v časti uplatneného úroku z omeškania.

3. Okresný súd poukázal na to, že medzi stranami nebolo sporné to, že dňa 12.2.2019 došlo k dopravnej

nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle zn. BMW X5, EČV: MT909BY, ktorého
držiteľom bol v čase nehody poškodený - obchodná spoločnosť VIENA INTERNATIONAL, s.r.o., IČO: 31
689 400. K vzniku škody došlo prevádzkou motorového vozidla zn. Toyota Landcruiser, EČV: MTBVBV8,
v čase nehody povinne zmluve poisteného u žalovaného. Poškodený počas opravy jeho motorovéhovozidla uzatvoril so žalobcom dňa 26.2.2019 Zmluvu o nájme dopravného prostriedku č. 13/2019, na
základe ktorej si prenajal náhradné motorové vozidlo zn. BMW X3, EČV: BL095PC, a to v čase od
26.2.2019 do 7.3.2019. Za prenájom uvedeného vozidla zaplatil v zmysle faktúry, vystavenej žalobcom

dňa 8.3.2019, sumu 1.108,34 Eur bez DPH. Žalovaný ako poisťovňa poskytol poistné plnenie vo výške
951,78 Eur. Práve rozdiel medzi skutočnou škodou a poistným plnením bol predmetom žaloby žalobcu.

4. K namietanému nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu mal okresný súd preukázané, že došlo
kprávnemunástupníctvužalobcuvovzťahukžalovanejpohľadávke,atonazákladeZmluvyopostúpení

pohľadávky zo dňa 8.3.2019, uzavretej medzi VIENA INTERNATIONAL, s.r.o., IČO: 31 689 400 ako
postupcom a žalobcom ako postupníkom. V zmysle uvedenej zmluvy o postúpení pohľadávky totiž
postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vo výške 1.108,34 Eur bez DPH, ktorú mal voči žalovanému
z titulu riešenia škody spôsobenej vozidlom zn. Toyota Landcruiser, EČV: MTBVBV8 z titulu jeho nároku
vočipoisťovnipodľa§4zák.č.381/2001Z.z.,kdeišloonároknanáhraduúčelnevynaloženýchnákladov
za nutné užívanie náhradného vozidla v príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 12.2.2019 na vozidle zn.

BMW X5, EČV: MT909BY (bod 1. a 2. zmluvy). V bode 4. predmetnej zmluvy o postúpení pohľadávky
sa zmluvné strany zároveň dohodli, že postúpenie pohľadávky uvedenej v bode 1. je odplatné, pričom
odplata za postúpenie pohľadávky predstavuje sumu 1.108,34 Eur bez DPH, ktorá zodpovedá faktúre č.
0162019, vystavenej žalobcom ako prenajímateľom postupcovi ako nájomcovi náhradného motorového
vozidla zn. BMW X3, EČV: BL095PC.

5. Dlžné nájomné ako záväzok poškodeného - nájomcu voči prenajímateľovi zanikol vzájomným
započítaním s pohľadávkou poškodeného voči žalobcovi z titulu odplaty za postúpenie pohľadávok,
podľa dohody o započítaní. Zmluvné strany v bode 5. zmluvy o postúpení pohľadávky dohodli, že ich
vzájomné nároky (na úhradu odplaty za postúpenie pohľadávky a na úhradu nájomného za náhradné

vozidlo) podpisom tejto zmluvy započítavajú, pričom žalobca si bude pohľadávku podľa bodu 1. vymáhať
vo vlastnom mene a na vlastný účet. V zmysle ust. § 581 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dohodou
účastníkov možno započítaním vyrovnať aj pohľadávky uvedené v ods. 1 a 2, t.j. poškodenému vznikla
majetková ujma okamihom započítania dohodou týchto vzájomných pohľadávok. V prípade započítania
na základe dohody zákon dovoľuje, aby účastníci záväzkového vzťahu dohodli započítanie aj nad

rámec podmienok, ktoré inak ustanovuje pre započítanie jednostranným právnym úkonom. Započítaním
podľa predmetnej dohody teda zanikol záväzok poškodeného, bol splnený záväzok poškodeného z
titulu dlžného nájomného, vyúčtovaného vo faktúre prenajímateľa a okamihom zániku tohto záväzku
poškodenému vznikla reálne škoda, t.j. skutočná škoda, ktorý nárok poškodený postúpil predmetnou
zmluvou na žalobcu.

