Rozsudok – Ostatné ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. november 2019

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Okresný súd Trenčín
Spisová značka: 15Csp/152/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118209614
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Gabriela Chudovská
ECLI: ECLI:SK:OSTN:2019:3118209614.2

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trenčín v konaní pred sudkyňou Mgr. Gabrielou Chudovskou, v právnej veci žalobcu:
Obec Skalka nad Váhom, so sídlom Skala 103, Skalka nad Váhom, IČO: 00 311 961, právne zastúpený
Advokátska kancelária JUDr. Martin Bartko - JUDr. Silivia Bartková, so sídlom Piaristická 6667, Trenčín,
proti žalovaným: 1/ F.. K. L., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. J. I., N. J. I. XXX, 2/ K.. D. L., nar.
XX.XX.XXXX, trvale pobytom N. J. I., N. J. I. XXX, obaja právne zastúpení JUDr. Andrej Opet, advokát,
so sídlom v Trenčíne, ul. Hroznová 2318, o zaplatenie 1.525,52 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu zamieta.
Žalovaní 1/ a 2/ majú proti žalobcovi spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa 23.10.2018 bola súdu doručená žaloba, ktorou sa žalobca domáha, aby súd zaviazal žalovaných
na zaplatenie sumy 1.525,52 eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.525,52 eur od 16.10.2018
do zaplatenia.
2. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že žalobca je právnickou osobou podľa zákona č. XXX/XXXX Zb. o
obecnom zriadení ako samostatný územný samosprávny a správny celok Slovenskej republiky. Žalovaní
sú vlastníkmi rodinného domu súp. č. XXX postaveného na parc. č. XXX/XX a zapísaného na LV č.
XXX pre k. ú. N. J. I., Q. N. nad I.. Žalobca vykonal v období rokov 2014 - 2017 vývoz splaškových vôd
z kanalizácie Prúdy. Náklady na vývoz splaškovej kanalizácie boli vyúčtované vlastníkom dotknutých
nehnuteľností postupom podľa počtu osôb trvalo prihlásených k pobytu v týchto nehnuteľnostiach.
Zároveň žalobca zaslal žalovaným vyúčtovanie nákladov na vývoz kanalizácie, a to listom obce zo
dňa 20.03.2018. V predmetnom liste žalobca rozpísal a vysvetlil z akých údajov vychádzal pri výpočte
nákladov a akým spôsobom dospel k výslednej sume 1.525,52 eur. Vyúčtovanie si žalovaní prevzali dňa
11.04.2018. Napriek tejto skutočnosti, žalovaní neuhradili vyúčtované náklady za vývoz kanalizácie, hoci
žalobca tieto náklady reálne zaplatil. Je teda nesporné, že žalobca vyviezol za žalovaných splaškovú
kanalizáciu, a preto je potrebné takto vzniknuté náklady žalobcovi nahradiť. Z dôvodu vzniknutého
dlhu a vyhnutiu sa súdnemu sporu, bola zo strany žalobcu doručená žalovaným predžalobná výzva,
a to listom zo dňa 27.09.2018, v ktorej žalobca vyzval žalovaných naposledy na úhradu vzniknutých
nákladov. Napriek zaslanej predžalobnej výzve žalobcu, ktorú si žalovaní preukázateľne prevzali dňa
08.10.2018, žalovaní doposiaľ žalobcovi tento svoj dlh neuhradili. Žalovaní na výzvu žalobcu reagovali
svojim listom zo dňa 09.10.2018, v ktorom uviedli, že majú záujem riešiť vzniknutú situáciu, namietali
spôsob stanovenia výšky nákladov pripadajúcich na ich osoby. Vzhľadom na to, že žalovaní neuviedli
akým konkrétnym spôsobom mienia uhradiť žalobcovi reálne vzniknuté náklady na vývoz splaškovej
kanalizácie, má žalobca za to, že žalovaní nemajú záujem vzniknutú situáciu skutočne riešiť. Žalobca
náklady na vývoz kanalizácie reálne vynaložil. Tieto náklady rozpočítal podľa počtu osôb prihlásených

k trvalému pobytu v danom období, a keďže žalovaní neuhradili žiadnu časť týchto nákladov, žalobcovi
teda nezostáva iná možnosť ako uplatniť nárok na náhradu nákladov voči žalovaným touto žalobou.

3. Žalovaní so žalobou nesúhlasili. Uvádzali, že z kolaudačného rozhodnutia z roku 2006 vyplýva, že
ich rodinný dom je napojený na verejný vodovod a kanalizáciu a vzniesli námietku premlčania voči
nárokom starším ako dva roky pred podaním žaloby na súd, keďže je nárok uplatnený ako nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia. Vo zvyšku považovali žalobu za nedôvodnú z toho dôvodu, že
rodinný dom bol a je napojený na kanalizáciu, a preto nie je dôvod platiť za vývoz splaškových vôd z
tejto „kanalizácie“. O konaní starostu týkajúceho sa tvrdeného vývozu splaškových vôd z kanalizácie
nevedeli, toto konanie nikdy neodsúhlasili a z ich pozemku žalobca ani žiadne splaškové vody neodváža.
Porušovanie povinností pri správe obecného majetku zo strany starostu, nemôže byť prenášané na
žalovaných.

