Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 30. november 2018

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 22P/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318200488
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jana Mičeková

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2018:2318200488.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Galanta, v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Janou Mičekovou, vo veci starostlivosti o

maloleté dieťa: V. F., W.. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, dieťa rodičov: matka - Ľ. M., W.. XX.XX.XXXX, bytom
J. XX/XX, L., a otca - Ľ. F., W.. XX.XX.XXXX, F. W. L. XX/X, L., o návrhu matky na zvýšenie výživného
na maloleté dieťa a o návrhu otca na zníženie výživného na maloleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zvyšuje výživné na maloleté dieťa, V. F., W.. XX.XX.XXXX, zo sumy 100,- Eur mesačne na sumu
130,- Eur mesačne, počnúc od 15.01.2018, kde výživné je splatné vždy do 15-teho dňa toho ktorého
mesiaca vopred k rukám matky maloletého dieťaťa.

II. Súd návrh otca na zníženie výživného na maloleté dieťa zamieta.

III. Dlžné výživné za obdobie od 15.01.2018 do 30.11.2018 vo výške 316,49,- Eur súd povoľuje otcovi
zaplatiť v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur až do zaplatenia, spolu s bežným výživným
k rukám matky maloletého dieťaťa, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s
tým, že v prípade omeškania so splnením čo i len jednej splátky sa stane splatným celý dlh.

IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Galanta, č. k.13P/192/2012-105 zo dňa 24.10.2012 v
spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 24CoP/1/2013-122 zo dňa 13.03.2013, v časti
rozsahu vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Matkasanávrhom,doručenýmtunajšiemusúdudňa15.01.2018domáhala,abysúdzvýšilvyživovaciu
povinnosť otca na maloleté dieťa, a to na sumu 350,-Eur mesačne, ktorú je otec povinný platiť matke,

vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca a to od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.

2. Matka odôvodnila svoj návrh tým, že výživné na maloletú bolo stanovené v čase keď maloletá
navštevovala materskú škôlku a nasledujúci rok nastúpila do 1. triedy ZŠ, avšak vtedy návrh na zvýšenie
nepodávala. V súčasnosti však maloletá navštevuje 2. stupeň ZŠ a tým jej potreby a náklady s tým
spojené vzrástli. Nákup kníh a pomôcok v septembri predstavuje sumu cca 100,- Eur, taktiež mesačné
výdavky na desiatu v sume 10,- Eur a maloletej platí doučovanie z anglického jazyka 15,- Eur za

hodinu a doučovanie z matematiky vo výške 12,- Eur za hodinu. V súčasnosti zubná lekárka odporučila
maloletej zubný strojček, ktorého výroba a náklady s tým spojené predstavujú sumu 1.100,- Eur. Po
oslovení otca, aby maloletej prispel na zubný strojček to otec odmietol s odôvodnením, že nemá peniaze.
Matka uviedla, že výška príjmu otca jej nie je známa, ale je určite vyššia ako bola predtým, inak by sinemohol dovoliť stavbu rodinného domu vo U. W. U.. Okrem toho má vo vlastníctve jednoizbový byt,
ktorý prenajíma, stavebné pozemky v obci U. W. U., garáž v L.. Otec využíva niekoľko motorových
vozidiel, motorky a štvorkolky.

3. Otec maloletého dieťaťa sa k návrhu matky vyjadril písomne. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa
28.03.2018 uviedol, že žiada znížiť výživné na sumu 35,- Eur mesačne, nakoľko v súčasnosti nemá
žiaden príjem, poberá iba dávku v hmotnej núdzi a v súčasnosti mu finančne vypomáhajú rodičia.
Uviedol, že matka využíva maloletú na svoje osobné obohacovanie, finančné a citové vydieranie, pritom

jej príjmy z podnikateľskej činnosti a z rôznych iných aktivít sú mnohonásobne vyššie ako jeho. Otec
uviedol, že o maloletú sa stará od jej narodenia berie si ju k sebe každý víkend a venuje sa jej. Matka
nahovára maloletú voči nemu a vykresľuje ho iba v zlom, vyhráža sa neustálym zvyšovaním výživného.

4. Matka maloletej na pojednávaní uviedla, že trvá na podanom návrhu a žiada výživné vo výške 200,-
Eur odo dňa podania návrhu. Návrh podávala, nakoľko maloletá potrebuje strojček na zuby. Stretla otca

maloletej a pýtala sa ho, či jej dá polovicu peňazí za strojček, čo by bolo asi 500,- Eur a ona by zaplatila
600,- Eur, na čo jej uviedol, že vie, že maloletá potrebuje strojček, avšak peniaze jej nedá, lebo ich nemá.
Povedal jej, že si má spraviť recenzie na internete, čo stoja strojčeky a dať maloletej ten najlacnejší.
Matka uviedla, že zmenu pomerov vidí v zmene pomerov na strane otca. Otec maloletej má dom vo U.
W. U.. Jeden dom vo U. W. U. predal, asi 4 roky dozadu a postavil nový dom. Kúpil byt v L., asi rok

