Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 12. máj 2016

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 17C/346/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7113230089
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Patrícia Lučanská

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2016:7113230089.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I samosudkyňou JUDr. Patríciou Miskolczyovou v právnej veci žalobkyne: P. Y., A..

X.X.XXXX, O.. U. X, O., zastúpenej JUDr. Jánom Cáfalom, advokátom so sídlom Murgašova 3, Košice,
proti žalovaným: 1) P. M., A.. X.X.XXXX, W. I. XX, O. F. O., S..Č.. Ú. - O. Š.Y., W. X, O., 2) Ľ. O., A..
XX.X.XXXX, W. P. X, O., zast.: B & B advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Rázusova 1, Košice,
3) Q. F., A.. XX.X.XXXX, F. XX, O., 4) G.. Q. F., A.. XX.X.XXXX, W. F. XX, O., obaja zastúpení JUDr.
Rastislavom Lenartom, advokátom, so sídlom Pollova 32, Košice, v konaní o určenie vlastníckeho práva
takto

r o z h o d o l :

U r č u j e , že žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na 4. poschodí obytného domu so súpisným

číslom XXX na ulici O.. U. X Q. O., v okrese O. G., v obci O.-T. M., k.ú. C. a spoluvlastníckeho podielu na
spoločnýchčastiachaspoločnýchzariadeniachdomuoveľkosti2817/100000zapísanýnaLVč.XXXXX.

Žalovaní v 1. až 4. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne nahradiť žalobkyni na účet jej právneho
zástupcu trovy konania vo výške 1.604,13 eur, žalovaní v 1. až 3. rade aj ďalšie trovy žalobkyne vo výške
1.207,80 eur a žalovaný v 3. rade ešte ďalšie trovy žalobkyne vo výške 542,45 eur, všetky pozostávajúce
z trov právneho zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd návrh na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na tunajšom súde
sp.zn. 29CbZm/67/2015 z a m i e t a

o d ô v o d n e n i e :

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 30.10.2013 domáhala vo vzťahu k žalovaným v 1. až 3. rade
určenia, že je výlučnou vlastníčkou bytu č. XX na 4. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXX
na ulici O.. U. X Q. O. v okrese O. G., obci O. - T. M., v katastrálnom území C. a má spoluvlastnícky podiel
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2817/100000, zapísané na liste
vlastníctva č. XXXXX; eventuálne, aby súd zaviazal žalovaných v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne

zaplatiť žalobkyni 50.000 eur ako kúpnu cenu za uvedený byt. Zároveň žiadala priznať náhradu trov
konania.

Žalobu odôvodnila tým, že v minulosti si potrebovala požičať peniaze a tak sa na základe inzerátu
nakontaktovala na žalovaného v 1. rade, ktorý bol finančným poradcom. Potrebovala požičať sumu
4.000 Eur a on jej prisľúbil vybaviť úver cez OTP banku, a. s.. Následne ju kontaktoval, že úver
sa vybaviť nepodarilo, ale jej vie peniaze požičať on ako fyzická osoba. Tvrdil, že s požičiavaním

a následným vracaním peňazí má zlé skúsenosti, a tak navrhol, že záväzok zabezpečiť zriadením
záložného práva na byte žalobkyne - č. XX na 4. poschodí obytného domu so súpisným číslom XXX
na ulici O.. U. X Q. O.. Na tento účel vyhotovil písomné plnomocenstvo, ktoré mu podpísala a podpis
bol aj úradne osvedčený notárom. V žiadnom prípade byt predať nechcela. Žalovaný v 1. rade juubezpečil, že zriadením záložného práva bude len zabezpečený záväzok, aby mu požičanú sumu 4000
eur v budúcnosti vrátila. Po podpise plnomocenstva som s ním žalobkyňa išla na bytové družstvo, kde
zistila skutočnú výšku nedoplatku a dala žalovanému v 1. rade údaje k exekučnému konaniu vedenému

proti nej. Práve za účelom vyplatenia nedoplatkov a splatenia exekúcie potrebovala požičať peniaze.
Žalovaný v 1. rade za ňu na bytovom družstve zaplatil dlžobu 1.006,96 eur, exekúciu vo výške 683,63
eur, kolok za 266 eur a poplatky za osvedčenie u notára, pričom všetky tieto výdavky zhrnul a spolu
predstavovali výšku 1993,90 eur, tieto výdavky vlastnoručne napísal na papier. Okrem tejto sumy jej do
rúk odovzdal sumu 2.000 eur, to znamená, že spolu jej poskytol pôžičku vo výške 3.993,90 eur. Ústne

sa dohodli, že mu túto pôžičku bude splácať v mesačných splátkach po 200 eur počnúc februárom
2013, dohodli aj úrok za poskytnutie pôžičky vo výške 800 eur. Prvú splátku vo výške 200 eur mu
zaplatila v hotovosti dňa 20.2.2013, prijatie tejto sumy mi jej žalovaný v 1. rade potvrdil podpísaným
príjmovým pokladničným dokladom. Dňa 26.2.2013 žalobkyňa na príslušnom Úrade práce, sociálnych
vecí a rodiny požiadala o dávku v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie, k čomu bolo potrebné predložiť
aj list vlastníctva k bytu. Po následnom vyžiadaní si listu vlastníctva z katastra nehnuteľností zistila, že

byt už nevlastní ona, ale pán Ľ. O. (žalovaný v 2. rade). Vyžiadala si aj rozhodnutie správy katastra o
povolení tohto vkladu, z ktorého som zistila, že byt bol prevedený kúpnou zmluvou zo dňa 8.2.2013, kde
za ňu ako predávajúcu konal žalovaný v 1. rade. Po zistení, že došlo k prevodu vlastníctva k jej bytu
kontaktovala žalovaného, ktorý jej povedal, že záložné právo nebolo možné zriadiť a jedinou možnosťou
bol prevod vlastníctva bytu. Podľa kúpnej zmluvy bola za byt dohodnutá kúpna cena vo výške 50.000

eur a spôsob jej zaplatenia nasledovne: 1. časť kúpnej ceny vo výške 10.000 eur mala byť vyplatená v
hotovosti pred podpisom kúpnej zmluvy, 2. časť kúpnej ceny vo výške 15.000 eur mala byť zaplatená
bezhotovostným prevodom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX najneskôr
do 3 pracovných dní po povolení vkladu vlastníckeho práva, 3. časť kúpnej ceny vo výške 25.000 eur
mala byť zaplatená bezhotovostným prevodom z účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX na účet č. XXXXXXX/

XXXX najneskôr do 14 pracovných dní po povolení vkladu vlastníckeho práva. Žalovaní v 1. rade ani
žalovaný v 2. rade žalobkyni z kúpnej ceny doposiaľ nič nezaplatili. Žalovaný v 1. rade jej poskytol len
vyššie uvedenú pôžičku vo výške 3.993,90 eur. V súčasnej dobe je vlastníkom predmetného bytu pán
Q. F. (žalovaný v 3. rade). Žalobkyňa poukazuje na ust. §§ 37 ods. 1, 39, 40 ods. 1 až 3 a § 49a
Občianskeho zákonníka a § 80 a 102 písm. c) O.s.p.. Po tom, ako som sa dozvedela, že bola pri prevode

bytupodvedená, podalaajtrestnéoznámenie.NaOkresnomriaditeľstvepolicajnéhozboruvO.savedie
konanie pod ČVS:ORP-690/5-OEK-KE-2013, v ktorom bol dňa 27.9.2013 žalovaný v 1. rade obvinený z
trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a) Trestného zákona. Naliehavý právny záujem
na požadovanom určení je daný najmä tým, že bez neho je právo žalobkyne ohrozené a jej právne
postavenie by sa stalo neistým. Odstránenie tejto právnej neistoty nie je možné dosiahnuť inak, ako

rozhodnutím nezávislého a nestranného súdu. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok Najvyššieho
súdu SR, sp.zn. 4CDo 49/2003. Žalovaný v 3. rade ako terajší vlastník bytu je v súčasnosti oprávnený
bez obmedzenia nakladať s bytom, čím sa značným spôsobom oslabuje postavenie žalobkyne.

Tunajší súd vo veci vydal dňa 25.11.2013 uznesenie sp.zn. 17C/346/2013-34, ktorým zakázal

žalovanému v 3. rade nakladať s predmetným bytom a spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

Tunajší súd vo veci vydal dňa 29.10.2014 uznesenie sp.zn. 17C/346/2013-88 v spojení s opravným
uznesením zo dňa 26.2.2015 sp.zn. 17C/346/2013 a uznesením Krajského súdu v Košiciach zo dňa

5.5.2015 sp.zn. 9Co/262/2015-120 o nariadení predbežného opatrenia, ktorým uložil žalovanému v
3. rade strpieť riadne užívanie predmetného bytu žalobkyňou a Východoslovenskej energetike, a. s.,
dodávať elektrickú energiu do odberného miesta v predmetnom byte č. XX za tých istých podmienok,
akobynebolodošlolistomzodňa10.9.2014kodstúpeniuodzmluvyuzavretejsožalobkyňouozdruženej
dodávke elektriny pre domácnosti. Vo zvyšnej časti návrh na nariadenie predbežného opatrenia

zamietol.

