Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 31. júl 2015

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8CoE/265/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4204117446
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Novotný
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2015:4204117446.1

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Bratislava,
Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Bratislava, Grösslingova 4,
IČO: 36 864 421, proti povinnému: S. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. L. M. XXX, o vymoženie sumy
399,85 eura s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Komárno zo
dňa 13. apríla 2012 č. k. 7Er/367/2004-19, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrhy oprávneného na prerušenie konania z a m i e t a .
Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením Okresný súd Komárno ako súd prvého stupňa vyhlásil exekúciu za neprípustnú
a exekúciu zastavil. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 01. 07. 2004 súd poveril súdneho
exekútora Ing. Bc. Karola Nagyho vykonaním predmetnej exekúcie na základe exekučného titulu,

ktorým bola notárska zápisnica spísaná notárom JUDr. Ondrejom Ďuriačom dňa 04. 04. 2004 pod č.
N 1713/2004, NZ 29184/2004. Súd uznesením č. k. 7Er/367/2004-14 z 12.06.2007 pripustil zmenu
súdneho exekútora a vykonaním exekúcie poveril súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého. S
poukazom na § 39 Občianskeho zákonníka dospel k záveru, že splnomocnenie, ktoré je súčasťou
zmluvy o úvere, je neplatným právnym úkonom, na základe ktorého nemohlo dôjsť Mgr. Kušnírom k
uznaniu právneho záväzku, a teda k vydaniu a podpísaniu notárskej zápisnice, ktorá je podkladom pre

predmetné exekučné konanie. V tejto súvislosti zdôraznil, že dohoda, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré
môžu vzniknúť až v budúcnosti je neplatná, pričom konanie povinného o splnomocnení Mgr. Kušníra na
spísanienotárskejzápisniceakoexekučnéhotitulupovažovalzakonanie,ktoréjevrozporesozákonom.
V intenciách ust. § 57 ods. 1 písm. g). § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, preto predmetnú exekúciu
vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.
Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie oprávnený. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté

uznesenie v celom rozsahu zrušil. Namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej právomoci a odňal
účastníkovi možnosť konať pred súdom, že súd nezistil skutkový stav, pretože nevykonal náležité
dokazovanie a rozhodnutie súd prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci. Uviedol, že v zmysle § 44 ods. 2 Exekučného poriadku exekučný súd preskúmal súlad exekučného
titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nepozornosti. Ak právny poriadok osobitne upravuje nástroje
právnej kontroly a zodpovednostné mechanizmy ochrany práv subjektov, musí ich exekučný súd

rešpektovať a nemôže ich nahrádzať vlastnou činnosťou. Ďalej namietal, že Zákon o notároch a
notárskej činnosti presne vymedzuje, kedy je notár povinný odmietnuť vykonanie požadovaného úkonu.
Právny poriadok formuluje obligatórny zákonný príkaz, ktorý je adresovaný notárovi a nemôže byť vinou
dezinterpretácie alebo extenzívnosti interpretácie prenášaný na exekučný súd. V opačnom prípade
by dochádzalo k zásahu do princípu právnej istoty a princípu ochrany dôvery subjektov práva v
právny poriadok. Mal za to, že nie exekučný súd, ale práve notár napráva takéto situácie, napríklad

v prípade neúmerne vysokých úrokov v zmluvách o pôžičke, neúmerne vysokých zmluvných pokút
alebo neprimeraných plnení. Skonštatoval, že ak notár neodmietne vykonať úkon, zaniká právomocvšeobecného súdu rozhodovať o súlade úkonu so zákonom a chýbajúcu zákonnú úpravu revízneho
postupu nemôže nahrádzať svojimi rozhodnutiami exekučný súd. Namietal, že všeobecný súd nebol
povinný zaoberať sa skúmaním, či notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi.

Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu,
exekučný súd s ňou musí nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade
by porušil zásadu rovnosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený
uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak
oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára.

