Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 5. október 2020

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 16C/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115208989
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 10. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Doricová

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2020:1115208989.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave v konaní sudkyňou JUDr. Zuzanou Doricovou v spore žalobcu

Y.. S. U., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX, XXX XX O. D. právne zastúpený Beňo &
partners advokátska kancelária, s.r.o., Námestie svätého Egídia 40/93, 058 01 Poprad proti žalovanému
Slovenská republika zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky, Štúrova 2, 812 85
Bratislava o náhradu škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci takto

r o z h o d o l :

I.Žalovanýjepovinnýzaplatiťžalobcovisumu1.922,61eursúrokomzomeškaniavovýške5,25%ročne
zo sumy 1.922,61 eur odo dňa 08.02.2014 do zaplatenia, všetko spolu do 30 dní odo dňa právoplatnosti

rozsudku.

II. Súd konanie v časti žaloby o zaplatenie 3.077,39 eur s úrokom z omeškania vo výške 5,25% odo dňa
08.02.2014 do zaplatenia zastavuje.

III. Súd priznáva žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,40%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 30.03.2015 domáhal voči
žalovanému zaplatenia sumy vo výške 45.587,41 eur s úrokom z omeškania 9,05% p.a. zo sumy

5.587,41 eur od 07.02.2014 do zaplatenia titulom náhrady škody podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, ktorá mu vznikla v dôsledku trestného
stíhania vedeného na OR PZ Senec Č.: L. XXXX/X-L.-S.-XXXX. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že
uznesením vyšetrovateľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru Senec Č.: L. XXXX/X-L.-S.-XXXX
zo dňa 07.12.2007 bolo začaté trestné stíhanie z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona a uznesením zo dňa 24.06.2008 trestné stíhanie pre prečin neoprávneného zásahu
do práv domu a bytu. Uznesením vyšetrovateľa zo dňa 02.12.2008 bolo žalobcovi vznesené obvinenie

v skutku 1 za prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a v skutku 2 za
prečin neoprávneného zásahu do práv domu a bytu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona. Proti
uzneseniu o vznesení obvinenia, ktoré bolo doručené žalobcovi dňa 07.01.2009 podal žalobca v
zákonom stanovenej lehote sťažnosť, ktorú prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok uznesením sp.
zn. 2Pv 662/08-21 zo dňa 15.01.2008 zamietol. Dňa 07.01.2009 si žalobca zvolil advokáta JUDr.
Martina Ribára, ktorý ho počas celej doby trestného konania zastupoval. Okresná prokuratúra Pezinok
podala dňa 06.10.2009 na Okresný súd Pezinok obžalobu sp. zn. 2Pv 662/08-49 na tom skutkovom

základeakobolouvedenévovyšetrovacomspiseÚJaKPSenecL.-XXXX/X-L..Žalobcadňa19.10.2009
podal na Okresnej prokuratúre Pezinok, Krajskej prokuratúre Bratislava a Generálnej prokuratúre SR
sťažnosť na postup prokurátora a v súvislosti s podanou obžalobou namietal nezákonný a neobjektívny
postup Okresnej prokuratúry Pezinok a žiadal, aby bol spis vrátený do prípravného konania a celávec bola odňatá Okresnej prokuratúre Pezinok, a aby bola pridelená na inú Okresnú prokuratúru.
Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 3T 158/09-197 zo dňa 19.10.2009 s poukazom na § 241 ods.
1 písmeno f) Trestného poriadku odmietol obžalobu a vrátil ju prokurátorovi, pretože boli zistené

závažné procesné chyby a to porušenie práva na obhajobu žalobcu. Súd v uznesení tiež konštatoval,
že orgány činné v trestnom konaní sa v prípravnom konaní dôsledne neriadili ustanovením § 2 ods.
10 Trestného poriadku a porušili toto ustanovenie v neprospech obvineného a tiež potvrdil pochybenia,
na ktoré žalobca v sťažnosti poukazoval. Na základe sťažností a opakovaných sťažností žalobcu
na postup prokurátora, Krajská prokuratúra Bratislava uznesením sp. zn. X I. XXX/XX-XX zo dňa

05.01.2010 s poukazom na § 23 ods. 1 Trestného poriadku trestnú vec vedenú proti osobe žalobcu z
obvodu pôsobnosti Okresnej prokuratúry Pezinok neodňala, preskúmala dôvodnosť sťažnosti žalobcu
ako aj opakovanej sťažnosti na postup Okresnej prokuratúry Pezinok a dozorujúcej prokurátorke
Okresnej prokuratúry Pezinok zaslal výčitku za procesné pochybenia súvisiace s trestnou vecou.
Vyšetrovateľ návrhy žalobcu na doplnenie vyšetrovania, ktorých sa žalobca následne po preštudovaní
vyšetrovacieho spisu dňa 19.05.2010 domáhal za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu

zamietol. Prokurátor vrátil dňa 23.06.2010 vyšetrovací spis na doplnenie so záväzným pokynom.
Vyšetrovateľ však opätovné návrhy žalobcu na vykonanie nevyhnutných úkonov zamietol. Okresná
prokuratúra Pezinok žiadosť žalobcu z 04.10.2010 o prešetrenie postupu vyšetrovateľa vyhodnotila ako
dôvodnú a dňa 08.10.2010 uložila vyšetrovateľovi záväzný pokyn doplniť vyšetrovanie. Vyšetrovateľ
pokyn nerešpektoval a za 16 mesiacov ani jeden nariadený úkon nevykonal. Prokurátor Okresnej

prokuratúry Pezinok uznesením 2Pv 622/08-99 zo dňa 02.08.2011 trestné stíhanie v 2. skutku za
prečin neoprávneného zásahu do práv domu a bytu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona zastavil
podľa § 215 ods. 1 písmeno b) Trestného poriadku. Žalobca po preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa
09.02.2012 opätovne navrhol doplniť vyšetrovanie úkonmi trestného konania pričom vyšetrovateľ návrhy
na doplnenie vyšetrovania opätovne odmietol. Dňa 06.03.2012 prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok

podal na Okresný súd Pezinok obžalobu za prečin ublíženia na zdraví podľa ustanovenia § 156 ods. 1, 2
písmeno a) Trestného zákona. Okresný súd Pezinok rozsudkom sp. zn. 3T 45/2012 zo dňa 27.06.2012
žalobcu ako obžalovaného podľa § 285 písmeno a) Trestného poriadku spod obžaloby oslobodil.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012. V trestnom konaní poškodená Y.. B. U.Á. D.,
manželka žalobcu návrhom doručeným Okresnému súdu Nitra dňa 18.02.2008 sa domáhala nariadenia

predbežného opatrenia na zákaz styku s maloletým synom S. U. s tým, že poukazovala na údajné
fyzické napadnutie. Dňa 26.12.2008 sa domáhala zrušenia predbežného opatrenia, ktorým súd upravil
styk žalobcu so synom a dôvodila to vznesením obvinenia voči osobe žalobcu. Žalobca sa domáhal
voči žalovanému v dôsledku nezákonných rozhodnutí súvisiacich s vedením trestného stíhania náhrady
škody spolu v sume 45.587,41 eur, keď sa domáhal náhrady trov právneho zastúpenia v trestnom

konaní vo výške 5.000,- eur, náhrady nákladov z titulu účasti na úkonoch trestného konania (cestovné,
administratívnenáklady-fotokópiesúdnehospisu,poštovné,stratačasu)vovýške587,41euranáhrady
nemajetkovej ujmy vo výške 40.000,- eur za vedenie nezákonného trestného stíhania, neprimeranú
dĺžku trestného konania a za množstvo závažných procesných a hmotnoprávnych pochybení v trestnom
konaní.

2. Žalobca sa náhrady škody domáhal proti žalovanému Slovenská republika zastúpená Ministerstvom
spravodlivosti Slovenskej republiky a zastúpená Generálnou prokuratúrou Slovenskej republiky.
2.2. Súd na pojednávaní konanom dňa 27.06.2016 rozhodol, že v prejednávanej veci je orgánom
konajúcim v mene štátu Generálna prokuratúra Slovenskej republiky s poukazom na ustanovenie §

4 ods. 1 písmeno b), f) Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, keď žalobca sa domáhal náhrady škody v dôsledku nezákonného rozhodnutia - vznesenia
obvinenia, teda škody, ktorú v trestnom konaní spôsobil vyšetrovateľ Policajného zboru a prokurátor
nezamietol sťažnosť žalobcu proti uzneseniu vyšetrovateľa a podal v trestnej veci na žalobcu obžalobu
príslušnému súdu.

3. Žalovaný žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Uviedol, že uznesenie o vznesení obvinenia
nemožno v danom prípade automaticky považovať za nezákonné len z dôvodu, že v čase jeho vydania
existujúca pravdepodobnosť o spáchaní trestného činu sa neskôr z rôznych dôvodov nepotvrdila
(rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 163/2013). K uplatňovanej škode uviedol, že škoda musí

byť nie len zaplatená t.j. musí dôjsť k zmenšeniu majetku, ale trovy musia byť aj účelne vynaložené a
rovnako tak nemajetkovú ujmu a okolnosti ju podmieňujúce nestačí len tvrdiť, ale musia byť v konaní
preukázané, najmä s prihliadnutím na § 17 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z.4. Podľa § 470 ods. 1 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte Civilného
sporového poriadku) ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto
zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii
konania, ak by boli v neprospech strany.

4.1. Žaloba žalobcu bola podaná na súd za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, ale súd konal
podľa ustanovení Civilného sporového poriadku, nakoľko z citovaného ustanovenia § 470 ods. 1
Civilného sporového poriadku vyplýva, že v prebiehajúcom konaní sa uplatní tzv. princíp okamžitej
použiteľnosti novej právnej úpravy, teda po nadobudnutí účinnosti Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný
sporový poriadok, ktorý nadobudol účinnosť dňa 01.07.2016, sa v konaní postupuje podľa novej právnej
úpravy.

