Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2013

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 3Co/354/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7902899920
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Duditš

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2013:7902899920.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Duditša a členov

senátu JUDr. Jarmily Sopkovej Maximovej a JUDr. Dany Ferkovej v právnej veci navrhovateľa: Š. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom v W., X.H. XX, zastúpeného JUDr. Miroslavom Katunským, advokátom, so
sídlom v Košiciach, Floriánska 16, proti odporcovi: S. I., nar. 0X.XX.XXXX, bytom W. S., V. XXX/XXX,
zastúpenému JUDr. Attilom Bohácsom, advokátom, so sídlom v Kráľovskom Chlmci, Hlavná 796/69,
za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom v
Bratislave, Trnavská cesta 82, zastúpeného Allianz Slovenská poisťovňa a.s., so sídlom v Bratislave,
Dostojevského rad 4, v konaní o náhradu škody, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného

súdu Trebišov zo 14.10.2011 č.k. 10C//567/2002-262 v spojení s opravným uznesením z 25.10.2012
č.k. 10C/567/2002-300 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej časti a vo výroku o trovách
konania.

Z r u š u j e opravné uznesenie č.k. 10C/567/2002-300.

Náhradu trov odvolacieho konania odporcovi a vedľajšiemu účastníkovi proti navrhovateľovi n e p r
i z n á v a

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Trebišov (ďalej iba súd prvého stupňa) rozsudkom zo 14. októbra 2011 uložil odporcovi
povinnosť zaplatiť navrhovateľovi istinu v sume 47.527,96 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh navrhovateľa zamietol. Odporcovi uložil povinnosť nahradiť navrhovateľovi
trovy konania v sume 9.045,97 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa, do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Rozhodol, že o trovách štátu súd rozhodne osobitným uznesením.

Súd prvého stupňa rozsudok vo veci samej odôvodnil tým, že navrhovateľ ako poškodený utrpel v
súvislosti s dopravnou nehodou škodu na zdraví, pričom dopravnú nehodu zapríčinil odporca. K
dopravnej nehode došlo dňa 03. 11. 2000 v smere od Kráľovského Chlmca na Veľké Kapušany
tak, že odporca ako nevodič osobného motorového vozidla značky Š. K., Q. Č. O. XXXAC, pri
prechádzaní zákruty nezvládol riadenie vozidla, zišiel mimo vozovku a následne narazil do stromu, v
dôsledku čoho navrhovateľ ako druhý spolujazdec utrpel zranenia. Odporca, ktorý dopravnú nehodu
spôsobil, bol trestne stíhaný za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 224 ods. 1, 2 Trestného zákona

a rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 03.04.2011 v konaní pod sp.zn. 1T/91/01 bol uznaný vinným
a odsúdený. Zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi z titulu bolestného škodu
vo výške 33.450,- Sk. Súd prvého stupňa skonštatoval, že v konaní bolo nesporne preukázané, že v
súvislosti s dopravnou nehodou vznikla navrhovateľovi škoda na zdraví a predmetom tohto konaniabola náhrada bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia. Z obsahu znaleckého posudku znalca
MUDr. Zoltána Sidora, č. 59/2007 vyplynulo, že navrhovateľ ako spolujazdec utrpel zranenia popisované
ako úrazový šok ťažkého stupňa, pomliaždenie mozgu, zlomenina pravého a ľavého predkolenia,

vnútroklbová zlomenina vretennej kosti vľavo, zlomenina pravej kľúčnej kosti a pomliaždenie pľúc, ktoré
je z lekárskeho hľadiska hodnotené ako zranenie ťažké. Znalec sa stotožnil s hodnotením bolestného
vystaveného dňa 26.11.2001 J.. T.. T. W. S., vo výške 926,75 bodov, pričom toto hodnotenie v
sebe zahŕňa zvýšenie základnej sadzby bolestného. Pre bolestivejší spôsob liečby a vznik infekcií o
180 bodov. Základné bodové ohodnotenie bolestného predstavuje 848,75 bodov. Z vyjadrenia znalca