Zdôraznil, že exekučný súd nedisponuje právomocou rušiť, či meniť obsah notárskej listiny, ktorá je
exekučným titulom a to ani v prípade pasívneho správania účastníka v konaní, v ktorom bol exekučný
titul vydaný, nemôže exekučný súd naprávať prípadné chyby a nedostatky exekučného titulu. Ďalej
uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ustanovenia § 44 ods.
2 Exekučného poriadku uvedenou v argumentácii oprávneného žiadal, aby všeobecný súd postupom
podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej

republiky návrh na konanie o súlade ustanovenia § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku
s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky a to pre rozpor s princípom právnej istoty a
princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Namietal aj tú skutočnosť, že
exekučnýsúd konalprirevíziinotárskejčinnostimimorámeczverenejprávomociataktiežporušilprincíp
legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý

súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Ďalej dospel k záveru, že odlišné zaobchádzanie
so žalobcom nemožno ospravedlniť jeho iným postavením, pretože takýto dôvod je priamo Ústavou
SR s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd špecifikovaný ako dôvod zakázaného
odlišného zaobchádzania. Poukázal na skutočnosť, že exekučný súd rozhodol na základe normatívnej
úpravy, ktorá nemá povahu prameňa práva a preto sa ňou nemohol riadiť. Porušením princípu

rovnosti zbraní bol oprávnený uvedený exekučným súdom do takého postavenia, ktoré bolo podstatne
nevýhodnejšie ako postavenie iných strán konania a iných osôb v porovnateľnom postavení. Namietal,
že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre
rozhodnutie exekučného súdu o jeho právnom postavení. Oprávnený nemal možnosť ovplyvniť prípravu
obsahu rozhodnutia a nebol oboznámený s tým, že exekučný súd vedie konanie, v ktorom opätovne

rozhoduje o jeho právach. Namietal, že exekučný súd rozhodnutím vylúčil akúkoľvek možnosť podania
opravného prostriedku vo vzťahu k meritu veci. Ďalej namietal, že plnomocenstvo nie je zmluvným
ustanovením, preto nemožno naň aplikovať právnu úpravu neprijateľných zmluvných podmienok. Pokiaľ
by povinný zmenil názor a chcel zamedziť tomu, aby zástupca v jeho mene spísal notársku zápisnicu
podľa ním udeleného plnomocenstva, povinný mohol plnomocenstvo v zmysle ustanovenia § 33b ods.

1 písm. b) OZ kedykoľvek odvolať. Tiež dodal, že žiadne z ustanovení zmluvy nestanovuje, že povinný
nemôže po udelení plnomocenstva sám dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu.
Poznamenal, že zástupca povinného žiadnym spôsobom neprekročil udelené plnomocenstvo, keďže
bol na základe plnomocenstva oprávnený uznať dlh vo forme notárskej zápisnice. V závere konštatoval,
že nie sú dané dôvody na vyhlásenie exekúcie za neprípustnú. Dodal, že od vydania exekučného titulu

ani od vydania poverenia na vykonanie exekúcie nenastali žiadne nové právne ani skutkové okolnosti,
ktoré by mali viesť k zmene postoja súdu. V priebehu odvolacieho konania dňa 09.08.2012 oprávnený
doručil súdu návrh na prerušenie konania a žiadal, aby odvolací súd konanie postupom podľa ust. § 109
ods. 1 písm. c) OSP prerušil a Súdnemu dvoru Európskej únie v zmysle článku 267 Zmluvy o fungovaní
Európskej únie predložil prejudiciálne otázky v tomto znení:

1) Je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa,
ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie
notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do
výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky
plynúcej z tejto zmluvy?

