Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 2. marec 2021

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 19Pc/78/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7219210933
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2021
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Glezgo

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2021:7219210933.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Soňou Glezgo v právnej veci navrhovateľky: C. W., nar.

XX.X.XXXX, bytom G.. U. XX, C. a povinných z vyživovacej povinnosti: 1. Z. W., nar. X.X.XXXX, bytom
J. XX, C. a 2. O. W., nar. XX.X.XXXX, bytom M.R.Z. XX, X. nad J., v konaní o návrhu na zvýšenie
výživného takto

r o z h o d o l :

I. Mení II. výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P/161/2010-170 zo dňa 31.05.2013 tak, že
schvaľuje zmier účastníčok konania v nasledovnom znení:

„Z. W., nar. XX.XX.XXXX sa zaväzuje s účinnosťou od XX.XX.XXXX prispievať na výživu C. W., nar.

XX.XX.XXXX mesačným výživným vo výške 50 € vždy do 15. dňa v mesiaci vopred, k jej rukám.

Dlžné výživné za obdobie od 27.11.2019 do 31.03.2021 v celkovej výške 479,99 € zaplatí povinná
oprávnenejvmesačnýchsplátkachvovýške10€spolusbežnýmvýživným,podstratouvýhodysplátok.“

II. Mení IV. výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P/161/2010-170 zo dňa 31.05.2013 tak, že
s účinnosťou od XX.XX.XXXX zvyšuje vyživovaciu povinnosť O. W., nar. XX.XX.XXXX na C. W., nar.

XX.XX.XXXX zo sumy 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa na sumu 50
€ mesačne. Určené výživné je povinný z vyživovacej povinnosti povinný platiť k rukám oprávnenej vždy
do 15. dňa v mesiaci vopred.

III. Dlžné výživné za obdobie od 27.11.2019 do 31.03.2021 v celkovej výške 479,99 € je povinný z
vyživovacej povinnosti povinný zaplatiť k rukám oprávnenej do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 27.11.2019 domáhala zvýšenia výživného od
svojich rodičov, a to zo sumy minimálneho výživného na sumu po 50 €. Uviedla, že rozsudkom

Okresného súdu Košice II, č.k. 27P/161/2010 - 170, zo dňa 31.5.2013 bola zverená do náhradnej
osobnej starostlivosti starej matky, I. W., obom rodičom bolo uložené prispievať na výživu navrhovateľky
minimálnym výživným. Stará matka zomrela dňa X.X.XXXX. Podľa vedomostí navrhovateľky otec
prispieval na jej výživu k rukám starej matky sumou 20 € mesačne. Matka platila výživné 30 € mesačne.
Navrhovateľka študuje na Gymnáziu U. R. 7 v C., aktuálne je v 4. ročníku bilingválneho anglického
štúdia. Štúdium by mala ukončiť maturitou v júni XXXX. Po smrti starej matky ostala bývať v nájomnom
byte, ktorého oficiálnou nájomníčkou je ona. V domácnosti s ňou naďalej žije jej brat L., ktorý bol v

náhradnej osobnej starostlivosti starej matky s ňou, priateľka, ktorá je študentka 4. ročníka strednej školy
a priateľ starej matky, pán B. K.. M. brat L. je aktuálne zverený do náhradnej osobnej starostlivosti pána
K.. Navrhovateľka hradí náklady na bývanie s p. K. na polovicu, t.j. 180 € mesačne, zároveň platí za
internet 11 €, nakupuje potraviny, hygienické prostriedky a ostatné veci potrebné do domácnosti vo výškezhruba 70 € mesačne. Okrem toho si výlučne sama hradí náklady súvisiace so štúdiom, medzi ktoré
patrí aj platba do triedneho fondu 10 € ročne, nákup pracovných zošitov a učebníc na anglicky jazyk 20
€ ročne, nákup učebníc na rusky jazyk 8 € ročne, ako aj ďalšie pomôcky do školy. Platí si mesačník 10 €.

Stravovanie si zabezpečuje výlučne sama v domácom prostredí, nákup potravín ju vyjde orientačne 60
€ mesačne. Pre dlhodobo zložité sociálne pomery rodiny sa snaží brigádovať, aktuálne v sieti M., kde
má uzavretú dohodu o brigádnickej práci študenta do XX.XX. XXXX. Ide o jej aktivitu, ktorú bola nútená
vynaložiť z toho dôvodu, že rodičia jej nad rámec minimálneho výživného neprispievali. O pomeroch
otca nemá vôbec žiadnu vedomosť, nie je s ním v kontakte. Matka je podľa jej vedomostí dlhodobo

nezamestnaná, stará sa o najmladšieho brata U.. Nad rámec minimálneho výživného na jej výživu
neprispieva. Vzhľadom k tomu, že výživné bolo naposledy upravené v roku 2013, kedy navštevovala
6. ročník základnej školy v spojení so skutočnosťou, že sa naďalej štúdiom pripravuje na svoje budúce
povolanie navrhla zvýšiť výživné od podania návrhu na 50 € mesačne obom rodičom.

