Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami… Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Okresný súd Čadca
Spisová značka: 12C/10/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5317201308
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Plichtíková

ECLI: ECLI:SK:OSCA:2020:5317201308.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Annou Plichtíkovou v spore žalobkyne L.. I. G., narodenej

X.XX.XXXX, bytom Z. XXXX/XX, XXX XX C.Í., zastúpenej spoločnosťou Advokátka kancelária JUDr.
Stopka,JUDr.Cisarík,s.r.o.,sosídlomPotočná2835/1A,02201Čadca,IČO:36866849,protižalovanej
O. G., narodenej X.XX.XXXX, bytom P. XXXX, XXX XX P., zastúpenej JUDr. Štefanom Štrýčkom,
advokátom so sídlom Fraňa Kráľa 2080, 022 01 Čadca, IČO: 36 942 987, o odstránenie garáže z
nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Z r i a ď u j e vecné bremeno k časti nehnuteľnosti žalobkyne CKN č. XXXX/X - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 16 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. P., graficky vymedzenej geometrickým

plánom L.. V. H.Š. č. XXX/XXXX zo dňa 19.11.2018, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku, v
rozsahu novovytvorenej parcely č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 7 m2 v prospech
vlastníkov susedných nehnuteľností, rodinného domu č. XXXX na parcele CKN č. XXXX - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 846 m2, LV č. XXXX kat. úz. P., CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 34 m2, CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2, CKN č. XXXX
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 846 m2, CKN č. XXXX - trvalý trávnatý porast o výmere
165 m2 zapísaných na LV č. XXXX kat. úz. Oščadnica oproti povinnosti žalovanej zaplatiť žalobkyni za

zriadenie vecného bremena sumu 700,- Eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Vecné bremeno vo vymedzenej časti bude zaťažovať vlastníka pozemku CKN č. XXXX/
X - zastavaná plocha a nádvoria, LV č. XXXX kat. úz. P. „toho času žalobkyňu“, trpieť na uvedenom
pozemku vecné bremeno - okap garáže, zastavanú časť garáže bez súpisného čísla v rozsahu 7 m2,
vymedzených geometrickým plánom L.. H. č. XXX/XXXX zo dňa 19.11.2018 ako
novovytvorená parcela CKN č. XXXX/X, trpieť právo vstupu na sporný pozemok za účelom údržby
garáže, strechy garáže, opravy, odstránenia snehu a iných nevyhnutných okolností na nevyhnutú dobu,

v nevyhnutnom rozsahu.

III. Práva a povinnosti zo zriadeného vecného bremena prechádzajú zo zákona podľa § 151n
ods. 2 Občianskeho zákonníka s vlastníctvom uvedených pozemkov na nadobúdateľov žalobkyne,
žalovanej.

IV. Konanie z a s t a v u j e v časti týkajúcej sa zvyšného predmetu sporu - časti nehnuteľnosti CKN

č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 9 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. P., ktorej
sa zriadenie vecného bremena nedotýka.

V. Žiadna zo strán konania n e m á právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :1. V nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2CSP súd musel prioritne ustáliť, čo tvorí záväzný predmet
sporu, čím sa súd cítil byť viazaný. V nadväznosti na § 212 ods. 2 CSP, § 216 ods. 2 CSP súd nie je
viazaný spôsobom vyporiadania podľa § 135c Občianskeho zákonníka (súd teda nebol viazaný žalobou

žalobcu, že má nariadiť vypratanie nehnuteľnosti, mal právo zriadiť vecné bremeno alebo zamietnuť
žalobcu). V tomto smere teda nešlo ani o zmenu žaloby, o ktorej by súd mohol rozhodovať, keďže ide
o ustanovenia, kedy súd ide nad žalobný návrh v súlade s kogentnými ustanoveniami zákona, kedy nie
je viazaný žalobou a predmetom sporu. Súd však v nadväznosti na § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2 CSP
bol viazaný tým, ku ktorej nehnuteľnosti a v akom rozsahu má rozhodnúť o vyprataní, resp. zriadení