dozadu. Má garáž na M. G.. U. L.. Od mesta kúpil dom s pozemkom v centre mesta, asi 2 roky dozadu,
počula, že to bolo asi za 100,- Eur/m2. Vie, že kupuje motorky a autá z cudziny a tieto potom predáva,
avšak tieto neeviduje na seba, ale na svoju mamu, ktorá nemá ani vodičák ani nič. Zároveň sa zmenili
aj pomery na strane maloletej. Zvýšili sa jej potreby, čo sa týka oblečenia a stravy. Maloletá chodí na
doučovanie na anglický jazyk a na matematiku 2x do týždňa. Anglický jazyk stojí 15,- Eur na hodinu a

matematika 12,- Eur na hodinu. Maloletá je náročnejšia, tenisky chce iba značkové, ľúbi sa obliekať.
Na oblečenie minie asi 100,- Eur mesačne. Maloletá chodí kaderníčke. Raz za 3 mesiace minie 10,-
Eur. Čo sa týka výdavkov maloletej na školu tak platí 20,- Eur ZRPŠ ročne, triedny fond 10,- Eur ročne.
Na školské pomôcky za rok minie asi 100,- Eur. Maloletá sa stravuje v škole, čo je 22,- Eur mesačne a
desiatový balík 10,- Eur mesačne. Strava je asi 100,- Eur mesačne. Tento rok jej dávala robiť strojček,

za ktorý zaplatila 1.100,- Eur. Posledné dva roky bola maloletá v škole v prírode, kde sa každý rok platilo
150,- Eur. V roku 2018 bola maloletá na dvoch školských výletoch, jeden bol asi 30,-Eur a druhý asi
16,- Eur. Maloletá navštevuje 5. ročník ZŠ v L.. Má výborný zdravotný stav. Matka uviedla, že na výživu
maloletej jej prispievajú jej rodičia, podľa toho, koľko potrebuje, asi vo výške 200,- Eur. Toto je celkovo
suma, ktorú prispejú mesačne nielen na maloletú, ale aj na ňu, napríklad prispievajú aj tým, že kúpia

stravu. Ich pomoc spočíva v tom, že kupujú maloletej veci. Každý mesiac takto prispievajú inou sumou.
Rodičia sú na invalidnom dôchodku, avšak matka (stará matka maloletej) aj pracuje na základnej škole
V. U. L. ako vychovávateľka a okrem toho je živnostníčkou a prevádzkuje pohostinstvo. Matka uviedla,
že sa nemá zle, vie sa o seba postarať, avšak jej ide o to, že aj otec maloletej by mal takisto prispievať na
výživu maloletej. Matka uviedla, že to môžu urobiť aj tak, že otec napíše maloletú na ňu, teda že maloletá

bude mať priezvisko M., a potom nebude žiadať vyššie výživné. Na ďalšom pojednávaní matka žiadala,
aby súd zaviazal otca na platenie výživného vo výške 170,- Eur odo dňa podania návrhu. Čo sa týka
zročného výživného, to nechala na úvahe súdu, aby rozhodol či v splátkach alebo inak. Matka uviedla,
že odo dňa podania návrhu jej otec maloletej neuhradil vyššie výživné, ako bola súdom určená výška
výživného. Odo dňa podania návrhu jej otec pravidelne platí výživné vo výške 100,- Eur na maloletú tak,

ako je určené rozsudkom. Matka uviedla, že nevlastní žiadny majetok, žiadnu nehnuteľnosť ani byt ani
garáž. Matka žije v 3-izbovom byte spolu s maloletou a so svojou matkou a otcom. Byt vlastní jej matka
(stará matka maloletej). Matka uviedla, že je zamestnaná v pohostinstve u svojej matky. Má zmluvu na
32 hodín mesačne, ale býva tam dlhšie, možno aj 60 až 70 hodín. Pracuje ako čašníčka a zarobí asi
XXX,- Eur mesačne v čistom. Iný príjem nemá. Matka uviedla, že nepoberá daňový bonus na maloletú.

Na tento nemá nárok, a to kvôli tomu, že má nízky príjem. Povedali jej, že by musela mať príjem ročne
asi okolo X.XXX,- Eur, aby jej vznikol nárok na daňový bonus. Matka má nasledovné výdavky: 30,- Eur
mesačne na hygienické potreby, benzín 100,- Eur mesačne, telefón 25,- Eur mesačne, na stravu minie
100 až 150,- Eur mesačne, raz za 6 týždňov 13,- Eur na gélové nechty. Matka uviedla, že jej na výdavky
prispievajú rodičia, aj babka a brat.