4. Na vyjadrenie žalovaných k žalobe reagoval žalobca replikou, v ktorej uviedol najmä to, že skutočnosť,
že stavba žalovaných je skolaudovaná alebo skutočnosť, že sa v kolaudačnom rozhodnutí uvádza, že
táto stavba je napojená na inžinierske siete, neznamená, že žalovaní nie sú povinní hradiť náklady na
likvidáciu ich splaškov. Podľa zák. č. 364/2004 Z.z. o vodách (vodný zákon) v spojení so zákonom
č. 442/2002 Z.z. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách platí, že za splaškovú vodu a jej
likvidáciu zodpovedá jej producent. Tento je zároveň povinný uzatvoriť zmluvu o pripojení sa na verejnú
kanalizáciu alebo je povinný predložiť povolenie príslušného orgánu štátnej vodnej správy na iný spôsob
nakladania s odpadovými vodami (viď napr. § 23 od. 2 zák. č. 442/2002 Z. z. a § 25 ods. 3 písm a)
zák. č. 442/2002 Z. z.). V opačnom prípade sa dopúšťa neoprávneného vypúšťania odpadových vôd.
V danom prípade je rozhodné najmä to, že splašková odpadová voda žalovaných skončila v kanalizácii
žalobcu a žalobca musel túto splaškovú vodu z kanalizácie vyviesť, s čím mu vznikli náklady. Skutočnosť,
že splašková voda z rodinného domu žalovaných skončila v kanalizácii žalobcu bola potvrdená aj
na miestnom šetrení realizovanom Okresným úradom Trenčín dňa 08.07.2014. Okrem toho žalovaní
doposiaľ ani nepredložili, že by v rozhodnom období mali uzatvorenú zmluvu o pripojení sa na verejnú
kanalizáciu alebo že by mali povolenie na iný spôsob nakladania s odpadovými vodami a takýto doklad
nedoložili ani k svojmu vyjadreniu k žalobe. Tiež nedoložili doklad o tom, že by za vypúšťanie splaškov do
kanalizácie platili. Na základe rozhodnutia Okresného úradu Trenčín zo dňa 09.04.2015 musel žalobca
zabezpečiť, aby sa splaškové odpadové vody z jeho kanalizácie likvidovali určeným spôsobom, čo pre
žalobcu v danom prípade znamenalo zabezpečiť vývoz týchto splaškových odpadových vôd. Žalobca
tento vývoz v zmysle uložených opatrení Okresným úradom Trenčín skutočne zabezpečil a náklady s tým
vzniknuté rozúčtoval medzi producentov týchto splaškových odpadových vôd. Je tak nepochybné, že
žalovaní v rozhodnom období produkovali splaškové odpadové vody a je nepochybné, že tieto odpadové
vody odvádzali do splaškovej kanalizácie žalobcu. Rovnako je nepochybné, že túto kanalizáciu vyviezol
žalobca a že vznikli z tohto vývozu náklady, ktoré žalobca musel uhradiť. Žalobcu prekvapuje stanovisko
žalovaných, ktorí napriek tomu, že majú vedomosť o tom, že ich splaškové odpadové vody aj podľa
Okresného úradu Trenčíne skončili v kanalizácii žalobcu, nie sú ochotní uhradiť ani primerané náklady
na likvidáciu splaškových vôd. Námietku premlčania žalobca považoval za nedôvodnú a túto neuznával
bez bližšieho vysvetlenia. Časť vlastníkov domov z rozhodného územia uznala, že je nesporné, že v
danom období produkovali odpad do splaškovej kanalizácie a že je nesporné, že žalobca obsah tejto
kanalizácie vyvážal a uhradil náklady na tento vývoz z prostriedkov obecného rozpočtu. Žalobca uvádza,
že doposiaľ traja vlastníci domov preukázali svojím zodpovedným postojom k veci, že im záleží na
vyriešení celej situácie a že sú si vedomí svojej povinnosti uhradiť za likvidáciu produkovaného odpadu
vzniknuté náklady, a teda dobrovoľne uhradili na nich pripadajúce náklady vynaložené žalobcom alebo
sa dohodli mimosúdne na úhrade týchto nákladov. Títo vlastníci teda pochopili tú skutočnosť, že sú tu
reálne náklady vynaložené na vývoz ich odpadu a že nie je možné, aby neplatili za vývoz splaškovej
kanalizácie žiadne "poplatky".

5. V ďalšom konaní žalovaní uvádzali, že to, že žalobca musel vykonať vývoz splaškovej
vody z neskolaudovanej stavby - kanalizácie je zapríčinená tým, že žalobca ako stavebník tejto
neskolaudovanej stavby umožnil ostatným obyvateľom obce napojiť sa na túto nedokončenú stavbu.
Dôsledkom toho nezodpovedaného a nezákonného postupu žalobcu je tá skutočnosť, že niektorí
obyvatelia vypúšťajú splaškovú vodu do tejto nedokončenej stavby, ktorá však nemá kam odtekať, resp.
nie je ďalej spracúvaná napr. v čističke odpadových vôd. Za toto konanie žalobca bol aj sankcionovaný.
Žalobca dlhý čas prevádzkuje stavbu, ktorá nie je skolaudovaná a teda sústavne a úmyselne porušuje
predpisy. Žalobca súčasne ani nie je oprávneným subjektom na prevádzku verejnej kanalizácie v zmysle

právnych predpisov. Uvádzali, že žalobca nepreukázal, či má právo od nich požadovať akúkoľvek
sumu, či mal žalobca náklady s vývozom splaškových vôd vydokladované účtovnými dokladmi, ako
prišiel na to, koľko splaškových vôd žalovaní odviedli do neskolaudovanej kanalizácie, koľko subjektov
je na túto neskolaudovanú kanalizáciu napojených. Tiež uviedli, že do územia neskolaudovanej
kanalizácie nepatrí len pár domov, ktoré si žalobca vybral, ale omnoho väčšie územie, a preto im nie
je zrejmé, prečo žalobca nerozpočítal vývoz kanalizácie za ostatné tieto subjekty napojené na túto
neskolaudovanú kanalizáciu. Ďalej namietali, že by splaškové vody do času riadneho skolaudovania
povolenej kanalizácie (jún 2019) odvádzali do verejnej kanalizácie tak, ako ju definuje zákon č. 442/2002
Z.z., keďže táto nemala absolútne charakter verejnej kanalizácie. Stavba kanalizácie bola nepovolená,
neskolaudovaná, nedokončená stavba, ktorá vôbec neplnila účel, ktorý zákon predpokladá, a síce
odvádzanie odpadových vôd a ich prípadné čistenie tak, aby nedochádzalo k ohrozeniu životného
prostredia. Preto nemožno uvažovať o verejnej kanalizácii, nemožno na daný stav aplikovať zákon č.
442/2002 Z.z., na ktorý odkazuje žalobca a teda ani nebola daná povinnosť žalovaných uzatvoriť zmluvu
o pripojení na verejnú kanalizáciu, predmetom ktorej by bolo odvážanie splaškových vôd. Žalovaní po
tom, čo bola kanalizácia skolaudovaná, uzatvorili túto zmluvu. Namietali, že žalovaná výška nákladov
vôbec nie je preukázaná, jej výšku žalovaný namietali, keďže žalobca vôbec nepreukázal ani len to,
že náklady voči žalovaným uplatnené, aj skutočne zaplatil. Ďalej dôvodili aj tým, že ak aj žalobca mal
povinnosť zabezpečiť vývoz splaškových vôd v zmysle rozhodnutí správnych orgánov, potom nemohlo
dôjsť na strane žalovaných k bezdôvodnému obohateniu a ani im nie je zrejmé, na základe akej
konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia si žalobca nárok uplatňuje. Rovnako namietali
spôsob rozúčtovania nákladov, kedy tieto mali byť rozúčtované medzi 10 domov, keď na kanalizáciu
v rozhodnom čase bolo napojených podstatne viac rodinných domov, keď už aj len na rozhodnutí o
povolení stavby kanalizácie je uvedených 69 ľudí. Odôvodňovali ďalej vznesenú námietku premlčania
a uvádzali, že hoci nie je preukázané, kedy údajné náklady žalobca uhradil, premlčacia doba však
začala plynúť deň po zaplatení uvedenej sumy žalobcom, pretože už v tento moment vedel, že došlo
k bezdôvodnému obohateniu a tiež už vtedy vedel, že žalovaní sa bezdôvodne obohatili, keďže mal
vedomosť, že na stavbu kanalizácie je napojený aj ich dom. Teda tá časť nároku žalobcu, ktorá bola
uplatnená po uplynutí premlčacej doby 2 rokov, je premlčaná. Nárok tiež považovali za rozporný s
dobrými mravmi, nakoľko žalobca zavinil stav, kedy existovalo stavebné teleso, ktoré vôbec neplnilo účel
verejnej kanalizácie, nebolo zaústené a znečisťovalo životné prostredie v okolí žalovaných až do času,
kým žalobcovi nebola rozhodnutím uložená povinnosť zabezpečiť likvidáciu splaškových vôd.