5. Súd po vykonanom dokazovaní vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 16C 105/2015-191 zo dňa 23.
marca 2017 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 8.500,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 5.000,- eur odo dňa 08.02.2014 do zaplatenia
a žalobu vo zvyšku zamietol. O náhrade trov konania rozhodol tak, že žalovanému voči žalobcovi

náhradutrovkonanianepriznal.Súdpriznalžalobcovinároknanáhraduškodyvovýške8.500,-eur,ktorá
predstavovala náhradu trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 5.000,- eur a náhradu nemajetkovej
ujmy vo výške 3.500 eur. Súd žalobu zamietol v časti uplatneného nároku na škody vo výške 587,41
eur, ktorej náhrady sa žalobca domáhal titulom vynaložených nákladov pri účasti na úkonoch trestného
konania (cestovné, administratívne náklady - poštovné, strata času), keď dospel k záveru, že žalobca

neuniesol dôkazné bremeno v súvislosti s preukázaním vzniku a výšky uplatnenej majetkovej škody,
teda nepreukázal, že mu škoda v uplatnenej výške vznikla, že sa jeho majetok zmenšil o ním vyčíslenú
sumu.
5.1. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov.

5.2. Súd poukázal na to, že podľa ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú pri výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za
súčasného splnenia troch podmienok a to 1. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, 2. existencia škody
ako majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným
rozhodnutím.

5.3. Vo vzťahu k splneniu prvej podmienky pre úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody k
nezákonnému rozhodnutiu orgánu štátu mal súd v konaní za preukázané, že u žalobcu bol daný právny
nároknanáhraduškodyvzmyslezákona514/2003Z.z.ozodpovednostizaškoduspôsobenúprivýkone
verejnej moci, keď vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že trestné stíhanie, ktoré sa viedlo proti
žalobcovi, keď uznesením Okresného riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava -

okolie Č.: L.-XXXX/X-L.-S.-XXXX-M. zo dňa 02.12.2008 mu bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie v bode č. 1 za úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
zákona a v bode č. 2 za úmyselný prečin neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytového
priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, neskončilo jeho právoplatným odsúdením. Vo vzťahu
k skutku v bode č. 2, za ktorý bol žalobca obvinený za prečin neoprávneného zásahu do práva k

domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona bolo trestné stíhanie
uznesením Okresnej prokuratúry Pezinok č.k. 2 Pv 622/08-98 zo dňa 02.08.2011 podľa § 215 ods. 1
písm. b) Trestného poriadku zastavené, pretože nie je tento skutok trestným činom a nebol dôvod na
postúpenie veci. Vo vzťahu k skutku v bode č. 1, za ktorý bol žalobca obvinený za úmyselný prečin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 ods. 2 písme. a) Trestného zákona, a za spáchanie ktorého

bola podaná obžaloba prokurátorom Okresnej prokuratúry Pezinok dňa 08.03.2012 bol žalobca spod
obžaloby rozsudkom Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T 45/2012 zo dňa 27.06.2012 podľa § 285 písm.
a) Trestného poriadku oslobodený, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bol stíhaný.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012.
5.4. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške 5.000,- predstavujúcej nárok na náhradu

vynaložených trov obhajoby. Žalobca uplatnený nárok na náhradu škody odôvodnil tým, že ho počas
celej doby trestného konania obhajoval advokát JUDr. Martin Ribár, ktorého si na svoju obhajobu zvolil
dňa 08.01.2009, a s ktorým sa dohodol na odmene za právne služby v súlade s § 2 ods. 2 písmeno
b) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Zmluvná odmena zahŕňala aj úhradu hotových výdavkov a náhradu zastratu času advokáta. Žalobca obhajcovi za právne služby celkovo vyplatil 5.000,- eur za celé právne
zastúpenie v trestnom konaní bez ohľadu na jeho trvanie a počet vykonaných úkonov. Obhajca sa
v priebehu trestného konania zúčastnil jednotlivých úkonov, ktorých bolo veľa, zúčastnil sa stretnutí

so žalobcom vo veci porady k veci, bola vyhotovená fotodokumentácia a simulácia rekonštrukcie
uvedeného skutku. Súd poukázal na ustanovenie § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého
sú súčasťou trov konania, ktoré nahrádza štát aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej
osobitným predpisom. Osobitným predpisom v tomto prípade je Vyhláška Ministerstva spravodlivosti SR
č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Podľa § 1 ods.

2 vyhlášky sa odmena advokáta stanovuje na základe dohody medzi advokátom a jeho klientom (ďalej
len „zmluvná odmena“); ak nedôjde k dohode, na určenie odmeny advokáta sa použijú ustanovenia
tejto vyhlášky o tarifnej odmene. Žalobca ako aj jeho advokát potvrdili, že medzi nimi prišlo k dohode o
odmenezazastupovanievtrestnomkonaní,pričomdohodnutáodmenapredstavovalasumu5.000,-eur.
Keďže § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom v čase udelenia plnomocenstva advokátovi
neodkazuje na konkrétne ustanovenie Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. upravujúce tarifnú odmenu, ale na

vyhlášku ako takú, ktorá pripúšťa a uprednostňuje tzv. zmluvnú odmenu, mal súd za to, že nebol dôvod
pre obmedzenie nároku na náhradu škody výlučne do výšky tzv. tarifnej odmeny advokáta a tiež uviedol,
žetakétoobmedzenienemávzákoneč.514/2003Z.z.platnomvčaseuskutočneniajednotlivýchúkonov
obhajoby žiaden základ. Výška odmeny sa riadi predovšetkým zmluvou medzi advokátom a klientom a
jediné obmedzenie výšky je korektívum dobrých mravov. Rozpor výšky zmluvnej odmeny dohodnutej

medzi žalobcom a obhajcom s dobrými mravmi nebol v konaní tvrdený a súd dohodnutú zmluvnú
odmenu vo výške 5000,- eur ani za rozpornú s dobrými mravmi nepovažoval. O čiastku žalobcom
preukázateľne zaplatených trov obhajoby obhajcovi JUDr. Martin Ribár, advokát vo výške 5.000,- eur sa
zmenšilmajetkovýstavžalobcuatozdôvodutrestnéhostíhania.SúdpoukázalnarozsudokNajvyššieho
súdu SR zo dňa 27.10.2005, sp. zn. 3Cdo 175/2005.

5.5. K náhrade nemajetkovej ujmy žalobcom uplatnenej v sume 40.000 eur a súdom priznanej vo výške
3.500,- eur súd uviedol, že žalobcom označené konanie - vznesenie obvinenie a následné trestné
stíhanie žalobcu, keď žalobca bol spod obžaloby oslobodený, podľa názoru súdu je možné považovať za
konanie objektívne spôsobilé privodiť ujmu na právach žalobcu. Náhrada nemajetkovej ujmy v dôsledku
nezákonného trestného stíhania predstavuje zadosťučinenie za utrpenie žalobcu na tých nehmotných

hodnotách, ktoré sa dotýkajú jeho morálnej integrity, a ku ktorým patrí najmä žalobcova dôstojnosť, česť,
dobrá povesť, ako aj ďalšie hodnoty, premietnuté vo vnútornom prežívaní žalobcu ako rodinný život,
neistota, frustrácia, ako aj dôsledky v jeho pracovnej sfére. Súd dospel v tomto konkrétnom prípade k
záveru, že trestným stíhaním žalobcu boli významným spôsobom, v dôsledku nezákonných rozhodnutí,
negatívne dotknuté všetky zložky morálnej integrity žalobcu. Súd pri hodnotení následkov trestného

stíhania vychádzal jednak z výsluchu samotného žalobcu ako aj výsluchu svedkov, na ktoré odkázal.
Vo vzťahu ku stanoveniu výšky nemajetkovej ujmy za nezákonné trestné stíhanie žalobcu zvažoval súd
predovšetkým dopady nezákonného rozhodnutia na osobnostnú sféru žalobcu, vplyv na jeho povesť, na
pracovnú sféru života žalobcu a zvážil zmeny spôsobené trestným stíhaním v spôsobe života žalobcu.
Žalobcovi sa kládlo za vinu spáchanie prečinu úmyselného ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1,

ods. 2 písm. a) Trestného zákona a hrozil mu trest odňatia slobody na jeden až tri roky. Trestné stíhanie
žalobcu trvalo tri a pol roka. Trestnú činnosť, ktorá bola žalobcovi kladená za vinu, teda úmyselné
ublíženie na zdraví vtedy svojej manželke priamo úmerne zvyšovala intenzitu, s ktorou okolie žalobcu
negatívne trestnú činnosť vnímalo. V dôsledku trestného stíhania sa negatívne zmenili sociálne vzťahy
žalobcu s okolím. Žalobca stratil priazeň niektorých kamarátov a kolegov a došlo k narušeniu vzťahov

s maloletým synom. Súd mal za preukázané, že viac ako tri roky trvajúce trestné stíhanie žalobcu
negatívne ovplyvnilo jeho osobnosť, psychiku, správanie, dobré meno žalobcu a jeho rodiny, rodinný
a spoločenský život žalobcu a malo výrazne negatívny dopad na jeho pracovné uplatnenie. Súd preto
dospel k záveru, že žalobcovi vznikla ujma trvajúca po celú dobu trestného stíhania, pričom tento zásah
bol o to intenzívnejší, keď sa preukázalo, že žalobca bol po celé toto dlhé obdobie trestne stíhaný pre

skutky, ktoré sa nestali a na základe uvedeného považoval súd za primeraný nárok žalobcu na náhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 3.500,- eur a tento nárok žalobcovi priznal ako formu zadosťučinenia za
nezákonné trestné stíhanie žalobcu. Suma 3.500,- eur predstavuje sumu 1.000,- za každý rok trestného
stíhania.
5.6. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku,

teda podľa pomerného úspechu žalovaného v spore. Žalovanému však voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania nepriznal, nakoľko žalovaný si výslovne náhradu trov konania neuplatnil z dôvodu, že mu
žiadne trovy konania nevznikli. Žalobca mal v konaní úspech v priznanej časti istiny vo výške 8.500,- eur
a žalovaný bol v konaní úspešný v časti istiny vo výške 37.087,41 eur, teda v časti, v ktorej súd žalobužalobcu zamietol. Úspech žalobcu predstavuje 18,65%, úspech žalovaného 81,35% a teda celkový
(čistý) úspech žalovaného predstavuje 62,70% (81,35 - 18,65).