6. Okresný súd konštatoval, že poškodený bol veriteľom žalovaného, pretože mal pohľadávku voči
žalovanému (poisťovni) z titulu jeho nároku na náhradu nákladov za prenájom vozidla, ktorú pohľadávku
postúpil žalobcovi, teda bola postúpená existentná pohľadávka postupcu/poškodeného pri dopravnej
nehode na žalobcu; zmluva o postúpení pohľadávky neodporovala ust. § 524 a nasl. Občianskeho

zákonníka. Žalobca, ktorý nadobudol pohľadávku od poškodeného na základe zmluvy o postúpení
pohľadávok (§ 524 Občianskeho zákonníka) preukázal, že po celú dobu trvania nájmu náhradného
motorového vozidla mal poškodený náhradné motorové vozidlo prenajaté účelne.

7. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný uhradil žalobcovi časť nároku na poistné plnenie,

čím ho považoval za veriteľa v súvislosti s touto náhradou škody, postúpenej pohľadávky a uvedeným
čiastočným plnením sám akceptoval aktívnu vecnú legitimáciu. Škodu a jej výšku žalobca definoval ako
rozdiel medzi nákladmi na prenájom náhradného vozidla a sumou vyplatenou žalovaným. Táto škoda,
ako suma o ktorú žalovaný krátil poistné plnenie, bola predmetom žaloby a okresný súd vyhodnotil
krátenie poistného plnenia žalovaným ako nedôvodné. Škoda spočívala v tom, že poškodený vynaložil

náklady na vypožičanie náhradného vozidla a túto škodu je povinný žalovaný nahradiť v rozsahu nutne
a účelne vynaložených nákladov.

8. Okresný súd zhodnotil, že nutnosť a účelnosť vynaloženia finančných prostriedkov na nájom za
dobu opravy vyplýva práve zo skutočnosti, že tieto by nevznikli, keby poškodený mohol používať svoje

vlastné vozidlo. V dôsledku škodovej udalosti bol vylúčený z možnosti používať svoje vlastné motorové
vozidlo a tento stav rovnocenne riešil nájmom náhradného vozidla počas obdobia, keď vozidlo bolo
v oprave. Žalobca preukázal, že v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou poškodený si zapožičal
náhradné motorové vozidlo a dostatočne vysvetlil aj účelnosť požičania náhradného motorového vozidlazaobdobie,zaktorébolsúdompriznanýnároknanáhraduškody.Uplatnenýaokresnýmsúdompriznaný
nárok na náhradu škody je v príčinnej súvislosti so škodovou udalosťou, spĺňa všetky kritériá nároku na
náhradu škody v zmysle ust. § 420 Občianskeho zákonníka, t.j. okrem vzniku škody a protiprávneho

úkonu aj kritérium príčinnej súvislosti medzi protiprávnym úkonom škodcu a vzniknutou škodou.

9. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalovaný uznal dobu prenájmu náhradného motorového vozidla
v trvaní deväť dní, keď túto skrátil oproti uplatnenému nároku žalobcu o jeden deň. Z predloženého
oznámenia, žalovaný pri posudzovaní výšky náhrady poistného plnenia vychádzal z faktúry č. 0162019,

vystavenej žalobcom, kde sa uvádza, že nájom náhradného vozidla trval 10 dní. Pri posudzovaní
účelnostiprenájmumotorovéhovozidlaajvkontextecelkovejdĺžkytohtonájmubolopotrebnévychádzať
predovšetkým zo skúmania reálnej možnosti poškodeného užívať svoje motorové vozidlo. Z vykonaných
dôkazov vyplývalo, že motorové vozidlo bolo v servise v čase od 26.2.2019 do 7.3.2019, kedy po
doručeníkrycieholistuboloautoservisomvrátenéžalovanému.Zvykonanéhodokazovanianevyplynulo,
že by poškodený akýmkoľvek spôsobom mal možnosť dobu opravy svojho poškodeného motorového

vozidla ovplyvniť, a preto sa nemohlo jednať o okolnosť, ktorá by prípadne vylučovala nutnosť a účelnosť
nákladovvynaloženýchnazabezpečenienáhradnéhomotorovéhovozidla.Okresnýsúdpretozhodneso
žalobcom ustálil dobu nájmu v dĺžke 10 dní, z ktorej doby s prihliadnutím na uzatvorenú zmluvu o nájme
vyplýva celková suma zodpovedajúca ujme poškodeného titulom nákladov spojených so zabezpečením
náhradného motorového vozidla. Okresný súd mal za to, že ku kráteniu poistného plnenia, pokiaľ ide o

dĺžku nájmu, zo strany žalovaného došlo neoprávnene.

10. Krátenie poistného plnenia o prevádzkové náklady vo výške 57,87 Eur bolo podľa zhodnotenia
okresného súdu zo strany žalovaného nedôvodné. Tieto náklady vznikli nepochybne v priamej príčinnej
súvislosti s poistnou udalosťou, v dôsledku ktorej vznikla škoda na vozidle, ktoré bolo predmetom opravy

a ktorá by nebola vznikla, keby nedošlo k poistnej udalosti. Skutočnou škodou je totiž aj majetková ujma
spočívajúca v majetkových hodnotách, ktoré bolo nutné vynaložiť na to, aby došlo k uvedeniu veci do
pôvodného stavu.

