Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. júl 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 46Csp/23/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119391336
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:6119391336.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou, v právnej veci žalobcu:

EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne
zastúpený: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843,
proti žalovanému: Z. D., H.. X.X.XXXX, R. C. M.D. XXXX/X, Ž., Š. X. K., o zaplatenie 4.710,03 Eur s
príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu v celom rozsahu z a m i e t a.

II. Žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 30.9.2019 a postúpenou

tunajšiemu súdu dňa 18.3.2020 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 4.710,03
Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 4.430,04 Eur od 7.5.2019 do zaplatenia
a na náhradu trov konania.

2. Žalobný návrh žalobca skutkovo odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
06.05.2019 medzi postupcom Poštová banka, a.s., Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, IČO: 31
340 890 (ďalej len „postupca“) a žalobcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovanému.

Postupca uzatvoril so žalovaným dňa 11.02.2016 Zmluvu č. 1668513451, ktorej súčasťou sú Všeobecné
obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe Zmluvy postupca poskytol žalovanému
peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných
prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a
vo VOP. Žalovaný neplnil v stanovených termínoch splátky, čím porušil svoju povinnosť podľa Zmluvy,
a tak postupca podaním zo dňa 02.01.2017 oznámil žalovanému, že dňom 02.01.2017 vyhlásil celý
úver za splatný. Pohľadávka žalobcu predstavovala ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky sumu

vo výške 7 682,50 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 4 905,09 Eur, z riadneho úroku vo výške
2772,66 Eur, z úroku z omeškania vo výške 0 Eur a z poplatkov vo výške 4,75 Eur v súlade s prílohou k
Zmluve o postúpení pohľadávok, kde postupca deklaruje, že výška a špecifikácia pohľadávky uvedenej
v predmetnej prílohe je generovaná bankovým systémom a predstavuje aktuálnu dlžnú sumu ku dňu
postúpenia pohľadávky. Žalovaný čerpal peňažné prostriedky v celkovej výške 5 000,- Eur a uhradil
peňažné prostriedky v celkovej výške 569,96 Eur. Žalovaný po postúpení pohľadávky do podania žaloby
nevykonal žiadne úhrady. Žalovaná suma predstavuje sumu vo výške 4 710,03 Eur, pričom pozostáva z

rozdielu medzi čerpanými peňažnými prostriedkami a úhradami žalovaného (5000 EUR - 569,96 EUR =
4430,04 EUR) a z riadneho úroku vo výške 279,99 EUR ktorý si uplatnil žalobca vo výške do vyhlásenia
mimoriadnej splatnosti. Zvyšnú časť dlžnej sumy si žalobca v tomto konaní neuplatňuje. Zároveň siuplatnil nárok na úroky z omeškania podľa ustanovenia § 517 ods. 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho
zákonníka počnúc dňom 07.05.2019, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky.

3. Okresný súd Banská Bystrica v rámci upomínacieho konania vyhovel žalobe v celom rozsahu
vyhovel vydaním platobného rozkazu zo dňa 18.10.2019 (č.l. 113), proti ktorému podal žalovaný odpor s
odôvodnením (č.l. 115). V podanom odpore (č.l. 116) žalovaný tvrdil, že úverová zmluva bola uzavretá
v prospech Márie Smolkovej. Menovaná ústne vyhlásila a zároveň písomne čestne prehlásila, že sa
zaväzuje úver splácať v splátkach. V ďalšom odkázal na písomné vyjadrenie adresované žalobcovi,

z ktorého vyplýva, že 18.10.2016 žiadal o prešetrenie ohľadom poskytnutia úveru v Poštovej banke,
nakoľko sa dozvedel, že mu bola poskytnutá pôžička, pričom žiaden úver si nevzal. Podpisoval iba
dokumenty v Slovenskej sporiteľni. Ak je podpis na zmluve podpisom žalobcu, bol získaný podvodom.
Z daného podania tiež vyplýva, že aj doručovania adresa v zmluve je adresou Márie Smolkovej, nie
žalobcu, pričom menovaná uhradila asi tri splátky.

