Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. máj 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/167/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2315222684
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Holič
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2315222684.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Martin Holič a sudkýň: Mgr. Renáta
Gavalcová a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobcu: O. I., nar. X.X.XXXX, bytom I., Ul. A..
L. N. XXXX/X, zastúpený advokátkou: Mgr. Diana Šiagyová, so sídlom šaľa, Jánošíkova č. 2, proti
žalovanému: Stavebné bytové družstvo, IČO: 00 170 747, so sídlom Šaľa, ulica Horná 926/1, zastúpený:
advokátska kancelária Goliašová Gabriela s.r.o, IČO: 47 234 679, so sídlom Trenčín, ulica 1. mája

173/11, o zaplatenie 299,57 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe žalovaného, o zaplatenie
1.265,08 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 21.
februára 2019 č.k. 8C/628/2015-108, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch II., IV. a V. r u š í a vec
mu v zrušenom rozsahu v r a c i a na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie vo výroku I. konanie v časti o zaplatenie 299,57 eur
zastavil, vo výroku II. v ostatnej časti žalobu zamietol, vo výroku III. návrh na prerušenie konania
zamietol a vo výroku IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému 786,46 Eur spolu s úrokom
z omeškania vo výške 5,05 % zo sumy 786, 46 Eur od 7.12.2015 do zaplatenia všetko do 3 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku V. rozhodol, že žalovaný má voči žalobcovi právo na náhradu
trov konania vo výške 100%, o ktorých bude rozhodnuté osobitným uznesením súdom prvej inštancie.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 183 ods. 1, 2 CSP, § 162 ods. 1 písm.
a), b), c) CSP, § 1 ods. 1, § 8, § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 255 ods. 1, 2, § 262 ods. 1, 2 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že východiskom pre právne posúdenie tohto sporu bol

rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 15 Cb 18/2015 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v
Trnave 21 Cob 57/2017 zo dňa 26.6.2018, z ktorých vyplýva, že výpovede doručené dovtedajšiemu
správcovi bytového domu nemožno považovať za výpovede platné, a Stavebné bytové družstvo so
sídlom Šaľa IČO: 00 170 747 bolo správcom bytového domu s. č. XXXX v I.. Samotný žalobca v
spore 15 Cb 18/2015 zastúpený advokátkou Mgr. Šiagyovou vo svojej žalobe uvádzal, že vlastníci
bytov vypovedali správu žalovanému ako správcovi bytového domu. Tým vlastne bola zo strany žalobcu

potvrdená platnosť zmluvy o výkone správy, nakoľko nemožno vypovedať neplatnú zmluvu. Keďže
žalovaný bol správcom bytového domu v I. ul. A.. L. N. XXXX/X mal právo požadovať preddavky do
fondu prevádzky, údržby a opráv a bola povinnosťou vlastníkov bytov tieto preddavky platiť. Výšku
preddavkov si určia vlastníci bytov (§10 č. 182/1993). Tým je preukázaný nárok žalovanej strany.
Žalobca neuhrádzal preddavky do fondu opráv a údržby. Z tohto dôvodu nedoplatok činí 1265,08 Eur.
Započítaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému je vo výške 478,62 Eur. Rozdiel činí sumu 786,46

Eur. Proti zúčtovaniu majú právo vlastníci bytov podať reklamáciu. Zákon určuje iba dátum dokedy musí
správca domu predložiť a vykonať vyúčtovanie, nestanovuje sa však dátum dokedy tento preplatok trebavrátiť. Na základe toho nemohlo dôjsť ani k omeškaniu a preto nemožno priznať úrok z omeškania od
2.6.2015. Žalovaný poukazoval na to, že žalobca nesprávne označil obchodné meno žalovaného. Podľa
výpisu z obchodného registra je obchodné meno žalovaného: Stavebné bytové družstvo. Strana žalobcu

mala nesprávne uviesť žalovaného ako: Stavebné bytové družstvo Šaľa. K tomu treba uviesť, že v
zmysle konštantnej judikatúry, chyba v slovnom označení žalovaného, nemá vplyv na priebeh konania.
Rozhodujúcim faktorom je IČO - identifikačné číslo organizácie, ktoré je v danom prípade správne.
Žalovaná strana bola toho názoru, že žalobca nedostatočne označil aktívne legitimované osoby na
podanie žalobného návrhu vzhľadom na to, že preplatky sa vzťahujú na byt, ktorý je v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov a aktívne legitimovaným má byť i druhý manžel. V danom prípade sa jedná
o bežnú vec. Tak ako hociktorý z bezpodielových spoluvlastníkov uhrádza plnenia súvisiace s užívaním
bytu, tak takisto je hociktorému bezpodielovému spoluvlastníkovi možné plnenia vracať. V zmysle §-u
517ods.2Občianskehozákonníksúdzaviazalstranužalobcunazaplatenieúrokuzomeškaniavovýške
5,05% ročne. Úrok z omeškania súd priznal z jednotlivých súm istiny od prvého dňa , keď strana žalobcu
nesplnila svoj záväzok. Výška úroku z omeškania je daná Nariadením Vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom

znení, podľa ktorého je výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková
sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Podľa §-u 255 ods. 1,2 Civilného
sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala
strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že
žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa §-u 262 ods. 1,2 Civilného sporového

poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie
končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojej právnej

zástupkyne a to voči výroku II., IV. a V. napadnutého rozsudku z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm.
b), e), f) a h) CSP a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutých výrokoch
II., IV., a V. podľa § 389 CSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Napadnutý rozsudok vo výrokoch II., IV., V. považuje za arbitrárny, ústavne nekonformný a porušujúci
základné pravidlá súdneho procesu a nemajúci oporu v hmotnom práve a spočívajúci na nesprávnej

aplikácii hmotného práva. Najzávažnejším odopretím práva na súdnu ochranu vníma v nevyhovení
žiadosti o odročenie pojednávania, ktoré bolo súdu doručené s kvalifikovaným návrhom na procesné
návrhy, ako aj s kvalifikovaným právnym vyjadrením k uplatnenému nároku žalovaného čo do jeho
výšky ako aj právneho titulu a s návrhmi na vykonanie dokazovania vo veci samej. Rozhodnutie bolo
vydané na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, vo veci prebehlo len jediné meritórne