Okresný súd Košice I uznesením zo dňa 14.1.2016 sp.zn. 17C/346/2013-184 pripustil vstup G.. Q. F.,
nar. XX.X.XXXX, bytom F. XX, O., do konania na strane žalovaných.

Žalovaný v 1. rade sa k žalobe vyjadril až na pojednávaní. So žalobným návrhom nesúhlasil. Mal za to,
že kúpna zmluva ako taká bola platná. Plná moc bola niekoľkokrát podpisovaná, čiže žalobkyňa dobre
vedela,čopodpisujeapokiaľideosumu50.000eur,túmudlžilanazákladezmenky,ktorámupodpísala.
Bude žiadať obnovu trestného konania, nakoľko nebola v ňom zohľadnená spomínaná zmenka.Žalovaný v 2. rade k žalobe písomne uviedol, že na základe plnej moci ktorá bola udelená 7.2.2013
p. P. M., nar. X.X.XXXX, bytom I. XX, O. pri O., kúpil byt na adrese O.. U. X, O., ktorý uhradil v troch

splátkach: 1. splátka 10.000 eur v hotovosti pri podpise kúpnej zmluvy, 2. splátka išla z jeho osobného
účtu v S. W. č. ú. XXXXXXXXXX/XXXX a to dňa 12.2.2013 vo výške 15.000 eur, 3. splátka šla opäť z
jeho účtu a to dňa 13.2.2013 a to vo výške 25.000 eur. Znalecký posudok ktorý bol vypracovaný G..
H. M., bol zadávaný p. Y. a to dňa 5.2.2013, ktorý mu odovzdala osobne p. Y.. Pri osobnej konfrontácii
p. Y. potvrdila, že bola prítomná pri osobnej obhliadke bytu na vyššie uvedenej adrese. Po dohode so

splnomocnencom p. M. o následnej kúpe tohto bytu so ním ešte jednala p. Y., či by ju tam mohol
ešte istú dobu nechať bývať ako podnájomnika. Po tomto jednaní vyhotovil nájomnú zmluvu, ktorú
osobne podpísala Y.. Prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej na pojednávaní uviedol, že nie je
pasívne legitimovaný v konaní, nespôsobil žalobkyni žiadnu škodu, čo vyplýva aj z výsledkov trestného
konania. Má za to, že aj ďalšie zmluvy, ktoré uzatváral žalovaný v 2. rade, sú platné. Nik nespochybnil
ich platnosť a účinnosť, či už by malo ísť o relatívnu alebo absolútnu neplatnosť. Pokiaľ ide o eventuálny

či alternatívny petit, tak má za to, že je nevykonateľný.

Žalovaný v 3. rade k žalobe písomne uviedol, že s uplatneným nárokom žalobkyne nesúhlasí a
neuznáva ho, nakoľko o skutočnostiach uvedených v žalobe nevedel, nebol účastníkom tam uvedených
právnych vzťahov, preto považuje žalobu podanú voči jeho osobe za bezpredmetnú. Zároveň namietol

okruhúčastníkovkonanianastranežalovanýchavzniesolnámietkusvojejpasívnejlegitimáciev konaní.
Žiadal žalobu voči jeho osobe v celom rozsahu zamietnuť.

Žalovaný v 4. rade k žalobe písomne uviedol, že s ňou v celom rozsahu nesúhlasí, uplatnený nárok
v celom rozsahu neuznáva. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého ak raz

nadobudne vlastnícke právo za určitých podmienok, ktoré sa bez jeho zavinenia spätne zmenia, nesmie
byť pre to postihnutý on, ale subjekty, ktoré nesú zodpovednosť za túto zmenu (rozsudok NS SR sp.zn.
2 Cdo 311/2008) aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 19.4.2006, sp.zn. Cpjn 201/2005
a uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. 1ÚS 50/2010-11, kde sa okrem iného uvádza, že v čase
nadobudnutia vlastníckeho práva nešlo o jeho nadobudnutie od nevlastníka, ale naopak od vlastníka.

Považuje sa za dobromyseľného kupujúceho a v zmysle zaužívanej súdnej praxe súdy majú poskytnúť
tretiemu dobromyseľnému nadobúdateľovi veci právnu ochranu, pričom sa tu vychádza z princípu istoty
a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere. Žaloba voči jeho osobe je podaná v rozpore s dobrými
mravmi a namieta svoje postavenie v tomto konaní ako žalovaného v 4. rade a navrhol, aby súd žalobu
voči žalovaným v 2., 3., a 4. rade v celom rozsahu zamietol ako bezdôvodnú..

Žalovaní v 3. a 4. rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu ďalej na pojednávaní uviedli, že
je nevykonateľný alternatívny petit a že kúpne zmluvy, ktoré boli uzavreté, sú platné právne úkony.
Kúpna cena podľa znaleckého posudku na predmetný byt bola 53.100 eur a žalovaný v 1. rade by si
mohol kompenzačnou námietkou uplatňovať započítanie sumy, ktorá mu mala byť vyplatená na základe

zmenky, ak má byť zaviazaný na zaplatenie 50.000 eur.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov a svedka ako aj oboznámením obsahu
listinných dôkazov a zistil nasledovný skutkový stav veci:

Z kúpnej zmluvy z 8.2.2013 súd zistil, že táto kúpna zmluva o prevode vlastníctva bytu mala byť uzavretá
medzižalobkyňouakopredávajúcouzastúpenounazákladeplnejmocižalovanýmv1.rade akupujúcim
žalovaným v 2. rade dňa 8.2.2013 a jej predmetom bol byt č. XX na ulici O.. U. X Q. O., kúpna cena
bola uvedená vo výške 50.000 eur, pričom 10.000 eur malo byť vyplatených v hotovosti pred podpisom
kúpnej zmluvy, druhá časť vo výške 15.000 eur bezhotovostným prevodom z č. účtu kupujúceho do

troch pracovných dní po povolení vkladu a 3. časť 25.000 eur tiež z účtu kupujúceho a to do 14
pracovných dní po povolení vkladu. Pripojené bolo osvedčenie pravosti podpisu z 8.2.2013 overené U..
X. F. na pravosť podpisu P. M. a plná moc, ktorá mala byť udelená zo strany žalobkyne žalovanému
v 1. rade na zastupovanie vo veciach prejednania a vyplatenia exekúcie EX905/2012 vedená u U..
P.H. M., jednanie so správcom nižšie uvedených nehnuteľností najmä vyplatenie pozdĺžností, prevzatie

potvrdenia o vyrovnaní záväzkov voči správcovi nehnuteľnosti pre katastrálne účely, podpisovanie
a preberanie všetkých dokumentov týkajúcich sa zmeny vlastníka predmetných nehnuteľností u
správcu, uznanie dlhov a záväzkov za splnomocniteľa, preberanie písomností určených aj do vlastných
rúk, zastupovanie splnomocniteľa na Katastrálnom úrade v Košiciach, Správa katastra Košice azastupovanie s dodávateľmi všetkých médií (plyn, elektrina), pričom na základe tohto plnomocenstva je
splnomocnenecoprávnenývmenesplnomocniteľauzatváraťzmluvyopôžičke,úverovézmluvy,záložné
zmluvy, zmluvy o prevode vlastníckych práv nehnuteľnostiam, kúpne zmluvy, notárske zápisnice a to

aj s vyznačeným exekučným titulom k vyprataniu nehnuteľností a zároveň prevziať akékoľvek finančné
plnenie spojené s uvedenými zmluvami na nižšie uvedené nehnuteľnosti a to zapísané v Katastrálnom
úrade v Košiciach, Správa katastra Košice na LV č. XXXXX pre k.ú. C., obec O.-T. M., okres O. G., ako
obytný dom O.. U. X, súpisné číslo XXX, na parcele č. XXXX a byt č. XX na 4. poschodí, vchod 2, podiel
priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2817/100000, ktoré sú vo

výlučnom vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocnenie zo 6.1.2013 zo strany žalobkyne žalovanému na
uskutočnenie vo vzťahu k OTP Banke Slovensko, a. s. na všetky právne úkony v súvislosti s OTP Easy
úverom bez uvedenia výšky na rekonštrukciu bytu č. XX na 4. poschodí vchod X súpisné číslo stavby
XXX na parcele XXXX, ktorý bude zabezpečený nehnuteľnosťou vedenou Správou katastra Košice na
LV XXXXX pre k.ú. C.. Splnomocniteľ splnomocňuje splnomocnenca aby na základe tejto plnej moci
mohol splnomocnenec ďalej splnomocniť tretie osoby k všetkým spomenutým úkonom uvedených v

tejto plnej moci. K splnomocneniu bolo pripojené osvedčenie notárky U.. F. o pravosti podpisu P. Y.
zo 7.2.2013.

