Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 15. marec 2021

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoP/37/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4220201631
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 03. 2021

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2021:4220201631.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Novotného a sudcov
JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD. a JUDr. Borisa Minksa, v konaní o návrhu maloletého K. T. U., nar.
XX.XX.XXXX, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny E. ako kolíznym opatrovníkom, o
prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva maloletým, dieťa matky O. Z., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom D. XXXX/XX, E., zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Ing. Vajliková, s.r.o. so sídlom Ul.

biskupa Királya 6, Komárno, IČO: 47 251 395, v mene a na účet ktorej koná advokátka JUDr. Kristína
Vajliková a Žigmunda Feketeho, nar. 6.6.1975, trvale bytom N. XXX, X. na X., ktorému svedčí otcovstvo,
o odvolaní otca maloletého navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 18P/94/2020-22
zo dňa 19. augusta 2020, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Odvolací súd odvolanie otca maloletého o d m i e t a.

Ž i a d e n z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom zo dňa 16.4.2020 sa maloletý zastúpený procesným opatrovníkom (na základe uznesenia
Okresného súdu Komárno č.k. 12Pc/21/2019-9 zo dňa 23.7.2019 v spojitosti s opravným uznesením
č.k. 12Pc/21/2019-23 zo dňa 22.8.2019 a s uznesením Krajského súdu v Nitre č.k. 7CoP/48/2019-43
zo dňa 30.12.2019) domáhal prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva, pretože obom rodičom

zákonná lehota na zapretie otcovstva už uplynula, avšak v zmysle Dohovoru o právach dieťaťa má
dieťa právo poznať svojich rodičov a z daného je možné vyvodiť záver, že záujmom dieťaťa môže byť
aj zosúladenie matrikového a biologického otcovstva, keď podozrenie matrikového otca ohľadom jeho
neotcovstva bolo potvrdené DNA testom zo dňa 29.3.2019.

2. Napadnutým (zhora v záhlaví tohto rozhodnutia označeným) rozsudkom Okresný súd Komárno ako

súd prvej inštancie podaný návrh zamietol a súčasne rozhodol o tom, že žiaden z účastníkov nemá
nárok na náhradu trov konania.

3. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie, s poukazom na obsah vykonaného dokazovania a citované
ustanovenia zákona o rodine (zákon č. 36/2005 Z.z. - § 93 ods. 1 a 2, § 96 ods. 1 a 2), odôvodnil
nasledovne:

Súd v danej veci konania o vyslovenie prípustnosti zapretia otcovstva napriek tomu, že podľa § 108 ods.
4 Civilného mimosporového poriadku je účastníkom konania len dieťa, konal aj s rodičmi ako účastníkmi
konania, a to v záujme rozumného usporiadania vzťahov s prihliadnutím na zistenie a zabezpečenie
najlepšieho záujmu dieťaťa. Rodičia dieťaťa sú jeho zákonní zástupcovia a na posúdenie skutočnosti,
či je pripustenie zapretia otcovstva dieťaťom v záujme dieťaťa alebo nie, je nevyhnutné vyslúchnuť aj

priamo rodičov od ktorých vyjadrení a postojov je toto posúdenie bezprostredne závislé a dotýka sa aj ich
práv a povinností. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že u maloletého dieťaťanie je v záujme vyslovenie prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva. Na to, aby súd mohol
vysloviť pripustenie zapretia otcovstva a tým umožniť, aby maloleté dieťa mohlo následne podať návrh
na zapretie otcovstva musia byť splnené dve podmienky, a to, že rodičom uplynula lehota na zapretie

otcovstva a je to v záujme maloletého dieťaťa. Súd prioritne skúma záujem dieťaťa na zapretí otcovstva
vtedy, keď rodičom uplynula lehota na zapretie otcovstva a nemôžu teda sami iniciovať konanie o
zapretie otcovstva. Väčšia váha sa prikladá záujmom dieťaťa, záujmom na zabezpečení jeho sociálneho
statusu, zabezpečení jeho výživy, než záujmom matrikového otca na zapretí otcovstva. Obom rodičom
v danom prípade uplynula lehota, v ktorej mohli zaprieť otcovstvo. Keďže otcovstvo k maloletému bolo