konanie bez prítomnosti žalobcu a jeho právnej zástupkyne a bez doručenia odporu žalovaného,
vzájomného návrhu a prislúchajúcich listín, z ktorého dôvodu sa nemohli kvalifikovane k uplatnenému
nároku vyjadriť. Na uvedenú skutočnosť poukázali vo svojom písomnom vyjadrení, v ktorom žiadali
o odročenie pojednávania, avšak súd sa s týmto zrejme dôkladne neoboznámil. Súdu nič nebránilo
vo vyhovení návrhu na odročenie pojednávania z dôvodu náhlych zdravotných problémov maloletého

dieťaťa v osobnej starostlivosti matky - právnej zástupkyne žalobcu, ktorú návštevu lekára právna
zástupkyňa doručila súdu následne poštou. V časti zamietnutia žaloby prislúchajúcom príslušenstve
pohľadávky súd rozhodol nesprávne, nakoľko ani žalovaný uplatnený nárok nespochybnil a to ani do
jeho výšky, ani do právneho titulu, práve naopak, domáhal sa jeho započítaním. Nesprávnym je aj
záver súdu o tom, že žalobcovi neprináleží úrok z omeškania z dôvodu, že zákon o vlastníctve bytov

a nebytových priestorov neurčuje lehotu splatnosti vyúčtovaného preplatku. Doručením vyúčtovania
zálohových platieb sa stane zrejmým, či vlastník vykázal preplatok alebo nedoplatok na zálohových
platbách a teda vznikne pohľadávka vlastníka na vrátenie preplatku alebo záväzok vlastníka na
zaplatenie nedoplatku. Z uvedeného je zrejmé, že pohľadávky sa stanú splatnými. Súd preto mal
priznať úrok z omeškania tak, ako bolo špecifikované vo vyjadrení žalobcu. V napadnutom výroku

IV. rozhodnutia sa súd plne stotožnil s tvrdeniami žalovaného s odôvodnením, že nárok žalovaného
na platenie preukázaný záverom z konania vedeného na tunajšom súde pod sp. zn. 15Cb/18/2015,
ktorý považoval za východisko pre právne posúdenie sporu. Súd sa ani v najmenšom nezaoberal
námietkou žalobcu skúmať platnosť a účinnosť predloženého právneho úkonu, z ktorého si žalovaný
uplatnil nárok na plnenie zo zmluvy. Zmluva vykazuje aj ďalšie vady, pre ktoré nemôže byť platným

právnym úkonom, ktorý by účastníkom ukladal práva a povinnosti. Je zrejmé, že v predmetnom bytovom
dome je najmenej 36 rôznych individuálnych zmlúv, datovaných od roku 2003 až do roku 2014, ktoré
nespĺňajú náležitosti zmluvy o výkone správy tak, ako to má na mysli špeciálny zákon. Ani jeden zo
súdov neriešil otázku platnosti a účinnosti zmluvy o výkone správy, aby sa vôbec ďalej skutočne mohlizaoberať jej ukončením výpoveďou. Výpoveď nebola právne nutná, nakoľko na absolútne neplatnú
zmluvu sa hľadí ako na nulitný právny úkon, ktorý nikdy nevznikol a nezaložil žiadne práva a povinnosti.
Odvolateľ namietal tvrdenie súdu, že vyúčtovania nespochybnil, nakoľko ich spochybnil písomnou

reklamáciou. Nie je tiež zrejmé, z akého listinného dôkazu súd vychádza, keď konštatoval, že žalovaný
si jednostranným zápočtom započítal sporné pohľadávky, k žiadnemu takémuto úkonu obligatórne
písomnému a adresnému nedošlo, čo žalobca uviedol vo svojom vyjadrení. Žalovaný nepreukázal
oprávnenie niečo vyúčtovať, nakoľko nepreukázal kvalifikované rozhodnutie vlastníkov o tvorbe fondu
a iných položkách, napríklad o odmene správcu, nakoľko ani nepredložil predpis mesačných platieb,

ktorých zaplatenia sa po jednotlivých mesiacoch domáha a to tak za rok 2015, ako aj za rok 2016 a
súd bez týchto relevantných listín nárok v celom rozsahu uznal ako dôvodný a to len z tvrdenia bez
akéhokoľvek dôkazu. Nesprávny je aj záver súdu spočívajúci v tvrdení, že žalobca nepredložil dôkazy
na podporu svojich tvrdení, práve naopak, doložil listiny a to najmä notársku zápisnicu, rozhodnutie
vlastníkov o plnení ako aj špecifikáciu vykonaného plnenia, ktorá bola žalovanému písomne oznámená,
nakoľko ako veriteľ odmietol prijať plnenie, z ktorého dôvodu boli peňažné prostriedky uložené do

notárskej úschovy. S uvedeným plnením sa súd nesprávne vysporiadal. V závere svojho odvolania
žalobca poukázal na uznesenie Ústavného súdu SR z 22.11.2011 sp. zn. IV. ÚS 499/2011 a rozhodnutie
Ústavného súdu ČR zo dňa 17.02.2010 vo veci sp. zn. I. ÚS 1737/08.

5. K odvolaniu žalobcu zaslal písomné vyjadrenie žalovaný a uviedol, že žiada odvolací súd, aby

predmetné odvolanie v plnom rozsahu odmietol a to z dôvodu, že odvolanie bolo podané neoprávnenou
osobou, nakoľko odvolanie podala Mgr. Šiagyová elektronicky a súd ju dodatočne vyzval po podaní
odvolania, aby predložila plnú moc na zastupovanie žalobcu v tomto konaní. Podľa názoru žalovaného,
právnym zástupcom žalobcu v tomto spore bola advokátske kancelária - Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii,
IČO: 36 868 817 a pokiaľ súd dodatočne po podaní odvolania vyzval Mgr. Šiagyovú, aby plnú moc

doložila, postupoval v rozpore s ustanovením § 125 ods. 2 CSP. Podľa názoru žalovaného mal odvolanie
podať právny zástupca Advokátska kancelária Mgr. Šiagyová, s.r.o. v likvidácii, IČO: 36 868 817 a
jeho podanie malo byť podpísané kvalifikovaným elektronickým podpisom. Pokiaľ odvolanie podala len
Mgr. Diana Šiagyová bez kvalifikovaného elektronického podpisu, tak nemožno takto podané odvolanie
považovať za podané oprávnenou osobou. Aj keby odvolanie podpísala kvalifikovaným elektronickým

podpisom Mgr. Diana Šiagyová, tak rovnako ide o osobu, ktorá na podanie nebola oprávnená a najmä
svoje podanie do desiatich dní nedoručila v písomnej podobe. V tejto súvislosti žalovaný poukazuje na
rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave 4Cob/16/2017 zo dňa 15.02.2017 v obdobnej veci podaného
odvolania bez autorizácie osoby. Z tohto dôvodu žalovaný považuje odvolanie žalobcu ako podané
neoprávnenouosobouaoneskoreneapretonavrhuje,abyhosúdodmietol.Žalovanýsataktiežvyjadrilk