vecného bremena. V žalobe na čl. 2 spisu bolo uvedené, že súd má nariadiť vypratanie nehnuteľnosti
CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. P.. V
rozpore s tým, v podaní zo dňa 12.6.2018 čl. 63 spisu žalobca žiadal odstrániť garáž v rozsahu 8 m2
(z dielu 1 o výmere 1 m2, z dielu 2 okap o výmere 7 m2) v súlade so zameraním skutočného
stavu B. O. Š., P. XXX č. 65 spisu. Na čl. 83 spisu doručila žalovaná geometrický plán L.. V. H. zo dňa
19.11.2018 č. 266/2018, v ktorom žalovaná žiadala zriadiť vecné bremeno v rozsahu novovytvorenej

nehnuteľnosti CKN č. XXXX/X o výmere 7 m2. Žalovaná nemá právo disponovať so žalobou, súd však
rozhoduje z úradnej moci. Má právo ísť nad petit, pokiaľ ide o spôsob vyriešenia žaloby podľa § 135c
Občianskeho zákonníka. Na pojednávaní dňa 19.2.2019 čl. 119 spisu právna zástupkyňa žalobcu učinila
nesporným skutočnosť zriadenia vecného bremena v rozsahu 7 m2 na základe geometrického plánu.
Toto vyjadrenie potvrdila aj na pojednávaní dňa 25.2.2020. Súd preto zriadil vecné bremeno na spornej

nehnuteľnosti CKN XXXX/X v celkovej výmere 16 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. P. v rozsahu
7 m2 na základe technického podkladu, geometrického plánu L.. H.. Zvyšná časť predmetu sporu -
parcely CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria v rozsahu 9 m2 (16 m2 -7 m2 = 9
m2) zriadením vecného bremena nebola dotknutá, netvorila predmet konania, predmet dokazovania v
porovnaní s pôvodne podanou žalobu. Túto procesnú situáciu súd vyhodnotil tak, že konanie zastavil vo

výroku IV. rozsudku v časti týkajúcej sa zvyšného predmetu sporu - časti nehnuteľnosti CKN č. XXXX/X
- zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. P., ktorej sa zriadenie
vecného bremena nedotýka. Tým, že žalobkyňa v žalobe žiadala vypratať nehnuteľnosť v celom rozsahu
16 m2 a následne žiadala vypratať nehnuteľnosť v menšom rozsahu - na čl. 64 spisu dňa 12.6.2018
v rozsahu 8 m2 a na pojednávaní dňa 19.2.2019 čl. 119 spisu a dňa 25.2.2020 podľa geometrického

plánu L.. H. v rozsahu 7 m2 súd mal zato, že v tejto časti žiadala menej ako v pôvodnej žalobe, teda ide
o späťvzatie žaloby v rozsahu 9 m2 16 - 7 = 9), v späťvzatej časti súd konanie zastavil
na základe dispozitívneho úkonu žalobkyne.

2. Čo do predmetu sporu a predmetu dokazovania (dokazovanie možno vykonávať len k predmetu

sporu) uznesením č. konania 12C/10/2017-209 zo dňa 28.1.2020 zastavil konanie o vzájomnej žalobe
žalovanej zo dňa 13.4.2017 na čl. 17 spisu o určenie vlastníckeho práva žalovanej k časti parcele o
výmere 6 m2 CKN č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2 zapísanej na LV č. XXXX
kat. úz. P.. Konanie zastavil na základe späťvzatia vzájomnej žaloby zo strany žalovanej dňa 31.12.2018
čl. 89 spisu a súhlasu žalobkyne so sspäťvzatím a zastavením konania o vzájomnej žalobe zo dňa

14.1.2019 čl. 98 spisu. Z toho dôvodu konanie o vzájomnej žalobe bolo podľa § 147 ods. 1, 3 CSP, § 144,
§145 ods. 1, § 146 ods. 2 CSP zastavené v celom rozsah. Konanie o vzájomnej žalobe preto nemohlo
tvoriť predmet konania vo veci sp. zn. 12C/10/2017, ani predmet dokazovania, súd o tomto predmete
konania nemohol prejudiciálne konať a rozhodovať.