11. Z uvedených záverov preto okresný súd žalobcovi priznal nárok na zaplatenie sumy 156,56 Eur (ako

rozdielu medzi žalobcom vyčíslenou škodou a poistným plnením poskytnutým zo strany žalovaného) v
celej uplatnenej výške.

12. Podľa okresného súdu rozhodujúcim pre posúdenie nároku na úroky z omeškania bolo oznámenie
o poistnom plnení, z ktorého vyplýva, že dátum hlásenia poistnej udalosti bol deň 20.3.2019, poisťovňa

oznámila poškodenému, že dňa 25.3.2019 ukončila šetrenie poistnej udalosti a posiela súčasne výpočet
výšky poistného plnenia. V tejto súvislosti súd vychádzal z právneho názoru v rozsudku NS SR sp.
zn. 3Cdo 145/2017 zo dňa 22.11.2018. V súdenom prípade bolo z obsahu spisu zrejmé, že žalovaný
si splnil svoju povinnosť podľa § 11 ods. 6 zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že listom zo dňa 26.3.2019,
označeným ako „Oznámenie o poistnom plnení“, žalobcovi oznámil, že dňa 25.3.2019 skončil šetrenie

poistnej udalosti hlásenej dňa 20.3.2019 (teda v rámci trojmesačnej lehoty) a súčasne poskytol písomné
vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť žalovanému poistné plnenie, ktoré si poškodený,
resp. žalobca ako jeho právny nástupca od neho nárokoval v plnej výške. Ako vyplýva z právneho
názoru vysloveného NS SR v rozhodnutí sp. zn. 3Cdo/145/2017, „správnosť záveru poisťovateľa v
samotnom vysvetlení, z akého dôvodu odmietol poskytnúť plnenie je pritom irelevantný, nakoľko v

zmysle citovaného uznesenia je poisťovateľ povinný „len“ poskytnúť písomné vysvetlenie a toto doručiť
poškodenému, čo v prejednávanom prípade žalovaná ako poisťovateľ v lehote troch mesiacov aj splnila.
To, že žalovaná neodôvodnila odmietnutie poistného plnenia podľa predstáv žalobcu, nemožno vykladať
spôsobom,žebysitútopovinnosťnesplnilavôbecanásledneprijaťzáver,ženesplnenímtejtopovinnosti
sa dostala v zmysle § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z. z. do omeškania“. Z uvedených dôvodov okresný

súd nárok na zaplatenie úroku z omeškania zamietol. V tejto súvislosti poukázal na rozhodovaciu
prax, obdobný právny názor zastáva aj NS SR v rozhodnutí zo dňa 26.2.2019, sp. zn. 1Cdo/212/2017,
ale aj Krajský súd v Žiline v rozhodnutí zo dňa 24.9.2020, sp. zn. 9Co/96/2020, v rozhodnutí zo dňa
9.9.2020, sp. zn. 7Co/70/2020 alebo Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutí zo dňa 9.6.2020, sp.
zn. 14Co/17/2020.

13. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP. Uviedol,
že žalobcovi bola prisúdená istina vo výške 156,56 Eur, nebol mu priznaný nárok na úroky z omeškania,
ktorékudňuvyhláseniarozsudkudňa22.10.2020predstavujúpovyčíslenísumu12,05Eur.Vychádzajúcz uvedeného a z toho, ktorá strana mala aký úspech vo veci (žalobca čo do priznanej istiny v sume
156,56 Eur, žalovaný čo do úrokov z omeškania v sume 12,05 Eur), úspech žalobcu v percentuálnom
vyjadrení predstavuje 93 %, úspech žalovaného 7 %, a teda čistý úspech žalobcu predstavuje 86 % (93

% - 7 %). V uvedenom rozsahu, t. j. 86 % priznal súd žalobcovi nárok na náhradu trov konania proti
žalovanému.Ovýškenáhradytrovkonaniabuderozhodnutésamostatnýmuznesenímpoprávoplatnosti
rozhodnutia vo veci samej.