určené súhlasným vyhlásením rodičov na matrike, rodičia mali lehotu troch rokov od tohto určenia na
to, aby mohli na súde zaprieť otcovstvo. Tú obaja zmeškali. Z vykonaného dokazovania vyplynulo,
že matrikový otec dieťaťa mohol mať minimálne pochybnosť o tom, že je otcom dieťaťa už v období
narodenia dieťaťa, keďže uznal, že vedel o intímnom pomere matky v čase možného splodenia dieťaťa
s iným mužom. Súd poukazuje v danom prípade na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 8Cdo/130/2017 zo dňa 29.5.2018, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.. zn. 21Co/263/2016

zodňa26.01.2017,ktorésazaoberáprípustnosťouzapretiaotcovstvaurčenéhosúhlasnýmvyhlásením
rodičov a tiež na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva (hlavne rozhodnutie vo veci č. 39277/06
- Kňákal proti Českej republike) z ktorých vyplýva, že aj Európsky súd pre ľudské práva posudzuje
odlišne prípady vedomého založenia vzťahu otca a dieťaťa alebo nepopretia otcovstva matrikovým
otcom v zákonom ustanovenej zapieracej lehote napriek vedomosti, resp. aj pochybnosti matrikového

otca, že nie je biologickým otcom dieťaťa a také prípady, keď právny - matrikový otec svoje otcovstvo
popiera po uplynutí zapieracej lehoty, počas plynutia ktorej však nemal vedomosť o tom, že nie je
biologickým otcom dieťaťa. Ani dôkaz o vylúčení otcovstva matrikového otca k maloletému dieťaťu
sám o sebe nepostačuje pre vyvodenie záveru, že zapretie otcovstva potom, čo matrikovému otcovi
uplynula lehota na zapretie otcovstva je v záujme maloletého dieťaťa. Chránia sa prioritne záujmy

dieťaťa nad záujmami matrikového otca, resp. matky dieťaťa. V danom prípade matrikový otec založil k
maloletému rodičovský vzťah. Podieľal sa na jeho výchove, starostlivosti a výžive, a to vedome štrnásť
rokov. Zapísaním matrikového otca do rodného listu vznikol a bol budovaný u dieťaťa rodinný a sociálny
status, ktorý by sa mal práve v dôsledku pripustenia zapretia otcovstva oslabiť. Syn chodil pravidelne
k otcovi na styk, stretával sa s otcovou širšou rodinou, so starou matkou ku ktorej doteraz chodieva.

Nemožno sa čudovať, že vzťahy medzi otcom a synom sú vážne narušené. Ukázanie DNA testu synovi
a vyjadrenie, že nie je synom svojho otca, ktorého za otca celých štrnásť považoval muselo byť pre
maloletého v citlivom veku traumatizujúce. Opis vzťahu so synom zo strany matrikového otca ako bez
emócií, citov, že má radšej manžela matky, že nič k synovi necítil a to ho tiež viedlo k pochybnostiam
samo o sebe nestačí. Za vytvorenie vzťahu so synom predsa zodpovedá rodič svojím prístupom. Syn

od narodenia vyrastal v sociálnom prostredí a väzbami na otca a na jeho rodinu. V záujme dieťaťa
nie je zapretie otcovstva aj z dôvodu, že neexistuje, resp. nie je označený žiadny iný muž, ktorý by
mohol byť biologickým otcom dieťaťa, ktorý by mal k dieťaťu väzbu, dieťa vychovával, ktorý by mohol
nastúpiť na miesto matrikového otca. Úmysel matrikového otca aj matky, že do rodného listu dieťaťa
zapíšu ako otca súčasného manžela matky je neprípustná konštrukcia, nesleduje záujem dieťaťa aj

keby s tým manžel matky súhlasil. Nemožno predsa „meniť otcov“ maloletému v rodnom liste ako to
vyhovuje záujmom matrikového otca a matky. Cieľom konania o prípustnosti zapretia otcovstva je len v
prípade ak je to v záujme dieťaťa zosúladiť biologické otcovstvo s právnym stavom v matrike. Manžel
matky nie je biologický otec dieťaťa. Akokoľvek priaznivý vzťah má manžel matky s maloletým navzájom
to absolútne nemôže byť dôvod na takýto postup. Vzhľadom na uvedené skutočnosti v konaní nebol

preukázaný záujem dieťaťa na tom, aby bolo zapreté otcovstvo a súd návrh zamietol. O trovách konania
súd rozhodol podľa § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