obsahu odvolania a uviedol, že podľa názoru žalovaného dôvody náhleho ochorenia maloletého dieťaťa
právnej zástupkyne Mgr. Šiagyovej nemohli byť dôvodom na to, aby súd vo veci nerozhodol. Žalovaný
poukázal na skutočnosť, že právna zástupkyňa Mgr. Diana Šiagyová zaslala súdu ospravedlnenie
svojej neúčasti na pojednávaní, ktoré sa konalo dňa 24.01.2019 ešte e-mailom zo dňa 23.01.2019 v
popoludňajších hodinách o 15,10 hod., t.j. po úradných hodinách súdu a obratom jej e-mailom zo

dňa 23.01.2019 o 15,44 hod. oznámila, že pojednávania dňa 24.01.2019 sa zúčastní a nesúhlasí
s odročením pojednávania, nakoľko nepovažuje ochorenie člena rodiny za dôvod neúčasti advokáta
na pojednávaní. Ďalej právna zástupkyňa žalovaného poukázala na to, že právna zástupkyňa Mgr.
Diana Šiagyová aj v iných konania na iných súdoch požiadala náhle o odročenie pojednávania z
dôvodu ochorenia dieťaťa, napríklad na Okresnom súde Banská Bystrica, vedenom pod sp. zn. 29

UP/1026/2018, v ktorom konaní sa ospravedlnila na deň 14.01.2019 z dôvodu náhleho ochorenia
dieťaťa. Žalovaný je toho názoru, že Mgr. Šiagyová už dňa 14.01.2019 vedela, že sa pojednávania dňa
24.01.2019 pravdepodobne nemôže osobne zúčastniť a mohla si nájsť substitučnú náhradu. Žalovaný
poukázal na to, samotní žalobca na jednej strane uvádza, že mu neboli doručené príslušné listiny a
na druhej strane sa k týmto listinám vyjadruje, napríklad sumárna analýza platieb, zmluva o výkone

správy zo dňa 05.03.2012, ktoré žalovaný predložil súdu spolu s odporom a vzájomným návrhom.
Samotný žalobca zobral čiastočne žalobu späť a ani pri takomto úkone nevyzval súd, aby im predložil
údajne chýbajúce listiny. Žalobca súdu nepredložil žiadnu písomnú reklamáciu, ktorú by podal voči
vyúčtovaniam správcu za rok 2015 a za rok 2016 a z dokazovania nijako nevyplynulo, že by vyúčtovanie
za tieto roky predložené žalovaným boli nesprávne, že by ich žalobca namietal, resp. uhradil nedoplatky.

Ku dňu 31.05.2015 a 31.05.2016 vykonal žalovaný voči žalobcovi jednostranný zápočet vzájomných
pohľadávok v zmysle ustanovenia § 588 Občianskeho zákonníka a započítal vyššie uvedené preplatky
za rok 2015 a 2016 s pohľadávkami s najstaršou splatnou. Zápočet vzájomných pohľadávok je vyčíslený
už v predloženej sumárnej analýze platieb. Žalovaný tak nesúhlasí s tvrdením žalobcov, že nebolvykonaný úkon, ktorým si žalovaný obligatórne písomne započítal sporné pohľadávky, keď k započítaniu
došlo momentom stretnutia vzájomných pohľadávok a výška je zohľadnená v sumárnej analýze platieb.
Žalovaný je toho názoru, že zo súdneho spisu je zrejmé, že žalobca do dňa rozhodnutia súdu, t.j. do

24.01.2019 nedoložili žiaden listinný dôkaz preukazujúci ich tvrdenie. Ďalej žalovaný uviedol, že taktiež
nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že zmluva o výkone správy, ktorú majú uzavretú je neplatná a v tejto
súvislosti poukázal na konanie vedené na Okresnom súde Galanta pod sp. zn. 15Cb/18/2015, ktoré
bolo potvrdené rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 21Cpob/57/2017-418 zo dňa 26.06.2018
(právoplatné 06.08.2018), v ktorom konaní sa riešila platnosť zmluvy o výkone správy, v ktorom konaní

ako jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti TOPREAL Šaľa, s.r.o. je Mgr. Šiagyová. Žalobca až
do 01.01.2015 riadne platil žalovanému za služby spojené s užívaním ich bytu a z ich strany zmluva
o výkone správy zo dňa 02.06.2014 nikdy nebola rozporovaná a na jej základe žalovanému plnil. Celý
spor má pôvod v konaní spoločnosti TOPREAL Šaľa, s.r.o., ktorá sa s účinnosťou od 01.01.2015 stavia
do pozície údajného správcu predmetného bytového domu súp. č. XXXX v k.ú. I., kde sa nachádza i byt
žalobcov. Žalovaný je toho názoru, že v podanom odvolaní žalobca neuviedol žiadne nové skutočnosti,

dôkazy, ktoré by preukázali, že súd prvej inštancie nesprávne vec posúdil alebo na základe vykonaných
dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca sa stále vyjadruje ku skutočnostiam
ohľadne správy bytového domu, ktorá otázka bola právoplatne rozhodnutá v konaní vedenom pod sp.
zn. 15Cb/18/2015.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie proti rozhodnutiu bolo
podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému
je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 CSP ), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané
náležitosti (§ 363 CSP ) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 367 ods. 3

CSP),vychádzajúczoskutkovéhostavuzistenéhosúdomprvejinštancie(§383a§384CSP),postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcov 1/ a 2/ je dôvodné, v dôsledku čoho je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej
časti s použitím § 389 ods. 1 písm. b) CSP zrušiť a vrátiť mu na ďalšie konanie (§ 391 ods. 1 CSP).