Zo znaleckého posudku č. 1/2013 G.. H. M. súd zistil, že bol vystavený dňa 8.2.2013 zadávateľovi P. Y.
na stanovenie všeobecnej hodnoty bytu č. XX na 4. poschodí bytového domu O.. U. X Q. O., v závere

bola uvedená všeobecná hodnota bytu 53.100 eur.

Podľa potvrdenia o prevzatí peňazí zo dňa 8.2.2013 P. M. svojím podpisom potvrdil, že dňa 8.2.2013
prevzal od Ľ. O. sumu 10.000 eur na základe kúpnej zmluvy z 8.2.2013 uzavretej medzi P. Y. a Ľ. O.,
k nemu je pripojená doložka notárky U.. X. F. z 8.2.2013 ohľadne pravosti podpisu P. M.. Podľa kópie

platobnýchpríkazovpodanýchvS.dňa13.2.2013malobyťuzúčtuč.XXXXXXXXXX/XXXXzaplatených
na účet č. XXXXXXX/XXXX zaplatených 25.000 eur a dňa 12.2.2013 na účet č. XXXXXXXXXX/XXXX
15.000 eur a to na základe kúpnej zmluvy.

Podľa rozhodnutia Správy katastra Košice, odbor katastrálnych konaní z 12.2.2013 č. vkladu Q. XXXX/

XX, bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k.ú. Furča LV č. XXXXX, byt č.
XX, č. vchodu X/X. posch. súpisné číslo stavby XXX na pozemku registra C KN XXXX a spoluvlastnícky
podiel vo veľkosti 2817/100000 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v prospech Ľ.
O. a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi P. Y. v zastúpení na základe splnomocnenia P. M. a
Ľ. O., nar. XX.X.XXXX, ako kupujúcim.

Podľa zmluvy o nájme bytu táto bola uzavretá medzi Ľ. O. a P. Y. dňa 1.3.2013, jej predmetom bol nájom
bytu na O.. U. X Q. O. č. bytu XX na 4. poschodí a cena prenájmu 250 eur mesačne, zmluva bola
uzavretá na dobu určitú do 31.3.2013. Ďalšiu zmluvu o nájme bytu uzavreli 1.4.2013 na dobu určitú
do 30.4.2013. Odpočet stavu meračov tepla z 1.3.2013 bol podpísaný O. ako prenajímateľom a Y. ako

nájomcom. Zápisnica o stave meračov z 8.3.2013 bola podpísaná prenajímateľom a nájomcom s tým,
že obe strany sa dohodli, že preplatky a nedoplatky, ktoré vznikli v súvislosti s užívaním bytu z 28.1.2010
patria predávajúcej strane.

V zápisnici o výsluchu svedka poškodeného - P. Y. - spísanej Okresným riaditeľstvom PZ v Košiciach,

odbor kriminálnej polície, ČVS: ORP-690/5-OEK-KE-2013 zo dňa 3.5.2013 menovaná uviedla okrem
iného, že sa pripája k trestného stíhaniu páchateľa a uplatňuje si náhradu škody vo výške 65.000 eur.
Uviedla, že navštívila P. M., jeho kanceláriu na P. v podnikateľskom centre za účelom poradenia, ako
by si mohla požičať 4.000 eur, ten jej povedal, že jej vybaví úver v OTP Banke, nakoľko je finančný
poradca. Na druhý deň jej povedal, že banka neschválila úver, ale že aby prišla k nemu, že jej pomôže.

Na ďalší deň teda za ním prišla, opýtal sa jej, či potrebuje peniaze. Povedala, že je rok nezamestnaná
a že potrebuje na vyplatenie dlhu v bytovom družstve 1.100 eur aj na exekútora 700 eur s tým, že sa
chce vrátiť do Rakúska, kde predtým pracovala. Povedal, že jej peniaze požičia ako súkromná osoba,
nakoľko jej chce pomôcť, nech príde na ďalší deň, že pripraví dokumentáciu. 7.2.2013 ho navštívila, opäť
v kancelárii na P., kde jej dal podpísať splnomocnenie overené u notárky U.. X. F., ktorá mala kanceláriu

o poschodie vyššie. Predtým sa ho poškodená pýtala, prečo jej nepožičia peniaze ako podnikateľ za s.
r. o., načo jej povedal, že jej chce pomôcť, preto jej požičia ako fyzická osoba, že má zlú skúsenosť
s požičiavaním, tak chcel , aby mu podpísala splnomocnenie, že na základe toho urobí záložné právo
na nehnuteľnosť na katastrálnom úrade a ona bude ručiť svojím bytom. Potom šli na bytové družstvo,kde zistila skutočnú výšku nedoplatku za nájomné za obdobie 11/12 až 2/13 a dala mu údaje k exekúcii.
8.2.2013 sa stretli v reštaurácii Kleopatra, kde jej dal kópie potvrdení o zaplatení dlžoby na bytovom
družstve vo výške 1.100 eur a exekúciu 700 eur a bločky od notára a osvedčenie pravosti podpisov z

8.2.2013 a kolok 266 eur a tiež na lístočku s reklamou Spiš originál zhrnuté výdavky v celkovej výške
1.993,90eur,ktorézatiaľzaplatilzaňu.Taktiežjejdalnaruku2.000eurstým,žekeďmuchcelapodpísať
doklad o prevzatí, povedal, že netreba, že ho nepotrebuje. Potom sa dohodli, že mu bude splácať po
200 eur mesačne vždy k 20. dňu v mesiaci, od februára 2013 na dobu 24 mesiacov. Úrok mal byť 800
eur. Dňa 20.2.2013 jej zavolal, či má pre neho peniaze, prišla do reštaurácie Kleopatra, kde mu oproti

príjmovému pokladničnému bloku dala 200 eur. Na katastrálnom úrade si v tejto veci nič neoverovala.
26.2.2013 išla na úrad práce požiadať o hmotnú núdzu. Následne išla na správu katastra vyžiadať si
list vlastníctva k bytu na ulici O.. U. Q. O., kde sa dozvedela, že byt nepatrí jej ale Ľ. O.. Žiadala si
rozhodnutie a z neho zistila, že byt bol predaný na základe kúpnopredajnej zmluvy z 8.2.2013 medzi Ľ.
O. a ňou ako predávajúcou zastúpenej P. M. na základe plnej moci zo 7.2.2013. Následne kontaktovala
M. a on jej povedal, že záložné právo v jeho prospech nebolo možné urobiť a jediná možnosť bola urobiť

kúpnopredajnú zmluvu. Povedal jej, že nemusí mať strach, že príde o byt, lebo ak ten dlh u neho splatí,
tak automaticky byt prevedú na ňu. Z dôvodu, aby jej úrad práce uhradil príspevok na bývanie súhlasila,
že podpíše zmluvu o nájme bytu ako dôkaz, že byt skutočne užíva, nakoľko podľa listu vlastníctva už
nebola majiteľkou bytu. S predajom bytu nikdy nesúhlasila. Splnomocnenie zo 7.2.2013 podpísala v
dobrej viere, že ho P. M. použije na vyhotovenie záložného práva v jeho prospech, aby na ulici O.. U. Q.

O., pritom si neuvedomila, že splnomocňuje na správu katastra vyžiadať si list vlastníctva k bytu na ulici
O.. U. Q. O., kde sa dozvedela, že byt nepatrí jej ale Ľ. O.. Žiadala si rozhodnutie a z neho zistila, že byt
bolpredanýnazákladekúpnopredajnejzmluvyz8.2013medziĽ.O. aňouakopredávajúcouzastúpenej
P. M. na základe plnej moci zo 7.2.2013. Následne kontaktovala M. a on jej povedal, že záložné právo
v jeho prospech nebolo možné urobiť a jediná možnosť bola urobiť kúpnopredajnú zmluvu. Povedal

jej, že nemusí mať strach, že príde o byt, lebo ak ten dlh u neho splatí, tak automaticky byt na predaj
bytu, čo nebol predmetom ich ústnej dohody, preto podala trestné oznámenie, nakoľko ju podvodným
konanímpripravilobyt.Kúpnazmluvaz8.2.2013niejeplatná,nakoľkoP.M.natentoúkonvedomenikdy
nesplnomocnila a podľa tejto kúpnej zmluvy mal do 14 pracovných dní od povolenia vkladu kupujúci
splatiť predávajúcemu celkovú sumu 50.000 eur, ktoré nedostala. Tým, že M. použil splnomocnenie zo

7.2.2013, ktoré podpísala na iný účel, ako ho použil, ju podvodne pripravil o byt a spôsobil jej škodu vo
výške 65.000 eur. Keď M. oznámila, že podala trestné oznámenie, sporadicky volá a stále ju uisťuje, že
byt prevedie naspäť na ňu, len čo to bude možné a že právne je všetko v poriadku.

V konaní bol tiež predložený ručne písaný súpis výdavkov v celkovej hodnote 1.993,90 (eur): kolok

266, notár 19,15 + 2,87 a 15,29, exekútor 683,63 eur, byt 777,57 + 219,39 a 10 eur. Podľa príjmového
pokladničného dokladu č. 01/2013 vystaveného P. M. menovaný prijal od P. Y. splátku č. 1 vo výške
200 eur dňa 20.2.2013.