6. Súd vytýčil pojednávanie, na ktorom sa zúčastnili strany aj ich právni zástupcovia. Právny zástupca
žalobcu uviedol, že je absolútne nesporné, že žalovaní odvádzali v rozhodnom období do kanalizácie
žalobcu splašky, že neplatili za odvoz žiadne platby a z tohto dôvodu žalobca rozúčtoval uvedené platby
a uplatnil si ich žalobou a to v sume zodpovedajúcej nákladom za vývoz splaškovej vody. Je pritom
povinnosťou žalovaných zaplatiť za likvidáciu odvádzaných splaškov. V rozhodnutiach okresného úradu,
ale ani v žiadnom právnom predpise sa neuvádza, že žalobca je povinný likvidovať splašky žalovaných
na vlastné náklady. V rozhodnutí správneho orgánu sa uvádza, že v stavbe kanalizácie sú obsiahnuté
splaškové vody, že tieto je potrebné zákonom predpísaným spôsobom zlikvidovať, no nevyplýva z neho
žiadne oprávnenie na strane žalovaných vypúšťať svoje splašky do predmetnej kanalizácie zadarmo.
Z rozhodnutia nevyplýva, žeby žalobca bol povinný uhrádzať za žalovaných náklady za vývoz týchto
splaškov. Producent splaškových vôd je zodpovedný za ich odvoz a riadnu likvidáciu, producentmi boli
žalovaní. Preto ak žalovaní bez dohody so žalobcom odvádzali do jeho stavby splaškové vody, sú
povinní niesť náklady na odvoz a likvidáciu splaškov na nich pripadajúce. Rozhodnutie správneho orgánu
preto nehovorí o tom, že by bol žalobca povinný likvidovať splašky na vlastné náklady. Neobstojí ani
námietka žalovaných, že v rozhodnom čase bolo na kanalizáciu napojených oveľa viac domov, keďže
v poslednej zápisnici zo šetrenia, ktorú predložili žalovaní, sú uvedené konkrétne domy, z ktorých
splašková voda bola odvádzaná do kanalizácie, týchto je deväť a medzi nimi aj dom žalovaných č.
XXX. Žalovaní odvádzali splašky do kanalizácie bez oprávnenia, žalobca likvidoval tieto splašky, plnil
povinnosť za nich, keďže žalovaní tak robili bez oprávnenia, pričom je bezpredmetné či kanalizácia bola
legálna alebo nie. Celý tento problém nastal tak, že na základe oznámenia pána Z. bola uložená obci
povinnosť zablendovať stavbu, aby mohla slúžiť ako žumpa a zabezpečiť ju tak, aby neprichádzalo k
priesakom, tieto opatrenia následne žalobca vykonal. Čo sa týka rozsahu splaškov, aj zo zmluvy, ktorú
žalovaní predložili, uzavretej s regionálnou vodárenskou spoločnosťou vyplýva, že si dohodli paušálne
množstvo odpadových vôd 134m3 ročne za 4 osoby, v porovnaní s tým sa preto rozúčtovanie žalobcu
v rozsahu 36m3 ročne na jednu osobu javí ako primerané a úplne porovnateľné s tým, aký rozsah bol
dojednaný následnou zmluvou s odvádzateľom splaškových vôd. K vznesenej námietke premlčania

uviedol, že žalovaní už v roku 2014 nepochybne vedeli, že do kanalizácie nemôžu odvádzať splašky,
ak tak činili, robili tak úmyselne, a preto námietka premlčania dôvodná byť nemôže. Súčasne predložil
na pojednávaní faktúry, ktoré boli vystavené a uhradené v rozhodnom období za vývoz splaškovej vody,
potvrdenie o tom, že v rokoch 2014-2017 boli zaúčtované v účtovníctve žalobcu a prehľad došlých faktúr
za roky 2014-2017. Podotkol tiež, že existencia kanalizačnej prípojky na pozemku ešte neznamená, že
žalovaní majú právo na bezplatné odvádzanie splaškových vôd. Kolaudačné rozhodnutie hovorí len o
tom, že dom sa kolauduje s prípojkou a nie s kanalizáciou ako takou a že je k domu pripojená prípojka
či už plynu, vody, elektriky alebo kanalizácie neznamená, že má vlastník nehnuteľnosti právo bezplatne
odoberať energie a bezplatne odvádzať splašky do kanalizácie. Rozpor s dobrými mravmi v tomto
žalobca nevidel, vnímal to totiž presne naopak tak, že reálne je to žalobca, ktorý túto činnosť vykonával
za žalovaných a ostatných obyvateľov obce, a preto uplatňovanie si nákladov ako nemorálne podľa
žalobcu nemožno konštatovať. Čo sa týka právneho posúdenia, najbližšie je podľa žalobcu posúdenie
podľa § 454 OZ, prípadne je podľa neho otvorená aj otázka náhrady škody, kedy žalovaní porušili svoju
povinnosť, vypúšťali odpadové vody na stavbu žalobcu, v dôsledku čoho vznikla žalobcovi škoda vo
výške nákladov spojených s vývozom splaškov.