2) Je v súlade s čl. 17 a čl. 47 Charty základných práv EÚ také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré
aplikujúc vnútroštátne procesné a aj hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS
zabráni vymožiteľnosti reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi?
Povinný sa k odvolaniu oprávneného písomne nevyjadril.
Napadnuté uznesenie vydal vyšší súdny úradník. Zákonný sudca sa vyjadril, že nemieni odvolaniu

oprávneného vyhovieť.
Krajský súd v Nitre, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie súdu prvého
stupňa, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 OSP, § 214 ods. 2 OSP a dospel kzáveru, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je potrebné potvrdiť ako vecne správne podľa § 219 ods.
1 OSP.
Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekučné konanie

nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení exekučného konania nemožno
podať návrh na obnovu exekučného konania.
Povinnosť predložiť prejudiciálnu otázku Súdnemu dvoru Európskych spoločenstiev podľa čl. 267
ZmluvyofungovaníEurópskejúnieplatílenpretakývnútroštátnysúd,ktorýjesúdomposlednejinštancie
v konkrétnom spore alebo v inej právnej veci, teda súdom proti rozhodnutiu, ktorého nemožno podať

žiaden opravný prostriedok. Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. c) OSP ukladá povinnosť súdu prerušiť
konanie len vtedy, ak dospel k záveru, že požiada Súdny dvor EÚ o rozhodnutie o predbežnej otázke,
pretože je potrebné podať výklad komunitárneho práva, ktorý je rozhodujúci pre riešenie v danej veci.
Vnútroštátny súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu účastníka konania na prerušenie konania a
postúpenie návrhu Súdnemu dvoru EÚ na vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke. Túto povinnosť
nemá ani vtedy, keď prípadne v určitej veci aplikuje ustanovenia zákona platného v Slovenskej republike,

do ktorého bol prenesený obsah právnych noriem Európskej únie. Zmyslom riešenia predbežnej otázky
je zabezpečiť jednotný výklad komunitárneho práva, teda nie rozhodnúť určitý spor, ktorý nemá žiadnu
komunitárnu relevanciu a je vo výlučnej kompetencii súdu členskej krajiny (uznesenie Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky, sp. zn. 1Cdo/60/2013 zo dňa 13. marca 2013).
Posúdenie predmetných otázok oprávneného a ich vyriešenie však patrí do výlučnej právomoci

vnútroštátneho súdu bez potreby prejudiciálneho výkladu (rozhodnutia) Súdneho dvora EÚ. Pokiaľ
procesný postup súdov vo veci, v ktorej sa navrhuje prerušenie konania podľa § 109 ods. 1 písm. c) OSP
má podklad v aplikácii vnútroštátneho práva, nie je žiadny dôvod pre prerušenie konania. Odvolací súd
s poukazom na uvedené dospel k záveru, že návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v
zmysle § 109 ods. 1 písm. c) OSP z dôvodu predloženia oprávneným vyššie uvedených prejudiciálnych

otázok Súdnemu dvoru Európskej únie, je potrebný ako nedôvodný zamietnuť. Odvolací súd mal za
to, že Exekučný poriadok v § 36 ods. 5 zakotvuje zásadu, že exekučné konanie je možné prerušiť
iba vtedy, ak to stanový osobitný zákon. Keďže v danom prípade takýto osobitný predpis neexistuje a
Exekučný poriadok výslovne vylučuje prerušenie exekučného konania odvolací súd návrh oprávneného
ako nedôvodný zamietol. Výnimka z uvedeného pravidla neprerušiteľnosti exekučného konania je

obsiahnutá iba v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii. Odvolací súd ďalej dospel k
záveru, že skutočnosti, ktoré uvádza oprávnený vo svojom návrhu na prerušenie konania boli už riešené
aj judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a to tak, že súdna exekúcia môže byť nariadená
len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej, ak bude exekúcia podľa
titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu

konania i bez návrhu zastavená a taktiež v rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
IV. ÚS 285/2010 - 12 zo dňa 30.08.2010. Vzhľadom k týmto dôvodom odvolací súd vo vzťahu k návrhu
oprávneného na prerušenie konania prijal záver, že v tomto konaní sa nepreukázala potreba výkladu
komunitárneho práva Súdnym dvorom Európskej únie, pretože táto otázka komunitárneho práva nie je
pre riešenie daného prípadu relevantná.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) OSP
z dôvodu podania návrhu Ústavnému súdu SR na zaujatie stanoviska o súlade ustanovenia § 44 ods.
2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s článkom 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky,
odvolací súd uvádza, že nedospel k záveru o potrebe prerušenia konania z uvedeného dôvodu, nakoľko
uvedené ustanovenie Exekučného poriadku nepovažuje za rozporné s Ústavou SR. V rámci skúmania

podmienok na postup podľa ustanovenia § 109 ods. 1 písm. b) OSP je všeobecný súd oprávnený
posudzovať, či zákon je v súlade s Ústavou Slovenskej republiky. Zo strany všeobecného súdu nejde
o prekročenie právomoci (R 70/2007).
Odvolací súd z týchto dôvodov návrhy oprávneného na prerušenie konania zamietol.
Exekučný poriadok pre exekučný súd zakotvuje oprávnenie a povinnosť skúmať v

ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania zákonnosť exekučného titulu, pričom exekučný
súd tak môže urobiť na návrh účastníka konania, ako aj bez návrhu (§ 58 ods. 1 Exekučného
poriadku). Preskúmavacia činnosť exekučného súdu sa uplatňuje kedykoľvek, nielen v súvislosti s
vydaním poverenia na vykonanie exekúcie, keďže právny predpis, resp. i jeho jednotlivé ustanovenia,
je potrebné vykladať v súlade s celkovým účelom právneho predpisu, a teda v ich vzájomných

súvislostiach a nie izolovane. Tento záver plne korešponduje zámeru zákonodarcu vyjadrenému aj v
iných ustanoveniach Exekučného poriadku a nielen v ust. § 41 ods. 2. Jedným z nich je i ust. § 57 ods.
1 Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva viacero dôvodov, pre ktoré exekučný súd už začaté konanie
zastaví, pričom niektoré z týchto dôvodov závisia práve od preskúmania exekučného titulu.Podľa § 41 ods. 1 Exekučného poriadku, exekučným titulom je vykonateľné rozhodnutie súdu, ak
priznáva právo, zaväzuje k povinnosti alebo postihuje majetok.
Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade iných vykonateľných rozhodnutí,

schválených zmierov, platobných výmerov, výkazov nedoplatkov a dohôd, ktorých súdnu exekúciu
pripúšťa zákon. Podľa tohto zákona možno vykonať exekúciu aj na podklade notárskych zápisníc, ktoré
obsahujú právny záväzok a v ktorých je vyznačená oprávnená osoba a povinná osoba, právny dôvod,
predmet a čas plnenia, ak povinná osoba v notárskej zápisnici s vykonateľnosťou súhlasila (§ 41 ods.
2 Exekučného poriadku).

Povinnosť plnenia na základe notárskej zápisnice možno charakterizovať ako plnenie, ktoré má svoj
základ v procesnom práve, teda bez vzťahu na hmotnoprávny titul. Notárska zápisnica so súhlasom k
vykonateľnosti má povahu verejnej listiny, a ako každá verejná listina aj notárska zápisnica, osvedčuje
pravdivosť údajov v nej uvedených až do doby, pokiaľ nie je preukázaný opak. Notárska zápisnica je
spôsobilým exekučným titulom vtedy, ak mimo formálnych podmienok vykonateľnosti spĺňa podmienky
materiálnej vykonateľnosti. Jednou z podmienok materiálnej vykonateľnosti je, aby notárska zápisnica

obsahovala právny záväzok (stanovenie konkrétnej povinnosti zo záväzkového právneho vzťahu,
vzniknutej na základe určitej právnej skutočnosti), ďalšími sú označenie oprávnenej osoby, povinnej
osoby, právneho dôvodu, predmetu a času plnenia a súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej
zápisnice. Dohoda oprávnenej osoby a povinnej osoby obsiahnutá v notárskej zápisnici, ktorá vyjadruje
súhlas povinnej osoby s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, nemá hmotnoprávnu povahu; ide o jednu