3. Predmetom konania vo veci sp. zn. 12C/10/2017 nebola ani vzájomná žaloba žalovanej zo dňa
18.2.2019 čl. 124 spisu, aby súd schválil zámenu časti nehnuteľnosti žalobkyne CKN XXXX/X zapísane
na LV č. XXXX kat. úz. P. s časťou nehnuteľnosti žalovanej CKN XXXX/X/X kat. úz. P.. Uznesením č.
konania 12C/10/2017-212 zo dňa 28.1.2020 táto žaloba bola vylúčená na samostatné konanie podľa §
147 ods. 4 CSP. Neboli splnené podmienky na spojenie vecí podľa § 166 CSP. Ide o iné nehnuteľnosti,

než je nehnuteľnosť tvoriaca predmet sporu, ktorým je súd viazaný. Súd mal zato, že by bolo v rozpore
aj s hospodárnosťou konania, keď súd doteraz konal len o jednej nehnuteľnosti tvoriacej predmet
sporu a teraz by mal konať o ďalších dvoch nehnuteľnostiach, ktoré netvorili predmet sporu, nebolo o
nich vedené dokazovanie. Nehospodárnosť takého spojeného konania súd videl aj v tom, že žaloba
zo dňa 10.2.2017 vo veci sp. zn. 12C/10/2017 je bez vád, možno o nej rozhodnúť bez prieťahov v

konaní. Vzájomná žaloba zo dňa 18.2.2019 má vady, nemožno o nej rozhodnúť spolu s rozhodnutím
o žalobe bez prieťahov konania, bez odstraňovania vád vzájomnej žaloby, bez doplnenia dôkazov k
oneskorene podanej vzájomnej žalobe. Preto súd vzájomnú žalobu vylúčil na samostatné konanie,
nie je vhodná na spoločné konanie. Proti uzneseniu nie je prípustné odvolanie podľa § 357 zákona apreto po právoplatnosti veci bude vec zapísaná pod novú spisovú značku v súlade s rozvrhom práce
a žalovanej bude doručená výzva na odstránenie vád vzájomnej žaloby zo dňa 18.2.2019 na čl. 124
spisu a po odstránení vád bude vyzvaná k zaplateniu súdneho poplatku, pokiaľ nedôjde k späťvzatiu

vzájomnej žaloby zo strany žalovane.

4. Záväzným predmetom sporu tak ostala žaloba o vypratanie garáže bez popisného čísla z časti
nehnuteľnosti žalobkyne zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. P. ako parcela CKN XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 16 m2 a to časti v rozsahu 7 m2 vymedzenej geometrickým plánom L..

V. H. zo dňa 19.11.2018 č. XXX/XXXX ako novovytvorená parcela CKN XXXX/X - zastavaná plocha a
nádvoria o výmere 7 m2. Ostatné návrhy netvorili predmet sporu a predmet dokazovania.

5. K uvedenému záväznému predmetu sporu žalobkyňa uviedla, že je výlučnou vlastníčkou spornej
nehnuteľnosti CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 16 m2 zapísanej na
LV č. XXXX kat. úz. P.. V rozsahu 7 m2 na jej nehnuteľnosti žalovaná postavila garáž bez popisného

čísla. Garáž postavila aj bez stavebného povolenia. Garáž neodstránila ani na výzvu žalobkyne. Z toho
dôvodu žalobkyňa bola nútená podať žalobu podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 135c ods.
1 Občianskeho zákonník a to na odstránene garáže z nehnuteľnosti žalobkyne.