6. Na základe odvolania žalobcu a žalovaného voči rozsudku súdu prvej inštancie rozhodol vo veci
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací rozsudkom č.k. 7Co/63/2018-259 zo dňa 27. mája 2020 tak,
že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu vo výške 3.500,- eur potvrdil, rozsudok v zamietajúcom výroku potvrdil a rozsudok v
časti prisudzujúceho výroku , ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.000

eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 5.000 eur odo dňa 08.02.2014 do
zaplatenia zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.
6.1. Odvolací súd uviedol, že posúdil odvolacie námietky žalovaného vo vzťahu k prisudzujúcemu
výroku v časti priznania nemajetkovej ujmy v sume 3.500,- eur a odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu
k zamietajúcemu výroku rozhodnutia súdu prvej inštancie ako nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej
inštancievprisudzujúcomvýrokuvčasti,vktorejsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiť

žalobcovi sumu 3.500,- eur ako aj v zamietajúcom výroku, ako vecne správne podľa § 387 ods. 2
Civilného sporového poriadku potvrdil.
6.2. Vo vzťahu k námietkam žalovaného, že súd prvej inštancie mal pri posudzovaní nároku žalobcu
na náhradu trov obhajoby postupovať podľa § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z., v znení účinnom
v čase podania žaloby, odvolací súd uviedol, že hoci trovy právneho zastúpenia vznikli žalobcovi

pred prijatím právnej úpravy zákona č. 514/2003 Z.z. účinnej od 01.01.2013, judikatúra (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Cdo 402/2015 zo dňa 28. apríla 2016 uverejnené v Zbierke stanovísk
Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov SR pod č. 17/2018), ako aj nadväzujúca súdna prax (uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Cdo 198/2017), zaujala taký výklad, že poškodený má nárok na náhradu
účelne vynaložených trov obhajoby, za ktoré treba považovať trovy právneho zastúpenia vo výške

tarifnej odmeny stanovenej za zastupovanie klienta v trestnom konaní osobitným právnym predpisom
(vyhl. č. 655/2004 Z.z.). Tento právny záver možno uplatniť aj v danej veci pri výklade § 18 ods.
3 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 30.12.2012 (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
6Cdo 44/2017). Nie je sporným, že náhrada škody zahŕňa aj náhradu účelne vynaložených trov
konania, ktoré poškodenému vznikli, súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, vo

výške ustanovenej osobitným predpisom. Pričom samotný odkaz na vyhlášku upravujúcu odmeňovanie
advokátov znamenal, že zákonodarca aj podľa znenia § 18 ods. 3 zákona č. 514/2003 Z.z. účinného
do 01.01.2013 mal na mysli výšku tarifnej odmeny určujúcej odmenu za zastupovanie. Odvolací súd
poukázal na právny názor vyjadrený Najvyšším súdom SR v uznesení sp. zn. 6Cdo 402/2015 zo
dňa 28.04.2016, podľa ktorého pre účely náhrady škody za zodpovednosť štátu treba považovať za

účelne vynaložené náklady poškodeným na zaplatenie odmeny advokátovi na obhajobu, náklady v
rozsahu tarifnej odmeny. I keď uvedené rozhodnutie NS SR bolo napadnuté ústavnou sťažnosťou,
túto Ústavný súd Slovenskej republiky odmietol uznesením zo 14. septembra 2016 sp. zn. I. ÚS
543/2016 ako zjavne neopodstatnenú. Ústavný súd Slovenskej republiky v tomto uznesení konštatoval,
že napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu jasne formuluje objektívny a nespochybniteľný spôsob

určenia náhrady škody spočívajúcej v náhrade trov právneho zastúpenia v trestnom konaní, ktoré
neskončilo právoplatným odsúdením obvineného, a ktorú je povinný zaplatiť štát v rozsahu tarifnej
odmeny advokáta. Podľa názoru Ústavného súdu Slovenskej republiky nemožno povinnosť náhrady
trov obhajoby vyplývajúcich zo zmluvných dojednaní medzi obhajcom a jeho klientom prenášať na
štát, ktorý síce za vzniknutú škodu zodpovedá, súčasne však výber obhajcu zvoleného sťažovateľom

ani výšku dojednanej odmeny nemohol ovplyvniť. Rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6 Cdo
402/2015 bolo na základe uznesenia občianskoprávneho kolégia z 12. decembra 2017 uverejnené v
Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky ako judikát R 17/2018,
právna veta znie: "Aj v prípade, ak nárok na náhradu nákladov vynaložených poškodeným (obvineným)
na jeho obhajobu v trestnom konaní, v ktorom bol spod obžaloby oslobodený alebo trestné stíhanie

voči nemu bolo zastavené, bol uplatnený podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu
spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom, súd môže priznať
len náhradu účelne vynaložených trov, výška ktorých zodpovedá tarifnej odmene advokáta určenej
osobitným právnym predpisom účinným v čase robenia úkonov." Právny názor, ktorý je vyjadrený v
judikáteR17/2018trebaaplikovaťajnadanýprípad.Nakoľkosúdprvejinštanciepriposudzovanínároku

žalobcu na náhradu trov právneho zastúpenia v trestnom konaní neaplikoval správne právne predpisy a
odklonilsaodustálenejrozhodovacejpraxe,odvolacísúddospelkzáveru,žeibazrušenímnapadnutého
rozhodnutia v tejto časti a jeho vrátením na súd prvej inštancie na nové prejednanie dôsledne zabezpečí
stranám možnosť (v rámci tzv. dvojinštančného konania) reagovať na skutkové zistenia, avšak i právnezávery významné pre rozhodnutie v merite veci a zároveň možnosť náležite overiť (preskúmať) ich
správnosť na základe riadneho opravného prostriedku.
6.3. K odvolacím námietkam žalobcu vo vzťahu k výroku o trovách konania odvolací súd uviedol,

že v prípade, ak výška plnenia závisí od rozhodnutia súdu nemožno zaťažiť stranu sporu procesnou
zodpovednosťou za predvídanie výsledku sporu. Vychádzajúc z toho, že výška nemajetkovej ujmy je
stanovená na základe úvahy, pri priznávaní nároku na náhradu trov konania je potrebné osobitne
vyhodnotiť úspech v časti nároku na náhradu škody, zatiaľ čo pri posudzovaní úspechu v časti
nemajetkovejujmyjepotrebnéprihliadnuťnato,žežalobcabolnepochybneúspešnýplnečodozákladu,

a to bez ohľadu na to, či súd vo zvyšku nárok na náhradu nemajetkovej ujmy zamietol.
6.4. Odvolací súd majúc na zreteli, aby rozhodnutím odvolacieho súdu vo veci samej nebolo účastníkom
odopreté právo namietať správnosť skutkových a právnych záverov prvoinštančného rozhodnutia,
rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 389 ods.1 písm. b) a c) Civilného sporového poriadku v časti
prisudzujúceho výroku, ktorým súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
vo výške 5.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne zo sumy 5.000,- eur odo

dňa 08.02.2014 do zaplatenia (vrátane závislého výroku o trovách konania) zrušil a vec v rozsahu
zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Súdu prvej inštancie uložil opätovne posúdiť
dôvodnosť nároku žalobcu na náhradu škody titulom uplatnených trov obhajoby v sume 5.000,- eur,
riadiac sa právnym názorom vysloveným odvolacím súdom v rozhodnutí a vo veci opätovne rozhodnúť
a rozhodnutie odôvodniť tak, aby zodpovedalo ustanoveniu § 220 ods. 2 Civilného sporového poriadku

tzn. uviesť stručný a jasný výklad o tom, o ktoré dôkazy oprel svoje skutkové zistenia a akými úvahami
sa riadil pri nároku uplatnenom žalobcom. V novom rozhodnutí o veci súd prvej inštancie rozhodne o
náhrade trov konania.
6.5. Rozsudok Okresného súdu Bratislava I č.k. 16C/105/2015-191 zo dňa 23. marca 2017 v spojení
s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 7Co/63/2018-259 zo dňa 27. mája 2020 v časti výroku,

ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 3.500,- eur a v časti výroku,
ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol, nadobudol právoplatnosť dňa 01.07.2020.

7. Predmetom konania po rozhodnutí odvolacieho súdu bol nárok žalobcu na zaplatenie sumy vo výške
5.000,- eur titulom nároku na náhradu škody, ktorá žalobcovi vznikla vynaložením trov obhajoby, nárok

na náhradu žalobcom zaplatenej zmluvnej odmeny advokátovi/obhajcovi žalobcu v trestnom konaní.

8. Súd poučil strany sporu o procesných právach a povinnostiach strán sporu podľa
§ 160 Civilného sporového poriadku a podľa § 153 a § 154 Civilného sporového poriadku písomne.
8.1. Súd uznesením č.k. 16C/105/2015-265 zo dňa 08. júna 2020 vyzval sporové strany s poukazom na

ustanovenie§153ods.1,2,3a§154ods.1Civilnéhosporovéhoporiadku,abysavlehote25dnívoveci
písomne vyjadrili, uviedli skutkové tvrdenia, popreli tvrdenia protistrany a uviedli hmotnoprávne námietky
aoznačilidôkazynapreukázaniesvojichtvrdení.Súdzároveňstranysporupoučil,ženaneskôruvedené
skutkové tvrdenia, hmotnoprávne námietky a uvádzané skutočnosti a predložené dôkazy, teda na
neskôr predložené prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany súd nemusí v zmysle

zákonných ustanovení Civilného sporového poriadku prihliadnuť.

9. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 31.07.2020 vzal žalobu v časti o zaplatenie 3.077,39 eur
s príslušenstvom späť a uviedol, že trvá na zaplatení sumy 1.922,61 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,25% ročne odo dňa 08.02.2014 do zaplatenia titulom náhrady nákladov vynaložených na trovy

obhajoby v trestnom konaní vyčíslených do výšky určenej tarifnou odmenou v zmysle vyhlášky č.
655/2004 Z.z. Žalobca zároveň predložil vyčíslenie trov obhajoby v celkovej výške 1.922,61 eur.

10. Žalovaný sa vo veci ani napriek výzve súdu v stanovenej lehote a ani do termínu pojednávania dňa
05.10.2020 nevyjadril.

10.1. Na základe výzvy súdu podaním doručeným súdu dňa 12.08.2020 oznámil, že so späťvzatím
žaloby v časti o zaplatenie sumy 3.077,39 eur s príslušenstvom súhlasí.