7. Právny zástupca žalovaných na pojednávaní uviedol, že v rozhodnom období rokov 2014-2017
neexistovala v obci žiadna verejná kanalizácia a tá, ktorá bola vybudovaná, neplnila účel a bola
čiernou stavbou. Žalobca ďalej nepreukázal existenciu bezdôvodného obohatenia, namietal, že až na
pojednávaní boli predložené faktúry, s ktorými sa žalovaní nemajú možnosť oboznámiť a poukázal
na koncentráciu konania. Poukázal i na to, žalovaní kupovali pozemok od obce v roku 2003 za
účelom stavby rodinného domu a predávajúcim bolo deklarované pri kúpe, že k pozemku sú zavedené
funkčné inžinierske siete a to plyn, voda a kanalizácia a tomuto aj zodpovedala cena za pozemok.
Skutočnosť, že inžinierske siete boli funkčné, bola potvrdená aj v kolaudačnom rozhodnutí, kde sa
uvádza, že dom je napojený na siete, čo utvrdilo žalovaných len v tom, že kanalizácia je funkčná. Toto
je podstatné pri posúdení otázky vedomosti alebo nevedomosti žalovaných o funkčnosti kanalizácie.
Ohľadom počtu domov napojených na kanalizáciu, v správe o šetrení, na ktorú poukazuje žalobca, sa
počet domov 9 konštatuje len ako tvrdenie starostu žalobcu, nie však ako skutočnosť, ktorá by bola
objektívne zistená. Z rozhodnutí okresného úradu podľa žalovaných jednoznačne vyplýva, že povinnosť
zabezpečiť likvidáciu splaškov z tejto čiernej stavby je povinnosťou žalobcu, a preto jeho interpretácia je
účelová. Vychádzajúc z definície kanalizačnej prípojky, ktorá je chápaná ako úsek potrubia z pozemku
vyúsťujúci do kanalizácie, nepovažoval tvrdenia žalobcu a jeho chápanie kanalizačnej prípojky za
správne. Dal do pozornosti, že ak by pán Z. nepodal podnet, do dnešného dňa by žalobca s najväčšou
pravdepodobnosťou nakladal so splaškami tak, ako dovtedy a naďalej by ohrozoval životné prostredie.

8. Súd ustálil, že medzi stranami nebolo sporné, že žalovaní boli napojení na neskolaudovanú
„kanalizáciu“ žalobcu, že splašky do nej vypúšťali a že za to nič neplatili. Takisto je nesporné to, že obec
splašky vyviezla až po rozhodnutí Okresného úradu Trenčín.

9. Súd vykonal dokazovanie tiež oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v súdnom spise
a na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

10. Žalovaní sú obyvatelia žalobcu. Zároveň sú vlastníkmi rodinného domu so súp.č. XXX v katastrálnom
území N. J. I.. Ide o ulicu, na ktorej sa nachádza spolu 10 rodinných domov. Rodinný dom žalovaných bol
postavený žalovanými a žalobca vydal na stavbu domu stavebné povolenie a následne aj kolaudačné
rozhodnutie dňa 08.12.2016. Podľa kolaudačného rozhodnutia žalobcu stavba obsahuje aj prípojku
kanalizácie. V konaní tiež nebolo sporné, že pozemok, na ktorom žalovaní postavili svoj dom, bol kúpený
od žalobcu a rovnako tak žalobca nerozporoval tvrdenie žalovaných, že predmetom kúpy bol pozemok
aj s deklarovnou prípojkou kanalizácie.

11.Od februára 2014 do decembra 2017 žalobca vyvážal splaškovú vodu z kanalizácie (žumpy) v
časti Prúdy, do ktorej boli napojený aj žalovaní, pričom celkovo za tieto vývozy zaplatil žalobca sumu
12.444,08 eur, čo vyplýva z prehľadu nákladov na vývoz odpadovej vody na č.l. 7 spisu.

12. Okresný úrad Trenčín vydal dňa 09.04.2015 Rozhodnutie Č: OU-TN-OSZP3-2015/007837-005 TPJ,
ktorým uložil žalobcovi ako stavebníkovi stavby "Kanalizácia na pozemku a pozemku p. č. XXX, XXX,
XXX/XX, XXX/XX, XXX/XX, XXX/X v k.ú. N. J. I.": zabezpečiť likvidáciu splaškových odpadových vôd
z tejto kanalizácie vhodným spôsobom a predložiť návrh konkrétneho riešenia likvidácie odpadových

vôd z dlhodobého hľadiska (napr. vybudovaním čistiarne odpadových vôd, akumuláciou v kapacitne
postačujúcej žumpe, likvidáciou odpadových vôd individuálne, v žumpách pri jednotlivých rodinných
domoch ...), nakoľko odkladom výkonu rozhodnutia by mohlo dôjsť k znečisteniu, alebo ohrozeniu
podzemných vôd. V tomto rozhodnutí sa v jeho odôvodnení konštatuje okrem iného aj to, že Okresný
úrad Trenčín, odbor starostlivosti o životné prostredie vykonal dňa 05.12.2014 štátny vodoochranný
dozor u stavebníka, ktorým je obec Skalka nad Váhom, v súlade s § 66 vodného zákona a zákonom o
kontrole v štátnej správe, na stavbe kanalizácie. Vykonanie štátneho vodoochranného dozoru vyplynulo
zo šetrenia podnetu F.. I. Z., N. J. I. XXX zo dňa 18.06.2014, ktorý upozornil Okresný úrad Trenčín, odbor
starostlivosti o životné prostredie na vypúšťanie odpadových vôd z 9 rodinných domov na ulici" Nová v
N. J. I. do nedokončenej kanalizácie. Vykonaným dozorom boli zistené nedostatky, preto okresný úrad
zahájil dňa 25.02.2015 konanie vo veci uloženia nápravných opatrení podľa § 66 ods. 5 vodného zákona
stavebníkovi, obci Skalka nad Váhom. Konanie sa uskutočnilo dňa 18.03.2015. Vykonaným štátnym
vodoochranným dohľadom sa zistilo, že obec Skalka nad I. užíva stavbu kanalizácie bez stavebného
a kolaudačného povolenia. V obci nie je vybudovaná čistiareň odpadových vôd, a teda ani nie je
možné kanalizáciu dodatočne povoliť a užívať. Na kanalizáciu je napojených minimálne 9 rodinných
domov nového stavebného obvodu k. ú. N. J. I., ktoré boli napájané postupne v rokoch 2003-2009. Do
14.02.2014 neboli splaškové odpadové vody z kanalizácie vyvážané. Kanalizácia, nie je zabezpečená
proti úniku odpadových vôd, nie je vodotesne ukončená, ani nie je zaústená do čistiarne odpadových vôd
s primeraným čistením, resp. vodotesnou žumpou, teda dochádza k ohrozeniu akosti podzemných vôd.