6. Tvrdenia žalovanej boli najskôr v rovine vznesenej vzájomnej žaloby žalovanej zo dňa 13.4.2017 čl.

17 spisu, kde žiadala určiť vlastnícke právo žalovanej k časti parcele o výmere 6 m2 CKN č. XXXX/X
- zastavaná plocha a nádvorie o výmere 16 m2 zapísanej na LV č. XXXX kat. úz. P.. Túto vzájomnú
žalobu však dňa 31.12.2018 na čl. 89 spisu vzala späť, so späťvzatím žalobkyňa súhlasila dňa 14.1.2019
čl. 98 spisu, preto súd uznesením č. konania 12C/10/2017-209 zo dňa 28.1.2020 konanie o vzájomnej
žalobe na určenie vlastníckeho práva žalovanej zastavil. Uznesením č. konania 12C/10/2017-212 zo

dňa 28.1.2020 vzájomnú žalobu žalovane zo dňa 18.2.2019 na čl. 124 spisu, aby súd schválil zámenu
časti nehnuteľnostižalobkyneCKNXXXX/XzapísanenaLVč.XXXXkat.úz.P.V.sčasťounehnuteľnosti
žalovanej CKN XXXX/X/X kat. úz. P., vylúčil na samostatné konanie. Z toho dôvodu rozhodujúce
skutkové tvrdenia a dôkazy žalovanej, ktoré sa týkali určenia vlastníckeho práva žalovanej nemohli
tvoriť predmet konania a predmet dokazovania. Súd nemohol v prejudiciálnej rovine ustaľovať vlastnícke

právo žalovanej v porovnaní so záväzným zápisom vlastníckeho práva žalobkyne na liste vlastníctva,
pričom záväznosť vyplýva podľa § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona so zákonnej domnienky vlastníctva,
ktorá v konaní nebola vyvrátená (z toho dôvodu súd nevykonával dôkazy nesúvisiace s premetom sporu
a týkajúce sa tzv. vlastníckeho práva žalovanej, ktoré už netvorili predmet konania a to nevykonal dôkaz
kúpnou zmluvou na čl. 22 spisu ako dôkazu vlastníckeho práva žalovanou, dôkaz čl. 21 spisu, že platila

daň z garáže na CKN XXXX, výsluchy svedkov na čl. 32 spisu, ktoré boli nadbytočné a irelevantné,
keďže sa mali vyjadrovať k hraniciam pozemku žalovanej, pričom konanie o určenie vlastníckeho práva
žalovanej už netvorilo predmet konania a dokazovania, rovnako súd zamietol návrh na vykonanie
ohliadky na mieste samom, ohliadka nemohla nahradiť situačný plán, resp. geometrický plán, ktorý
tvorí podklad zápisu vecného bremena a tieto listinné dôkazy existujú, dôkaz ohliadkou je nadbytočný a

právne irelevantný za situácie, kedy sporná nehnuteľnosť CKN je v katastri nehnuteľností zaevidovaná
čo do parcelného čísla, čo do výmery a katastrálnych hraníc, ktoré nemožno meniť na základe výsledkov
ohliadky na mieste samom).

7. Skutkové a právne vyhodnotenie sporu:

Podľa § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho
vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju
neprávom zadržuje.
Podľa § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak niekto zriadi stavbu na cudzom pozemku, hoci na to
nemá právo, môže súd na návrh vlastníka pozemku rozhodnúť, že stavbu treba odstrániť na náklady

toho, kto stavbu zriadil (ďalej len „vlastník stavby“).
Podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka, pokiaľ by odstránenie stavby nebolo účelné, prikáže ju
súd za náhradu do vlastníctva vlastníkovi pozemku, pokiaľ s tým vlastník pozemku súhlasí.
Podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka, súd môže usporiadať pomery medzi vlastníkom pozemku
a vlastníkom stavby aj inak, najmä tiež zriadiť za náhradu vecné bremeno, ktoré je nevyhnutné na výkon

vlastníckeho práva k stavbe.
Podľa § 151n ods. 1 Občianskeho zákonníka, vecné bremená obmedzujú vlastníka nehnuteľnej veci
v prospech niekoho iného tak, že je povinný niečo trpieť, niečoho sa zdržať alebo niečo konať. Právazodpovedajúce vecným bremenám sú spojené buď s vlastníctvom určitej nehnuteľnosti, alebo patria
určitej osobe.
Podľa § 151n ods. 2 Občianskeho zákonníka, vecné bremená spojené s vlastníctvom nehnuteľnosti

prechádzajú s vlastníctvom veci na nadobúdateľa.
Podľa § 151n ods. 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa účastníci nedohodli inak, je ten, kto je na základe
práva zodpovedajúceho vecnému bremenu oprávnený užívať cudziu vec, povinný znášať primerane
náklady na jej zachovanie a opravy; ak však vec užíva aj jej vlastník, je povinný tieto náklady znášať
podľa miery spoluužívania.