11.Súdvykonaldokazovanieoboznámenímsaspredloženýmilistinnýmidokladmižalobcom-vyčíslenie
trov obhajoby v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde Pezinok sp. zn. 3T/45/2012, vyúčtovanie

cestovného, záznam o porade klienta (žalobcu) s obhajcom JUDr. Martinom Ribárom dňa 06.04.2009,
dňa 24.07.2009, dňa 12.10.2009, dňa 14.12.2009, dňa 23.08.2010, osvedčenie o evidencii - časť II
(technický preukaz M. XXXXXX).12. Súd mal v konaní po oboznámení sa s obsahom listinných dokladov za preukázané, že
12.1. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava - okolie Č.: L.-
XXXX/X-L.-S.-XXXX-M. zo dňa 07.12.2007 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné

stíhanie za prečin neoprávneného používania cudzieho motorového vozidla podľa § 216 ods. 1, ods.
2 písm. c) Trestného zákona a za úmyselný prečin ublíženie na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného
poriadku, pretože nezistený páchateľ v rodinnom dome nachádzajúcom sa v U., v časti D. M., okr. O.
dňa 25.11.2007 v čase okolo 14.00 hod. potom, ako ho poškodená Y.. B. U. D. prosila, aby jej nebral
telefónny prístroj pevnej linky túto chytil a hodil smerom k dverám, následkom čoho si táto udrela o jednu

stranu zárubne hlavu a o druhú stranu zárubne ľavú ruku, pri ktorej došlo k zraneniam jej ľavej ruky v
oblasti predlaktia, v oblasti 4. a 5. prsta s doteraz neustálenou dobou liečby, následne napriek tomu, že
ho poškodená viackrát žiadala, aby jej nebral osobné motorové vozidlo zn. Škoda - Fabia, EČV: C.-
XXXCD, ktoré vlastní, zobral jej ho a odišiel s ním doteraz na neustálené miesto.
12.2. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava - okolie Č.: L.-
XXXX/X-L.-S.-XXXX-M. zo dňa 24.06.2008 bolo podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné

stíhanie za prečin neoprávnený zásah do práva k domu, bytu, alebo nebytového priestoru podľa § 218
ods. 1 Trestného zákona, pretože trestne zodpovedná osoba v období od 12.04.2008 do dnešného dňa
bránila svojej manželke Y.. B. U. D. vstupu do ich spoločne nadobudnutého domu, nachádzajúceho sa
v obci U., v časti D. M., okr. O. tým spôsobom, že počas jej neprítomnosti vymenil na tomto dome vložky
zámkov dverí a zmenil kód bezpečnostného zariadenia, na výzvy poškodenej o vydanie príslušného

kľúča k domu a uvedenie kódu k bezpečnostnému zariadeniu odmietol vyhovieť, následkom čoho
poškodenej spôsobil škodu, ktorú doteraz nebolo možné ustáliť.
12.3. Uznesením Okresného riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava - okolie Č.:
L.-XXXX/X-L.-S.-XXXX-M. zo dňa 02.12.2008 bolo žalobcovi podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku
vznesené obvinenie v bode č. 1 za úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného

zákona a v bode č. 2 za úmyselný prečin neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytového
priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona, lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne
odôvodnený záver, že 1/ v rodinnom dome nachádzajúcom sa v U., v časti D. M., okr. O. dňa 25.11.2007
v čase okolo 14.00 hod. potom, ako ho poškodená Y.. B. U. D. prosila, aby jej nebral telefónny prístroj
pevnej linky, chytil poškodenú a hodil ju smerom k dverám, následkom čoho si táto udrela o jednu stranu

zárubne hlavu a o druhú stranu zárubne ľavú ruku, pri tomto náraze poškodená utrpela zranenia a
to neúplnú zlomeninu (prasknutie) bázy základných článkov prstenníka a malíčka ľavej ruky, odreninu
prstenníka ľavej ruky, pomliaždenie ľavého predlaktia a povrchové pomliaždenie vlasatej časti hlavy
vpravo, ktoré si vyžiadali práceneschopnosť v trvaní 26 dní, 2/ v období od 12.04.2008 do 24.06.2008
bránil svojej manželke Y.. B. U. D. vstupu do ich spoločne nadobudnutého domu, nachádzajúceho sa v

obci U., v časti D. M., okr. O. tým spôsobom, že počas jej neprítomnosti vymenil na tomto dome vložky
zámkov dverí a zmenil kód bezpečnostného zariadenia, na výzvy poškodenej o vydanie príslušného
kľúča k domu a uvedenie kódu k bezpečnostnému zariadeniu odmietol vyhovieť, následkom čoho
poškodenej spôsobil škodu, ktorú doteraz nebolo možné ustáliť.
12.4. Proti uzneseniu zo dňa 02.12.2008 Č.: L.-XXXX/X-L.-S.-XXXX-M. podal žalobca v postavení

obvineného v zákonom stanovenej lehote sťažnosť a žiadal, aby bolo uznesenie o vznesení obvinenia
voči jeho osobe zrušené a trestné stíhanie zastavené. V sťažnosti okrem iného uviedol, že skutočnosti
uvedené v predmetnom uznesení týkajúce sa skutku 1/ ako aj skutku 2/ sa nezakladajú na pravde.
Skutočnosti,ktoréuvádzapoškodenáY..B.U.majúočierniťjehoosobuzdôvodu,žeichmanželstvobolo
nefunkčné a žalobca jej oznámil, že podá žiadosť o rozvod. Jedná sa o pomstu zo strany poškodenej

ako aj zámer takýmto spôsobom brániť žalobcovi v stretávaní s maloletým synom S..
12.5. Prokurátorka Okresnej prokuratúry Pezinok v trestnej veci obvineného žalobcu pre trestný čin
ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. a iné sťažnosť žalobcu proti uzneseniu, ktorým mu bolo
vznesené obvinenie dňa 02.12.2008 uznesením 2 Pv 662/08-21 zo dňa 15.01.2008 ako nedôvodnú
zamietla.

12.6. Prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok podal dňa 08.10.2009 na Okresnom súde Pezinok podľa
§ 234 ods. 1 Tr. poriadku na žalobcu obžalobu preto, že
1. v rodinnom dome nachádzajúcom sa v U., v časti D. M., okr. O. dňa 25.11.2007 v čase okolo 14.00
hod.chytilpoškodenúY..B.U.asotiljusmeromkdverám,následkomčohosaudrelaozárubňuautrpela
zranenia, a to neúplnú zlomeninu (prasknutie) bázy základných článkov prstenníka a malíčka ľavej ruky,

odreninu prstenníka ľavej ruky, pomliaždenie ľavého predlaktia a povrchové pomliaždenie vlasatej časti
hlavy vpravo, ktoré si vyžiadali liečenie s práceneschopnosťou od 23.11.2007 do 21.12.2007,
2. v období od 12.04.2008 do 24.06.2008 bránil svojej manželke Y.. B. U. D. vstupu do ich spoločne
nadobudnutého domu, nachádzajúceho sa v obci U., v časti D. M. tým spôsobom, že počas jejneprítomnosti vymenil na tomto dome vložky zámkov dverí a zmenil kód bezpečnostného zariadenia a
poškodenej odmietol vydať kľúč k domu, teda v bode 1 obžaloby inému úmyselne ublížil na zdraví, v
bode 2 obžaloby oprávnenej osobe v užívaní domu neoprávnene bránil.

12.7. Okresný súd Pezinok uznesením č.k. 3T 158/09-197 zo dňa 19.10.2009 podľa § 241 ods. 1 písm.
f) Trestného poriadku odmietol obžalobu a vrátil prokurátorovi trestnú vec vedenú proti žalobcovi ako
obvinenému, pretože boli zistené závažné procesné chyby a to porušenie práva na obhajobu.
12.8. Prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok v trestnej veci obvineného žalobcu stíhaného za prečin
neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného

zákona uznesením 2 Pv 622/08-98 zo dňa 02.08.2011 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
zastavil trestné stíhanie žalobcu stíhaného v trestnej veci v bode 2) za prečin neoprávneného zásahu
do práva k domu, bytu alebo nebytovému priestoru, pretože nie je tento skutok trestným činom a nie
je dôvod na postúpenie veci.
12.9. Prokurátor Okresnej prokuratúry Pezinok podal dňa 08.03.2012 na Okresnom súde Pezinok
podľa § 234 ods. 1 Trestného poriadku na žalobcu obžalobu preto, že dňa 25.11.2007 v čase okolo

14.00 hod. v novostavbe rodinného domu nachádzajúcom sa v U., v časti D. M., okr. O. sotil oboma
rukami poškodenú v tom čase svoju manželku Y.. B. U., v dôsledku čoho táto narazila pravou časťou
hlavy o drevenú zárubňu šatníkových dverí, pričom sa ľavou rukou zachytila zárubne týchto dverí,
potom rukou pribuchol dvere šatníku, tieto chcel zatvoriť a tlačil v čase, keď sa poškodená pridržiavala
prstami rumy zárubne, čím týmto svojim konaním spôsobil poškodenej prasknutie bázy základných

článkovprstenníkaamalíčkaľavejruky,odreninuprstenníkaľavejruky,pomliaždenieľavéhopredlaktiaa
povrchové pomliaždenie vlasatej časti hlavy v pravo, ktoré si vyžiadali dobu liečenia v trvaní 26 dní, teda
inému úmyselne ublížil na zdraví a takýto čin spáchal na chránenej osobe čím spáchal prečin ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písme. a) Trestného zákona
12.10. Okresný súd Pezinok v trestnej veci žalobcu ako obžalovaného rozhodol rozsudkom sp. zn.

3T 45/2012 zo dňa 27.06.2012 tak, že obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod
obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Pezinok sp. zn. 2 Pv 662/08 zo dňa 06.03.2012 oslobodil,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol obžalovaný stíhaný. Rozsudok neobsahoval
odôvodneniepodľa §172ods.2Trestnéhoporiadku,nakoľkosaprokurátorajobvinenývzdaliodvolania.
Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.06.2012.

12.11. Žalobcu v trestnej veci obhajoval advokát JUDr. Martin Ribár, ktorého na obhajobu v trestnom
konaní žalobca splnomocnil dňa 08.01.2009.