13. Predložená tiež bola správa Okresného úradu Trenčín, odboru starostlivosti o životné prostredie z
29.07.2014, kde sa tiež uvádza, že stavba kanalizácie je užívaná bez povolenia, nemá zabezpečenú
likvidáciu vôd primeraným spôsobom, odpadové vody sa vypúšťajú do vsaku bez predchádzajúceho
prečistenia, čo je v rozpore so zákonom. Podľa stanoviska starostu žalobcu zachyteného v správe je na
kanalizáciu napojených 9 rodinných domov.

14.Okresný úrad Trenčín vydal dňa 09.11.2015 Rozhodnutie Č: OU-TN-OSZP3-2015/012756-012 TPJ,
ktorým uložil žalobcovi pokutu 8.000 eur za spáchaný správny delikt - užívanie časti stavby verejnej
kanalizácie, od roku 2006 po súčasnosť bez kolaudačného povolenia. V tomto rozhodnutí sa v jeho
odôvodnení konštatuje okrem iného aj to, že dôkazom toho, že obec je vlastníkom stavby, je prehlásenie
starostu obce vyplývajúce z predchádzajúcich šetrení a zápisníc z týchto šetrení, predložený zápis o
odovzdaní a prevzatí časti stavby zo dňa 30.09.2003 i záznamy zo stavebného denníka. Celková dĺžka
kanalizácie zistená odborným odhadom počas obhliadky je 450 m. Starosta obce, p. M. E. potvrdil,
že na kanalizáciu je napojených 9 rodinných domov nového stavebného obvodu k. ú. Skalská J. I..
Na kanalizáciu boli domy napájané podľa vyjadrenia starostu obce postupne od roku 2003 až 2009.
Kanalizácia nie je ukončená čistiarňou odpadových vôd, žumpou ani vodotesne zabezpečená. Protokol
zo štátneho vodoochranného dozoru bol odsúhlasený a podpísaný starostom obce dňa 17.12.2014,
zároveň boli uložené vedúcemu kontrolovaného subjektu tam uvedené opatrenia. Opatrenia týkajúce
sa zabezpečenia likvidácie splaškových odpadových vôd vhodným spôsobom, ktorým sa dosiahne
rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto vôd verejnou kanalizáciou neboli Obcou Skalka
nad I. prijaté. Ďalej sa v rozhodnutí konštatuje, že Obec Skalka nad Váhom užíva kanalizáciu od
roku 2006 bez kolaudačného povolenia, bez zabezpečenia primeraného čistenia odpadových vôd,
alebo zabezpečenia jej vodotesnosti, čo bolo správnym orgánom jednoznačne zistené počas šetrenia
podnetu dňa 08.07.2014 a pri štátnom vodoochrannom dohľade 05.12.2014 preukázané. Stavba bola
zrealizovaná bez stavebného povolenia. Starosta obce sa k užívaniu kanalizácie na konaní priznal,
rodinný dom Ing. Z. bol na kanalizáciu napojený s jeho súhlasom. Dôkazom tohto, že stavba je
užívaná sú okrem iného predložené doklady o vývoze odpadových vôd z kanalizácie zo dňa 14.2.2014,
7.4.2014, 8.5.2014, 30.5.2014. Na ústnom pojednávaní dňa 08.07.2014 starosta obce uviedol, že
do termínu 11.07.2014 zabezpečí kanalizáciu tak, aby bola vodotesná, zazátkuje a odpadové vody
akumulované v kanalizácii bude pravidelne vyvážať. Ku dňu prerokovania správneho deliktu 5.11.2015
doklad o vodotesnosti kanalizácie nepredložil, toto opatrenie nesplnil. Bolo konštatované, že bol
ohrozený verejný záujem z hľadiska ochrany životného prostredia a zdravia osôb. Tento stav pretrváva.
Pri ukladaní sankčného postihu orgán štátnej vodnej správy prihliadal na skutočnosti za akých bol
správny delikt spáchaný. Správny orgán vzal do úvahy, že rodinné domy boli napájané na kanalizáciu
s vedomím i súhlasom starostu obce, ktorý zároveň zastupoval i stavebný úrad. Toto konanie bolo
účelové a neuvážené. Kanalizácia účelovo odvádza len odpadové vody z nového stavebného obvodu
i napriek skutočnosti, že je vedená husto osídleným, zastavaným územím obce. Tento stav pretrváva
od roku 2006, rodinné domy nového stavebného obvodu boli postupne na kanalizáciu napájané,

kolaudované do roku 2009. Stavebník o tejto skutočnosti vedel, neprijal potrebné opatrenia. Vedel,
že kanalizácia nie je skolaudovaná, odpadové vody odvádzané kanalizáciou nemajú zabezpečené
primerané čistenie. Konanie stavebníka a zároveň stavebného úradu bolo nelogické a bez opory v
zákone. Týmto neuváženým konaním boli ohrození obyvatelia ostatnej časti obce. Obec Skalka nad
Váhom svojim prístupom k riešeniu danej situácie a odstráneniu zistených nedostatkov nebola orgánu
štátnej vodnej správy nápomocná, nereagovala na výzvu vykonať štátny stavebný dohľad na stavbách
jednotlivých rodinných domov. Doklady potrebné k posúdeniu riešenej veci požadované orgánom štátnej
vodnej správy predkladala na opakované výzvy, čím sťažovala priebeh jednotlivých konaní, a tým sa
predlžovalo riešenie problému.