z náležitostí, ktorú musí notárska zápisnica obsahovať (§ 46 a nasl. Notárskeho poriadku), aby bola
z materiálneho hľadiska vykonateľná (aby bola exekučným titulom). Táto dohoda oprávnenej a povinnej
osoby teda nemá sama osebe za následok vznik, zmenu alebo zánik práv alebo povinností účastníkov
právneho vzťahu. V prípade notárskej zápisnice so súhlasom s vykonateľnosťou treba mať na
zreteli osobitné znaky tohto exekučného titulu v porovnaní s inými exekučnými titulmi. Takáto zápisnica

nie je rozhodnutím (súdu alebo iného orgánu) a nemá ani účinky, ktoré zákon s rozhodnutím spája a
nie je vybavená účinkami právoplatnosti ani záväznosti pre účastníkov a pre všetky orgány, ktoré majú
napríklad rozhodnutia súdu vydané v občianskom súdnom konaní (§ 159 OSP). Absencia zákonom
stanovených formálnych náležitostí má za následok, že listina označená ako notárska zápisnica nie
je verejnou listinou, u ktorej sa správnosť obsahu, ktorý je v nej uvedený, predpokladá v zmysle §

134 OSP, a ani spôsobilým exekučným titulom v zmysle požiadavky ust. § 41 ods. 2 Exekučného
poriadku. Dôsledkom takéhoto zistenia je potom postup exekučného súdu podľa § 57 ods. 1 písm. g),
a to zastavenie exekúcie, keďže jej ďalšie pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania.
Jeho podmienkou však je, že tento dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a rozhodnutím súdu
bolo vyslovené, že exekúcia je neprípustná, pričom nie je vylúčené, aby súd rozhodol o neprípustnosti

exekúcie a jej zastavení jedným uznesením. Simultánny spôsob rozhodovania o týchto procesných
skutočnostiach je dovolený, keďže osobitné rozhodovanie o prípustnosti a o zastavení exekúcie by
odporovalo hospodárnosti a účelu exekučného konania.
Nakoľko odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust. § 219 ods. 2 OSP sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti. Na

zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia len poukazuje, že s ohľadom na množstvo obdobných
prejednávaných exekučných vecí niet sporu o tom, že Mgr. Tomáš Kušnír súčasne vystupuje opakovane
ako splnomocnenec povinných a zároveň aj ako splnomocnenec spoločností, ktorých predmetom
činnosti je poskytovanie úverov. V tejto súvislosti zákonné ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka
vyžaduje, aby záujmy zástupcu neboli v rozpore so záujmami zastúpeného. V prípade reálneho zistenia,

že právne úkony osôb boli učinené v rozpore s príslušným ustanovením, v zmysle ust. § 39 Občianskeho
zákonníka tieto spôsobujú ich absolútnu neplatnosť, a to bez ohľadu na skutočnosť, či o tom účastníci
právneho úkonu vedeli. Rovnako tak ust. § 574 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovuje neplatnosť
dohody, ktorou sa niekto vzdáva práv, ktoré môžu vzniknúť až v budúcnosti. Je preto dôvodný
záver súdu prvého stupňa o tom, že splnomocnenie, ktoré povinný udelil Mgr. Kušnírovi za účelom

uznania jeho dlhu voči oprávnenému, ako i uznanie dlhu na základe takto udeleného plnomocenstva v
predmetnej notárskej zápisnici je neplatným právnym úkonom, a preto ani notárska zápisnica nemôže
byť spôsobilým exekučným titulom, na základe ktorého by sa oprávnený mohol v rámci exekúcie
domáhať vymoženia plnenia. Súd prvého stupňa preto správne postupoval v intenciách ust. § 57
ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, keď predmetnú exekúciu vyhlásil za neprípustnú a túto zastavil.

Z vyššie uvedených dôvodov, preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne
správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté odvolacím senátom pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.