5. Otec na pojednávaní uviedol, že s podaným návrhom matky na zvýšenie výživného nesúhlasí a žiada
výživné znížiť na sumu 35,- Eur mesačne. Žije v L. v 1-izbovom byte. Žije tam s priateľkou, ktorá je
nezamestnaná, priateľka u neho nie je pravidelne, býva u neho cez víkendy. Priateľka sa volá Y. N..1- izbový byt je v jeho výlučnom vlastníctve, kupoval ho 4-5 rokov dozadu. Nevedel sa vyjadriť, za
akú cenu byt kupoval. Uviedol, že je momentálne nezamestnaný a nie je evidovaný na úrade práce
ako uchádzač o zamestnanie. Žije ešte z úspor, čo má z predaja domu, ktorý predal pred 5 rokmi.

Poberá dávky v hmotnej núdzi okolo XX,- Eur, iný príjem nemá. Dávku v hmotnej núdzi poberá asi 2
roky s tým, že medzitým pracoval na dohodu v SBS-ke, ale vtedy sa dalo pracovať len určitý počet
hodín, a preto dlhšie nepracoval. Zarobil asi XXX,- Eur mesačne. Pracoval vo viacerých SBS-kách.
Má stredoškolské vzdelanie s maturitou, vyštudoval poľnohospodársku školu. Väčšinou pracoval ako
SBS-kár, v zásahovke (prenos cenín, kolkov). Chvíľu robil na kamióne, ako vodič. Teraz má však už

prepadnutú kartu vodiča, nemá ani psychologické testy. Ako poľnohospodár nikdy nepracoval. Zháňa si
prácu, ale chcel by niečo také, aby bolo lepšie. Pod lepším si predstavuje, aby to bolo aj platovo lepšie a
aby pracoval aj menej hodín. Uviedol, že si predstavuje príjem aspoň XXX,- Eur v čistom. Uviedol, že si
robí kurz na zbrojný preukaz. Momentálne nebol na nijakom pohovore a nepamätá si, kedy naposledy
bol na pohovore. Uviedol, že si hľadá prácu v novinách alebo v inzerátoch a väčšinou všade je to na
dohodu alebo nulové pracovné a platové podmienky. Väčšinou ponúkajú minimálnu mzdu. Uviedol, že

na pohovory, kde ponúkajú minimálnu mzdu nechodí, lebo potom tam má ešte ďalšie výdavky, náklady
na cestovné, čo by sa mu neoplatilo. A okrem toho nedajú ani zmluvu, je to maximálne práca na dohodu.
Uviedol, že ho bolí chrbtica. U špecializovaného lekára bol asi 3 roky dozadu v J.. Bola to doktorka,
ale meno uviesť nevedel. Uviedol, že zatiaľ nebol u žiadneho posudkového lekára ohľadne nejakej
formy invalidity, ale rozmýšľal nad tým. Vlastní byt v L., garáž v L.. Vlastní nehnuteľnosť v L. na T.

G., ktorú sa snaží predať za asi 40.000,- Eur a pozemok vo U. W. U. s chatou, na týchto pozemkoch
pestuje zeleninu pre vlastnú potrebu. Vlastní 20 ročné auto. Otec uviedol, že má výdavky mesačne
asi 300-400,- Eur. Platí výživné na maloletú 100,- Eur, 103,- Eur byt, elektrika 10,- Eur, mobil 4,- Eur.
Zákonné poistky platí štvrťročne vo výške 15,- Eur, benzín 15,- Eur. Potom má už len bežné výdavky na
stravu. Výdavky platil z tej sumy, čo dostal za dom, ktorý predal asi pred 5 rokmi a teraz mu pomáhajú

rodičia. Otec nevedel uviesť za akú sumu predal predmetný dom. Z predaja domu však už nemá žiadne
prostriedky. Z tejto sumy kúpil aj garáž, avšak nevedel uviesť za akú sumu garáž kúpil. Takisto uviedol,
že kúpil motorové vozidlo. Nevedel uviesť koľko motorových vozidiel kúpil. Uviedol, že to robil tak, že
kúpil jedno motorové vozidlo a potom ho predal alebo vymenil. Za posledných 5 rokov vymenil určite
viac motorových vozidiel. Možno sa niekedy stalo, že mal na seba naraz napísané dve autá, ale viac

nie. Ale vždy išlo o staršie autá, ktoré nemali žiadnu cenu, išlo o 20 ročné autá. Ďalej kúpil dve motorky,
sú to všetko staré motorky. Uviedol, že kúpili asi 10 štvorkoliek, štvorkolky kupovali postupne nie naraz,
takisto ich vymieňali alebo sa predali. Otec uviedol, že sa snaží predať nehnuteľnosť na T. G. za 40.000,-
Eur. Uviedol, že sa začína zadlžovať, pomáhajú mu rodičia aj priatelia. Okrem toho počas piatich rokov
aj robil v SBS a v šenku u starej matky maloletej. Má pôžičky, ale súkromné, od kamarátov. Nevedel

uviesť v akej výške si peniaze požičal a nechcel uviesť ani mená známych, od ktorých si peniaze požičal.
Na pojednávaní v septembri 2018 otec uviedol, že mu pozastavili výplatu dávok v hmotnej núdzi asi v
04/2018. Došlo mu niečo, že vlastní garáž a že mu to pozastavujú. Od 08/2018 je evidovaný na Úrade
práce ako uchádzač o zamestnanie. Zatiaľ nevie, či mu vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Na
ďalšom pojednávaní otec uviedol, že mu vznikol nárok na podporu v nezamestnanosti vo výške X,XX,-