4. Ž. E. S. X. M. N. (Č..F.. XXX), N. E. T. H. Ž. B. V., Ž. Ž.Ý. H., Ž. C. S. T. H.. N. T. V., Ž. T. X. S. Ž. B.
H. S. Z. K., E. M. XX.X.XXXX K. K. K. Ú. B. Q. N.K. B. H. C. Ž. o spojenie veci.

5. H. K. N. N. H. S. H. XX.X.XXXX, H. E. N. S. B. Q. T. Ú. S. T. Ž. B. Ž.. H. S. S.N. T. Ž. T. H. S. Ž., H. K. H.,
Č. K. V. N. P. B. R. E. H. B. N. Z. K.. R., Ž. Ž. H., Ž. T. H. B. N. R. K. K. S. V. X. S. N. Ž. T. M. XX.X.XXXX

X. X. H. H. T. R. K., T. E. L. Č. X., N. T. E. N. R. E. C. N. N. X., S. „. N. A. X. K. F. Z. Q., E. K. R. H. M., E. N.
H. N. H. S. K. X. R., Ž.G. Z. D. Z. N. X. R., Ž. Ú. C. S. H. A. X.. Ž. T. H. R., Ž. Z. K. D. S., H. A. Z. C. S. Q.
H. S. N. K. K., H. B. R. N. B. M.. N. S. C. H. H. B. X. R., Ž. C. B. Ú. T. S. H. B. Ž. M.. B. A. B. S. H. T. A. S.,
M. E. T.Ž. A. X., S. K. H. A. B. H. E. S. C.. O tom, že má úver v Poštovej banke sa dozvedel náhodou, keď
mu bol zamietnutý úver a pracovníčka v pobočke banky mu oznámila, že má úver, ktorý bol uhrádzaný

iba v dvoch - troch splátkach, pričom ďalej uhrádzaný nebol. Svoje tvrdenia žalovaný opieral aj o to, že
všetky doklady boli doručované do Ochodnice, kde nikdy nemal trvalý pobyt a ani nikdy nežil, pretože je
Žilinčan. Najmä zdôraznil, že K. Z. K. V., že dlh je jej, čo vyjadrila v čestnom vyhlásení podpísanom pred
notárom. Súd následne vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov predložených žalobcom
a vec posúdil podľa nižšie citovaných zákonných ustanovení:

6. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, na účely
tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť
spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a
zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.

7. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej
„OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ
so spotrebiteľom.

8. Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia
upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, ajkeď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

9. Podľa § 54a OZ /účinného od 05. 12. 2018/ premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno
vymáhať a ani ho platne zabezpečiť; ustanovenie § 151j ods. 2 tým nie je dotknuté. Zmeniť
obsah premlčaného práva zo spotrebiteľskej zmluvy, nahradiť ho novým právom alebo obnoviť jeho

vymáhateľnosť možno len na základe právneho úkonu dlžníka, ktorý o premlčaní vedel.

10. Podľa § 879v OZ konanie, predmetom ktorého je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy,
začaté pred účinnosťou tohto zákona, sa dokončí podľa doterajších predpisov.

11. Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej
(§101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.12. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná
a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

13. Podľa § 103 OZ ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých
splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565),
začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
14. Na základe Zmluvy o úvere dostupná pôžička zo dňa 11.2.2016 uzatvorenej medzi právnym
predchodcom žalobcu ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom poskytol veriteľ žalovanému pôžičku -

spotrebiteľský úver v celkovej sume 5.000,- Eur. Pôžičku sa žalovaný zaviazal splatiť v 96 mesačných
splátkach po 95,92 Eur. RPMN bola v zmluve určená na 18.3% %, priemerná hodnota RPMN bola
10.97%,výškaročnejúrokovejsadzby16.90%.Termínkonečnejsplatnostibolstanovenýna25.2.2024.
Celková suma pôžičky s nákladmi predstavovali 9,207,16 Eur. Splatnosť mesačnej splátky bola 25.dňa
v mesiaci, pričom prvá splátka bola splatná 25.3.2016. Súčasťou zmluvy boli všeobecné obchodné
podmienky.