vyplynulo, že u navrhovateľa došlo počas liečby ku komplikáciám, a to k zúženiu priedušnice a vzniku
poúrazového zápalu hrudnej kosti, ktoré mali za následok opakované operácie. Podľa názoru znalca je
preto opodstatnené zvýšenie bolestného tak, ako to vyplýva z predloženého posudku o bolestnom dňa
26.11.2001. Pokiaľ ide o náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, túto znalec stanovil výškou
1180 bodov. Súd prvého stupňa poukázal opätovne na znalecký posudok znalca MUDr. Zoltána Sidora
a skonštatoval, že došlo k sčítacej chybe v jeho posudku a správny súčet bodov pre výpočet náhrady

za sťaženie spoločenského uplatnenia je 1117,50 bodov.

Navrhovateľ si v žalobnom návrhu uplatňoval bolestné za 926,75 bodov a jeho 30 - násobné zvýšenie
a sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 1130 bodov a jeho 30 - násobné zvýšenie. Vedľajší
účastník uhradil navrhovateľovi bolestné vo výške 61.725,- Sk, čo je 2.048,89 eur (1028,75 bodov x

60,- Sk) a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 67.800,- Sk, čo je 2.250,54 eur (1130 bodov
x 60,- Sk), čo spolu predstavuje sumu 129.525,- Sk (4.299,43 eur). Súd prvého stupňa pri výpočte
priznaného odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia vychádzal z bodového ohodnotenia
1117,50 bodov a pri bolestnom z počtu 926,75 bodov, pretože navrhovateľ nerozšíril svoj žalobný
návrh v časti bolestného podľa podaného znaleckého posudku na 1050,5 bodov. Súd prvého stupňa

navrhovateľovi priznal odškodnenie za bolesť v sume 18.457,40 eur, čo predstavuje 10 - násobné
zvýšenie bolestného a za sťaženie spoločenského uplatnenia sumu 303.324,75 eur, čo predstavuje
15 - násobné zvýšenie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia. Spolu bolestné za sťaženie
spoločenského uplatnenia po zvýšení predstavuje sumu 51.842,15 eur. Z tejto sumy súd prvého stupňa
odpočítal sumu 4.299,43 eur, ktorú vedľajší účastník navrhovateľovi už vyplatil. Súd prvého stupňa

preto zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 47.542,72 eur a v prevyšujúcej časti návrh zamietol ako
nedôvodný.

Pokiaľ sa týka právneho posúdenia veci, súd prvého stupňa rozhodoval podľa ust. § 420 ods. 1
Občianskeho zákonníka, § 434 Občianskeho zákonníka a podľa vyhlášky o odškodňovaní bolesti a

sťaženiaspoločenskéhouplatneniač.32/1965Zb..Vprípademimoriadnehozvýšeniadospelsúdprvého
stupňa k záveru, že je tu splnená podmienka na postup podľa § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky, pretože sa
jedná o prípad hodný osobitného zreteľa.

O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi priznal

náhradu trov vo výške 9.045,97 eur. Pri tarifnej odmene vychádzal z súdom priznaného plnenia a priznal
náhradu za 6 úkonov právnej služby podľa vyhl. č. 163/2002 Z.z. a 7 úkonov právnej služby podľa vyhl.
č. 655/2004 Z.z., ku ktorým patrí režijný paušál. Ďalej priznal náhradu za použitie motorového vozidla a
náhradu za premeškaný čas podľa podrobného odôvodnenia rozsudku. K trovám právneho zastúpenia
pripočítal aj DPH vo výške 20 %.