8. Ako už súd uviedol v úvodnej časti odôvodnenia tohto rozsudku, podľa § 212 ods. 2 a § 216 ods. 2
CSP v nadväznosti na § 135c Občianskeho zákonníka, ktorý kogentným spôsobom stanovuje spôsob
vyporiadania pri stavbe na cudzom pozemku, súd nebol viazaný žalobou v tom smere, či má dať vypratať
garáž z nehnuteľnosti alebo má zriadiť vecné bremeno alebo má prikázať časť stavby do vlastníctva
žalobkyne. Bol viazaný len tým, že ide o nehnuteľnosť CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 16 m2 (poníženú na 7 m2) a tvrdením, že na nehnuteľnosti je postavená

stavba žalovanej a to neoprávnene. V nadväznosti na § 126 ods. 1 Občianskeho zákonník a § 135c
Občianskeho zákonníka žalobkyňa uniesla dôkazné bremeno a preukázala aktuálnym LV č. XXXX kat.
úz. P., že je výlučnou vlastníčkou CKN XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o výmere 16 m2 v podiele
1/1. V nadväznosti na § 70 ods. 1 Katastrálneho zákona tento údaj na lista vlastníctva súd vyhodnotil
ako záväzný údaj. Zákonná domnienka výlučného vlastníctva žalobkyne k spornej nehnuteľnosti nebola

vyvrátená (vzájomná žaloba bola vzatá späť a vylúčená na samostatné konanie). Fotodokumentáciou
(čl. 125 a nasl. spisu) preukázala žalobkyňa existenciu garáže žalovanej bez popisného čísla na
spornej nehnuteľnosti. Zásah a technické vymedzenie a výmera zásahu do spornej nehnuteľnosti bola
preukázaná aj technicky a to na čl. 65 spisu polohopisným plánom a na čl. 34 spisu geometrickým
plánom. Došlo k zhodnému prejavu vôle žalobkyne a žalovanej na čl. 119 spisu do zápisnice a na

pojednávaní dňa 25.2.2020 podľa § 186 ods. 2 CSP, že zásah je nesporný v rozsahu geometrického
plánu L.. H., teda v rozsahu 7 m2, v rozsahu novovytvorenej parcele podľa geometrického plánu L..
H. č. XXX/XXXX zo dňa 19.11.2018 a to novovytvorenej parcely č. XXXX/X o výmere 7 m2. Pokiaľ
ide o tvrdenia na čl. 42 a 43 spisu, ktoré sa týkali skutočnosti, že ide o stavbu bez súpisného čísla,
bez stavebného povolenia, táto skutočnosť nemá vplyv na vlastníctvo k stavbe, teda oprávnenosť

alebo neoprávnenosť z hľadiska vlastníckeho práva. Táto skutočnosť má vplyv len na výšku sankcie za
zriadenie vecného bremena. Ostatné skutočnosti má právo riešiť žalobkyňa podľa Stavebného zákona.
Súd nemá právomoc konať vo veciach, ktoré upravuje Stavebný zákon. V konaní bolo nesporné v
nadväznosti na § 186 ods. 2 CSP, že stavba - garáž nemá súpisné číslo a nebolo stavebné konanie
a nebolo vydané na túto stavbu stavebné povolenie. Ustanovenie § 135c Občianskeho zákonníka

je špeciálnym ustanovením § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka a týka sa neoprávnenej stavby na
cudzom pozemku. Súd na daný vzťah neaplikoval § 135c ods. 1 Občianskeho zákonníka, nenariadil
žalovanej odstrániť časť stavby. Odstránenie časti stavby by nebolo hospodárky účelné. Odstránenie
stavby by neviedlo k urovnaniu vzniknutého stavu, napätia medzi susedmi. Odstránením časti garáže
by dochádzalo ku škodám na garáži, k zatekaniu, keďže odstránenie by sa týkalo len časti garáže.