14. Proti tomuto rozsudku, a to proti výrokom I., III. a IV. v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný

prostredníctvomprávnehozástupcuvpodanízodňa08.12.2020.Akodôvodyodvolaniapoukázalnaust.
§ 365 ods. 1 písm. f), h) CSP, keďže mal za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, ako aj, že rozhodnutie okresného súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žalovaný považoval rozsudok okresného súdu v napadnutých výrokoch za
nesprávny, nezákonný a navyše arbitrárny. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie okresného súdu nie
je presvedčivé, na základe zdôvodnenia za aplikácie ust. § 220 ods. 2 tretia veta CSP. Žalovaný mal

za to, že žalobca nebol vo vedenom súdnom konaní aktívne vecne legitimovaný. Poškodený mal voči
žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre, z čoho vyplýva, že poškodený predstavoval
subjekt, ktorý bol dlžníkom žalobcu. Žalovaný poukázal na ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka
s tým, že ak poškodený predstavoval dlžníka žalobcu, nemohol so žalobcom platne uzavrieť zmluvu
o postúpení pohľadávky. Uzatvorením zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu

pohľadávky poškodeného na žalobcu, pretože túto pohľadávku žalobcu pred jej cesiou poškodený
žalobcovi neuhradil, a teda mu ako pohľadávka nevznikla, ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu
záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Inými
slovami, uvedeným postúpením došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom
k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo však bolo v rozpore s ust. § 524 Občianskeho zákonníka. K

úhrade faktúry za nájomné nemohlo dôjsť ani na základe vzájomného zápočtu realizovaného v zmluve
o postúpení tak, ako to uviedol okresný súd. Zo zmluvy o postúpení jednoznačne vyplýva, že prejav vôle
jej účastníkov najskôr smeroval k cedovaniu pohľadávky, podľa názoru žalovaného neexistujúcej a až
následne k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok poškodeného a žalobcu. Ak teda poškodený
nebol majiteľom pohľadávky voči žalobcovi pred jej postúpením, nemohol túto pohľadávku postúpiť

na žalobcu a kauzálne následne nemohla vzniknúť pohľadávka na zaplatenie odplaty za postúpenie,
ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie. Podľa žalovaného žalobca nemôže predstavovať
aktívnevecnelegitimovanýsubjektvdanomsúdnomspore.ŽalovanýpoukázalnarozsudokNajvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Obo 20/2007 zo dňa 29. januára 2008. Predmetom zmluvy o
postúpení malo byť postúpenie pohľadávky zo strany poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje

voči poškodenému ako dlžníkovi, t.j. neexistoval predmet postúpenia, preto takýto právny úkon bol podľa
ust. § 39 Občianskeho zákonníka zjavne absolútne neplatný. Žalovaný žiadal rozsudok okresného súdu
zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie.

15. K doručenému odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca v podaní zo dňa 17.12.2020. Uviedol,

že odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny
základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo
účastníka na spravodlivý proces. Odvolateľ v podstate rozhodnutiu súdu prvej inštancie vytkol, že sa
nestotožnil s ním predpokladaným hodnotením skutkových okolností, procesného stavu v konaní a
právnym názorom vo vzťahu k jeho návrhu na zamietnutie žaloby. Podľa žalobcu nie je možné dôvodne

vytýkať súdu prvej inštancie, že sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiadal s argumentáciou
sporových strán podľa predstáv odvolateľa. Jednoznačne konštatoval, že nespokojnosť odvolateľa s
hodnotením priebehu a výsledku konania a s právnym posúdením súdom prvej inštancie v rámci
rozhodnutia o peňažnom nároku, pokiaľ sú dostatočne dodržané zákonné limity preskúmateľnosti
a zrozumiteľnosti dôvodov rozhodnutia, netvorí opodstatnený dôvod odvolania. Pokiaľ išlo o nosnú

námietku žalovaného, a to nesprávne právne posúdenie veci, tak považoval za potrebné uviesť, že
platná zmluva o postúpení pohľadávky má za následok zmenu v osobe veriteľa, keď nový veriteľ
nadobúda nielen postupovanú pohľadávku, ale spolu s ňou tiež aktívnu vecnú legitimáciu na jej
uplatnenie a úplný výkon. K postúpeniu budúcej pohľadávky, ktorú mal pôvodne poškodený voči
žalovanému a k započítaniu vzájomných pohľadávok medzi poškodeným a žalobcom sa žalobca odvolal

na predchádzajúce vyjadrenia. Argumentáciu žalovaného považoval za zmätočnú a zavádzajúcu, keďže
vzáujmepredísťdvojakémusplneniuvzájomnýchpohľadávok-nastranepoškodenéhopovinnostisplniť
žalobcovi nájomné za prenájom vozidla a na strane žalobcu povinnosti zaplatiť poškodenému odplatu za
postúpenú pohľadávku, tak žalobca a poškodený uzatvorili súčasne s postúpením pohľadávky dohoduo vzájomnom započítaní týchto pohľadávok, teda k momentu uzavretia týchto dvoch zmlúv dochádza
podľa prejavenej a súhlasnej vôle zmluvných strán k stretu pohľadávky žalobcu z titulu nájomného voči
poškodenému a pohľadávky poškodeného voči žalobcovi na zaplatenie odmeny za postúpenie budúcej