Proti rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ, a to iba proti výroku o zamietnutí návrhu v prevyšujúcej
časti a proti výroku o náhrade trov konania. Odvolanie odôvodnil podľa § 205 ods. 2 písm. d) a f) O.s.p. s
poukazom na uplatnenie právnej normy v nedostatočne primeranom rozsahu pri posúdení primeranosti
zvýšenia odškodnenia za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia. Navrhol, aby odvolací súd

napadnutý rozsudok v jeho zamietavej časti zmenil tak, že odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi
sumu 75.360,91 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a aby zmenil aj výrok o trovách konania.

Odvolateľ namieta, že súd prvého stupňa pri posudzovaní primeranosti zvýšenia odškodného za bolesť
zohľadnil nedostatočne, resp. neprimerane skutočnosti, ktoré popisoval znalec MUDr. Zoltán Sidor

na pojednávaní dňa 12.11.2007 v súvislosti s utrpenou, či pretrpenou bolesťou navrhovateľa ako
hraničiacou s útrapami, resp. ako maximálne veľmi veľké bolesti pre nás nepredstaviteľné. Z vyjadrenia
znalca nie je zjavné, aby sa tieto týkali iba alebo prevažne dôsledkov, ktoré neboli bezprostrednými
následkami dopravnej nehody, teda na tie, na ktoré by nebolo potrebné pri posúdení miery zvýšeniaodškodného za bolestné prihliadať. Rovnako považuje za nedostatočné zohľadnené skutočnosti a
dôsledky sťaženia spoločenského uplatnenia navrhovateľa, predovšetkým vzhľadom na stránky, akými
sú sústredenie, koncentrácia, pamäť, teda poškodenie mozgu, čo má významný dopad na jeho ďalší

život vo všetkých oblastiach a to navyše vo veku, kedy sa možnosti uplatnenia mladého človeka ešte len
otvárajú. Poukazuje na výpoveď svedkyne L.. Y. K. o tom, že navrhovateľ je pri zaradení do pracovného
procesuvýrazneznevýhodnený.Spoukazomnarozsahaobsahvykonanéhodokazovaniapriporovnaní
srozhodovacoupraxousúdovvoblastiodškodňovaniabolestnéhoasťaženiaspoločenskéhouplatnenia
považuje priznané sumy, určené ako násobky bodového ohodnotenia z pohľadu navrhovateľa za zjavne

neprimerané. V tej súvislosti poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 5Co/221/2007.
Ďalej odvolateľ uvádza, že súd prvého stupňa pri priznaní nárokov navrhovateľa vychádzal z bodového
ohodnotenia vyhotoveného MUDr. Sidorom. Navrhovateľ si uplatnil v návrhu na začatie konania
návrhom na náhradu škody, vychádzajúc z terajšieho bodového ohodnotenia vykonaného Klinikou
úrazovej chirurgie Fakultnej nemocnice dňa 26.11.2001. Pri vyčíslení týchto nárokov dospel k žalovaným
sumám ako násobkom základného bodového ohodnotenia. To však neznamená, že si uplatnil násobok

číselného vyjadrenia, ale uplatnil si konkrétnu peňažnú sumu (bolestné 1.668.150,- Sk a sťaženie
spoločenského uplatnenia 3.702.150,- Sk). Ak teda prvostupňový súd postupoval tak, že primeranosť
zvýšenia bolestného a sťaženie spoločenského uplatnenia vyhodnotil a určoval ako istý konkrétny
násobok a v konaní bolo znaleckým posudkom ustálené vyššie bodové ohodnotenie bolestného
i sťaženie spoločenského uplatnenia a zároveň v rámci úvahy súdu záver o násobku bodového

ohodnotenia neprevýšil navrhovateľom uplatnenú sumu, nebolo potrebné rozšírenie žaloby, pretože
aj súdom ustálený násobok pre bodové ohodnotenie neprevyšuje navrhovateľom uplatnenú sumu.
Navrhovateľ uvádza, že vyjadrenie zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia ako
násobku bodového ohodnotenia je výsledkom súdnej praxe. Nevyplýva však priamo z právnej úpravy
vyhl.č.32/1965Zb.Súdprvéhostupňapretonesprávnevychádzalzbodovéhoohodnoteniavykonaného