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie bol návrh žalobcu, ktorý sa domáhal od žalovaného
zaplatenia sumy 299,57 eur s prísl, titulom preplatku na zálohových platbách za služby spojené s
užívaním bytu za rok 2014. Žalovaný v odpore uplatnil voči žalobcovi vzájomnú žalobu, ktorou žiadal,
aby súd zaviazal žalobcu zaplatiť mu sumu 1.265,08 eur spolu so zákonným úrokom z omeškania vo
výške 5,05% ročne odo dňa právoplatnosti rozhodnutia o vzájomnom započítaní do zaplatenia a to v

lehote troch dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu vymedzeným rozsahom a dôvodmi odvolania žalobcu bolo
posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vo veci správne, ak vo výroku II. žalobu žalobcu v ostatnej časti
zamietol (v časti úroku z omeškania), ak vo výroku IV. uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému

sumu 786,46 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne od 07.12.2015 do zaplatenia a
v závislom výroku IV. rozhodol o náhrade trov konania. Z dôvodu nepodania opravného prostriedku
sporovými stranami nie je predmetom odvolacieho konania výrok I., ktorým súd zastavil konanie ohľadne
sumy 299,57 eur a výrok III., ktorým súd návrh na prerušenie konania zamietol.

9. Vzhľadom na vyjadrenie žalovaného o potrebe odmietnutia odvolania žalobcu pre jeho podanie
neoprávnenou osobou, odvolací súd uvádza, že túto námietku nepovažuje za dôvodnú, nakoľko
odvolanie žalobcu bolo podané riadne oprávnenou osobou, prostredníctvom advokátky Mgr. Diany
Šiagyovej, so sídlom v Šali, zapísanej v SAK č. 1697, bolo podané v 15-dňovej lehote (6. marca 2019) od
doručenia rozhodnutia súdu prvej inštancie (doručené dňa 21.2.2019), bolo podané v predpísanej forme

a to e-mailom bez zaručeného elektronického podpisu, ktoré podanie bolo doplnené jeho originálom
s vlastnoručným podpisom právnej zástupkyne žalobcov prostredníctvom pošty dňa 8.3.2019 t.j. v
lehote 10 dní, v súlade s ust. § 125 ods.2 veta prvá CSP. Výzva súdu adresovaná právnej zástupkyni
žalobcu ohľadne predloženia riadnej plnej moci na jej zastupovanie žalobcu v prejednávanej veci nebola
v rozpore s ust. CSP, nakoľko pôvodná plná moc žalobcu bola vystavená pre splnomocnenca Mgr.

Šiagyová, s.r.o., IČO: 36 868 817, v ktorej spoločnosti však vstupom spoločnosti do likvidácie, mohol
likvidátor - Mgr. Šiagyová robiť len úkony smerujúce k likvidácii spoločnosti a preto správne súd prvej
inštancie vyzval Mgr. Šiagyovú, aby ako advokátka zapísaná v SAK pod č. 1697 predložila od žalobcuna ich ďalšie zastupovanie v konaní v prejednávanej veci riadnu plnú moc, čo sa stalo predložením jej
originálu dňa 17.05.2019, keď plná moc jej bola vystavená dňom 1.12.2018.

10. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal odvolacou námietkou žalobcu týkajúcou sa nesprávneho
procesného postupu súdu prvej inštancie, z dôvodu, že súd rozhodol vo veci samej na pojednávaní dňa
24.01.2019 bez účasti právnej zástupkyne žalobcu napriek tomu, že právna zástupkyňa podaním zo
dňa 23.01.2019 ospravedlnila svoju neúčasť na pojednávaní z dôležitých dôvodov a požiadala súd o
odročenie pojednávania a preto je názoru, že bola splnená zákonná podmienka uvedená v ustanovení

§ 183 ods. 1 CSP. V danom prípade odvolací súd dospel k záveru, že táto odvolacia námietka žalobcu
je dôvodná.

11. Podľa čl. 48 ods. 2 vety prvej Ústavy Slovenskej republiky (ústavného zákona SNR č. 460/1992
Zb. v znení neskorších ústavných zákonov) každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez
zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.

12. Podľa § 180 Civilného sporového poriadku po vyvolaní veci súd zistí, či sa dostavili osoby, ktoré
boli na pojednávanie predvolané. Ak sa tieto osoby nedostavili, súd rozhodne, či sa pojednávanie bude
konať v ich neprítomnosti, a otvorí pojednávanie.

13. Podľa § 183 ods. 1 Civilného sporového poriadku pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých
dôvodov. Pojednávanie môže byť na návrh strany odročené len vtedy, ak sa strana alebo jej zástupca z
dôležitých dôvodov nemôže dostaviť na pojednávanie a zároveň od nich nemožno spravodlivo žiadať,
aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť.

14. Podľa § 183 ods. 2 Civilného sporového poriadku od advokáta možno okrem dôvodov, ktoré nastali
krátko pred pojednávaním a okrem prípadu, ak advokát súdu preukáže, že strana, ktorú zastupuje,
odôvodnene trvá na osobnom zastúpení týmto advokátom, vždy spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť
iným advokátom. Od strany možno vždy spravodlivo žiadať, aby sa dala na ďalšom pojednávaní zastúpiť
inou osobou, ak k odročeniu pojednávania došlo z dôvodu jej nepriaznivého zdravotného stavu.

15. Podľa § 183 ods. 3 Civilného sporového poriadku strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania,
oznámi súdu dôvod bezodkladne po tom, čo sa o ňom dozvedela alebo mohla dozvedieť, alebo ho s
prihliadnutím na všetky okolnosti mohla predpokladať.

16. Podľa § 183 ods. 4 Civilného sporového poriadku ak súd zistí, že stranou uvedený dôvod na
odročenie pojednávania nie je dôležitý, bezodkladne o tom upovedomí stranu, ktorá odročenie navrhla.
Strana, ktorá navrhuje odročenie pojednávania, je povinná uviesť telefónne číslo alebo elektronickú
adresu, na ktorú ju možno upovedomiť o rozhodnutí súdu o jej návrhu na odročenie pojednávania.

17. Právna úprava odročenia pojednávania v § 183 a 184 CSP reflektuje na zásadu, že vec sa
má rozhodnúť rýchlo a hospodárne, v zásade na jednom pojednávaní. Skutočnosť, že odročenie
pojednávania predstavuje výnimku zo všeobecného pravidla, deklaruje zákonná formulácia prípustnosti
odročeniapojednávanialenzdôležitýchdôvodov.Dôležitosťdôvodunaodročenietermínupojednávania
posudzuje súd podľa konkrétnych okolností prípadu a môže ich preveriť len zo skutočností, ktoré sú

mu známe v čase posudzovania žiadosti o odročenie termínu pojednávania. Podľa 180 CSP súd má
možnosť rozhodnúť, že bude konať v neprítomnosti strany, ktorá sa nedostavila na pojednávanie,
predvolanienapojednávaniemáriadneavčasdoručené,pričomoodročeniepojednávanianepožiadala,
alebo súd ňou uvádzané dôvody na odročenie pojednávania nepovažuje za dôležité. Dôležitosť dôvodu,
pre ktorý sporová strana žiada o odročenie pojednávania, posudzuje súd s prihliadnutím ku všetkým