pohľadávky, ktorým momentom sa zároveň mení charakter pohľadávky na existujúcu v konkrétnej
sume a výške. Nestotožnil sa s tvrdeniami o nemožnosti splnenia záväzku poškodeného započítaním,
ak zákon takúto formu splnenia záväzku pripúšťa a rovnako judikatúra a odborná prax tento právny
úkon považuje za ekvivalent platenia. Argumentácia žalovaného vychádza z nesprávneho posúdenia
veci. Podľa žalobcu bol preukázaný vznik práva žalobcu v podobe skutočnej škody zodpovedajúcej

majetkovej ujme, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného v nadväznosti na dojednanie v bode 5.
zmluvy o postúpení pohľadávky. Mal za to, že boli naplnené základné predpoklady vzniku zodpovednosti
za škodu. Nestotožnil sa s tvrdeniami o absolútnej neplatnosti postúpenia pohľadávky z dôvodu jej
neexistencie a námietku nedostatku aktívnej legitimácie považoval za nedôvodnú. Navrhol, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok potvrdil s priznaním náhrady trov odvolacieho konania. Zároveň požiadal
odvolací súd, aby v prípade, ak bude rozhodovať rozsudkom bez nariadenia pojednávania, v súlade s

ust.§219ods.3CSP,žalobcovioznámilelektronickýmiprostriedkamimiestoačasverejnéhovyhlásenia
rozsudku.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 18.12.2020 bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného doručené žalovanému (doručenka na č.l. 116 spisu), s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní

od jeho doručenia vyjadriť, ktorú možnosť žalovaný v lehote určenej okresným súdom a ani do momentu
rozhodovania krajského súdu nevyužil.

17.KrajskýsúdvŽilineakosúdodvolací(§34CSP)prejednalvecvmedziachust. §379,§380ods.
1 CSP bez nariadenia pojednávania na základe odvolacích dôvodov žalovaného a verejným vyhlásením

rozsudku krajským súdom za rešpektovania ust. § 219 ods. 1, 3 CSP bol rozsudok okresného súdu v
napadnutých výrokoch I., III. a IV. potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 387 ods. 1
CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

18. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalovaného bez nariadenia

ústneho pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/18/2021-121
zo dňa 10.03.2021, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej
tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, podľa vyššie uvedeného
uznesenia krajského súdu dňa 20.04.2021 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, s
oznámením miesta a času verejného vyhlásenia rozsudku elektronicky zástupcovi žalobcu na e-mail:

[email protected], na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku
krajským súdom.

19. Primárne krajský súd vzhľadom aj k rozsahu vyvolaných súdnych sporov medzi žalobcom a
žalovaným poukazuje na ustanovenie § 379, § 380 ods. 1 CSP, keď základom pre konanie a

rozhodovanie krajského súdu sú odvolacie dôvody žalovaného v tejto veci vyjadrené v ním podanom
odvolaní zo dňa 08.12.2020. Pokiaľ žalovaný napadol len výroky I., II. a IV. a súčasne nevykvalifikoval
iné odvolacie dôvody než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom odvolaní zo dňa 08.12.2020, tak
následne potom ani krajský súd v rámci svojho konania a rozhodovania nemohol posudzovať rozsudok
okresného súdu a v ňom obsiahnuté závery, ak sa tieto nestali predmetom odvolania žalovaného. Teda,

ak nie je odvolateľom vyjadrený odvolací dôvod, potom ani krajský súd nemá daný zákonný podklad,
aby vyjadril závery k rozhodnutiu súdu prvej inštancie, bez toho, aby osobitne bolo pristupované k
tomu, čo v rámci zadefinovaných odvolacích dôvodov sa stalo predmetom konania, posudzovania a
rozhodovania odvolacieho súdu. Vždy je to tá strana sporu, ktorá podáva odvolanie, ktorá odvolacími
dôvodmi vymedzuje, čo v záveroch prijatého napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie rozporuje

a len to sa môže stať predmetom zhodnocovania zo strany odvolacieho súdu. Ak sú súdom prvej
inštancie prijaté závery, ktoré v podanom odvolaní odvolateľ nerozporuje, tak zákonite tieto bez ďalšieho
sa nemôžu stať ani predmetom vyhodnocovania odvolacím súdom, pretože k tomu, ako uviedol krajský
súd, už nie je zákonný priestor, ak v zmysle ust. § 380 ods. 1 CSP je odvolací súd odvolacími dôvodmi
viazaný a súčasne sa nejedná o žiadnu z právnych situácií vyjadrených pod písm. a), b), c) ust. § 379

CSP. Je predsa potrebné, aby sa rozlišovalo (diferencovalo), čo bolo predmetom odvolacieho konania,
posudzovania odvolacím súdom v nadväznosti na odvolacie dôvody, pretože stav každej sporovej
odvolacej právnej veci je odlišný vo väzbe na rozsah a dôvody vyvolanej spornosti uplatňovaných
nárokov, prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany. Krajský súd považoval zapotrebné uvedené vyjadriť nielen vzhľadom k prebiehajúcim viacerým súdnym sporom medzi žalobcom
a žalovaným, a to všetko za rešpektovania právnej istoty a predvídateľnosti súdneho rozhodovania.