Došlo by k znehodnoteniu aj z estetického hľadiska. Nezasahujúca časť garáže predstavuje podstatne
väčšiu výmeru v porovnaní so zasahujúcou časťou garáže. Takéto riešenie by nenavodilo právnu
istotu a pokoj v susedských vzťahoch. Taktiež súd neaplikoval § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka,
neprikázalčasťstavby-garážedovlastníctvažalobkyneakovlastníčkypozemkuzanáhradu.Vlastníčka
pozemku, žalobkyňa to nežiadala. Takéto riešenie je nereálne, právne nevhodné. Časť garáže nemôže

byť samostatným predmetom občiansko-právnych vzťahov. Vzhľadom k minimálnej výmere zásahu
garáže do pozemku žalobkyne takéto riešenie by súd nepovažoval ani za spravodlivé. Vlastníctvo
celej garáže je podstatne vyššia hodnota ako zasahujúca časť garáže. Väčšinová časť garáže stojí na
pozemku žalovanej. Čo do výmery zásahu i hodnoty zásahu ide o zásah minimálny a neporovnateľný.
Súd preto na daný skutkový stav aplikoval § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Usporiadal pomery

medzi vlastníkom pozemku žalobkyňou a vlastníčkou stavby, žalovanou tak, že zriadil za náhradu
vecné bremeno v rozsahu, v ktorom garáže bez súpisného čísla zasahuje do pozemku žalobkyne
s tým, že v súvislosti s výkonom vlastníckeho práva bude žalobkyňa povinná trpieť právo žalovanej
obhospodarovať garáž, strechu, udržiavať, odhadzovať sneh, v nevyhnutnom rozsahu, na nevyhnutný
čas. Vecné bremeno zriadil súd v nevyhnutnom rozsahu a za náhradu. Vecné bremeno sa viaže k

pozemku žalobkyne a k susediacim pozemkom žalovanej a prechádza na nadobúdateľov vlastníckeho
práva tak na strane žalobkyne ako aj žalovanej. Pre zriadenie vecného bremena k časti nehnuteľnosti
sa vyžaduje vklad do katastra a geometrický plán. V tomto konkrétnom prípade ide o geometrický
plán L.. H. č. XXX/XXXX zo dňa 19.11.2018, ktorý bude tvoriť neoddeliteľnú súčasť rozsudku a vecnébremeno je zriadené v rozsahu novovytvorenej parcely č. XXXX/X - zastavaná plocha a nádvoria o
výmere7m2.Týmjedanávykonateľnosťazapísateľnosťzriadenéhovecnéhobremenakčastipozemku
(R 28/86). Vecné bremeno bolo zriadené v prospech nehnuteľnosti žalovanej, dôkazy čl. 230, čl. 246

spisu. Ide o nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX ako rodinný dom č. XXXX na parcele CKN č. XXXX
- zastavaná plocha a nádvoria o výmere 846 m2 kat. úz. P. a nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX
kat. úz. P. ako nehnuteľnosti CKN č. XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 34
m2, CKN č. XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 138 m2, CKN XXXX - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 846 m2, CKN XXXX - trvalé trávne porasty o výmere 165 m2. Pokiaľ ide o primeranú

náhradu za zriadené vecné bremeno, súd vychádzal z § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Vychádzal
z ceny pozemku žalobkyne, ktorú by v danom mieste a čase mohla dosiahnuť, teda z trhovej všeobecnej
ceny. Použil úvahu súdu. Pri úvahe vychádzal aj zo znaleckého posudku, z kúpnej zmluvy, ktorou
samotná žalobkyňa získala konkrétnu spornú nehnuteľnosť a nehnuteľnosť bola znalecky ocenená (V
981/99 zo dňa 19.4.1999, vklad povolený 24.4.2000 na spornú nehnuteľnosť CKN XXXX, zapísanou
na LV č. XXXX kat. úz. P.). Podľa znaleckého posudku cena bola ocenená 50,- Sk/1 m2.