okolnostiam prípadu.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky už vo viacerých rozhodnutiach uviedol, že dôležitosť dôvodu,
ktorým je odôvodňovaná žiadosť účastníka o odročenie pojednávania (§ 101 ods. 2 O. s. p. do
30.6.2016 ), skúma súd predovšetkým z hľadiska preukázania skutočnosti, z ktorej sa vyvodzuje

existencia tvrdeného dôležitého dôvodu (viď napr. rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
z 22. augusta 2007 sp. zn. 5 Cdo 53/2007 a z 19. mája 2010 sp. zn. 5 Cdo 34/2010.). Strana má
nepochybne právo byť prítomná na pojednávaní a ak jej vážna prekážka bráni sa zúčastniť, má právopožiadať o jeho odročenie. Výkon týchto práv však nesmie brániť druhej sporovej strane v realizácii jej
práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov.

19. „Popri dôležitom dôvode na odročenie termínu pojednávania na návrh strany, resp. jej zástupcu
sporu,musíbyťkumulatívnesplnenýajpredpoklad,žeodstrany,resp.jejzástupcunemožnospravodlivo
žiadať, aby sa na pojednávaní nechali zastúpiť (§ 183 ods. 1 CSP. Tento druhý zákonný predpoklad
spresňuje § 183 ods. 2 CSP, pokiaľ je zástupcom strany, ktorá žiada o odročenie pojednávania advokát
a dôvod na odročenie pojednávania existuje na jeho strane. Zákon vytvára konštrukciu, že ak je strana

zastúpená advokátom a tento požiada o odročenie termínu pojednávania z dôvodu existencie prekážky
na jeho strane, vždy od neho možno spravodlivo žiadať, aby sa dal zastúpiť iným advokátom. Z
uvedenéhopravidlaexistujúdvevýnimky:a)existenciadôvodov,ktorénastalikrátkopredpojednávaním,
b) advokát súdu preukáže, že strana odôvodnene trvá na zastúpení týmto advokátom" (Števček, M.;
Ficová, S.; Baricová, J.; Mesiarkinová, S.; Bajánková, J.; Tomašovič, M.; a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016. s. 684).

20. Pod odňatím možnosti konať pred súdom sa v zmysle konštantnej súdnej judikatúry rozumie taký
chybný procesný postup súdu, ktorým sa účastníkovi znemožní realizácia tých jeho procesných práv,
ktorémuCivilnýsporovýporiadok(predtýmObčianskysúdnyporiadok)priznávazaúčelomochranyjeho
práv a právom chránených záujmov (viď napr. rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 102/04, ako

aj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo/102/2001 a 5Cdo/93/2000). Táto vada je významná
najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecne záväznými právnymi
predpismi, a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

21. Spravodlivým prejednaním veci je súdne konanie, ktoré rešpektuje všetky procesné zásady a

princípy, ktoré tvoria súčasť štruktúry základných ľudských práv a slobôd. Podľa Nálezu Ústavného súdu
SR sp. zn. I. ÚS 26/94 obsah práva na súdnu ochranu uvedený v čl. 46 ods. 1 Ústavy nespočíva len v
tom, že osobám nemožno brániť v uplatnení práva na súdnu ochranu alebo ich diskriminovať pri jeho
uplatňovaní. Jeho obsahom je i zákonom upravené relevantné konanie súdov. Každé konanie súdu,
ktoré je v rozpore so zákonom, je potom porušením Ústavou zaručeného práva na súdnu ochranu. Pod

odňatím možnosti konať pred súdom treba potom rozumieť závadný procesný postup súdu, ktorým sa
účastníkovi znemožní realizácia jeho procesných práv priznaných mu v občianskom súdnom konaní za
účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov.

22. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že vo veci určil termín pojednávania na deň

24.1.2019 o 8.30 hod. Dňa 23. januára 2019 o 15.10 hod. zaslala súdu právna zástupkyňa žalobcu
prípis - ospravedlnenie neprítomnosti na pojednávaní so žiadosťou o odročenie pojednávania a sudcovi
bol mail predložený dňa 24.1.2019 o 8.15 hod. Neprítomnosť na pojednávaní a žiadosť o odročenie
pojednávania právna zástupkyňa odôvodňovala tým, že dňa 23.1.2019 so svojou dcérou navštívila
lekára a jej zdravotný stav vyžaduje, aby ju opatrovala, keď uviedla, že potvrdenie o návšteve

lekára doručí poštou. Ani pri ospravedlnení a ani dodatočne súdu nebolo predložené potvrdenie o
práceneschopnosti alebo potvrdenie o ošetrovaní člena rodiny, z ktorého by vyplývalo, že dňa 24.1.2019
sa Mgr. Šiagyová nemohla zúčastniť pojednávania. Vzhľadom na to, kedy právna zástupkyňa zaslala
neúplné podanie s ospravedlnením a taktiež s prihliadnutím na to, kedy bolo sudcovi predložené (žiadne
prieťahy zo strany pracovníkov súdu nevznikli), súd nemohol v zmysle § 184 ods.1 CSP oznámiť

rozhodnutie o neodročení, nakoľko už bol čas pojednávania a preto súd vo veci konal a rozhodol bez
prítomnosť PZ žalobcu.

23. Z obsahu spisu vyplýva, že súd prvej inštancie vo veci nariadil iba jedno pojednávanie, na
ktorom konal so sporovými stranami a to dňa 24.01.2019. Právnej zástupkyni žalobcu bolo predvolanie

na pojednávanie doručené dňa 22.12.2018. Dňa 23.01.2019 o 15.10 hod. bolo súdu doručené
ospravedlnenie neúčasti právnej zástupkyne žalobcov z pojednávania na deň 24.1.2019 a zároveň
aj žiadosť o odročenie tohto pojednávania z dôvodu náhlych zdravotných problémov mal. dcéry Y., s
ktorou navštívila aj detskú lekárku a mal. dcéra si vyžadovala jej starostlivosť a opateru. Zo zápisnice z
pojednávania zo dňa 24.1.2019 vyplýva, že právna zástupkyňa žalovaného oznámila právnej zástupkyni

žalobcu, že nesúhlasí s odročením pojednávania. Ďalej zo zápisnice vyplýva, že súd prvej inštancie
na tomto pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené a pojednávanie odročil za účelom vyhlásenia
rozhodnutia.24. V danom prípade je odvolací súd toho názoru, že súd prvej inštancie nemal splnené zákonné
podmienky, aby mohol na pojednávaní dňa 24.1.2020 konať v neprítomnosti právnej zástupkyne
žalobcu, nakoľko boli splnené zákonné podmienky na odročenie pojednávania v zmysle ust. § 183

ods. 1 veta prvá CSP, keďže od právnej zástupkyne žalobcu nebolo možné spravodlivo žiadať, aby sa
pojednávania zúčastnila, pretože na jej strane existoval dôležitý dôvod neúčasti, ktorý nastal krátko pred
pojednávaním a to ochorenie jej mal. dcéry (viď § 183 ods. 1 veta druhá C.s.p. a § 183 ods. 2 veta prvá
CSP). Na základe uvedeného sa preto možno stotožniť s námietkou odvolateľa o porušení jeho práv na
spravodlivý proces ako sporovej strany v konaní pred súdom prvej inštancie.