20. Za aplikácie ust. § 379, § 380 ods. 1 CSP, krajský súd posudzoval rozsudok okresného súdu a v ňom
vyjadrené závery a zhodnotenia len v rozsahu a medziach odvolacích dôvodov žalovaného. Ak žalovaný
nepoužil v rámci podaného odvolania iné argumenty, než len tie, ktoré boli obsiahnuté v ním podanom
odvolaní, tak následne Krajský súd v Žiline ako súd odvolací mal zákonný priestor sa zaoberať len tými
argumentmi, ktoré mali charakter kvalifikovaného odvolacieho dôvodu. Čo nebolo predmetom odvolania

žalovaného, t.j. čo žalovaný v odvolaní nenamietal, sa zákonite potom ani nemohlo stať predmetom
konania a posudzovania krajským súdom ako súdom odvolacím.

21. Jedným z odvolacích dôvodov žalovaného bola námietka, že rozsudok okresného súdu, jeho
odôvodnenie nezodpovedá ust. § 220 ods. 2 tretia veta CSP, keď odôvodnenie rozsudku okresného
súdu nie je podľa názoru žalovaného presvedčivé. Tento odvolací dôvod žalovaného krajský súd

nevyhodnotil ako relevantný. Po oboznámení sa s rozsudkom okresného súdu, jeho odôvodnením je
nevyhnutné konštatovať, že toto má náležitosti vyžadované ustanovením § 220 ods. 2 CSP. Okresný
súd jasným a dostatočným spôsobom vysvetlil závery svojho rozhodnutia, a to nielen skutkové, ale aj
právne. Zo strany okresného súdu v napadnutom rozsudku boli dané odpovede na všetky podstatné
okolnosti sporovej právnej veci, ktoré boli v konaní pred okresným súdom namietané. Okresný súd sa

v napadnutom rozsudku zaoberal prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany, v
rozsahu ktorý postačoval na konštatovanie, že žalovaný dostal odpoveď na všetky podľa neho vyjadrené
podstatné okolnosti prípadu. Krajský súd vzhľadom k uvedenému poukazuje na to, že mal v rámci svojho
konania spôsobilý predmet posudzovania, hodnotenia, a to rozsudok okresného súdu s náležitosťami
odôvodnenia, ktoré vyžaduje ust. § 220 ods. 2 CSP.

22. Ani v odvolacom konaní, na základe vymedzených odvolacích dôvodov žalovaného neboli
rozporované okolnosti, a to, že dňa 12.02.2019 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej poškodenému
VIENA INTERNATIONAL, s.r.o. na vozidle BMW X5, EČV: MT909BY, ktorá škodová udalosť bola
spôsobená prevádzkou motorového vozidla poisteného v poisťovni žalovaného a išlo o poistnú udalosť

č. 8810438879 (8006164918). Nebolo sporné, že poškodený VIENA INTERNATIONAL, s.r.o. bol nútený
používať náhradné vozidlo, a to zapožičaním náhradného vozidla u žalobcu, pričom po ukončení
nájmu žalobca poškodenému vystavil za nájomné faktúru v sume 1.108,34 bez DPH. Ďalej nebolo
sporné, že Oznámením o poistnom plnení zo dňa 26.03.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie
škodovej udalosti tak, že znížil poistné plnenie na sumu 951,78 Eur. Predmetom sporu sa preto

stal rozdiel medzi uplatneným poistným plnením v sume 1.108,34 Eur a vyplatenou náhradou v
sume 951,78 Eur, ktorý tvoril predmet odvolacieho konania a vo vzťahu k tomuto nároku žalobcu
smerovali odvolacie dôvody žalovaného v tom, že žalobca nebol v danom súdnom konaní aktívne vecne
legitimovaným, pretože ho Zmluva o postúpení pohľadávky uzavretá dňa 08.03.2019 s poškodeným
VIENA INTERNATIONAL, s.r.o. k uplatňovaniu tohto nároku neoprávňovala, keďže žalovaný bol toho