15.Žalobcasúdunepreukázal,čižalovanéhovyzvalnazaplatenienedoplatkuaupozornilhonamožnosť
zosplatnenia úveru. Z listinných dôkazov má súd iba za preukázané, žalobca úver zosplatnil dňa
2.1.2017, pričom žalovaného o tom informoval listom zo dňa 3.1.2017 (č.l. 33), v ktorom ho vyzval
na úhradu dlžnej sumy 5.189.83 Eur jednorázovo do 10 kalendárnych dní. Zásielka sa pôvodnému

žalobcovi vrátila z adresy v Ochodnici s označením „neprevzatá v odbernej lehote“.

16. Žalovaný podľa aktuálneho stavu úveru (č.l. 109 spisu) uhradil do zosplatnenia úveru celkovo na
úvere sumu 559,96 Eur. Úhrada splátok v uvedenej výške titulom tohto úveru je nesporná. Rovnako z
výpisu vyplýva, že posledná splátka bola uhradená 25.8.2016, aj to v sume 90, 36 Eur, t.j. nie v sume

určenej splátky 95,92 Eur. Nasledujúca splátka splatná 25.9.2016 nebola uhradená.

17. Súd však prednostne v konaní považoval za spornú pasívnu legitimáciu žalovaného. Pod vecnou
legitimáciou, či už aktívnou alebo pasívnou sa vo všeobecnosti v občianskom súdnom konaní rozumie
oprávnenie alebo povinnosť účastníkov vyplývajúce z hmotného práva. Vecnú legitimáciu má ten z

účastníkov, komu svedčí stav z hmotného práva, teda kto je nositeľom subjektívneho práva (aktívna
vecná legitimácia) alebo nositeľom subjektívnej povinnosti vyplývajúcej z hmotného práva (pasívna
vecná legitimácia), o ktorých sa v konaní rozhoduje.

18. Ž. N. S. L. K. H., Ž. Ú. T. N. S. C. H.. V., Ž. B. C. B. S. H. T. C. A., M. E. A. T. Z. K.. V. R. X.

B. Č. N. Z. K. (Č..F.. XXX Q.), N. T. E. Z. R., Ž. P. X. A. S. B. T. K. A. S.. V. X. B. X. P. H. M., B.
A. T. X. S. Z. H., Z. K. B. S. Š.. T. V. F. N. K. H. T. S. S. S., E. A. S. K. B. K.Ú. N., B. R. H. R. M.
S. Ž. H.. K. S. F. N. N. M. H. X.. K. S. vychádzal zo skutočnosti, že zmluva o spotrebiteľskom úvere
má charakter súkromnej listiny. Pri posudzovaní žalobného nároku súd vychádzal z tzv. „negatívnej
dôkaznej teórie“. V prejednávanej veci súd preto vychádzal aj zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu

SR sp.zn. 6Cdo/81/2010, podľa ktorého: „Samotná skutočnosť, či účastník konania vystupuje na strane
žalobcu alebo žalovaného, nemá priamy vplyv na jeho povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti a
predložiť alebo označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena
medzi účastníkmi v spore závisí na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov.
Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti

toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihuje
aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania. V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať
k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní dôkazného bremena na strane toho - ktorého účastníka
treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu, t.j. pravidlo, že neexistencia (niečoho) majúca trvajúci
charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu

neexistenciu určitej právnej skutočnosti.“

19. Na základe uvedeného dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý však v konaní nenavrhol vykonať
žiaden dôkaz, ktorý by vyvrátil tvrdenia žalobcu o tom, že zmluvu o úvere neuzatváral. Súd v tomto
smere poznamenáva, že ak by aj podpis na zmluve patril žalovanému, jeho procesná obrana spočívala