13. Žalobca vyčíslil trovy obhajoby v súvislosti s trestným konaním vo výške 1.922,61 eur, ktoré boli
účtované v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. podľa § 12 ods. 3 písm. a) za úkony

dňa 08.01.2009 prevzatie a príprava obhajoby - 57,95 eur
dňa 21.01.2009 odôvodnenie sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia - 57,95 eur
dňa 10.03.2009 sťažnosť voči uzneseniu - 57,95 eur
dňa 06.04.2009 porada s klientom - 19,32 eur
dňa 07.04.2009 účasť na výsluchu obvineného - 57,95 eur

dňa 22.07.2009 účasť na výsluchu svedka - poškodeného - D. B.. (08:40 -10:59), účasť na
výsluchu svedka D. A.. (11:35 -12:45), účasť na výsluchu svedka D. U..
(11:00 -14:45), účasť na výsluchu svedka V. (15:00 -16:05), účasť na výsluchu svedka V. (16:20 -17:15),
účasť na výsluchu svedka O. (17:30 -18:05) - 289,75 eur
dňa 24.07.2009 porada s klientom - 19,32 eur

dňa 28.09.2009 oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania - 57,95 eur
dňa 11.10.2009 porada s klientom - 19,32 eur
dňa 11.12.2009 účasť na výsluchu svedka - 57,95 eur
dňa 13.12.2009 porada s klientom - 19,32 eur
dňa 19.05.2010 účasť na výsluchu svedka - 60,11 eur

dňa 19.05.2010 oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania - 60,11 eur
dňa 22.08.2010 porada s klientom - 20,04 eur
dňa 25.08.2010 účasť na výsluchu svedka - 60,11 eur
dňa 25.08.2010 účasť na výsluchu obvineného - 60,11 eur
dňa 25.08.2010 oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania - 60,11 eur

dňa 09.02.2012 oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania - 63,58 eur
dňa 14.03.2012 vyjadrenie k podaniu obžaloby - 63,58 eur
dňa 04.04.2012 návrh na vykonanie dôkazov - 63,58 eur
dňa 02.05.2012 účasť na hlavnom pojednávaní - 127,16 eurdňa 27.06.2012 účasť na hlavnom pojednávaní - 63,58 eur
11 x režijný paušál za rok 2009 (6,95 eur) - 76,45 eur
6 x režijný paušál za rok 2010 (7,21 eur) - 43,26 eur

5 x režijný paušál za rok 2012 (7,63 eur) 38,15 eur
odmena advokáta - 1.574,66 eur
cestovné - 130,89 eur
náhrada za stratu času - 217,06 eur
odmena advokáta spolu 1.922,61 eur.

13.1. Cestovné v sume 130,89 eur bolo vyúčtované za použitie osobného motorového vozidla NISSAN
Qashqai, evidenčné číslo S. a to v zmysle zákona č. 283/2002 Z.z. a náhrada za stratu času v sume
217,06 eur a to za cestu
dňa 07.04.2009 Bratislava - O. - Bratislava, výška cestovnej náhrady 15,15 eur a náhrada
za stratu času v sume 23,18 eur,
dňa 22.07.2009 Bratislava - O. - Bratislava, výška cestovnej náhrady 15,33 eur a náhrada

za stratu času v sume 23,18 eur,
dňa 28.09.2009 Bratislava - O. - Bratislava, výška cestovnej náhrady 15,33 eur a náhrada
za stratu času v sume 23,18 eur,
dňa 11.12.2009 Bratislava - O. - Bratislava, výška cestovnej náhrady 15,43 eur a náhrada
za stratu času v sume 23,18 eur,

dňa 19.05.2010 Bratislava - O. - Bratislava, výška cestovnej náhrady 15,39 eur a náhrada
za stratu času v sume 24,04 eur,
dňa 25.08.2010 Bratislava - O. - Bratislava, výška cestovnej náhrady 15,38 eur a náhrada
za stratu času v sume 24,04 eur,
dňa 09.02.2012 Bratislava - O. - Bratislava, výška cestovnej náhrady 16,37 eur a náhrada

za stratu času v sume 25,42 eur,
dňa 02.05.2012 Bratislava - M.-, výška cestovnej náhrady 11,33 eur a náhrada
za stratu času v sume 25,42 eur,
dňa 27.06.2012 Bratislava - M.-, výška cestovnej náhrady 11,18 eur a náhrada
za stratu času v sume 25,42 eur.

13.2. Podľa žalobcom predložených záznamov bola v trestnej veci vedenej na OR PZ, Úrad justičnej a
kriminálnej polície Bratislava - okolie, O. pod Č.:L.-XXXX/X-L.-S.-XXXX-M. vykonaná porada s klientom
dňa 06.04.2009 v čase od 09:00 - 09:30 hod., dňa 24.07.2009 v čase od 10:00 - 10:30 hod., dňa
12.10.2009 v čase od 13:00 - 13:30 hod., dňa 14.12.2009 v čase od 11:15 - 12.00 hod., dňa 23.08.2010
v čase od 15:00 - 15:30 hod.

13.3. Podľa príjmových pokladničných dokladov vystavených JUDr. Martin Ribár, advokát, žalobca
zaplatil obhajcovi v trestnom konaní JUDr. Martinovi Ribárovi spolu sumu 5.000,- eur, keď podľa
príjmového pokladničného dokladu zo dňa 10.01.2009 bola prijatá suma 300,- eur s uvedeným účelom
- obhajoba v trestnom konaní 1/09, podľa príjmového pokladničného dokladu sp. č. 1/09 zo dňa
24.09.2012 suma 3.000,- eur s uvedeným účelom trovy zastúpenia v trestnom konaní - doplatok a podľa

príjmového pokladničného dokladu sp. č. 1/09 zo dňa 14.01.2013 suma 1.700,- eur s uvedeným účelom
konečné vyúčtovanie trov obhajoby sp. č. 1/09.

14. Žalovaný sa k žalobcom vyčísleným úkonom trov obhajoby v trestnom konaní nevyjadril, jednotlivé
úkony nesporoval a nesporoval ich vykonanie a ani ich vyúčtovanú výšku.

14.1. Žalovaný až na pojednávaní dňa 05.10.2020 uviedol, že žiada žalobu zamietnuť z dôvodu, že
žalobca síce predložil vyčíslenie trov obhajoby v trestnom konaní, ktoré obsahujú dátumy a názov
úkonov, ktoré boli realizované v rámci trestného konania, ale pokiaľ ide o opakované preštudovanie
spisového materiálu a opakované uskutočnené porady s klientom tieto považuje za nadbytočné, nakoľko
obhajca sa pravidelne zúčastňoval mnohých úkonov v trestnom konaní a mal informácie ohľadom

aktuálneho stavu konania.

15. Žalobca k tvrdeniu žalovaného uviedol, že opakované oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania
svedčí o neefektívnosti vyšetrovania, keď samotný prokurátor vrátil spis na doplnenie dokazovania.
Vyšetrovateľ oznámil písomne žalobcovi, že je možné oboznámiť sa s výsledkami vyšetrovania, k

čomu i došlo. K vyúčtovaným úkonom právnej služby, porada s klientom uviedol, že porada s klientom
vždy nasledovala po relevantnom procesnom úkone v trestnom konaní, čo odôvodňuje ich účelnosť a
dovôdnosť.16. Súd základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti
za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a podľa Vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej
republiky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

17. Podľa § 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov tento zákon upravuje
a) zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci,
b) zodpovednosť obce a vyššieho územného celku (ďalej len "územná samospráva") za škodu

spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy,
c) predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu.

Podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu,
ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci

a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.

Podľa § 3 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.

Podľa § 5 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím má

účastník konania, ktorému vznikla škoda v dôsledku rozhodnutia vydaného v tomto konaní.

Podľa § 6 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci
a o zmene niektorých zákonov ak tento zákon neustanovuje inak, právo na náhradu škody spôsobenej
nezákonným rozhodnutím možno uplatniť iba vtedy, ak právoplatné rozhodnutie, ktorým bola škoda

spôsobená, bolo zrušené alebo zmenené pre nezákonnosť príslušným orgánom. Súd, ktorý rozhoduje
o náhrade škody, je viazaný rozhodnutím tohto orgánu.

Podľa § 6 ods. 2 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov právo podľa odseku 1 možno priznať iba vtedy, ak poškodený podal

proti nezákonnému rozhodnutiu riadny opravný prostriedok podľa osobitných predpisov. Splnenie tejto
podmienky sa nevyžaduje, ak ide o prípady hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 17 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis

neustanovuje inak.

Podľa § 18 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
mociaozmeneniektorýchzákonovnáhradaškodyzahŕňaajnáhraduúčelnevynaloženýchtrovkonania,
ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné rozhodnutie alebo rozhodnutie

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a inom pozbavení osobnej slobody
alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie zrušené alebo bolo trestné stíhanie
zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.

Podľa § 18 ods. 3 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej

moci a o zmene niektorých zákonov súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia, ktoré
zahŕňajú účelne vynaložené hotové výdavky a odmenu za zastupovanie, ktorá sa určí ako tarifná
odmena advokáta. Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu
škody pred príslušným orgánom.

Podľa § 12 ods. 3 písmeno a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb pri obhajobe v trestnom konaní okrem vecí podľa odseku 1 je základnou
sadzbou tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby, ak ide o trestný čin, na ktorý zákon ustanovujetrest odňatia slobody, ktorého horná hranica neprevyšuje päť rokov, jedna dvanástina výpočtového
základu. ,

Podľa § 14 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb odmena vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za tieto úkony právnej služby:
a) prevzatie a príprava zastúpenia alebo obhajoby vrátane prvej porady s klientom,
b) písomné podanie na súd alebo iný orgán vo veci samej,
c) účasť pri vyšetrovacích úkonoch, pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania, vyhľadávania alebo

na konaní pred súdom alebo iným orgánom, 4) na konaní o dohode o vine a treste, na konaní o zmieri, a
to za každé začaté dve hodiny bez ohľadu na počet týchto za sebou nadväzujúcich úkonov vykonaných
počas dvoch hodín; ak úkon alebo na seba nadväzujúce úkony trvajú viac ako štyri hodiny, patrí odmena
za každé dve skončené hodiny,
d) návrh na obnovu konania, odvolanie, dovolanie,
e) vypracovanie listiny o právnom úkone alebo jej podstatné prepracovanie.