názoru, že zmluva o postúpení pohľadávky nie je v súlade s ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka a
takýto právny úkon je podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka absolútne neplatný, ak poškodený VIENA
INTERNATIONAL, s.r.o. predstavoval z titulu uzavretej zmluvy o nájme náhradného motorového vozidla
dlžníka žalobcu, a tým nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného VIENA INTERNATIONAL,
s.r.o. na žalobcu, pretože uvedenú pohľadávku žalobcu voči poškodenému VIENA INTERNATIONAL,

s.r.o. tento poškodený žalobcovi pred cesiou neuhradil, t.j. pohľadávka tu nevznikla a v uvedenom
prípade podľa žalovaného malo dôjsť k postúpeniu záväzku poškodeného - VIENA INTERNATIONAL,
s.r.o., ktorý v zmysle faktúry žalobcu predstavuje práve pohľadávku žalobcu. Žalovaný ďalej namietal,
že podľa zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že táto najskôr smerovala k cedovaniu pohľadávky,
podľa žalovaného neexistujúcej a až následne došlo k započítaniu údajne vzájomných pohľadávok

poškodeného - VIENA INTERNATIONAL, s.r.o. a žalobcu, t.j. poškodený nebol majiteľom pohľadávky
voči žalobcovi pred jej postúpením, preto túto postúpiť na žalobcu nemohol a kauzálne nemohla vzniknúť
pohľadávka na zaplatenie odplaty za postúpenie, ktorú následne žalobca mienil použiť na započítanie.

23. Krajský súd uvádza, že s týmto odvolacím dôvodom žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej

legitimácie žalobcu z titulu námietky k zmluve o postúpení pohľadávky sa nestotožňuje. Vyplýva
to nielen zo samotného správania sa žalovaného, ktorý časť poistného plnenia zaplatil žalobcovi,
ale aj zo samotného obsahu a zmyslu nároku poistného plnenia. Krajský súd sa nestotožňuje s
námietkou žalovaného o nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v tom, že poškodený VIENAINTERNATIONAL, s.r.o. nebol majiteľom pohľadávky a ani v tom, že by neexistoval predmet postúpenia,
keď podľa žalovaného predmetom mala byť pohľadávka poškodeného, ktorú žalobca ako veriteľ
eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Krajský súd k nerelevantnosti tohto odvolacieho dôvodu

žalovaného upriamuje pozornosť na Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 08.03.2019, uzavretú
medzi žalobcom a poškodeným VIENA INTERNATIONAL, s.r.o.. Predmetom zmluvy o postúpení bola
pohľadávka poškodeného voči žalovanému z titulu nároku voči poisťovni podľa § 4 zákona č. 381/2001
Z.z., a to nárok na náhradu účelne vynaložených nákladov za nutné užívanie náhradného vozidla v
príčinnej súvislosti so škodou zo dňa 12.02.2019 na vozidle BMV X5, EČV: MT909BY. Predmetom

postúpenia preto bola pohľadávka poškodeného voči žalovanému, a to pohľadávka z poistného
plnenia, ktorá sa skladá aj z nákladov na nájom náhradného motorového vozidla, inými slovami ide
o nárok poškodeného voči žalovanému ako poisťovni, t.j. predmetom postúpenia bola pohľadávka, čo
zodpovedá ust. § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Predmet postúpenia je vyjadrený zmluvnými
stranami Zmluvy o postúpení pohľadávky v článku 1.. To, že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 08.03.2019 bola pohľadávka poistného plnenia, t.j. pohľadávka poškodeného voči žalovanému,

vyjadril v podstate aj sám žalovaný, ak v liste zo dňa 26.03.2019 (č.l. 16 rub spisu) v Oznámení o
poistnom plnení kvalifikuje túto poškodeným postúpenú pohľadávku ako pohľadávku poistného plnenia,
pozostávajúcu z nákladov na zapožičanie náhradného motorového vozidla počas doby nevyhnutnej
opravy vlastného (poškodeného) vozidla. Nemožno sa preto stotožniť s argumentáciou žalovaného v
tom, že by poškodený VIENA INTERNATIONAL, s.r.o. nepostupoval pohľadávku ktorú mal, resp. že by

predmetom postúpenia bol neexistujúci predmet postúpenia, prípadne, že by predmetom postúpenia
bol záväzok poškodeného VIENA INTERNATIONAL, s.r.o. na zaplatenie nájmu a nákladov spojených
s nájmom žalobcovi z titulu užívania náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného
motorového vozidla. Predmetom zmluvy o postúpení pohľadávky bol nárok - pohľadávka z titulu poistnej
udalosti, ktorý nárok v podstate žalovaný aj čiastočne plnil a tým potvrdil aktívnu vecnú legitimáciu