Podľa správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice adresovanej tunajšiemu súdu z 12.4.2016

nebol žalobkyni vyplácaný príspevok na bývanie.

Z vyjadrenia SBD III Košice zo 14.4.2016 pre tunajší súd súd zistil, že SBD III Košice šetrením na
www.katasterportal.sk zistilo, že na LV č. XXXXX vedenom Okresným
úradom Košice došlo na základe kúpnej zmluvy k zmene vlastníckeho práva k predmetnému bytu s

účinnosťou od 12.2.2013 na nadobúdateľa Ľ. O., preto zásielkou z 5.4.2013 vyzval žalobkyňu, aby
sa bez zbytočného odkladu dostavila s novým vlastníkom na ich bytový referát a upozornila ju, že
nového vlastníka zapíše do evidencie od 1. dňa nasledujúceho mesiaca po povolení vkladu a od toho
dátumu je nový vlastník povinný uhrádzať mesačné preddavky do FO a úhrady za plnenia, výzvu
žalobkyňa prevzala 29.5.2013. Rovnako vyzval správca aj p. O., výzvu prevzala jeho matka 16.5.2016.

Dňa 15.5.2013 sa k nim osobne dostavili žalovaní v 1. a 2. rade, pričom žalovaný v 1. rade predložil
originál plnej moci s úradne overeným podpisom. K správe SBD priložilo uvedenú výzvu Stavebného
bytového družstva III Košice z 5.4.2013 adresovanú P. Y. s doručenkou a obdobnú výzvu adresovanú
Ľ. O. z 5.4.2013 s doručenkou a plnú moc udelenú P. Y. P. M. a to s overením podpisu 7.2.2013 na
Miestnom úrade mestskej časti O.-T. M.. V plnej moci sa uvádza, že je udelená na zastupovanie vo

veciach prejednania, vyplatenia exekúcie EX905/2012 vedeného U.. P. M., Exekútorský úrad Hlavná
115, Košice a prejednania exekúcie so správcom nižšie uvedených nehnuteľností a to najmä vyplatenia
pozdĺžností, prevzatie potvrdenia o vyplatení záväzkov voči správcovi nehnuteľností pre katastrálne
účely, k podpisovaniu a preberaniu všetkých dokumentov týkajúcich zmeny vlastníka predmetnýchnehnuteľností u správcu, uznanie dlhov a záväzkov za splnomocniteľa, preberanie písomností určených
do vlastných rúk, zastupovanie splnomocniteľa na katastrálnom úrade v Košiciach, správa katastra
Košice, zastupovanie s dodávateľmi všetkých médií (plyn, elektrina). Na základe plnomocenstva je

splnomocnenecoprávnenývmenesplnomocniteľauzatváraťzmluvyopôžičke,úverovézmluvy,záložné
zmluvy, zmluvy o prevode vlastníckych práv k nehnuteľnostiam, kúpne zmluvy, notárske zápisnice a to
aj s vyznačeným exekučným titulom k vyprataniu nehnuteľnosti a zároveň prevziať akékoľvek finančné
plnenie spojené s uvedenými zmluvami na nižšie uvedené nehnuteľnosti a to: nehnuteľnosti zapísané v
KatastrálnomúradevKošiciachSprávakatastraKošicenaLVč.XXXXXprek.ú.C.,obecO.-T.M.,okres

O. G., ako obytný dom O.. U. X, súpisné číslo XXX, postaveného na parcele č. XXXX, byt č. XX na 4.
poschodí, vchod X. Podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti
2817/100000. Nehnuteľnosti sú vo výlučnom vlastníctve splnomocniteľa. Splnomocniteľ splnomocňuje
splnomocnenca aby na základe tejto plnej moci mohol splnomocnenec ďalej splnomocniť tretie osoby k
všetkým spomenutým úkonom uvedených v tejto plnej moci).

Uznesením OR PZ v Košiciach zo dňa 27.9.2013 ČVS: ORP-690/5-OEK-KE-2013, bolo vznesené
obvinenie voči P. M. pre zločin podvodu z dôvodu, že 8.2.2013 podal návrh na vklad vlastníckeho práva
týkajúci sa nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX byt č. XX, č. vchodu X, 4. poschodie, súpisné číslo
XXX na pozemku registra C KN XXXX a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 2817/100000 na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a to na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu

z 8.2.2013 uzavretej medzi predávajúcim P. Y. a zastúpení P. M. a kupujúcim Ľ. O. pričom predmetné
splnomocnenie bolo zadovážené podvodným spôsobom, kde následne dňa 12.2.2013 Katastrálny úrad
v Košiciach vklad povolil, čím došlo k zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti a čím takýmto konaním
poškodenej P. Y. spôsobil škodu vo výške 65.000 eur.

Podľa výtlačku z katasterportálu zo dňa 29.10.2013 ohľadne čiastočného výpisu z LV č. XXXXX k.ú.
C., okres O. G. bol ako vlastník predmetného bytu s prísl. zapísaný Q. F., nar. XX.X.XXXX, titulom
rozhodnutia o povolení vkladu kúpnej zmluvy Q. XXXX/XX zo 4.9.2013-XXXX/XX. Podľa rozhodnutia
Správy katastra Košice, odbor katastrálnych konaní, č. vkladu Q. XXXX/XX zo 16.5.2013, bol povolený
vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam - byt č. XX LV č. XXXXX k.ú. C. v prospech G.. Q. F., nar.

XX.X.XXXX na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi Ľ. O. ako predávajúcim a G.. Q. F. ako kupujúcim.
Podľa rozhodnutiaSprávykatastraKošice,odborkatastrálnychkonaníč.vkladuQ.XXXX/XXz4.9.2013
bol povolený vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnosti v k.ú. C. na LV č.
XXXXX - byt č. XX aj s príslušenstvom v prospech Q. F., nar. XX.X.XXXX, na základe kúpnej zmluvy
uzavretej medzi G.. Q. F., nar. XX.X.XXXX, ako predávajúcim a Q. F., nar. XX.X.XXXX, ako kupujúcim.

Podľa písomnej výzvy z 22.7.2014 Q. F. vyzval P. Y. na vypratanie predmetného bytu č. XX na O.. U.
X Q. O.. Listom z 10.9.2014 adresovaným P. Y. VSE odstúpili od zmluvy o združenej dodávky elektriny
pre domácnosti pre neplnenie povinnosti preukázať trvanie užívacieho práva k dotknutej nehnuteľnosti.

Podľa rozsudku tunajšieho súdu sp.zn. 3T/20/2015-392 z 15.7.2015 bol odsúdený obžalovaný P.
M. a uznaný vinným za to, že v úmysle získať neoprávnený majetkový prospech pod prísľubom
bezodplatného zabezpečenia výmeny bytu dňa 27.5.2013 v O. A. P. X v kancelárii spoločnosti Aisance,
s. r.o., ktorej jej konateľom, ponúkol G. C. prácu pre spoločnosť Aisance, s. r. o. a súčasne uzavrel s
ňou ústnu dohodu o vyriešení jej nepriaznivej bytovej situácie tak, že bezodplatne zabezpečí výmenu

jej 1-izbového bytu č. X nachádzajúceho sa na 2. poschodí na W. X Q. O. za 2-izbový byt na W. XX Q.
O., kedy toho istého dňa na Notárskom úrade U.. Q. E. popri podpisovaní zmlúv týkajúcich sa jej práce
podstrčil G. C. na podpis kúpnu zmluvu o prevode vlastníctva jej bytu č. X na W. X Q. O. a následne
dňa 3.6.2013 uzavrel v zastúpení spoločnosti Aisance, s. r.o. s G. C. zmluvu o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti, ktorou bol byt č. X nachádzajúci sa na W. X Q. O. vo vlastníctve G. C. a súčasne v jej

byte predložil na podpis zmluvu o prevode vlastníctva uvedeného bytu na spoločnosť VASA, s. r. o.,
ktorú podpísala C. v presvedčení, že bude nasledovať prevod 2-izbového bytu na W. XX Q. O. do jej
výlučného vlastníctva, čo P. M. potvrdil v čestnom prehlásení, pričom 2-izbový byt na W. XX Q. O. G.
C. do výlučného vlastníctva nezabezpečil, úhradu za predaj jej 1-izbového bytu č. X na W. X Q. O.
neposkytol a takto uviedol ju uviedol do omylu a spôsobil jej škodu vo výške všeobecnej hodnoty jej 1-

izbového bytu, ktorá predstavuje sumu 37.300 eur,

Súd oboznamoval aj podstatný obsah trestného spisu Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T/5/2015 a
čítal zápisnice o výsluchu obvineného P. M. z 21.10.2013, zápisnica o výsluchu poškodenej P. Y. z3.5.2013, zápisnicu o výsluchu poškodenej P. Y. z 25.7.2013, zápisnicu o výsluchu P. M. z 25.7.2013,
zápisnicu o výsluchu svedka G.. Q. F. zo 6.8.2013, zápisnicu o výsluchu svedka Ľ. O. zo 7.8.2013,
zápisnicu o výsluchu svedka Ľ. O. z 21.10.2013, zápisnicu o konfrontácii medzi svedkami P. Y. a Ľ. O.