15. Súd mal preukázané, že až rozhodnutím Okresného úradu Trenčín zo dňa 05.06.2019 bola
dodatočne povolená líniová vodná stavba - N. nad I. - splašková kanalizácia a bolo povolené
užívanie tejto stavby, kde ako stavebník vystupuje žalobca. B. konania bolo celkom 69 subjektov.
Medzi žalovanými ako producentmi a Regionálnou vodárenskou spoločnosťou Vlára - Váh, s.r.o. ako
dodávateľom, bola s účinnosťou od 02.09.2019 uzatvorená zmluva o odvádzaní odpadových vôd na
odbernom mieste Skalka nad I. č. XXX.

16. Žalobca vyzval žalovaných na úhradu nákladov za vývoz splaškových vôd listom zo dňa 20.03.2018,
kde tieto náklady vyčíslil na sumu 1.525,52 eur za roky 2014-2017. Následne ich vyzval aj opakovane
listom zo dňa 27.09.2018. Z predsúdnej komunikácie žalobcu a žalovaných ( listy žalovaných z
08.10.2018 a 09.10.2018) vyplýva, že žalovaní nárok neuznávali a okrem toho poukazovali aj na
zmätočnosť, keď vo výzvach žalobcu sa uvádza ako suma k zaplateniu 1.525,52 eur a tiež suma
1.363,44 eur.

17. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych
vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť
v rozpore s dobrými mravmi.

Podľa § 451 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho
dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako
aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 454 Občianskeho zákonníka bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva
mal plniť sám.

Podľa § 107 ods.1, ods.2 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto
sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí
za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

18. Žalobca sa podanou žalobou domáhal proti žalovaným vydania bezdôvodného obohatenia, ku
ktorému malo dôjsť tým, že žalobca za žalovaných uhradil náklady tretej osobe za vývoz odpadových
vôd zo stavebného telesa - čiernej stavby v jeho vlastníctve, ktorej bol stavebníkom žalobca. Výšku
bezdôvodného obohatenia, ktoré pripadá na žalovaných, určil podľa počtu osôb trvalo prihlásených k
pobytu v týchto nehnuteľnostiach (uvádzal, že celkovo v 10 domoch). Žalobca dôvodil tým, že vyviezol za
žalovaných splaškovú kanalizáciu, a preto je potrebné takto reálne vzniknuté náklady žalobcovi nahradiť.
Súd však žalobu vyhodnotil ako nedôvodnú v celom rozsahu, a to z nasledujúcich dôvodov:

19. Súd sa stotožnil s obranou žalovaných, že v správnom konaní bola žalobcovi uložená povinnosť
zlikvidovať a odviesť splašky z kanalizácie v jeho vlastníctve, preto sa nemôže jednať o plnenie
za žalovaných. Ak teda túto povinnosť mal žalobca a splnenie tejto povinnosti bola mu uložená
rozhodnutím, nie je zrejmé, na základe akej konkrétnej skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia
sa mali žalovaní bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcu. V tomto ohľade podľa názoru súdu neobstojí
ani argumentácia žalobcu prezentovaná na pojednávaní, že pre tento účel treba rozlišovať obdobie do
roku 2014 a žalované obdobie rokov 2014 - 2017, kedy už bola stavba kanalizácie v poriadku. Súd

konštatuje, že predmetné stavebné teleso nebolo ani v rokoch 2014 - 2017 verejnou kanalizáciou, ale
v praktickej rovine bola žumpou, ktorá patrí žalobcovi a on zodpovedal za jej stav a vyprázdňovanie.
Teda ak ju žalobca i v týchto rokoch vyprázdňoval, a to aj bez ohľadu na správnym orgánom uloženú
povinnosť, vyprázdňoval vlastnú žumpu a nie žumpu žalovaných. Ak od žalovaných nepožadoval žiadne
plnenie za odvádzanie ich splaškov, je to jeho slobodné rozhodnutie, resp. to nasvedčuje pravdivosti
tvrdenia žalovaných, že so žalobcom boli takto od počiatku dohodnutí. Nemôže tak byť naplnená
skutková podstata bezdôvodného obohatenia plnenia za žalovaných. Uvedenému záveru o tom, že
žalobca za žalovaných neuhrádzal žiadne výdavky, ktoré by mali znášať žalovaní, keď od nich dlhodobo
nepožadoval za odvádzanie odpadových vôd žiadne plnenia, svedčí aj tá skutočnosť, že až do problému
so splaškami (teda do februára 2014) žalovaní za odvádzanie splaškov zo svojej domácnosti žalobcovi
nič neplatili.

20. Pokiaľ žalobca na pojednávaní prezentoval ako alternatívny titul (zrejme pri neúspechu nároku
titulom bezdôvodného obohatenia) uplatnenie si nároku náhradu škody pre porušenie povinností
žalovaných, ktorí vypúšťali splašky do stavby žalobcu, v dôsledku čoho žalobcovi vznikla škoda, podľa
názoru súdu nie sú splnené predpoklady pre vznik nároku na náhradu škody. Podľa § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Súd
však konštatuje, že ak za porušenie povinnosti, ktorou mala byť spôsobená žalobcovi škoda, žalobca
považuje opakovane ním v konaní deklarované porušenie povinnosti žalovaných ako producentov
likvidovať splaškové vody určeným spôsobom a porušenie povinnosti uzavrieť zmluvu o pripojení sa
na verejnú kanalizáciu, táto argumentácia neobstojí. Predmetná stavba, dá sa povedať len kvázi
kanalizácia, totiž nebola riadnou verejnou kanalizáciou v zmysle zákona č. 442/2002 Z.z. o verejných
vodovodoch a verejných kanalizáciách. Jednalo sa o „čiernu stavbu". Porušenie uvedenej povinnosti
zakotvenej v zákone č. 442/2002 Z.z., preto podľa názoru súdu nemožno konštatovať, pretože na takúto
„kvázi kanalizáciu“ uvedený zákon nedolieha.