pred začatím konania a nie z bodového ohodnotenia určeného v znaleckom posudku MUDr. Sidora.
Ďalej navrhovateľ podáva odvolanie aj proti výroku o náhrade trov konania z dôvodu, že vo výroku
absentuje výrok o náhrade trov konania vo vzťahu medzi účastníkmi konania a vedľajším účastníkom.
Navrhovateľ sa domnieva, že odporca a vedľajší účastník vystupujú spoločne na strane odporcu, preto
mali byť zaviazaní na priznanú náhradu trov právneho zastúpenia spoločne a nerozdielne.

Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.

Vedľajší účastník na strane odporcu v písomnom vyjadrení navrhol napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako
vecne správne. Má za to, že súd prvého stupňa sa náležite vysporiadal so všetkými zisteniami, ktoré

v priebehu konania vyšli najavo a vec správne právne posúdil, ak na nárok navrhovateľa aplikoval ust.
§ 7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb. a nepochybil pri výklade aplikácie tohto ustanovenia na daný prípad,
majúc za preukázané, že primeraným vytrpenej bolesti a rozsahu následkov po úraze je po starostlivom
zvážení a vyhodnotení dôkazov k zvýšeniu odškodnenia za bolesť a sťaženia spoločenského uplatnenia
v rozsahu 10 resp. 15 násobného zvýšenia. Je nesprávny výklad navrhovateľa v smere, že súd

prvého stupňa nesprávne vychádzal z bodového ohodnotenia učineného pred začatím konania a nie
z bodového ohodnotenia určeného v znaleckom posudku. Pokiaľ došlo k zmene výšky bodového
ohodnotenia, bolo na navrhovateľovi, aby dostatočnou starostlivosťou o svoje právo na túto skutočnosť
reagoval práve s poukazom na to, že sa v konaní sám domáhal násobku mimoriadne zvýšenia
odškodnenia. Neakceptovateľný je aj názor žalobcu, týkajúci sa nesprávnosti výroku o náhrade trov

konania. Slovenská kancelária poisťovateľov vystupuje v konaní ako vedľajší účastník a jej postavenie
nedovoľuje, aby bola rozhodnutím zaviazaná na akékoľvek plnenie, či na náhradu trov konania.

Súd prvého stupňa opravným uznesením z 25.10.2012 opravil rozsudok zo dňa 14.10.2011 vo výroku o
trovách konania tak, že odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 8.277,82 eur

priamo na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku

Súd prvého stupňa uznesenie odôvodnil tým, že pri vyhotovovaní rozsudku v časti o trovách konania
došlo k zrejmej nesprávnosti pri počítaní. Súd prvého stupňa priznal náhradu trov konania za právne
zastúpenie - účasť na pojednávaní dňa 04.10.2002 v sume 15.514,- Sk. V tento deň nebolo vykonané

pojednávanie, právny zástupca sa však na pojednávanie dostavil, preto mu patrí iba 1/4 za tento úkon.
Pojednávanie dňa 11.02.2011 sa neuskutočnilo, z uvedeného dôvodu náhradu trov konania za tento deň
nepatrí a súd omylom priznal navrhovateľovi aj za tento úkon náhradu trov konania.Proti tomuto uzneseniu podal navrhovateľ odvolanie s tým, že súdom priznaná suma trov konania nebola
výsledkom chyby v počítaní ale výsledkom iného právneho posúdenia. V prípade oboch úkonov súd
prvého stupňa vykonal nesprávne skutkové zistenie o konaní, či nekonaní pojednávania, nejde však o

dôsledok chyby v počítaní. Preto má navrhovateľ za to, že výrok o trovách konania nemožno opraviť
napadnutým uznesením, pretože pre jeho vydanie nie sú splnené procesné predpoklady, preto navrhuje,
aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil.

Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§

214 ods. 2 O.s.p.), podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. preskúmal rozsudok v jeho napadnutej časti spolu s
konaním, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa proti výroku o zamietnutí
jeho návrhu v prevyšujúcej časti nie je dôvodné.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. spočíva v tom, že súd prvého stupňa dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Skutkové zistenie nezodpovedá

vykonaným dôkazom vtedy, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom nie je v súlade s ust. § 132 O.s.p.,
a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo
prednesov účastníkov nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo. Nesprávne sú
aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvého stupňa založil na vadnom hodnotení dôkazov.

Odvolacídôvodpodľa§205ods.2písm.f)O.s.p.spočívajúcivtom,žesúdprvéhostupňavecnesprávne
právne posúdil, je založený na omyle súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v
aplikácii práva ide vtedy, keď súd použil iný právny predpis než použiť mal, alebo ak síce použil správny
právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval, alebo ho ho na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

Odvolací súd je toho názoru, že súd prvého stupňa po vykonaní dokazovania vo veci správne a úplne
zistil skutkový stav veci, z ktorého vyvodil správne skutkové závery.

K odvolacej námietke navrhovateľa, ktorá sa týka použitia bodového ohodnotenia bolestného, uvádza

odvolací súd, že určenie základného bodového ohodnotenia je skutkovou otázkou, ktorá súvisí s
vymedzením návrhu na začatie konania, ktorý je povinný vykonať navrhovateľ. Pokiaľ navrhovateľ
vo svojom návrhu skutkovo vychádzal z bodového ohodnotenia určeného v lekárskom posudku
Kliniky úrazovej chirurgie z 26.11.2001 926,75 bodov, je týmto súd prvého stupňa pri rozhodovaní
viazaný. Navrhovateľ nevykonal žiaden procesný úkon smerujúci k uplatneniu základu bolestného podľa

znaleckého posudku MUDr. Sidora v počte bodov 1050,5.

Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že aj keď návrh na začatie konania je uplatnený
konkrétnou finančnou sumou, táto vychádza z istého počtu bodov a určením tzv. násobku. Je pravdou,
že vyčísľovanie náhrady bolestného, resp. sťaženie spoločenského uplatňovania prostredníctvom

násobkov základnej bodovej hodnoty je iba výsledkom súdnej praxe, aplikácia tohto postupu
je však vyvolaná predovšetkým potrebou vzájomného posúdenia primeranosti tohto zvýšenia
v jednotlivých prípadoch v rámci rozhodovacej činnosti súdov. Aj rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky o konečnej výške mimoriadneho zvýšenia náhrady sťaženia bolestného, sťaženia
spoločenského uplatnenia vychádzajú z určovania násobkov konkrétneho počtu bodov stanovených

lekárskym posudkom a s prihliadnutím na konkrétny prípad je možné výšku odškodnenia porovnávať
prostredníctvom týchto násobkov.

Pokiaľsatýkaodvolaciehodôvodupodľa§ 205ods.2písm.d)O.s.p.odvolacísúduvádza,ževodvolaní
navrhovateľ v zásade nespochybňuje skutkové zistenia vykonané súdom prvého stupňa, neuvádza, k

akýmkonkrétnympochybeniamprizisťovanískutkovéhostavuzostranysúduprvéhostupňamalodôjsť.

Odvolací súd je toho názoru, že skutkový stav zistený súdom prvého stupňa vychádza zo záverov
vykonaného dokazovania, z výpovedí svedkov, zo znaleckého dokazovania a z vykonaných listinných
dôkazov.

Pokiaľ sa týka odvolacieho dôvodu spočívajúceho v nesprávnom právnom posúdení veci odvolateľ
namieta, že súd prvého stupňa nepostupoval správne, ak zvýšil priznané sumy náhrady, resp. sťaženia
spoločenského uplatnenia iba na 10 resp. 15 - násobok.Pri určovaní výšky náhrady za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia v preskúmavanej veci
súd prvého stupňa správne vychádzal z vyhl. č. 32/1965 Zb. v znení neskorších predpisov. Tento právny

predpis v ust. § 7 ods. 1 určuje výšku odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia
za jeden bod a v ust. 7 ods. 2 ustanovuje maximálnu výšku celkového odškodnenia (240.000,- Sk), z
toho odškodnenie za bolesť 72.000,- Sk.