z 29.10.2013, zápisnicu o konfrontácii medzi p. M. a p. Y. z 21.11.2013; kópiu príjmového pokladničného
dokladu z Exekútorského úradu Košice U.. P. M. na 683,63 eur, bločky vystavené U.. X. F. - notárkou
za legalizáciu osvedčenia pravosti podpisu 15,29 eur z 8.2.2013, za vydimáciu osvedčenia zhody
fotokópie s originálom 19,15 eur, za legalizáciu osvedčenia pravosti podpisu zo 7.2.2013 2,87 eur; z
vyšetrovacieho spisu zápisnicu o výsluchu poškodenej P. Y. z 13.3.2014, zápisnicu z výsluchu svedka

P. Š. z 13.3.2014, zápisnicu o výsluchu svedka G.. H. M. z 18.3.2014, zápisnicu o výsluchu svedka
P. Š. z 18.3.2014, zápisnicu o výsluchu svedkyne Q. Š. z 30.7.2014; správu Stavebného bytového
družstva III Okresnému riaditeľstvu PZ odbor kriminálnej polície z 27.10.2014 o úhrade dlhu p. Y. vo
výške 777,07 eur a zmluvnej pokuty 219,39 eur p. M. a úhrade sumy 120,85 eur dňa 19.2.2013 poštovou
poukážkou; splnomocnenie zo 6.1.2013 zo strany žalobkyne žalovanému na uskutočnenie vo vzťahu
k OTP Banke Slovensko, a. s. na všetky právne úkony v súvislosti s OTP Easy úverom bez uvedenia

výšky na rekonštrukciu bytu č. XX na 4. poschodí vchod X súpisné číslo stavby XXX na parcele XXXX,
ktorý bude zabezpečený nehnuteľnosťou vedenou Správou katastra Košice na LV XXXXX pre k.ú. C.,
na č.l. 103 je osvedčenie podpisu žalobkyne zo 6.2.2013 notárkou F..

Súčasťou trestného spisu bola i kópia zmenky zo 17.12.2012, ktorú mala vystaviť žalobkyňa pre

žalovaného v 1. rade dňa 17.12.2013 na 50.000 eur so splatnosťou dňa 15.2.2013. Rovnaká kópia sa
nachádza v spise tunajšieho súdu sp.zn. 29CbZm/67/2015 i vo vyšetrovacom spise.

V zápisnici z 21.10.2013 žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyňa ho oslovila začiatkom roka 2013,
či jej poskytne pôžičku vo výške 5.000 eur na splatenie pozdĺžnosti, podpísala mu žiadosť pre banku

na spotrebný úver aj plnú moc na zastupovanie v banke,. Napokon jej požičal on 2.000 eur a vyplatil
za ňu exekúcie 683,63 eur a dlh na bytovom podniku 1.009,96 eur a správny poplatok 266 eur, ručiť
mala nehnuteľnosťou na O.. U. X Q. O.. Peniaze, ktoré získal z predaja jej bytu - časť z nich použil na
vyplatenie svojho dlhu. Byt chcel neskôr odkúpiť od G.. F., ktorému za tým účelom aj zložil zálohu. V
zápisnici z 25.7.2013 uviedol, že sa so žalobkyňou zoznámil začiatkom roku 2013, že sa dohodli, že jej

požičia a ona mu založí byt formou kúpnopredajnej zmluvy, byt bude ďalej užívať a po splatení pôžičky
jej bude vrátený a že jej ochotný jej vyplatiť sumu 45.000 eur, ak ho požiada. Byt dňa 24.7.2013 kúpil
za 60.000 eur od G.. Q. F., ktorý ho kúpil do Q. F.. Pri konfrontácii s p. Y. dňa 21.11.2013 tvrdil, že sa
dohodli, že byt bude prevedený na inú osobu ako záloha pôžičky, že mu v decembri 2012 podpísala
zmenku na 50.000 eur, že účty, na ktoré O. previedol peniaze vlastnia jeho známy p. Š., ktorému dlží a

sl. P., lebo na svojom účte má exekúciu. P. Y. uviedla, že byt mu dala len do zálohy, neuvedomila si, že ho
splnomocnila aj na predaj bytu, nedohodli sa na prevode na inú osobu, o prevode sa dozvedela náhodne
na KÚ, za 4.000 eur by nepredala byt v hodnote 60.000 eur. Plánovala s ním spoločnú domácnosť,
že ak predajú byt, tak pôjdu do domu. Zmenku mu nepodpísala, 50.000 eur jej nepožičal. Znalecký
posudok bol robený len kvôli založeniu bytu. V zápisnici z 10.3.2014 žalobkyňa uviedla, že zmenku nikdy

nepodpísala, podpis nie je jej aj keď sa podobá, 17.12.2012 ešte žalovaného v 1. rade nepoznala.

V zápisnici z 18.3.2014 G.. H. M. vypovedal, že robil znalecký posudok na ocenenie bytu na O.. U. X Q.
O. na základe kontaktu pracovníka OTP banky pre zákazníka za účelom zriadenia záložného práva v
banke. Pri obhliadke bytu bola majiteľka, ktorá mu aj zaplatila za posudok, avšak kto konkrétne a akým

spôsobom to zaplatil, už nevie povedať.

V zápisnici zo 6.8.2013 G.. Q. F. vypovedal, že byt kúpil od p. O.Á. 16.5.2013 s tým, že sú v ňom
nájomníci s nájomnou zmluvou na dobu určitú do 30.6.2013. Súhlasil s predajom bytu p. M., ktorý zháňa
peniaze na jeho kúpu.

V zápisnici zo 7.8.2013 Ľ. O. vypovedal, že predmetný byt bol pozrieť s P. M., kedy bola prítomná aj P.
Y., dohodli sa na sume 50.000 eur, zmluvu vypracoval i podpísal M.. S p. Y. podpísal zmluvy o nájme
bytu do 31.3.2013 a do 30.4.2013. Byt predal Q. F. za 50.000 eur. Poprel, žeby medzi ním a M. bola
dohoda, že byt bude len ako záloha, kým Y. nesplatí dlh M.. Ona mu nevie dlh vrátiť, preto predávajú byt.

V zápisnici z 21.10.2013 p. O. tiež tvrdil, že pri obhliadke bytu Y. vedela, že ide byt kupovať. V zápisnici
z 29.10.2013 pri konfrontácii s p. Y. uviedol, že o kúpe bytu sa rozprával iba s M., keď hovorili o cene, Y.
bola v obývačke, nevie, či to počula Pani Y. pri konfrontácii uviedla, že pri prehliadke nebola žiadna rečo kúpe bytu, zmluvu o nájme podpisovala sama v byte, kde už bol podpis O. a podpísala to z dôvodu,
aby ju nevysťahovali.

Z rozsudku Okresného súdu Košice II sp.zn. 8T/5/2015-298 z 24.9.2015 súd zistil, že súd rozhodol,
že obžalovaný P. M. je vinný, že 8.2.2013 podal na Katastrálny úrad v Košiciach, Južná trieda č. 82
návrh na vklad vlastníckeho práva týkajúci sa nehnuteľnosti v k.ú. T. M. zapísaný na LV č. XXXXX, byt č.
XX, vchod X, 4. posch., a to na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 8.2.2013 uzavretej
medzipredávajúcouP.Y.vzastúpenínazákladedňa8.2.2013overenejfotokópiesplnomocneniazodňa

7.2.2013splnomocnenomP.M.akupujúcimĽ.E.O.,pričompredmetnésplnomocneniebolozadovážené
podvodným spôsobom, kde následne dňa 12.2.2013 Katastrálny úrad v Košiciach povolil vklad, čím
došlo k zmene vlastníka predmetnej nehnuteľnosti a čím takýmto konaním poškodenej P. Y. spôsobil
škodu v celkovej výške 65.000 eur, čím spôsobil škodu na cudzom majetku a seba obohatil a ju uviedol
do omylu a spôsobil značnú škodu poškodenej, čím spáchal zločin podvodu, za čo mu bol uložený trest.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť 24.9.2015.