Podľa § 14 ods. 4 písmeno a) Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za
poskytovanie právnych služieb odmena vo výške jednej tretiny základnej sadzby tarifnej odmeny patrí
za každý z týchto úkonov právnej služby ďalšia porada alebo rokovanie s klientom, kratšia ako jedna
hodina,

Podľa § 15 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb advokát má popri nároku na odmenu aj nárok
a) na náhradu hotových výdavkov účelne a preukázateľne vynaložených v súvislosti s poskytovaním
právnych služieb, najmä na súdne poplatky a iné poplatky, cestovné a telekomunikačné výdavky a

výdavky za znalecké posudky, preklady a odpisy,
b) na náhradu za stratu času (§ 17).

Podľa § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb od klienta možno požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné

výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej
služby.Tútosumumôžeadvokátpožadovaťajvtedy,aksanajejnáhradesklientomosobitnenedohodol.

Podľa § 16 ods. 4 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb na výšku náhrady preukázaných cestovných výdavkov sa vzťahujú osobitné predpisy,

5) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

Podľa § 17 ods. 1 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie
právnych služieb pri úkonoch právnej služby vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom advokáta, za
čas strávený cestou do tohto miesta a späť patrí advokátovi náhrada za stratu času vo výške jednej

šesťdesiatiny výpočtového základu za každú aj začatú polhodinu.

18. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že
nárok žalobcu na náhradu škody titulom náhrady nákladov trov obhajoby v trestnom konaní vo výške
1.922,61 eur je dôvodný, a preto žalobe vyhovel.

19. Podľa citovaných ustanovení zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci ide o prípad objektívnej zodpovednosti štátu za škodu za súčasného splnenia
troch podmienok a to 1. nezákonné rozhodnutie orgánu štátu, 2. existencia škody ako majetkovej ujmy
vyjadriteľnej v peniazoch a 3. príčinná súvislosť medzi škodou a nezákonným rozhodnutím.

19.1. Súd mal v konaní za preukázané, že u žalobcu bol daný právny nárok na náhradu škody podľa
zákona 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci, keď vykonaným
dokazovaním bolo preukázané, že trestné stíhanie, ktoré sa proti žalobcovi viedlo, keď uznesením
Okresného riaditeľstva PZ Úrad justičnej a kriminálnej polície Bratislava - okolie Č.: L.-XXXX/X-L.-S.-
XXXX-M. zo dňa 02.12.2008 mu bolo podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku vznesené obvinenie v

bode č. 1 za úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona a v bode č. 2
za úmyselný prečin neoprávnený zásah do práva k domu, bytu alebo nebytového priestoru podľa § 218
ods. 1 Trestného zákona, neskončilo jeho právoplatným odsúdením. Vo vzťahu k skutku v bode č. 2, za
ktorý bol žalobca obvinený za prečin neoprávneného zásahu do práva k domu, bytu alebo nebytovéhopriestoru podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona bolo trestné stíhanie uznesením Okresnej prokuratúry
Pezinok č.k. 2 Pv 622/08-98 zo dňa 02.08.2011 podľa § 215 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku
zastavené, pretože nie je tento skutok trestným činom a nebol dôvod na postúpenie veci. Vo vzťahu k

skutku v bode č. 1, za ktorý bol žalobca obvinený za úmyselný prečin ublíženia na zdraví podľa § 156
ods. 1 ods. 2 písme. a) Trestného zákona, a za spáchanie ktorého bola podaná obžaloba prokurátorom
Okresnej prokuratúry Pezinok dňa 08.03.2012 bol žalobca spod obžaloby rozsudkom Okresného súdu
Pezinok sp. zn. 3T 45/2012 zo dňa 27.06.2012 podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku oslobodený,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý bol stíhaný. Rozsudok nadobudol právoplatnosť

dňa 28.06.2012.
19.2. Súd mal v konaní tiež za preukázané, že žalobcovi vznikla škoda vynaložením nákladov na
náhradu trov obhajoby v sume 5.000,- eur, v sume ktorú žalobca obhajcovi v trestnom konaní zaplatil.
Náklady na obhajobu žalobcu v trestnom konaní boli bezprostredne vyvolané nezákonným rozhodnutím
vyšetrovateľaovzneseníobvineniaaúkonyobhajcuvtrestnomkonaníbolivykonanéacielenénazmenu
nezákonného stavu. Žalobca proti uzneseniu o vznesení obvinenia podal sťažnosť a proti trestnému

stíhaniu sa bránil. Uznesenie o vznesení obvinenia bolo zrušené tým, že trestné stíhanie žalobcu bolo v
2. skutku obvinenia zastavené a v 1. skutku bol žalobca spod obžaloby oslobodený. V prípade obhajoby
žalobcu v trestnom konaní boli úkony obhajcu vykonané na účelnú ochranu žalobcu ako obvineného a
boli podmienené úkonmi a rozhodnutiami orgánov činných v trestnom konaní. Nezákonné rozhodnutie
orgánu činného v trestnom konaní - vznesenie obvinenia vyvolali zo strany obhajoby procesné úkony

smerujúce k odstráneniu nežiaducich právnych dôsledkov pre žalobcu, ktoré by v prípade správneho
rozhodnutia neboli potrebné. Nezákonné rozhodnutie, vznesenie obvinenia, bolo teda príčinou vzniku
trov za úkon obhajoby v záujme žalobcu. Náklady vynaložené na takéto úkony obhajoby sú v príčinnej
súvislosti s nezákonným rozhodnutím, lebo boli ním vyvolané.
19.3. Súd mal tiež preukázanú príčinnú súvislosť medzi uplatnenou majetkovou ujmou a nezákonným

rozhodnutím. Žalobca preukázal, že majetková ujma, ktorá mu vznikla, má priamu príčinnú súvislosť
so vznesením obvinenia a následným trestným stíhaním žalobcu, ktoré neskončilo jeho právoplatným
odsúdením. Žalobcovi vznikla škoda ako priamy a bezprostredný, nie sprostredkovaný, dôsledok
vedeného trestného stíhania.

20. V súvislosti s trestným stíhaním bola tarifná odmena za obhajobu žalobcu v trestnom konaní podľa
Vyhláškyč.655/20004Z.z.oodmenáchanáhradáchadvokátovzaposkytovanieprávnychslužiebpodľa
§ 12 ods. 3 písmeno a) za jeden úkon právnej pomoci 1/12 výpočtového základu čo predstavovalo v
roku 2009 sumu 57,95 eur, v roku 2010 sumu 60,11 eur a v roku 2012 sumu 63,58 eur. Podľa § 14 ods.
4 písmeno a) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí odmena vo výške 1/3 základnej sadzby tarifnej odmeny za

ďalšiuporadualeborokovaniesklientom,ktorájekratšiaakojednahodina,čopredstavovalovroku2009
sumu 19,32 eur a v roku 2010 sumu 20,04 eur. Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. paušálna
suma náhrad a výdavkov predstavuje 1/100 výpočtového základu za každý úkon právnej služby, čo
predstavovalo v roku 2009 sumu 6,95 eur, v roku 2010 sumu 7,21 eur a v roku 2012 sumu 7,63 eur.

21. Pokiaľ ide o žalovaným namietané úkony právnej služby a to porada s klientom dňa 06.04.2009,
dňa 24.07.2009, dňa 12.10.2009, dňa 14.12.2009, dňa 23.08.2010 súd poukazuje na ustanovenie §
14 ods. 6 vyhlášky č. 655/2004 Z.z., podľa ktorého ak po poslednej porade alebo rokovaní s klientom
alebo protistranou nasleduje ďalšia porada alebo rokovanie a medzitým nedošlo k inému úkonu právnej
služby, tak odmena za túto ďalšiu poradu alebo rokovanie advokátovi nepatrí. Porade so žalobcom

dňa 06.04.2009 predchádzal úkon dňa 10.03.2009 a to sťažnosť voči uzneseniu a dňa 07.04.2009
nasledoval úkon - výsluch žalobcu ako obvineného, ktorého sa obhajca zúčastnil a ich vykonanie
žalovaný nenamietal. Porade so žalobcom dňa 24.07.2009 predchádzali úkony právnej služby dňa
22.07.2009 a to výsluch poškodenej B.. D. a výsluch svedkov A.. D., U.. D., V., V. X. O., ktorých sa
obhajca žalobcu zúčastnil a žalovaný tieto úkony nenamietal. Porade so žalobcom dňa 12.10.2009

predchádzal úkon oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania dňa 28.09.2009. Porade so žalobcom dňa
14.12.2009 predchádzal úkon výsluch svedka dňa 11.12.2009, ktorého sa obhajca zúčastnil a žalovaný
tento úkon nenamietal. Po žalovaným namietanom úkone porady s klientom dňa 23.08.2010 nasledoval
úkon právnej služby výsluch žalobcu ako obvineného dňa 25.08.2010 a výsluch svedka dňa 25.08.2010,
pričom ani vykonanie týchto úkonov žalovaný nenamietal.