Ustanovenie § 7 ods. 3 citovanej vyhlášky umožňuje súdu v prípadoch hodných osobitného zreteľa

odškodnenie za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia primerane zvýšiť i nad stanovený limit.

Je nepochybné, že navrhovateľ v dôsledku dopravnej nehody, za ktorú zodpovedá odporca, utrpel škodu
nazdraví,ktorábolapríslušnýmlekáromohodnotenápodľapredpisuoodškodnenízabolesťzasťaženie
spoločenského uplatnenia. Odškodnenie za bolesť sa poskytuje za bolesti spôsobené poškodením
na zdraví, jeho liečením alebo odstraňovaním jeho následkov podľa zásad a sadzieb ustanovených

v prílohe citovanej vyhlášky. Podľa ods. 2 prílohy a) I vyhlášky, lekár podávajúci posudok ohodnotí
poškodenie na zdraví počtom bodov podľa ďalej ustanovených sadzieb. Podľa ods. 6 a 7 časti a) I
prílohy hodnotenie poškodenia na zdraví môže lekár zvýšiť najviac na 2 - násobok základnej sadzby
v prípade súbehu dôvodov pre zvýšenie uvedený v ods. 6. V prípade bolestného potom základné
ohodnotenie poškodenia tvorí v celosti základné bodové ohodnotenie stanovené lekárom, vrátane

prípadného zvýšenia.

Odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade odškodnenia za bolesť je možné ako dôvody hodné osobitného
zreteľa, ktoré zakladajú možnosť priznať mimoriadne zvýšenie bolestného, brať do úvahy predovšetkým
spôsob liečby, ktorý je mimoriadne bolestivý, spôsobuje vážne útrapy pri liečení, a to iba z hľadiska

subjektívneho, ale objektívne vo vzťahu k podobným prípadom poškodenia zdravia. Odvolací súd
konštatuje, že súd prvého stupňa zohľadnil skutkové zistenia, vyplývajúce z vykonaného dokazovania
vo vzťahu k aplikácii mimoriadneho zvýšenia bolestného a správne stanovil toto mimoriadne zvýšenie
na 10 - násobok základného bodového ohodnotenia.

V prípade náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia poukazuje odvolací súd rovnako na ust. §
7 ods. 3 vyhl. č. 32/1965 Zb., podľa ktorého zvýšenie náhrady nad limit stanovený v ust. § 7 ods.
2 je prípustná iba v prípadoch hodných osobitného zreteľa, za ktoré treba považovať najmä prípady,
ak možnosti poškodeného sú veľmi výrazne obmedzené, či celkom stratené v porovnaní s vysokou
a mimoriadnou úrovňou jeho kultúrnych, športových, či iných aktivít v dobe pred vznikom škody. Je

nepochybné, že kvalita života odporcu po úraze bola vážne zmenená, z vykonaného dokazovania
vyplynulo, že jeho predchádzajúci bežný život sa výrazne zmenil. I keď citované ustanovenie umožňuje
súdu priznať vyššiu náhradu bez ohľadu na stanovené najvyššie sumy odškodnenia, teda priznať
aj viacnásobné zvýšenie, je potrebné vychádzať z ustálenej súdnej praxe, podľa ktorej zvýšenie
odškodnenia za sťaženie spoločenského uplatnenia na 20 - násobok alebo viac, je vyhradené

takým prípadom, ak u poškodeného došlo k veľmi výraznému obmedzeniu alebo k strate možnosti
spoločenského uplatnenia takým spôsobom, že pre následky úrazu je takmer vyradený zo života a jeho
predpoklady na uplatnenie v spoločnosti sú takmer stratené (porovnaj napr. rozsudok Najvyššieho súdu
SR z 30.01.2008 sp.zn. 4Cdo/29/2007, dostupné na stránke www.subcour.gou.sk .