Z výpovede žalobkyne v konaní súd zistil, že byt nikdy nechcela predať, bavili sa so žalovaným v 1. rade
len o tom, že bude zriadené záložné právo na byt. Bola veľmi nemilo prekvapená, keď sa dozvedela
z katastra, že už byt nevlastní. Pokiaľ ide o návštevu pána O., ktorý mal obhliadať byt, tak to brala
tak, že prišiel na návštevu. Mala s pánom M. bližší vzťah, aj spolu chceli žiť, čiže to brala tak, že je

to jeho kamarát. Oni boli spolu v kuchyni. Nebavili sa spolu o tom, že by chcel byt kúpiť a následne
predať. O tom, že pán F. je vlastníkom bytu sa dozvedela až keď ju navštívil. Asi v máji 2013 prišiel za
ňou, že je vlastníkom bytu, že M. je podvodník, že by ho mali dať na súd, lebo že nemá ani peniaze
ani byt a že by sa mala vysťahovať z bytu. Prosila ho, aby ju nechal v byte bývať, že nemá kam ísť.
Následne prišla jeho písomná výzva na vypratanie bytu. K podpisovaniu nájomnej zmluvy s pánom O.

došlo tak, že jej tú zmluvu nechal pán M. a už tam bol podpis pána O.. Ona to podpísala len preto, aby
ju nevysťahovali. Nikde ju nedokladovala. Ani nedostala dávku na bývanie, nakoľko sa táto údajne dáva
len vlastníkom, nie nájomcom. M. jej sľúbil, že byt na ňu prevedú naspäť. Za byt jej p. M. nič nevyplatil.
Od neho dostala necelých 4.000 eur, z čoho som zaplatila prvú splátku 200 eur. Žiadnu zmenku mu
nepodpisovala. 26.2.2013 sa dozvedela na katastri, že je vlastníčkou bytu. Trestné oznámenie podala

v marci 2013. Plnú moc, ktorú podpisovala pred notárom čítala, ale nemyslela si, že jej budú predávať
byt. Mala exekúciu u exekútorky M., tá bola uhradená vo výške 800 eur, išlo o alimenty na dcéru. Uhradil
to M. a doniesol jej bločky. Pán M. chcel byt predať byt s tým, že by sa kúpil dom, ale nie, že by ona
tak chcela urobiť. Navyše v tom čase už ani ona nebola vlastníčkou bytu. M. prvýkrát videla 6.2.2013
na P.. Znalecký posudok dával robiť M., údajne kvôli tomu záložnému právu. Boli spolu od marca do

augusta 2013, aj preto z jej strany, pretože jej sľuboval, že byt na ňu prevedie naspäť. V apríli 2013 sa
obrátila na Centrum právnej pomoci.

Žalovaný v 1. rade vo svojej výpovedi uviedol, že najprv poskytol žalobkyni sumu 50.000 eur v hotovosti,
na čo sa použila zmenka. Okrem toho mala ďalšie dlžoby, exekúciu a dlžoby na bytovom družstve, ktoré

vyplatil. Znalecký posudok bol robený na jeho podnet pánom M., ktorý pracuje pre OTP banku, aby
mohol byť žalobkyni poskytnutý úver a aby mu potom mohla vrátiť dlh. Zmenka bola podpísaná asi v
decembri 2012. Rozsudok v trestnom konaní bol vydaný na základe vyhlásenia o vine, ako mu bolo
poradené od právnika a potom zistil, že mu bolo poradené zle. Tá kúpna cena bola vyplatená na dva
účty, ako súd oboznamoval podľa zápisníc, boli mu vyplatené, vyplatil z toho nejaké dlhy a zvyšok si

nechal. Pánovi Š. raz predával byt, potom ho oslovil s tým, aby tam (na jeho účte) mohol mať tie peniaze.
A ešte aj dom v H. mu ponúkal na predaj. Na základe spomínanej zmenky sa vedie konanie.

Na otázku súdu na žalovaného v 1. rade aby objasnil rozpor v jeho výpovediach v trestnom spise, že
spoznal P. Y. začiatkom roka 2013 s jeho tvrdením, že mu podpísala zmenku v decembri 2012, k tomu

žalovaný v 1. rade uviedol, že si myslel, že sa má na polícii vyjadrovať len k tomu prípadu. Dal jej tie
peniaze v hotovosti, mal ich doma, nakoľko v lete sestra predala jeho byt. Na otázku súdu, aby objasnil
rozpor, keď tvrdil, že voči nemu boli vedené exekúcie a keď tvrdí, že mal také peniaze, prečo nesplatil
svoje dlhy, ale požičiaval cudzej osobe 50.000 eur, k tomu žalovaný v 1. rade uviedol, že peniaze ktoré
mal,bymuajtaknestačilinasplateniejehodlhov,taksaichsnažiltočiť.Naotázkusúdu,akýmspôsobom

ich točil, keď požičal podľa jeho tvrdenia pani Y. 50.000 eur a podľa zmenky mu mala zaplatiť 50.000
eur, k tomu odpovedal, že keby sa byt predal, tak by mal z toho zisk. Na otázku súdu, prečo spomína
byt, keď ohľadne bytu sa plná moc podpisovala až vo februári 2013, ako to súvisí s údajnou pôžičkou z
decembra 2012, žalovaný v 1. rade uviedol, že žalobkyni požičal peniaze, lebo ich potrebovala, nakoniecaj tak o tri mesiace zase potrebovala peniaze, aj sa divil, že kde má tie peniaze. Na otázku právneho
zástupcu žalobkyne na žalovaného v 1. rade, že ak tvrdí, že žalobkyni požičal 50.000 eur a ich zaplatenie
si uplatňuje na základe zmenky, prečo ak obdržal peniaze za predaj bytu pani Y. vo výške 50.000 eur, si

uplatňuje zaplatenie sumy 50.000 eur na základe zmenky, k tomu žalovaný v 1. rade uviedol, že nevie
potom, prečo sedí polroka, ak nič neurobil. Na otázku súdu, prečo potom vo svojich výpovediach pred
políciou tvrdil, že peniaze žalobkyni vráti, k tomu žalovaný v 1. rade uviedol: Lebo sa to tam už krútilo,
motalo, zle mi poradil právnik.

Žalovaný v 2. rade vypovedal, že p. M. so žalobkyňou spolu žili. M. mu ukazoval byt, muselo jej byť
zrejmé, že ho chce kúpiť, bavili sa aj o cene. Sedela blízko nich, určite to počula. Ona mu dala aj
znalecký posudok. Od M. vedel, že žalobkyňa mu dlží peniaze. S pánom F. sa zoznámil cez Ľ. Š.. Keď
spomínal pánovi Š., že má byt na predaj, spomínal aj to, že tam býva žalobkyňa.

Súd mal vykonaným dokazovaním za dostatočne zistený skutkový stav potrebný pre rozhodnutie vo

veci, preto už ďalšie dokazovanie nevykonal.

Právny zástupca žalovaných v 3. a 4. rade navrhol, aby súd prerušil pojednávanie do skončenia konania
29CbZm/67/2015 podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., nakoľko má za to, že uvedené konanie má vplyv
na rozhodnutie v tejto veci.

Podľa § 109 ods. 2 písm. c) O.s.p., pokiaľ súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť,
ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak
súd dal na takéto konanie podnet.

Nakoľko súd dospel k záveru, že v konaní vedenom na tunajšom súdu sp.zn. 29CbZm/67/2015 na
základe zmenky, ktorú mala žalobkyňa vystaviť žalovanému v 1. rade, sa nerieši otázka, ktorá môže mať
význam pre rozhodnutie súdu v konaní sp.zn. 17C/346/2013 o určenie vlastníckeho práva žalobkyne,
uvedený návrh žalobcu na prerušenie konania zamietol.

Právny zástupca žalobkyne na záver k skutkovej a právnej stránke uviedol, že právny úkon, na základe
ktorého došlo k prevodu predmetnej nehnuteľnosti bol neplatný, pretože bol vykonaný v omyle. Dokonca
je tu aj rozhodnutie trestného súdu, ktorým bol pán M. odsúdený za trestný čin podvodu. Neplatnosť
tohto úkonu sa vzťahuje na ďalšie prevody. Žalovaní v 3. a 4. rade v čase kúpy bytu vedeli, že byt užíva
žalobkyňa a vzhľadom na všetky okolnosti nemohli byť dobromyseľní, nezachovali si potrebnú opatrnosť

pri tom, keď kupovali túto nehnuteľnosť. Nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám. To
znamená, že ak žalovaný v 2. rade tento byt nadobudol podvodným konaním žalovaného v 1. rade
ani ďalší žalovaní sa nemohli stať jeho vlastníkom. Judikatúra, na ktorú právny zástupca žalovaných
poukazoval, sa týkala ochrany následných nadobúdateľov v prípadoch odstúpenia od zmluvy, kde v
samotnom zdôvodnení je uvedené, že súd sa nezaoberal otázkou neplatnosti.

Právny zástupca žalovaného v 2. rade na záver uviedol, že pokiaľ tu bol podvodný vzťah, tak podvodný
vzťah bol medzi žalobkyňou a žalovaným v 1. rade. Ak by aj žalovaný v 2. rade podvodným konaním
nadobudol túto nehnuteľnosť, bol by trestnoprávne zodpovedný tak, ako je zodpovedný žalovaný v 1.
rade. Nevie na základe akej skutočnosti žalobkyňa žiada na základe alternatívneho petitu v prípade, že

by sa nevyhovelo primárnemu petitu, aby boli zaviazaní žalovaní v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne
zaplatiť navrhovateľke sumu 50.000 eur. Aj keď dohody, ktoré boli medzi žalobkyňou a žalovaným
v 1. rade, boli len ústneho charakteru, rozchádzajú sa v ústnych prednesoch. Plnomocenstvo, ktoré
bolo udelené žalobkyňou, bolo dokonca notársky overené, rozsah bol daný aj na prípadný prevod
vlastníckeho práva k danému bytu. Žalovaný v 2. rade tento byt nadobudol dobromyseľne. Spomínané

judikátybezohľadunato,žesatýkajúlenprípaduodstúpeniaodzmluvy,možnopoužiťajnainépodobné
prípady.