21.1. K namietaným úkonom právnej služby spočívajúcim v oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania
a to dňa 28.09.2009, dňa 19.05.2010, dňa 25.08.2010 a dňa 09.02.2012 súd uvádza, že podľa §
14 ods. 1 písmeno c) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. patrí odmena vo výške základnej sadzby tarifnej
odmeny za účasť pri oboznámení sa s výsledkami vyšetrovania. Žalovaný vo vzťahu k týmto úkonomprávnej služby, oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania, namietal ich nadbytočnosť všeobecným
zdôvodnením, že obhajca žalobcu sa pravidelne zúčastňoval mnohých úkonov v trestnom konaní
a mal informácie ohľadom aktuálneho stavu konania. Ich uskutočnenie a účasť obhajcu na nich

žalovaný nesporoval. Súd sa s uvedeným tvrdením žalovaného ohľadne nadbytočnosti týchto úkonov
právnej služby nestotožnil. Žalovaný svoju námietku relevantne nezdôvodnil, k tvrdenej nadbytočnosti
toho ktorého úkonu, oboznámenie sa s výsledkami vyšetrovania sa bližšie nevyjadril a s tvrdením,
že vzhľadom k tomu, že sa obhajca žalobcu pravidelne zúčastňoval mnohých úkonov v trestnom
konaní, a teda mal informácie ohľadom aktuálneho stavu trestného konania, nie je podľa názoru súdu

možné bez ďalšieho súhlasiť. Z chronológie uvedenej v žalobe žalobcu je zrejmé, že k preštudovaniu
vyšetrovacieho spisu dňa 28.09.2009 došlo po vykonaní výsluchov svedkov uskutočnených dňa
22.07.2009 a pred podaním obžaloby Okresnou prokuratúrou Pezinok dňa 06.10.2009, pričom v rámci
preštudovania vyšetrovacieho spisu sa žalobca v pozícii obvineného domáhal doplnenia dokazovania,
vykonania nevyhnutných úkonov trestného konania za účelom objektívneho zistenia skutkového stavu.
K preštudovaniu vyšetrovacieho spisu dňa 19.05.2010 došlo po vykonaní úkonu výsluchu svedka

A. D. a pred vrátením vyšetrovacieho spisu vyšetrovateľovi dňa 23.06.2010 prokurátorom Okresnej
prokuratúry Pezinok podľa § 230 ods. 2 písmeno d) Trestného poriadku a to na doplnenie so záväzným
pokynom. K preštudovaniu vyšetrovacieho spisu dňa 25.08.2010 došlo po vykonaní úkonu výsluchu
svedka N. U. a výsluchu žalobcu ako obvineného dňa 25.08.2010, pričom sa žalobca v rámci tohto
úkonu domáhal vykonania nevyhnutných úkonov trestného konania za účelom objektívneho zistenia

skutkového stavu. Pri preštudovaní vyšetrovacieho spisu dňa 09.02.2012 žalobca opätovne navrhoval
doplniť vyšetrovanie úkonmi trestného konania, ktoré boli podľa jeho názoru nevyhnutné na objektívne
posúdenie skutkového stavu, pričom vyšetrovateľ tieto návrhy na doplnenie vyšetrovania odmietol. Pred
vykonaním úkonu, preštudovanie vyšetrovacieho spisu dňa 09.02.2012 prokurátor Okresnej prokuratúry
Pezinok uznesením sp. zn. 2 Pv 622/08-98 zo dňa 02.08.2011 trestné stíhanie v skutku 2 - prečin

neoprávneného zásahu do práv domu a bytu podľa § 218 ods. 1 Trestného zákona podľa § 215 ods.
1 písm. b) Trestného poriadku zastavil. Z vyšetrovacieho spisu Č.:L.-XXXX/X-L.-S.-XXXX, ktorý tvorí
súčasť pripojeného trestného spisu Okresného súdu Pezinok sp. zn. 3T/45/2012 ako aj z listinných
dokladov predložených žalobcom vyplýva, že obhajca obvineného (žalobcu) bol vyšetrovateľom PZ
vyrozumený listom zo dňa 28.08.2009, že v trestnej veci obvineného sa preštudovanie vyšetrovacieho

spisu vykoná dňa 28.09.2009 v čase o 14.00 hod. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu
zo dňa 28.09.2009 vyplýva, že obvinený spolu s obhajcom preštudovali vyšetrovací spis čísla listov
1 - 186 v čase od 14.20 hod. do 14.50 hod. a žiadali o vykonanie tam uvedených úkonov. Obhajca
obvineného (žalobcu) bol vyšetrovateľom PZ vyrozumený listom zo dňa 30.04.2010, že v trestnej
veci obvineného sa preštudovanie vyšetrovacieho spisu vykoná dňa 19.05.2010 v čase o 12.00 hod.

Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 19.05.2010 vyplýva, že obvinený spolu s
obhajcom preštudovali celý vyšetrovací spis v čase od 13.15 hod. do 13.40 hod. a žiadali, aby v
súvislosti so skutkom uvedeným v uznesení pod bodom 2/ bolo trestné stíhanie zastavené a tiež
žiadali zastaviť trestné stíhanie vo vzťahu ku skutku 1/ a v prípade jeho nezastavenia žiadali vykonať
tam uvedené úkony. Obhajca obvineného (žalobcu) bol vyšetrovateľom PZ vyrozumený listom zo dňa

04.08.2010 o úkonoch s tým, že po vykonaní výsluchu svedka a obvineného dôjde k preštudovaniu
vyšetrovacieho spisu a to dňa 25.08.2010. Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa
25.08.2010 vyplýva, že obvinený spolu s obhajcom preštudovali celý vyšetrovací spis spolu s doplnením
vyšetrovania v čase od 10.10 hod. do 10.30 hod. a žiadali vykonať tam uvedené úkony. Vyšetrovateľ dňa
23.01.2012 predvolal žalobcu ako obvineného k preštudovaniu vyšetrovacieho spisu dňa 09.02.2012

o 09.30 hod a zároveň žalobcu ako obvineného poučil podľa § 208 ods. 1 Trestného poriadku.
Zo záznamu o preštudovaní vyšetrovacieho spisu zo dňa 09.02.2012 vyplýva, že obvinený spolu s
obhajcom preštudovali celý vyšetrovací spis spolu s doplnením vyšetrovania v čase od 09.40 hod. do
10.00 hod. a žiadali vykonať tam uvedené úkony. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že k vykonaniu
žalovaným namietaným úkonom právnej služby a to preštudovanie vyšetrovacieho spisu zo strany

obhajcu obvineného žalobcu došlo vždy na základe vyrozumenia či predvolania vyšetrovateľa, pričom
išlo v zmysle § 208 ods. 1 Trestného poriadku o právo žalobcu v trestnom konaní a už i z toho
dôvodu nemožno považovať tieto úkony právnej služby za nadbytočné a ich vykonanie za neúčelné.
Je nespochybniteľné, že k vykonaniu týchto úkonov právnej služby došlo, čo žalovaný ani nenamietal
a z toho dôvodu mal za vykonanie týchto úkonov obhajca žalobcu v trestnom konaní aj nárok na ich

náhradu v rozsahu zákonom stanovenej tarifnej odmeny.
21.2. Pripojenie trestného spisu vedeného na Okresnom súde Pezinok pod sp. zn.
3T/45/2012, súčasťou ktorého bol aj vyšetrovací spis súd stranám sporu oznámil dňa 03.08.2016.21.3. Súd tiež poukazuje na tú skutočnosť, že žalovaný tvrdenie ohľadne účelnosti vykonania úkonov
právnej služby v súvislosti s opakovaným oboznámením sa s výsledkami vyšetrovania a opakovanej
porady obhajcu s klientom nijako bližšie nezdôvodnil a k dôvodom ich vykonania uvádzanými žalobcom

na pojednávaní dňa 05.10.2020 sa nevyjadril a na tvrdenia žalobcu nereagoval a tieto ani nespochybnil.
Na viac žalovaný nesporoval nárok žalobcu riadne a včas.

22. Ostatné úkony právnej služby v rámci vyčíslenia trov obhajoby žalovaný nespochybnil a ich
uskutočnenie a ich výšku nenamietal.

22.1. Podľa § 186 ods. 2 súd vychádza zo zhodných tvrdení strán a neexistuje dôkaz dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti.
22.2. Súd je oprávnený v zmysle uvedeného ustanovenia osvojiť si skutkové zistenia založené na
zhodnomtvrdenístránsporu,čoznamená,žesúdnemusívykonávaťdokazovanieohľadomskutočností,
ktoré medzi stranami sporu nie sú sporné a môže ich bez dokazovania zobrať za základ svojho
rozhodnutia ide o prejav zásady formálnej pravdy v civilnom procese, v zmysle ktorej súd nemá

povinnosť skúmať či tieto tvrdenia korešpondujú so skutočným stavom alebo nie.

23. Žalobca sa voči žalovanému domáhal i zaplatenia úrokov z omeškania vo výške 5,25% p.a. zo sumy
uplatnenej náhrady škody spočívajúcej v náhrade trov obhajoby v trestnom konaní, teda sumy 1.922,61
eur odo dňa 07.02.2014 do zaplatenia.

24.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

25. Súd uložil žalovanému tiež povinnosť zaplatiť žalobcovi i úroky z omeškania vo výške 5,25% p.a.,
úroky z omeškania vo výške stanovenej Nariadením vlády č. 87/1995 Z.z. z priznanej sumy náhrady
majetkovej škody t.j. zo sumy 1.922,61 eur a to odo dňa 08.02.2014, teda odo dňa nasledujúceho po
uplynutí šesť mesačnej lehoty uvedenej v § 16 ods. 4 zákona č. 514/2003 Z.z. Žalobca si uplatnil nárok
na predbežné prejednanie nároku na náhradu škody na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky

dňa 07.08.2013 podľa § 15 zákona č. 514/2003 Z.z. a požiadal o náhradu predmetnej škody a pripojil
relevantné doklady preukazujúce opodstatnenosť nároku. Nárok žalobcu nebol v zákonom stanovenej
lehote uspokojený. Žalobca sa uspokojenia nároku na náhradu škody mohol domáhať na súde len v
prípade, že do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti na predbežné prerokovanie príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo uspokojí iba jeho časť alebo písomne oznámi poškodenému,

že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody. Nárok žalobcu nebol v zákonom stanovenej lehote
uspokojený.Pouplynutílehoty šiestichmesiacovt.j.dňom07.02.2014(07.08.2013+6mesiacov)sastal
nárok splatným a od nasledujúceho dňa po uplynutí tejto doby sa dostal žalovaný do omeškania. Výška
úrokovej sadzby úroku z omeškania vychádzajúca z Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v aktuálnom
znení, podľa ktorého výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná

úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Základná úroková sadzba ECB ku dňu omeškania, t.j. ku dňu 08.02.2014 predstavovala 0,25% ročne,
teda zákonná sadzba úroku z omeškania predstavovala výšku 5,25%, v ktorej súd žalobcovi úrok z
omeškania aj priznal.