25. Odvolací súd taktiež konštatuje, že súd prvej inštancie pochybil, keď nijako nereagoval na žiadosť
právnej zástupkyne žalobcu o odročenie pojednávania a v prípade, že jej žiadosti nemienil vyhovieť, bol
povinný o tom právnu zástupkyňu žalobcu upovedomiť. Odvolací súd nesúhlasí s vysloveným názorom
súdu prvej inštancie, že z dôvodu predloženia tohto ospravedlnenia zákonnému sudcovi dňa 24.1.2019
o 8.15 hod. už nebolo možné oznámiť právnej zástupkyni žalobcov neodročenie pojednávania, ktoré

sa malo konať o 8.30 hod., pretože predmetné ospravedlnenie bolo doručené súdu už dňa 23.01.2019
a preto bolo možné dňa 24.1.2019 s dostatočným časovým predstihom do začatia pojednávania
neodročenie pojednávania právnej zástupkyni žalobcov či už telefonicky alebo e-mailom oznámiť.

26. Súd prvej inštancie nepostupoval správne, keď sa v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne

nezaoberal rozsiahlou argumentáciou žalobcu, ktorý poukazoval na nedôvodnosť vzájomnej žaloby
žalovaného. Vady zakladajúce zmätočnosť súdneho rozhodnutia, ktoré súd zavinil svojím procesným
postupom, spravidla vždy strane odnímajú možnosť konať pred súdom. Tieto vady zakladajú
nepreskúmateľnosť rozhodnutia ako celku, ktorá môže byť dôsledkom obsahovej a gramatickej
nezrozumiteľnosti, neurčitosti alebo neodôvodnenosti rozhodnutia. V prípade, keď je rozhodnutie súdu

nepreskúmateľné,jednásaozmätočnérozhodnutie.Súčasťouobsahuzákladnéhoprávanaspravodlivé
konanie podľa článku 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky je aj právo strany na také odôvodnenie
súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkové otázky.
Samotné rozhodnutie musí byť logickým a právnym vyústením priebehu konania, pri jeho vydaní musia
byť zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom na prvky vykonateľnosti, zrozumiteľnosti a

určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

27. Súd prvej inštancie svojím postupom porušil základné zásady spravodlivého súdneho procesu, keď
v odôvodnení svojho rozhodnutia dostatočne nevyhodnotil skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu,
ktorá vo vzťahu k predmetu sporu bola relevantná.

28. Povinnosťou súdu je vždy sa vyrovnať s argumentmi sporových strán, ktoré môžu mať vplyv na
rozhodnutie. Ak sa súd v odôvodnení svojho rozhodnutia nevysporiada relevantným spôsobom so
zásadnou námietkou sporovej strany, treba absenciu argumentácie všeobecného súdu považovať za
prejav arbitrárnosti a porušenia základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR (Ústavný súd SR, sp.

zn. II. ÚS 410/2006).

29. Podľa § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa
žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil,
ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne

vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú
rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
30. Obsahom práva na spravodlivý súdny proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6

ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) je umožniť každému bez akejkoľvek
diskriminácie reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a
rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav
a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery
nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel

a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces ale nepatrí právo účastníka
konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov
(IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby
sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý proces podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nepatrí ani právo účastníka
konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať
ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03).

31. Odvolací súd z obsahu preskúmavaného rozsudku ako aj konania, ktoré mu predchádzalo, dospel
k záveru, že súd prvej inštancie nevyhotovil napadnutý rozsudok v súlade s ustanovením § 220 ods. 2
Civilného sporového poriadku. Závery v ňom obsiahnuté sú nedostatočné, v odôvodnení rozsudku nie
sú uvedené komplexne skutkové zistenia v spojitosti s čiastkovými zisteniami, ktoré by mali mať logickú

nadväznosť, aby v súhrne umožnili vytvoriť záver o celkovom skutkovom stave. Súd musí potrebné
údaje, hodnotenia a závery o rozhodných skutočnostiach formulovať vlastnými slovami s prihliadnutím
na konkrétne okolnosti danej veci, a to najmä na obsah dokazovania, zložitosť zisťovania skutkového
stavu, návrhy strán na doplnenie dokazovania, čo v odôvodnení preskúmavaného rozsudku absentuje.
Preskúmavaný rozsudok tak nenaplňuje požiadavku zrozumiteľnosti a presvedčivosti. Napadnuté
rozhodnutie neobsahuje ani presvedčivé hodnotenie dôkazov, keďže v ňom nie je nepochybným

spôsobom uvedené, ktoré z rozhodných skutkových okolností boli preukázané a ktoré nie. Z celkového
kontextu odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva absencia presvedčivého a výstižného vysvetlenia
dôvodov rozhodnutia. Súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal podrobnou argumentáciou
žalovaného, ktorý podrobne namietal dôvodnosť podanej žaloby.

32. Podľa názoru odvolacieho súdu potom nemôže byť vôbec predmetom akejkoľvek diskusie fakt,
že vadou zmätočnosti je postihnutý napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie, ktorý neobsahuje
zdôvodnenie vzájomnej koherencie skutkových zistení a právnych záverov súdu prvej inštancie, jeho
odôvodnenie nie je konzistentné a pochopiteľné, jasne a zrozumiteľne nedáva odpovede na všetky
právne a skutkové otázky a pri jeho vydaní neboli zachované formálne a obsahové náležitosti s dôrazom

na prvky zrozumiteľnosti a určitosti jeho skutkových a právnych dôvodov vo vzťahu k výroku rozhodnutia.

33. Podľa § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý
dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo
vyšlo počas konania najavo.