Právnyzástupcažalovanýchv3.a4.radevzáverečnompredneseuviedol,žeperanalogiamsajudikáty,
ktoré boli ním už uvedené, dajú použiť, pretože tam sa jasne rieši dobromyseľnosť kupujúceho, ktorý

nadobudol nehnuteľnosť od v tom čase platne zapísaného vlastníka, nemôže byť za to postihovaný
neplatnosťou takéhoto úkonu. Tiež uviedol, že Q. F. bola odňatá možnosť konať, ani nebol vypočutý
v trestnom konaní. G.. F. bol vypočúvaný v trestnom konaní a takisto nebola vyvodená žiadna trestná
zodpovednosťvočijehoosobe,takžemázato,žerozhodnutiesúduvtomtoštádiukonaniajepredčasné.Podľa § 80 ods. 1 písm. c/ O.s.p. návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o
určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem.

Podľa ust. § 132 Obč. zák. vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou,
dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

Podľa § 34 Občianskeho zákonníka právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo

zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom

odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 49a Občianskeho zákonníka právny úkon je neplatný, ak ho konajúca osoba urobila v omyle
vychádzajúcom zo skutočnosti, ktorá je pre jeho uskutočnenie rozhodujúca, a osoba, ktorej bol právny
úkon určený, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť. Právny úkon je takisto neplatný, ak omyl
táto osoba vyvolala úmyselne. Omyl v pohnútke nerobí právny úkon neplatným.

Podľa § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z.z. katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv
k nehnuteľnostiam údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím ústavného súdu o tom, či určitý právny predpis

je v rozpore s ústavou, so zákonom alebo s medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika
viazaná [§ 109 ods. 1 písm. b)]. Súd je tiež viazaný rozhodnutím ústavného súdu alebo Európskeho súdu
pre ľudské práva, ktoré sa týkajú základných ľudských práv a slobôd. Ďalej je súd viazaný rozhodnutím
príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt postihnuteľný
podľa osobitných predpisov, a kto ich spáchal, ako aj rozhodnutím o osobnom stave, vzniku alebo zániku

spoločnosti a o zápise základného imania; 14) súd však nie je viazaný rozhodnutím v blokovom konaní.

Predmetom tohto konania bolo určenie vlastníckeho práva k bytu č. XX na O.. U. Q. O.G., eventuálne
zaplatenie 50.000 eur (ako vydanie bezdôvodného obohatenia/kúpnej ceny) žalovanými v 1. a 2.
rade ktorí boli účastní uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 8.2.2013, zápisom ktorej žalobkyňa prestala

byť evidovaná ako vlastníčka predmetnej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností. Súd teda v konaní
musel prejudiciálne skúmať platnosť uvedenej kúpnej zmluvy ako aj všetkých ďalších týkajúcich sa
prevodu predmetnej nehnuteľnosti. V občianskom súdnom konaní o neplatnosť kúpnej zmluvy musia byť
účastníkmi všetci, ktorí túto zmluvu uzavreli (prípadne ich právni nástupcovia), a to buď ako žalobcovia,
alebo ako žalovaní, v týchto veciach vystupujú totiž ako nerozluční spoločníci. Vo všeobecnosti platí, že

vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, má predovšetkým
ten, kto je účastníkom právneho vzťahu alebo práva, o ktoré v konaní ide; môže ju mať aj osoba,
ktorá nie je účastníkom tohto vzťahu za predpokladu, ak by vyhovenie žalobe mohlo mať priaznivý
dopad na jej právne postavenie. Vecnou legitimáciou treba rozumieť stav vyplývajúci z hmotného práva.
Rozhodujúce je teda to, kto je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (povinnosti), o ktoré v konaní

ide. Aktívne legitimovaným na podanie návrhu na určenie vlastníckeho práva je osoba, ktorá tvrdí, že
je vlastníkom danej veci a pasívne legitimovanou osobou je osoba, ktorá do jeho vlastníckych práv
neoprávnene zasahuje. Vzhľadom na uvedené súd uzavrel, že v konaní je daná aktívna legitimácia
žalobkyne a pasívna legitimácia žalovaných.

Ťažiskom pre posúdenie, či ide o právny úkon, je prejav vôle. Musí jestvovať jednota vôle a jej prejavu.
Tieto dve zložky sa musia vyskytovať v konkrétnom prípade simultánne. Inak niet právneho úkonu. Aj
keď je vôľa psychický vzťah konajúceho človeka k zamýšľanému následku tohto konania, existencia vôle
sa musí skúmať (bez ohľadu na konajúcu osobu) vždy konkrétne, pričom východiskom sú objektívneokolnosti, za ktorých došlo k prejavu vôle. Vážnosť vôle súvisí s tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá
v skutočnosti neexistuje. Podľa § 135 ods. 1 O.s.p. súd je viazaný rozhodnutím príslušných orgánov
o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal. Podľa rozsudku Okresného súdu Košice II

sp.zn. 8T/5/2015-298 z 24.9.2015 obžalovaný P. M. bol uznaným vinným za to, že 8.2.2013 podal na
Katastrálny úrad v Košiciach, návrh na vklad vlastníckeho práva týkajúci sa predmetnej nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy o prevode vlastníctva bytu z 8.2.2013 uzavretej medzi predávajúcou P. Y. v
zastúpení na základe dňa 8.2.2013 overenej fotokópie splnomocnenia zo dňa 7.2.2013 splnomocnenom
P. M. a kupujúcim Ľ. O., pričom predmetné splnomocnenie bolo zadovážené podvodným spôsobom.

Žalobkyňa len s úmyslom splnomocniť žalovaného v 1. rade na vybavenie vyplatenia dlhov voči
správcovi bytu a vyplatenie exekúcií, získania úveru alebo pôžičky, príp. zriadenie záložnej zmluvy s
tým súvisiacej podpísala plnú moc, ktorú jej žalovaný v 1. rade predložil a podľa ktorej napokon mohol
aj predať jej byt, čo aj zneužil. Bola to potreba žalobkyne disponovať finančnými prostriedkami, ktoré
potrebovala použiť na splatenie dlhov súvisiacich s jej bytom, čo nasvedčuje tomu, že žalobkyňa túto

plnú moc neuzavrela slobodne. Prejav, ktorý urobila navonok sa nezhodoval s jej vôľou, keďže ona nikdy
úmysel predať byt nemala, ako vyplýva zo všetkých výpovedí žalobkyne a v podstate aj z výpovedí
žalovaného v 1. rade v trestnom konaní. Navyše podľa § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže
ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného. V danom prípade rozpor medzi záujmami
žalobkyne a žalovaného v 1. rade reálne existoval. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že u žalobkyne

nebola vôľa splnomocniť žalovaného v 1. rade na predaj uvedeného bytu, čo má za následok neplatnosť
udeleného plnomocenstva a dôsledku toho nie je možné akceptovať kúpnu zmluvu zo dňa 8.2.2013
ako platný právny úkon, pretože prejav vôle v nej prejavený, nie je prejavom vôle predávajúcej, teda
žalobkyne. Ide o absolútne neplatný právny úkon, teda neplatný ex tunc, t.j. od začiatku, nastáva priamo
zo zákona, súd na jeho neplatnosť prihliada aj bez námietky, t.j. z úradnej povinnosti (ex offo), nemožno

ho žiadnym spôsobom napraviť (konvalidovať či alebo ratihabovať) a nemožno od neho ani odstúpiť.