Eur na deň a momentálne je PN, nakoľko je po havárii. Nevedel povedať odkedy je na PN, ani dokedy
bude na PN. Otec uviedol, že má kontrolu dňa 24.10.2018 u praktického lekára MUDr. H.. Uviedol, že
mal zlomeninu panvy, zlomeninu kolena, bol celý ošúchaný, má pomliaždenú ľavú ruku to je aj vidno,
mal vytrhnuté nechty na pravej nohe a má obrúsený palec od jednu tretinu. Mal narazené rebrá. Na
poslednom pojednávaní otec uviedol, že jeho príjem je X,XX,- Eur na deň, tak mu vypočítali podporu v

nezamestnanosti. Nemocenské mu nebolo vyplácané, ani naň nemá nárok. Iný príjem nemá. PN sa mu
končí dňa 05.12.2018, včera bol na kontrole a na vlastnú žiadosť ukončil PN. Uviedol, že od 06.12.2018
by mal byť zdravý. Lekárke povedal sám, že chce ukončiť PN, že pôjde na úrad práce, že mu možno
ponúknu prácu, bude si hľadať prácu a uvidí, či to bude zvládať. Uviedol, že nebol u posudkového
lekára, ale nevylučuje to. Otec nevedel uviesť, či má nejaký úver alebo či založil niektorú z nehnuteľností

ani nevedel, či si bral úver. Otec uviedol, že odo dňa podania návrhu neprispieval nad rámec súdom
určeného výživného. Tých 100,- Eur platil, nemá žiaden dlh na výživnom. Platí ich s problémami. Platí
ich z toho, čo dostane a potom mu pomáhajú rodičia, priatelia, atď.

6. Kolízny opatrovník na pojednávaní uviedol, že má za to, že neboli momentálne zistené žiadne dôvody,

aby nemohlo byť zvýšené výživné na maloleté dieťa, aspoň teda na tých 150,- Eur, ktoré požaduje
matka, a aj vzhľadom na to, že od posledného konania je to už 6 rokov a maloletá nastúpila na druhý
stupeň základnej školy. A tak, ako bolo prednesené aj na minulom pojednávaní, 100,- Eur môže zostať
ako výživné a plus 50,- Eur na úspory.7. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a kolízneho opatrovníka, oboznámil sa
s obsahom spisu a so spismi tunajšieho súdu sp.zn. 13P/192/2012, 13P/177/2010, 13P/108/2009,

12P/97/2010, 13P/106/2010, 26P/105/2009, 12P/166/2008, 12P/107/2008 a zistil nasledovný skutkový
a právny stav:

8. Maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu rodičov. Rozsudkom Okresného súdu Galanta
č.k. 12P/166/2008- 35 zo dňa 20.11.2008 bola schválená rodičovská dohoda, ktorou bola maloletá

zverená do osobnej starostlivosti matky a otec sa zaviazal platiť výživné v sume 1.500,- Sk mesačne,
vždy do 15-teho dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky. Rozsudkom Okresného súdu
Galanta č.k.13P/192/2012-105 zo dňa 24.10.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k.
24CoP/1/2013-122 zo dňa 13.03.2013, bolo výživné zvýšené zo sumy 50,- Eur mesačne na sumu 100,-
Eur mesačne, počnúc od 15.06.2012 a zročné výživné vo výške 224,90,- Eur súd povolil otcovi splácať
v 10,- Eur mesačných splátkach spolu s bežným výživným po právoplatnosti rozsudku, pod stratou

výhody splátok. V čase posledného určenia výživného maloletá navštevovala predškolské zariadenie.
Otec mal do 30.11.2012 príjem na základe dohody vo výške cca XXX,-Eur až XXX,- Eur mesačne.
Od januára 2012, kedy ukončil registráciu na úrade práce, vykonával živnosť v oblasti dopravy a
bolo preukázané, že prevádzkuje taxislužbu. Otec bol vlastníkom dvoch motorových vozidiel. Otec
bol vlastníkom množstva nehnuteľností, záhrad, zastavaných plôch, rodinného domu a garáže. Matka

poberala dávku v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX,- Eur a prídavok na dieťa vo výške XX,XX,- Eur,
nebola evidovaná ako uchádzačka o zamestnanie s tým, že súd mal za preukázané, že pracovala ako
obsluha v pohostinstve, ktoré patrí jej matke a v zmluve má uvedené, že pracuje bez nároku na mzdu.