34. Hodnotenie dôkazov v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku je činnosť
súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre
rozhodnutie.Prihodnotenídôkazovsúdvzásadeniejeprávnymipredpismiobmedzovanývtom,akomá
z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov.

Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní
najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie
je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov.

35. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť riadne nesplnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne

nevyhodnotil. Vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa malo vytvárať
na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby
vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd,
sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v ustanovení § 220
ods. 2 Civilného sporového poriadku, podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa žalobca domáhal a z

akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti
považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť
dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke
preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie

dokazovaním riadne nezistil skutkový stav veci a svoje rozhodnutie ani celkom presvedčivo neodôvodnil,
tak ako už bolo uvedené vyššie.

36. Vychádzajúc zo základného práva na prístup k súdnej ochrane je potrebné zdôrazniť, že
nepreskúmateľnosť, či arbitrárnosť (tiež označovaná ako zmätočnosť) súdneho rozhodnutia, musí byť

v opravnom konaní napravená, pretože bráni jeho vecnému preskúmaniu (§ 389 ods. 1 písm. b)
Civilného sporového poriadku); konvalidácia tohto nedostatku (zmätočného rozhodnutia) súdom vyššej
inštancie neprichádza z logických a systematických dôvodov do úvahy tiež pre zachovanie princípu
dvojinštančnosti. Tomu zodpovedá aj znenie ustanovenia § 388 Civilného sporového poriadku, ktoréodvolaciemu súdu umožňuje zmeniť rozhodnutie súdu prvej inštancie len za predpokladu, že nie sú
splnené podmienky na jeho potvrdenie (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku), ani na jeho zrušenie
(§ 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku). Pokiaľ existujú dôvody pre zrušenie (kasáciu) rozhodnutia,

čo zároveň vylučuje, aby mohlo byť rozhodnutie potvrdené, nemožno ho ani zmeniť (por. rozhodnutie
NS SR sp.zn. 7 Cdo 157/2011).

37. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že pri nepreskúmateľnom rozhodnutí nemožno
hodnotiť správnosť ďalších relevantných právnych otázok, ani prípadné ďalšie vady prvoinštančného

konania, pretože bolo nutné tento rozsudok zrušiť a otvoriť súdu prvej inštancie procesný priestor pre
vydanie nového rozhodnutia, ktoré nebude postihnuté zmieneným deficitom. Rovnako nemôže byť
žiadnej pochybnosti o tom, že nahrádzanie faktickej pasivity súdu prvej inštancie v uvedenom smere
činnosťou odvolacieho súdu neprichádza do úvahy, nakoľko úlohou odvolacieho súdu je len prieskum
správnosti rozhodnutí súdu prvej inštancie s prípadným menej náročným doplnením alebo zopakovaním
dokazovania, čo vylučovalo prípadné rozhodnutie odvolacieho súdu s konečnou platnosťou.

38. Odvolací súd poukazuje na to, že pokiaľ žalobca poprel správnosť výšky uplatnenej sumy žalovaným
a navrhoval vykonať dôkazy smerujúce k preukázaniu správnosti uplatnenej sumy, nemal súd rozhodnúť
na prvom a jedinom pojednávaní vo veci bez účasti žalobcu a jeho právnej zástupkyne, ale mal
pojednávanie odročiť za účelom doplnenia dokazovania a za účelom umožnenia žalobcovi oboznámiť

sa s týmito dôkazmi a vyjadriť sa k nim. Ak tak neurobil, jeho procesný postup nebol správny a odňal
tým žalobcovi možnosť konať pred súdom a preto odvolaciu námietku žalobcu v tomto smere možno
považovať za dôvodnú. Rovnako je potrebné považovať za dôvodnú námietku, že súd prvej inštancie
nevykonal potrebné dokazovanie na zistenie skutkového stavu a s uplatnenými písomnými námietkami
žalobcu k uplatnenému nároku žalovaného sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku nevysporiadal

a preto je jeho rozhodnutie potrebné považovať za predčasné a nedostatočne odôvodnené, tak ako už
bolo uvedené vyššie.

39. Z dôvodu, že súd prvej inštancie vyššie opísaným nesprávnym procesným postupom znemožnil
strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces a tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom pre jeho
povahu a intenzitu, odvolaciemu súdu nezostala iná možnosť, ako rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej časti podľa § 389 ods. 1 písm. b/ a § 391 ods. 1 CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

40. Nad rámec dôvodov na zrušenie napadnutého rozsudku však považuje odvolací súd vzhľadom na
doteraz zistený skutkový stav veci súdom prvej inštancie za potrebné uviesť nasledovné:

41. V prejednávanej veci pri skúmaní pasívnej vecnej legitimácie žalovaného súd prvej inštancie
dôvodne vychádzal zo Zmluvy o výkone správy ( ďalej len ,,Zmluvy") uzatvorenej za bytový dom na ulici

L. N. súpisné č. XXXX uzavretej medzi Stavebným bytovým družstvom so sídlom v Šali, ulica Horná
926/1, Šaľa, IČO: 00 174 747 ako správcom a vlastníkom bytu č. XX na ulici L. N. XXXX/X v I. a to
O.W., a to vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Galanta sp. zn. 15 Cb 18/2015 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Trnave sp.zn. 21 Cob 57/2017 zo dňa 26.6.2018, z ktorých vyplýva, že výpovede
doručené dovtedajšiemu správcovi bytového domu nemožno považovať za platné a preto Stavebné

bytové družstvo so sídlom Šaľa IČO: 00 170 747 je správcom bytového domu s. č. XXXX v I.. Avšak je
potrebné zároveň konštatovať, že vzhľadom na vznesené námietky žalobcu je potrebné zo strany súdu
prvej inštancie podrobiť predmetnú Zmluvu skúmaniu jej platnosti v zmysle zákona č. 182/1993 Z.z.,
ktorý ustanovuje spôsob, na základe ktorého dochádza k realizácii výkonu správy.

42. Vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome uzatvárajú so správcom zmluvu o výkone správy. Ide
o povinný úkon, ktorý musia vlastníci a správca vykonať na to, aby mohol správca v ich dome realizovať
výkon správy. Zákon obligatórne vyžaduje pre platnosť tejto zmluvy písomnú formu pod sankciou
absolútnej neplatnosti zmluvy o výkone správy. Zmluva medzi vlastníkmi a správcom je dvojstranným
právnym úkonom, kde na jednej strane vystupuje správca ako podnikateľský subjekt - dodávateľ a na

strane druhej vystupujú vlastníci - spotrebitelia. Aj keď mnohopočetnosť vlastníkov môže vyvolať dojem,
že pôjde o viacstrannú zmluvu, nie je tomu tak z dôvodu, že vlastníci v tomto prípade vystupujú ako
jeden subjekt. Vyplýva to aj z toho, že zmluvné podmienky sú rovnaké pre všetkých vlastníkov ako
jednu zmluvnú stranu, nemožno ich dojednávať osobitne s každým vlastníkom, čiže vystupujú vždy akojedna strana, pričom aj práva a povinnosti sú synalagmatické medzi dvoma stranami (vlastníci/správca).
Takisto, ak by mal byť každý vlastník samostatnou stranou, bolo by možné, aby jeden vlastník sám od
zmluvy odstúpil a nebol ňou viazaný, pričom na jej uzatvorenie by bolo treba podpis a súhlas každého

vlastníka a nielen odsúhlasenie väčšiny vlastníkov - aj noví vlastníci nemajú na výber a k zmluve musia
pristúpiť, keďže tvoria spolu s ostatnými jednu zmluvnú stranu.

43. V súvislosti s uplatneným nárokom žalovaného na zaplatenie sumy 786,46 eur je taktiež potrebné
sa vysporiadať s námietkou žalobcu, či došlo k platnému rozhodnutiu vlastníkov o výške tvorby fondu

prevádzky údržby a opráv na rok 2015, ktoré plnenie tvorí súčasť mesačného zálohového predpisu v
zmysle čl. IV. bod 1. Zmluvy z ktorého si žalovaný uplatňuje svoj nárok. Zo strany súdu prvej inštancie
je potrebné rozlišovať, či si žalovaný uplatňuje nároky titulom platieb v zmysle čl. IV. bod 1. Zmluvy
(úhrada na plnenia resp. preddavkov mesačného zálohového predpisu do fondu prevádzky, údržby a
opráv - nárok uplatnený zo strany žalovaného ako preddavky za obdobie 01-11/2015) alebo ide o nárok
podľa čl. IV. bod 2 Zmluvy ( titulom vyúčtovania ako rozdiel medzi zálohou a skutočnými nákladmi na

poskytovanieplneniavpriebehuvyúčtovaciehoobdobia-nárokuplatnenýžalobcami,pričomajžalovaný
podľa zápisnice z pojednávania dňa 24.01.2019 poukazuje na vyúčtovanie za rok 2015), nakoľko ide
o dva rozdielne nároky u ktorých nastáva aj ich rozdielna splatnosť. Splatnosť skutočných nákladov
vynaložených na poskytovanie plnenia v priebehu vyúčtovacieho obdobia nastáva v zmysle čl. IV. bod
2 Zmluvy až 31.5. nasledujúceho vyúčtovacieho obdobia a preddavky na mesačné zálohové platby sú

povinní vlastníci uhrádzať mesačne vopred, ktoré konkrétne skutočnosti vyplývajú jednak z predpisu
mesačných zálohových platieb na rok 2015, ako aj z vyúčtovania zálohových platieb za rok 2015, ktoré
musí súd prvej inštancie vzhľadom na uplatnené nároky sporových strán skúmať.

44.Zustanovenia§8aods.2zák.č.182/1993Z.z.vyplýva,žežalovanýbolpovinnývykonaťvyúčtovanie

použitia fondu prevádzky, údržby a opráv (ďalej len FPÚO) a úhrad za plnenia za služby spojené
s užívaním bytov rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome, preto už nebolo
dôvodné, aby sa domáhal nároku titulom preddavkov za služby a do FPÚO. V tomto smere by mal
žalovaný upresniť svoju vzájomnú žalobu v časti opísania rozhodujúcich skutočností v súlade s § 139
a nasledujúcich CSP, pretože v čase rozhodovania súdom nárok na preddavky za služby a do FPÚO

neboli aktuálnymi a absentuje vysvetlenie žalovaného, či je jeho pôvodne uplatnený nárok v súlade s
ďalšímivykonanýmidôkazmizaloženýmivspisežalovaným,vyúčtovaniamislužiebaFPÚOzarok2015,
t.j. nie je zrejmé, či jednotlivé dôkazy - sumárna analýza platieb a vyúčtovanie za rok 2015 vzájomne
korešpondujú a či sú súladné. V prípade, že zo strany žalovaného dôjde k podstatnej zmene alebo
doplneniu skutkových tvrdení odôvodňujúcich jeho vzájomnú žalobu, bude v zmysle § 140 ods. 2 a nasl.

CSP povinnosťou súdu prvej inštancie rozhodnúť o prípustnosti zmeny žaloby.

45. Ďalej odvolací súd uvádza, že vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu v zamietajúcej časti ohľadne
príslušenstva sumy 299,57 eur je potrebné sa zo strany súdu prvej inštancie vysporiadať s týmto
uplatneným nárokom aj vzhľadom na čl. IV. bod 3 predmetnej Zmluvy, na základe ktorého vyúčtovaním

zistený preplatok uhradí správca vlastníkovi najneskôr do 31.07. bežného roka, zistený nedoplatok je
vlastník povinný uhradiť do 30 dní od obdržania vyúčtovania, pri reklamácii najneskôr do 31.08. bežného
roka.

46. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu podľa

ustanovenia § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, bude opätovne posúdiť žalobou a vzájomným
žalobným návrhom uplatnené nároky, vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania výsledky
vykonaného dokazovania komplexne vyhodnotiť, vychádzajúc pritom zo základného princípu voľného
hodnotenia dôkazov zakotveného v článku 15 Základných princípov Civilného sporového poriadku a
v ustanovení § 191 ods. 1 Civilného sporového poriadku, a to najmä so sústredením sa na sporné

otázky, ako aj odvolacie argumenty odvolateľa (predostreté už v konaní pred súdom prvej inštancie),
tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova
rozhodnúť. V odôvodnení rozhodnutia je tiež nevyhnutné uviesť aj citáciu aplikovaných právnych noriem,
vysvetlenie, ktoré zo skutkových zistení odôvodňujú aplikáciu týchto právnych noriem a dostatočnú
argumentáciu pri ich výklade. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením § 220 ods. 2

Civilného sporého poriadku odôvodniť. V neposlednom rade bude povinnosťou súdu prvej inštancie
odstrániť pochybenie v nesprávnom označení žalovaného tak, aby jeho označenie zodpovedalo údajom
v Obchodnom registri.47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej
inštancie aj odvolacieho konania (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

48. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľapredpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).