Nakoľko nik nemôže previesť viac práv ako má, nemôže nevlastník previesť vlastnícke právo na
vlastníka, preto teda aj následná kúpnopredajná zmluva uzavretá medzi žalovaným v 2. rade a
žalovaným v 4. rade a ďalšia medzi žalovaným v 4. a 3. rade sú absolútne neplatné odvíjajúc ich

neplatnosť od absolútnej neplatnosti prvej kúpnej zmluvy, pretože ich právny predchodca, od ktorého
mali vlastnícke právo derivatívne kúpnou zmluvou nadobudnúť, nenadobudol platne vlastnícke právo,
ktoré by na nich mohol následne previesť. Pokiaľ ide o judikáty, na ktoré poukazoval právny zástupca
žalovaných v 3. a 4. rade, súd podotýka, že skúmanie dobromyseľnosti prichádza do úvahy len v
prípade (napr. odstúpenia od kúpnej zmluvy, ktorá teda nie je absolútne neplatná), kedy právny dôvod

nadobudnutia vlastníctva u prevodcu odpadol až potom, ako nehnuteľnosť nadobudla do vlastníctva
tretia osoba. Navyše podľa zjednocujúceho stanoviska NS ČR Cpjn 201/2005 (napriek odlišného
stanoviska niektorých sudcov) aj odstúpením od zmluvy o prevode vlastníctva k nehnuteľnosti zaniká
právny titul, na základe ktorého nadobudol účastník zmluvy vlastnícke právo a obnovuje sa pôvodný
stav i v prípade, ak nadobúdateľ skôr, ako došlo k odstúpeniu od zmluvy, nehnuteľnosť previedol na

ďalšiu osobu. Ústavný súd SR aj Najvyšší súd SR jasne zaujali stanoviská, že v prípade absolútnej
neplatnosti právneho úkonu sú potom neplatné aj všetky ďalšie prevádzacie právne úkony. Neplatnosť
prvotnej zmluvy o prevode vlastníctva, vzhľadom na derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho
práva, nemôže byť zhojená ani následným prevodom veci na ďalšieho domnelého vlastníka. Nie je
možné uvažovať o ochrane vlastníckych práv, hoci i dobromyseľného nadobúdateľa a nie je možné za

uvedeného stavu uprednostniť požiadavku právnej istoty a ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere
pred zásadou, podľa ktorej nikto nemôže na iného previesť viac práv, ako má sám (viď napr. rozsudok
NS SR sp. zn. 3 Cdo 144/2010, uznesenie Ústavného súdu SR sp.zn. I. ÚS 50/2010). Občiansky
zákonník zakotvuje právnu ochranu nadobudnutia vlastníckeho práva v súvislosti s dobromyseľnosťou
len v ustanovení § 486 Občianskeho zákonníka, a to od nepravého dediča. Toto ustanovenie sa pritom

na danú vec nevzťahuje. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd žalobe vyhovel a určil žalobkyňu za výlučnú
vlastníčku predmetnej nehnuteľnosti.

Pre úplnosť súd uvádza, že pokiaľ ide o skutočnosť, že žalobkyňa po tom, ako sa dozvedela o predaji jej
bytu na základe zmluvy z 8.2.2013 podpísala nájomnú zmluvu so žalovaným v 2. rade, súd považoval

za logické jej zdôvodnenie, že sa snažila tým spôsobom riešiť svoje bývanie príp. získať príspevok
na bývanie, zabrániť vyprataniu. Súd neuveril tvrdeniam žalovaného v 1. rade, že žalobkyni ešte v
decembri 2012 požičal 50.000 eur, za čo mu podpísala zmenku na uvedenú sumu a to vzhľadom na
jeho nedôveryhodnosť, keď za obdobné podvodné správanie bol odsúdený aj v ďalšej trestnej veci ataktiež niekoľkokrát v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp.zn. 8T/5/2015
uvádzal, že žalobkyňu spoznal až začiatkom roka 2013, čo sa zhoduje i s tvrdením žalobkyne. Ťažko
možno uveriť, že pokiaľ by žalobkyni ozaj požičal v decembri 2012 50.000 eur, čo navyše nevedel

žiadnym spôsobom preukázať okrem spomínanej zmenky, ktorej platnosť žalobkyňa spochybňuje, že
by žalobkyňa neuhradila svoje dlžoby voči správcovi bytu. Najmä ak si plnú moc na zriadenie záložného
práva k bytu žalobkyne nevyžiadal už v decembri 2012, kedy malo ísť o viac ako 10 násobne vyššiu
sumu ako pri neskoršej pôžičke. Navyše žalovaný v 1. rade v trestnom konaní uvádzal, že žalobkyni
45.000 eur vráti, vôbec nespomínal, že si započíta svoju pohľadávku voči nej v rovnakej výške. Zmenka,

ktorú mala žalobkyňa žalovanému v 1. rade vystaviť, sa v trestnom spise nachádzala, avšak nemala
vplyv na rozhodnutie súdu v trestnom konaní. Pokiaľ ide o tvrdenia žalovaného v 2. rade, že žalobkyňa
musela pri obhliadke vedieť, že on ide kupovať jej byt, súd poukazuje na jeho výpoveď v zápisnici z
29.10.2013, keď pri konfrontácii s p. Y. uviedol, že o kúpe bytu sa rozprával iba s M., keď hovorili o cene,
Y. bola v obývačke, nevie, či to počula. Súd uveril jej tvrdeniu, že nepovažovala za nič neobvyklé, ak jej
priateľ ukazoval kamarátovi byt, v ktorom bývajú. Taktiež súd nevidí rozpor v tom, že žalobkyňa vedela o

znaleckom posudku G.. M., keďže ten sa vyžaduje pri vybavovaní úveru v banke, čo korešponduje aj s
výpoveďou svedka G.. M. pri vyšetrovaní. Tiež skutočnosť, že žaloba bola podaná až koncom októbra
bola objasnená tým, že jednak žalobkyňa mala vzťah so žalovaným v 1. rade, ktorý ju stále ubezpečoval,
že sa byt naspäť prevedie na ňu a jednak tým, že z Centra právnej pomoci mala už skôr poskytnutú
právnu pomoc, keď chcela žalovať o neplatnosť kúpnej zmluvy, ale následne to stiahla, keďže jej bolo

poradené, že má byť podaná iná. Navyše ešte v marci 2013 podala trestné oznámenie.

Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd
na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada
trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto

rozhodnutia.

Podľa ustanovenia § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci
plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti
účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 145 O.s.p. účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania, prizná aj náhradu trov
predbežného opatrenia a zabezpečenia dôkazov. V súlade s uvedeným ustanovením o trovách
predbežnéhoopatreniasúdrozhodnevkonečnomrozhodnutíovecisamejvnadväznostinarozhodnutie
o trovách konania.

Svojou podstatou sa v konaní jednalo o spor, ktorého predmetom je určenie vlastníckeho práva, ktorého
hodnota je totožná s hodnotou veci, o vlastníctvo ktorej ide, eventuálne o zaplatenie kúpnej ceny, preto
súd pri priznávaní náhrady trov vychádzal z tarifnej odmeny podľa § 10 ods. 2 vyhlášky (I. ÚS 119/2012).

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že neúspešní žalovaní sú povinní
úspešnej žalobkyni nahradiť účelne vynaložené trovy konania. Tie pozostávajú z trov právneho
zastúpenia podľa § 9 ods. 1, § 10 ods. 1 a 2, § 13a ods. 1 písm. a) a d), ods. 2 písm. a) a b) a ods.
4, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnej služby za tieto úkony právnej služby: príprava a prevzatie zastúpenia z 27.8.2013 526,13 eur +

režijný paušál 7,81 eur, žaloba s návrhom na nariadenie predbežného opatrenia z 30.10.2013 526,13
eur + RP 7,81 eur, ďalší návrh na nariadenie predbežného opatrenia z 26.9.2014 263,01 eur + RP 8,04
eur, vyjadrenie k odvolaniu proti uzneseniu o nariadení predbežného opatrenia z 9.1.2015 263,01 eur +
RP 8,39 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 6.10.2015 bez prejednania veci 139,92 eur + RP 8,39
eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 14.1.2016 (návrh na pripustenie ďalšieho účastnika) 526,13 eur

+ RP 8,58 eur, zastupovanie na pojednávaní dňa 8.3.2016 526,13 eur + RP 8,58 eur, zastupovanie
na pojednávaní dňa 12.5.2016 526,13 eur + RP 8,58 eur, spolu trovy právneho zastúpenia vo výške
3.354,38 eur. Nakoľko vstup žalovaného v 4. rade bol navrhnutý až 14.1.2016 a návrh na nariadenie
predbežného opatrenia a odvolanie voči predbežnému opatreniu sa zo žalovaných týkali len žalovaného
v 3. rade, zaviazal súd žalovaných v 1. až 3. rade spoločne a nerozdielne k náhrade trov konania

vzniknutých do uvedeného dátumu vyjmúc trov týkajúcich sa 2. predbežného opatrenia (na ktorých
zaplatenie teda zaviazal len žalovaného v 3. rade) a všetkých žalovaných spoločne a nerozdielne k
náhrade trov konania vzniknutých od uvedeného dátumu vrátane, teda pri vyčíslení výšky trov konania
súd zaviazal všetkých žalovaných spoločne a nerozdielne k náhrade trov žalobkyne vo výške 1.604,13eur, žalovaných v 1. až 3. rade k náhrade ďalších trov žalobkyne vo výške 1.207,80 eur a žalovaného
v 3. rade aj k náhrade ďalších trov žalobkyne vo výške 542,45 eur.

O povinnosti žalovaných nahradiť žalobkyni trovy konania k rukám jej právneho zástupcu súd rozhodol v
súladesust.§149ods.1O.s.p.,podľaktoréhoakadvokátzastupovalúčastníka,ktorémubolaprisúdená
náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
Účet právneho zástupcu žalovanej je vedený v S. W. Y..X.. W., č.ú. XXXXXXXXXX/XXXX.

Poučenie:

P o u č e n i e :

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Košice I v troch písomných vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 2 a 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/95 Z.z. v platnom znení o súdnych exekútoroch
a exekučnom poriadku.