žalobcu. Predmetom postúpenia bola pohľadávka na poistnom plnení, pozostávajúca z nákladov nájmu
za užívanie náhradného motorového vozidla počas doby opravy poškodeného motorového vozidla a
nákladov spojených s týmto nájmom, kedy vo vzťahu k tejto postupovanej pohľadávke poškodeným
dlžníkom bol žalovaný. Ak k úhrade nájomného poškodeným VIENA INTERNATIONAL, s.r.o. voči
žalobcovi došlo formou započítania, čo je jeden zo spôsobov zániku záväzku, resp. spôsob úhrady, tým

vznik a existencia škody bola preukázaná, ak sa zmluvné strany Zmluvy o postúpení pohľadávky zo
dňa 08.03.2019 dohodli, že ich vzájomné nároky, a to nárok poškodeného na odplatu za postúpenie
pohľadávky a nárok žalobcu na úhradu nájomného za náhradné vozidlo navzájom započítavajú.
Dlžníkom z nároku na poistné plnenie nebol poškodený, tak ako to tvrdil žalovaný v odvolaní, keďže
vo vzťahu k tomuto nároku na poistné plnenie, ktorý bol predmetom zmluvy o postúpení, dlžníkom je

žalovaný, ktorá pohľadávka nároku na poistné plnenie ak sa stala predmetom zmluvy o postúpení, tak
nie je možné konštatovať neexistujúci predmet postúpenia, ale to, že Zmluva o postúpení pohľadávky
zo dňa 08.03.2019 mala spôsobilý predmet postúpenia a ide o platný právny úkon.

24. Krajský súd v zhrňujúcich záveroch dodáva, že z obsahu zmluvy o postúpení pohľadávky medzi

žalobcom a poškodeným vyplynulo, že predmetom postúpenia bol nárok poškodeného voči poisťovni,
súčasťou ktorého nároku na poistné plnenie bola náhrada nákladov za prenájom vozidla a nákladov
spojených s týmto prenájmom, ktorý poistný nárok poškodeného bol postúpený na žalobcu. Poškodený
bol veriteľom, pretože mal pohľadávku voči poisťovni z titulu poistnej udalosti, a to v náhrade nákladov
za prenájom vozidla, ktorú postúpil žalobcovi, a preto nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že by

Zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 08.03.2019 bola neplatná, resp. že by odporovala ust. § 524 a
nasl.ustanoveniaObčianskehozákonníkavtom,žebypredmetompostúpeniamalbyťdlhpoškodeného
voči žalobcovi z titulu nájmu náhradného vozidla. Nie je na mieste odvolací argument žalovaného,
že predmetom Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 08.03.2019 bolo postúpenie nie pohľadávky,
ale záväzku poškodeného VIENA INTERNATIONAL, s.r.o., ktorý podľa faktúry vystavenej žalobcom

predstavuje práve pohľadávku žalobcu, pretože zvýrazňuje krajský súd to, že predmetom postúpenia
bola pohľadávka poškodeného na poistné plnenie a túto postupovanú pohľadávku nemožno zamieňať
so záväzkom poškodeného, ktorý vznikol zo samostatného zmluvného vzťahu v súvislosti s nájmom
náhradného motorového vozidla.

25. Iné odvolacie dôvody zo strany žalovaného v ním podanom odvolaní neodzneli, preto na
základe uvedených zhodnotení a záverov bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne
rozhodnutie v spojení aj so závislým výrokom o nároku na náhradu trov prvoinštančného konania, ktorývýrok osobitne odvolacími dôvodmi žalovaného nebol napadnutý, avšak ako výrok závislý od výroku vo
veci samej bol rovnako potvrdený ako vecne správny.

26. Krajský súd vo vzťahu k svojim zhodnoteniam a záverom uvádza, že pokiaľ aj rozvinul svoju
argumentáciu pri vysporiadaní sa s odvolacími dôvodmi žalovaného, tak tento jeho postup bol v súlade
podporne aj s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Cdo/147/2011 zo dňa
25.04.2012,zktoréhovyplýva,žeaksaodvolacísúdstotožnísozávermiokresnéhosúdu(poznamenáva
krajskýsúd,viažucesalenkodvolacímdôvodomžalovaného),taknedochádzakporušeniuzákona,akv

odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť rozhodnutia okresného súdu a navyše rozviedol
tiež vlastnú argumentáciu.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v
spojení s ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalobca, ktorému voči
žalovanému bol priznaný nárok na plnú náhradu trov odvolacieho konania, o výške ktorej náhrady trov

konania rozhodne okresný súd samostatným uznesením za aplikácie ust. § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie

a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Podľa ust. § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej

alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.Podľa ust. § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k
vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva
táto vada.

Podľa ust. § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva
v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho

posúdenia.

Podľa ust. § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania
pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.

Podľa ust. § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného

dovolania.