v tvrdeniach, v zmysle ktorých je zrejmé, že nikdy nemal úmysel takúto zmluvu podpísať a bola mu
pravdepodobne podstrčená. V takomto prípade musí súd ex offo vyhodnocovať konanie žalovaného ako
rozpor vôle a prejavu, ktoré má za následok absolútnu neplatnosť zmluvy. Súd zdôrazňuje, že žiadna
zo strán sporu nenavrhla vykonať taký dôkaz, ktorý by odstránil spornosť uzavretia zmluvy žalovaným.Navyše, v zmysle vyššie citovanej negatívnej dôkaznej teórie, dôkazné bremeno zaťažuje žalobcu, ktorý
nenavrhol vykonať žiaden dôkaz, ktorý by žalovaným spochybnený nedostatok pasívnej legitimácie
odstránil. Na základe uvedeného súd konštatuje, že pasívna legitimácia žalovaného nebola preukázaná,

a tak súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

20. Súd však považuje za potrebné zdôrazniť, že žalobca v žiadosti o pokračovanie v konaní na
príslušnom súde tvrdil, že podáva žalobu aj voči Z. K. a bude žiadať spojenie veci. Lustráciou súdu
nebolo preukázané, že by takáto žaloba podaná bola a právny zástupca žalobcu na pojednávaní takúto

skutočnosť neuviedol, a tak súd tvrdenie žalobcu vyhodnotil ako potenciálny budúci procesný návrh,
ktorý v čase rozhodovania súdu nemal za preukázaný.

21. Pre úplnosť súd konštatuje, že sa navyše zaoberal v zmysle § 54a OZ skutočnosťou, či žalobcom
uplatnená pohľadávka nie je premlčaná. Súd považoval za nesporné, že právny predchodca žalobcu
(Poštová banka, a.s.) a žalovaný uzatvorili dňa 11.2.2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere v zmysle

zákona č. 129/2010 Z. z., ktorá je nepochybne spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. OZ, keďže
právny predchodca žalobcu ako dodávateľ konal pri plnení a uzatváraní zmluvy v rámci predmetu svojej
podnikateľskej činnosti (§ 52 ods. 3 OZ) a žalovaný ako spotrebiteľ - fyzická osoba nekonal pri uzatváraní
zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti (§ 53 ods. 4 OZ). Ďalej mal
súd za nesporné, že posledná riadna úhrada bola vykonaná najneskôr za mesiac august 2016 (avšak

ani táto úhrada nebola riadna, pretože nebola uhradená celá suma splátky). Z výpisu z aktuálneho
stavu úveru mal súd za preukázané, že omeškanie s plnením úveru nastalo splátkou splatnou dňa
25.9.2016, t.j. nasledujúci pracovný deň, a tak žaloba podaná dňa 30.6.2019 bola podaná po uplynutí
3-ročnej premlčacej doby.

22. Vzhľadom na to, že konanie začalo za účinnosti § 54a OZ (po 05.12.2018) a jeho predmetom je
nárok zo spotrebiteľskej zmluvy, súd predovšetkým ex offo skúmal, či žalobcom uplatnené právo nie
je premlčané (§ 54a OZ v spojení s § 879v OZ). Podľa § 54a OZ totiž nemožno vymáhať premlčané
právo zo spotrebiteľskej zmluvy. V zmysle dôvodovej správy k zákonu č. 343/2018 Z. z., ktorým bol
Občiansky zákonník doplnený o predmetné ustanovenie, sa vymáhaním premlčaného práva rozumie

súdne konanie, exekučné konanie a rozhodcovské konanie.

23. Nebolo nesporné, že žalobca pre neplnenie zmluvných podmienok žalovaným, úver zosplatnil.
K predčasnému zosplatneniu došlo najneskôr pre neuhradenie splátky splatnej dňa 25.9.2016, čo
vyplýva z výpisu z aktuálneho stavu úveru (č.l. 109 rub). Podľa § 103 druhej vety OZ ak sa pre

nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti
nesplnenej splátky. Citované ustanovenie teda jednoznačne viaže začiatok plynutia premlčacej doby
na dátum zročnosti nesplnenej splátky. V tejto súvislosti súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu
Banská Bystrica sp. zn. 16Co/34/2018 z 18. 10. 2018, podľa ktorého: „Ustanovenie § 101 Občianskeho
zákonníka je teda úpravou všeobecnou (lex generalis) austanovenie § 103 Občianskeho zákonníka