9. Maloletá je žiačkou 6. ročníka ZŠ v L.. Zdravotný stav maloletej je dobrý. Žije so svojou matkou,

starou matkou a starým otcom z matkinej strany v byte v L., ktorý je vo vlastníctve starej matky. Matka
vyčíslila výdavky maloletej nasledovne: oblečenie 100,-Eur mesačne, strava 100,- Eur mesačne, strava
v škole 22,- Eur mesačne, poplatok za desiatu v škole 10,- Eur mesačne, ZRPŠ 20,- Eur ročne, triedny
fond 10,- Eur ročne, školské pomôcky 100,- Eur ročne, výlety zo školy v roku 2018 46,- Eur, doučovanie
z matematiky 12,- Eur - 2x týždenne, doučovanie z anglického jazyka 15,- Eur- 2x týždenne, úrazové

poistenie 6,64,- Eur ročne, sporenie 10,- Eur mesačne, kaderníčka 10,- Eur štvrťročne. Tento rok bol
maloletejrobenýstrojčeknazubyavýdavokstýmspojenýpredstavujesumu1.100,-Eur.Matkamaloletej
je zamestnaná ako čašníčka u svojej matky E. M. a uviedla, že jej príjem činí mesačne XXX,- Eur
v čistom. Podľa potvrdenia o čistom príjme od zamestnávateľa matky, príjem matky za rok 2017 bol
XXX,XX,- Eur v čistom, čo je v priemere XX,XX,- Eur mesačne. Poberá prídavky na jedno dieťa. Inú

vyživovaciu povinnosť nemá. Daňový bonus nepoberá, nakoľko ako uviedla, jej príjem nedosahuje
takú výšku, aby jej vznikol nárok na daňový bonus. Otec maloletej bol od 01.10.2014 do apríla 2018
poberateľom dávok v hmotnej núdzi. V roku 2017 od januára do júna poberal každý mesiac dávky v
hmotnej núdzi vo výške XX,XX,- Eur, v mesiaci júl 2017 vo výške X,XX,- Eur, v mesiacoch august až
december 2017 vo výške XX,XX,- Eur, v mesiaci január 2018 vo výške XXX,XX,- Eur a v mesiacoch

február až marec 2018 vo výške XX,XX,- Eur. Otec bol naposledy zamestnaný na dohodu v spoločnosti
K.-L. a to do 09.06.2017, kde v roku 2017 dosahoval vymeriavací základ XXX,- Eur mesačne. Otec je od
31.08.2018 vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a je mu vyplácaná dávka v nezamestnanosti
vo výške 50% denného vymeriavacieho základu X,XXXX,- Eur. Otec bol od 12.09.2018 do 05.12.2018
na PN. Otec je výlučným vlastníkom garáže, nachádzajúcej sa v L., ktorú kúpil na základe kúpnej zmluvy

uzatvorenej dňa 10.12.2013 za sumu X.XXX,-Eur, bytu nachádzajúceho sa v L., ktorý kúpil v roku 2014
za kúpnu cenu XX.XXX,-Eur a rodinného domu v L., ktorý otec kúpil v roku 2012 za sumu XX.XXX,-Eur.
Kúpu žiadnej z nehnuteľností otec nefinancoval z úveru. Okrem uvedených nehnuteľností otec vlastní
nehnuteľnosti o celkovej výmere XXXX m2 v obci U. W. U.. Ako to vyplýva z aktuálnych listov vlastníctva,
žiadna z predmetných nehnuteľností nie je zaťažená ťarchou. Otec bol od 14.12.2016 do 04.10.2017

vlastníkom motorového vozidla Š. I., od 06.10.2017 do 21.11.2017 vlastníkom motorového vozidla E. X
E.,od27.11.2017do01.02.2018bolvlastníkommotorovéhovozidlaŠ.V.I.,od22.11.2017do18.04.2018
bol vlastníkom motorového vozidla Y. F. E. Z., od 20.12.2017 do 02.05.2018 bol vlastníkom motorového
vozidla L. N. XM, od 02.01.2018 po súčasnosť je vlastníkom motorové vozidla U. J., od 15.11.2017 po
súčasnosť je vlastníkom motocykla Q. Z. a od 17.05.2017 po súčasnosť je vlastníkom Y. Q. D.. Otec

nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť.10. Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o
priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu
možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.

11. Podľa § 62 ods. 1 zák.č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov /ďalej len
Zákon o rodine/ plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do
času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

13.Podľa§62ods.4Zákonaorodine,priurčenírozsahuvyživovacejpovinnostisúdprihliadanato,ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

14. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

15. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah
ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

16. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, veta prvá, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch
rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

18. Podľa 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

19. Podľa 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

20. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje v prípade ak nastane zmena pomerov zmeniť
dohody a súdne rozhodnutia o výživnom. Takáto zmena je prípustná od času, kedy došlo k zmene
pomerov. Za zmenu pomerov v zmysle Zákona o rodine nemožno považovať akúkoľvek zmenu, ale len
takú zmenu, ktorá sa závažnejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi

v čase predchádzajúceho rozhodovania súdu o výške výživného.

21. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného
bolpodanýdôvodne.Vykonanýmdokazovanímsúdzistil,žeodposlednejúpravyvýživnéhodošloktakej
zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, ktorá

bola určená naposledy rozsudkom Okresného súdu Galanta, č.k.13P/192/2012-105 zo dňa 24.10.2012
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 24CoP/1/2013-122 zo dňa 13.03.2013 na sumu
100,- Eur mesačne.

22. Súd má za to, že podstatná zmena pomerov nastala na strane maloletého dieťaťa, ktoré v čase

predchádzajúceho rozhodovania navštevovalo predškolského zariadenie a v čase podania návrhu bolo
žiakom 5. ročníka ZŠ a v čase rozhodovania súdu žiakom 6. ročníka ZŠ, čím objektívne vzrástli výdavky
spojené práve s návštevou školského zariadenia, a to výdavkov na samotnú školu, školské potreby,
návštevu krúžkov, prípadne podujatí a výletov organizovaných školou. Zároveň má súd za to, že výdavky
na maloletú narastajú nielen s ohľadom na to, že maloletá začala navštevovať základnú školu, ale rastú

aj priamo úmerne s jej vekom, fyzickým rastom, kultúrnym a sociálnym vyžitím. Okrem toho objektívna
zmena pomerov nastala aj vzhľadom k vývoju životných nákladov, keďže od právoplatnosti posledného
rozhodnutia súdu (dňa 17.04.2013), ktorým súd naposledy rozhodoval o výške výživného, ubehlo viacako 5 rokov. Keďže zmena pomerov nastala na strane maloletého dieťaťa, súd sa nestotožnil s návrhom
kolízneho opatrovníka, aby bola suma, o ktorú sa zvýši výživné použitá na tvorbu úspor.

23. Súd pri určení (zvýšení) výšky výživného prihliadol na zmenu pomerov aj na strane rodičov
maloletého dieťaťa, vychádzal z majetkových a zárobkových pomerov rodičov, ako aj z ich schopností
a možností, z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, ako aj z toho, že ide o maloleté dieťa, ktoré
navštevuje 2. stupeň základnej školy, a teda ide o dieťa, ktoré si nevyžaduje vzhľadom k svojmu veku
neustálu starostlivosť zo strany rodiča, a preto má súd za to, že aj rodič, ktorému bolo maloleté dieťa

zverené do osobnej starostlivosti by sa mal určitou mierou podieľať na jeho výžive. Súd je toho názoru,
že súdom určené výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa vo veku maloletej. Súd má za to, že
súdom určené výživné spolu s prídavkami na dieťa, na ktoré má matka nárok a daňovým bonusom, na
ktorý by mala matka nárok, ak by bola riadne zamestnaná, zodpovedá základným potrebám maloletého
dieťaťa vo veku maloletej (strava, oblečenie, školské potreby). Súd pri určovaní výšky výživného preto
prihliadal aj na prídavky na dieťa XX,XX,-Eur (za rok 2018) a na daňový bonus XX,XX,-Eur (za rok

2018), ktorý matka síce nepoberá, ale na ktorý by mala nárok, ak by dosahovala ročný príjem aspoň
vo výške 6-násobku minimálnej mzdy. Súd prihliadol na to, že ako uviedla sama matka, daňový bonus
nepoberá iba preto, že jej príjem nedosahuje potrebnú výšku, avšak súd má za preukázané, že je v
schopnostiach a možnostiach matky dosahovať príjem minimálne vo výške minimálnej mzdy, kedy by
matke vznikol nárok na daňový bonus a túto sumu by mohla použiť na úhradu výdavkov na maloleté

dieťa. Súd má zároveň za to, že mesačné pravidelné výdavky, ktoré matka vyčíslila na maloletú sú
neprimerane vysoké na maloleté dieťa vo veku maloletej, keď tieto matka vyčíslila na sumu približne
XXX,-Eur mesačne. Súd má za to, že výdavky vo výške 100,-Eur mesačne na oblečenie maloletej sú
neprimeranevysoké.Súdpoukazujenato,žesamamatkauviedla,žemaloletájenáročnejšia,čosatýka
oblečenia a ľúbi sa obliekať. Súd nechce spochybňovať dôležitosť vzdelania, avšak je toho názoru, že

výdavky na doučovanie maloletej, ktoré mesačne predstavujú minimálne sumu 216,- Eur (2x týždenne
doučovanie z anglického jazyka a matematiky), takisto nie sú výdavkami, ktoré je nevyhnutné v takejto
výške vynaložiť. Takisto výdavky na sporenie maloletej nie sú nevyhnutnými výdavkami.