2. Povinná z vyživovacej povinnosti sa k návrhu vyjadrila dňa 28.2.2020 tak, že so zvýšením nesúhlasí.

Poukázala na skutočnosť, že dcéra si zarobí okolo 500 € mesačne, zároveň matka posiela 30 € výživné.
Od decembra 2019 má v osobnej starostlivosti už aj maloletého L., a to po dohode s pánom K., na
základe rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 19P/88/2019. Zdôraznila príjem domácnosti, v ktorej
žije navrhovateľka a spoločne posudzované osoby, predovšetkým príjem pána K., ktorý je podľa jej
vedomostí zhruba 800 € mesačne, ako aj sponzorské dary, ktoré dostal L. v čase keď tvorili spoločnú

domácnosť. Uviedla, že jej príjem je 261,15 €, z toho 24,95 € sú prídavky na maloletého U., 40 €
náhradné výživné a 196,20 € dávka hmotnej núdzi. Príjem domácnosti, v ktorej žije jej dcéra je vyšší
ako príjem matky, preto nesúhlasí so zvýšením výživného.

3. Povinný z vyživovacej povinnosti sa k návrhu vyjadril dňa X.X.XXXX tak, že s návrhom nesúhlasí,

pretože navrhovateľka nie je jeho dcéra. Zároveň žiadal, aby súd rozhodol v jeho neprítomnosti.

4. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, na ktorom sa nezúčastnil povinný z vyživovacej
povinnosti, ktorý žiadal rozhodnúť bez jeho prítomnosti. Súd preto v súlade s ustanovením § 180 zák.
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (CSP) pojednával v neprítomnosti povinného z vyživovacej

povinnosti. Na pojednávaní súd vykonal dokazovanie výsluchom prítomných účastníkov konania,
listinnými dôkazmi a zistil tento skutočný stav:

5. Z listinných dôkazov, ktoré navrhovateľka predložila vyplýva, že je plnoletou dcérou povinných z
vyživovacejpovinnostiaještudentkouGymnáziumU.R..7,C.. Vyživovaciupovinnosťmaliobajarodičia

naposledy upravenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č.k. 27P/161/2010-170 zo dňa 31.5.2013,
a to v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa. V tom čase bola
navrhovateľka žiačkou 6. triedy základnej školy. Príjem matky bol už v tom čase tvorený len dávkou
v hmotnej núdzi, náhradným výživným a prídavkami na deti. Otec v tom čase dávku v hmotnej núdzi
ani rodičovský príspevok nepoberal, pracoval v spoločnosti Z. s čistým priemerným mesačným príjmom

399,23 €, následne pracoval len na dohodu a v čase rozhodovania súdu bol na neznámom mieste, podľa
správy polície v Českej republike za účelom zárobku. Stará matka navrhovala určiť rodičom minimálne
výživné.

6. Na pojednávaní uzavreli navrhovateľka a oprávnená z vyživovacej povinnosti zmier a navrhli súdu

jeho schválenie.

7. Z výpovede navrhovateľky vyplynulo, že naďalej študuje na gymnáziu U. R., C., aktuálne v 5. ročníku
bilingválneho anglického štúdia. Predpokladaná doba skončenia štúdia je jún XXXX. Po smrti starej
matky ostal s ňou v spoločnej domácnosti bývať babkin priateľ, B. K., ktorý od nej očakáva, že sa bude

podieľať na platbu nájomného, ako aj na ostatných výdavkoch na domácnosť. Od smrti starej matky
otec žiadne výživné neplatí. Má takú vedomosť, že povinný z vyživovacej povinnosti nie je jej biologický
otec, avšak otcovstvo k nej riadne uznal, je zapísaný v rodnom liste ako jej otec. Dlhodobo s ním nie je v
žiadnom kontakte a nemá o ňom žiadnu vedomosť. Naďalej si privyrába na dohodu o brigádnickej práci
študentov v reštaurácií M. v U., jej príjem je kolísavý, niekedy je to 600 €, niekedy to nie je nič, napríklad

celý január XXXX v dôsledku aktuálnej situácie nemala príjem žiadny. Na bývanie prispieva sumou 170
€, zhruba 150 € mesačne ju stojí strava, oblečenie a ostatné výdavky sú bežného charakteru, snaží sa
žiť skromne, ako jej to umožňujú jej majetkové pomery. Matka jej platí len minimálne výživné, ani nie30 €. Aj keď by chcela, teraz neplánuje ďalej pokračovať v štúdiu vzhľadom k tomu, že financie jej to
neumožňujú.