21. Súd ako ďalší dôvod pre zamietnutie žaloby uvádza aj to, že uplatnené právo žalobcu je v rozpore
s dobrými mravmi a v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania nevzniká právo („Ius ex
iniuria non orfitur" ), ktorej podstatou je fakt, že na právnom úkone, ktorý nepožíva právnu ochranu,
nemožno zakladať iné práva. Rozpor s dobrými mravmi vidí súd v tom, že žalobca vytvoril vlastným
konaním protiprávny stav, ktorého výsledkom bolo znečistenie a ohrozenie podzemných vôd. Toto
konanie žalobcu bolo nepochybne vedomé, navyše dlhodobé, na riešenie ktorého žalobca pristúpil
až po tom, čo na protiprávne konanie upozornil príslušné správne orgány jeden z obyvateľov obce
svojím podnetom. V rozhodnutí správneho orgánu zo dňa 09.11.2015 sa tiež uvádza nedostatok
súčinnosti žalobcu pri riešení problému, sťažovanie postupu v konaní zo strany žalobcu, čím sa riešenie
problémov z dôvodov na strane žalobcu predlžovalo. Takisto žalobcovi v správnom konaní v odôvodnení
svojho rozhodnutia vytkol, že opatrenia týkajúce sa zabezpečenia likvidácie splaškových odpadových
vôd vhodným spôsobom, ktorým sa dosiahne rovnaká úroveň ochrany vôd ako pri odvádzaní týchto
vôd verejnou kanalizáciou, neboli prijaté. Žalobca vybudoval a užíval stavbu tejto kvázi kanalizácie
bez stavebného a kolaudačného povolenia. Vediac, aký je reálny stav žalobca ako stavebný orgán
skolaudoval minimálne 9 rodinných domov, ktoré odvádzali odpadové vody do takto vybudovanej čiernej
stavby - kvázi kanalizácie. Až do februára 2014, kedy problém „prepukol“, neboli splaškové odpadové
vody z tohto telesa vyvážané, pričom táto kanalizácia, nebola zabezpečená proti úniku odpadových
vôd, nebola vodotesne ukončená, ani zaústená do čistiarne odpadových vôd s primeraným čistením,
resp. vodotesnou žumpou. Bol ohrozený verejný záujem z hľadiska ochrany životného prostredia a
zdravia osôb, čo konštatoval správny orgán. Správny orgán vyhodnotil konanie starostu žalobcu, keď
boli domy napájané na kanalizáciu s jeho vedomím, ako účelové a neuvážené. Vedel, že kanalizácia
nie je skolaudovaná, odpadové vody odvádzané kanalizáciou nemajú zabezpečené primerané čistenie.
Konanie stavebníka a zároveň stavebného úradu bolo nelogické a bez opory v zákone.

22. Žalobca za takéhoto stavu, ktorý sám zapríčinil, žiada od žalovaných (ale aj iných obyvateľov
obce, nakoľko súdu sú známe viaceré skutkovo prakticky totožné konania vedené na tunajšom súde)
úhradu nákladov, ktoré mu vznikli. Súd konštatuje, že žalobca touto žalobou sanuje následok svojho
vlastného protiprávneho konania tak, že sa snaží ťarchu nákladov vynaložených v súvislosti s vlastným
porušovaním zákona, preniesť na obyvateľov obce, čo podľa názoru súdu je nutné v kontexte vyššie
opísaného reálneho stavu hodnotiť ako konanie v rozpore s dobrými mravmi, nepožívajúce právnu
ochranu, ako aj konanie v rozpore so zásadou, že z protiprávneho konania (bezprávia) nevzniká právo
(nárok, ktorý by bolo možné hodnotiť ako zákonný nárok, nárok po práve).

23. Aj samotná výška žalovanej sumy je pochybná, a to nielen preto, že sami žalovaní poukazovali na
to, že aj pred podaním žaloby boli vyzývaní za totožné obdobie raz na úhradu sumy 1.525,52 eur a
raz na zaplatenie sumy 1.363,44 eur. Súd je toho názoru, že nemožno stotožňovať plnenie žalobcu
inej osobe, s výškou bezdôvodného obohatenia žalovaných. Pri takejto logike by akékoľvek plnenie,
ktoré by žalobca poskytol tretej osobe (nech by sa jednalo o akúkoľvek sumu) zodpovedalo výške
bezdôvodného obohatenia žalovaných za vývoz ich splaškov. Čo je záver zjavne nesprávny. Nehovoriac
už o tom, že bolo sporné aj to, koľko domácností v skutočnosti bolo do kvázi kanalizácie pripojených
a koľkí do nej aj reálne odvádzali svoje splašky, keď sám žalobca v konaní najskôr poukazoval na
to, že sa rozpočítavali náklady medzi 10 domov (z toho 3 zelené a 7 oranžových vyznačených na
mapke z č.l. 80), súčasne tiež poukazoval na to, že v zmysle správy z prešetrenia podnetu z 29.07.2014
bolo pripojených 9 domov, pričom v rozhodnutí zo dňa 09.04.2015 sa uvádza, že domov malo byť
minimálne 9 (teda nekonštatovalo sa s istotou 9 domov ako konečný počet), sám starosta v záverečnej
reči uvádzal, že prípojok na túto kvázi kanalizáciu bolo celkovo vlastne 11. Teda žalobca hodnoverne
nekvantifikoval množstvo splaškov, ktoré odviedli do jeho žumpy práve žalovaní a aké náklady na odvoz
práve nimi vyprodukovaných splaškov boli aj uhradené. Ak žalobca sám vytvoril stav, že nie je merateľné
množstvo vypúšťaných splaškov jednotlivými domácnosťami do jeho žumpy (žalobca ako stavebný
úrad vydal kolaudačné rozhodnutie k postaveným nehnuteľnostiam a ako predávajúci pozemkov pod
domami vytvoril kanalizačnú prípojku na prevádzanom pozemku žalovaných), táto okolnosť musí ísť na
jeho vrub. Z obsahu rozhodnutia o uložení sankcie z 09.11.2015 vyplýva, že celková dĺžka kanalizácie
zistená odborným odhadom počas obhliadky orgánom štátnej ochrany vôd je 450 m, aj z predloženej
mapky na č.l. 61 vyplýva, že ulica, na ktorej bývajú žalovaní, tvorí len menšiu časť z celkovej dĺžky tejto
kanalizácie, keď jej dlhšia časť vedie cez iné husto zastavané územie, čo sa tiež uvádza aj v rozhodnutí
o uložení sankcie zo dňa 09.11.2015, a teda aj takáto skutočnosť podľa názoru súdu spochybňuje
rozsah domácností pripojených na predmetnú stavbu vypúšťajúcich svoje splašky do nej, čo v konečnom
dôsledku má vplyv na ustálenie množstva splaškov produkovaných žalovanými, od množstva ktorých
(ale to len ak by súd uznal základ nároku za dôvodný) by sa odvíjala výška sumy, ktorí by boli povinní
žalobcovi plniť.