24. Ako je uvedené vyššie, súd pri určení (zvýšení) výšky výživného vychádzal aj zo zmeny pomerov

na strane rodičov maloletého dieťaťa a z ich majetkových a zárobkových pomerov, ako aj z ich
schopností a možností. V danom prípade oproti poslednému rozhodovaniu súdu o výživnom, bol otec
od začiatku tohto konania poberateľom dávok v hmotnej núdzi a od 8/2018 bol poberateľom podpory
v nezamestnanosti, avšak stále je vlastníkom množstva nehnuteľností a od posledného rozhodovania
súdu o výživnom sa stal výlučným vlastníkom ďalších nehnuteľností, a to garáže a jednoizbového bytu v

Seredi. Súd mal zároveň za to, že je v schopnostiach a možnostiach otca prispievať na výživu maloletej
sumou 130,-Eur mesačne, keďže ako uviedol otec po väčšinu svoju života pracoval ako sbs-kár, čo
vyplýva aj z lustrácie v sociálnej poisťovni. Súd vyhľadávaním v inzerátoch uverejnených na internete
počas konania zistil, že ponúkaná mzda pracovníka bezpečnostnej služby v M. kraji sa pohybuje od
3,40,-Eur brutto po 4,00,-Eur netto, teda približne od sumy 445,-Eur do 640,-Eur v čistom mesačne,

a súd má za to, že otec je schopný vykonávať túto prácu, a teda aj vzhľadom k uvedenému ako aj
vzhľadom k majetkovým pomerom otca, je v jeho schopnostiach a možnostiach platiť zvýšené výživné
vo výške 130,-Eur mesačne. Pre úplnosť súd uvádza, že súd má za to, že otec je schopný vykonávať
túto prácu a to aj s prihliadnutím na to, že bol na PN, keďže otec sám uviedol, že ukončil PN na vlastnú
žiadosť a zároveň uviedol, že pôjde na úrad práce a možno mu ponúknu prácu a takisto uviedol, že si

bude sám hľadať prácu. Ani všeobecná lekárka na dotaz súdu neuviedla, že by otec mal byť obmedzený
v možnostiach hľadať si prácu. Ani sám otec napriek povinnosti, ktorú mu súd uložil, nepredložil súdu
žiadne potvrdenie od lekára, z ktorého by vyplývalo, že mu jeho zdravotný stav bráni vo vykonávaní
práce. Zároveň otec uviedol, že nebol u žiadneho lekára ohľadne posúdenia jeho invalidity. Súd nemal
za to, že bolo potrebné upraviť výšku výživného inak počas trvania PN otca a to s ohľadom na jeho

majetkové pomery uvedené vyššie ako aj na odôvodnenie uvedené v bode 26. Súd má za to, že je v
schopnostiach otca dosahovať vyššie uvedený príjem. V súvislosti s uvedeným súd zároveň poukazuje
na laxný prístup otca pri hľadaní si práce, keď sám otec uviedol, že chce prácu s príjmom aspoň 900,-
Eur v čistom a o prácu s minimálnou mzdou nemá záujem. Súd má za to, že takýto prístup nemôže byť
na ujmu maloletého dieťaťa.

25. K zmene pomerov došlo aj na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá bola v čase predchádzajúceho
rozhodovania súd poberateľkou dávok v hmotnej núdzi vo výške XXX,XX,-Eur mesačne, pričom nastrane matky došlo k zlepšeniu pomerov, keď matka uviedla, že jej príjem z práce dosahuje sumu XXX,-
Eur v čistom.

26.Zároveňsúdpoukazujenato,žebolopreukázané,ženapriektomu,žeotecbolpoberateľomhmotnej
núdze už od 10/2014, jeho majetkové pomery sú dobré. Otec je vlastníkom nehnuteľností v obci U. W.
U., jednoizbového bytu v L., garáže v L., a rodinného domu v L.. Všetky tieto nehnuteľnosti nadobudol
síce pred začatím tohto konania v rozmedzí rokov 2012 až 2014 (s výnimkou nehnuteľností vo U. W.
U., ktoré nadobudol skôr), avšak tieto nehnuteľnosti nadobudol bez toho, že by si na ne vzal úver ako to

vyplýva zo samotných kúpnych zmlúv a najmä súd poukazuje na to, že napriek tomu, že jeho mesačný
príjem nepresahoval za obdobie od 01.01.2017 v priemere sumu XXX,- Eur a od 01.07.2017 sumu v
priemere XX,- Eur, žiadna z týchto nehnuteľností v čase rozhodovania súdu nebola zaťažená ťarchou.
Zároveň súd poukazuje na výpoveď samotného otca, ktorý sa nevedel vyjadriť ani k tomu, či má nejaký
úver, čo súd v spojení s tým, že žiadna nehnuteľnosť vo vlastníctve otca nie je zaťažená záložným
právom, viedlo k záveru, že otec nemá žiaden úver. Súd poukazuje aj na vyjadrenie otca, ktorý uviedol,