Ku kúpe sporného pozemku došlo v roku 2000 za cenu 50,- Sk/1 m2. K zásahu došlo v rovnakom
období, v čase kúpy v roku 2000 bola garáž na pozemku žalobkyne, ktorý kúpila, rozostavaná, bola
dokončená v roku 2004. Súd preto s prihliadnutím na trhovú hodnotu pozemku v uvedenom období
rokov 2000 až 2004 stanovil trhovú hodnotu ku dňu zásahu žalovanej do vlastníckeho práva žalobkyne
na trhovú hodnotu 10,- Eur/1 m2. Zásah predstavuje 7 m2 x 10 = 70,- Eur. Aplikácia § 135c ods.

3 Občianskeho zákonníka zriadenie vecného bremena za náhradu znamená finančnú sankciu nielen
za neoprávnený zásah do vlastníckeho práva žalobkyne, ale aj za zriadenie vecného bremena, ktoré
žalobkyňu bude trvalo obmedzovať, pretože vecné bremeno je zriadené vo vzťahu k nehnuteľnosti, nie
vo vzťahu k žalobkyni. Preto pri ustálení náhrady podľa § 135c ods. 2 Občianskeho zákonníka nebolo
možné vychádzať len zo všeobecnej ceny 10,- Eur/1 m2, ale bolo potrebné túto sumu navýšiť ako

sankciu s poukazom na okolnosti prípadu. Sankcia za zriadenie vecného bremena je vecou úvahy súdu.
Ide o otázku právnu a nejde o otázku odbornú, preto súd zamietol návrh na nariadenie znaleckého
dokazovania na stanovenie náhrady za zriadenie vecného bremena. Všeobecnú trhovú hodnotu navýšil
10-násobne, 70,- Eur x 10 = 700,- Eur a túto sumu považoval za náhradu za zriadenie vecného bremena
podľa § 135c ods. 3 Občianskeho zákonníka. Súd pri riešenie tejto veci vychádzal aj z rozsudku

Okresného súdu v Čadci č. konania 7C/83/2006 zo dňa 24.5.2012, ktorý bol potvrdený rozsudkom
Krajského súdu v Žiline. V tomto konaní totožná zákonná sudkyňa dala sankciu za zriadenie vecného
bremena vo výške 30-násobku, v konaní pod sp. zn. 12C/10/2017 dala sankciu za zriadenie vecného
bremena v rozsahu 10-násobku. Rozdiely videla v tom, že v konaní 7C/83/2006 išlo o jednostranne
zriadené vecné bremeno. V tomto konkrétnom prípade súd zistil vzájomnosť konaní (dôkazy čl. 6, 4,

7, 44, 45, 81, 120). Žalobkyňa a žalovaná si robia vzájomné naprieky. Táto vzájomnosť má vplyv na
výšku sankcie, keďže nejde o jednostranné konanie, jednostranný zásah zo strany žalovanej. Taktiež
súd zistil, že pokojný stav medzi žalobkyňou a žalovanou bol narušený účelovo zo strany žalobkyne.
Žalobkyňa kúpila nehnuteľnosť v roku 2000, v čase kúpy garáž na jej pozemku bola už rozostavaná,
dokončená bola v roku 2004. Žalobu podala až 10.2.2017. Aj z listinných dôkazov čl. 4, 6, 7, vyplýva,

že sa zásahu do svojho vlastníctva dlhé roky nedožadovala a začala sa zásahu dožadovať účelovo v
súvislosti s tým, že postavila betónové oplotenie na pozemku žalovanej a žalovaná jej nechcel poskytnúť
prechod cez pozemok žalovanej. Bezprostrednou príčinou teda nebol zásah do vlastníckeho práva
žalobkyne zo strany žalovanej, ale iné okolnosti, ktoré zmenili vzájomný pokojný stav medzi žalobkyňu a
žalovanou.Toboldôvodprioritný,prektorýsúdnedalsankciu30-násobku,ale10-násobku.Pristanovení