26. Súd rozhodol, že žalobcom navrhnuté dokazovanie výsluchom žalobcu a výsluchom obhajcu JUDr.
Martina Ribára, k vykonaniu ktorého sa pripojil žalovaný nevykoná a to z dôvodu, že vykonanie tohto
dokazovania ako prostriedku procesného útoku a procesnej obrany nebolo uplatnené včas. Návrh na
vykonanie tohto dokazovania bol prednesený po prvýkrát až na pojednávaní dňa 05.10.2020 a to inapriek poučeniu zo strany súdu podľa § 153 v spojení s § 149 Civilného sporového poriadku, teda že
strany sporu sú povinné uplatniť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany včas, pričom tieto nie
sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť

a hospodárnosť konania. Žalobca uvedené dokazovanie navrhol z opatrnosti potom ako žalovaný na
pojednávaní sporoval účelnosť vykonania úkonov právnej služby spočívajúcich v oboznámení sa s
obsahom vyšetrovacieho spisu a uskutočnených porád obhajcu s klientom (žalobcom). Žalovaný zas
relevantne nezdôvodnil návrh na vykonanie tohto dokazovania a tiež neuviedol žiadne objektívne a ani
subjektívne okolnosti a dôvody, pre ktoré si práve tento prostriedok procesnej obrany neuplatnil včas, a

v dôsledku ktorých by bolo možné jeho oneskorenie ospravedlniť. Žalovaný ako strana sporu si nesplnil
svoju povinnosť uloženú v § 153 ods. 1 Civilného sporového poriadku včas, pričom neuviedol žiadne
relevantné a ospravedlniteľné dôvody pre oneskorený návrh na vykonanie tohto prostriedku procesnej
obrany, a preto súd na omeškaný procesný úkon žalovaného neprihliadol. Súd naviac udáva, že
žalovaný ani nezdôvodnil relevanciu uvedeného dokazovania. Súd vychádzal pri posúdení uplatneného
nároku z listinných dokladov predložených žalobcom a zo skutočností, ktoré neboli medzi stranami

sporné, a teda rozhodol, že vykonanie uvedeného dokazovania nevykoná.

27.Podľa §232ods.3Civilnéhosporovéhoporiadkulehotanaplneniejetridniaplynieodprávoplatnosti
rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

28.Žalobcasadomáhalzaplatenianímuplatnenéhonárokudo3dníodprávoplatnostirozhodnutiasúdu.
28.1. Žalovaný žiadal v prípade ak súd uloží žalovanému povinnosť, určiť lehotu na plnenie 30 dní od
právoplatnosti rozsudku.

29. Súd vzhľadom administratívno-časovú náročnosťou úhrady s potrebou schvaľovacieho procesu

úhrady u žalovaného uložil žalovanému dlhšiu lehotu na splnenie uloženej povinnosti a to lehotu 30 dní,
keď túto považoval za primeranú.

30. Strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. V prípade,
že strana sporu si nesplní povinnosť tvrdenia platí, že neuniesla bremeno tvrdenia. Strany sporu

musia tiež svoje tvrdenie preukázať, keď existencia tvrdenej skutočnosti je podmienená existenciou
dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany predložiť resp. označiť dôkazy na preukázanie svojich
tvrdení. Nedodržanie povinnosti tvrdenia alebo dôkaznej povinnosti sa prejaví v rozhodnutí vo veci vo
forme neúspechu strany v spore. Konanie je založené na kontradiktórnej zásade, podľa ktorej strana
svoje tvrdenia musí preukazovať dôkazmi. Žalovaný v konaní neuniesol ani bremeno tvrdenia a ani

dôkazné bremeno na preukázanie skutočnosti, že nárok žalobcu na náhradu škody titulom náhrady
trov obhajoby žalobcu v trestnom konaní. Žalovaný tiež neuniesol dôkazné bremeno ohľadne popretia
tvrdení protistrany t.j. žalobcu vo veci.

31. Sumarizáciou uvedeného za stavu, keď mal súd za to, že žalobca preukázal dôvodnosť uplatneného

nároku voči žalovanému rozhodol vo veci tak, že žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel a uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.922,61 eur s úrokom z omeškania vo výške
5,25% ročne zo sumy 1.988,61 eur odo dňa 08.02.2014 do zaplatenia.

32. Podľa § 144 Civilného sporového poriadku žalobca môže vziať žalobu späť.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto
časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

Podľa § 146 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím

žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo
pojednávanie.

33. Súd zastavil konanie v časti žaloby o zaplatenie 3.077,39 eur s úrokom z omeškania vo výške

5,25% odo dňa 08.02.2014 do zaplatenia podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku na základe
účinného späťvzatia časti žaloby žalobcom, keď žalovaný s čiastočným späťvzatím žaloby súhlasil.34. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd
prizná náhradu trov konania protistrane.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez

návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

35. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku v spojení s
§ 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, teda podľa pomerného úspechu žalobcu v spore a priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 19,40%.

36. Zásadu úspechu vo veci (§ 255 Civilného sporového poriadku) súd uplatní i na konania, v ktorých

výška plnenia závisí od úvahy súdu alebo od znaleckého posudku. V týchto prípadoch nejde o procesne
neúspešného žalobcu, ak mu bola priznaná aspoň časť žalobou uplatneného nároku, nakoľko nemožno
žalobcu totiž ad absurdum zaťažiť procesnou zodpovednosťou za predvídanie výsledku na základe
úvahy súdu alebo znaleckej činnosti. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlíšiť čo
je základné a čo sprevádzajúce. Za základné sa považuje rozhodnutie, že do žalobcovho práva bolo

zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca (rozsudok Krajského súdu v Trnave sp. zn.
10Co/191/2017 zo dňa 13.12.2017).
36.1. Žalobcu v predmetnej veci v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu nemajetkovej umy bolo
vzhľadom na uvedené nevyhnutne považovať za plne procesne úspešného, keďže mal plný úspech čo
do základu uplatneného nároku na náhradu nemajetkovej ujmy, keď výška plnenia závisela výlučne

od úvahy súdu.
36.2. Súd ako základ uplatneného nároku považoval sumu 9.087,41 eur (3.500 eur + 5.587,41 eur),
sumu predstavujúcu súdom právoplatne priznanú náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.500,- eur a
sumu vo výške 5.587,41 eur uplatnenú žalobcom titulom náhrady majetkovej ujmy v rozsahu náhrady
trov obhajoby v trestnom konaní vo výške 5.000,- eur a náhrady nákladov z titulu účasti na úkonoch

trestného konania (cestovné, administratívne náklady - fotokópie súdneho spisu, poštovné, strata času)
vo výške 587,41 eur.
36.3. Súd pri rozhodnutí o zastavení konania rozhoduje vždy i o náhrade trov konania, pričom nie je
viazaný návrhmi strán sporu. Súd ak zastavuje konanie musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o nároku na
náhradu trov konania zaoberať tým, ktorá strana zavinila, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie

zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, čo znamená podľa procesného
výsledku. Tam, kde bolo zastavenie konania stranou sporu zavinené, súd prizná protistrane nárok na
náhradu trov konania, ktoré v konaní účelne vynaložila na uplatnenie resp. bránenie práva. Rozhodnutie
o náhrade trov konania ovláda zásada úspechu v konaní, ktorá je doplnená zásadou zavinenia. Termín
zavinenie je potrebné posudzovať vo vzťahu k príčinnej súvislosti, kde príčinnou je správanie strany

sporu, a teda i jeho prejav vôle spočívajúci v späťvzatí žaloby. Späťvzatie žaloby je procesný úkon
žalobcu voči súdu, ktorým prejavuje vôľu, aby sa ďalej nekonalo a o veci meritórne nerozhodlo. Vo
vzťahu k žalobcovi nie je súd oprávnený skúmať, aké dôvody žalobcu viedli k takémuto dispozitívnemu
úkonu, keďže v prípade späťvzatia žaloby je povinnosťou súdu skúmať iba to, či žalovaný má vážne
dôvody nesúhlasiť so späťvzatím žaloby, v dôsledku ktorého v prípade zastavenia konania by mohol

utrpieť nejakú ujmu alebo byť ukrátený na svojich právach. Otázku, či a ktorá strana zavinila zastavenie
konania môže súd posudzovať čisto z procesného hľadiska a nie podľa hmotného práva, nakoľko by
išlo o posúdenie dôvodnosti nároku vo veci samej i po zastavení konania. Podľa § 256 ods. 1 Civilného
sporového poriadku má v prejedávanom spore v súvislosti s čiastočným späťvzatím žaloby nárok
na náhradu trov konania žalovaný, pretože dôvodom späťvzatia žaloby žalobcom nebolo správanie

žalovaného, nakoľko žalobca vzal v uvedenej časti späť nie v dôsledku správania sa či konania
žalovaného. Z procesného hľadiska teda platí, že zastavenie konania zavinil žalobca.
36.4. Súd žalobu žalobcu v časti nároku o zaplatenie sumy 587,41 eur zamietol. Žalobca vzal žalobu v
časti nároku na náhradu trov obhajoby v trestnom konaní v sume 3.077,39 eur späť, vzhľadom k tomu,že nárok na náhradu nákladov vynaložených na trovy obhajoby v trestnom konaní je daný len do výšky
určenej tarifnou odmenou advokáta v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Žalobca sa v konaní domáhal
náhrady trov obhajoby v trestnom konaní v sume 5.000,- eur, sumy ktorú advokátovi v trestnom konaní

za právne služby zaplatil, keď odmena advokáta za právne služby bola dohodnutá v súlade s § 2 ods.
2 písm. b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. (zmluvná odmena).
36.5. Úspech žalobcu v konaní za stavu, že základ uplatneného nároku bola suma 9.087,41 eur,
predstavoval59,70%,nakoľkožalobcamal úspechspoluvsume5.422,61eur,keďsúdžalobcovipriznal
náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 3.500,- eur a náhradu nákladov obhajoby v trestnom konaní v

sume 1.922,61 eur. Úspech žalovaného predstavoval 40,30%, keď žalovaný mal úspech spolu v sume
3.664,80 eur, nakoľko súd žalobu zamietol v časti uplatneného nároku na náhradu majetkovej škody v
sume 587,41 eur (náhrada nákladov žalobcu z titulu účasti na úkonoch trestného konania) a konanie v
dôsledku procesného zavinenia žalobcom v časti o 3.077,39 eur zastavil. Celkový (čistý) úspech žalobcu
predstavuje 19,40% (59,70% - 40,30%).
36.6. Súd o výške náhrady trov konania rozhodne podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku po

právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným rozhodnutím.

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde Bratislava I, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku)

uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže
podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.