8. Povinná z vyživovacej povinnosti potvrdila, že povinný z vyživovacej povinnosti nie je biologickým
otcom navrhovateľky. Vedeli to od počiatku, avšak otcovstvo k navrhovateľke bolo určené spoločným
vyhlásením, nikdy sa nedomáhal zapretie otcovstva, bolo to jeho slobodné rozhodnutie. Podľa jej
vedomostípovinnýzvyživovacejpovinnostiaktuálnenikdenepracuje,zposlednéhozamestnaniaodišiel
potom, ako podala na súd návrh na zvýšenie výživného na maloleté deti. Súdom mu bolo na maloleté

deti určené minimálne výživné. Je evidovaný na úrade práce, poberá dávku v hmotnej núdzi, avšak
výlučne účelovo, aby nemusel platiť výživné.

9. Podľa predložených výplatných pásiek bol povinný z vyživovacej povinnosti za obdobie od decembra
XXXX do septembra XXXX zamestnaný v spoločnosti A. - M. plus, s.r.o., jeho priemerný čistý mesačný
príjem bol 288€. Svoje aktuálne majetkové pomery nepreukázal.

10. Na základe zisteného skutočného stavu súd posúdil vec právne nasledovne:

11. Podľa čl. 11 ods. 1 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej len CMP) súd
postupujearozhodujevsúladesplatnýmiaúčinnýmiprávnymipredpismiprizohľadneníichvzájomného

vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

12. Podľa ust. § 1 CMP podľa tohto zákona súdy prejednávajú a rozhodujú veci ustanovené v tomto
zákone.

13. Podľa ust. § 2 ods. 1 a 2 ďalej len CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia
Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Na účely tohto zákona sa pojmy
žaloba, strana a spor vykladajú ako návrh na začatie konania, účastník konania (ďalej len "účastník") a
konanie podľa tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

14. Podľa ust. § 217 ods. 1 veta prvá zákona CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho
vyhlásenia.

15. V zmysle ust. § 78 zák. č. 36/2005 Z.z. o rodine v spojení s ust. § 157 CMP rozsudky vo veciach
výživného plnoletých možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.

16. Podľa § 155 CMP, konanie vo veciach výživného plnoletých osôb sa začína len na návrh.

17. Podľa § 156 CMP, účastníkmi konania vo veciach výživného plnoletých osôb sú navrhovateľ a osoba,
ktorá je podľa návrhu povinná platiť výživné.

18. Podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

19. Podľa § 62 ods. 2 zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich

schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

20. Podľa § 62 ods. 4 zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý
z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť
rodičov o domácnosť.

21. Podľa § 62 ods. 5 zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

22. Podľa § 65 ods. 3 zákona o rodine výživné plnoletých osôb upraví súd len na návrh.

23. Podľa § 75 zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnostia majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s

dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

24. Pre zákonný vznik vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je relevantnou objektívna právna
skutočnosť narodenia dieťaťa. Zánik tejto vyživovacej povinnosti zákon spája s nadobudnutím
schopnosti dieťaťa samostatne sa živiť, nie je viazaný na dosiahnutie konkrétnej vekovej hranice.

Schopnosťou dieťaťa samostatne sa živiť treba rozumieť schopnosť samostatne, z vlastných zdrojov
uspokojovať všetky relevantné životné náklady, za splnenej požiadavky trvalosti tohto stavu.

25. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje obsahovú zložku základných rodinno-právnych
vzťahov, predstavuje jeden z dvoch základných pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať
výživu. Vyživovacia povinnosť má ale niekoľko foriem. Môže byť realizovaná troma formami: osobnou

starostlivosťou alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, druhou formou plnenia vyživovacej
povinnosti je poskytovanie vecných plnení napr. bývania a treťou formou plnenia vyživovacej povinnosti
je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa
osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení ako je bývanie, strava,
nákup ošatenia, zabezpečenie zdravotnej starostlivosti a podobne a osobnou starostlivosťou. Rodič,

ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd.

26. Podľa ust. § 148 CSP (1) žalobca a žalovaný môžu uzavrieť zmier. O uzavretie zmieru sa má súd
vždy pokúsiť. (2) Súd rozhodne o tom, či uzavretý zmier schvaľuje; neschváli ho, ak je v rozpore so
všeobecne záväznými právnymi predpismi.