že má pôžičky od kamarátov, ale bližšie sa k nim takisto nevedel vyjadriť a nechcel ani uviesť mená
kamarátov, od ktorých má požičané peniaze. Zároveň otec v konaní nepreukázal ani to, za akú sumu
mal predať dom pred zhruba 5 rokmi, na ktoré peniaze otec odkazoval, že z tejto sumy hradil všetky
svoje výdavky. Súd sa pokúsil tento dôkaz zabezpečiť z príslušného okresného úradu, katastrálneho
odboru, s tým, že kataster zaslal súdu všetky zmluvy, ktorými otec nadobudol alebo predal nehnuteľnosti

od roku 2011, avšak kataster takúto zmluvu neevidoval. Čo sa týka pomerov na strane matky, ktorá
uviedla, že mesačne zarobí XXX,- Eur, dostáva výživné 100,- Eur, prídavky na jedno dieťa a zároveň
výdavky maloletej vyčíslila na sumu XXX,-Eur mesačne, výdavky na strojček maloletej na sumu 1.100,-
Eur a svoje základné výdavky vyčíslila na sumu 250 až 300,- Eur mesačne, má súd takisto za to, že
zárobkové a majetkové pomery matky súd dobré, keďže matka je schopná hradiť všetky výdavky ako

aj výdavky maloletej, na ktoré ako uviedla jej prispieva celá rodina a zároveň matka nespláca žiadnu
pôžičku. V súvislosti s pomermi matky súd poukazuje aj na vyjadrenia matky, ktorá uviedla, že sa má
dobre a nepotrebuje, aby došlo k zvýšeniu výživného, ale je za to, že ho je potrebné zvýšiť, keďže na
výživnom by sa mal podieľať aj otec. V súvislosti s uvedeným súd poukazuje na to, že matka chcela
uzatvoriť rodičovskú dohodu, na základe ktorej by sa zvýšilo výživné na 150,- Eur a suma 50,- Eur by

sa použila na tvorbu úspor.

27. Súd v súlade s citovaným ustanovením § 77 ods.1 Zákona o rodine rozhodol o zvýšení vyživovacej
povinnosti počnúc dňom 15.01.2018, teda dňom podania návrhu. Otcovi tak vzniklo za obdobie od
15.01.2018 do 30.11.2018 zročné výživné vo výške 316,49,- Eur (16,49,-Eur /za obdobie od 15.01.2018

do 31.01.2018/ + 10x30,-Eur =300,-Eur /za mesiac február až november 2018/), ktoré mu súd povolil
splácať v pravidelných mesačných splátkach po 10,- Eur spolu s bežným výživným, s tým, že súd pritom
prihliadol na vyjadrenie matky, ktorá uviedla, že je schopná zabezpečiť výživu maloletej a že ponecháva
na úvahe súdu, či zaviaže otca na platenie zročného výživného v splátkach. Z uvedeného vyjadrenia mal
súd za to, že výživa maloletej nie je a ani nebola nijakým spôsobom ohrozená. Zároveň súd prihliadol

na to, že otec je evidovaný na úrade práce. Súd zároveň určil, že v prípade ak by nedošlo k úhrade čo
i len jednej splátky, stane sa splatným celý dlh.

28. S ohľadom na vyššie uvedené, keďže súd mal za to, že je dôvod na zvýšenie vyživovacej povinnosti
otca na maloleté dieťa, súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

29. Vzhľadom k tomu, že sú zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloleté dieťa, zároveň rozhodol
o zmene rozsudku Okresného súdu Galanta, č. k.13P/192/2012-105 zo dňa 24.10.2012, v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Trnave, č.k. 24CoP/1/2013-122 zo dňa 13.03.2013, ktorým došlo
naposledy k zmene výšky vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa, a to práve v časti rozsahu
vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa.

30. Súd zamietol návrh otca, ktorým žiadal, aby súd preveril matku a jej podnikanie, nakoľko súd v
konaní zisťoval príjmy a výdavky matky a matka nevykonáva podnikateľskú činnosť a nie je v právomoci
súdu preverovať podnikanie osôb. Súd nevykonal výsluch pani Y. N., ktorej výsluch navrhla matka a
od ktorého výsluchu nakoniec matka upustila, nakoľko súdu sa nepodarilo túto osobu zabezpečiť na
pojednávaní, keďže pani N. si neprebrala zásielku na adrese, na ktorej sa mala zdržiavať a lustráciou v

registri obyvateľov sa súdu nepodarilo zistiť inú presnú adresu pani N., keď lustráciou súd zistil viacero
osôb s menom a priezviskom Y. N..
31. O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z
účastníkov nepriznal nárok na náhradu trov konania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia na súde, proti ktorého
rozhodnutiu smeruje (§ 355 CSP). Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo

rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358
CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 CMP).

Návrh na vykonanie exekúcie sa podáva na príslušný súd podľa (zák. č. 233/1995 Z.z.) elektronicky
do elektronickej schránky súdu alebo ak oprávnený alebo jeho zástupca nemá aktivovanú elektronickú
schránku, alebo mu v možnosti podať návrh elektronickými prostriedkami bránia iné dôvody, možno
podať návrh na vykonanie exekúcie prostredníctvom ktoréhokoľvek exekútora (§ 48 zákona č. 233/1995

Z.z.).

Podľa štvrtej časti CMP sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej
časti CMP sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom

premiestnení alebo zadržaní.