vo vzťahu k nemu je lex specialis, t.j. osobitnou úpravou, ktorá má pred aplikáciu všeobecnej úpravy
prednosť.Preto,akzustanoveniadruhejvety§103Občianskehozákonníka,ktorápredstavuješpeciálnu
úpravu vyplýva, že v prípade predčasnej splatnosti celého dlhu začne plynúť premlčacia doba odo dňa
zročnosti tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala, a z ust. § 101 Občianskeho zákonníka,
ktorájevšeobecnouúpravou,vyplývaodlišnýrežimurčeniazačiatkuplynutiapremlčacejdoby,jezrejmé,

že prednosť má úprava druhej vety §-u 103 Občianskeho zákonníka a počiatok plynutia premlčacej
doby bude viazaný na zročnosť tej splátky, ktorá zosplatnenie celého dlhu vyvolala. Aplikácia § 101
Občianskeho zákonníka bude potom vo vzťahu k druhej vete § 103 Občianskeho zákonníka namieste,
lenpokiaľsajednáodĺžkupremlčacejdoby(3roky),nakoľkoustanovenie§103druhejvetyObčianskeho
zákonníka inú úpravu ohľadne dĺžky premlčacej doby neustanovuje.“

24. Podľa rozhodovacej praxe súdov, ak došlo zo strany dodávateľa k využitiu práva na zosplatnenie
dlhu v súlade s § 53 ods. 9 OZ v spojení s § 565 OZ, premlčacia lehota v zmysle druhej vety § 103 OZ
začne plynúť odo dňa zročnosti tej splátky, od splatnosti ktorej uplynuli 3 mesiace a omeškanie s ňou trvá
(pre ktorú k zosplatneniu došlo), ktorá zosplatnenie vyvolala. Rovnako Krajský súd Trenčín v rozsudku

sp.zn. 19Co/42/2017 zo dňa 18. 01. 2018 vyslovil názor, že aj keď v prípade spotrebiteľskej zmluvy má
dodávateľ podľa § 53 ods. 9 OZ povinnosť čakať s využitím práva na predčasné zosplatnenie (§ 565
OZ) ešte tri mesiace od omeškania so zaplatením splátky, nič to nemení na tom, že premlčacia doba sa
aj v takomto prípade začína počítať odo dňa zročnosti tejto omeškanej splátky (§ 103 druhá veta OZ).Jepravda, že týmto zákonodarca de facto skrátil premlčaciu dobu pre takýto prípad o tri mesiace (keďže
prvé tri mesiace omeškania dlžníka so splátkou dodávateľ nemôže ešte zosplatniť dlh, lebo by porušil
ustanovenie§53ods.9OZ),avšakpremlčaciadobaniejefixnýinštitútajeprávomzákonodarcustanoviť

pre jednotlivé prípady premlčaciu dobu odlišne (napr. pri právach z prepravy je stanovená jednoročná
premlčacia doba). Premlčacia doba v trvaní 2 a trištvrte roka sa javí byť dostatočná na to, aby veriteľ
uplatnil svoj nárok na plnenie celého predčasne zosplatneného dlhu na súde.

25. V danom prípade došlo k zosplatneniu dlhu pre nezaplatenie splátky splatnej dňa 25.9.2016. Z

uvedeného je tak zrejmé, že 3-ročná premlčacia doba podľa § 103 druhej vety OZ začala najneskôr
plynúť dňa 26.9.2016 a uplynula dňa 26.9.2019. Keďže žalobca podal žalobu na Okresnom súde Banská
Bystrica dňa 30.9.2019, stalo sa tak po uplynutí 3-ročnej premlčacej doby, preto súd aj z uvedených
dôvodov žalobu z dôvodu premlčania zamietol.

26. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

28. O trovách konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný

mal vo veci plný úspech, preto má právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však tieto neuplatnil a
v konaní mu ani žiadne preukázateľne nevznikli, súd o trovách konania rozhodol tak, ako je uvedené
vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde

Žilina.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo
v elektronickej podobe.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej
podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom
počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov
a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým,
že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.