Odvolací súd je toho názoru, že v prejednávanej veci súd prvého stupňa správne právne posúdil výšku
mimoriadneho zvýšenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, pokiaľ ju priznal vo výške 15 -
násobku základného bodového ohodnotenia určeného znalcom MUDr. Sidorom.

Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku o zamietnutí výroku

v prevyšujúcej časti podľa § 219 ods. 1 O.s.p.

K odvolaniu navrhovateľa proti výroku o trovách konania odvolací súd uvádza, že rovnako nie je
dôvodné. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by postavenie odporcu a vedľajšieho účastníka
na jeho strane bolo možné kvalifikovať ako také spoločenstvo účastníkov, v dôsledku ktorého by mal byť

vedľajší účastník zaviazaný na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne s odporcom.

Vedľajší účastník môže byť zaviazaný na trovy konania, ale iba v takom prípade, ak by šlo o trovy
konania, ktoré sám procesne zavinil. Nie je však možné pri rozhodovaní o trovách konania vedľajšiehoúčastníka zaviazať za situácie, ak podľa výsledku konania je na náhradu trov konania zaviazaný
odporca. Preto odvolací súd potvrdil aj výrok o trovách konania podľa § 219 ods. 1 O.s.p..

Dôvodné je však odvolanie navrhovateľa proti opravnému uzneseniu.

Podľa § 164 O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a počítaní, ako aj
iné zrejmé nesprávnosti. O návrhu na opravu súd rozhodne do 30 dní od jeho podania. O oprave vydá
opravné uznesenie, ktoré doručí účastníkom. Pritom môže odložiť vykonateľnosť rozsudku na čas, kým

opravné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

V prejednávanej veci súd prvého stupňa vydal opravné uznesenie, ktoré sa dotklo výroku o výške trov
konania,ktorébolipriznanérozsudkom. Totorozhodnutieodôvodniltým,žedošlokzrejmejnesprávnosti
pri počítaní. V ďalšej časti odôvodnenia však súd prvého stupňa uvádza, že došlo omylom k priznaniu
náhrady za úkon právnej služby 11.02.2011 a nesprávne súd prvého stupňa priznal náhradu trov za

zastúpenie na pojednávaní dňa 04.10.2002 v plnej výške, hoci navrhovateľovi patrí náhrada iba za 1/4
tohto úkonu.

Odvolací súd konštatuje, že omyl súdu pri posudzovaní účelnosti úkonu právnej pomoci, prípadne pri
posúdení hodnoty tohto úkonu, nie je zrejmou nesprávnosťou ani chybou v písaní, ani chybou v počítaní.

Je nepochybné, že súd prvého stupňa do odôvodnenia rozsudku prevzal v celom rozsahu vyčíslenie
trov tak, ako ich navrhovateľ predložil.

Opravné uznesenie znamená odlišné rozhodnutie o trovách konania a nesprávnosť rozhodnutia o
trovách nie je možné opravným uznesením napraviť. Pokiaľ proti vyčísleniu trov konania v písomnom

vyhotovení rozsudku zo 14.10.2011 nepodal odvolanie odporca ani vedľajší účastník, nie je možné v
neprospech navrhovateľa zmeniť tento výrok opravným uznesením.

Z uvedených dôvodov odvolací súd opravné uznesenie zrušil podľa § 221 ods. 1 písm. i) O.s.p., pretože
pre vydanie takéhoto rozhodnutia neexistovali dôvody.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.
Vodvolacomkonanínavrhovateľúspešnýnebolaúspešnémuodporcoviavedľajšiemuúčastníkovitrovy
odvolacieho konania nevznikli.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č.
757/2004 Z.z. o súdoch v znení účinnom od 01.05.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.