27. Vzhľadom k tomu že navrhovaný zmier uzavretý medzi účastníčkami konania neodporuje všeobecne
záväzným právnym predpisom, súd tento zmier schválil. Schváleným zmierom bol zároveň zmenený II.
výrok rozsudku Okresného súdu Košice II č.k. 27P/161/2010-170 zo dňa 31.05.2013, ktorým bol určený
rozsah vyživovacej povinnosti matky ako aj platobné miesto pre jeho výplatu. Vzhľadom k uzavretiu

zmieru medzi navrhovateľkou a povinnou z vyživovacej povinnosti súd nevykonal dokazovanie vo veci
vyživovacej povinnosti povinnej.

28. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že v danom prípade boli splnené
zákonné kritériá pre zvýšenie vyživovacej povinnosti povinného voči navrhovateľke, ktorá je jeho

plnoletou dcérou, štúdiom na gymnáziu sa pripravuje na svoje budúce povolanie, a teda nie je schopná
samostatne sa živiť. Od poslednej úpravy výživného v roku 2013 nepochybne bežným plynutím času
došlo na strane navrhovateľky k podstatnej zmene pomerov, ktorá zakladá zvýšenie rozsahu vyživovacej
povinnosti obom rodičom. Samotná skutočnosť, že navrhovateľka má príjem z brigádnickej práce
nezbavujepovinnéhojehovyživovacejpovinnosti.Pokiaľpovinnýzvyživovacejpovinnostitvrdil,ženieje

otcom navrhovateľky, súd zdôrazňuje, že uvedenú skutočnosť nepreukázal, vychádzajúc z rodného listu
navrhovateľky je jej otcom a vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam jeho vyživovacia povinnosť
naďalej trvá. Povinný napriek výzve súdu svoje majetkové pomery žiadnym spôsobom nepreukázal. Z
obsahu rozsudku sp. zn. 27P/161/2010 ako aj lustráciou v Sociálnej poisťovni vyplýva, že povinný je
dlhodobo zamestnávaný len na dohody. Žiadnym spôsobom nepreukázal dôvody, pre ktoré aktuálne

nepracuje. Zároveň nepreukázal existenciu žiadnych prekážok, ktoré by mu objektívne bránili riadne sa
zamestnať. Vychádzajúc z vyššie citovaných všeobecných zásad pre určenie výživného súd zdôrazňuje,
že vyživovacia povinnosť je zákonná povinnosť každého rodiča, výživné má prednosť pred ostatnými
výdavkami. Zvýšenie výživného na sumu 50 € vzhľadom k osobným pomerom, veku, štúdiu a s tým
spojenými odôvodnenými potrebami navrhovateľky súd považoval za odôvodnené, pričom ide skutočne

len o minimálne zvýšenie. Aplikujúc zásadu potencionality príjmu na strane povinného súd vyhovel
návrhu, ktorého obsahom bol pri rozhodovaní viazaný, preto nemohol výživné zvýšiť vo väčšom rozsahu
aj keď je nepochybné, že určené výživné je nedostatočné pre uspokojenie čo i len základných potrieb
navrhovateľky.

29. Vzhľadom k skutočnosti, že návrh bol podaný dňa XX.XX.XXXX, súd priznal navrhovateľke zvýšenie
výživného od tohto dátumu. Povinnému tak vzniklo násobkom zvýšenia mesačnej sumy výživného dlžné
výživné za obdobie od 27.11.2019 do 31.3.2021 vo výške 479,99 €.30. Podľa ust. § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd
môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

31. Súd v prípade povinného nenašiel právny základ pre určenie inej lehoty ako lehoty určenej zákonom
na zaplatenie dlžného výživného. Povinný neplatí výživné na navrhovateľku od smrti starej matky, o
podanom návrhu bol informovaný, iný návrh nepodal.

32. O trovách konania súd v zmysle ust. § 57 CMP nerozhodoval, pretože takýto návrh podaný nebol.

Poučenie:

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením, povinnosť plnenia vzniká bez ohľadu na podanie
odvolania.
Proti I. výroku tohto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Navrhovateľka sa vzdala práva podať odvolanie voči II a III. výroku rozsudku, preto jej toto právo nepatrí.

Voči II. a III. výroku rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje v troch vyhotoveniach.

Odvolanie môže podať len ten z účastníkov konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnuté.

Podľa § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 365 odsek 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci

Podľa § 62 odsek 1, odsek 2 CMP, odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia
o odvolaní.

Podľa§63CMP,vodvolacomkonanímožnouvádzaťnovéskutkovétvrdeniaapredkladaťnovédôkazné
návrhy.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden

rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania
na trovy toho, kto podanie urobil .

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie v časti, ktorým bola upravená
peňažná povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.