4. Uvedený rozsudok, doručovaný okrem dieťaťa - jeho procesného opatrovníka i jeho rodičom a
obsahujúci všeobecné poučenie o prípustnosti odvolania, po prevzatí rozsudku dňa 23.9.2020 do 15

dní od prevzatia napadol len otec maloletého domáhajúci sa jeho zmeny tak, aby súd pripustil podanie
návrhu maloletého na zapretie otcovstva, ktorý návrh je podľa jeho názoru v záujme dieťaťa. V dôvodoch
odvolania poukázal na okolnosti podpísania vyhlásenia rodičov o otcovstve a až následného zistenia,
že otcom maloletého nie je, keď sa vyjadril aj k rodinným pomerom maloletého, s ktorým sa od mája
2019 nestretol.

5. Súd prvej inštancie podané odvolanie doručoval na vyjadrenie matke i procesnému opatrovníkovi
maloletého navrhovateľa, ktorý sa následne vyjadrili. Procesný opatrovník maloletého žiadal napadnutý
rozsudok ako vecne správny potvrdiť, matka maloletého spochybnila legitimáciu otca na podanieodvolania, keď v prípade prípustnosti odvolania žiadala napadnutý rozsudok potvrdiť, pričom poukázala
na potrebu skúmať, či v prípade maloletého navrhovateľa ide o jeho skutočnú vôľu zaprieť otcovstvo a
že obaja rodičia v tomto konaní účastníkmi konania nie sú.

6. Podľa ustanovenia § 1 CMP (zákona č. 161/2015 Z. z.), podľa tohto zákona súdy prejednávajú a
rozhodujú vo veci ustanovené v tomto zákone. Výklad tohto zákona (CMP) nesmie protirečiť tomu, čo
je v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné (čl. 2 ods. 1 CMP).

7. Na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (CSP - zákon č.
160/2015 Z.z.), ak tento zákon neustanovuje inak (§ 2 ods. 1 CMP). Účastníkom je ten, koho tento zákon
za účastníka označuje (§ 7 ods. 1 CMP). Účastníkom konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie
otcovstva dieťaťom je len dieťa (§ 108 ods. 4 CMP). Konanie sa začína len na návrh (§ 107 CMP).
Proti rozsudku súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to zákon nevylučuje (§ 355 ods. 1 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolací súd

odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou (§ 386 písm. b) CSP).

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal vec bez nariadenia odvolacieho
pojednávania a prihliadajúc na splnenie podmienok odvolacieho konania dospel k záveru, že podané
odvolanie otca je potrebné odmietnuť v zmysle ustanovenia § 386 písm. b) CSP ako odvolanie podané

neoprávnenou osobou, nakoľko tento v zmysle ustanovenia § 108 ods. 4 CMP nie je účastníkom
konania o prípustnosti podania návrhu na zapretie otcovstva dieťaťom, ktorého účastníkom je len dieťa,
keďže ide len o jeho právo po uplynutí lehôt jeho rodičom, v dôsledku čoho len dieťa mohlo podať
voči napadnutému rozsudku odvolanie, na čom nič nemení nesprávnosť postupu súdu prvej inštancie
konajúceho s rodičmi maloletého ako s účastníkmi konania (rodičia sú účastníkmi až prípadného

konania o zapretie otcovstva) a v doručovaní napadnutého rozsudku aj rodičom maloletého dieťaťa.
O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 396 ods. 1 CSP a §
52 CMP. V dôsledku uvedeného rozhodnutia odvolací súd vecnú správnosť napadnutého rozhodnutia
nepreskúmaval.

9. Zo všetkých zhora uvedených dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, keď svoje rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).