sankcie 10-násobku trhovej ceny nehnuteľnosti vychádzal súd aj z toho, že zásah je nepatrný, 7 m2
zo 16 m2. Musel však brať do úvahy aj tú skutočnosť, že žalobkyňa dobrovoľne túto nehnuteľnosť
nepredala, že ide o nedobrovoľný zásah zo strany žalovanej a to trvalý, pretože vecné bremeno sa
vzťahuje k nehnuteľnostiam a prechádza aj na právnych nástupcov žalobkyne a žalovanej. Pri stanovení
sankcie súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že ani žalovaná nebola dobromyseľná, pretože na spornú

nehnuteľnosť nemá list vlastníctva, vzájomnú žalobu o určenie vlastníckeho práva vzala späť, konanie
bolo zastavené, garáž postavila bez stavebného povolenia a teda aj bez súhlasu susedov a zamerania,
ktoré by bolo zamedzilo takému zásahu neoprávnenej stavby na cudzom pozemku. Súd bral do úvahy a
tú skutočnosť, že nemôže do úvahy brať investičné náklady na odstránenie okapu a celej garáže, keďže
na pozemku žalobkyne nestojí celá garáž, ale spolu ide o záber 7 m2. Preto investičné náklady by sa

týkali len tej časti, ktorá je na pozemku žalobkyne, teda podľa technickej správy záberu zo strany žalobcu
čl. 64, 65 (B. O. Š.) odstránenie by sa týkalo len garáže v rozsahu 1 m2 a okapu v rozsahu 7 m2 a s
tým súvisiace investičné náklady. Odstránenie by sa netýkalo celej garáže a preto aj investičné náklady
treba počítať len v rozsahu záberu a nie tak, ako tvrdí žalobkyňa. Súd sa preto domnieva, že sankciazodpovedá aj investičným nákladom na odstránenie prípadného zásahu. Žalobkyňa nepreukázala, že
jej zásahom vznikla škoda. Práve naopak, súd bral do úvahy aj tú skutočnosť, že odstránením časti
garáže by škoda vznikala žalovanej, stavba by sa znehodnotila. Preto považoval za primeranú sankciu

10-násobku. 7 x 10,- Eur/1 m2 = 70,- Eur x 10-násobok ako sankcia = 700,- Eur. K zaplateniu takejto
sumy za zriadenie vecného bremena súd zaviazal žalovanú.

9. Trovy konania:
Celková výmera spornej nehnuteľnosti CKN XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria, zapísaná na LV č.

XXXX kat. úz. P., má 16 m2. Súd žalobe vyhovel v rozsahu 7 m2, na ktoré zriadil vecné bremeno. Za
späťvzatie považoval zvyšnú časť žaloby v rozsahu 9 m2, v ktorej časti predmetu sporu súd konanie
zastavil. Vo vzťahu k celému predmetu sporu potom žalobkyňa bola v časti úspešná a v časti zastavenej
neúspešná, pretože späťvzatím žaloby neuniesla dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení,
že je potrebné vypratať celý jej pozemok, že celý jej pozemok je zaprataný garážou. Súd posudzuje
dôvodnosť žaloby z procesného hľadiska, z procesného hľadiska teda neuniesla dôkazné bremeno

žalobkyňavrozsahu9m2spornéhopozemku,vtakomtorozsahuzavinilazastaveniekonania.Vtakomto
rozsahu je neúspešnou stranou konania. Súd teda dospel k záveru, že rovina úspechu a neúspechu
medzi žalobkyňou a žalovanou je približne rovnaká. Aplikoval na náhradu trov konania § 255 ods. 2
CSP a o trovách konania rozhodol tak, že žiadna zo strán konania nemá na náhradu trov konania právo.
Do úvahy bral aj tú skutočnosť, že ide o dlhoročný spor medzi žalobkyňou, žalovanou ako susedmi a

priznanie náhrady trov konania by neodstránilo spor. Neviedlo by k zmieru medzi stranami konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline
prostredníctvom Okresného súdu Čadca. V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka, uvedie sa, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané. Rozsah, v akom
sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.

Odvolanie podľa § 365 ods. 1 CSP možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.