24. Vo vzťahu k výške uplatneného nároku súd ešte už na rámec uvedeného konštatuje, že žalovaní
od počiatku konania spochybňovali nielen samotný základ nároku, ale aj jeho výšku a to, že nebolo
nijako preukázané, aké sumy žalobca za účelom vývozu splaškových vôd a kedy zaplatil a či ich
aj skutočne vynaložil. Za účelom preukázania výšky nároku žalobca k žalobe (a prakticky až do
konania pojednávania) nepredložil nič iné, ako len vytvorenú tabuľku s rozpisom faktúr, ktorú žalovaní
spochybňovali a výzvy na úhradu adresované žalovaným pred podaním žaloby. Až v rámci prednesu na
pojednávaní žalobca predložil súbor listín (žurnalizované na č.l. 81 až 150) - faktúry a zoznam došlých
faktúr, ktoré majú preukazovať výšku uplatneného nároku, urobil tak teda prvýkrát až na pojednávaní.
Bol pritom poučený vo výzve na č.l. 44 zo dňa 04.02.2019, že strany sú povinné uplatniť v konaní včas
prostriedky procesného útoku a procesnej obrany a na tie, ktoré nebudú uplatnené včas, súd nemusí
prihliadnuť a tiež bol poučený o tom čo znamená, že prostriedky procesného útoku a obrany nie sú
uplatnené včas. Žalobca teda bol poučený o zásade sudcovskej koncentrácie konania.

25. Podľa § 153 CSP, (1) Strany sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a prostriedky
procesnej obrany včas. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany nie sú uplatnené
včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a
hospodárnosť konania. (2) Na prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana
nepredložila včas, nemusí súd prihliadnuť, najmä ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania
alebo vykonanie ďalších úkonov súdu. (3)Ak súd na prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany neprihliadne, uvedie to v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej.

26. Napriek vyššie uvedenému poučeniu, žalobca predložil dôkazy, ktorými by preukazoval výšku
tvrdeného bezdôvodného obohatenia, až na pojednávaní. Nejednalo sa pritom len o jednu listinu, ale
o 70 strán listín, vo vzťahu ku ktorým súd uvádza, že žalobcovi nič v tomto konaní nebránilo, aby
tieto dôkazné prostriedky predložil či už spolu so žalobou, alebo vrámci svojich písomných vyjadrení
adresovaných súdu pred pojednávaním tak, aby súd i protistrana boli s týmito listinami už na pojednávaní
oboznámení vrámci prípravy naň, najmä pokiaľ to, že žalobcovia spochybňujú výšku nároku bolo
žalobcovi od počiatku známe a nešlo o takú skutočnosť, ktorá by prvýkrát odznela až na pojednávaní a na
ktorú by nemohol skôr reagovať. Súd vo vzťahu k takto žalobcom produkovaným dôkazov konštatuje, že

uplatnil sudcovskú koncentráciu konania, keď na tieto dodatočne prvýkrát až na pojednávaní predložené
listiny neprihliadol, nakoľko, by si to vyžadovalo odročenie pojednávania za tým účelom, aby tieto listiny
boli doručené protistrane na oboznámenie či prípadné vyjadrenie sa k nim (žalobca ich na pojednávaní
predložil navyše len v jednom vyhotovení do spisu) a aby aj súd sa s týmito listinami a ich relevanciou pre
ďalší postup v konaní, mohol oboznámiť. Súd tak nevykonal uplatňujúc zásadu sudcovskej koncentrácie
konania, dôkaz týmito listinami, ale treba dodať, že vzhľadom na skutočnosť, že nie je daný ani len
základ nároku z dôvodov opísaných v predošlých odsekoch, i neuplatniac túto zásadu, by bolo úplne
nadbytočné tieto listiny preukazujúce len výšku nároku, oboznamovať a i tak by ich súd s prihliadnutím
na hospodárnosť konania neoboznamoval.

27. Súd z dôvodov vyššie uvedených žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd sa už podrobnejšie pre
nadbytočnosť nezaoberal vznesenou námietkou premlčania uplatneného práva (pretože toto čo do
základu neexistuje), avšak stručne uvádza, že vzhľadom na dátum podania žaloby, a to dňa 23.10.2018,
dátum vykonania platieb za vývozy odpadových vôd (ktoré sa uskutočnili podľa tabuľky - prehľadu faktúr
pripojeného k žaloby od februára 2014 až do decembra 2017) a dĺžky premlčacej doby (subjektívnej
v trvaní dvoch rokov), by bola časť uplatnenej žalovanej sumy celkom zjavne premlčaná. Na presné
ustálenie jej počiatku by však bolo nutné poznať presné dátumy vynaloženia nákladov za jednotlivé
vývozy, ktoré dátumy však súd vzhľadom na neexistenciu základu nároku nadbytočne už nezisťoval.
28. Súd nevykonal ani ďalšie navrhované dôkazy, a síce žalobcom navrhovaný výsluch starostu
žalobcu (ktorý sa na pojednávaní vrámci svojho prednesu síce vyjadril, ale jeho podrobný výsluch
realizovaný nebol), nakoľko tento sa mal v zmysle návrhu na vykonanie dôkazu vyjadriť k spôsobu
stanovenia nákladov a ich rozúčtovania. Tento dôkaz sa tak dotýkal len zdôvodnenia výšky nákladov,
čo pre neexistenciu základu, nebolo nutné zisťovať. Rovnako tak nadbytočné bolo vypočutie bližšie
neidentifikovaného svedka - osoby zabezpečujúcej vývoz splaškov, ktorá sa mala vyjadriť k frekvencii
vývozu splaškov, keďže jeho výpoveď k tejto skutočnosti by vzhľadom na absenciu základu nároku bola
nadbytočná, nehospodárna a iný výsledok v spore by i tak nepriniesla.

29. Podľa § 255 ods.1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

30. Nakoľko žalovaní boli v konaní úspešní v plnom rozsahu, tým, že žaloba bola zamietnutá, majú voči
plne neúspešnému žalobcovi nárok na plnú náhradu trov konania, a preto im súd aj priznal nárok na
náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením súdneho úradníka po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Trenčín.

Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.